7. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 186, ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením č. 20 zo 6. septembra 2012 a podal spravodajskú informáciu k návrhu zákona.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 171 z 23. augusta 2012 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.
Návrh zákona je predkladaný z dôvodu plnenia Programového plnenia vlády Slovenskej republiky na roky 2012 až 2016 a zároveň v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na 2. polrok 2012. Cieľom predloženého vládneho návrhu zákona je presadzovanie rovnováhy uplatňovania práv a im korešpondujúcich povinností medzi zamestnancom a zamestnávateľom, ako aj vytváranie dôstojných pracovných podmienok. Návrh zákona vychádza z pracovného práva Európskej únie, práva Rady Európy, z dohovorov Medzinárodnej organizácie práce, ktorými je Slovenská republika viazaná. Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.
V súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady a citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne do tridsať dní a v gestorskom výbore do tridsať dva dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky.
Pani predsedajúca, ďakujem, skončil som svoju spravodajskú informáciu. Prosím, otvorte rozpravu k návrhu zákona.
Autorizovaný
Vystúpenia
19:04
Uvádzajúci uvádza bod 19:04
Robert KaliňákPreto nerobíme veci naraz, pretože máme skúsenosť, ako to dopadlo, keď sa robila naraz daňová správa. Tento proste problém si nikto z nás v štáte nemôže dovoliť. Preto je toto prvý krok, ktorý v časti už preberá do budúceho integrovaného obvodného,...
Preto nerobíme veci naraz, pretože máme skúsenosť, ako to dopadlo, keď sa robila naraz daňová správa. Tento proste problém si nikto z nás v štáte nemôže dovoliť. Preto je toto prvý krok, ktorý v časti už preberá do budúceho integrovaného obvodného, okresného úradu školský, dopravný, vojenskú správu, sčasti predpripravuje ostatné krajské úrady do jednotného celku v rámci obvodného úradu v sídle kraja ako budúceho odboru životného prostredia alebo budúceho odboru lesného hospodárstva a pod. Čiže to je naozaj predprípravná fáza. Ona v zásade bez ďalších zákonov by nepriniesla nič zásadné, i keď treba povedať, že celú reformu nerobíme preto, že sme si ju teraz vymysleli ako. Na ministerstve vnútra sme zvyknutí väčšinou na projekty, ktoré môžme hodnotiť viac úspešne ako neúspešne, keď si spomeniem či už Schengen, alebo naše víza a všetky ostatné veci boli sprevádzané veľmi komplikovanými opatreniami. My totižto nadväzujeme v týchto veciach na naše piloty. Netreba zabúdať, aká úspešná bola vlastne, keď sme rušili krajské úrady a dneska, tak ako ich poznáte, obvodné úrady v sídle kraja, všeobecné obvodné úrady v sídle kraja. Myslím si, že nielen čo do usporiadania, ale samotnej funkcionality sa tam vlastne nič nestalo. Všetky tie výčitky, ktoré tam boli dané v súvislosti s odvolacími a ostatnými vecami, dneska predsa fungujú. To dneska predsa existuje. Nie je to nič nového, čo by sme zavádzali. V niektorých prípadoch, samozrejme, treba vymyslieť, ale keď to nefunguje na našom krajskom úrade, veľký omyl je myslieť, že napríklad na súdoch takúto vec nepoznajú. Opätovne si treba pozrieť. Veď predsa v prípade Najvyššieho súdu, ktorý rozhoduje o odvolaní, musí rozhodovať iné kolégium tohto istého súdu. To znamená, že pokiaľ v druhom stupni rozhodlo jednu kolégium, už o dovolaní a mimoriadnom opravnom prostriedku rozhoduje proste iné kolégium. Na Protimonopolnom úrade, na ďalších úradoch, ktoré konajú aj ako na prvom stupni. majú rozkladové komisie. Nič nového nezavádzame, nič čo by nefungovalo, ani žiadny vynález. Preto hovorím, že to je v podstate naozaj týmto spôsobom pripravené. Trochu, i keď hodnotím pozitívne vecnú diskusiu, že všetci boli veľmi vecní, ďakujem za podporu v tejto veci. Samozrejme, preto sme povedali, že každý rok budeme robiť odpočty, pretože čo jednoduchšie vám môžem dať do ruky, ako to, že sme povedali, že niečo urobíme, a potom sme to neurobili. Nič sa ľahšie nekritizuje. To znamená, vy v tejto chvíli ste vo výhode a ja v nevýhode v tom, že budeme pod takou kontrolou, že každý rok na schôdzi, kedy neurobíme to tak, ako sa má, dostaneme adekvátne naložené, tak ako si po zásluhe budeme zasluhovať. Preto len doopravovávam niektoré veci, že napríklad, keď vyčítal pán kolega Beblavý zmluvy rámcové, že sú problém, lebo tam nie je vylúčené, to opäť o tom, že si neprečítal si celé ustanovenia zákona, ktoré majú k sebe súvis - negatívny floating, to znamená, znižovanie ceny počas platnosti zmluvy je práve odpoveďou na to, čo kritizoval, a to v zákone je. To je automaticky proces. Akonáhle existuje lacnejšia ponuka, musí ten, ktorý zmluvu uzavrel akceptovať ponuku tohoto za nižšiu cenu. A to dneska tam je. Čiže tento mechanizmus, ktorého sa dožadoval v zákone je. To isté platí, že nie metodicky, nie metodicky bude riadiť. To je presne to, čo som ja tak naznačil v úvodnej reči, že som vedel, že tá kritika asi možno príde, ale už som predtým predosielal, že netreba si pozerať len tento zákon, ale aj zákon, ktorý súčasne platí a do ktorého sme my zmeny zaviedli v roku 2008, keď sme zlučovali krajské úrady s obvodnými úradmi v sídle kraja, pretože už sme predpripravili si nejakú pôdu pre toto, kde je jasne napísané - odborné referáty riadia a kontrolujú, nie metodicky, riadia a kontrolujú so všetkým, čo k tomu patrí, vrátane grantových schém, všetky príslušné ministerstvá. To znamená, že ten konkrétny minister ďalej líniovo riadi. Čo je to za reč, že "vzdialené ministerstvo"? A doteraz nebolo vzdialené? Doteraz nebol ten krajský úrad rovnako vzdialený, ako bude presne po platnosti tohto zákona? Rovnako tak bude to isté ministerstvo školstva vzdialené krajskému školskému úradu v Prešove, takisto ďaleko ako bude proste po 1. januári. Filozoficky. Filozoficky bude rovnako ďaleko. Tí istí ľudia s tými istými konexiami na riadenie. My ich nebudeme riadiť, ani ten záujem nemáme ich riadiť. Dôležité pre nás je len to, že túto sa vytvára ten priestor na šetrenie spoločných pracovísk. A tu opäť omyl, pretože obslužné centrá, tých bude naozaj osem. Nie, necentralizujeme to na okresy, ale tých bude presne osem.
Ja len taká poznámka pri tých pozemkových úradoch. Niečo podobné už funguje. Veď vy predsa dobre viete, že finančnú správu a ekonomickú správu nad okresnými pozemkovými úradmi má predsa kraj. To znamená, oni dneska sú závislé na tom kraji. Nič iné sa neudeje. Toto presne, čo už dneska v niektorých prípadoch, lebo iné úrady to nemajú, ale pozemkové zhodou okolností to majú, že sú závislé na tom kraji aj finančne. (Ruch v sále.) Prosím? No aj kataster je taký, lebo máme krajské správy katastra a zvyšné sú len správy. Takže tam by sme našli mnoho podobných vecí.
Nechcem už teda naozaj to nejako naťahovať. Tá definitíva je v pláne. Je v pláne vlastne po závere tej reformy vlastne prejsť k tomu, aby sme si toto rozdiskutovali.
S tými kompetenciami je to proste problém. Ten audit, po ktorom voláte, paralelne beží. On beží popri reforme, lebo len vytvorí priestor a plasticky sa zapracuje do schémy, ktorú vytvoríme. Ona bude tak vytvorená, že ľubovoľný prechod kompetencií bude schopná absorbovať. To je najmenej, len väčšinou to býva pri tých diskusiách o kompetenciách, o tom, že aj obce povedia, že chceme viac peňazí. To je ako väčšinou tá jednoduchá veta. A ja im môžem ľahko odpovedať, že jednoducho, keď sa vám to zdá drahé, nezvládate, tak nám ju dajte, my ju zvládneme lacnejšie. A tým je vyriešená celá diskusia o tých kompetenciách. Problém je len v tom, že akonáhle by sme sa začali kompetenciám venovať, neurobili by sme túto šetriacu časť. Preto ju robíme paralelne a akékoľvek výstupy, ktoré z tejto diskusie budú, ktorá bude prebiehať, sme ochotní absorbovať do tejto našej reformy, samozrejme, absolútne pružne.
No a toto je tá drobnosť pritom, čo je už moje posledné slovo, len aby som to tak vyvážil. Zrušenie právnej subjektivity hasičského záchranného zboru bola výčitka, že vlastne to ohrozí funkčnosť hasičského zboru. Tak rád by som pripomenul, že policajti ju vlastne nemajú ani dnes. Policajné prezídium nemá právnu subjektivitu a nijako mu extréme nechýba, ak ste si všimli, pri tej práci, ktorú robí. Čiže my len dávame do normálu to, čo bude. Oni budú mať. Každý z nich bude mať svojskú formu subjektivity, ktorá mu bude na základe splnomocenstva udelená zo strany ministerstva, tak ako to robíme dneska najväčšej zložke, a to Policajnému zboru, tak to bude platiť aj pre hasičov a ostatných. Tých ľudí, ktorých ušetríme, tí vlastne budú pracovať v tých krajských centrách podpory. To je to, čo vlastne budú mať šancu prísť. A ja som vám to minule naznačil na tom výbore. My sme nepovedali, že nikto nepríde o prácu. My sme povedali, že nie je to našou prioritou, pretože každý úradník má pre nás absolútne nejakú hodnotu a je schopný výkonu veľmi kvalitnej práce a dokáže sám svojou prácou niektoré prostriedky ušetriť. To znamená, my uvidíme, ako sa to presne bude formulovať. Samozrejme, niečo tam z toho príde, kde, naozaj, to miesto je proste zbytočné a s tým neurobíme nič. Faktom zostáva, že omnoho podstatnejšie je prevádzka, to, čo náš štát ako taký stojí. Tam si myslíme, že dokážeme k tejto úspore ísť. Samozrejme, je to ambiciózne číslo. Tam bola ešte poznámka, že prečo také isté. Poviem vám to jednoducho. Pri takomto obrovskom čísle ako je 20 mld. proste už 10 mil. nehrá rolu. To znamená, že sme si povedali, že je to pekné číslo. V skutočnosti, keby som vám to vyčíslil, tak je to nejakých 698 alebo niečo na tento spôsob, takže to nemá význam. Ideme, aby potom sa číslo ľahko pamätalo a mohli sme ho plynule kontrolovať. Ak nedočerpám a neušetrím 700, ale 698, predpokladám, že ma neodvoláte. Takže o tomto sa tu presne bavíme, že? Ale máme ambíciu prekročiť, samozrejme, to číslo. Podstatné je to, aby to začalo nejako fungovať. Najmä občan to má šance pocítiť. To chceme, aby zažil ako prvé, že lepšia služba. Potom to vlastne bude cítiť aj na to rozpočte, že z tých ušetrených peňazí je možné investovať do rozvojových programov škôl, čohokoľvek, športu, čohokoľvek, čo sa rozhodneme.
Veľmi pekne vám ďakujem za veľmi vecnú diskusiu. A, samozrejme, tento návrh zákona sám osebe nie je presun iba krabíc, lebo už sme ho absolvovali, a vieme, čo nám to prinieslo na krajských úradoch. Čiže niečo podobné sme už raz urobili. Toto je vlastne kópia zákona, ktorú sme absolvovali pred štyrmi rokmi, a je do dneska považovaný za proste projekt, ktorý bol úspešný. Ale napriek tomu sa, samozrejme, nebránime, ale myslím si, že to pravé uplatnenie tých pozmeňovákov, o ktorých vy máte na mysli, bude v tom globálnom zákone na budúci rok, kedy sa vlastne začnú aj ostatné úrady integrovať. Len robíme na to etapy, aby sme nezapli vypínač 1. januára 2014, a nezasvieti svetlo ako na daňovej správe. Rozumiete? Tento blackout si proste nikto nemôže dovoliť. Preto my priebežne počas roka budeme preberať funkcionality jednotlivých úradov a právne nakoniec to prejde 1. januára .
