7. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Priznám sa, že som si urobil aj nejaké poznámky z rozpravy, len v tej rýchlosti to neviem ani nájsť, lebo len teraz pred chvíľou sme skončili s tlačovkou a zasadnutím krízového štábu k metylalkoholu.
Ale v podstate k tým diskusným príspevkom. Veľmi pozorne som počúval, čo bolo povedané v jednotlivých diskusiách. A trošku ma mrzí, že niektorí diskutujúci vôbec nepochopili, o aký zákon ide, stále sa tu splietali pojmy ako obchodné reťazce, ochrana slovenských potravín a podobne. Ale ten zákon obsahovo hovorí o niečom inom. Čiže treba si to pozrieť. Ten zákon hovorí o vzťahoch medzi dodávateľom potraviny a obchodnou organizáciou, ktorá kupuje túto potravinu. Čiže presne vymedzuje tento vzťah a definuje neprimerané podmienky v tomto vzťahu tak, aby tu nedošlo k zneužívaniu pozície obchodu vzhľadom na dodávateľov. Je to celým spektrom. Nie je to len pre reťazce, lebo aj pre ten najmenší obchod sa vzťahujú tie isté podmienky. Čiže tie diskusné príspevky, že tu dochádza k nejakej deformácii trhu, sú absolútne nerelevantné vzhľadom na to, že je to celoplošné opatrenie pre každú kategóriu obchodu.
Určite ste si všimli, že vypadli tam napríklad aj kategórie ako veľký, malý, stredný obchod, úmyselne z toho titulu, aby tu nedošlo k nejakému podozreniu, že my sa tu snažíme preferovať nejakú jednu skupinu a že toto opatrenie neplatí celoplošne.
Len k tomu, čo som si zapamätal. Ospravedlňujem sa ešte raz, že neviem reagovať na všetky tie pripomienky.
Trošku som bol prekvapený zo svojho predchodcu pána Simona, ktorý mi tu dával návody, čo mám všetko urobiť a že teda nemáme definíciu slovenskej potraviny. Trošku som sa pousmial, lebo práve pán Simon bol šesť rokov ministrom pôdohospodárstva a za šesť rokov ho netrápilo, že nemáme tú definíciu. Podobne tam boli iné výhrady, že čo nemáme definované v tomto zákone. Ale, dámy, páni, tento zákon hovorí len o obchodných vzťahoch. My máme už aj definíciu slovenskej potraviny a slovenského výrobku. Zajtra budeme práve túto definíciu schvaľovať na porade ministerstva pôdohospodárstva, ale bude to v inom právnom akte. Čiže dostanete sa aj k tejto definícii. Má štyri znaky, čo majú vlastne slovenské potraviny spĺňať, aby mohli byť vyhlásené za slovenské potraviny. Čiže my sme to na rozdiel od predstaviteľov predchádzajúcej vlády alebo od pána Simona, ktorý bol šesť rokov na ministerstve pôdohospodárstva, urobili za pár mesiacov. A budeme mať aj teda ten pojem, čo je slovenská potravina, a to, ako budeme vlastne sledovať tú štatistiku, že koľko je tých domácich potravín na trh.
Priznám sa, veľmi ma sklamalo vystúpenie pána poslanca Chrena. Už neviem komentovať jeho arogantný spôsob, akým vystúpil, a povyšujúci spôsob reči, kde pourážal každého, na koho sa pozrel v pléne. Ale ma trošku zamrzel ten vtip na Roberta Fica. Toto sa, pán kolega, nerobí. Aj keď ste už dva roky aj pár mesiacov v parlamente, to ešte neznamená, že si môžete dovoliť všetko a takto bezbreho urážať človeka, ktorý nie je prítomný v sále. Vzhľadom na to, že vy ste v sále, tak ja vám poviem ten vtip v inej podobe. Plazí sa poslanec Chren k svojmu mecenášovi, svojmu sponzorovi, osobe, ktorá ho dostala do politiky a ktorá ho doteraz usmerňuje, a bojazlivo sa pýta, či je spokojný s tým, čo predvádza v parlamente. Sponzor mu odpovie: „Poviem ti to potom, keď splníš ďalšiu podmienku.“ A tá ďalšia podmienka bola v tom, že mu dal tie dva zošity. A v jednom zošite boli napísané zákony, ktoré má atakovať, ktoré vyjdú z vlády Slovenskej republiky. A v druhom zošite mal už vopred napísané príhovory, ktoré bude prezentovať ako svoje, ktoré mu ten sponzor už dopredu napísal. Bohužiaľ, nie je to len vtip. Ale, pán poslanec, vy ste toto dneska predviedli na začiatku vášho vystúpenia.
