7. schôdza

Ďakujem pekne. Pán kolega Chren, na vaše agresívne útoky pri tomto zákone som si už zvykol.
Čo sa týka kompetentnosti a vašej kompetentnosti, ja si myslím, že mnohí nielen v tejto sále, ale vôbec na Slovensku majú úplne jasno.
A tie vaše liberálne demagógie o voľnom pôsobení trhu a o zvyšovaní cien sú absolútne scestné. Bol prijatý ten zákon č. 140/2010 Z. z., ktorý ste zrušili, bol prijatý na jar roku 2010 a už po voľbách v júni ste vykrikovali, že ten zákon zrušíte. Ten zákon nikdy nedostál reálnej sily, lebo do konca septembra sa mali zosúladiť zmluvy so zákonom. Keď vy ste mali problém na strane vlády, že ten zákon zrušíte, žiadny reťazec nereagoval, až na pár výnimiek. Niektoré veci zadných marží zrušili. A to, čo hovoríte, ten pokles potravín, nie je práve vďaka tomu, že tento zákon ste zrušili. A začali sa znovu správať, tak ako sa správali. To znamená, ak pre vás je úplne normálne, že si niekto vyberá zálohu za pokutu, pre mňa to normálne nie je. Ak pre vás je normálne, že ten, kto si platí za nič, za to, že jednoducho má niekto takú silu, že povie, „a ty mi budeš platiť,“ sa stáva výpalníkom, nijako inak to nemôžem nazvať ako výpalníctvo, lebo za to, že ja ti budem niekedy dávať nejakú potravinu alebo že dám túto a túto potravinu, musím zaplatiť, tak je to výpalníctvo. Nie je to spojené so žiadnou službou, ale možnože v kruhoch liberálov to je normálne. Ale u mňa to normálne nie je. A nie je to normálne v mnohých krajinách Európskej únie. A mnoho krajín práve tieto vzťahy reguluje. Takže na vašu demagógiu sme zvyknutí, bohužiaľ, budeme si to musieť vypočuť.
Tá zložka. Budem na to reagovať, ale, prosím vás, citujte zo zákona, tie jednotlivé body, ak budete rozprávať o demagógii, že ktorý bod zakazuje čo, a potom sa môžeme o tom rozprávať. Ďakujem.

Nech sa páči, pán poslanec Chren, máte slovo.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, už 10 rokov sa slovenský parlament pokúša vysporiadať so znením takého zákona, aký bol aj dnes predložený, treba dodať, neúspešne. Všetky snahy zasahovať do dodávateľsko-odberateľských vzťahov medzi dodávateľmi potravín a ich predávajúcimi zlyhali alebo sa dokonca vždy obrátili proti slovenským výrobcom. Jedinými skutočnými dôsledkami tohto zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, pričom chcem upozorniť na to, že už samotný ten názov zákona je hlúpy, ako keby sme išli zavádzať nejaké neprimerané podmienky, keď už je, tak by sa mal nazývať zákon o obmedzení neprimeraných podmienok v obchodných vzťahoch, a nie zákon o neprimeraných podmienkach, ale budiž, tohto zákona, ktorého obdobu takmer totožnú sme na jar minulého roku zrušili, bolo zdražovanie potravín pre slovenských občanov, vytláčanie slovenských výrobkov z pultov predajní a neúmerné administratívne náklady pre obchodníkov i výrobcov súvisiace s nekonečným menením zmlúv.
Dovoľte mi na začiatku môjho vystúpenia stručne zhrnúť históriu tejto legislatívy na reguláciu obchodných vzťahov na Slovensku.
Ešte v roku 2000, teda dávno pred razantným nástupom zahraničných obchodných reťazcov na slovenský trh vypracovalo Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky návrh zákona o obchode, cieľom ktorého bolo regulovať výstavbu veľkoplošných prevádzkových jednotiek maloobchodu a veľkoobchodu v súlade so zámermi trvalo udržateľného rozvoja územia, spracovávanými rozvojmi územia miest a obcí. Zámerom tohto návrhu bolo „regulovať“ nekontrolovaný nástup nadnárodných obchodných spoločností a výstavbu zahraničných obchodných konceptov tak, ako sa to dialo v okolitých krajinách v čase ich prípravy na vstup do Európskej únie. Zákonodarcu vtedy viedlo to, že vnímal situáciu napríklad v Českej republike, v Poľsku či v Maďarsku. Tento zámer sa však nestretol s pochopením tzv. prvej Dzurindovej vlády a bol vtedajším podpredsedom vlády pánom Miklošom zamietnutý ako nekoncepčný, zabraňujúci prirodzenému pôsobeniu trhového mechanizmu. Na základe tohto zákona bol vypracovaný poslanecký návrh zákona pánov poslancov Fica a Faiča, ktorý bol prijatý v Národnej rade na jednej z posledných schôdzi Národnej rady za pôsobenia prvej Dzurindovej vlády. Išlo o zákon č. 358/2003 Z. z. o obchodných reťazcoch. Hoci Slovensko v tom čase ešte nebolo členom Európskej únie, už vtedy proti tomuto zákonu, proti jeho koncepcii, protestovala Európska komisia, a to kvôli jeho rozporu so základnými princípmi fungovania Európskej únie. To sa dá, mimochodom, ako som už spomínal vo faktickej poznámke, považovať za jasný dôkaz legislatívnej kompetentnosti alebo nekompetentnosti súčasného predsedu vlády, ktorý bol autorom tohto zákona.
Ako som už spomenul, na základe výhrad Európskej únie ku koncepcii tohto zákona, k reštrikcii a regulácii len niektorých účastníkov trhu, a na základe vstupu Slovenska do Európskej únie bolo nevyhnutné predmetný poslanecký zákon novelizovať a vypustiť z neho tie ustanovenia, ktoré Európska komisia namietala ako rozpor so zmluvou EÚ, k plneniu ktorej sa Slovenská republika zaviazala podpisom ku dňu svojho vstupu do Európskej únie. Novelou zákona č. 358/2003 Z. z. o obchodných reťazcoch sa však predmetný zákon stal nevykonateľným a neuplatniteľným v praxi.
Po nástupe prvej vlády Roberta Fica v roku 2006 boli obnovené legislatívne práce na novom zákone, tzv. zákone o obchodných reťazcoch. V roku 2008 vstúpil do platnosti zákon č. 172/2008 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktorý však musel byť, a opäť hodno dodať, neúspešne novelizovaný už v januári 2009. V roku 2010 bol zákon č. 172/2008 Z. z. o neprimeraných podmienkach zrušený poslaneckým návrhom zákona poslanca Záhumenského a bol nahradený zákonom č. 140/2010 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch medzi odberateľom a dodávateľom tovaru, ktorým sú potraviny.
Medzi rokmi 2008 a 2011, a to musím na tomto mieste zdôrazniť, teda existovali 3 zákony, všetky z dielne strany SMER, ktoré regulovali obchodné vzťahy medzi dodávateľmi a odberateľmi. Neskôr ukážem, čo sa stalo počas týchto troch rokov a aké boli dôsledky týchto troch zákonov z dielne strany SMER pre slovenských predajcov potravín a pokles podielu predaja slovenských potravín na pultoch v slovenských predajniach.
Posledný zákon č. 140/2010 Z. z. bol kvôli svojej nevykonateľnosti, nesystémovosti a kvôli tomu, že škodil slovenským výrobcom i obchodníkom, v apríli v roku 2011 na základe iniciatívy ministerstva hospodárstva zrušený bez náhrady ako nesystémový a narúšajúci podnikateľské prostredie. Osobne som predkladal návrh na zrušenie predmetného zákona a odôvodňoval som to vtedy tým, že zákon č. 140/2010 Z. z. predstavuje výrazný zásah do zmluvnej slobody podnikateľských subjektov a narúša jeden zo základných princípov súkromného práva, a to rovnosť zmluvných strán. De facto a de iure tento zákon, ktorý takmer v totožnom znení tu máme predložený, znevýhodňuje jednu zo zmluvných strán, a to odberateľa. Neurčuje, za akej podmienky na koho sa vzťahuje. Pozná iba všeobecné pojmy dodávateľ, odberateľ a potraviny. Ďalej som uvádzal, že nie je jasné, koho a pred kým chce tento zákon chrániť a že z maloobchodu vytvára strašiaka, a priori predpokladá, že každá obchodná aktivita vyvíjaná odberateľom je akoby namierená proti dodávateľovi, a ani nepredpokladá, že tieto dve strany vstupujú do zmluvného vzťahu dobrovoľne s cieľom spolupracovať a podobne.