Ale veľmi pekne ešte raz ďakujem za všetky pozitívne slová.
Ja budem stručný. V podstate pán kolega Beblavý, pán kolega Chren si nepočkali na odpoveď na ich otázky, ale veď to je, myslím, že ešte bude dosť príležitostí v druhom čítaní. Veľmi stručný.
Preto nerobíme veci naraz, pretože máme skúsenosť, ako to dopadlo, keď sa robila naraz daňová správa. Tento proste problém si nikto z nás v štáte nemôže dovoliť. Preto je toto prvý krok, ktorý v časti už preberá do budúceho integrovaného obvodného, okresného úradu školský, dopravný, vojenskú správu, sčasti predpripravuje ostatné krajské úrady do jednotného celku v rámci obvodného úradu v sídle kraja ako budúceho odboru životného prostredia alebo budúceho odboru lesného hospodárstva a pod. Čiže to je naozaj predprípravná fáza. Ona v zásade bez ďalších zákonov by nepriniesla nič zásadné, i keď treba povedať, že celú reformu nerobíme preto, že sme si ju teraz vymysleli ako. Na ministerstve vnútra sme zvyknutí väčšinou na projekty, ktoré môžme hodnotiť viac úspešne ako neúspešne, keď si spomeniem či už Schengen, alebo naše víza a všetky ostatné veci boli sprevádzané veľmi komplikovanými opatreniami. My totižto nadväzujeme v týchto veciach na naše piloty. Netreba zabúdať, aká úspešná bola vlastne, keď sme rušili krajské úrady a dneska, tak ako ich poznáte, obvodné úrady v sídle kraja, všeobecné obvodné úrady v sídle kraja. Myslím si, že nielen čo do usporiadania, ale samotnej funkcionality sa tam vlastne nič nestalo. Všetky tie výčitky, ktoré tam boli dané v súvislosti s odvolacími a ostatnými vecami, dneska predsa fungujú. To dneska predsa existuje. Nie je to nič nového, čo by sme zavádzali. V niektorých prípadoch, samozrejme, treba vymyslieť, ale keď to nefunguje na našom krajskom úrade, veľký omyl je myslieť, že napríklad na súdoch takúto vec nepoznajú. Opätovne si treba pozrieť. Veď predsa v prípade Najvyššieho súdu, ktorý rozhoduje o odvolaní, musí rozhodovať iné kolégium tohto istého súdu. To znamená, že pokiaľ v druhom stupni rozhodlo jednu kolégium, už o dovolaní a mimoriadnom opravnom prostriedku rozhoduje proste iné kolégium. Na Protimonopolnom úrade, na ďalších úradoch, ktoré konajú aj ako na prvom stupni. majú rozkladové komisie. Nič nového nezavádzame, nič čo by nefungovalo, ani žiadny vynález. Preto hovorím, že to je v podstate naozaj týmto spôsobom pripravené. Trochu, i keď hodnotím pozitívne vecnú diskusiu, že všetci boli veľmi vecní, ďakujem za podporu v tejto veci. Samozrejme, preto sme povedali, že každý rok budeme robiť odpočty, pretože čo jednoduchšie vám môžem dať do ruky, ako to, že sme povedali, že niečo urobíme, a potom sme to neurobili. Nič sa ľahšie nekritizuje. To znamená, vy v tejto chvíli ste vo výhode a ja v nevýhode v tom, že budeme pod takou kontrolou, že každý rok na schôdzi, kedy neurobíme to tak, ako sa má, dostaneme adekvátne naložené, tak ako si po zásluhe budeme zasluhovať. Preto len doopravovávam niektoré veci, že napríklad, keď vyčítal pán kolega Beblavý zmluvy rámcové, že sú problém, lebo tam nie je vylúčené, to opäť o tom, že si neprečítal si celé ustanovenia zákona, ktoré majú k sebe súvis - negatívny floating, to znamená, znižovanie ceny počas platnosti zmluvy je práve odpoveďou na to, čo kritizoval, a to v zákone je. To je automaticky proces. Akonáhle existuje lacnejšia ponuka, musí ten, ktorý zmluvu uzavrel akceptovať ponuku tohoto za nižšiu cenu. A to dneska tam je. Čiže tento mechanizmus, ktorého sa dožadoval v zákone je. To isté platí, že nie metodicky, nie metodicky bude riadiť. To je presne to, čo som ja tak naznačil v úvodnej reči, že som vedel, že tá kritika asi možno príde, ale už som predtým predosielal, že netreba si pozerať len tento zákon, ale aj zákon, ktorý súčasne platí a do ktorého sme my zmeny zaviedli v roku 2008, keď sme zlučovali krajské úrady s obvodnými úradmi v sídle kraja, pretože už sme predpripravili si nejakú pôdu pre toto, kde je jasne napísané - odborné referáty riadia a kontrolujú, nie metodicky, riadia a kontrolujú so všetkým, čo k tomu patrí, vrátane grantových schém, všetky príslušné ministerstvá. To znamená, že ten konkrétny minister ďalej líniovo riadi. Čo je to za reč, že "vzdialené ministerstvo"? A doteraz nebolo vzdialené? Doteraz nebol ten krajský úrad rovnako vzdialený, ako bude presne po platnosti tohto zákona? Rovnako tak bude to isté ministerstvo školstva vzdialené krajskému školskému úradu v Prešove, takisto ďaleko ako bude proste po 1. januári. Filozoficky. Filozoficky bude rovnako ďaleko. Tí istí ľudia s tými istými konexiami na riadenie. My ich nebudeme riadiť, ani ten záujem nemáme ich riadiť. Dôležité pre nás je len to, že túto sa vytvára ten priestor na šetrenie spoločných pracovísk. A tu opäť omyl, pretože obslužné centrá, tých bude naozaj osem. Nie, necentralizujeme to na okresy, ale tých bude presne osem.
Ja len taká poznámka pri tých pozemkových úradoch. Niečo podobné už funguje. Veď vy predsa dobre viete, že finančnú správu a ekonomickú správu nad okresnými pozemkovými úradmi má predsa kraj. To znamená, oni dneska sú závislé na tom kraji. Nič iné sa neudeje. Toto presne, čo už dneska v niektorých prípadoch, lebo iné úrady to nemajú, ale pozemkové zhodou okolností to majú, že sú závislé na tom kraji aj finančne. (Ruch v sále.) Prosím? No aj kataster je taký, lebo máme krajské správy katastra a zvyšné sú len správy. Takže tam by sme našli mnoho podobných vecí.
Nechcem už teda naozaj to nejako naťahovať. Tá definitíva je v pláne. Je v pláne vlastne po závere tej reformy vlastne prejsť k tomu, aby sme si toto rozdiskutovali.
S tými kompetenciami je to proste problém. Ten audit, po ktorom voláte, paralelne beží. On beží popri reforme, lebo len vytvorí priestor a plasticky sa zapracuje do schémy, ktorú vytvoríme. Ona bude tak vytvorená, že ľubovoľný prechod kompetencií bude schopná absorbovať. To je najmenej, len väčšinou to býva pri tých diskusiách o kompetenciách, o tom, že aj obce povedia, že chceme viac peňazí. To je ako väčšinou tá jednoduchá veta. A ja im môžem ľahko odpovedať, že jednoducho, keď sa vám to zdá drahé, nezvládate, tak nám ju dajte, my ju zvládneme lacnejšie. A tým je vyriešená celá diskusia o tých kompetenciách. Problém je len v tom, že akonáhle by sme sa začali kompetenciám venovať, neurobili by sme túto šetriacu časť. Preto ju robíme paralelne a akékoľvek výstupy, ktoré z tejto diskusie budú, ktorá bude prebiehať, sme ochotní absorbovať do tejto našej reformy, samozrejme, absolútne pružne.
No a toto je tá drobnosť pritom, čo je už moje posledné slovo, len aby som to tak vyvážil. Zrušenie právnej subjektivity hasičského záchranného zboru bola výčitka, že vlastne to ohrozí funkčnosť hasičského zboru. Tak rád by som pripomenul, že policajti ju vlastne nemajú ani dnes. Policajné prezídium nemá právnu subjektivitu a nijako mu extréme nechýba, ak ste si všimli, pri tej práci, ktorú robí. Čiže my len dávame do normálu to, čo bude. Oni budú mať. Každý z nich bude mať svojskú formu subjektivity, ktorá mu bude na základe splnomocenstva udelená zo strany ministerstva, tak ako to robíme dneska najväčšej zložke, a to Policajnému zboru, tak to bude platiť aj pre hasičov a ostatných. Tých ľudí, ktorých ušetríme, tí vlastne budú pracovať v tých krajských centrách podpory. To je to, čo vlastne budú mať šancu prísť. A ja som vám to minule naznačil na tom výbore. My sme nepovedali, že nikto nepríde o prácu. My sme povedali, že nie je to našou prioritou, pretože každý úradník má pre nás absolútne nejakú hodnotu a je schopný výkonu veľmi kvalitnej práce a dokáže sám svojou prácou niektoré prostriedky ušetriť. To znamená, my uvidíme, ako sa to presne bude formulovať. Samozrejme, niečo tam z toho príde, kde, naozaj, to miesto je proste zbytočné a s tým neurobíme nič. Faktom zostáva, že omnoho podstatnejšie je prevádzka, to, čo náš štát ako taký stojí. Tam si myslíme, že dokážeme k tejto úspore ísť. Samozrejme, je to ambiciózne číslo. Tam bola ešte poznámka, že prečo také isté. Poviem vám to jednoducho. Pri takomto obrovskom čísle ako je 20 mld. proste už 10 mil. nehrá rolu. To znamená, že sme si povedali, že je to pekné číslo. V skutočnosti, keby som vám to vyčíslil, tak je to nejakých 698 alebo niečo na tento spôsob, takže to nemá význam. Ideme, aby potom sa číslo ľahko pamätalo a mohli sme ho plynule kontrolovať. Ak nedočerpám a neušetrím 700, ale 698, predpokladám, že ma neodvoláte. Takže o tomto sa tu presne bavíme, že? Ale máme ambíciu prekročiť, samozrejme, to číslo. Podstatné je to, aby to začalo nejako fungovať. Najmä občan to má šance pocítiť. To chceme, aby zažil ako prvé, že lepšia služba. Potom to vlastne bude cítiť aj na to rozpočte, že z tých ušetrených peňazí je možné investovať do rozvojových programov škôl, čohokoľvek, športu, čohokoľvek, čo sa rozhodneme.
Veľmi pekne vám ďakujem za veľmi vecnú diskusiu. A, samozrejme, tento návrh zákona sám osebe nie je presun iba krabíc, lebo už sme ho absolvovali, a vieme, čo nám to prinieslo na krajských úradoch. Čiže niečo podobné sme už raz urobili. Toto je vlastne kópia zákona, ktorú sme absolvovali pred štyrmi rokmi, a je do dneska považovaný za proste projekt, ktorý bol úspešný. Ale napriek tomu sa, samozrejme, nebránime, ale myslím si, že to pravé uplatnenie tých pozmeňovákov, o ktorých vy máte na mysli, bude v tom globálnom zákone na budúci rok, kedy sa vlastne začnú aj ostatné úrady integrovať. Len robíme na to etapy, aby sme nezapli vypínač 1. januára 2014, a nezasvieti svetlo ako na daňovej správe. Rozumiete? Tento blackout si proste nikto nemôže dovoliť. Preto my priebežne počas roka budeme preberať funkcionality jednotlivých úradov a právne nakoniec to prejde 1. januára .
Ale veľmi pekne ešte raz ďakujem za všetky pozitívne slová.
