7. schôdza

Ja by som veľmi krátko zareagoval na vystúpenie pani poslankyne. Úplne otvorene priznávam, že toto je veľmi ťažká téma. Ochrana spotrebiteľov na finančnom trhu je ťažká téma, kde spotrebitelia, štát dlhodobo ťahajú za kratší koniec a ťahajú za ten kratší koniec preto, pretože zaostávajú za veľmi sofistikovaným partnerom, oponentom, často nepriateľom na tej druhej strane, a to sú práve poskytovatelia finančných služieb. Veľmi dobre viete, že je to obrovská informačná asymetria medzi tými, ktorí finančné služby, veľmi sofistikované služby, tovary, poskytujú občanom, dosahujú zisky, nemalé zisky práve na poskytovanie týchto služieb, sú to voľné trhové služby a sú to proste služby, ktoré prišli, samozrejme, spolu so zvyšovaním životnej úrovne na Slovensku, spolu so zapájaním sa do európskej integrácie, spolu s trhovejším spôsobom života, ale aj s doslova trhovejším spôsobom života, aj keď sme krajina, ktorá má malú mieru zadlženia obyvateľstva, aj keď sme krajina, ktorá v porovnaní so starými demokraciami v Európe patrí ku krajinám, ktoré z hľadiska ich obyvateľov sú veľmi konzervatívni, sú veľmi opatrní z pohľadu toho, že neradi žijú na dlh. Väčšinou žijú na dlh preto, že na ten dlh žiť musia. nerobia to z hľadiska spôsobu života, ktorý je, bohužiaľ, v niektorých iných, západnejších demokraciách úplne princípom života žiť na dlh.
Tu musím povedať, že štát, priznávam to, priznávam to aj z hľadiska vlastnej účasti, štyri roky v pozícii štátneho tajomníka so zodpovednosťou za tú tému, štát doteraz urobil málo na tejto strane a takisto musím povedať, že je to beh na dlhé trate. Je to beh na dlhé trate, lebo na začiatku a na konci musí byť lepšia informovanosť spotrebiteľa, väčšia gramotnosť, a tá sa nedá dosiahnuť ani zo dňa na deň, nedá sa dosiahnuť informačnými kampaňami platenými práve poskytovateľmi tých služieb a dokonca ani slávnymi celebritami, ktoré sú namontované do pozície kvázi ombudsmanov, napríklad, ktorí majú chrániť túto ochranu, týchto spotrebiteľov.
Ja už som vás na minulých schôdzach informoval o zámere vlády, zámere rezortu financií postaviť a predstaviť vám komplexný zákon o ochrane spotrebiteľa, ktorý bude konečne riešiť aj problém inštitucionálnej podpory, pretože nerád, ale priznávam to, ani inštitucionálna podpora ochrany spotrebiteľa v tejto krajine nie je riešená. Poviem to popravde. Ak prídu nejaké námietky, od spotrebiteľov, ktorí sa sťažujú na Slovenskú obchodnú inšpekciu, sťažujú sa na ministerstvo financií, sťažujú sa v centrálnej banke, sťažujú sa rezortu spravodlivosti, tak de facto neexistuje zo zákona miesto, ktoré by bolo komplexne schopné vybaviť takúto sťažnosť. Popravde, poviem to tak, ako to je, ak príde takáto sťažnosť na rezort financií, je postúpená dohľadu Národnej banky. Národná banka je v takej pozícií Dr. Jekyll, Mr. Hyde, pretože dohľad, tak ako je postavený roky v tejto krajine, v prvom rade sleduje to, čomu sa hovorí finančná stabilita, po slovensky, sleduje ziskovosť bánk, čím väčší zisk banky, tým väčší kapitál, tým väčšia kapitálová primeranosť. Ten klient je naozaj na druhom, treťom, nechcem hovoriť, na ktorom mieste. Bude pred nami rozhodnutie ako a komu zveriť inštitúciu ochrany spotrebiteľa na finančnom trhu, bude pred nami úloha ako podporiť spotrebiteľské združenia, pretože my sme aj krajinou, ktorá má nedostatočnú, by som povedal, takú občiansku pripravenosť, občiansku ochotu venovať