Prešiel zhruba rok od zrušenia zákona č. 140/2010 Z. z. a máme pred sebou na prerokovanie opäť v poradí od roku 2002 už ani neviem koľký návrh zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktorého predmetom sú potraviny. Pritom tento predložený návrh je ešte reštriktívnejší, ešte viac zasahujúci do zmluvnej slobody. A poznamenávam, že v niektorých ustanoveniach naráža aj na hranice ústavnosti, rovnako ako ktorýkoľvek obdobný návrh zákona, ktorý bol na pôde tohto parlamentu prerokúvaný od roku 2002.
Aký bol deklarovaný cieľ doterajších zákonov? Poslaním doteraz prijatých zákonov navrhnutých vždy len stranou SMER malo byť zvýšenie podielu slovenských výrobkov v maloobchodnom predaji. Pýtam sa, či sa za posledných 10 rokov, samozrejme, s určitými prestávkami, ale počas 10 rokov existencie tohto zákona v rôznych obdobách naplnil takýto cieľ. Nie je potrebné ani len podrobne skúmať štatistiky, aby sme sa mohli vyjadriť, že tento zákon nie je nástrojom, ktorý by napomáhal zvýšeniu slovenskej produkcie. Práve naopak, slovenskí producenti a hlavne tí najmenší slovenskí producenti sú handicapovaní oproti zahraničnej konkurencii, v prípade ktorej zmluvné strany nie sú a nebudú zaťažené konštrukciami takéhoto nedokonalého a kontraproduktívneho zákona.
Len tak pre ilustráciu uvediem niektoré údaje. Súhrnný priemerný údaj k podielu domácich potravín v obchodnej sieti Slovenskej republiky, vybraných potravinárskych výrobky, údaje z prepočtov ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka zverejnených na ich web stránke sú nasledovné. V roku 2008 bol súhrnný podiel slovenských potravín v našej obchodnej sieti 55,98 %, v roku 2009 to už bolo len 54,01 %, v roku 2010 to bolo 49,69 % a v roku 2011 to bolo 47,25 %. Ešte raz, podiel domácich potravín v našej obchodnej sieti klesol medzi rokmi 2008 a 2011 o takmer pätinu. Medzi tými istými rokmi, keď existovali zákony z dielne strany SMER, regulujúce vzťahy medzi odberateľmi a dodávateľmi, klesol o 10 percentuálnych bodov takmer podiel slovenských potravín na pultoch slovenských predajní.
Hovoríme o zákone č. 172/2008 Z. z., ktorý bol schválený v roku 2008, a všetkých ďalších zákonoch, ktoré platili až do roku 2011. Teraz kladiem teda otázku: Aký prínos pre zlepšenie dodávateľsko-odberateľských vzťahov a pre zvýšenie odbytu slovenských výrobkov znamenali doterajšie legislatívne úpravy regulujúce obchodné vzťahy a čo je možné očakávať od tohto predmetného návrhu zákona? Odpoveď je: Prínos nebol žiaden, všetky doterajšie zákony o obchodných reťazcoch spôsobili len to, že sa slovenských potravín predáva menej. A prečo? Práve kvôli týmto zákonom, pretože pri príliš reštriktívnych podmienkach, ktoré nastavuje aj tento návrh zákona, obchody radšej objednávajú tovary od zahraničných dodávateľov, aby sa vyhli hlúpym a nesplniteľným požiadavkám, aké sú predložené aj v tomto vládnom návrhu zákona.
V tejto súvislosti by som rád poznamenal, že len v priebehu rokov 2008 až 2011 bol obchod nútený prepracovať a zosúlaďovať s platnými zákonmi a ich novelami niekoľkokrát dodávateľsko-odberateľské zmluvy. A to predstavovalo enormné finančné náklady, nehovoriac o tom, že práve v období týchto rokov sa ešte maloobchod musel vysporiadať aj s prechodom slovenskej koruny na menu euro. Natískajú sa teda otázky: Je skutočne za všetko zodpovedný maloobchod a podarí sa situáciu na našom vnútornom trhu v sortimente potravín vyriešiť takýmto reštriktívnym zákonom? Nie je skutočný problém ukrytý niekde inde? A nezahmlieva tento zákon náhodou skutočne potrebné riešenia?
Ak sa pozrieme bližšie na situáciu v ponuke na našom vnútornom trhu v oblasti potravinárskych výrobkov, vidno, že v médiách zaznieva najmä kritika nízkeho podielu domácich potravinárskych výrobkov v sieti maloobchodu. Na druhej strane musím však konštatovať, že v odborných kruhoch, ale aj v médiách zriedka rezonuje fakt, že produkcia poľnohospodárskej výroby je nízka, že je problém s niektorými poľnohospodárskymi komoditami, od pestovania ktorých sme upustili, že v podstate neexistuje na Slovensku už chov vodnej hydiny, ako sú husi a kačice, že upadá pestovanie plodín kde sme kedysi vynikali (napríklad ovocie a zelenina), že naše poľnohospodárstvo ničí hlúpo nastavená spoločná poľnohospodárska politika Európskej únie a nadmerné dotácie v zahraničí, na ktoré sa aj my skladáme, a potom španielski ši francúzski farmári získavajú na úkor našich poľnohospodárov a podobne. To všetko je pravda. A to sú skutočné problémy slovenského poľnohospodárstva. Ale za tieto problémy poľnohospodárskej prvovýroby a spracovateľského priemyslu u nás určite nezodpovedá obchod. Tento predložený návrh zákona, podobne ako jeho predchodcovia, teda len zahmlieva skutočné problémy, on nerieši skutočné problémy, ktorými trpí slovenská prvovýroba, ba je dokonca ešte horší.
Ako vysvetlím, tento návrh zákona je zlý, škodlivý a protislovenský. Zlý je preto, lebo zavádza reguláciu na hrane ústavy do dobrovoľného dvojstranného zmluvného vzťahu. Škodlivý je preto, lebo jeho jediným dôsledkom bude zvyšovanie nákladov a následný rast cien potravín na Slovensku, ktorý zaplatia ľudia. A protislovenský je preto, lebo jeho efektom bude ďalší pokles sortimentu slovenských výrobkov na pultoch, tak ako sa tomu stalo v minulosti, keď tento zákon v podobnej forme existoval medzi rokmi 2008 a 2011. A to je odkaz vlády Roberta Fica: „Podporujeme záujmové skupiny, ktoré sa budú mať lepšie, a vy, ľudia, to zaplatíte.“ A možno si spomínate na ten vtip, že príde predseda vlády Robert Fico domov, pozdraví svoju manželku, zloží tú kabelu z krokodílej kože, zloží státisícové hodinky a hovorí manželke, že „dnes sme na vláde schválili opatrenia, že sa konečne Slováci budú mať lepšie,“ vytiahne dva fascikle a hovorí: „Toto je zoznam tých opatrení a toto je zoznam tých Slovákov.“ Tak dnes vidíme presne príklad takého opatrenia. Toto opatrenie je namierené len v prospech úzkych záujmových skupín. A napríklad drahšie potraviny, ku ktorým to povedie, zaplatia slovenskí občania a slovenskí spotrebitelia. Už sme si zvykli, že počas vlády Roberta Fica sa všetko zdražuje a všetko sa zvyšuje, zvyšujú sa dane, zavádzajú sa nové poplatky, o chvíľu sa nám budú obnovovať zrušené koncesie. A práve tento zákon, ktorý ste predložili, spôsobí ďalšie zdražovanie na Slovensku.
Poďme si teda rozobrať samotný obsah nového zákona a dôvody, pre ktoré je potrebné ho neprijať.
Po prvé.
Tento zákon sa snaží regulovať vzťahy, ktoré regulované byť nemajú. Nosným princípom právnej úpravy obchodných záväzkových vzťahov je okrem iného aj princíp zmluvnej slobody. Súkromnoprávne subjekty majú oprávnenie samostatne rozhodovať o svojom právnom postavení a sami sa rozhodujú, či uzatvoria zmluvu a s kým ju uzatvoria. V slovenskom právnom poriadku sa neuplatňuje povinnosť uzatvoriť určitú zmluvu, prípadne uzatvoriť ju len s určitou zmluvnou stranou. Pre okruh obchodných záväzkových vzťahov je teda sloboda v určení obsahu zmluvy daná, avšak platia isté zákonné obmedzenia. Je to napr. nemožnosť určiť obsah zmluvy v rozpore so zákonom, čiže tak, aby obsah zmluvy bol nedovolený v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, najmä ak by malo byť obsahom záväzku zakázané plnenie alebo ak by obsah zmluvy bol v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku podľa § 265 Obchodného zákonníka. Následnou sankciou takéhoto konania je neplatnosť právneho úkonu. Porušenie rovnováhy účastníkov prostredníctvom zmluvných dojednaní zakladajúcich nerovnosť zmluvných strán sa obvykle považuje za to kritérium, ktorého uplatnením sa účastníci sporu môžu dožadovať ochrany pred súdom. Vážený pán minister, vážené kolegyne a kolegovia, nechráňme tých, ktorí to nepotrebujú a často ani nechcú.