Neautorizovaný
19:14
Uvádzajúci uvádza bod 19:14
Robert KaliňákĎakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, budem len veľmi stručný. Toto je vlastne prebratie smernice, ktorá upravuje niektoré fakty. My sme väčšinu z tej smernice už dali do praxe. To sa týka konkrétne napríklad zapisovania detí do cestovných dokladov, čo viete, aký problém vyvolalo predovšetkým vo Veľkej Británii, kde sa to často falšovalo. Práve preto, že ide o jednoduchú ihličkovú tlačiareň, kde sa nakoniec usúdilo a prijalo sa - termín - každá osoba vždycky cestovný doklad. To znamená, že aj najmenšie deti majú cestovné doklady. A tým pádom vlastne dostávame stav, ktorý sme už zaviedli, aby naši občania mohli cestovať, lebo niektoré krajiny už neprijímali deti zapísané v pasoch, tak sme to zaviedli do praxe. Tento zákon vlastne nadväzuje na tú smernicu a pripravuje zosúladenie jednotlivých platností pasov, že dieťa dvojročné atď., aby to samozrejme malo nejakú odozvu, prepracúva fungovanie služobných a diplomatických dokladov, ale to nakoniec patrí všetko k tejto hlavnej európskej smernici. To znamená, zmena, ktorú už občania de facto v praxi pociťujú, ktorú dávame ešte do legislatívneho poriadku. Ďakujem pekne.
Neautorizovaný
19:15
Vystúpenie spoločného spravodajcu 19:15
Marián KovačócyKonštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 24. augusta 2012 č. 183 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
12.9.2012 o 19:15 hod.
Ing.
Marián Kovačócy
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 647/2007 Z. z. o cestovných dokladoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 445/2008 Z. z. a ktorým sa menia niektoré zákony (tlač 189). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 24. augusta 2012 č. 183 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.
Neautorizovaný
8:55
Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali pán poslanec Otto Brixi, Juraj Droba a Radoslav Procházka.
Pristúpime k prvému čítaniu o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú...
Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali pán poslanec Otto Brixi, Juraj Droba a Radoslav Procházka.
Pristúpime k prvému čítaniu o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 186, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 171.
Teraz poprosím ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Jána Richtera, aby vládny návrh zákona uviedol.
Nech sa páči, pán minister, máte slovo.
Vystúpenie v rozprave
13.9.2012 o 8:55 hod.
JUDr.
Jana Laššáková
Videokanál poslanca
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram tretí rokovací deň 7. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali pán poslanec Otto Brixi, Juraj Droba a Radoslav Procházka.
Pristúpime k prvému čítaniu o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 186, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 171.
Teraz poprosím ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Jána Richtera, aby vládny návrh zákona uviedol.
Nech sa páči, pán minister, máte slovo.
Autorizovaný
9:01
Predložený návrh...
Predložený návrh zákona vychádza z dvoch základných postojov, ktoré chce vláda Slovenskej republiky presadzovať v oblasti regulácie pracovnoprávnych vzťahov.
Po prvé, právna úprava pracovnoprávnych vzťahov musí byť nastavená tak, aby vytvárala rovnováhu medzi právami a povinnosťami zamestnávateľa a zamestnanca. Pri príprave návrhu zákona sa do úvahy brala aj právna úprava Európskej únie, Rady Európy a Medzinárodnej organizácie práce, ako aj skúsenosti z iných členských štátov Európskej únie, a aplikačné problémy v praxi, ktoré bolo potrebné odstrániť.
Po druhé, osobitný dôraz je potrebné klásť na prerokovanie pracovných podmienok v rámci sociálneho dialógu so zástupcami zamestnávateľov a zamestnancov. Cieľom prekladaného návrhu zákona je z tohto dôvodu snaha o posilnenie sociálneho dialógu. Pri príprave návrhu zákona Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky uskutočnilo viacero stretnutí so sociálnymi partnermi v rámci vytvorenej pracovnej skupiny, na ktorých boli prerokované navrhované zmeny Zákonníka práce. Ministerstvo pozorne zhodnotilo postoje sociálnych partnerov k týmto zmenám, pričom niektoré z postojov sociálnych partnerov boli premietnuté do predloženého návrhu zákona.
V nadväznosti na vyššie uvedené sa v návrhu zákona upravuje najmä: Spresniť definíciu závislej práce s cieľom zabrániť obchádzaniu Zákonníka práce cez ustanovenia Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka, ak je zreteľné, že práca vykonávaná fyzickou osobou vykazuje charakteristiky práce, ktorá má prvky nadriadenosti a podriadenosti, a teda ide o závislú prácu, ktorá má byť vykonávaná v pracovnoprávnom vzťahu.
Po ďalšie, znížiť rozsah a doby reťazenia pracovných pomerov uzatváraných na určitú dobu, aby sa zabránilo ich nadmernému reťazeniu tam, kde na to sú objektívne dôvody.
Po ďalšie, zaviesť právo zástupcov zamestnancov prerokovať okamžité skončenie pracovného pomeru a výpoveď zo strany zamestnávateľa, aby mali možnosť ovplyvniť rozhodovanie zamestnávateľa o tom, či a ako sa skončí pracovný pomer.
Ďalšia zmena súvisí so zavedením súbehu výpovednej doby a odstupného pri skončení pracovného pomeru z organizačných dôvodov a zo zdravotných dôvodov, ako formu odškodnenia za to, že pracovný pomer skončil predčasne. Pri zavedení súbehu sa do úvahy zobrali aj postoje sociálnych partnerov ohľadom potreby, potreby flexibility, ako aj zásluhovosti pri jeho priznávaní.
Ďalšia zmena súvisí s neobmedzovaním náhrady mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru len na deväť mesiacov, ale umožniť súdu, aby zvážil okolnosti prípadu, na žiadosť zamestnávateľa rozhodol o znížení, respektíve nepriznaní náhrady mzdy za čas presahujúci dvanásť mesiacov a nepresahujúci tridsať šesť mesiacov.
Ďalšia zmena súvisí so zabezpečením väčšej flexibility pre zamestnávateľov, a to úpravou konta pracovného času tak, aby bolo možné využiť vyrovnávacie obdobie dlhšie ako dvanásť mesiacov a podmienky dodržania maximálnej dĺžky pracovného času 48 hodín týždenne v priemere, čím sa zároveň neprekročí maximálna dĺžka priemerného týždňa pracovného času požadovaného smernicou Európskej únie.
Po ďalšie, používať tradičné vymedzenie časového úseku nočnej práce medzi 22.00 hodinou a 6.00 hodinou ráno.
Po ďalšie, ustanoviť, aby zástupcovia zamestnancov mohli spolupracovať o normách spotreby práce, ktorých nastavenie má vplyv na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci zamestnancov. V tejto súvislosti sa v článku V navrhuje novelizovať zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce ustanovením kompetencie inšpektorátov práce rozhodovať o normách spotreby práce, ak nedôjde k dohode medzi zamestnávateľom a zástupcami zamestnancov.
Po ďalšie, ustanoviť, aby sa na zamestnancov vykonávajúcich práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, vzťahovali aj ustanovenia o pracovnom čase a minimálnej mzde. V tejto súvislosti sa v článku VI navrhuje novelizovať zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde.
Ďalšia zmena sa týka zabezpečenia zásady, že Zákonník práce má ustanoviť minimá a maximá a nemá umožniť odchylné dojednanie so zástupcami zamestnancov v neprospech zamestnancov.
Po ďalšie zrušiť povinnosti odborovej organizácie preukazovať svoju reprezentatívnosť u zamestnávateľa, ktorá vyžaduje identifikovanie členov odborovej organizácie vzhľadom na to, že podľa Ústavy Slovenskej republiky má každý právo rozhodnúť sa, či zverejní, alebo nezverejní svoje členstvo v odborovej organizácii.
Ďalšia zmena sa týka nápravy úpravy postavenia a pôsobnosti zástupcov zamestnancov na pracovisku tak, aby mohli lepšie vykonávať svoju činnosť. Súčasne sa navrhuje v článku II. novelizácia zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v súvislosti s úpravou pracovného pomeru na určitú dobu hlavného kontrolóra obce. V článku III. novelizácia zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky v súvislosti s úpravou rodičovskej dovolenky a zrušením služobného pomeru v skúšobnej dobe s tehotnou policajtkou, policajtkou do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacou policajtkou. V článku IV. sa navrhuje novelizovať zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v súvislosti s obmedzeniami pracovných podmienok dohodnutých v kolektívnej zmluve vo vzťahu k niektorým vedúcim zamestnancom.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, uchádzam sa o podporu predloženej novely Zákonníka práce v prvom čítaní. Skončil som, pani podpredsedníčka Národnej rady.
Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky na roky 2012 až 2016.
Predložený návrh zákona vychádza z dvoch základných postojov, ktoré chce vláda Slovenskej republiky presadzovať v oblasti regulácie pracovnoprávnych vzťahov.
Po prvé, právna úprava pracovnoprávnych vzťahov musí byť nastavená tak, aby vytvárala rovnováhu medzi právami a povinnosťami zamestnávateľa a zamestnanca. Pri príprave návrhu zákona sa do úvahy brala aj právna úprava Európskej únie, Rady Európy a Medzinárodnej organizácie práce, ako aj skúsenosti z iných členských štátov Európskej únie, a aplikačné problémy v praxi, ktoré bolo potrebné odstrániť.
Po druhé, osobitný dôraz je potrebné klásť na prerokovanie pracovných podmienok v rámci sociálneho dialógu so zástupcami zamestnávateľov a zamestnancov. Cieľom prekladaného návrhu zákona je z tohto dôvodu snaha o posilnenie sociálneho dialógu. Pri príprave návrhu zákona Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky uskutočnilo viacero stretnutí so sociálnymi partnermi v rámci vytvorenej pracovnej skupiny, na ktorých boli prerokované navrhované zmeny Zákonníka práce. Ministerstvo pozorne zhodnotilo postoje sociálnych partnerov k týmto zmenám, pričom niektoré z postojov sociálnych partnerov boli premietnuté do predloženého návrhu zákona.
V nadväznosti na vyššie uvedené sa v návrhu zákona upravuje najmä: Spresniť definíciu závislej práce s cieľom zabrániť obchádzaniu Zákonníka práce cez ustanovenia Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka, ak je zreteľné, že práca vykonávaná fyzickou osobou vykazuje charakteristiky práce, ktorá má prvky nadriadenosti a podriadenosti, a teda ide o závislú prácu, ktorá má byť vykonávaná v pracovnoprávnom vzťahu.
Po ďalšie, znížiť rozsah a doby reťazenia pracovných pomerov uzatváraných na určitú dobu, aby sa zabránilo ich nadmernému reťazeniu tam, kde na to sú objektívne dôvody.
Po ďalšie, zaviesť právo zástupcov zamestnancov prerokovať okamžité skončenie pracovného pomeru a výpoveď zo strany zamestnávateľa, aby mali možnosť ovplyvniť rozhodovanie zamestnávateľa o tom, či a ako sa skončí pracovný pomer.
Ďalšia zmena súvisí so zavedením súbehu výpovednej doby a odstupného pri skončení pracovného pomeru z organizačných dôvodov a zo zdravotných dôvodov, ako formu odškodnenia za to, že pracovný pomer skončil predčasne. Pri zavedení súbehu sa do úvahy zobrali aj postoje sociálnych partnerov ohľadom potreby, potreby flexibility, ako aj zásluhovosti pri jeho priznávaní.
Ďalšia zmena súvisí s neobmedzovaním náhrady mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru len na deväť mesiacov, ale umožniť súdu, aby zvážil okolnosti prípadu, na žiadosť zamestnávateľa rozhodol o znížení, respektíve nepriznaní náhrady mzdy za čas presahujúci dvanásť mesiacov a nepresahujúci tridsať šesť mesiacov.
Ďalšia zmena súvisí so zabezpečením väčšej flexibility pre zamestnávateľov, a to úpravou konta pracovného času tak, aby bolo možné využiť vyrovnávacie obdobie dlhšie ako dvanásť mesiacov a podmienky dodržania maximálnej dĺžky pracovného času 48 hodín týždenne v priemere, čím sa zároveň neprekročí maximálna dĺžka priemerného týždňa pracovného času požadovaného smernicou Európskej únie.
Po ďalšie, používať tradičné vymedzenie časového úseku nočnej práce medzi 22.00 hodinou a 6.00 hodinou ráno.
