7. schôdza

Teraz sa pýtam, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Simon, pani poslankyňa Mezenská, pán poslanec Fecko. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
Nech sa páči, pán poslanec Simon, máte slovo.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, bezpochyby je to zákon, ktorý asi každý dodávateľ do obchodného reťazca bez rozdielu na to, či je to územie Slovenskej republiky, Českej republiky, Maďarska, Poľska, tej niektorej krajiny viac, niektorej menej, asi potrebuje.
Ja si vážim úmysel vlády aj pána ministra snažiť sa riešiť tento problém. Len chcem poukázať na to, že aj cesta do pekla je vydláždená dobrým úmyslom.
Už kolega Chren spomenul vývoj tých zákonov, a preto sa nejdem hlbšie zapodievať vývojom zákonov o obchodných reťazcoch a jeho regulovaním, ale fakt je faktom, že kým v roku 2006 pri nástupe vlády Roberta Fica zahraničnoobchodná bilancia v agropotravinárskych komoditách bola na úrovni mínus 540 mil. eur, po trojnásobnej zmene zákonov o regulácii, neprimeraných podmienok v obchodných reťazcoch výsledkom v roku 2010 sa stal rozdiel mínus 996 mil., takmer zdvojnásobenie.
To, že sa znížil aj podiel slovenských výrobkov na pultoch, pre mňa nie je úplne smerodajné, a to z jedného jediného dôvodu. Nie je možné, aby sme riadne zadefinovali dnes, čo je slovenský výrobok. Bavíme sa o slovenských výrobkoch, dovoľte, aby som položil otázky: Je slovenským výrobkom Popradská káva alebo grepový džús? Je slovenským výrobkom klobása vyrobená z dánskej svine? Je potrebné dnes v tejto chvíli, keď chceme riešiť podiel slovenských výrobkov na trhu, ktorý by tento zákon mal riešiť, zadefinovať, čo sa dá považovať za slovenský výrobok. Možnože by stálo za to, aby sme sa pozreli na celý ten systém. Mnohé obchodné reťazce dnes hovoria o tom, že slovenským výrobkom je každý výrobok, ktorý sa kúpi od slovenského dodávateľa. To znamená, že výrobok vyrobený v Číne a dovezený slovenským exportérom a dodaný do slovenského obchodného reťazca už obchodný reťazec považuje za slovenský výrobok. Som presvedčený, že takýto prístup nie je v záujme Slovenskej republiky, slovenských výrobcov a nenapomáha riešeniu problému. Preto som očakával, že pri takomto návrhu zákona sa bude patrične riešiť aj definícia, čo sa dá považovať za slovenský výrobok. Určite by bolo vhodné vytvoriť niekoľko tých kategórií.
Pán minister, dávam vám do pozornosti, aby ste sa zapodievali tým, čo je slovenský výrobok. A preto vystupujem v prvom čítaní, lebo ešte do druhého čítania je nejaký ten priestor, aby sme sa pokúsili nájsť definíciu slovenského výrobku. Nech je to výrobok taký, ktorý je vyrobený zo slovenských základných surovín a na území Slovenskej republiky. Nech je to trebárs slovenský chlieb, ktorý sa vyrobí zo slovenskej pšenice a zo slovenskej múky.
Podľa mňa produkty vyrobené prevažne z viac ako 50 % surovín pochádzajúcich zo Slovenska a na území Slovenskej republiky by sa dali považovať za domáce produkty a za výrobky vyrobené na Slovensku, všetky ostatné, na ktoré sa donesú komponenty, pričom tu sa len zmieša a urobí trebárs tá slovenská klobása z dánskej svine. Toto je pre mňa podstatná otázka, lebo bez toho nevieme riešiť ani systém vstupu obchodných reťazcov.
