7. schôdza

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, dámy a páni, pôvodne som nechcel vystupovať k tomuto bodu, potom som si uvedomil, že to, čo chcem povedať, by stačilo na faktickú poznámku, ale keďže chcem reagovať na pána ministra, na jeho úvodné slovo, tak som sa musel prihlásiť do rozpravy, ale medzitým tu odznelo niekoľko faktických poznámok, na ktoré mi nedá nereagovať.
Prosím vás, najprv na pána poslanca Blahu. On sa tu vyprofiloval na takého bojovného marxistu a ateistu, že nás, by som povedal, normálnych a, by som povedal, nie bojových teistov alebo veriacich ľudí akoby provokuje k tomu, aby sme my vystupovali a vyzerali ako bojovní teisti. Ale ja naozaj teda nie som taký bojovník ako pán Blaha a pokúsim sa tak vecne zareagovať.
A chcem zareagovať na pána poslanca Poliačika, ktorý vyčítal Jozefovi Mikloškovi, pánu poslancovi, že je tu istý rozpor u ľudí, ktorí na jednej strane bránia život a na druhej strane bránia, on to nazval, broja proti rodičovskej príprave, a potom ešte dopovedal, že teda zdravému sexuálnemu spôsobu života.
Pán Poliačik, prosím vás, medzi nami dvomi je ten rozdiel, že ja vám moje predstavy o zdravom sexuálnom živote nevnucujem a ja by som vás poprosil, a teda, by som povedal, vo vašej osobe aj tých iných, ktorí sa snažia v našej spoločnosti presadzovať veci nie pre seba, veď ja nevstupujem do vášho súkromia, ale ja si chcem vyprosiť, aby ste vy moje deti, ako mojim deťom vnucovali vaše predstavy o údajne zdravom sexuálnom správaní.
A teraz k pánu ministrovi. Pán minister, len v dobrom, vy ste v úvodnom slove privítali Dohovor Rady Európy o predchádzaní domácemu násiliu. Ja sa priznám, že možno je to po funuse, lebo my tu máme z Národnej rady aj širokú delegáciu v Rade Európy a možno sme neboli dostatočne teda informovaní, ale ja som zachytil v tlači, ja som zachytil v tlači, že voči tomuto dohovoru niektoré občianske združenia, ale aj v zahraničí, mali výhrady, alebo teda chcú polemizovať. Pretože v tom dohovore sú také formulácie a konštatovania, že domáce násilie - a dobre počúvajte -, domáce násilie má svoj pôvod v kultúrnych zvyklostiach a v náboženskom presvedčení, a to sa mi zdá byť úplne zvrátené.
Prosím vás, veď príklad u nás zo Slovenska, veď kde majú, by som povedal, najkrajšiu predstavu o inom pohlaví? Kde majú v najväčšej úcte ženu, kde ženu neponižujú, kde ženu nezneužívajú - tak to je kresťanské prostredie. A, naopak, kde dochádza k zneužívaniu ženy - tak to je tam, kde tí ľudia nemajú proste Boha pri sebe. Prepáčte, že som to povedal možno nie takým poslaneckým slovníkom, ale považoval som to za dôležité povedať, lebo minister povedal, že to víta. A ja by som chcel upozorniť na to, že pri ratifikovaní tých dohovorov by sme nemali zabúdať napríklad aj na takéto odlišnosti.
Ďakujem za vašu pozornosť.

Pán kolega, prepáčte, ale vyrazili ste mi dych. Vy ste tak bezbrehý demagóg, že to by jeden normálne neveril. Vy mne idete vyčítať, že na základe štatistík a dlhodobého pozorovania správania sa ľudí v súvislosti so sexuálnou výchovou sa snažím presadiť systém, ktorý je overený, že pomáha?