Po ďalšie, ustanoviť, aby zástupcovia zamestnancov mohli spolupracovať o normách spotreby práce, ktorých nastavenie má vplyv na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci zamestnancov. V tejto súvislosti sa v článku V navrhuje novelizovať zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce ustanovením kompetencie inšpektorátov práce rozhodovať o normách spotreby práce, ak nedôjde k dohode medzi zamestnávateľom a zástupcami zamestnancov.
Po ďalšie, ustanoviť, aby sa na zamestnancov vykonávajúcich práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, vzťahovali aj ustanovenia o pracovnom čase a minimálnej mzde. V tejto súvislosti sa v článku VI navrhuje novelizovať zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde.
Ďalšia zmena sa týka zabezpečenia zásady, že Zákonník práce má ustanoviť minimá a maximá a nemá umožniť odchylné dojednanie so zástupcami zamestnancov v neprospech zamestnancov.
Po ďalšie zrušiť povinnosti odborovej organizácie preukazovať svoju reprezentatívnosť u zamestnávateľa, ktorá vyžaduje identifikovanie členov odborovej organizácie vzhľadom na to, že podľa Ústavy Slovenskej republiky má každý právo rozhodnúť sa, či zverejní, alebo nezverejní svoje členstvo v odborovej organizácii.
Ďalšia zmena sa týka nápravy úpravy postavenia a pôsobnosti zástupcov zamestnancov na pracovisku tak, aby mohli lepšie vykonávať svoju činnosť. Súčasne sa navrhuje v článku II. novelizácia zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v súvislosti s úpravou pracovného pomeru na určitú dobu hlavného kontrolóra obce. V článku III. novelizácia zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky v súvislosti s úpravou rodičovskej dovolenky a zrušením služobného pomeru v skúšobnej dobe s tehotnou policajtkou, policajtkou do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacou policajtkou. V článku IV. sa navrhuje novelizovať zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v súvislosti s obmedzeniami pracovných podmienok dohodnutých v kolektívnej zmluve vo vzťahu k niektorým vedúcim zamestnancom.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, uchádzam sa o podporu predloženej novely Zákonníka práce v prvom čítaní. Skončil som, pani podpredsedníčka Národnej rady.
Autorizovaný
9:10
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 171 z 23. augusta 2012 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.
Návrh zákona je predkladaný z dôvodu plnenia Programového plnenia vlády Slovenskej republiky na roky 2012 až 2016 a zároveň v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na 2. polrok 2012. Cieľom predloženého vládneho návrhu zákona je presadzovanie rovnováhy uplatňovania práv a im korešpondujúcich povinností medzi zamestnancom a zamestnávateľom, ako aj vytváranie dôstojných pracovných podmienok. Návrh zákona vychádza z pracovného práva Európskej únie, práva Rady Európy, z dohovorov Medzinárodnej organizácie práce, ktorými je Slovenská republika viazaná. Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.
V súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady a citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne do tridsať dní a v gestorskom výbore do tridsať dva dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky.
Pani predsedajúca, ďakujem, skončil som svoju spravodajskú informáciu. Prosím, otvorte rozpravu k návrhu zákona.
Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 186, ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením č. 20 zo 6. septembra 2012 a podal spravodajskú informáciu k návrhu zákona.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 171 z 23. augusta 2012 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.
Návrh zákona je predkladaný z dôvodu plnenia Programového plnenia vlády Slovenskej republiky na roky 2012 až 2016 a zároveň v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na 2. polrok 2012. Cieľom predloženého vládneho návrhu zákona je presadzovanie rovnováhy uplatňovania práv a im korešpondujúcich povinností medzi zamestnancom a zamestnávateľom, ako aj vytváranie dôstojných pracovných podmienok. Návrh zákona vychádza z pracovného práva Európskej únie, práva Rady Európy, z dohovorov Medzinárodnej organizácie práce, ktorými je Slovenská republika viazaná. Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.
V súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady a citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne do tridsať dní a v gestorskom výbore do tridsať dva dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky.
Pani predsedajúca, ďakujem, skončil som svoju spravodajskú informáciu. Prosím, otvorte rozpravu k návrhu zákona.
Autorizovaný
9:14
Chcem oceniť zodpovedný prístup ministerstva práce,...
Chcem oceniť zodpovedný prístup ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny za množstvo náročných odborných rokovaní a hľadaní riešení nielen so sociálnymi partnermi, ale aj s ďalšími zamestnávateľskými združeniami, ktoré nie sú členmi tripartity, a to najmä s Klubom 500, Slovenským živnostenským zväzom, Slovenskou živnostenskou komorou, pričom ďalšie osobitné rokovania prebiehali aj s Radou solidarity a rozvoja a taktiež s obchodnými komorami Nemecka, Rakúska, Švédska, Španielska, Spojených štátov amerických, ako aj s najväčšími zamestnávateľmi na území Slovenskej republiky, hlavne so zástupcami spoločnosti Volkswagen a US Steel Košice. Napriek politickej sile v parlamente strana SMER - sociálna demokracia od začiatku presadzuje politickú kultúru celospoločenského dialógu. Napriek tomu, že sme jedinou vládnou stranou, napriek tomu, že máme pohodlnú parlamentnú väčšinu, novela Zákonníka práce nevznikla v uzavretom kabinete na ministerstve práce, či nebodaj v našej straníckej centrále. Z uvedeného je bezpochyby zrejmé, že predložená novela Zákonníka práce je výsledkom širokého celospoločenského dialógu.
V rámci trvalo udržateľného hospodárskeho rozvoja vláda Slovenskej republiky v zmysle svojho programového vyhlásenia vychádza z poznania, že v ekonomicky aktívnom období života zohráva kľúčovú úlohu v istotách občanov práca, vykonávaná formou zamestnania. Práca v zamestnaní je dôležitá nielen pre obživu, ale aj osobnú identitu občana v celkovej sociálnej identite spoločnosti. Neprináša iba materiálne hodnoty vo forme hmotných a finančných statkov, ale formuluje aj postavenie a životné hodnoty zamestnancov. Slovenská republika bude v druhej dekáde 21. storočia spoločnosťou založenou predovšetkým na kvalitných zamestnaneckých vzťahoch, kde sa budú formovať jej hodnoty a charakter. Preto pracovnoprávna legislatíva, ktorá vychádza z Ústavy Slovenskej republiky, je a musí byť jednou z priorít zložiek právneho poriadku Slovenskej republiky. Vyvážený vzťah zamestnanca a zamestnávateľa vytvára predpoklady na tvorbu trvalo udržateľného rastu kvality života občanov. Cieľom predloženého návrhu novely Zákonníka práce je preto presadzovanie rovnováhy uplatňovania práv a im korešpondujúcich povinností medzi zamestnancov a zamestnávateľov, ako aj vytváranie dôstojných pracovných podmienok s osobitným dôrazom na prerokovanie týchto podmienok so sociálnymi partnermi.
Návrh novely Zákonníka práce je pripravený tak, aby dôsledne vyvažoval silu zamestnávateľov na jednej a oprávnené potreby zamestnancov na druhej strane. Odmietame preto kritiku, že tento návrh znamená akýsi návrat k rigidnému pracovnému právu, že v ňom nie je dostatok flexibility, naopak, je to štandardný európsky pracovnoprávny kódex, vychádzajúci zo zásady, že akákoľvek flexibilita pracovného trhu nesmie poškodzovať základné práva a potreby zamestnancov. Lebo to, čo pravicoví politici nazývajú flexibilitou, znamená pre zamestnancov viac neistoty, viac práce, viac rizík a naopak, menej ochrany, menšie príjmy, menej práv spolu rozhodovať o veciach, ktoré priamo ovplyvňujú ich vlastné životy, ako aj životy ich rodín.
Jedným z cieľov novely Zákonníka práce vo väzbe na napĺňanie programového vyhlásenia vlády je aj vytvorenie lepších podmienok pre zosúladenie pracovných a rodinných povinností zamestnancov. Nemožno to považovať za druhoradý cieľ, lebo rodina zostáva základnou bunkou aj v modernej spoločnosti. Denne sme svedkami toho, aké vážne nielen osobné, ale aj celospoločenské dôsledky má zhoršenie podmienok pre normálne fungovanie zdravej rodiny. Zamestnanci sú na svojich pracoviskách vystavovaní čoraz väčšiemu tlaku, sú nútení k čoraz vyššej produktivite práce. Čoraz viac času, a to aj nad rámec riadneho pracovného času, trávia v práci, pritom príjmy im umožňujú čoraz menej uspokojovať potreby rodiny, najmä detí. Toto všetko má devastačné účinky na ich rodinné prostredie, znižuje ich možnosti plnohodnotne sa venovať výchove detí a ruinuje to aj partnerské vzťahy. Sanácia takto poškodených rodinných väzieb je potom nielen náročná, ale v konečnom dôsledku si tiež vyžaduje nemalé finančné prostriedky.
Aj na toto všetko myslíme pri predloženej novele Zákonníka práce, lebo aj na toto všetko majú pravidlá v ňom nastavené významný vplyv. Pritom toto nie je teória, toto nie sú ideologické úvahy, toto je realita každodenného života na dnešnom Slovensku. SMER - sociálna demokracia je strana, ktorá žije s ľuďmi a medzi ľuďmi. Poznáme ich skutočné, nevirtuálne problémy. Možno nie na všetko máme odborné analýzy, expertízy a štúdie, ale na to, aby sme poznali reálny život, treba chodiť a byť medzi ľuďmi nielen tu v Bratislave, ale aj na Orave, v Banskej Bystrici, na Gemeri či na Spiši. Toto je politika a toto sú politické východiská, na ktorých SMER - sociálna demokracia stavia svoje vládne návrhy. Či už ide o legislatívu alebo nejaké opatrenia, rozhodnutia vlády alebo ministrov, vždy vychádzame z reálneho každodenného života občanov Slovenska. Môžu nám kritici vyčítať, že nie všetko, o čom v súvislosti s dopadmi vlaňajšej novely Zákonníka práce hovoríme, vieme aj exaktne dokázať, lebo neraz sa to jednoducho nedá. Ale to neznamená, že realita takáto nie je. Nemáme preto pochybnosti o správnosti novely Zákonníka práce. SMER - sociálna demokracia sa aj pol roka po voľbách môže smelo pozrieť svojim voličom do očí.
Áno, my sme občanom sľúbili už vlani, že Zákonník práce zmeníme. Tento svoj sľub sme potvrdili vo volebnom programe a po voľbách aj v programovom vyhlásení vlády. Minuloročná novela Zákonníka práce znamenala odklon od európskeho štandardu pracovného práva. Príkladom je napríklad unikátna možnosť zhoršovať postavenie zamestnancov kolektívnou zmluvou vo viacerých ustanoveniach Zákonníka práce, pričom výsledkom vlaňajšej novely Zákonníka práce je nevyvážený pomer vzájomného postavenia zamestnancov a zamestnávateľov a reálne zhoršovanie pracovných podmienok zamestnancov. Nie je teda na mieste zastrašovanie zo strany pravicových politikov, že novela Zákonníka práce, o ktorej práve rokujeme, zhorší podnikateľské prostredie a zvýši nezamestnanosť na Slovensku.
Vo svojej ďalšej argumentácii, prečo je novela Zákonníka práce prínosom a zlepší postavenie zamestnancov, chcem vychádzať zo základného zákona nášho štátu, a to z Ústavy Slovenskej republiky, ktorej 20. výročie sme si 1. septembra pripomenuli a ktorá v čl. 36 zaručuje zamestnancom, citujem: "Zamestnanci majú právo na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky. Zákon im zabezpečuje najmä právo na odmenu za vykonanú prácu, dostatočnú na to, aby im umožnila dôstojnú životnú úroveň." Pýtam sa, toto ústavné právo zamestnancov je dôsledne napĺňané v praxi? Môžem zodpovedne povedať, že nie, pretože mzdy zamestnancov sú v mnohých prípadoch na úrovni minimálnej mzdy, a keby nebola minimálna mzda, mnohým zamestnancom by ani takáto minimálna mzda nebola vyplatená.