Dovoľte, aby som sa napojil na pána Schulza, ktorý hovoril, že niektoré veci treba riešiť na základe demokratických pravidiel na nadnárodnej úrovni. S týmto názorom v plnej miere súhlasím. A na obchodné reťazce v podmienkach Slovenskej republiky platí to dvojnásobne. Platí to preto, lebo v Slovenskej republike jej trh je príliš malým trhom v rámci Európskej únie, aby sme dokázali vyriešiť problém dodávateľsko-odberateľských vzťahov.
Prečo to riešiť takýmto spôsobom. Keď som bol minister, tak som sa snažil docieliť maximum prostredníctvom Európskej únie. Som nesmierne rád, že výsledkom týchto rokovaní a pochopením aj mojich kolegov sa čiastočne riešil tento problém, na ktorý reflektuje aj samotný zákon. A to je smernica Európskej únie 2011/7/EÚ zo 16. februára 2011. Hovorí o platobných podmienkach dodávateľov do obchodných reťazcov vôbec všeobecne. Nazdávam sa, že keď chceme riešiť problém, tak ho musíme riešiť v tomto prípade naozaj na základe demokratických pravidiel na nadnárodnej úrovni.
Prečo nepodporiť tento návrh zákona. Je to preto, lebo tento návrh zákona platí len a len na území Slovenskej republiky a všetky obchodné reťazce sú nadnárodné korporácie, ktoré nemajú najmenší problém, aby uzatvorili dodávateľsko-odberateľské vzťahy mimo územia Slovenskej republiky, na ktoré sa bude vzťahovať medzinárodné právo, a nie zákony Slovenskej republiky, práve tieto. Pokiaľ ich donútime do toho, tak obchodník, ktorý bude uzatvárať kontrakt v Prahe na dodávku do obchodnej siete, skôr uzatvorí zmluvu s českým dodávateľom ako so slovenským dodávateľom z východného Slovenska, pretože to je k nemu bližšie, to je v jeho okolí, on ho pozná. V tej chvíli prístup slovenských výrobcov, spracovateľov do obchodných reťazcov bude ešte horší. Práve mali by sme riešiť tieto vzťahy.
S mnohými tými snahami, ktoré sú tam zapísané, pán minister, v plnej miere súhlasím, len viem a videl som, že keď sme zrušili zákon o neprimeraných podmienkach v obchodných reťazcoch, tak okamžite v priebehu nasledujúceho roka, teda v roku 2011, zahraničnoobchodná bilancia s agropotravinárskymi komoditami klesla z mínus 996 mil. o 200 mil., o 200 mil. dostali väčší priestor slovenskí dodávatelia. Tak akým spôsobom to chceme riešiť? Potom by sme mali nájsť riešenie, aby sme nenútili obchodné reťazce uzatvárať kontrakt mimo územia Slovenskej republiky.
Pán kolega Záhumenský vo svojom vystúpení hovoril o tom, že obchodné reťazce nemajú výhrady k tomuto návrhu zákona. Mali ich šesť a z nich päť bolo akceptovaných. No bodaj by ich nemali, lebo keď uzatvorí vo Viedni niektorý z nich zmluvu, aký to je problém? Na ne sa nevzťahuje slovenský zákon. Môžu sa zmluvne dohodnúť, že akékoľvek spory budú riešiť na rozhodcovských súdoch vo Viedni, v Prahe, môžu si vybrať. Dnes je právna istota Slovenskej republiky na obchody vzťahujúce sa na zahraničné subjekty z 90 % previazaná na iné súdy a iné súdnictvo než slovenské. V tej chvíli, čo ktorýkoľvek výrobca sám podá podnet, že obchodný reťazec zneužíva svoje postavenie, tak ako ste ho zadefinovali v tomto návrhu zákona, obchodný reťazec ho skôr či neskôr vylistuje medzi svojich dodávateľov. Pokiaľ to urobí ministerstvo, pokiaľ to urobí akákoľvek tretia osoba, výsledok bude detto rovnaký. Čo sme tým dosiahli? Slovenský výrobok nebude na pultoch slovenských obchodov.