A druhá vec. Ja naozaj si vytiahnem z rozpravy prepis toho, čo ste teraz povedali, a niekoľkokrát vám to v budúcnosti, predpokladám, pripomeniem. Lebo keď vy mne poviete, že každý nech teda robí, ako chce, ale nemali by sme niečo vnucovať všetkým, tak poďme sa presne takto isto postaviť k nedeľnému predaju, poďme sa takto isto postaviť k akejkoľvek inej agende, poďme zrušiť Vatikánsku zmluvu, pretože toto sú presne veci, pri ktorých, kde veci náboženského presvedčenia si má regulovať každý človek sám. Toto sú presne tie veci, o ktorých rozprávame, keď hovoríme o oddelení cirkvi od štátu. A ja nie som neveriaci človek. To znamená, tak ako ste pomenovali pána Blahu, ja nevystupujem z pozície ateistu. Ale určite vystupujem z pozície ochrancu súkromia každého a nároku každého regulovať si a spravovať si svoj život podľa svojho vlastného hodnotového a ideologického nastavenia.
Takže som vám vďačný za tú vetu, ktorú ste povedali, dám si ju vytiahnuť z prepisu a predpokladám, že bude veľa príležitostí na to, aby som vám ju ešte mohol zopakovať.
Ďakujem.

Pán Poliačik, možno ste boli aj vy prekvapený, alebo teda v šoku z môjho vystúpenia a ste ma nepozorne počúvali. Pán Poliačik, ja som len reagoval na to, aby ste mi nevnucovali svoje predstavy o vašich, teda vaše predstavy o zdravom sexuálnom správaní, tak ako som už sa vyjadril, že si vyprosujem, aby ste propagovali vaše predstavy napríklad o nie škodlivosti drog. Proste to je podobný prípad, aby ste vy takýmto spôsobom, vy, pán kolega, mne vnucovali vaše predstavy. Ja sa vám nemiešam do vášho súkromia. Vy nieže do môjho súkromia sa chcete miešať, ale vy ho chcete vnucovať všetkým.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, milí kolegovia, kolegyne, dovoľte mi niekoľko slov povedať, neviem, či mi to tak aj vyjde, možnože nie, ale keď pozerám na našu kolegynku tuná z parlamentu, je tak krásne upravená, taká pohľadná, a ak je vydatá (potlesk), tak chcel by som sa jej zároveň aj možno tak opýtať, ako manželka v rodine, pani kolegyňa, čím sa cítite byť? (Reakcia poslankyne.) Vedúcou, to sú naše hlášky ako veľakrát nás mužov. Ale, ženy, zvyknete pohotovo povedať, že ja som tým krkom. No, môj brat to tak ako hovorí, hej, a to je práve ako to pomýlené a možno práve v tej rovnosti a potom sa pretekáme muži a ženy.
Jak som to povedal vo faktickej poznámke, ja naozaj so ženskosťou by som nenabral tú odvahu, aby som súťažil, lebo by som prehral. Určite by som prehral. Ale náš Maroš to tak ako hovorí, veľmi to tak ako zdôrazňuje, odpusťte mi, že ho tak ako spomínam, lebo ja sa s tým aj stotožňujem, my Kuffovci sme jednoducho takí, ale žena v rodine, pani kolegynka, je predovšetkým tým srdcom. A keď ste tým srdcom, ženy, tak myslím si, že v tej rodovej rovnosti je toto najlepšie, čo môže byť. A my naozaj nemusíme medzi sebou bojovať a súťažiť. A teraz či máme 26 % v parlamente žien a prečo ich nemáme tuná ja neviem 56 %. Lebo naozaj tie roly, ktoré tu prirodzene ako sú dané, by som povedal, nemusím tuná ani nábožensky aspekt vôbec ako spomínať, ale sú prirodzene ako dané: my muži nikdy matkami nebudeme, my muži nikdy rodiť nebudeme, my muži to ani nikdy nepochopíme, my ani ten veľakrát - mi to odpustite - aj ten ženský svet veľakrát mu nerozumieme. Na druhej strane, že sa tu páchajú také tie diskriminácie, ktoré tuná naozaj veľakrát aj sú a žena je menejcenná.