sa takejto problematike. A to nehovorím teraz o finančných službách, poznáte pani Černú, ktorá tu proste celé roky propagovala v podstate ochranu spotrebiteľa ako takého, a koľko poznáte takých ďalších ľudí, nástupcov takéhoto človeka, ktorý zaznel vo verejnosti, ktorého slovo malo nejakú váhu. Čiže bol tu pokus pri zavádzaní eura, kde pri zavádzaní eura boli veľké obavy zo zneužitia práve zmeny meny slovenskej koruny na euro. Práve zneužitie tohto procesu pri zvyšovaní cien, snažili sme sa dokonca financovať, pomáhať takýmto združeniam, ale v tejto krajine to akosi nemá kultúru, nemá to nejakú minulosť, nejaký trackrecord, na ktorý by sme mohli nadviazať, z tohto pohľadu zrejme sa bude treba obrátiť na štát, aby štát vynaložil časť prostriedkov aj na podporu takýchto spotrebiteľských združení. Ja k témam, ktoré tu boli spomenuté, môžem len povedať, že sme otvorení, ak sú konkrétne návrhy, ak sú otázky, na ktoré máme možnosť odpovedať z hľadiska príslušných sekcií na ministerstve financií, dávam slovo, ako som ho dal pred dvoma schôdzami poslancovi Beblavému pri jeho návrhoch, že sme pripravení komunikovať a sme, samozrejme, ochotní aj akceptovať pozmeňovacie návrhy, dokonca spolupracovať na pozmeňovacích návrhoch, aby mali taký typ legislatívnej podoby, aby boli vykonateľné, pretože sú to komplikované zákony a robiť ich na kolene je naozaj niekedy obtiažne. Čiže tu je podaná ruka, ak vás môžeme vyslyšať, konkrétne vás, pani poslankyňa, alebo ďalších kolegov poslancov, a to je úplne jedno, z ktorého klubu, sme pripravení počúvať, ale táto téma je hodná naozaj komplexnej starostlivosti, a nie počas jednej, dvoch schôdzí, ale počas niekoľkých volebných období. Až potom sa dostaví nejaký výsledok, lebo je pravdou, že poskytovanie finančných služieb je nie raz spojené aj s totálnym zlyhaním a ruinovaním celých rodín a môžu byť s tým spojené tragédie celých rodín a konkrétnych ľudí.
Ďakujem.

Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze a ktorým sa dopĺňa zákon č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov.
Cieľom navrhovanej právnej úpravy je transpozícia rámcového rozhodnutia Rady 2009/299/SVV z 26. februára 2009 o posilnení procesných práv osôb v podpore uplatňovania zásady vzájomného uznávania, pokiaľ ide o rozhodnutia vydané v neprítomnosti dotknutej osoby na konaní do právneho poriadku Slovenskej republiky. Označeným rámcovým rozhodnutím sa vytvárajú pravidlá pre posilnenie princípu vzájomného uznávania trestných rozhodnutí v Európskej únii prostredníctvom zavedenia spoločných procesných garancií v prípadoch, ak ide o rozhodnutia vydané v konaní, na ktorom sa dotknutá osoba nezúčastnila.
Súčasne sa navrhuje využitie možnosti podľa čl. IV bod 6 rámcového rozhodnutia Rady 2002/584/SVV z 13. júna 2002 o európskom zatýkacom rozkaze a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi, na základe ktorého môže členský štát odmietnuť vykonať európsky zatýkací rozkaz, ak sa žiada o vydanie občana Slovenskej republiky, alebo osoby s obvyklým pobytom na svojom území, na účely výkonu trestu odňatia slobody za podmienky, že daný členský štát prevezme výkon cudzieho rozhodnutia, na základe ktorého bol vydaný európsky zatýkací rozkaz. Návrhom zákona sú súčasne riešené aj identifikované aplikačné a výkladové problémy, ktoré vyplynuli z doterajšej praxe pri aplikácii zákona č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze.