Za zlé považujem aj to, že súčasná vláda nepokračuje v takzvanom etickom kódexe, kde by bolo možné apelovať na etiku obchodných reťazcov, ako obchodujú, aké tovary nakupujú, či je tam dostatok slovenských výrobkov. A v rámci tohto etického kódexu sa mala vytvoriť, dúfam, že sa to vytvorí do budúcna, definícia slovenských výrobkov, domáceho produktu alebo výrobku vyrobeného na území Slovenskej republiky, aby to aj slovenský spotrebiteľ pomaly začal chápať, že výrobok z nášho regiónu nemusí znamenať, že je to výrobok čisto pochádzajúci zo Slovenskej republiky, lebo výrobok z nášho regiónu je aj Popradská káva, ale nejaké veľké plantáže kávovníkov na Slovensku nejako neevidujem. Práve z tohto dôvodu považujem to za nesmierne dôležité.
Je nesmierne dôležité aj to, aby sme poslali jasný signál, že máme záujem o slovenské potraviny. Ale slovenské potraviny budeme mať vtedy, keď pôdohospodárska politika bude smerovať k tomu, aby sme produkovali potraviny, a nie iné produkty. Keď z repky urobíme naftu, tak olej bude drahší. Keď z kukurice urobíme v bioplynovej stanici elektrinu, mäso bude drahšie. Keď na poľnohospodárskej pôde postavíme slnečné kolektory, budeme mať menej pšenice. To sú holé fakty a to sú princípy, ktoré založila prvá Ficova vláda, ktorú rozbehla. Je tu niekoľko tisíc hektárov pôdy, ktorá dnes sa využíva nie na produkciu potravín.
Naozaj by sme si mali rozmyslieť, akým spôsobom pôjdeme, pretože pomaly nebudeme mať čo do tých obchodov dávať. A práve tieto fakty vo mne umocňujú potrebu za takýto zákon nezahlasovať, ale hľadať iný spôsob riešenia, ktorý naozaj pomôže slovenským výrobcom a nielen špekulantom. Keď vajíčka sa dovezú z Poľska, na Slovensku sa zabalia a predávajú sa ako slovenské, tak je to veľmi, veľmi zlé. A zákazníka musíme upozorniť aj na tieto skutočnosti. A práve za dôležitejšie než regulácia toho, akým spôsobom sa tovar dostane do obchodu, považujem zadefinovať a dať prostriedok spotrebiteľom, čo je skutočne slovenské, pretože sa falšuje všetko, potravina tobôž, viď poslednú kauzu s alkoholom či s niečím iným. Je to otázka pomerov, ale v každom prípade si myslím, že je lepšie hľadať demokratické pravidlá na nadnárodnej úrovni, pán minister, presne takisto ako riešenie platových vzťahov v rámci obchodných reťazcov tak, ako sme to dosiahli my, prijatím smernice 2011/7/EÚ zo dňa 16. februára 2011. Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem, pán poslanec.
Faktické poznámky na vaše vystúpenia nie sú.
Ďalšia je do rozpravy prihlásená pani poslankyňa Mezenská. Nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovolím si aj ja predniesť môj postoj k predkladanému predmetnému vládnemu návrhu zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch.
Chcem z tohto miesta uviesť, že keďže mám vlastne k spotrebiteľskej otázke a tejto téme blízko, chcem z tohto miesta uviesť, že ja sa osobne budem zastávať každej jednej úprimnej snahy o vytvorenie opatrení, ktoré by podporili produkciu a ponuku slovenských výrobkov, slovenského sortimentu, výrobkov, tak aby sa rozšíril nielen sortiment, ale aj objem ponúkaných výrobkov, pretože si myslím a som presvedčená, že slovenské výrobky sú ďaleko zdravšie, kvalitnejšie a bezpečnejšie oproti zahraničným výrobkom.