Podľa dôvodovej správy je jedným z cieľov návrhu zákona presadzovanie opatrení, ktoré by zamedzili zneužívaniu ekonomického postavenia obchodných reťazcov. V rozpore s týmto deklarovaným cieľom však návrh zákona vychádza z nesprávneho predpokladu, že každý odberateľ má silné ekonomické postavenie voči každému dodávateľovi. S týmto zjednodušeným pohľadom na trh s potravinami jednoducho nemožno súhlasiť. Na slovenskom trhu nie sú ojedinelé také prípady, keď má dodávateľ potraviny väčšiu alebo porovnateľnú ekonomickú silu ako odberateľ a aj tomu zodpovedajúcu vyjednávajúcu pozíciu. Návrh zákona by tak v takýchto prípadoch paradoxne vytvoril ďalšiu nerovnováhu v neprospech odberateľov. Ak neexistuje slabšia strana, ktorú je potrebné chrániť, neexistuje ani ústavný dôvod zasahovať do zmluvnej voľnosti, ktorá je podľa Ústavného súdu jedným z princípov súkromného práva a vychádza priamo z článku 2 ústavy. Tu sa odvolávam na nálezy I. ÚS 242/2007 a IV. ÚS 285/2009. Zásahom do zmluvnej slobody môže návrh zákona viesť k paradoxným dôsledkom, kde bude veľký medzinárodný dodávateľ potravín zákonom chránený proti malému odberateľovi, ako je napríklad malý miestny supermarket. Takýto cieľ však nepochybne nebol zámerom zákonodarcu. Identický záver vyplýva aj z porovnania právnej úpravy s právnou úpravou v Českej republike, kde sa takýto zákon na rozdiel od toho, čo ste predložili, je to zákon č. 395/2009 Sb., vzťahuje len na odberateľov s tzv. významnou trhovou silou, nie na všetkých odberateľov, teda len na tých odberateľov, ktorí naozaj a preukázateľne disponujú významnou trhovou silou. Z uvedených dôvodov by návrh zákona mal účastníkom obchodného vzťahu, v ktorom odberateľ nemá voči dodávateľovi nerovnovážne postavenie, umožniť, aby vzájomnou dohodou aplikáciu tejto ochrannej legislatívy vylúčil. To v tomto návrhu zákona chýba. Uvediem príklad alternatívneho riešenia, ktoré mi síce stále nie je príliš po chuti, ale aspoň by sa za ním na rozdiel od toho zákona, ktorý je tu predložený, dala nájsť aká taká logika. Ak by napríklad obrat medzi konkrétnym odberateľom a konkrétnym dodávateľom presiahol za predchádzajúci rok sumu napríklad 2 mil. eur, účastníci by boli oprávnení písomnou dohodou aplikáciu vášho návrhu zákona vylúčiť. Obratové kritérium je nastavené tak, aby naďalej chránilo malých dodávateľov, aby však zároveň umožnilo veľkým dodávateľom, ktorí o legislatívnu ochranu nestoja, vylúčiť túto ochranu dohodou s odberateľom. Ako precedens by v tomto smere mohla slúžiť úprava v oblasti finančných služieb, ktorá v prípade veľkých profesionálnych klientov taktiež umožňuje vylúčiť aplikáciu ochranných zákonných ustanovení podľa § 8a zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch.
Druhý dôvod na neprijatie tohto zákona.
Tento zákon oslabí pozíciu slovenských výrobcov potravín. Jediným efektom tohto zákona, ako sa to už prejavilo aj v minulosti, bude snaha mnohých obchodníkov zbaviť sa diskriminácie z neho vyplývajúcej. A obchodné reťazce to najjednoduchšie dosiahnu tým, že si nájdu svojich dodávateľov mimo územia Slovenskej republiky.
Vážené dámy, vážení páni, už som vám preukázal, že medzi rokmi 2008 a 2011, keď platila striktná právna úprava z dielne vlády Roberta Fica, sa znížil celkový podiel slovenských potravín v obchode z 56 % na 47 %. Vážený pán minister, vážení poslanci, poslankyne stany SMER, vy osobne ste zodpovední za to, že sa predáva menej slovenských výrobkov. Je to len a len vaša vina. A týmto zákonom to spôsobíte znova. Ak by vám nestačila informácia o celkovom poklese predaja slovenských potravín, za ktoré ste vy zo strany SMER zodpovední, ukážem vám ešte pár ďalších konkrétnych čísiel. Podiel slovenského hovädzieho a teľacieho mäsa na celkovom predaji sa znížil medzi rokmi 2008 a 2011 zo 66 % na 33,86 % . Vaša poľnohospodárska politika v čase, keď ste boli vy vo vláde, spolu s týmto zákonom spôsobili, že slovenskej hovädziny sa predáva o polovicu menej. Pri bravčovom mäse bol ten pokles z 56 % na 41,5 % počas vašej vlády. Pri mäsových výrobkoch bol ten pokles z 80 % na 63,5 %. To sú všetko údaje ministerstva pôdohospodárstva. Pri predaji rajčinového pretlaku a kečupov bol ten pokles zo 46,7 % na 28,25 %. Pri rastlinných olejoch bol ten pokles zo 60 % na 26 %, počas vašej vlády, keď ste vy boli zodpovední za podporu poľnohospodárstva. Pri mlynských výrobkoch to bolo z 95 % na 85 %. Pri cestovinách to bolo zo 45,7 % na 21,2 %, počas vašej vlády. Pri hroznovom víne, máte medzi sebou aj kolegu veľmi dobrého vinára, to bolo z 52 % na 30 %, pokles podielu slovenského hroznového vína na predaj. A takto by som mohol pokračovať ďalej. V podstate s výnimkou mlieka a syrov strácali počas vašej vlády, počas existencie tohto zákona a počas obdobia, keď vy ste boli zodpovední za poľnohospodársku politiku, slovenskí potravinári svoje postavenie vo všetkých výrobkoch, nie napriek zákonu o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ale aj práve kvôli existencii tohto zákona.
Tretí zásadný dôvod, prečo nepodporiť tento zákon a prečo by predložený zákon nemal prejsť.
Tento zákon spôsobí rast cien potravín na Slovensku, predložený návrh zákona nebude mať žiaden priaznivý dopad nielen na kvalitu, ale ani na cenovú úroveň pre konečného spotrebiteľa, ba práve naopak, úroveň maloobchodných cien na Slovensku nie je ani zďaleka určovaná vzťahom výroba – obchod, či podmienkami, ktoré z tohto vzťahu vyplývajú, maloobchodné ceny sú určované jednoznačne najmä konkurenčným bojom medzi jednotlivými obchodnými reťazcami, medzi jednotlivými obchodníkmi. Bol to práve nástup obchodných reťazcov, ktorý zabránil v prvom roku ich príchodu a v prvých rokoch ich príchodu nadmernému rastu cien potravín na Slovensku. Ba dokonca sme v tomto čase a v tomto časovom období prechodne zažili pokles cien potravín spôsobený rozširovaním obchodníkov na Slovensku.
Dámy a páni, ceny potravín sú pre občanov kľúčové. Vláda Roberta Fica nemá žiaden liek na zvýšenie zamestnanosti či na zabezpečenie toho, aby rástli platy. Jednoducho neviete, ako to urobiť, nedokážete to urobiť. Včera bola zverejnená prognóza ministerstva financií, reálne platy na budúci rok na Slovensku budú klesať.
Dnes, v čase, keď reálne platy budú klesať, keď svetové ceny potravín rastú a keď je evidentné, že aj to bude mať negatívny dopad na slovenských občanov, je predloženie takéhoto zákona, aký predkladáte, doslova ekonomickou vlastizradou na vlastných občanoch. Tento konkrétny zákon doslova obchodníkom zakazuje pracovať s cenou v smere k spotrebiteľovi, k občanovi. Ide o jednoznačný postih občanov konečných spotrebiteľov. (Ruch v sále.)

Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Prepáčte, pán poslanec. Páni poslanci, koho nezaujíma vystúpenie pána poslanca, poprosím, diskutujte mimo rokovacej sály. Ďakujem.

Chren, Martin, poslanec NR SR
Ďakujem veľmi pekne. Tento zákon, ako ste ho napísali, pán minister, doslova zakazuje obchodom znižovať ceny. A trestá ich za to. Vezmite si príklad. Podľa § 4 ods. 3 sa za neprimeranú podmienku považuje aj peňažné plnenie za obchodné aktivity odberateľa zamerané na podporu predaja potraviny dodávateľa, najmä zľavy, dary, bonusy, rabaty a skontá. A ja sa pýtam: Sú zľavy neprimerané? Prečo chcete obchodu zakázať dohodnúť sa s dodávateľom na podmienkach predaja so zľavou, napríklad pri väčšom odbere alebo v prípade predajných akcií? Za neprimerané sa považuje aj peňažné plnenie za obchodné aktivity odberateľa zamerané na podporu predaja potraviny umiestňovanej na trh a predávanej pod obchodnou značkou odberateľa, najmä zľavy, dary, bonusy, rabaty a skontá. Tieto ustanovenia obmedzujú obchodné aktivity dodávateľa aj odberateľa. Veď predsa akákoľvek podpora predaja je vždy v prospech aj dodávateľa, aj odberateľa. Nedá sa presne určiť, v koho je to prospech presne. Preto je takáto neprimeraná podmienka zakázať peňažné plnenie, spolupodieľanie sa na takýchto predajných akciách, zjavne nezmyselná. Tieto ustanovenia vo vašom zákone obmedzujú realizáciu reklamných akcií, z ktorých profitujú obe strany, výrobcovia však často oveľa viac než obchod. Ad absurdum bude dočasne znížená cena z letákovej položky považovaná za zakázanú, ak sa na tom budú chcieť aj dodávateľ, aj odberateľ dohodnúť?
Dovoľte mi na záver poukázať na niekoľko ďalších nezmyslov v predloženom návrhu zákona.
Za neprimeranú podmienku sa považuje predaj podľa § 4 ods. 4 písm. m) zákona za vyššiu cenu, ako bola dohodnutá. Toto ustanovenie vášho zákona priamo odporuje zákonu o ochrane hospodárskej súťaže. Priama alebo nepriama dohoda o konečnej cene tovaru pre zákazníka je zákonom o ochrane hospodárskej súťaže výslovne zakázaná. Citované ustanovenie vášho zákona však takúto cenu zaviesť priamo prikazuje.
Za neprimeranú podmienku sa považuje predaj pod nákupnú cenu podľa § 4 ods. 4 písm. u) zákona. Priamy dôsledok tohto ustanovenia má za následok neprimerané obmedzenie výhod pre spotrebiteľa. Doslova hrozí, že by už v obchodoch nebolo možné robiť akcie typu: „Kúp dva plus jedna zadarmo.“ Obmedzenie jednoznačne negatívne dopadá na takmer všetky vernostné programy, ktoré spotrebitelia sami vyhľadávajú a ktoré im umožňujú ušetriť pri nákupe.
Váš zákon bude negatívne vplývať aj na kvalitu výrobkov. Obmedzuje napr. možnosť vykonávať kontrolu obchodníkmi u výrobcu z dôvodu zabezpečovania kvality potravinárskych výrobkov.
No a úplným bonbónikom je § 4 ods. 4 písm. c), to musím odcitovať: „Za neprimeranú podmienku sa považuje aj uprednostňovanie výsledkov kontrol vykonaných na náklady odberateľa týkajúce sa bezpečnosti potravín pred výsledkami kontrol vykonávaných Štátnou veterinárnou a potravinovou správou Slovenskej republiky.“ Čo to v preklade znamená? V preklade to znamená, že ak sa obchod rozhodne ponúkať zákazníkom kvalitnejšie potraviny... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pán premiér, členovia vlády, vážení hostia, dovoľte, aby som vo vašom mene, ale aj v mene občanov Slovenskej republiky privítal tu v pléne Národnej rady pána predsedu Európskeho parlamentu Martina Schulza. Martin, vitaj. (Potlesk.)
Práve sme sa pred chvíľočkou s pánom predsedom bavili, že je to taká historická chvíľa, opravte ma, ak sa mýlim, myslím, že predseda Európskeho parlamentu ešte nikdy v tomto pléne nevystúpil a určite obzvlášť v tomto období bude zaujímavé nielen pre nás, ale aj pre ľudí na Slovensku vypočuť si, čo nás čaká a možno aj neminie.
Nasleduje

vystúpenie predsedu Európskeho parlamentu Martina Schulza.

Pán prezident.

Vážený pán predseda Paška, vážené pani podpredsedníčky a podpredsedovia, vážený pán premiér, vážené dámy a páni, členovia vlády, milé kolegyne a kolegovia tu v Národnej rade Slovenskej republiky, považujem za mimoriadnu česť vystúpiť tu pred vami v Národnej rade Slovenskej republiky. Národná rada suverénnej nezávislej krajiny je vyjadrením toho, čo národ cíti a ako zastupujú národ zástupcovia národa. A ja som veľmi rád, že ako predseda multinárodného zhromaždenia poslancov a zástupcov ľudí z Európy môžem prehovoriť tu v Národnej rade Slovenskej republiky. Je to symbol našej úzkej spolupráce, ktorú potrebujeme v tejto, dúfajme, zjednotenej Európe a určite aj vašej podpory ako poslankýň a poslancov pre nás poslancov Európskeho parlamentu, ktorí máme tú povinnosť budovať nadnárodnú demokraciu, tu v domovine Petra Sagana, ktorého šprinty som s nadšením sledoval na pretekoch v Tour de France, ktoré ma vždy nadchýnali. Moji francúzski priatelia boli tiež nadšení jeho výkonmi. Tu v tejto krajine sa teším z toho, že môžem mať príhovor tu v parlamente, Národnej rade Slovenskej republiky, ktorej predchodkyňa bola založená v roku 1848 práve v septembri. V Európe máme dlhú úctyhodnú tradíciu parlamentnej demokracie. A táto Národná rada je súčasťou tejto tradície.
V období, ktoré teraz žijeme, je rýchle konanie vždy potrebné. A to poteší práve pána premiéra, že je to vždy obdobím exekutívy, keď musí exekutíva veľmi rýchlo rozhodovať. A o to viac sú parlamenty na ťahu, lebo práve parlamenty ako na národnej, tak aj na nadnárodnej úrovni bojujú o svoju legitimitu, aby bol vypočutý aj ich hlas, lebo pod tlakom udalostí a krízového manažmentu sa dostávajú ako národné parlamenty, tak aj Európsky parlament stále viac na okraj diania, a to vy, takisto ako my v Európskom parlamente. Sú ľudia v Bruseli, ktorí nám rozprávajú, že parlamenty sú neutešeným rušivým faktorom. Všetko vraj trvá príliš dlho, kým sa parlamentná demokracia rozhýbe. A pri hľadaní správneho rozhodovania sa veľmi často vyžadujú práve rýchle rozhodnutia. A to spôsobuje parlament, že sú tam časové prieťahy. A to mi robí veľké starosti, dámy a páni. A preto som veľmi rád, že môžem práve tu pred vami prehovoriť, lebo v Európe nastali dosť pohnuté časy, počnúc finančnou krízou, ktorá sa začala na amerických trhoch s nehnuteľnosťami a ktorá následne vystupňovala dlžoby štátov a dokonca vohnala niektoré národné hospodárstva do recesie. Tak tým v týchto veľmi turbulentných časoch hrozí Európe, že sa ocitá v sociálnej kríze, kde chudoba a nezamestnanosť rastú, a spoločnosť, ktorej dôvera v politické inštitúcie klesá. V Bruseli sa ženieme z jedného krízového samitu na druhý, od jedného záchranného mechanizmu k druhému. A len zriedka sa zastavíme, aby sme si spomenuli, prečo to vlastne robíme. Možno dnes a zajtra máme práve ten čas sa pozastaviť na chvíľu a zamyslieť sa.
Vážené dámy a páni, európska integrácia nám poskytla najdlhšie obdobie mieru a blahobytu v dejinách nášho kontinentu, Európska únia definitívne ukončila umelé rozdelenie nášho kontinentu železnou oponou.