V čl. II sa navrhuje novelizácia zákona č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii v súvislosti s úpravou príslušnosti súdu v prípadoch, ak konanie podľa tohto zákona začína na základe konania o európskom zatýkacom rozkaze. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie. Predkladaný návrh nemá, respektíve zakladá vplyvy na rozpočet verejnej správy spôsobom a v rozsahu, ktorý je uvedený v doložke vybraných vplyvov. Návrh zákona nebude mať sociálne vplyvy, vplyvy na podnikateľské prostredie, ani vplyvy na životné prostredie, ani na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania. Vláda Slovenskej republiky ho prerokovala a schválila na svojom rokovaní dňa 11. júla 2012. Chcem vás požiadať o podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma 4. septembra určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze a ktorým sa dopĺňa zákon č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov.
Podľa § 73 ods. zákona o rokovacom poriadku, podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Predložený návrh zákona bol vypracovaný na základe plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2012. Vládny návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej pätnásťdňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Predkladaný vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi súčasne, ktoré sú v súlade s právom Európskej únie. Navrhovaná právna úprava nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí, ako aj na rozpočty vyšších územných celkov. Nezakladá nároky na pracovné sily a organizačné zabezpečenie. Nemá finančný, ekonomický, environmentálny, sociálny ani vplyv na podnikateľské prostredie a informatizáciu spoločnosti. Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie spĺňa náležitosti uvedené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu právneho predpisu je upravená s právom Európskej únie a je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku na tom, že po rozprave uvedený vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 25. júla 2012 č. 152 navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené dámy, vážení páni, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Návrhom zákona sa zabezpečuje dôležitá transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/98/ES zo 17. novembra 2003 o opakovanom použití informácií verejného sektora. Smernica je síce uvedená v transpozičnej prílohe zákona o slobodnom prístupe k informáciám, avšak Európska komisia zaslala v novembri 2010 Slovenskej republike formálne oznámenie, v ktorom konštatuje nesprávnu transpozíciu smernice.
Od začiatku roka 2011 prebiehajú legislatívne práce, pričom vo februári 2011 bola zriadená odborná skupina na základe záverov, ktoré, predložilo ministerstvo spravodlivosti do medzirezortného pripomienkového konania samostatný návrh zákona o opakovanom použití informácií verejného sektora. Po vyhodnotení medzirezortného pripomienkového konania, sa z dôvodu vysokého počtu uplatnených zásadných pripomienok ukázala integrácia tejto problematiky do zákona o slobode informácií ako najvhodnejšie riešenie. Pripomienky mali vo veľkej miere protichodný obsah, čo spôsobilo odloženie témy na ďalšiu analýzu. Ministerstvo spravodlivosti plánovalo následne predložiť osobitnú novelu zákona o slobode informácií, avšak ďalšie potrebné legislatívne kroky na splnenie požiadaviek Európskej komisie boli spomalené v súvislosti s vyslovením nedôvery vláde Slovenskej republiky.