Ja som si s kolegom tuná dovolil nesúhlasiť, lebo žena je pre mňa rovnako človekom ako muž. Hej, vyznelo to veľmi zle, hej, ale takto to vyznelo tuná pred chvíľou. Možno kolega bude na to reagovať, však ale nech sa páči. Ale vyznelo to naozaj veľmi, veľmi zle. Byť rovný aj v dôstojnosti, aj v právach, aj vo všetkom, úplne vo všetkom. Odpusťte mi to, možnože som to zle pochopil, kolegu, ak som ho zle pochopil, tak sa ospravedlňujem.
Spomeniem jeden príklad ako z praxe. Po osemdesiatom deviatom roku, keď sa otvorili hranice, tak nielen my sme cestovali do zahraničia, ale aj zo zahraničia prichádzali ľudia k nám. V Žakovciach brata navštívili Belgičania, bola to zmiešaná skupina mužov a žien. A dievčatá takou lámanou francúzštinou, teda brat na nich hovoril lámanou francúzštinou a ich aj pochopil, a začali ho presviedčať, my sme také rovnaké jak aj muži a my chceme, aby aj prácu si nám pridelil tú istú ako mužom. A Maroš hovorí, ale veď vy ste ženy, ja vám nemôžem dať prideliť takú prácu, ako majú tu. Nie, a proste trvali ako na tom, my chceme byť rovnocenné. Tak povedal si, dobre, rozdeľoval prácu ako hociktorý deň iný a mali kopať kanál. Mal mať svoju dĺžku, hĺbku, rozmery, tí, ktorí ste stavbári, tak to poznáte. Dostali krompáč, lopatu, odkrokoval to a každej jednej dal za prídel presne takú istú pracovnú úlohu ako tým mužom. Mali ste to vidieť, aká bola veľká zábava sledovať ako tieto ženy. Ako veľmi rýchle boli vyliečené z takého prehnaného feminizmu, "feminizmu", veľmi rýchle. (Reakcia z pléna.) No, hovorím o rodovej rovnosti, tak hovorím o tomto príklade.
Keď bol obed, tie dievčatá naozaj nevládali kopať, vreckovkami mali omotané ruky, keď stáli ako, nohy do X, ten krompáč, nevedeli, či dozadu kopať, alebo dopredu, chlapci sa naozaj ako smiali.
Tak ja len hovorím o tom, aby sme sa naozaj takto nepretekali v tom, kto je mužskejší, kto je ženskejší. Sú vyslovene role mužské, kde by som ženu ani, naozaj bolo by dehonestujúce aj pre jej prácu. Neviem si predstaviť, že by ste boli ženy murárky, možno rušňovodičky, tam ešte možno nejak tak, ale sú špecifické alebo sú naozaj také role, ktoré sú vyslovene ako mužské. Tak ja som chcel len toľko povedať, aby sme sa v takýchto veciach ako nepretláčali, hej, čo je mužskejšie, čo je ženskejšie.
Neviem, pani kolegyňa ma tu nejak takto upozornila, že o čom to rozprávam. Ja som len v takej krátkosti chcel k tej rodovej, teda k tej správe o rodovej rovnosti ako vystúpiť. Tí, ktorí ste ma pozorne počúvali, chcem vám poďakovať za vašu pozornosť. Pán Boh vám žehnaj.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne. Ja teda musím sa ozvať za tú ženskú časť, lebo paradoxne k rodovej rovnosti vystupujú iba muži. Mali by sme sa tomu tešiť, pretože bez nich tá rodová rovnosť ani nemôže v spoločnosti niekam postúpiť. A pre tých, ktorí, skutočne si myslím, že boli od témy, ako aj môj terajší predrečník, pretože to nie je o kopaní kanálov a o tom, že ženy majú nohy do X, keď kopú kanále.