Vy ste zareagovali veľmi zle a nekontrolovali ste sa, čo ste spravili, keď vystúpil poslanec Záhumenský. A tam ste zareagovali v podstate, že od platnosti predchádzajúceho zákona od roku 2009 ako do roku 2011 poklesla poľnohospodárska výroba a predaj slovenských výrobkov. Potom vám to síce pán poslanec Záhumenský vysvetlil, že je to celé trošku inak. Ale potom, už keď ste začali čítať váš prejav z toho druhého zošita, tam ste už v úvode to celé otočili opačne, lebo potom ste už povedali, aká bola genéza a tak ďalej, a vlastne ste sám zistili, čo vám ten sponzor napísal, je to ten príhovor, že vlastne ten zákon č. 140/2010 Z. z. bol schválený až na jar v roku 2010. Čiže absolútne nemal vplyv na rok 2009, ale nemal vplyv ani na rok 2010, lebo jeho účinnosť bola stanovená od 1. 1. 2011. A to už ste boli vo vláde vy. Čiže tento zákon vôbec neovplyvňoval nejaký podiel alebo pokles slovenských potravín. A vlastne potom, keď ste vy v roku 2011 zrušili tento zákon, tak tam nastal tresk. A to znamenalo v konečnom dôsledku pokles predaja. A dokonca ten pokles predaja spôsobil, ten váš nezmyselný krok zrušenia toho zákona znamenal ústup alebo likvidáciu 10 000 pracovných miest v agropotravinárskom sektore, muselo odísť 4 500 ľudí z poľnohospodárskej prvovýroby a 5 500 ľudí z potravinovej výroby. Čiže sponzor vám to napísal dobre, len vy ste si to nezapamätali a váš úvod bol úplne zlý. Čiže toto ma veľmi mrzí.
Viete, potom ste ešte raz zarýpli, predpokladám, na premiéra, lebo ste znovu posmešným spôsobom povedali, že máme aj vinára medzi sebou. My sa nehanbíme, že máme vinárov, poľnohospodárov, inžinierov, právnikov, lekárov, my sa za to vôbec nehanbíme. A my sme dokonca na to hrdí, lebo, viete, tí ľudia nám aj dali tie hlasy na rozdiel od vašich, lebo ste sa tak dostali akurát vďaka svojej arogantnej politike v predchádzajúcom období na chvost zvoliteľnosti. Ale, viete, vždy je lepšie mať v klube alebo v strane vinára ako narkomana (Potlesk.), vždy je lepšie mať v klube človeka, ktorý niečo robí, ako človeka, ktorý verejne prehlasuje, že čistý heroín je neškodný, a vlastne nepriamo navádza mladých ľudí na to, aby vyskúšali drogy. Takže, pán kolega, pokiaľ si budete robiť na úkor niekoho nemiestne vtipy, robte si ich možno na úkor vlastnej strany, máte tam dosť exotov, dosť prípadov, o ktorých sa dá vtipkovať celé noci a celé dni, ale SMER je na rozdiel od vás rozumná, rozvážna, konsolidovaná strana. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

To bolo vystúpenie navrhovateľa.
Chce sa k rozprave vyjadriť pán spravodajca? (Reakcia spravodajcu.) Nech sa páči.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, nedá mi nezareagovať na vystúpenie ako pána Chrena, tak pána Simona, ktoré odzneli tu v sále k tomuto zákonu.