Z tohto miesta chcem rovnako do pozornosti dať moju odpozorovanú skúsenosť, že záujem o kúpu týchto slovenských produktov v regiónoch a predovšetkým v mestskej aglomerácii u mestského obyvateľstva stále viac vzrastá, a preto si myslím, že takéto snahy a iniciatívy, ktoré by mali viesť aj k čo najväčšej podpore predaja z dvora, aj k čo najväčšej podpore vidieckeho poľnohospodárstva, mali by byť vládou a nami všetkými podporované. Som presvedčená, že takýto nástroj podpory z dvora a našich slovenských producentov bude nástrojom účinným nielen na to, ako zvýšiť kvalitu výživy nášho obyvateľstva, ale súčasne aj na to, ako zastaviť regres vidieka.
Obavy však moje pramenia k tomuto vládnemu návrhu iba z toho, a to vyplýva opäť zo skúseností, kto a akým spôsobom a efektom bude dosledúvať dôsledky pri uplatňovaní neprimeraných podmienok, ktoré vlastne vládnu v tých odberateľsko-dodávateľských vzťahoch. Obávam sa toho, že tak ako pri odhaľovaní neprijateľných podmienok v zmluvných podmienkach, spotrebiteľských zmluvách nízko nastavené sankcie rovnako nemusia byť účinným nástrojom na to, aby sa takto predkladaný a v dobrej viere prijímaný zákon dostal aj do pôsobnosti v praxi. Preto tak využijem tú možnosť, že je tu minister pôdohospodárstva, aby mi povedal, aké opatrenia zabezpečia to, že tento zákon nebude spĺňať akúsi formálnu funkciu, ale naozaj bude znamenať praktický efekt pre to, aby sme sa aj v obchodných reťazcoch stretávali s čoraz viac väčšou ponukou slovenských produktov.
Taktiež si myslím, že skôr, ako ísť cestou zákazov, kde čo a ako ponúkať, by sme mali naozaj našu pozornosť zamerať práve na to, ako podporiť ponuku slovenských produktov, slovenských potravín z dvora, ako v čo najväčšej miere podporiť našich poľnohospodárov, lebo v konečnom dôsledku nebudú rozhodovať reťazce, ale obyvatelia, zákazníci, spotrebitelia, ktoré obchody a s akou ponukou budú navštevovať. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pani poslankyňa.
S faktickou poznámkou sa hlási pán spravodajca pán poslanec Záhumenský. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických.

Ďakujem pekne, pán predseda. Pani kolegyňa Mezenská, chcem oceniť vaše vystúpenie z toho dôvodu, že vidím, že si uvedomujete, aký význam vlastne má podpora domácej produkcie, predaj domácich produktov nielen preto, že sa tak budú vyrábať na Slovensku potraviny, ale najmä preto, že výroba domácich potravín hovorí o rozvoji vidieka, hovorí o zamestnanosti, o krajinotvorbe a hovorí o bezpečnosti, ale hovorí aj o kvalite potravín, lebo tak ako ste spomenuli vo vašom vystúpení, slovenské potraviny preukázali svoju vysokú kvalitu, oveľa vyššiu kvalitu ako dovážané mnohé zahraničné produkty, kde stále vyvaľujú sa nejaké škandály, či je to s cestnou soľou, teraz je to s alkoholom alebo čímkoľvek. Proste nie je mesiac, aby nejaký škandál z dovážaných potravín sa nevyvalil.
Ja budem vo svojom záverečnom slove hovoriť podrobne o tých detailoch tohto zákona, prečo je potrebné ho prijať a čo vlastne tento zákon reguluje.
A takisto s vami plne súhlasím, že skutočne urobiť treba veľmi veľa krokov pre to, aby sme zvýšili spotrebu domácich potravín, ako je osveta, osveta v školách, kde treba vytvoriť určité programy podpory domácich výrobkov rôznou formou ako „Slováci pomôžme Slovákom“ a tak ďalej. Čiže, áno, toto je jedna oblasť, ktorú tento zákon ale nerieši.