Ďalej zamestnancom sa zabezpečuje právo na ochranu proti svojvoľnému prepúšťaniu zo zamestnania a diskriminácii v zamestnaní, ochranu bezpečnosti a zdravia pri práci, najvyššiu prípustnú dĺžku pracovného času, primeraný odpočinok po práci, najkratšiu prípustnú dĺžku platenej dovolenky na zotavenie, právo na kolektívne vyjednávanie.
Predložená vládna novela tento ústavný princíp v celom rozsahu napĺňa. Vo svojich 107 novelizačných bodoch upravuje vyvážené postavenie práv a povinností zamestnancov a zamestnávateľov, ako aj odborovej organizácie. Na rozdiel od doterajšieho právneho stavu predstavuje nielen obsahovú, ale aj kvalitatívnu zmenu v pracovnom postavení zamestnanca. Jej zameranie a obsah korešponduje s prijatými smernicami Európskej únie a Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce, ratifikovanými v Slovenskej republike, ďalej s Európskym dohovorom o ľudských právach a slobodách, Európskou sociálnou chartou ako aj Chartou základných práv Európskej únie.
V tejto súvislosti ešte chcem dať do pozornosti, že ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny požiadalo o posúdenie súladu navrhovanej novely Zákonníka práce s dohovormi a odporúčaniami Medzinárodnej organizácie práce a mám tu ich stanovisko. Prednostne ministerstvo práce žiadalo posúdiť § 1 ods. 2 a 3 - definíciu závislej práce, § 48 ods. 2 a ž 4 - pracovný pomer na dobu určitú, § 48 ods. 9 - pracovný pomer na určitú dobu, § 74 - účasť zástupcov zamestnancov pri skončení pracovného pomeru, § 76 - súbeh výpovednej doby a odstupného, § 79 ods. 2 - neplatné skončenie pracovných pomerov, náhrada mzdy, § 85a, § 87 a § 97 - pracovný čas a práca nadčas, § 133 ods. 3 - normovanie práce, § 229 ods. 7 - paralelné pôsobenie odborovej organizácie a zamestnaneckej rady, § 230 ods. 3 - reprezentatívnosť odborovej organizácie a § 231 ods. 2 a 3 - odlišná úprava v kolektívnej zmluve. Teda prednostne požiadalo o stanoviská k týmto ustanoveniam, ktoré boli najviac kritizované zo strany opozície. To stanovisko tu mám, zo Ženevy 4. septembra 2012. Medzinárodný úrad práce to stanovisko dal a chcem vás ubezpečiť všetkých, že ani jedno z týchto ustanovení nie je v rozpore s medzinárodnými odporúčaniami či medzinárodnými smernicami. Každé jedno zo 107 ustanovení predloženej novely Zákonníka práce bolo starostlivo prerokované a odkonzultované so všetkými na dialógu zúčastnenými partnermi. Na takúto zodpovednú diskusiu si ja v legislatívnom procese nepamätám.
V rámci svojho vystúpenia sa chcem zamerať len na ustanovenia, ktoré sú najviac diskutované a ktoré podľa opozície zhoršia zamestnanosť v Slovenskej republike.
Takže poďme k pojmu závislá práca, tak ako je definovaná, a čo sa tam zmení v porovnaní s doterajším právnym stavom. Pojem závislá práca je základným pojmom pracovného práva, ktorá je súčasťou právnych poriadkov a právnej kultúry takmer vo všetkých členských štátoch Európskej únie, a označuje prácu, ktorá sa vykonáva v pracovnoprávnych vzťahoch. Preto pokladáme za správne obsahové zúženie prvkov pojmu závislá práca, pretože súčasný právny stav, keď je tých prvkov desať, jednoznačne ukázal, že široko koncipovaný pojem závislej práce nie je reálne možné zo strany inšpekcie práce korektne kontrolovať a prípadne uplatniť právne sankcie voči zamestnávateľovi. Z toho dôvodu sa navrhuje, aby pojem závislá práca bol definovaný identifikačnými znakmi, najmä vecnými a druhovými, ktoré sú najvýznamnejšie pre identifikáciu závislej práce. V aplikačnej praxi, ako tu aj bolo spomínané pánom predkladateľom, často dochádza k prípadom, kedy sú zamestnanci nútení k zmene svojho pracovnoprávneho statusu, a to napriek tomu, že tieto fyzické osoby majú naďalej vykonávať tú istú prácu. Je to bežná prax na Slovensku.
Takýmto spôsobom sa zamestnanci menia na podnikateľov, samostatne zárobkovo činné osoby, a to aj napriek skutočnosti, že nedochádza k naplneniu základných charakteristík podnikania, tak ako je to stanovené v Obchodnom zákonníku a v živnostenskom zákone, že práca na živnosť sa vykonáva za účelom dosiahnutia zisku. Takáto fyzická osoba nie je vždy vedomá si tejto skutočnosti a tak prakticky nedochádza ani k súdnym žalobám, ktorých výsledkom by mohlo byť rozhodnutie súdu o zastretom pracovnom pomere.
Na Slovensku situácia v zamestnanosti je, žiaľ, taká, že mnohí zamestnanci sú radi, že majú svoju prácu a mnohokrát nemajú ani finančné prostriedky na to, aby sa svojich práv mohli domáhať súdnou cestou. Súhlasíme preto s návrhom, aby sa v Zákonníku práce nedefinovalo, čo nie je závislou prácou, ale považujeme za správne ustanoviť, že závislú prácu nemožno vykonávať v občianskoprávnom alebo obchodnoprávnom vzťahu. To skutočne ja považujem za veľmi dôležité. Zabezpečenie výkonu závislej práce v iných ako pracovnoprávnych vzťahoch má aj nepriaznivé ekonomické a sociálne dopady. Pri príprave novely tohto ustanovenia sa do úvahy brali skúsenosti z aplikačnej praxe, komparácia s právnymi poriadkami a prístupmi iných štátov, ako aj odporúčania Medzinárodnej organizácie práce č. 198 z roku 2006. V tejto súvislosti možno z hľadiska komparácie poukázať na novelu Zákonníka práce zo susednej Českej republiky, ktorá je účinná od 1. januára tohto roku, kde sa pôvodná definícia závislej práce, taká, ako je v našom Zákonníku práce doterajšom, rozdelila na znaky závislej práce a na podmienky jej výkonu. Zhrniem, k tomuto ustanoveniu závislej práce naše ustanovenie, tak ako je teraz naformulované v novele Zákonníka práce, je štandardné a nevymyká sa z rámca právnych úprav iných štátov.
Ďalšou veľmi diskutovanou témou je súbeh výpovednej doby a odstupného. Navrhované znenie nového modelu poskytovania odstupného je právnym riešením súladným s čl. 12 Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 158, podľa ktorého zamestnanec má právo na odstupné pri skončení pracovného pomeru s prihliadnutím na výšku mzdy, ako aj so súladným čl. 11 tohto Dohovoru, podľa ktorého má zamestnanec právny nárok na výpovednú dobu v prípade, ak sa pracovný pomer skončí z iniciatívy zamestnávateľa. Kombinácia poskytnutia výpovednej doby a odstupného je právne korektná aj s ohľadom na znenie Charty základných práv Európskej únie. Právny model poskytovania odstupného v závislosti od počtu odpracovaných rokov s tým, že jeho výška je priamo závislá od priemerného zárobku zamestnanca, je spravodlivý.
Ja si v tejto súvislosti dovolím poukázať na právne úpravy našich okolitých a susediacich štátov a sme všetci členmi Európskej únie. Tak, ako je to v Rakúsku? V Rakúsku platí rozdielna úprava pre výpovednú dobu pre zamestnanca a zamestnávateľa, ale odstupné je rovnaké pre robotníkov a technicko-hospodárskych pracovníkov a poskytuje sa po odpracovaní najmenej troch rokov najmenej vo výške dvoch priemerných mesačných platov až po dvanásť mesačných platov po odpracovaní viac ako 25 rokov. Na odstupné má nárok aj ten, kto odchádza do starobného dôchodku. Podľa dostupných zdrojov z Parlamentného inštitútu, sa poskytovanie odstupného a výpovednej doby vôbec nevylučujú.
Ako je to v Českej republike? V Českej republike je upravená výpovedná doba pre zamestnanca a zamestnávateľa v rovnakej dĺžke dvoch mesiacov. Odstupné sa poskytuje až po odpracovaní do jedného roku vo výške jedného násobku priemernej mzdy, po odpracovaní aspoň dvoch rokov vo výške trojnásobku priemernej mzdy a súčtu trojnásobku a ďalších mesiacov v prípadoch upravených osobitne kolektívnou zmluvou, započítavajúcou aj stanovený rozsah nadčasov. Ani v tejto právnej úprave sa nenašiel inštitút, vylučujúci poberanie odstupného a výpovednej doby.
Ako je to v susednom Maďarsku? V Maďarsku je výpovedná lehota minimálne tridsať dní, maximálne rok. Minimálnu lehotu možno predlžovať podľa počtu odpracovaných rokov, o päť dní po troch odpracovaných rokoch, až o šesťdesiat dní po dvadsiatich odpracovaných rokoch. Odstupné sa poskytuje štandardne pri ukončení pracovného pomeru bežnou výpoveďou alebo po zániku zamestnávateľa bez právneho nástupcu. Na odstupné však nemá nárok pracujúci dôchodca. Výška odstupného závisí od počtu rokov odpracovaných u daného zamestnávateľa, od jednomesačného platu po troch rokoch až po šesť mesačných platov po najmenej dvadsiatich odpracovaných rokoch. Ani tu som nenašla žiadnu informáciu o tom, že by bol obmedzený súbeh výpovednej doby a odstupného.
Ako je to v Spolkovej republike Nemecko? V Nemecku sa rozlišuje okamžité a bežné skončenie pracovného pomeru. Výpovedná lehota závisí od doby trvania pracovného pomeru u daného zamestnávateľa. V skúšobnej dobe je výpovedná lehota dva týždne, po dvoch odpracovaných rokoch je jeden mesiac, až po sedem mesiacov pri odpracovaní dvadsiatich rokov. Individuálne pracovné zmluvy môžu určiť dlhšie výpovedné lehoty. Odstupné sa tiež viaže na dobu odpracovanú u daného zamestnávateľa a je stanovené v rozmedzí od platu, od pol mesačného platu až po plat za desať mesiacov pri odpracovaní dvadsiatich rokov u konkrétneho zamestnávateľa. Ani v legislatíve Nemecka som nenašla, že by bol vylučujúci súbeh výpovednej doby a odstupného. Z uvedeného len krátkeho prehľadu, a myslím si, že dalo by sa citovať aj iné krajiny, vyplýva, že ten stav, aký je na Slovensku, je skôr raritou, a preto považujem za správne, ak sme znova do Zákonníka práce zaviedli súbeh odstupného a výpovednej lehoty.
Ďalším z diskutovaných ustanovení je aj reťazenie pracovných pomerov. Účelom návrhu je zvýšiť kvalitu práce na určitú dobu zabezpečením uplatňovania zásady nediskriminácie a vytvoriť rámec na zamedzenie nezákonného opakovaného uzatvárania pracovných zmlúv na dobu určitú. Terajšie znenie Zákonníka práce vnášalo do pracovnoprávnych vzťahov značnú dávku neistoty a bolo negatívnym podnetom najmä pre nezamestnaných mladých ľudí hľadať si prácu mimo územia Slovenskej republiky v štátoch, ktoré im garanciu pracovnoprávnej istoty poskytnú. Zamestnanci, ktorí majú uzatvorený pracovný pomer na určitú dobu, nesmú byť voči porovnateľným stálym zamestnancom znevýhodňovaní len preto, že majú uzatvorenú pracovnú zmluvu na určitú dobu, pokiaľ na odlišné zaobchádzanie neexistujú objektívne dôvody.