V súčasnosti sú zástupcovia Európskej komisie priebežne informovaní o legislatívnom procese aj o znení návrhu zákona, pričom sa neformálne vyjadrili, že ak bude zákon v Zbierke zákonov na jeseň v roku 2012, to jest v najbližšom období, žaloba by mala Slovenskú republiku obísť. V návrhu zákona sa upravujú základné pojmy požadované smernicou, najmä opakované použitie informácií, ako aj samotný pojem informácie. Špecifikuje sa aj okruh povinných osôb, ktorý korešponduje s právnou úpravou verejného obstarávania tak, aby boli naplnené požiadavky smernice. Návrh zákona vychádza z princípov nediskriminácie a transparentnosti podmienok a postavenia žiadateľov. Osobitne upravuje takzvané výhradné dohody, ktoré obsahujú ustanovenia obsahujúce pre ostatných žiadateľov, pričom tieto považujú návrh zákona za neplatné. Výnimku tvorí prípad, ak je takéto obmedzenie vo verejnom záujme, čo sa však pravidelne prehodnocuje. Smernica ani návrh zákona neobsahujú povinnosť povinnej osoby sprístupniť informácie na opakované použitie. Je na jej rozhodnutí, či informácie sprístupní. Ak tak však urobí, vzťahuje sa na ňu rad povinností, okrem iného hlavne zásada rovnakého zaobchádzania. V súvislosti s možnosťami sprístupnenia informácií na opakované použitie návrh zákona zavádza dva režimy, a to bez podmienok a s podmienkami.
Vzhľadom na to, že v súčasnosti už nemôžeme riskovať problémy pri prijímaní tohto návrhu zákona z vyššie uvedených dôvodov, dovolil by som si vás požiadať, vážené pani poslankyne a vážení páni poslanci, aby bol zákon schválený v podobe, v akej bol schválený vládou Slovenskej republiky. Samozrejme, uvedomujem si, že v praxi sa stretávame s množstvom problémov pri aplikácii zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Ministerstvo spravodlivosti preto má záujem byť lídrom diskusie ako tento zákon zlepšiť. Do budúcnosti máme záujem posilniť právo občanov na prístup k informáciám, a to zužovaním priestoru pre obštrukcie a účelové odmietanie poskytovania informácií povinnými osobami. Na druhej strane chceme hľadať aj účinné mechanizmy, pomocou ktorých by bolo možné brániť sa proti zjavne šikanóznym návrhom, ktoré niekedy doslova paralyzujú a predražujú fungovanie štátnych a verejných inštitúcií. Tieto problémy však chceme riešiť samostatnou novelou, ktorej bude predchádzať poctivá diskusia so všetkými zainteresovanými stranami vrátane zástupcov mimovládneho sektora. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi súčasne a súčasne je v súlade aj s právom Európskej únie.
Návrh zákona má pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti a nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy a vplyv na životné prostredie. Návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania a vláda Slovenskej republiky ho prerokovala a schválila na svojom rokovaní dňa 1. augusta 2012.
Chcem vás teda ešte raz požiadať o podporu tohto zákona.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. Vážený pán predseda, páni poslanci, pani poslankyne, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma 4. septembra 2012 určil za spravodajkyňu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon o slobode informácií v znení neskorších predpisov, tlač 170. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.
Vládny návrh zákona bol doručený poslancom zákonom v stanovenej pätnásťdňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Predkladaný vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.
Predkladaný návrh zákona má pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti a nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy a vplyv na životné prostredie. Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu právneho predpisu je upravená v práve Európskej únie a je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku na tom, že po rozprave uvedený vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 10. augusta 2012 č. 163 navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Ďakujem, pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem, pani predsedajúca. Vidíme sa druhýkrát, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, napriek tomu, že kolegovia neprejavili záujem k predmetnému návrhu vystúpiť a pravdepodobne vystúpim sám, dovolil by som si povedať niekoľko, asi päť bodov k predkladanému návrhu. Mám za to, že predmetný návrh má nejakú históriu. Takisto tým, že ministerstvo pristúpilo k jeho predloženiu, tak pristúpilo k riešeniu transpozičného deficitu, ktorý vzhľadom na opakované informácie v našom právnom systéme, alebo teda naša republika voči Európskej únii má. Viem a akceptujem aj to, že z hľadiska toho vývoja, ktorý pri tej transpozičnej snahe bol, tak aj za predchádzajúcej vlády sa pani ministerka Žitňanská snažila viac-menej predložiť do parlamentu, či už tak ako súčasný pán predkladateľ, v režime, ktorý obsahuje zákon, alebo teda mechanizmus opätovného používania informácie v zákone 211 alebo úplne sólo normu, ktorá by sa venovala používaniu opakovaných informácií v inom a v zákone mimo zákonu 211.