A už tá veta, že žena je pre mňa rovnako človekom ako muž, tak si myslím, že toto už bol vrchol ľadovca. Pretože my s nikým nechceme súperiť, ani nesúperíme, ale táto správa je súhrnnou správou Slovenskej republiky o tom, aby ženy a muži mali rovnaké podmienky pri odmeňovaní za rovnakú prácu. To znamená, že ak muž sedí v kancelárii, pre tých, ktorí tomu nerozumejú, aj žena sedí v kancelárii a robia tú istú prácu, nie je to príklad kopania kanálov, si myslím, že nie je ten najlepší, tak by mali mať rovnaké kancelárie, aj rovnakú odmenu. A blíži sa k tomu celá Európska únia a ja si myslím, že aj Slovenská republika k tomu čím ďalej teda má bližšie, aj keď tie výsledky ešte nie sú také, ako by sme si predstavovali. A verím tomu, že dospejeme k týmto záverom a náplňou aj táto správa o tom jednoznačne hovorí.
Takže prosím tých mužov, ktorí skutočne majú k tomu čo povedať a sú poslanci a ani nemajú k tomu ako zaujať stanovisko, nech si to prv naštudujú, lebo to nie je len o tom, či žena je, ako povedal pán Kuffa, rovnako človekom, ako je muž.
Ďakujem.

Štefan, ja popravde vôbec neviem, že na čo z môjho prejavu si reagoval, takže to nemôžem ani dovysvetliť, lebo som jednoducho spätne nenašiel ani len tú vetu, na ktorú si reagoval. Ale on je tak vnútorne rozporuplný, ten tvoj prejav, lebo na jednej strane sa snažíš prezentovať ako veľmi v tvojej hlave sú muži a ženy rovní ako ľudské bytosti, ale už len, hej, presne, Ježiš, ja musím s pani Vaľovou súhlasiť, ale hej, presne ten výrok, že pre mňa je žena rovnako človek ako muž, demonštruje, že proste tam je veľmi jasná prierva v tom myslení a že sa vnútorne musíš tlačiť k tomu, aby si také niečo povedal. Ono totižto ani pri tých zamestnaniach nejde o to, že či prerozdeľujem prácu, toto je mužom a toto je ženám, ja sa musím práveže na každého jedného pozrieť ako na samostatnú bytosť a posúdiť jeho schopnosti. Ja mám susedku, ktorá má 120 kíl, dennodenne nosí štyri poschodia naozaj ťažké veci a som 100-percentne si istý, že za deň by vykopala viacej toho kanála jak my dvaja dohromady, keď sa na nás pozrieš.
Takže treba sa naozaj pozrieť na každého človeka zvlášť, na jeho schopnosti, talenty, posúdiť ich v porovnaní s tým, čo má robiť, a nerozdeľovať, že toto je mužská práca, toto je ženská, ale nechať jednoducho každého, aby robil to, na čo má talent a schopnosti.
A posledná vec, ja zástupcom katolíckej cirkvi začnem veriť, že to myslia s rodovou rovnosťou vtedy, keď začneme vysväcovať ženy za kňažky. Vtedy tomu uverím.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ak dovolíte, ďakujem za faktické pripomienky.
Tú vetu zopakujem: Ženy a muži sú rovnaké bytosti. Toto spomenul ako kolega, ja som to z tohto to ako pochopil. Pani kolegynku to tiež zháčilo, všimol som si, nonverbálnej komunikácii pomerne slušne ako rozumiem.
A najväčšou odmenou pre pani Vaľovú, chcem povedať, ja si myslím, že pre ženy, ak sa mýlim, tak mi to môžte aj v kuloároch povedať, aj oko vypichnúť, nie sú peniaze, nie sú to peniaze, ale šťastná rodina. Šťastná rodina a dobre vychované deti. Či sa snáď mýlim?
Ja, samozrejme, nepodceňujem aj odmenu za vykonanú prácu ako profesijnej činnosti. Nech je rovnaká, ako ju má muž, hej, ak ju vykonáva rovnako dobre. Žena a muž, hej, tam nechcem robiť žiadne rozdiely. A ja sa nemusím ako tlačiť v tom, že či ten muž alebo žena, že majú rovnaké práva. Úplne nie, to je úplne blud.