Preto vítam, že zákaz reťazenia pracovných zmlúv na dobu určitú sa má vzťahovať aj na agentúry dočasného zamestnávania, pretože Smernica 2804/ES o agentúrnej práci postavila na rovnakú kvalitatívnu úroveň pravého zamestnávateľa s tzv. nepravým zamestnávateľom - agentúrou dočasného zamestnávania nielen z hľadiska práv, ale aj z hľadiska povinností a zodpovednosti. Hlavnou myšlienkou aj cieľom smernice o agentúrnej práci je zásada rovnakého zaobchádzania agentúrnych zamestnancov s inými zamestnancami. Zotrvanie na existujúcom právnom stave by aj naďalej spôsobovalo diskrimináciu medzi agentúrnymi zamestnancami a ostatnými zamestnancami. Čl. 5. ods. 5 smernice o agentúrnej práci ukladá členským štátom Európskej únie povinnosť prijať opatrenia proti zneužívaniu agentúrnej práce. Doteraz Slovenská republika v porovnaní s členskými štátmi Európskej únie nemá žiadne právne obmedzenia proti zneužívaniu agentúrnej práce, a preto vítame, že novela Zákonníka práce na toto reaguje.
Ďalším diskutovaným okruhom je zrušenie možnosti nevýhodnejšieho dojednania pre zamestnanca prostredníctvom kolektívnych zmlúv. Podľa súčasných právnych predpisov, § 231 ods. 2 a 3, pracovné podmienky je možné dohodnúť v kolektívnej zmluve pre zamestnanca výhodnejšie, to platí všeobecne v ods. 1, odlišne, to jest aj menej výhodne, platí iba v komplexných prípadoch ako výnimky, a to je riešené v paragrafe 231 v ods. 2 a 3. V prípade odchylnej, menej výhodnej úpravy sa to týka možnosti zamestnávateľa dohodnúť pracovné podmienky aj v kolektívnej zmluve v komplexne definovaných prípadoch, ktoré sú menej výhodné pre zamestnancov. Vzťahuje sa to napríklad na možnosť zamestnávateľa jednostranne požadovať od zamestnanca výkon ďalšej práce nadčas, zvýšením počtu hodín zo 150 na 250 hodín v kalendárnom roku, to je uvedené v § 97 ods. 12. Sme toho názoru, že Zákonník práce by mal ustanoviť minimálne a maximálne limity, to jest mal by ustanoviť iba možnosť, že zamestnávateľ môže dohodnúť s odborovou organizáciou v kolektívnej zmluve iba pracovné podmienky, ktoré sú výhodnejšie pre zamestnancov a v žiadnom prípade nie opačne. V dôsledku toho ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny v návrhu Zákonníka práce, o ktorom rokujeme, zrušuje § 231 ods. 2 a 3, a to považujem za správne.
Právne predpisy, ktoré ustanovujú, že je možné dohodnúť pracovné podmienky v kolektívnej zmluve, ktoré sú pre zamestnancov iba výhodnejšie ako tie, ktoré upravuje zákon, nie sú nezlučiteľné so žiadnym dohovorom Medzinárodnej organizácie práce. V rámci chápania hierarchie práv a zásady výhodnosti, vnútroštátne právne predpisy ustanovujú len minimum, ktoré však môže byť znova prerokované len výhodnejším spôsobom pre zamestnancov. Kolektívne zmluvy sú teda záväzné pre zmluvné strany a mali by byť schopné určovať podmienky zamestnávania, ktoré sú výhodnejšie ako tie, ktoré sú ustanovené zákonom. Chcem vysloviť presvedčenie, že aj ďalšie dôležité zmeny Zákonníka práce prispejú k vyváženiu, ochrane a stabilizácii pracovnoprávnych vzťahov, čím sa náš Zákonník práce zaradí medzi štandardné zákonníky práce moderných demokratických štátov.
Ako som v úvode uviedla, predložením novely Zákonníka práce vláda plní svoje programové vyhlásenie. My, sociálni demokrati, máme na rozdiel od pravicových strán iný pohľad na postavenie zamestnancov v pracovnom procese. Nie všetci občania Slovenska sú manažéri či podnikatelia a svoje životné potreby musia zabezpečovať ponukou vlastnej práve. Práve títo občania sú vystavení zneužívaniu ich postavenia v pracovnom procese. Kým manažéri majú svoje práva a povinnosti, rôzne iné výhody či odstupné upravené právne nenapadnuteľným spôsobom vo svojich manažérskych zmluvách, bežní zamestnanci sa môžu spoliehať jedine na kvalitnú právnu úpravu Zákonníka práce.
Za náš poslanecký klub môžem zodpovedne vyhlásiť, že ani prerokovanie novely v parlamente nepovažujeme za formálnu záležitosť, ale sme pripravení na serióznu diskusiu, či už v pléne alebo vo výboroch. Preto poďme sa v rámci diskusie odborne baviť o predloženej novele Zákonníka práce, vynechajme z nej politikárčenie a zastrašovanie občanov Slovenskej republiky.
Chcem vás poprosiť o podporu predloženej novely Zákonníka práce a ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Vystúpenie v rozprave
13.9.2012 o 9:14 hod.
JUDr.
Jana Laššáková
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo. Príjemné dobré ráno, panie poslankyne, páni poslanci, vážená pani podpredsedníčka, pán minister, kolegyne, kolegovia, dnes začíname rokovať o novele Zákonníka práce, o novele, ktorá sa nerodila ľahko a je výsledkom rokovaní nielen na tripartitnej úrovni so sociálnymi partnermi, ale aj výsledkom rokovaní nad rámec zákonom stanoveného sociálneho dialógu.
Chcem oceniť zodpovedný prístup ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny za množstvo náročných odborných rokovaní a hľadaní riešení nielen so sociálnymi partnermi, ale aj s ďalšími zamestnávateľskými združeniami, ktoré nie sú členmi tripartity, a to najmä s Klubom 500, Slovenským živnostenským zväzom, Slovenskou živnostenskou komorou, pričom ďalšie osobitné rokovania prebiehali aj s Radou solidarity a rozvoja a taktiež s obchodnými komorami Nemecka, Rakúska, Švédska, Španielska, Spojených štátov amerických, ako aj s najväčšími zamestnávateľmi na území Slovenskej republiky, hlavne so zástupcami spoločnosti Volkswagen a US Steel Košice. Napriek politickej sile v parlamente strana SMER - sociálna demokracia od začiatku presadzuje politickú kultúru celospoločenského dialógu. Napriek tomu, že sme jedinou vládnou stranou, napriek tomu, že máme pohodlnú parlamentnú väčšinu, novela Zákonníka práce nevznikla v uzavretom kabinete na ministerstve práce, či nebodaj v našej straníckej centrále. Z uvedeného je bezpochyby zrejmé, že predložená novela Zákonníka práce je výsledkom širokého celospoločenského dialógu.
V rámci trvalo udržateľného hospodárskeho rozvoja vláda Slovenskej republiky v zmysle svojho programového vyhlásenia vychádza z poznania, že v ekonomicky aktívnom období života zohráva kľúčovú úlohu v istotách občanov práca, vykonávaná formou zamestnania. Práca v zamestnaní je dôležitá nielen pre obživu, ale aj osobnú identitu občana v celkovej sociálnej identite spoločnosti. Neprináša iba materiálne hodnoty vo forme hmotných a finančných statkov, ale formuluje aj postavenie a životné hodnoty zamestnancov. Slovenská republika bude v druhej dekáde 21. storočia spoločnosťou založenou predovšetkým na kvalitných zamestnaneckých vzťahoch, kde sa budú formovať jej hodnoty a charakter. Preto pracovnoprávna legislatíva, ktorá vychádza z Ústavy Slovenskej republiky, je a musí byť jednou z priorít zložiek právneho poriadku Slovenskej republiky. Vyvážený vzťah zamestnanca a zamestnávateľa vytvára predpoklady na tvorbu trvalo udržateľného rastu kvality života občanov. Cieľom predloženého návrhu novely Zákonníka práce je preto presadzovanie rovnováhy uplatňovania práv a im korešpondujúcich povinností medzi zamestnancov a zamestnávateľov, ako aj vytváranie dôstojných pracovných podmienok s osobitným dôrazom na prerokovanie týchto podmienok so sociálnymi partnermi.
Návrh novely Zákonníka práce je pripravený tak, aby dôsledne vyvažoval silu zamestnávateľov na jednej a oprávnené potreby zamestnancov na druhej strane. Odmietame preto kritiku, že tento návrh znamená akýsi návrat k rigidnému pracovnému právu, že v ňom nie je dostatok flexibility, naopak, je to štandardný európsky pracovnoprávny kódex, vychádzajúci zo zásady, že akákoľvek flexibilita pracovného trhu nesmie poškodzovať základné práva a potreby zamestnancov. Lebo to, čo pravicoví politici nazývajú flexibilitou, znamená pre zamestnancov viac neistoty, viac práce, viac rizík a naopak, menej ochrany, menšie príjmy, menej práv spolu rozhodovať o veciach, ktoré priamo ovplyvňujú ich vlastné životy, ako aj životy ich rodín.
Jedným z cieľov novely Zákonníka práce vo väzbe na napĺňanie programového vyhlásenia vlády je aj vytvorenie lepších podmienok pre zosúladenie pracovných a rodinných povinností zamestnancov. Nemožno to považovať za druhoradý cieľ, lebo rodina zostáva základnou bunkou aj v modernej spoločnosti. Denne sme svedkami toho, aké vážne nielen osobné, ale aj celospoločenské dôsledky má zhoršenie podmienok pre normálne fungovanie zdravej rodiny. Zamestnanci sú na svojich pracoviskách vystavovaní čoraz väčšiemu tlaku, sú nútení k čoraz vyššej produktivite práce. Čoraz viac času, a to aj nad rámec riadneho pracovného času, trávia v práci, pritom príjmy im umožňujú čoraz menej uspokojovať potreby rodiny, najmä detí. Toto všetko má devastačné účinky na ich rodinné prostredie, znižuje ich možnosti plnohodnotne sa venovať výchove detí a ruinuje to aj partnerské vzťahy. Sanácia takto poškodených rodinných väzieb je potom nielen náročná, ale v konečnom dôsledku si tiež vyžaduje nemalé finančné prostriedky.
Aj na toto všetko myslíme pri predloženej novele Zákonníka práce, lebo aj na toto všetko majú pravidlá v ňom nastavené významný vplyv. Pritom toto nie je teória, toto nie sú ideologické úvahy, toto je realita každodenného života na dnešnom Slovensku. SMER - sociálna demokracia je strana, ktorá žije s ľuďmi a medzi ľuďmi. Poznáme ich skutočné, nevirtuálne problémy. Možno nie na všetko máme odborné analýzy, expertízy a štúdie, ale na to, aby sme poznali reálny život, treba chodiť a byť medzi ľuďmi nielen tu v Bratislave, ale aj na Orave, v Banskej Bystrici, na Gemeri či na Spiši. Toto je politika a toto sú politické východiská, na ktorých SMER - sociálna demokracia stavia svoje vládne návrhy. Či už ide o legislatívu alebo nejaké opatrenia, rozhodnutia vlády alebo ministrov, vždy vychádzame z reálneho každodenného života občanov Slovenska. Môžu nám kritici vyčítať, že nie všetko, o čom v súvislosti s dopadmi vlaňajšej novely Zákonníka práce hovoríme, vieme aj exaktne dokázať, lebo neraz sa to jednoducho nedá. Ale to neznamená, že realita takáto nie je. Nemáme preto pochybnosti o správnosti novely Zákonníka práce. SMER - sociálna demokracia sa aj pol roka po voľbách môže smelo pozrieť svojim voličom do očí.
Áno, my sme občanom sľúbili už vlani, že Zákonník práce zmeníme. Tento svoj sľub sme potvrdili vo volebnom programe a po voľbách aj v programovom vyhlásení vlády. Minuloročná novela Zákonníka práce znamenala odklon od európskeho štandardu pracovného práva. Príkladom je napríklad unikátna možnosť zhoršovať postavenie zamestnancov kolektívnou zmluvou vo viacerých ustanoveniach Zákonníka práce, pričom výsledkom vlaňajšej novely Zákonníka práce je nevyvážený pomer vzájomného postavenia zamestnancov a zamestnávateľov a reálne zhoršovanie pracovných podmienok zamestnancov. Nie je teda na mieste zastrašovanie zo strany pravicových politikov, že novela Zákonníka práce, o ktorej práve rokujeme, zhorší podnikateľské prostredie a zvýši nezamestnanosť na Slovensku.