Tento zákon rieši určité zneužívanie dominantného postavenia, ale to si nechám na záverečné slovo. Ďakujem pekne za vaše vystúpenie.

Chcete reagovať, pani poslankyňa? (Reakcia poslankyne.) Nie.
Pán poslanec pýtam sa, stihnete to do 12.00 hodiny, nechcete si to nechať, aby ste neboli prerušovaný? (Reakcia poslanca.) Tak nech sa páči.

Pán predseda, pán minister, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby ja som sa trošku ako pozemkár aj z fakulty poľnohospodárskej vyjadril k tomuto zákonu. Prakticky predloženie zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných reťazcoch je už, čo ja existujem, druhým pokusom, ako, zjednodušene povedané, vyvážiť vzťahy medzi obchodnými reťazcami a ich dodávateľmi, ktorých predmetom je kúpa a predaj tovaru, konkrétne potravín, áno, tých potravín, o ktorých nás učili na vysokej škole, aby sme boli v nich sebestační, pri ktorých, žiaľ, v súčasnosti vidíme, v akej sebestačnosti sa nachádzame. Podobne ako novela spred troch rokov, tak aj táto súčasná vyvoláva polemiku v radoch odbornej verejnosti.
Zákon má za cieľ presadzovať opatrenia v troch základných líniách, zamedziť zneužívaniu ekonomického postavenia v obchodných reťazcoch, vytvoriť podmienky na zlepšenie trhového dohľadu a hodnotenia situácie na vnútornom trhu, ako aj podmienky na zvýšenie podielu kvality slovenských potravinárskych výrobkov na vnútornom trhu.
Treba povedať, že prijatie zákona má už od svojho prvopočiatku svojich prívržencov aj odporcov, tak ako je to stále, keď sa nejaký zákon predkladá. Ide o vzťahy medzi výrobcami potravín a obchodníkmi, rozdielnosť v ich názoroch, v impulzoch vypracovať nový zákon, iné pripomienkové nejaké konania využiť. Takže myslím si, že pokiaľ to bude v prvom čítaní, ako to už bolo pred mojimi predrečníkmi povedané, dá sa zákon vylepšiť, lebo žiadny zákon nie je taký naj, naj. Takže dúfam, že sa to využije. Tí, ktorí hovorili o negatívach a neprimeranosti obchodných praktík, hovorili o tom hlavne, ak hovorili o uzatváraní zmlúv.
Zámerom tohto zákona určite nebolo a, dúfam, ani nie je spochybňovanie pôsobenia veľkých predajných reťazcov v štruktúre slovenského obchodu, ale snaha o navodenie rovnovážnejšieho podnikateľského prostredia, v ktorom by zmluvná voľnosť medzi reťazcami a výrobcami neexistovala iba teoreticky, ale aj v reálnom živote. Áno, dostávame sa znovu k podielu slovenských výrobkov na našich pultoch. A realita je taká, že má to stále klesajúcu tendenciu. Podľa prieskumov sa oproti vlaňajším 50 % znovu znížil tento podiel potravín pochádzajúcich od našich výrobcov, na 46 %, ako to už bolo pánom Záhumenským spomínané. Na základe zistení v 360 obchodoch sa z našich pultov vytrácajú slovenské syry, šunka, slanina, ale tiež čokolády, ovocné kompóty, aj keď domácich potravín je celkovo o niečo viac. Zo slovenských potravín oproti roku 2011 kleslo napr. zastúpenie slaniny o 21 %, šunky o 18 %, podiel producentov zrejúcich syrov sa znížil o 16 %, zastúpenie ovocných kompótov kleslo o 13 %. Už v roku 2011 pritom slovenské ovocné kompóty tvorili len 32-percentný podiel na pultoch predajní. Z našich obchodných reťazcov sa úplne vytrácajú domáce konzervy napríklad. Výsledky prieskumu ukázali aj to, že viac ako 80 % spotrebiteľov má záujem o slovenské potraviny. Obchodníci ešte v minulom roku vyhlasovali, že majú záujem zvyšovať podiel slovenských výrobkov. Výrobcovia sa sťažujú na lacné dovozy potravín, obchodníci zase hovoria, že pokiaľ ide o tržby, domáce potraviny vedú. Je však pravda, že je to na rozhodnutí obchodu, aký priestor dá domácim a aký priestor dá zahraničným dodávateľom. Mnoho domácich výrobcov hovorí o probléme dostať sa do obchodov, pretože obchodníci uprednostňujú, samozrejme, lacnejšie aj veľakrát, a musím povedať, je to stopercentne veľakrát, menej kvalitné potraviny z dovozu. A potom už darmo aj plakať. Slovenský spotrebiteľ nemá v obchode taký výber domácich potravín, aký ho majú spotrebitelia v okolitých štátoch Európskej únie. Podľa posledných štatistických údajov Eurostatu je zastúpenie domácej produkcie potravín na Slovensku, ako som spomínal, menej ako 50 %. Je to v Poľsku viac ako 85 %, v Českej republike viac ako 72 % a v Maďarsku viac ako 71 %.