A na tomto mieste by som chcel povedať niečo, vážené dámy a páni, čo pre mňa osobne znamená veľmi veľa, lebo pri príprave na moju dnešnú cestu sem do Bratislavy som si prečítal, čo všetko museli Slováci prekonať na svojej ceste do integrácie. V tejto krajine je veľmi veľa občanov, ktorí zažili komunistické Česko-Slovensko, ktorí potom po roku 1989 a roku 1990 sa stali slobodnými občanmi v rámci Česko-slovenskej republiky a ktorí veľmi oduševnene bojovali za slobodu a nakoniec pokojným spôsobom rozdelili krajinu na dve nezávislé republiky a stali sa občanmi nezávislej Slovenskej republiky. A toto suverénne Slovensko sa stalo neskôr členom Európskej únie a členom eurozóny s transferom suverenity, ktorú muselo odovzdať. A pritom ju len nedávno získalo. Mám pochopenie pre ľudí v tejto krajine, ale aj v iných krajinách, ktorí sa cítia byť pod obrovským tlakom týchto rýchlo za sebou nasledujúcich udalostí a myslia si, že v ich živote sa stali fundamentálne zmeny behom veľmi krátkej doby. A myslím si, že práve by sme mali brať ohľad aj na citový život a citové vnímanie týchto ľudí z nášho pohľadu, z pohľadu európskych inštitúcií v Bruseli a Štrasburgu. A myslím si, že to v neposlednom rade je aj úloha politikov, aby sa vcítili do kože občanov, a je to úloha ako moja, tak aj kolegýň a kolegov z Európskeho parlamentu, ktorí sú aj tu v pléne, ktorí sú mojimi priateľmi. A našou povinnosťou je načúvať, pozorne počúvať, aké obavy majú občania, a pokúsiť sa tieto obavy zapracovať a zohľadniť pri našej politike, a nie len odbiť každého, kto kritizuje Európsku úniu, a nazvať ho hneď euroskeptikom. Práve naopak, občania majú právo sa pýtať. A my im musíme odpovedať. Odpoveď je taká, že Európska únia je odpoveďou na konfliktnú minulosť nášho kontinentu. Ale odpoveďou je aj skutočnosť, aspoň v mojich očiach, že najlepším nástrojom je práve Európska únia v tejto globalizovanej spoločnosti a v globalizovanom svete, lebo Európska únia pomáha práve vďaka tolerancii chápať slabších. A my v Európe keď chceme prežiť, musíme žiť a naučiť sa žiť spolu a konať spolu.
Európska únia je založená aj na hodnote tolerancie, že nesmieme uprednostňovať vlastné záujmy pred záujmami našich susedov. Vo vašej domovine, v tejto krajine je 85 % HDP práve pôvodom z exportu. A nemusím vám teda vysvetľovať, čo to znamená, že pre takúto krajinu, v ktorej pochádza 85 % HDP z exportu, aké dôležité výhody prináša práve spoločná mena. Takisto vám nemusím vysvetľovať, že práve spoločná mena prináša výhody. A takisto vám nemusím objasňovať, aké fatálne dôsledky by mala recesia v iných krajinách práve pre vlastné hospodárstvo, ktoré je závislé od exportu, a napokon aké nevypočítateľné reťazové reakcie by mohlo mať vystúpenie jednej z členských krajín z Európskej únie. Dovolím si položiť otázku: Ktorý investor by išiel do krajiny a investoval tam, kde mu povedia, že o tej mene, v ktorej budeš investovať, nevieme, či ešte na druhý deň bude vôbec fungovať? Žiadny investor nepôjde do takej krajiny. A preto to pozitívne hlásenie sa k spoločnej mene považujem za hlásenie sa k európskemu spoločenstvu. A to platí predovšetkým pre všetky krajiny, ktoré sa prihlásili k spoločnej mene a rozhodli sa ju používať. Sme osudovo prepojenou spoločnosťou. Ale sme aj solidárnou spoločnosťou.
A dovoľte mi preto vám, poslankyniam a poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, povedať niečo ďalšie, že ľudia tejto krajiny sa ukázali ako skutočne veľkí Európania. Slovenský národ priniesol obrovské obety a vynaložil obrovské úsilie, aby pomohol iným ľuďom, ktorí sa nachádzajú v núdzi v iných krajinách. A viem, aké obete museli Slovenky a Slováci priniesť. A viem, koľko odriekania vás stretlo na ceste vstupu do eurozóny v roku 2009. A viem, že vy napriek tomu, že vaša krajina tiež trpí dôsledkami hospodárskej krízy, pomáhate práve iným krajinám, ktoré sú v núdzi, a ste ukážkou solidarity. Za to by som vám chcel prejaviť moju veľkú úctu. Za to si zaslúžite vy a ľudia v tejto krajine najvyššiu úctu. (Potlesk.)
Je mi jasné, vážené dámy a páni, že vy poznáte moje politické názory a moju politickú príslušnosť. Je mi takisto jasné, že v tejto krajine žijú ľudia, ktorí majú nižšie dôchodky a veľmi nízke dôchodky, menšie sociálne istoty ako ľudia v takých krajinách, s ktorými práve Slovensko prejavilo solidaritu. A viem, aké je ťažké práve vysvetľovať to týmto ľuďom a odpovedať im preto na otázky. A preto prejavujem opätovne úctu slovenskému národu.
Slovensko má preto, vážené dámy, páni, nárok, a tento nárok by som chcel podčiarknuť, na príjem solidarity z iných krajín, lebo krajina, ktorá je takto solidárna, má rovnako nárok aj prijímať solidaritu z druhej strany. A preto chcem veľmi jasne povedať, že finančné prostriedky, ktoré vynakladá Európska únia, ktoré dala k dispozícii Slovensku doposiaľ a ktoré bude v budúcnosti poskytovať Slovenskej republike, musia byť garantované. A ja s mojimi kolegyňami a kolegami v Európskom parlamente budem dávať pozor na to, aby solidarita nebola jednosmerkou. Nemôžeme očakávať na jednej strane solidaritu v eurozóne od Slovenskej republiky a na druhej strane žiadnu solidaritu poskytovať. Postarám sa o to, aby to bolo takto. Keďže žijeme s solidárnej spoločnosti v Európe a pomáhame si navzájom a spoločne sa vydávame na cestu riešenia problémov a pretože všetci sedíme na jednej lodi v Európe, aby sme odolali práve tej búrke, v ktorej sa nachádza svetová ekonomika, preto si želám, aby sme veľmi úzko spolupracovali, vy, poslankyne a poslanci na národnej úrovni, ale aj my, poslanci na úrovni Európskeho parlamentu, lebo v tejto spoločnosti a vzájomne prepojenom svete sa nemôžeme stiahnuť do ulity naoko bezpečných národných štátov. Oveľa viac, si myslím, keby sme ostali osamotení v tej víchrici rozbúrených finančných trhov, sa takáto krajina veľmi skoro môže potopiť. Táto solidarita nie je akýmsi milodarom, ale solidarita vo vlastnom záujme pre stabilitu celku. V Európe platí také pravidlo, vážené dámy, páni, buď všetci spolu prehráme, alebo všetci spolu vyhráme. A tá myšlienka, že strata jedného môže byť zisk ďalšieho, to je nesprávna predstava.
Spoločná mena so spoločným hospodárskym priestorom je ziskom pre všetkých a výhrou pre všetkých, alebo môže byť prehrou všetkých. V praxi v európskej politike voláme túto metódu metódou spoločenstva. Práve metóda spoločenstva nie je ničím iným ako riešenie konfliktov pomocou dialógu a konsenzu. Namiesto uplatňovania práva silnejšieho dávame do popredia solidaritu a demokraciu, aby sme vyrovnali záujmové skupiny, resp. záujmy veľkých a malých na východ a na západ, sever a juh, aby sme tieto záujmy postupne vyrovnávali a blaho spoločenstva postavili nad partikulárne záujmy, práve táto metóda spoločenstva je tým, že veľkí a silní pomáhajú slabým stať sa silnými. A práve v tejto diverzite Európskej únie je veľmi potrebné prijímať kompromisy. A neznamená to, že v Európskej rade hláv štátov a vlád práve zástupcovia veľkých krajín budú hovoriť tým malým, čo majú robiť. Preto táto metóda spoločenstva je metódou vzájomného rešpektu a úcty. Metóda spoločenstva znamená aj, že silní pomáhajú slabým stať sa silnejšími.