A začnem tiež takou tou vašou analytikou, pán poslanec Chren. Vaša analytika ohľadne prepadu výroby a spôsobenia a vyhodnotenia, že kvôli čomu vlastne prepad výroby nastal a prečo teda je menej potravín na pultoch a tak ďalej, asi je presne robená tou istou metodikou, akou robili v jednom výskumnom ústave, keď skúmali blchu. A tejto blche amputovali nohy. A postupne jej amputovali jednu nohu, povedali jej, aby skočila. A blcha skočila. A takto pokračovali, amputovali jej všetky nohy a vždy blcha skočila. A až keď jej amputovali poslednú nohu, tak jej povedali, aby skočila. A blcha neskočila. A záver napísali do správy, keď blcha nemá nohy, tak nepočuje. Tak takýmto spôsobom ste asi analyzovali prepad výroby a celý ten dopad na predaj slovenských potravín na pultoch. Potom sa nečudujem vášmu vnímaniu sveta.
Ale pár poznámok k tomu vášmu vystúpeniu.
Donekonečna opakujete, že zákon je tu 10 rokov a že vlastne nie je účinný. Celé to vaše vystúpenie sa nieslo v duchu filozofie, stokrát opakovaná lož sa stáva pravdou. Áno, je pravda, že zákon tu bol v rôznych podobách a dokonca že ten prvý zákon, ktorý bol prijatý v Dzurindovej vláde, a pán kolega Faič povedal to všetko aj pri vtedajšej vláde, vlastne hlasoval za ten zákon, bol napádaný Európskou komisiou práve vďaka tomu, že v tomto zákone bol definovaný podiel slovenských potravín. Toto vyhodnotili, že je to v rozpore s európskou legislatívou. A kvôli tomuto jednému bodu bol ten zákon napádaný Európskou komisiou. A preto tento jeden bod musel z toho zákona odísť. Ale keď ten bod odtiaľto odišiel, tak sa implantovali do tohto zákona impotentné ustanovenia, ktoré ten zákon spravili impotentným, nevykonateľným, ktorý bol jednoducho neschopný akokoľvek preukázať nejakú silu, aby zamedzil zneužívaniu dominantného postavenia obchodných reťazcov. Čiže toto je celá pravda o tej genéze.
Až zákon č. 140/2010 Z. z. sa stal vykonateľný. Bol zrozumiteľný, bol transparentný, ale, samozrejmá vec, bohužiaľ, nebolo mu umožnené, aby aspoň jeden deň mohol pôsobiť v praxi, lebo keďže bol v marci 2010 prijatý a bolo tam ustanovenie, že do septembra je tam prechodné obdobie, aby uspôsobili zmluvy v súlade so zákonom, ste už po voľbách okamžite ohlasovali, že tento zákon zrušíte. Čiže nikdy tie zákony neboli účinné a neboli tak pripravené ako tento, ktorý je navrhovaný.
A ja si dovolím povedať, že tento zákon ak bude schválený v tej podobe s malými obmenami možno v druhom čítaní, tak prinesie svoje ovocie a že budeme môcť potom konštatovať aj rast domácich potravín na domácom pulte, ale, pochopiteľne, bude treba veľa urobiť aj pre produkciu domácich potravín, ktorú ste aj vďaka vašim vládam zlikvidovali.