Vysoko hodnotím a plne podporujem zámer ministra pôdohospodárstva, dostať v priebehu štyroch až šiestich rokov na pulty našich obchodov 80 % slovenských potravín. Bodaj by sa to podarilo. A myslím, že aj poslanci, ktorí triezvo uvažujú a majú zdravý rozum, ako ja hovorím, túto myšlienku myslím, prijmú.
Stotožňujem sa s názorom, že treba najprv zabezpečiť, aby dodávatelia boli kapacitne pripravení dodať na trh množstvo potravín v požadovanom množstve a v požadovanej kvalite.
Rovnako aj s názorom súhlasím, že vláda by sa mala viac zamerať na podporu domácich producentov, aby dokázali konkurovať zahraničným výrobcom potravín. Žiaľ, produkcia poľnohospodárstva je taká, aká je. Takže toto vidím ako veľký kameň úrazu.
Diskutabilné sú aj navrhované opatrenia, ktoré sa môžu chápať aj ako zásah do slobody zmluvných vzťahov. Treba pamätať na fakt, že vzťahy medzi obchodnými partnermi rieši najmä Obchodný zákonník. Ako jedna z právnych noriem zabezpečuje slobodu podnikania, ochrany a hospodársku súťaž pred jej obmedzovaním s cieľom podporiť hospodársky rozvoj v prospech spotrebiteľov.
Problémami dodávateľov potravín sa zaoberajú aj iné členské štáty Európskej únie, hlavne v súvislosti s dominantným postavením prevádzkovateľa obchodu na trhu v rámci hospodárskej súťaže. Prax ukázala, že po právnej stránke ide o najčistejšie riešenie.
V predkladacej správe sa uvádza, že cieľom zákona je presadzovanie opatrení, ktoré by zamedzili zneužívaniu ekonomického postavenia obchodných reťazcov, vytvorili podmienky na zlepšenie trhového dohľadu a hodnotenia situácie na vnútornom trhu, ako aj podmienky na zvýšenie podielu kvalitných slovenských potravinárskych výrobkov na vnútornom trhu. Myšlienka je to podobná ako v zákone v roku 2008. Musím povedať, že keď sme v minulom období tento zákon rušili, mal som veľkú dilemu a sľubovaný etický kódex, žiaľ, neuzrel svetlo sveta, tak ako mi to bolo sľúbené, takže mám, by som povedal, také zadosťučinenie, že áno, musíme s tým niečo robiť. Je tu teda nejaký zákon. Po novom sa ale uvádza, že zákon sa bude vzťahovať na každý obchodný vzťah medzi odberateľom a dodávateľom potraviny, účastníkom obchodného vzťahu sa na určenie tohto zákona bude používať každý potravinársky podnik, pričom táto definícia je nadefinovaná tak široko, že sa to bude týkať každého podniku, ktorý vykonáva činnosť súvisiacu s ktorýmkoľvek stupňom výroby, spracúvania a distribúcie potravín. Zákon už nepracuje s pojmami ekonomická závislosť (podstatná náležitosť obchodného vzťahu) podľa starého zákona. Nie je to podľa nového zákona vôbec podstatné. Stanovuje sa napr., že lehota úhrady za dodanú potravinu nesmie byť dlhšia ako 30 dní, resp. 14 dní, ak ide o potravinu s dátumom spotreby kratším ako 30 dní.