Myslím si, a z tohto miesta chcem povedať, že ten režim a takisto som bol za to, aby bol predložený zákon mimo zákon 211, pretože vieme, že z hľadiska otvárania zákona o slobodnom prístupe k informáciám vzniká ad 1) obrovské politikum okolo a mnohé otázky, ktoré by s tým súviseli, že dvestojedenástka funguje relatívne dobre a nie sú s jej uplatňovaním problémy. Je to veľmi elegantná norma, takže pri zákone o slobodnom prístupe k informáciám si myslím, že táto snaha bola dobrá. Viem na základe svojich informácií, že prebehlo dosť mohutné komentovanie aj tretím sektorom alebo NGO-čkami, kde chcem oceniť aj snahu ministerstva, že sa teda s predmetnými a dotknutými NGO-čkami stretli a snažili sa, podľa mojich informácií, presvedčiť ministerstvo, že napriek transpozičnému deficitu existuje nejaká časová možnosť, ktorá by možno dokázala na ministerstve vytvoriť takú atmosféru, že by prišlo k vytvoreniu nového zákona a nemusel sa vkladať režim opätovného použitia informácií do zákona o slobodnom prístupe k informáciám.
Napriek tomu sa tak nestalo, čiže na základe legislatívnej činnosti vlády sme dostali návrh na túto schôdzu, aby sme sa v prvom čítaní zaoberali zákonom, alebo rozšírením zákona 211, a to v miere ad 1) teda dostaniu a odstráneniu toho transpozičného deficitu, a aby režim opakovaných informácií v slovenskom právnom systéme bol zapracovaný.
Napriek tomu si dovolím dať z tohto miesta procedurálny návrh na vrátenie tohto zákona na dopracovanie, pretože si myslím, že tej snahe, ktorú sme mali aj za minulej vlády aj za tejto, aby ministerstvo predsa len pristúpilo k vypracovaniu sólo normy, normy, ktorá sa bude čisto venovať celej oblasti takzvaných open data, kde aj zákon o opätovnom používaní databáz a všetkého, čo štátna správa vytvorí, mala sólo úpravu a nebol vkladaný do zákona č. 211. K tomu, ak by náhodu tento procedurálny návrh neprešiel, tak by som možno potom k tomu smeroval aj pozmeňujúce návrhy, ktoré by sanovali to, aby v dvestojedenástke tento režim upravený bol.
Zároveň si dovolím troška vecne k predloženému návrhu, keďže sa mi podarilo preštudovať verziu nového zákona o prístupe, alebo zákona 211, tak si myslím, že je nejaká možnosť porovnávania proti predchádzajúcej snahe ministerstva spravodlivosti, a to, čo máme my predložené. Ak som porovnal tie verzie, bol to dosť náročný proces, pretože ako som čakal a ako som spomínal, jedná sa tu o transpozičnú snahu vlády, čiže to, čo z únie musíme urobiť. Našiel som zhodu zhruba na 80 percent, ale myslím si, že právna úprava, ktorá bola predložená predtým, bola omnoho jasnejšia. Mám za to, že sa mi dosť ťažko porovnávali veci, keďže by som to tak možno ľudovo označil, celé sa mi to zdalo čiastočne poprehadzované a strácal som nejakú vnútornú logiku. Čo si myslím, že bude aj chybou nového zákona 211, a to je to, že stratí tú eleganciu a tú prehľadnosť a nebude to aj z pohľadu jeho používania do budúcna prispievať k právnej istote. A vieme, že dvestojedenástka sa používa často vtedy, keď či už tretí sektor, alebo organizácie, ktoré pôsobia, niekedy stoja v boji proti štátnej a verejnej správe, potrebovali jasnú normu. Týmto pádom si myslím, že sa implementovaním týchto prvkov opakovaných informácií sa tá prehľadnosť stráca.