Nedá mi nespomenúť aj to, keď v prvej Dzurindovej vláde vláda pripravovala nejaké obmedzenie obchodných reťazcov, keď prichádzali na náš trh. Tu sa stala prvá zásadná chyba tohto prepadu, lebo všetky rozumné krajiny, keď videli, čo robí vlastne s trhom také silné postavenie obchodných reťazcov, tak jednoducho našli systém regulácie, či už to bolo na štvorcové metre, na kilometre alebo na počet obyvateľov, ale jednoducho určili reguláciu určitého množstva obchodných reťazcov. A je všeobecne známe o nadnárodných obchodných spoločnostiach, že ak prichádzajú na niektorý trh do niektorej krajiny, tak uznávajú zákony tej krajiny. Pokiaľ by sme boli vtedy, keď prichádzali na náš trh, urobili určité regulačné opatrenia dopadu, tak tento dopad, ktorý dneska tu máme na naše poľnohospodárstvo, ktorý je katastrofálny, jednoducho nebol by možný a by sme sa tu vôbec nemuseli baviť o zákone, či je tu dneska alebo pred 10 rokmi tu mal byť, lebo už vtedy pán Mikloš s pánom Dzurindom zablokovali obmedzenie obchodných reťazcov, lebo jednoducho ich filozofia bola, že poľnohospodárstvo je nepotrebné, je zbytočné. „Predsa Hongkong,“ je to známa veta pána Mikloša, „nemá poľnohospodárstvo a ľudia nehladujú.“ Ale Hongkong nie je vidiek. V Hongkongu nežijú ľudia na vidieku, ale Slovensko, vážený pán kolega Chren, je vidiecka krajina, kde 80 % ľudí žije na vidieku a bez poľnohospodárstva, bohužiaľ, títo ľudia veľmi ťažko budú hľadať prácu a uplatnenie. A stáva sa potom to, čo je realita dnešných dní, že slovenský vidiek sa vyľudňuje. Ale v Hongkongu to asi tak nie je, lebo tam skutočne fungujú iné ekonomické vzťahy a iné peniaze sa otáčajú na to, aby sa potraviny mohli do Hongkongu dovážať.
Je pochopiteľné, že vašou filozofiou v prvej vláde, v druhej vláde bola privatizácia. Vás zaujímalo to, za koľko predáte plynárne, elektrárne, čo ja nazývam vlastizradou na tomto národe, akým spôsobom, kde vlastne tlmiť infláciu, tak ste pustili obchodné reťazce, aby tlmili infláciu. Áno, máte pravdu, keď obchodné reťazce zastabilizovali ceny a ešte poprípade znížili ceny, že mali mínusový dopad na infláciu práve cez potraviny, ale to, čo to spôsobilo s kvalitou potravín, čo to spôsobilo s nutričnou hodnotou potravín, tak to vás vôbec nezaujíma, že Slovensko sa stalo... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Pán poslanec Záhumenský, rozprava už bola skončená dopoludnia, ja prosím, aby ste zhodnotili rozpravu a nechali vecnú stránku už tak, ako bola povedaná. Nech sa páči.

Záhumenský, Marian, poslanec NR SR
Pán predsedajúci, prepáčte, reagujem na vystupujúcich a zhodnocujem rozpravu.

Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Zhodnoťte, prosím vás, rozpravu a už sa nevracajte k obsahu, ktorý bol doobeda podrobne rozobraný. Nech sa páči.

Záhumenský, Marian, poslanec NR SR
Ďakujem, ale budem musieť zhodnocovať rozpravu ďalej. Ďakujem.

Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Prosím vás o to veľmi vážne.

Záhumenský, Marian, poslanec NR SR
Snáď sa stane v tomto parlamente, že odoberiete slovo. No tak je to možné.

Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
To hovorí rokovací poriadok, pán Záhumenský. A to je zákon.

Záhumenský, Marian, poslanec NR SR
Pán podpredseda, poznám rokovací poriadok, rozumiem, o čo vám ide.

Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Nech sa páči.