Vo svojej ďalšej argumentácii, prečo je novela Zákonníka práce prínosom a zlepší postavenie zamestnancov, chcem vychádzať zo základného zákona nášho štátu, a to z Ústavy Slovenskej republiky, ktorej 20. výročie sme si 1. septembra pripomenuli a ktorá v čl. 36 zaručuje zamestnancom, citujem: "Zamestnanci majú právo na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky. Zákon im zabezpečuje najmä právo na odmenu za vykonanú prácu, dostatočnú na to, aby im umožnila dôstojnú životnú úroveň." Pýtam sa, toto ústavné právo zamestnancov je dôsledne napĺňané v praxi? Môžem zodpovedne povedať, že nie, pretože mzdy zamestnancov sú v mnohých prípadoch na úrovni minimálnej mzdy, a keby nebola minimálna mzda, mnohým zamestnancom by ani takáto minimálna mzda nebola vyplatená.
Ďalej zamestnancom sa zabezpečuje právo na ochranu proti svojvoľnému prepúšťaniu zo zamestnania a diskriminácii v zamestnaní, ochranu bezpečnosti a zdravia pri práci, najvyššiu prípustnú dĺžku pracovného času, primeraný odpočinok po práci, najkratšiu prípustnú dĺžku platenej dovolenky na zotavenie, právo na kolektívne vyjednávanie.
Predložená vládna novela tento ústavný princíp v celom rozsahu napĺňa. Vo svojich 107 novelizačných bodoch upravuje vyvážené postavenie práv a povinností zamestnancov a zamestnávateľov, ako aj odborovej organizácie. Na rozdiel od doterajšieho právneho stavu predstavuje nielen obsahovú, ale aj kvalitatívnu zmenu v pracovnom postavení zamestnanca. Jej zameranie a obsah korešponduje s prijatými smernicami Európskej únie a Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce, ratifikovanými v Slovenskej republike, ďalej s Európskym dohovorom o ľudských právach a slobodách, Európskou sociálnou chartou ako aj Chartou základných práv Európskej únie.
V tejto súvislosti ešte chcem dať do pozornosti, že ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny požiadalo o posúdenie súladu navrhovanej novely Zákonníka práce s dohovormi a odporúčaniami Medzinárodnej organizácie práce a mám tu ich stanovisko. Prednostne ministerstvo práce žiadalo posúdiť § 1 ods. 2 a 3 - definíciu závislej práce, § 48 ods. 2 a ž 4 - pracovný pomer na dobu určitú, § 48 ods. 9 - pracovný pomer na určitú dobu, § 74 - účasť zástupcov zamestnancov pri skončení pracovného pomeru, § 76 - súbeh výpovednej doby a odstupného, § 79 ods. 2 - neplatné skončenie pracovných pomerov, náhrada mzdy, § 85a, § 87 a § 97 - pracovný čas a práca nadčas, § 133 ods. 3 - normovanie práce, § 229 ods. 7 - paralelné pôsobenie odborovej organizácie a zamestnaneckej rady, § 230 ods. 3 - reprezentatívnosť odborovej organizácie a § 231 ods. 2 a 3 - odlišná úprava v kolektívnej zmluve. Teda prednostne požiadalo o stanoviská k týmto ustanoveniam, ktoré boli najviac kritizované zo strany opozície. To stanovisko tu mám, zo Ženevy 4. septembra 2012. Medzinárodný úrad práce to stanovisko dal a chcem vás ubezpečiť všetkých, že ani jedno z týchto ustanovení nie je v rozpore s medzinárodnými odporúčaniami či medzinárodnými smernicami. Každé jedno zo 107 ustanovení predloženej novely Zákonníka práce bolo starostlivo prerokované a odkonzultované so všetkými na dialógu zúčastnenými partnermi. Na takúto zodpovednú diskusiu si ja v legislatívnom procese nepamätám.
V rámci svojho vystúpenia sa chcem zamerať len na ustanovenia, ktoré sú najviac diskutované a ktoré podľa opozície zhoršia zamestnanosť v Slovenskej republike.
Takže poďme k pojmu závislá práca, tak ako je definovaná, a čo sa tam zmení v porovnaní s doterajším právnym stavom. Pojem závislá práca je základným pojmom pracovného práva, ktorá je súčasťou právnych poriadkov a právnej kultúry takmer vo všetkých členských štátoch Európskej únie, a označuje prácu, ktorá sa vykonáva v pracovnoprávnych vzťahoch. Preto pokladáme za správne obsahové zúženie prvkov pojmu závislá práca, pretože súčasný právny stav, keď je tých prvkov desať, jednoznačne ukázal, že široko koncipovaný pojem závislej práce nie je reálne možné zo strany inšpekcie práce korektne kontrolovať a prípadne uplatniť právne sankcie voči zamestnávateľovi. Z toho dôvodu sa navrhuje, aby pojem závislá práca bol definovaný identifikačnými znakmi, najmä vecnými a druhovými, ktoré sú najvýznamnejšie pre identifikáciu závislej práce. V aplikačnej praxi, ako tu aj bolo spomínané pánom predkladateľom, často dochádza k prípadom, kedy sú zamestnanci nútení k zmene svojho pracovnoprávneho statusu, a to napriek tomu, že tieto fyzické osoby majú naďalej vykonávať tú istú prácu. Je to bežná prax na Slovensku.
Takýmto spôsobom sa zamestnanci menia na podnikateľov, samostatne zárobkovo činné osoby, a to aj napriek skutočnosti, že nedochádza k naplneniu základných charakteristík podnikania, tak ako je to stanovené v Obchodnom zákonníku a v živnostenskom zákone, že práca na živnosť sa vykonáva za účelom dosiahnutia zisku. Takáto fyzická osoba nie je vždy vedomá si tejto skutočnosti a tak prakticky nedochádza ani k súdnym žalobám, ktorých výsledkom by mohlo byť rozhodnutie súdu o zastretom pracovnom pomere.
Na Slovensku situácia v zamestnanosti je, žiaľ, taká, že mnohí zamestnanci sú radi, že majú svoju prácu a mnohokrát nemajú ani finančné prostriedky na to, aby sa svojich práv mohli domáhať súdnou cestou. Súhlasíme preto s návrhom, aby sa v Zákonníku práce nedefinovalo, čo nie je závislou prácou, ale považujeme za správne ustanoviť, že závislú prácu nemožno vykonávať v občianskoprávnom alebo obchodnoprávnom vzťahu. To skutočne ja považujem za veľmi dôležité. Zabezpečenie výkonu závislej práce v iných ako pracovnoprávnych vzťahoch má aj nepriaznivé ekonomické a sociálne dopady. Pri príprave novely tohto ustanovenia sa do úvahy brali skúsenosti z aplikačnej praxe, komparácia s právnymi poriadkami a prístupmi iných štátov, ako aj odporúčania Medzinárodnej organizácie práce č. 198 z roku 2006. V tejto súvislosti možno z hľadiska komparácie poukázať na novelu Zákonníka práce zo susednej Českej republiky, ktorá je účinná od 1. januára tohto roku, kde sa pôvodná definícia závislej práce, taká, ako je v našom Zákonníku práce doterajšom, rozdelila na znaky závislej práce a na podmienky jej výkonu. Zhrniem, k tomuto ustanoveniu závislej práce naše ustanovenie, tak ako je teraz naformulované v novele Zákonníka práce, je štandardné a nevymyká sa z rámca právnych úprav iných štátov.
Ďalšou veľmi diskutovanou témou je súbeh výpovednej doby a odstupného. Navrhované znenie nového modelu poskytovania odstupného je právnym riešením súladným s čl. 12 Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 158, podľa ktorého zamestnanec má právo na odstupné pri skončení pracovného pomeru s prihliadnutím na výšku mzdy, ako aj so súladným čl. 11 tohto Dohovoru, podľa ktorého má zamestnanec právny nárok na výpovednú dobu v prípade, ak sa pracovný pomer skončí z iniciatívy zamestnávateľa. Kombinácia poskytnutia výpovednej doby a odstupného je právne korektná aj s ohľadom na znenie Charty základných práv Európskej únie. Právny model poskytovania odstupného v závislosti od počtu odpracovaných rokov s tým, že jeho výška je priamo závislá od priemerného zárobku zamestnanca, je spravodlivý.
Ja si v tejto súvislosti dovolím poukázať na právne úpravy našich okolitých a susediacich štátov a sme všetci členmi Európskej únie. Tak, ako je to v Rakúsku? V Rakúsku platí rozdielna úprava pre výpovednú dobu pre zamestnanca a zamestnávateľa, ale odstupné je rovnaké pre robotníkov a technicko-hospodárskych pracovníkov a poskytuje sa po odpracovaní najmenej troch rokov najmenej vo výške dvoch priemerných mesačných platov až po dvanásť mesačných platov po odpracovaní viac ako 25 rokov. Na odstupné má nárok aj ten, kto odchádza do starobného dôchodku. Podľa dostupných zdrojov z Parlamentného inštitútu, sa poskytovanie odstupného a výpovednej doby vôbec nevylučujú.
Ako je to v Českej republike? V Českej republike je upravená výpovedná doba pre zamestnanca a zamestnávateľa v rovnakej dĺžke dvoch mesiacov. Odstupné sa poskytuje až po odpracovaní do jedného roku vo výške jedného násobku priemernej mzdy, po odpracovaní aspoň dvoch rokov vo výške trojnásobku priemernej mzdy a súčtu trojnásobku a ďalších mesiacov v prípadoch upravených osobitne kolektívnou zmluvou, započítavajúcou aj stanovený rozsah nadčasov. Ani v tejto právnej úprave sa nenašiel inštitút, vylučujúci poberanie odstupného a výpovednej doby.
Ako je to v susednom Maďarsku? V Maďarsku je výpovedná lehota minimálne tridsať dní, maximálne rok. Minimálnu lehotu možno predlžovať podľa počtu odpracovaných rokov, o päť dní po troch odpracovaných rokoch, až o šesťdesiat dní po dvadsiatich odpracovaných rokoch. Odstupné sa poskytuje štandardne pri ukončení pracovného pomeru bežnou výpoveďou alebo po zániku zamestnávateľa bez právneho nástupcu. Na odstupné však nemá nárok pracujúci dôchodca. Výška odstupného závisí od počtu rokov odpracovaných u daného zamestnávateľa, od jednomesačného platu po troch rokoch až po šesť mesačných platov po najmenej dvadsiatich odpracovaných rokoch. Ani tu som nenašla žiadnu informáciu o tom, že by bol obmedzený súbeh výpovednej doby a odstupného.
Ako je to v Spolkovej republike Nemecko? V Nemecku sa rozlišuje okamžité a bežné skončenie pracovného pomeru. Výpovedná lehota závisí od doby trvania pracovného pomeru u daného zamestnávateľa. V skúšobnej dobe je výpovedná lehota dva týždne, po dvoch odpracovaných rokoch je jeden mesiac, až po sedem mesiacov pri odpracovaní dvadsiatich rokov. Individuálne pracovné zmluvy môžu určiť dlhšie výpovedné lehoty. Odstupné sa tiež viaže na dobu odpracovanú u daného zamestnávateľa a je stanovené v rozmedzí od platu, od pol mesačného platu až po plat za desať mesiacov pri odpracovaní dvadsiatich rokov u konkrétneho zamestnávateľa. Ani v legislatíve Nemecka som nenašla, že by bol vylučujúci súbeh výpovednej doby a odstupného. Z uvedeného len krátkeho prehľadu, a myslím si, že dalo by sa citovať aj iné krajiny, vyplýva, že ten stav, aký je na Slovensku, je skôr raritou, a preto považujem za správne, ak sme znova do Zákonníka práce zaviedli súbeh odstupného a výpovednej lehoty.
Ďalším z diskutovaných ustanovení je aj reťazenie pracovných pomerov. Účelom návrhu je zvýšiť kvalitu práce na určitú dobu zabezpečením uplatňovania zásady nediskriminácie a vytvoriť rámec na zamedzenie nezákonného opakovaného uzatvárania pracovných zmlúv na dobu určitú. Terajšie znenie Zákonníka práce vnášalo do pracovnoprávnych vzťahov značnú dávku neistoty a bolo negatívnym podnetom najmä pre nezamestnaných mladých ľudí hľadať si prácu mimo územia Slovenskej republiky v štátoch, ktoré im garanciu pracovnoprávnej istoty poskytnú. Zamestnanci, ktorí majú uzatvorený pracovný pomer na určitú dobu, nesmú byť voči porovnateľným stálym zamestnancom znevýhodňovaní len preto, že majú uzatvorenú pracovnú zmluvu na určitú dobu, pokiaľ na odlišné zaobchádzanie neexistujú objektívne dôvody.