A na záver ešte chcem reagovať, keď ten kolega tuná povedal, no aj to je presne to zavádzajúce, že my kdesi ženy podsúvame a tlačíme do neprirodzených rolí. To, čo jednoducho tej žene ani neprislúcha, hej, a potom aj tie ženy sú koľkokrát z toho prostredia stresujúce.
Keď kolega nevie, že čo to je kňaz a kňažka, tak neviem, či sa vracia do antiky a prehistorického obdobia, lebo kňažky, tie tu boli naozaj v prehistorickej ako dobe. A kňazstvo ako také, ale to nechcem rozoberať, lebo toto naozaj nie je téma tuná ako v parlamente, aby som to nejak do detailov rozoberal.
Ale, pán kolega, ak budeš mať záujem, veľmi rád sa ti budem venovať, aj tejto téme, aj problematike rodovej rovnosti. Nech sa páči, som ti k dispozícii tu kedykoľvek.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, nečakal som takto diskusiu, ale pokladám za potrebné v záverečnom slove uviesť tú základnú procedurálnu časť, aby sme vedeli, o čom sme vlastne hovorili.
V roku 2010 vláda Slovenskej republiky prijala Národný akčný plán rodovej rovnosti na roky 2010 - 2013. Náväzne na to vláda podpísala dohodu o spolupráci pri tomto dodržiavaní, tzv. Memorandum medzi vládou a Konfederáciou odborových zväzov. Odvtedy sa robí pravidelný odpočet realizácie týchto úloh za uplynulý kalendárny rok, samozrejme, vo Výbore pre rodovú rovnosť ako poradnom orgáne, v Rade hospodárskej a sociálnej dohody vzhľadom na to, že to má, to memorandum zaväzuje aj jednotlivých sociálnych partnerov z hľadiska tripartity. Samozrejme, že vo vláde Slovenskej republiky a následne v najvyššom zákonodarnom orgáne, ktorým je Národná rada.
To, čo som predložil, je odpočet realizácií Národného akčného plánu za rok 2011. Ja vidím dve pozitíva. Po prvé, od roku 2010 sa tu vystriedala, použijem výraz, pravicová a ľavicová vláda, pre mňa je pozitívum, že nikto nemal ambíciu z hľadiska nejakých ideológií tieto veci meniť. To znamená, pozitívum je v tom, že rodová rovnosť je absolútne nadstranícka. A aj napriek tomu, že hodnotíme obdobie môjho predchodcu, ja som sa v plnej miere pod odpočet týchto vecí podpísal, lebo absolútne s nimi súhlasím, pretože vychádzajú, opakujem ešte raz, z myšlienok, z predstáv a z opatrení a riešení, ktoré majú ďaleko väčší a iný charakter. To toľko k tej procedúre a k tým veciam, ktoré s tým súvisia. To znamená, ešte raz, odpočet niečoho konkrétneho.
K tej diskusii ako takej, trošku ma prekvapilo to vystúpenie pána Brocku, no, 11. mája 2011 Slovenská republika podpísala Dohovor Rady Európy o predchádzaniu násiliu na ženách a domácemu násiliu, v boji proti nemu, bolo to v Istanbule. O čom to je ako, no tak zaväzujeme sa a berieme na seba konkrétne záväzky, ktoré nás vedú k zavádzaniu štandardov po prvé prevencie, ochrany obetí a druhu tohto násilia, no a samozrejmá vec, že aj represie, ktorá z toho vyplýva. Ja si myslím, že to je úplne logické, pochopiteľné. Ja neviem hodnotiť diskusiu, ktorá medzivládkami atď. tomu predchádzala, ale plne sa podpisujem pre potrebu tohto dokumentu a toho dohovoru aj v podmienkach Slovenskej republiky, lebo tá správa hovorí o tom, že máme čo naprávať, a to aj napriek tomu, že ten trend v mnohých oblastiach, hlavne tých negatívnych, z hľadiska hodnotenia tej správy je pozitívny.