Záhumenský, Marian, poslanec NR SR
Pán kolega Chren, vo svojom vystúpení ste stále poukazovali na zásahy do zmluvnej slobody, rovnosť zmluvných strán a princíp hlavný, liberálny, ktorý sa postavil. A citujem vás: „Ak neexistuje slabšia strana, ktorú treba chrániť, nie je potrebný zákon.“ Nie je nás tu veľa, ale myslím si, že každý asi dobre vie, že v tomto vzťahu medzi dodávateľom potravín a obchodnými reťazcami je silný a slabý hráč, že je tam silné postavenie nadnárodných spoločností, obchodných reťazcov a veľmi slabé postavenie dodávateľov potravín. A to isté v parlamente platí pri Zákonníku práce. Je tam vzťah zamestnanca a zamestnávateľa. Na čo regulujeme vzťah zamestnanca a zamestnávateľa, keď tam predsa je toľko možných zamestnávateľov, kde sa môže ten zamestnanec zamestnať? Pokiaľ sa nedohodne s jedným, môže ísť k druhému. Načo regulujeme tento vzťah? No regulujeme ho na to, lebo postavenie zamestnávateľa je tak silné, že by dokázal dostať do zmluvy také podmienky, že zamestnanci by sa stávali otrokmi. A to isté platí o vzťahu slabého dodávateľa potravín voči silným nadnárodným spoločnostiam.
Uvádzate, že zákon je zlý, škodlivý, protislovenský. Z vášho vnímania a analytiky o tej blche, čo som povedal, to tak vypadá. Ale myslím si, že slovenskí aj dodávatelia, aj spracovatelia potravín veľmi dobre chápu, čo spôsobuje a čo môže priniesť tento zákon. A keďže sa pýtali, či sme toto prerokovávali s asociáciami potravinárov, áno, môžem vás ubezpečiť, s mnohými som sedel a rokoval a z nich mnohí sa smrteľne boja vystúpiť otvorene, lebo je to trest smrti pre nich. Veľké obchodné reťazce veľmi rýchlo vedia urobiť poriadok s tým dodávateľom potravín, ktorý sa postaví proti určitej politike reťazcov a ktorý by, nedajbože, kritizoval alebo namietal nejakú kontrolu na to, že toto alebo toto sa deje vo zmluvných vzťahoch a tieto sankcie majú byť zapracované priamo do zmlúv.
Bola tu vznesená podmienka alebo požiadavka, že tento zákon nie je regulovaný, čo sa týka určitej trhovej sily, tak ako v Českej republike. Je pravda, že tento zákon nedefinuje, či platí na taký veľký reťazec alebo onaký obchod, alebo malý obchod, ale ja môžem uistiť všetkých poslancov, aj občanov tejto krajiny, že žiadny malopredaj, žiadny predajca, ktorý nemá dominantné postavenie na trhu, nie je schopný do zmlúv dostať také praktiky, ktoré používajú silné obchodné reťazce. Čiže nie je nutné definovať v zákone určitú trhovú silu obchodníka, lebo malý obchodník, stredný obchodník nie je schopný do zmluvy dostať nič, čo sa objavuje v zmluvách pri veľkých obchodných reťazcoch.
Predpovedali ste, že zákon spôsobí rast cien potravín. Dneska predpovedať rast cien potravín je veľmi jednoduché, lebo všetci, čo trochu sa zaoberajú touto problematikou, vedia, že ceny potravín budú rásť obzvlášť po žatve, ktorá v tomto roku bola, a suchu, ktoré bolo vo svete. To znamená, že dneska byť Šalamúnom a povedať, že tento zákon bude zodpovedný za to, že budú rásť ceny potravín, je z tej dielne analytiky, ako som spomínal, o tej blche, lebo je jasné, že ceny potravín porastú a že ceny potravín bude veľký problém držať v primeranej miere rastu a aj z dosahu na to, čo som povedal, že situácia vo svete s potravinami v tomto roku bude veľmi vážna.
A potom sme sa dostali k citáciám jednotlivých bodov, a, opäť, samozrejme, musím povedať, s demagógiou vám vlastnou, preto si dovolím odcitovať zo zákona presne to, čo ste, pán kolega Chren, tu uvádzali, kde ste vždy povedali trochu pravdy, trochu pravdy z tej citácie, a tak preto si dovolím odcitovať to tak, ako to je v zákone, aby ste nezavádzali ani poslancov, ani verejnosť, aby ste aj pochopili, čo vlastne zákon hovorí.