Aby sme toto mohli dokázať, potrebuje Európska únia rozumný rozpočet . V niektorých členských krajinách tejto Európskej únie rastie odpor voči takému rozpočtu. V niektorých hlavných mestách sa hovorí veľmi hlasno o tom, že sa má tento rozpočet krátiť, pod mottom, že keď sa má šetriť všade, tak sa má šetriť naozaj všade. To je síce na prvý pohľad veľmi populárne, ale je to nezodpovedné, lebo rozpočet Európskej únie nie sú peniaze pre Brusel, to sú peniaze pre ľudí v Európe. Rozpočet Európskej únie je práve najlepší stimul rozvoja rastu v Európskej únii a stimul na podporu tvorby pracovných miest. Dovoľte, aby som citoval Donalda Tuska, poľského premiéra: „Bez kohézie, bez kohéznej politiky v mojej krajine v Poľsku by sme sa dostali do recesie. A vďaka tomu, že sme sa nedostali do recesie, máme teraz stabilný hospodársky rast.“ Lotyšský premiér Dombrovskis hovoril o tom, keď musel prijímať radikálne opatrenia, úsporné opatrenia, že bez práve kohéznych prostriedkov z Kohézneho fondu by nevedel rozhýbať krajinu. A tu na Slovensku sa má práve pomocou štrukturálnych fondov vytvoriť viac ako 14 000 pracovných miest v oblasti prepravy a predovšetkým aj v malých a stredných podnikoch a na úrovni obcí. A práve mladí ľudia majú pomocou týchto projektov, ktoré pripravujeme, dostať perspektívu do budúcnosti a pracovné miesta.
A, milé kolegyne a kolegovia, tieto projekty nebudú môcť vzniknúť, keď sa európsky rozpočet zoškrtá tak, ako si to niektorí kolegovia predstavujú. A preto bojuje Európsky parlament práve pri vyjednávaní so šéfmi vlád o čo najlepšiu pozíciu. A môžem povedať, že práve budeme bok po boku bojovať aj s predstaviteľmi vlády za čo najlepšie rozdelenie prostriedkov, lebo práve dobrý rozpočet, rozumný rozpočet Európskej únie je najlepším stimulom pre rast, lebo na Slovensku je 35-percentná nezamestnanosť mladých. To je niečo, čo je neakceptovateľné. A práve preto, že hrozí takáto vysoká nezamestnanosť mladých, tak si myslím, že je potrebné, aby sme zbytočne nerozhnevali občanov a neprinášali frustráciu medzi mladých ľudí, z pozície našich inštitúcií podporiť takých ľudí, ktorí nemajú perspektívu, ktorí sú v bezvýchodiskovej situácii, lebo demokratický systém, v ktorom niekoľko privilegovaných zhrabne zisky a ostatní sa na to poskladajú taký nie je veľmi populárny.
Na ceste sem som si prečítal v hospodárskej časti nemeckých novín, že vo švajčiarskych bankách sú 2 000-miliardové rezervy eur, z toho 800 mld. sú čierne peniaze. Taký systém, v ktorom vzniká dojem, že anonymné agentúry v New Yorku sú mocnejšie ako demokraticky zvolené inštitúcie v Európe, stráca dôveru. Vy, zástupcovia ľudu tu, a my, zástupcovia ľudu v Štrasburgu, sme práve vyzvaní k tomu, aby sme si túto dôveru vydobyli naspäť.
A aby som sa vyjadril úplne jasne. Áno, musíme splácať dlhy. Vaša krajina je pritom príkladom. A myslím si, že fiškálny pakt je správny. Aj som zaň loboval. A myslím si, že otázka práve zadlženosti je aj otázkou spravodlivosti voči nasledujúcim generáciám. Ja som bol a narodil som sa v krajine v povojnovom čase, kde existovalo také príslovie, kde sa hovorilo, že našim deťom sa má vodiť lepšie ako nám. A mne, vážené dámy a páni, sa vodí oveľa lepšie a žije sa mi lepšie ako mojim rodičom. Ale patrím takisto ku generácii rodičov, ktorí nevedia, či aj našim deťom sa bude vodiť tak dobre ako nám dnes. A viem aj, že našim deťom sa bude dobre dariť len vtedy, keď my nezanecháme obrovské dlžoby práve týmto deťom a keď zase ich deti aj ich ďalšie deti budú musieť splácať tieto dlhy. Konsolidácia štátnych rozpočtov je otázka generácií a spravodlivosti voči generáciám, ale my potrebujeme aj zmenu kurzu, čo sa týka príjmov krajín, lebo nemôže byť skutočnosť taká, že malí ľudia budú platiť straty veľkých bánk a tí, ktorí v podstate spôsobili túto krízu, nebudú môcť chcieť platiť dane. To znamená, že keď nevieme na národnej úrovni zdaniť niektoré subjekty, musíme ich zdaniť na nadnárodnej úrovni. A myslím si, že to je tiež dôležitá stránka rozpočtov a to všetko vytvára obrovský tlak, lebo veľké banky a veľkí investori, veľkí vkladatelia hovoria, že dobre, keď to je tak, tak pôjdeme na iné kontinenty a odídeme z Európy. Preto hovorím, že potrebujeme Európsku úniu ako silnú medzinárodne operujúcu krajinu alebo zoskupenie krajín, ktoré bude vedieť súperiť s ostatnými kontinentmi. A na to potrebujeme silné demokratické inštitúcie. Tá veta, že potrebujeme na trh konformnú demokraciu. Tak demokracia, ktorá sa má prispôsobiť trhu, je zlá. My potrebujeme demokratické pravidlá pre trhy. Tak je to správne. A preto musíme ako na národnej, tak aj na nadnárodnej úrovni ako poslankyne a poslanci usilovať sa o to, aby sa skutočne tie účty nevynášali tak, resp. nezostavovali tak, aby malí ľudia platili účty veľkých.
Potrebujeme viac demokracie, vážené dámy a páni, a potrebujeme demokratickú spoluprácu medzi vami a nami. Zoberte si príklad z Európskeho semestra. A pozrime sa, čo to konkrétne znamená. V Európskom semestri je uvedené, že vlastne návrh vášho štátneho rozpočtu pošle minister financií najskôr do Bruselu a tam ho euroúradníci na úrovni euroúradníkov najskôr preskúmajú na základe kritérií, ktoré sme my dokonca ani nestanovovali ako poslanci Európskeho parlamentu. To predsa nemôže takto fungovať. To nemôže byť tak, že výsostné právo národných parlamentov a parlamentov vôbec sa bude relativizovať a že sa nejakí úradníci pozrú na tieto kritériá toho národného rozpočtu, o ktorých sme nerozhodovali. Preto vás vyzývam, kolegyne a kolegovia tu v Národnej rade Slovenskej republiky, aby ste spolu s nami, poslancami Európskeho parlamentu, vytvorili parlamentný rámec, ktorý bude kombinovaný zo zástupcov národných parlamentov a Európskeho parlamentu, aby títo posudzovali európsky semester.
Európsky semester, vážené dámy a páni, je v skutočnosti dobrá vec. Má dozerať na to, aby sa dodržiavala rozpočtová disciplína, má takisto dbať na to, aby sa vyrovnávali makroekonomické rozdiely a dodržiavala stratégia Európa 2020. Je to zmysluplná vec. Je to krok, ktorý nás približuje k európskej hospodárskej vláde, teda spoločnej fiškálnej a konjunkturálnej politike, ktorú pri našej spoločnej mene súrne potrebujeme.
A dovoľte, aby som práve v prítomnosti môjho priateľa Roberta Fica spomenul, že Spojené štáty americké majú jednu menu, jeden hospodársky priestor, jednu centrálnu banku, jednu vládu, Európska únia má jeden hospodársky priestor, jednu menu, jednu centrálnu banku a 17 vlád. A to natrvalo nebude funkčné, predovšetkým preto, že týchto 17 vlád má svoj princíp jednotnosti. A preto potrebujeme vytvorenie nadnárodnej demokracie, ale aj európskej hospodárskej vlády. Ale len debatovať o tejto možnosti nám nepomôže pri riešení krátkodobých problémov.
A riešenie tých aktuálnych problémov, vážené dámy a páni, spočíva v tom, že sa pokúsime práve tie veľmi náročné rozdiely v rámci Európskej únie vyrovnávať, a preto sa vraciam k tomu, čím som začal. A to je slovo solidarita. Solidarita medzi sebou znamená pre mňa, že vy ste solidárni s Európou a Európa musí byť solidárna s vami. Vy ste priniesli obete pre vstup do eurozóny, a preto má Slovensko nárok na to, aby sa pomohlo mladým ľuďom v tejto krajine, aby sme podporili investorov, aby tu investovali v tejto krajine a aby sme spoločne v Európe pracovali na tom, aby predovšetkým mladí ľudia mali budúcnosť na tomto kontinente.