Ak by som mal vo všeobecnosti zhodnotiť návrhy predchádzajúcej vlády a tejto vlády, myslím si, nazvem ho návrh pani poslankyne teraz, Žitňanskej, alebo vtedy ministerky, bol viacej user frendly a bol robený optikou žiadateľa o informácie, teda aj ustanovenia novely zákona boli viac o tom, čo môže žiadateľ a aké má ďalšie práva, zatiaľ čo terajší vládny návrh je robený optikou povinnej osoby, úradu a úradníkov, a teda skôr z pohľadu, aké má právomoci povinná osoba a čo nemusí takáto osoba robiť. Predchádzajúci návrh bol systém v systéme a nebol dobre zakomponovaný do zákona ako celku, preto ho, okrem iného, asi aj následne vypracovali ako samostatný zákon. Čiže už sme mali vypracovaný vládny návrh zákona v tomto smere. Ten vládny návrh, ktorý bol podaný ako samostatný zákon, som vnímal ako prepracovanejší a viac vnútorne konzistentný. Zároveň zákon o slobodnom prístupe k informáciám riešil jeden režim a zákon o prístupe k opakovaným informáciám riešil, alebo opakovanom použití informácií riešil režim opakovaného použitia informácií. Preto si myslím, že tieto dve normy by mali byť od seba.
Predchádzajúci návrh zákona, ďalej, sa mi zdal výrazne prehľadnejší. Uvediem jeden taký príklad. Možno ľudský, ale malo by to tu čím ďalej, viac v parlamente zaznievať, keďže každý paragraf bol uvedený nadpisom, v celom návrhu sa ľahko orientovalo a presne bolo jasné, čo má ktorý zákonodarca, na mysli. Vládny návrh zákona v súčasnom znení neuvádza túto techniku a z toho pohľadu sa mi zdá až ťažkopádny.
Štvrtý okruh, ktorý by som vymenoval, pôvodný vládny návrh zákona vychádzal zo systému, že informácie na opakované použitie môžu byť sprístupnené bez podmienok, s podmienkami len na základe licencie, pričom v prípade licencie bol vypracovaný osobitný paragraf s osobitným postupom. Vládny návrh zákona teraz pojem licencií nepozná, pozná iba sprístupňovanie bez podmienok, alebo s podmienkami. Smernica síce hovorí o licenciách, ale relatívne všeobecne, čiže dá sa to podradiť aj pod režim sprístupnenia s určením podmienok. V každom prípade, predchádzajúci návrh sa mi zdal v mnohých bodoch ako prehľadnejší.
Posledné, alebo na záver v poslednej takej poznámke k tomu by som chcel povedať, že návrh v prípade úhrad, ten pôvodný návrh, bol postavený tak, že ak ide o spresnenie s podmienkami, alebo bez podmienok, platí sa úhrada, alebo úhrada môže byť odpustená. V prípade licencií ten režim súčasný návrh nepozná, bola úhrada plus desať percent príplatok. Vládny návrh zákona pozná len úhradu s 10-percentným príplatkom ako štandard, pričom desaťpercentný príplatok môže byť v určitých prípadoch odpustený, v zásade tých, keď podľa pôvodného návrhu ministerstva z predchádzajúceho obdobia mohla byť odpustená celá úhrada, nielen ten zvýšený poplatok o desať percent. Z toho pohľadu sa mi zdá pôvodný návrh pre bežných žiadateľov prijateľnejší a zároveň aj určite finančne menej náročný.