Povedali ste, § 4 ods. 3 písm. b) a c) zakazuje zľavy, dary, bonusy, rabaty a skontá. (Reakcia z pléna.) Ale, áno, až druhý alebo tretí raz keď ste sa opakovali, ste pri jednom prípade spomenuli 3 %. Povedali ste to, si to môžete pozrieť vo vašom prepise. Celý odsek 3 hovorí: „Neprimeranou podmienkou je aj peňažné plnenie dodávateľa, ktorého celková suma je viac ako 3 % z ročných tržieb dodávateľa za potravinu dodanú jednotlivému odberateľovi v kalendárnom roku, v ktorom došlo k peňažnému plneniu, a to za obchodné aktivity odberateľa zamerané na podporu predaja,“ a tak ďalej, „obchodné aktivity odberateľa zamerané na podporu predaja potraviny umiestňovanej na trhu a predávanej pod obchodnou značkou odberateľa, najmä zľavy, dary, bonusy, rabaty a skontá.“ To znamená, že je tam daná zákonná hodnota 3 % z ročných tržieb, nie zo zisku, opakujem, ale z ročných tržieb. A keďže spracovatelia potravín pracujú s veľmi malou maržou, tak tie 3 % sú z ich zisku. Toto je daná podmienka, aby sa nestalo to, že tá marža je minimálna, ale tie bonusy, rabaty a skontá predstavujú 20 – 25 %, čo sa bežne stávalo. Tak preto je to nutné obmedziť do hodnoty 3 % z ročného obratu. Tá suma je obrovská.
Takisto ste povedali, že nie je možné pýtať poplatky za umiestnenie potraviny na určitom mieste. Je tam uvedené „d) umiestnenie potraviny na určitom mieste v prevádzkarni odberateľa“. Opäť, to je ale v kategórii 3 %.
Ďalej ste povedali, že nie je možné vykonávať kontroly, lebo obchodné reťazce chcú, aby boli kvalitné, bezpečné potraviny, aby bol vyšší štandard, ako je požadovaný, a že nie je možné vykonávať kontroly. Tak si prečítajme z § 4 ods. 4 písm. b): „vykonávanie kontrol, na náklady dodávateľa“. Zabudli ste povedať slová: „na náklady dodávateľa, priestorov dodávateľa odberateľom alebo ním poverenou fyzickou osobou alebo právnickou osobou vrátane požadovania vykonania rozborov a skúšok predmetnej potraviny na náklady dodávateľa“.
Na vysvetlenie. Každý dodávateľ potraviny má stanovenú kvalitu, ktorú musí garantovať a dodržiavať, pokiaľ nedodržuje a nedodáva potravinu do obchodného reťazca v stanovenej kvalite, ktorá je v zmluve definovaná. A na to, aby tá kvalita tam bola, si samotný producent potraviny robí kontroly, platí kontroly, robí všetky analýzy a rozbory na svoje vlastné náklady. A dodáva potraviny obchodnému reťazcu. Ak obchodný reťazec chce skontrolovať, či je dodaná potravina v súlade so zmluvou, nikto mu nebráni skontrolovať si túto potravinu, ale na jeho vlastné náklady, lebo výrobca potraviny toto už raz urobil. A nič nie je ľahšie, ako kontrolovať to isté za druhého peniaze. Toto je tá podmienka, aby ste ju definovali presne.
Takisto to platí z hľadiska kontroly prevádzkárne alebo určitých auditov výroby potravín. Nikto nebráni obchodnému reťazcu, aby si robil audity. Auditujú si svojich dodávateľov. Nie je to problém. Ale je problém, kto to zaplatí. To znamená, že ak chce si urobiť reťazec audit v niektorej predajni, lebo chce mať vyššiu kvalitu a garanciu kvality, nie je problém, aby si urobil audit. Ale mnohí títo výrobcovia potravín majú európske certifikáty kvality, používajú ISO rôznych noriem. Čiže majú svoje náklady za sebou, ktoré museli urobiť, aby ich prevádzky spĺňali požadované parametre. Ale pokiaľ sa chce uistiť obchod, že táto prevádzka spĺňa všetky parametre, nie je problém, aby si ju auditovali za ich vlastné peniaze. V tom je celý rozdiel. A to je tá zakázaná podmienka, a nie to, že zákon zakazuje, že nie je možné auditovať, nie je možné kontrolovať, nie je možné garantovať vyššiu kvalitu dodávaných potravín.