Preto vítam, že zákaz reťazenia pracovných zmlúv na dobu určitú sa má vzťahovať aj na agentúry dočasného zamestnávania, pretože Smernica 2804/ES o agentúrnej práci postavila na rovnakú kvalitatívnu úroveň pravého zamestnávateľa s tzv. nepravým zamestnávateľom - agentúrou dočasného zamestnávania nielen z hľadiska práv, ale aj z hľadiska povinností a zodpovednosti. Hlavnou myšlienkou aj cieľom smernice o agentúrnej práci je zásada rovnakého zaobchádzania agentúrnych zamestnancov s inými zamestnancami. Zotrvanie na existujúcom právnom stave by aj naďalej spôsobovalo diskrimináciu medzi agentúrnymi zamestnancami a ostatnými zamestnancami. Čl. 5. ods. 5 smernice o agentúrnej práci ukladá členským štátom Európskej únie povinnosť prijať opatrenia proti zneužívaniu agentúrnej práce. Doteraz Slovenská republika v porovnaní s členskými štátmi Európskej únie nemá žiadne právne obmedzenia proti zneužívaniu agentúrnej práce, a preto vítame, že novela Zákonníka práce na toto reaguje.
Ďalším diskutovaným okruhom je zrušenie možnosti nevýhodnejšieho dojednania pre zamestnanca prostredníctvom kolektívnych zmlúv. Podľa súčasných právnych predpisov, § 231 ods. 2 a 3, pracovné podmienky je možné dohodnúť v kolektívnej zmluve pre zamestnanca výhodnejšie, to platí všeobecne v ods. 1, odlišne, to jest aj menej výhodne, platí iba v komplexných prípadoch ako výnimky, a to je riešené v paragrafe 231 v ods. 2 a 3. V prípade odchylnej, menej výhodnej úpravy sa to týka možnosti zamestnávateľa dohodnúť pracovné podmienky aj v kolektívnej zmluve v komplexne definovaných prípadoch, ktoré sú menej výhodné pre zamestnancov. Vzťahuje sa to napríklad na možnosť zamestnávateľa jednostranne požadovať od zamestnanca výkon ďalšej práce nadčas, zvýšením počtu hodín zo 150 na 250 hodín v kalendárnom roku, to je uvedené v § 97 ods. 12. Sme toho názoru, že Zákonník práce by mal ustanoviť minimálne a maximálne limity, to jest mal by ustanoviť iba možnosť, že zamestnávateľ môže dohodnúť s odborovou organizáciou v kolektívnej zmluve iba pracovné podmienky, ktoré sú výhodnejšie pre zamestnancov a v žiadnom prípade nie opačne. V dôsledku toho ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny v návrhu Zákonníka práce, o ktorom rokujeme, zrušuje § 231 ods. 2 a 3, a to považujem za správne.
Právne predpisy, ktoré ustanovujú, že je možné dohodnúť pracovné podmienky v kolektívnej zmluve, ktoré sú pre zamestnancov iba výhodnejšie ako tie, ktoré upravuje zákon, nie sú nezlučiteľné so žiadnym dohovorom Medzinárodnej organizácie práce. V rámci chápania hierarchie práv a zásady výhodnosti, vnútroštátne právne predpisy ustanovujú len minimum, ktoré však môže byť znova prerokované len výhodnejším spôsobom pre zamestnancov. Kolektívne zmluvy sú teda záväzné pre zmluvné strany a mali by byť schopné určovať podmienky zamestnávania, ktoré sú výhodnejšie ako tie, ktoré sú ustanovené zákonom. Chcem vysloviť presvedčenie, že aj ďalšie dôležité zmeny Zákonníka práce prispejú k vyváženiu, ochrane a stabilizácii pracovnoprávnych vzťahov, čím sa náš Zákonník práce zaradí medzi štandardné zákonníky práce moderných demokratických štátov.
Ako som v úvode uviedla, predložením novely Zákonníka práce vláda plní svoje programové vyhlásenie. My, sociálni demokrati, máme na rozdiel od pravicových strán iný pohľad na postavenie zamestnancov v pracovnom procese. Nie všetci občania Slovenska sú manažéri či podnikatelia a svoje životné potreby musia zabezpečovať ponukou vlastnej práve. Práve títo občania sú vystavení zneužívaniu ich postavenia v pracovnom procese. Kým manažéri majú svoje práva a povinnosti, rôzne iné výhody či odstupné upravené právne nenapadnuteľným spôsobom vo svojich manažérskych zmluvách, bežní zamestnanci sa môžu spoliehať jedine na kvalitnú právnu úpravu Zákonníka práce.
Za náš poslanecký klub môžem zodpovedne vyhlásiť, že ani prerokovanie novely v parlamente nepovažujeme za formálnu záležitosť, ale sme pripravení na serióznu diskusiu, či už v pléne alebo vo výboroch. Preto poďme sa v rámci diskusie odborne baviť o predloženej novele Zákonníka práce, vynechajme z nej politikárčenie a zastrašovanie občanov Slovenskej republiky.
Chcem vás poprosiť o podporu predloženej novely Zákonníka práce a ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Autorizovaný
9:42
Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:42
Július BrockaJa si...
Ja si dovolím povedať, že vy týmto návrhom, takouto zásadnou zmenou Zákonníka práce vlastne pomáhate iným krajinám - Maďarsku, Česku, Poľsku, Ukrajine, kde sa budú tým pádom akoby zlepšovať podmienky na vytváranie pracovných miest. Takže výsledkom prijatia tejto novely Zákonníka práce môže byť nielen vyššia nezamestnanosť u nás, ale možno ešte aj poďakovanie vašej vláde z týchto krajín za pomoc v ťažkých časoch.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
13.9.2012 o 9:42 hod.
Ing.
Július Brocka
Videokanál poslanca
Pani kolegyňa, váš argument pre zmenu, zásadnú zmenu Zákonníka práce, že nie je v rozpore so žiadnymi medzinárodnými normami, je dosť slabý. Čo na tom, že nie je v rozpore s nejakými medzinárodnými dohovormi, keď je v rozpore so zdravým rozumom? Veď je kríza, aspoň o tom stále hovoríte. A dnes v Európe každý, dokonca na celom svete sa snažia z tejto krízy dostať, teda samozrejme okrem vás, myslím tým vládu SMER-u.
Ja si dovolím povedať, že vy týmto návrhom, takouto zásadnou zmenou Zákonníka práce vlastne pomáhate iným krajinám - Maďarsku, Česku, Poľsku, Ukrajine, kde sa budú tým pádom akoby zlepšovať podmienky na vytváranie pracovných miest. Takže výsledkom prijatia tejto novely Zákonníka práce môže byť nielen vyššia nezamestnanosť u nás, ale možno ešte aj poďakovanie vašej vláde z týchto krajín za pomoc v ťažkých časoch.
Autorizovaný
9:43
Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:43
Ivan ŠtefanecČiže mám veľké podozrenie, že zdôrazňovaním toho, koľkokrát ste jednali ma, pán minister to takisto veľmi rád zdôrazňuje, že prebehlo sedem kôl jednaní, sa snažíte zakrývať skutočnosť, že ste sa nedohodli a práve v týchto dôležitých časoch predkladáte niečo, čo škodí tvorbe pracovných miest.
Vo svojom vystúpení ste hovorili o tom ako chcete pomôcť ľuďom na Orave, na Gemeri, na Spiši. Nuž, práve takýmito zmenami im najviac uškodíte. Pretože keď budete zdražovať tvorbu pracovných miest, tak najviac na to doplatia ľudia vo vzdialenejších regiónov a, bohužiaľ, takáto zmena Zákonníka práce len prehĺbi regionálne rozdiely na Slovensku.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
13.9.2012 o 9:43 hod.
Ing. PhD. MBA
Ivan Štefanec
Videokanál poslanca
Ďakujem, pani podpredsedníčka. Pani podpredsedníčka Laššáková, hovorili ste o tom, ako vaša vláda jednala s mnohými organizáciami, doslova obchodnými komorami, Republikovou úniou zamestnávateľov, Asociáciou zamestnávateľských zväzov, Živnostenským zväzom, Živnostenskou komorou, Asociáciou malých podnikov a tak ďalej. Je to pravda, ale pravdou je aj to, že Zákonník práce sa dostáva do parlamentu bez súhlasu sociálnych partnerov. Pravdou je to, že vy ste síce jednali, ale dohodu ste nedosiahli. Zákonník práce prichádza sem bez toho, aby sociálni partneri s tým súhlasili.
Čiže mám veľké podozrenie, že zdôrazňovaním toho, koľkokrát ste jednali ma, pán minister to takisto veľmi rád zdôrazňuje, že prebehlo sedem kôl jednaní, sa snažíte zakrývať skutočnosť, že ste sa nedohodli a práve v týchto dôležitých časoch predkladáte niečo, čo škodí tvorbe pracovných miest.
Vo svojom vystúpení ste hovorili o tom ako chcete pomôcť ľuďom na Orave, na Gemeri, na Spiši. Nuž, práve takýmito zmenami im najviac uškodíte. Pretože keď budete zdražovať tvorbu pracovných miest, tak najviac na to doplatia ľudia vo vzdialenejších regiónov a, bohužiaľ, takáto zmena Zákonníka práce len prehĺbi regionálne rozdiely na Slovensku.
Ďakujem.
Autorizovaný
9:45
Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:45
Ľudovít KaníkA naozaj, aj...
A naozaj, aj keď je to právne korektné, určite to nie je spravodlivé, to, čo predkladáte a to, čo zavádzate, pretože vďaka tej vašej spravodlivosti, najmä pri tej forme zavedenia súbehu výpovednej lehoty a odstupného, ale budem o tom vo vystúpení samostatne hovoriť viac, zabezpečíte to, že všetci ľudia na Slovensku alebo 90 % zamestnancov bude pracovať na dobu určitú, na dobu dva roky de facto, nie de jure, de facto. Pred uplynutím dvojročnej lehoty budú prepúšťaní úplne zbytočne, nezmyselne, neodôvodnene, pretože akonáhle prekročia dvojročnú lehotu zvýšia sa náklady zamestnávateľa pri prípadnom prepustení. Čiže všetci bežní zamestnanci, to znamená 90 % ľudí, 80, 90 % zamestnancov na Slovensku bude vďaka vašej spravodlivosti úplne zbytočne prichádzať lavínovite o prácu.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
13.9.2012 o 9:45 hod.
Ing.
Ľudovít Kaník
Videokanál poslanca
Ďakujem. Pani podpredsedníčka, beriem toto vaše vystúpenie v istých častiach aj ako istý druh odkazu a pozdravu od pána premiéra v reakcii na našu včerajšiu tlačovku k Zákonníku práce. A ako fajn, že sme trafili do čierneho. Pretože naozaj bez ohľadu na to, či to je právne možné a v súlade so všetkými predpismi, ako ste hovorili, tento Zákonník práce uškodí prostrediu pre zamestnávanie ľudí na Slovensku. To je jeho problém.
A naozaj, aj keď je to právne korektné, určite to nie je spravodlivé, to, čo predkladáte a to, čo zavádzate, pretože vďaka tej vašej spravodlivosti, najmä pri tej forme zavedenia súbehu výpovednej lehoty a odstupného, ale budem o tom vo vystúpení samostatne hovoriť viac, zabezpečíte to, že všetci ľudia na Slovensku alebo 90 % zamestnancov bude pracovať na dobu určitú, na dobu dva roky de facto, nie de jure, de facto. Pred uplynutím dvojročnej lehoty budú prepúšťaní úplne zbytočne, nezmyselne, neodôvodnene, pretože akonáhle prekročia dvojročnú lehotu zvýšia sa náklady zamestnávateľa pri prípadnom prepustení. Čiže všetci bežní zamestnanci, to znamená 90 % ľudí, 80, 90 % zamestnancov na Slovensku bude vďaka vašej spravodlivosti úplne zbytočne prichádzať lavínovite o prácu.
Autorizovaný