Chcel by som sa teda pozastaviť nad tým, že mám pripravených niekoľko pozmeňovacích návrhov, možno rešpektujúc aj tú snahu, ktorá bola predstavená pri pripomienkovom konaní. Zároveň by som chcel, či by ten transpozičný deficit, o ktorom som hovoril, nebol nakoniec odložený v zmysle toho, aby sme do slovenského právneho systému nezavádzali, keďže už taká dlhá doba uplynula. Mám pocit, že od roku 2004, kedy táto smernica bola vydaná, uplynul dostatočný, alebo teda dosť dlhý čas, a myslím, že aj na základe mojich informácií, ktorými disponuje určite aj pán minister, chystá sa úplne nová úprava, ktorá už na úrovni parlamentu Európskej únie je. Čiže ak by sme pristúpili k tomu, že odložíme a vypracujeme sólo režim, pretože ak príde nová transpozícia, alebo teda nový tlak na transpozíciu, nová smernica, tak budeme znova musieť otvárať zákon 2011 a s tým zase absolvovať debatu zavádzania dvoch režimov (Pozn. red.: správne má byť "211".). A myslím si, že tu sa dotýkame databáz informačných systémov a ich použitia, a vieme, že od roku 2004 nastal značný posun, takže už samotná snaha implementovať tento zákon je, alebo zaradiť to do legislatívneho procesu, si myslím, že by sa mohla mierne teda dostať k nejakému odloženiu a pristúpiť naozaj k sólo norme, ktorá by sa venovala zákonu opakovaným použitím informácií.
Neviem, možno na záver len otázka, keďže ja disponujem tým návrhom zákona, ktorý bol vypracovaný ako sólo zákon, či sa ministerstvo, ak teda by sa pán minister vyjadril, zaoberalo aj tou variantou, a prečo sa nakoniec do parlamentu dostal v režime spojenia týchto dvoch noriem, keďže tie výhrady, ktoré som spomínal, skutočne považujem za zásadné. A myslím si, že by sme mohli odložiť proces prijatia implementácie tejto smernice do zákonu č. 211/2000 Z. z..
Ďakujem. To je všetko.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám vnímame ako jeden z hlavných výdobytkov demokracie a míľnikov rozvoja občianskej spoločnosti na Slovensku. Preto sme veľmi citliví na akékoľvek otváranie tohto zákona.
Nechcem tým tvrdiť, že navrhovaná novela nejakým zásadným spôsobom devalvuje súčasný právny stav, alebo súčasnú právnu normu, alebo že principiálne ohrozuje ducha, zmysel a vykonateľnosť platného zákona o slobodnom prístupe k informáciám.
Predsa len, a v tom sa zhodujem s predrečníkom, ten platný zákon je naozaj stručný, jednoduchý, a viac-menej všeobecne zrozumiteľný a prehľadný, môžeme použiť aj pojem elegantný.
A pridaním týchto dodatočných jedenástich paragrafov písaných v dosť odlišnom duchu by som povedal, ako bol pripravený, alebo koncipovaný tento platný zákon, predsa len značne skomplikujeme a zneprehľadníme túto právnu normu, preto sa podobne ako môj predrečník pripájam k tomu názoru, že by bolo asi vhodnejšie ísť cestou osobitného právneho predpisu, podobne ako to predpokladala aj predchádzajúca vláda, a nenarušiť tú elegantnú a prehľadnú fazónu platného zákona. A pritom vyhovieť aj požiadavkám Európskej únie.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Chcem v tejto chvíli tak ozaj s vďakou zaspomínať na pána Langoša, tvorcu tohto zákona. Myslím si, že to, čo tu doteraz bolo povedané, je pravda. Ja to tak cítim na základe osobných skúseností, že tento zákon je veľmi nadčasový, aj slovo elegantné je celkom elegantné v tejto súvislosti, a je to zákon, ktorý je funkčný. A tú funkčnosť by som si dovolil ako človek, ktorý s ním viac rokov pracoval, potvrdiť aj tými skúsenosťami, že dokázal vytáčať mnohých pracovníkov, ktorí prichádzali s ním do styku na strane povinnej osoby, do vysokých otáčok.