Ja na záver môžem len vysloviť presvedčenie, že bol by som veľmi rád, ak budem mať tú česť a možnosť takto o rok opätovne predkladať správu za kalendárny rok 2012, žeby som mohol konštatovať, že v mnohých oblastiach, ktorých sa týka rodová rovnosť, sme opätovne pokročili dopredu a že v tomto smere nám niekde inde neuteká vyspelý svet, ale že sme jeho neoddeliteľnou súčasťou.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, návrh Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Srbskou republikou o sociálnom zabezpečení je už druhým zmluvným dokumentom v tejto oblasti medzi našimi krajinami. Dňom nadobudnutia platnosti zmluvy strácajú platnosť zmluvné dokumenty, ktoré vznikli ešte v období Česko-Slovenska a Federatívnej republiky Juhoslávie. Na základe doteraz platnej zmluvy je k 31. 12. 2011 do Srbskej republiky vyplácaných 45 dôchodkov. V Slovenskej republike je k tomuto dňu zamestnaných 524 občanov Srbskej republiky.
Zmluva sa z hľadiska osobného rozsahu vzťahuje na všetky osoby, ktoré podliehajú alebo podliehali právnym predpisom jedného zo zmluvných štátov, a na osoby, ktoré odvodzujú svoje práva od týchto osôb s poistením na území druhého zmluvného štátu aspoň jeden rok.
Z hľadiska vecného rozsahu sa zmluva vzťahuje na zdravotné poistenie a zdravotnú starostlivosť, dôchodkové poistenie, nemocenské poistenie, úrazové poistenie a poistenie v nezamestnanosti a, samozrejme, že aj na prídavky na deti.
Zmluva svojím obsahom a rozsahom je v súlade s právnymi predpismi Slovenskej republiky a všeobecne uznávanými zásadami medzinárodného práva. Záväzky pre obidva štáty sú rovnaké a vzájomne vyvážené.
Nami predkladaný návrh zmluvy je zmluvný dokument, ktorý zodpovedá všetkým zásadám prípravy zmlúv z členských štátov Európskej únie.
Zmluva bola dňa 2. marca tohto roku podpísaná v Bratislave. Zmluvu za Slovenskú republiku podpísal Jozef Mihál, podpredseda vlády a minister práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky, a za Srbskú republiku Rasim Ljajić, minister práce a sociálnych vecí.
Podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky so zmluvou vyslovuje súhlas Národná rada Slovenskej republiky. Zároveň odporúčame Národnej rade Slovenskej republiky rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, pretože priamo zakladá práva a povinnosti pre fyzické a právnické osoby.
Skončil som, pán predseda.

Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené kolegyne poslankyne, poslanci, z poverenia gestorského Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Srbskou republikou o sociálnom zabezpečení vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor pri rokovaní o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Srbskou republikou o sociálnom zabezpečení podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 a § 88 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu.
I. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 25. júla 2012 č. 149 pridelil návrh na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci.
II. Gestorský výbor nedostal do 6. septembra 2012 žiadne stanovisko poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol návrh pridelený v zmysle § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z.
III. Vysloviť súhlas s návrhom odporučili Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením zo 4. septembra 2012 č. 79, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci zo 6. septembra 2012 č. 18.
IV. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré návrh prerokovali, nevyplývajú žiadne návrhy.
V. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Srbskou republikou o sociálnom zabezpečení, vyjadrených v uzneseniach uvedených v III. časti tejto spoločnej správy, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 88 ods. 2 a 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas a rozhodnúť, že Zmluva medzi Slovenskou republikou a Srbskou republikou o sociálnom zabezpečení je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
VI. Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu výborov poslankyňu Vieru Šedivcovú informovať Národnú radu o výsledku rokovania výborov, odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru a predložiť návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý tvorí prílohu spoločnej správy.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci zo 6. septembra 2012 č. 19.
Ďakujem.