Tým, že vaša vláda patrí k tým vládam, ktoré veľmi silno práve v Bruseli sa zasadzujú o metódu spoločenstva, viem, že práve vaša vláda je vládou malej krajiny, ale veľmi sebavedomej krajiny, ktorá veľmi dobre zastupuje a veľmi sebavedomo zastupuje záujmy tejto krajiny bez toho, aby bola národne egoistická. A viem, že táto vláda si ctí metódu spoločenstva a férovosť medzi malými a veľkými krajinami. A viem, že táto vláda je partnerom Európskej únie a nevidí partnerov ako rivalov, ale chápe ich ako všetkých partnerov v rámci Európskej únie. A ja si želám, aby nevystupovala takto len vaša vláda, ale aj vy, poslankyne a poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, aby ste nás nevideli ako rivalov, ale ako partnerov, ako partnerov v boji za ohrozenú demokraciu, partnerov v boji proti sociálnym nespravodlivostiam a partnerov v boji za to, že Európa je aj naďalej najbohatším kontinentom sveta. Ale bohatstvo na tomto kontinente je nespravodlivo rozdelené. A za spravodlivejšie rozdelenie môžeme bojovať len tak, že budeme sa zasadzovať práve za férové rozdelenie.
Úloha kompetencií a profitu medzi slabšími a silnými, veľkými a malými, to je, vážené dámy a páni, budúcnosť Európy, že pochopíme tak ako vy, tak aj my, že v tom vzájomne závislom svete 21. storočia sú práve veľké výzvy celosvetového obchodu a celosvetovej meny, klimatických zmien, ale otázky migrácie, otázky bezpečnosti, že v týchto celosvetových vzťahoch práve tak veľká krajina ako moja domovská krajina, teda Spolková republika Nemecko, je stále ešte malou krajinou. A tí ľudia, ktorí predpovedajú rozvoj a vývoj počtu obyvateľstva, tvrdia, že bude mať svet 8 mld. obyvateľov a Spolková republika Nemecko 76 mil. obyvateľov. A teda jedna z najväčších krajín Európskej únie bude mať úbytok obyvateľstva. Takže máme len jedinú šancu, že sa spojíme do silnej Únie, ktorá sa bude zasadzovať o suverenitu jednotlivých národov a úctu medzi nimi, ale bude mať aj nástroje na čelenie celosvetovej kríze a krízam. To je vaša a naša spoločná úloha. Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne aj vo vašom mene pánovi predsedovi Európskeho parlamentu.
Dúfam, že si môžem dovoliť aj za väčšinu z vás vysloviť názor, že aj na to, o čom pán predseda hovoril, aby všetky opatrenia, najmä v bankovej, fiškálnej, monetárnej, ekonomickej, ale aj v politickej oblasti boli efektívne, stačí jediné, aby boli prijímané tieto opatrenia politicky korektne. A dúfam, že sa zhodneme, že to sa bez úlohy a veľmi úzkej spolupráce národných parlamentov a našej reprezentácie na európskej úrovni jednoducho nedá.
Chcem sa veľmi pekne poďakovať, pán predseda, chcem sa poďakovať našim kolegom z Európskeho parlamentu, ktorí prišli.
Pán premiér, členovia vlády, ešte raz, aj všetkým vám vďaka, že ste prišli a že ste si vypočuli prejav pána predsedu Európskeho parlamentu.
Ďakujem vám veľmi pekne. (Potlesk.)

Kolegyne, kolegovia, vyhlasujem prestávku do 11.10 hodiny. Potom budeme pokračovať v prerušenej rozprave. Hlasovať budeme o 17.00 hodine. Ďakujem.

(Krátka prestávka.)

(Po prestávke.)

Kolegyne, kolegovia, pokračujeme v prerušenej rozprave k

vládnemu návrhu zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktorých predmetom sú potraviny.

A teraz dávam slovo pánovi poslancovi Chrenovi, ktorému sme prerušili vystúpenie v rozprave. Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne, vážená pani predsedajúca, aj keď musím povedať, že možno radšej by som si vychutnal diskusiu k vystúpeniu pánu Schulza a je trošku zarážajúce, že keď hovoríme o demokracii v Európskej únii a deficite demokracie, tak táto diskusia nebola pripustená ani len vo forme čo i len krátkych otázok.
Dovoľte mi ale pokračovať v mojom vystúpení k zákonu o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktorých predmetom sú potraviny.
Na záver svojho vystúpenia chcel by som poukázať len na niekoľko konkrétnych ďalších nezmyslov v predloženom návrhu zákona.
V predchádzajúcej časti svojho vystúpenia som už jasne preukázal a dokázal, že, tak ako je tento zákon naformulovaný, bude to zlý, škodlivý a protislovenský zákon. Neprimerane zasahuje do slobody zmluvných vzťahov. Spôsobí ďalší pokles podielu slovenských a domácich výrobkov v predaji. A zároveň povedie k rastu cien potravín, ktorý si slovenskí občania nemôžu dovoliť.
Teraz niekoľko ďalších konkrétnych nie príliš rozumných príkladov fungovania zákona, tak ako bol predložený.
Za neprimeranú podmienku sa podľa zákona považuje aj predaj podľa § 4 ods. 4 písm. m) za vyššiu cenu, ako bola dohodnutá. Toto ustanovenie priamo odporuje zákonu o ochrane hospodárskej súťaže. Priama alebo nepriama dohoda o konečnej cene tovaru pre zákazníka je zákonom o ochrane hospodárskej súťaže výslovne zakázaná. Citované ustanovenie tohto zákona však takúto cenu priamo určuje.
Za neprimeranú podmienku sa podľa tohto zákona považuje aj predaj pod nákupnú cenu podľa § 4 ods. 4 písm. u) zákona, pričom priamy dôsledok tohto ustanovenia má za následok neprimerané obmedzenie výhod pre spotrebiteľa. Naozaj, je podieľanie sa na nákladoch takýchto predajných akcií neprimeranou podmienkou? Pri aplikácii tohto zákona by už doslova v obchodoch nebolo možné robiť akcie typu: „Kúp dva plus jedna zadarmo.“ Obmedzenie jednoznačne negatívne dopadá na takmer všetky vernostné programy, ktoré sú spotrebiteľmi tak vyhľadávané a umožňujú im ušetriť.
Tento zákon bude vplývať aj na kvalitu výrobkov. Obmedzuje napríklad možnosť vykonávať kontrolu obchodníkmi u výrobcu z dôvodu zabezpečovania kvality potravinárskych výrobkov.
No a úplný bonbónik. Podľa § 4 ods. 4 písm. c) za neprimeranú podmienku sa považuje aj uprednostňovanie výsledkov kontrol vykonaných na náklady odberateľa týkajúcich sa bezpečnosti potravín pred výsledkami kontrol vykonaných Štátnou veterinárnou a potravinovou správou Slovenskej republiky. To v preklade znamená, že ak sa obchod rozhodne ponúkať svojim zákazníkom kvalitnejšie potraviny, ak si zvolí ešte prísnejšie normy, než sú minimálne požiadavky vyžadované štátom, a ak kontrolu dodržiavania týchto požiadaviek zrealizuje obchod na svoje vlastné náklady, tak za snahu dostať k zákazníkom kvalitnejšie potraviny môže dostať mastnú pokutu. A je to považované za neprimeranú podmienku.
Pán minister, toto nemôžete myslieť vážne, to je asi vtip, ktorý ste sa pokúsili prepašovať do zákona. Viete, pán minister, polovica aktivít, pre ktoré ste sa rozhodli zakázať peňažné plnenie pod sankciou neprimeranej podmienky, sú v skutočnosti aktivity, ktoré sú prospešné nielen pre odberateľa, ale rovnako aj pre dodávateľa, keďže ide o aktivity, ktoré sú zamerané na zvýšenie predaja práve jeho tovaru.