Mnohokrát to boli veľmi rozumní páni hodní úcty, ale keď som s nimi rozprával, že ale veď, pán generálny riaditeľ, my skutočne musíme. To ozaj musíme takúto vec spustiť? A viete, boli to praktické skúsenosti, ktoré hovoria o tom, že náš občan je mnohokrát ešte stále, tak ako v tých finančných službách, keď sme sa tu pred chvíľočkou bavili, aj v tomto ohľade nerozhľadený, mnohokrát nevie, čo všetko môže. A práve tento zákon mu ukazuje občiansku moc, na čo všetko sa môže spýtať, a ozaj tí páni generálni riaditelia museli ustúpiť, áno, my túto vec musíme povedať a občan má právo vedieť, ako sa finančné prostriedky tohto štátu pohybujú, od koho, kam a na čo.
Takže chcem sa veľmi pridať k tomu, aby návrh kolegu Viskupiča bol podporený a aby sme a priori nepripúšťali nejakú možnosť, ktorá možno by nemusela byť až taká nebezpečná, ale neotvárajme tie vrátka, pán minister, a nechajme to tak, že ak je tu možnosť ten zákon upraviť riešením, ktoré bude, teda tie bloky, tie databázy, bude možné vsunúť osobitným zákonom, tak ja by som prosil z úcty k tomu pánovi Langošovi, z úcty k tým občanom, ktorí sa vďaka tomuto zákonu učia mať úctu k verejným prostriedkom, teda počítať nielen vlastné peniažky, ale aj tie štátne, aby sme ho skutočne neotvárali.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán minister, ja som veľmi rád, že v tak krátkom čase po nástupe do funkcie ste sa ujali teda transpozície tohto legislatívneho deficitu. Ja chcem kolegov upozorniť, ktorí apelovali na to, aby sme s transpozíciou počkali až do tvorby nového zákona, že my sme ako krajina povinní každú transpozíciu a každú európsku smernicu a legislatívu transponovať a začleniť do nášho právneho poriadku čo najskôr. Ja chcem upozorniť, a teda vážim si každý záujem občana a verejnosti, na informácie, ktoré sa týkajú verejného prostredia samosprávy, štátnej správy a všetkého, čo súvisí s nakladaním s verejnými prostriedkami. Treba však povedať, že tento samotný zákon sa mnohokrát nielen používa občanmi, ale sa v mnohých prípadoch aj zneužíva.
Čiže ja by som chcel poprosiť aj pána ministra aj všetkých, ktorí sa budú touto samotnou novelou zaoberať, aby kládli dôraz nielen na ochranu nielen tých, ktorí tieto informácie žiadajú, ale aj tých, ktorí ich potom musia poskytovať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Ďakujem obom kolegom z klubu, ktorí viac-menej potvrdili eleganciu súčasnej právnej úpravy zákona o slobodnom prístupe k informáciám.
K pánovi poslancovi Briximu, ja som spomínal ten časový deficit, ktorý v zmysle úpravy o opätovnom použití informácií máme, je to od roku 2004. Nechcel som sa celkom venovať až úplne tej histórii, ako to bolo, pretože malo sa za to, že táto transpozícia do zákona č. 211/2000 Z. z. patrí, a od roku 2005 mám pocit, sa malo za to, že viac-menej túto otázku nemusíme riešiť, keďže máme sólo normu o informáciách.
Následne sa ale pristúpilo k tomu, že norma bude musieť byť prijatá, a tak ako som spomínal, aj za čias predchádzajúcej vlády, myslím, že to bolo práve letné obdobie roku 2011, prišlo k tomu, aby sme túto vec transponovali. Odvtedy uplynulo trinásť mesiacov a myslím si, že keďže sme to nespravili vtedy a nespravilo sa to tak, že spravíme dve sólo právne úpravy, ktoré budú mať jeden režim o slobodnom prístupe k informáciám, druhý o opätovnom použití informácií, tak nie je celkom namieste otázka, alebo teda tá výtka, že musíme a hneď a ihneď.
Máme možnosť sa nad tým zamyslieť. A tým, že je tak veľký časový posun, neexistuje podľa mňa teraz. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)