Podstatnou časťou zákona podľa mňa je ale 42 dní neprimeraných podmienok, ktoré sú v obchodnom vzťahu medzi dodávateľom a odberateľom sankcionované. Ako príklad uvádzam, že neprimeranou podmienkou bude peňažné plnenie dodávateľa za financovanie propagačných akcií odberateľa dodávateľom alebo vylúčenie nároku na úroky z omeškania za oneskorené splnenie peňažného záväzku či vykonanie vzájomného zápočtu pohľadávok z obchodného vzťahu bez predchádzajúceho písomného súhlasu dodávateľa, alebo predaj potraviny konečnému spotrebiteľovi odberateľom za nižšiu jednotkovú cenu, ako uhradil za dodávku toho istého druhu potraviny dodávateľovi okrem v zákone ustanovených prípadoch. Existencia takejto neprimeranej podmienky bude kvalifikovaná ako správny delikt, za ktorý sa bude musieť udeľovať pokuta. Výška pokuty v tomto návrhu, ako sme si mohli prečítať, je od 1 000 eur do 300 000 eur. Teda ak v zmluve bude čo len jedna neprimeraná podmienka, bude ten, kto v tomto obchodnom vzťahu dohodne vo svoj prospech takúto neprimeranú podmienku, povinný zaplatiť minimálne 1 000 eur.
Dohľad nad dodržiavaním zákona bude vykonávať Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, pričom na začatie kontroly mu stačí akýkoľvek neanonymný podnet. Ministerstvo bude následne mať právo požadovať predloženie zmlúv, vyžadovať informácie, pričom bude mať zo zákona právo vstupu do objektov odberateľa, dodávateľa, samozrejme, logické vyústenie, ako to kontrolovať, lebo všetko je o kontrole, dôslednej kontrole. Nieže to príde kontrolovať môj, by som povedal, kolega z iného úseku, s ktorým sa veľmi dobre poznám. A viete, ako potom dopadne tá kontrola.
Takže myslím si, tak ako pán exminister Zsolt Simon povedal, že ak chceme aj definíciu slovenského výrobku, čo je slovenský výrobok, tak, samozrejme, tiež by som apeloval, aby sme sa aj týmto pojmom zaoberali a jednoznačne povedali, akým spôsobom to budeme rozlišovať, pretože potom môžu vznikať rôzne anomálie a nechcem si predstaviť tie súdne spory, ktoré potom by vznikli, čo kde ako bolo prebaľované, nebolo, dopestovalo sa, nedopestovalo sa a podobne.
Takže držím palce a dúfam, že tento zákon bude prínosom. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán poslanec. Nie sú faktické poznámky.
Prerušujem rokovanie, vyhlasujem obedňajšiu prestávku a budeme pokračovať v rokovaní potom o 14.00 hodine. Ďakujem pekne.

(Prerušenie rokovania o 12.02 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.)

Ctené dámy poslankyne a páni poslanci, budeme pokračovať v popoludňajšom rokovaní dnešného piateho dňa 7. schôdze Národnej rady v prerušenom rokovaní v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktorých predmetom sú potraviny. Je to tlač 187.
Rozprava dnes dopoludnia bola k tomuto bodu vyhlásená za skončenú, takže v tejto chvíli sa chcem spýtať pána navrhovateľa, či chce predniesť stanovisko k tomu, čo odznelo v rozprave. (Reakcia navrhovateľa.) Pán minister, nech sa páči.