Ako ďalší príklad možno uviesť poplatok za umiestnenie tovaru na akcentovanom mieste v prevádzke maloobchodu. Takzvaný merchandising, čiže uloženie tovaru v predajni, je bežným marketingovým nástrojom, ktorý sa vyučuje aj na vysokých školách a existuje v každej jednej civilizovanej krajine. Je nespochybniteľné, že v supermarkete priestor uprostred uličky je práve tým miestom, kde sa dosahuje najvyššia predajnosť. Dočítate sa to v každej učebnici marketingu. Váš zákon umožňuje zaplatiť za umiestnenie na tomto lukratívnom mieste iba do výšky 3 % ročných tržieb dodávateľa u odberateľa. Ale zjavne ste to nedomysleli. Dôsledkom takto nastaveného zákona bude, že vytlačíte z tých najlepších miest v predajniach najmenších lokálnych dodávateľov, pretože tí si nebudú môcť dovoliť zaplatiť za umiestnenie tovaru. Tie 3 % obratu, ktoré ste stanovili, totiž môžu predstavovať u veľkých dodávateľov desaťtisíce eur, ale pri malých živnostníkoch iba stovky eur. A koho obchod uprednostní pri takto nastavenej regulácii? Toho, čo mu zaplatí desaťtisíce, alebo toho, kto mu teda zaplatí stovky eur? Váš zákon teda de facto opätovne umelo núti maloobchod uprednostniť veľkých dodávateľov tovaru, medzinárodných, zahraničných dodávateľov tovaru, z ktorých teda veľká časť má svojich majiteľov za hranicami našej krajiny, pred domácimi malými podnikateľmi. Je tento nezmysel skutočne zámerom zákona?
To isté platí aj v prípade ostatných aktivít, ktoré sú aj v prospech dodávateľa. Veď pod rovnakým heslom by sme mohli zakázať reklamu vo všeobecnosti. Prečo rovno nezavedieme zákonom strop pre výdavky na reklamu vo výške 3 % ročných tržieb? To by bolo presne takisto v logike toho zákona, ktorý navrhujete.
Predkladatelia zákona zjavne nemajú jasno ani v tom, aká reklama sa v obchode najviac využíva. Je to práve letáková reklama a reklama v prevádzkach maloobchodu, ktorá je najpoužívanejšia. Nedomyslenou úpravou sa obmedzuje podnikanie nielen maloobchodníkom, ale hlavne slovenským producentom potravín.
Vážený pán minister, pýtal sa vôbec niekto na názor slovenských producentov, hlavne malých živnostníkov pri písaní tohto zákona, kde zaznel hlas slovenských potravinárov, keď jedno z dvoch potravinárskych združení podporovalo aj zrušenie toho predchádzajúceho škodlivého a zlého zákona v apríli minulého roku?
Vážený pán minister, všetky uvádzané príklady, ktoré vy chcete pokutovať a zakazovať, sú súčasťou bežnej obchodnej praxe, ktorú akceptuje legislatíva vo vyspelých krajinách. Ja netvrdím, že v tejto oblasti neexistujú problémy. Verím však, že existujú lepšie, oveľa efektívnejšie a účinnejšie nástroje na ich vyriešenie alebo zmiernenie, ako to robí predložený reštriktívny zákon, výrazne zasahujúci do zmluvnej slobody zakotvenej v lex generalis, akými sú Obchodný a Občiansky zákonník.
Na podporu predaja slovenských výrobkov sme napríklad pomohli, a to bez jedinej koruny nákladov pre štát, odštartovať projekt „Kvalita z našich regiónov“, v rámci ktorého sa reálne podporuje predaj slovenských lokálnych výrobkov. Do tohto programu je zapojených šesť predajných sietí, osem veľkých výrobcov a pestovateľov a vyše 150 kvalitných domácich výrobkov. Tieto výrobky sú označené logom, propagované a pri ich nákupe spotrebiteľ dostáva dobrú a overenú kvalitu. Bez jedinej koruny nákladov pre štát, bez nevyhnutnosti nejako nezmyselne hlúpym, nevykonateľným zákonom, ktorý len poškodí výrobcov, zasahovať sme takýmto spôsobom podporili predaj kvalitných dobrých slovenských výrobkov. A v tom sa dá aj pokračovať.
Počas môjho pôsobenia na ministerstve hospodárstva som založil aj pracovnú skupinu zameranú na monitoring objemu slovenských výrobkov v predaji a najmä na stanovenie jasných kritérií toho, čo ešte je a čo už nie je slovenský výrobok.
Pokiaľ nemáme doriešenú vôbec túto problematiku, pokiaľ sa riadime stále len tým čiarovým kódom 858, prejdite sa po ktorejkoľvek predajni supermarketu a zoberte si ľubovoľné tri výrobky označené kódom 858. A zistíte, že určite najmenej jeden z nich a možno všetky tri nie sú slovenskými výrobkami. Nájdete tam čínske korenie, nájdete tam medzi nimi figy. Len preto, že boli zabalené na Slovensku, bol na ne označený slovenský čiarový kód. Ale to neznamená, že sú slovenskými výrobkami. Najmä pri potravinách je toto kľúčovou otázkou, napríklad keď kura vajce znesie v Maďarsku alebo v nejakej inej krajine, kura sa vyliahne v tej inej krajine, je tam odchované v tej inej krajine, je tam zabité v tej inej krajine a je tam ešte aj naporciované v tej inej krajine, potom sa dovezie na Slovensko a tu sa len prebalí, aby kvôli tomu prebaleniu nemohlo byť takéto kura označené za slovenský výrobok.
My sme pripravili napríklad projekt dobrovoľného vlajkovania výrobkov, stanovenia systému tzv. slovenskej vlajočky, do ktorého by sa výrobcovia mohli dobrovoľne zapájať. Boli by tak stanovené dobrovoľné, nie povinné, ale dobrovoľné kritériá. Kto by tieto kritériá splnil, mohol by označiť svoj výrobok logom so slovenskou vlajkou, pretože by bolo jasné a preukázateľné, že jeho výrobok je naozaj slovenským výrobkom. A takto by sa mohol odlišovať na pultoch predajní.
Som presvedčený, pán minister, že práve vy máte nástroje na riešenie problémov slovenského poľnohospodárstva a prvovýroby vo svojich rukách, ale tento zákon medzi ne nepatrí. Naopak, tento zákon problémy slovenského poľnohospodárstva ešte zhorší. Zníži množstvo slovenských výrobkov v predajniach tak, ako ho znížili predchádzajúce zákony v takomto znení. Obráti sa proti slovenským výrobcom. A spôsobí rast cien pre slovenských spotrebiteľov, rast cien potravín v čase, keď sú títo spotrebitelia najzraniteľnejší, v čase, keď kvôli vašej vláde začínajú klesať reálne mzdy, reálne ľudia chudobnejú na Slovensku. Aj preto v zmysle zákona o rokovacom poriadku Národnej rady podávam, pán spravodajca, procedurálny návrh, aby sa Národná rada uzniesla tak, že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu tohto zákona. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem, pán poslanec. S faktickými poznámkami sa hlási šesť poslancov. Uzatváram možnosť faktických poznámok. (Ruch v sále.)
Poprosím potom technikov, aby dali pánovi Miškovovi čas na faktickú. Ďakujem pekne.

Čakám na tie dve minúty. Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán poslanec Chren Martin, ďakujem ti veľmi pekne za tvoj odborný, analytický a hlavne komplexný výklad problematiky, ktorá sa týka tohto návrhu zákona. Vo mne to opäť len upevnilo presvedčenie, že vláda Roberta Fica predkladá do parlamentu ďalšie zákony, ktoré výrazným spôsobom poškodzujú podnikateľské prostredie. Za štyri mesiace stihla prijať štrnásť takýchto zákonov. Ja som napočítal v programe tejto schôdze ďalších päť vládnych zákonov, či je to teda spomínaný zákon, o ktorom práve beží rozprava, alebo zákon o advokácii, kde som konkrétne pomenoval problematické body. Potom ďalej je to zákon, ktorým sa zavádzajú opäť koncesionárske poplatky aj pre firmy, čo je čistá daň, výpalné voči firmám, návrh zákona o správnych poplatkoch, návrh zákona o spotrebnej dani z tabakových výrobkov a takisto aj jeden poslanecký návrh pani podpredsedníčky Zmajkovičovej, ktorý kompletne zlikviduje celú jednu oblasť podnikania. K tomu ešte samostatne vystúpim. Nuž myslím si, že vláda Roberta Fica sa rozhodla vyhlásiť vojnu slovenskej ekonomike a organizuje teroristické útoky voči firmám, ktoré podnikajú na Slovensku. Namiesto toho, aby urobila kroky, ktoré budú smerovať k naštartovaniu hospodárskeho rastu napríklad znížením korporátnych daní, ako to už robia napríklad aj Švédi, ktorí boli donedávna vaším veľkým socialistickým vzorom, tak sme sa dočkali alebo dočkáme sa budúci rok iba zvyšovania daní, zvyšovania odvodov a ďalšieho zhoršovania podnikateľského prostredia. Slovensko definitívne skončí na konci v rebríčku... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)