Ste sa rozplývali nad tým, že je zakázané uprednostňovať výsledky kontrol vykonaných na náklady dodávateľa týkajúcich sa bezpečnosti potravín pred výsledkami vykonaných Štátnou veterinárnou a potravinovou správou. Prosím vás, Štátna veterinárna a potravinová správa je určitý certifikačný orgán, ktorý má právomoc certifikovať, kalibrovať určité prístroje, robiť určité kontroly. A je to určitá nezávislá skúška alebo nezávislé rozbory, ktoré odtiaľ majú vychádzať. A ak tieto nemajú byť nadradené nad privátne objednanými kontrolami, tak kam sa vlastne chceme dostať? Kde je zaručená určitá nestrannosť vykonaných kontrol, ak si ja objednám v nejakom laboratóriu kontrolu a zároveň aj potichu si objednám výsledok kontroly a poviem, toto je tá kontrola, ktorá je relevantná, a nie tá, ktorá je zo štátneho laboratória? Veď to je celý problém. A všade vo svete má štátne laboratórium, ktoré garantuje určitú nestrannosť týchto výsledkov, prednosť pred inými privátnymi rozbormi.
Potom ste povedali, že je zakázané predávať potraviny za vyššiu cenu. Dokonca, že je to v rozpore s Obchodným zákonníkom, že to porušuje všetky podmienky slobody, trhu a tak ďalej. Prečítam vám písmeno m), ktoré ste citovali, samozrejme, nepresne: „m) predaj potraviny odberateľom za vyššiu cenu, ako bola dohodnutá cena dodanej potraviny v konkrétnej predajnej akcii“. Ak to neviete čítať, tak vám to vysvetlím. Obchodné reťazce používajú veľmi veľa akcií. Samozrejmá vec, v rámci akcie sa podieľajú na nej aj dodávatelia potravín. A keď sa dohodne v rámci akcií, že dodávateľ potravín dodá potraviny za nižšiu cenu, ako je štandardne dohodnutá, tak potom je aj dohoda, že táto potravina sa neobjaví na pulte za vyššiu cenu pre spotrebiteľa, aby táto akcia sa nestala zdrojom mimoriadneho zisku pre obchodný reťazec, ale aby túto akciu pocítili práve spotrebitelia a správali sa tak, že bude vyššia spotreba tej potraviny. Často sa stávalo, že do akcií vložili obrovské množstvá potravín dodávatelia potravín, ale na pultoch sa to neprejavilo takým percentom, o aké percento znížili ceny dodávatelia potravín. To je celý problém, ktorý chce zagarantovať, že ak je akciová cena, tak tá akciová cena sa musí prejaviť na pulte pre spotrebiteľa. A zmyslom tej akciovej ceny je zníženie ceny, aby došlo k zvýšeniu spotreby. Tomu rozumiete. Takže toto je celá pravda, a nie to, čo ste povedali, že je zakázané predávať za vyššiu cenu, len v konkrétnej akcii, je to presne definované v zákone.
K písmenu u). Takto by som sa mohol ku každému jednému písmenu vyjadriť. A myslím si, že asi v druhom čítaní bude potrebné ten zákon prejsť bod po bode, aby aj poslanci aj občania rozumeli, o čom ten zákon je. V písmene u) sa hovorí o predaji potraviny konečnému spotrebiteľovi odberateľom za nižšiu jednotkovú cenu, ako uhradil za dodávku toho istého druhu potraviny dodávateľovi okrem prípadov, ak ide pri predaji potraviny o predaj pred skončením doby jej spotreby, ak sa likviduje predajňa a podobne.
Je takzvaný zákaz predaja za dumpingové ceny, aby nebolo možné predávať pod nákupnú cenu. A tu si dovolím odcitovať ustanovenie, ako je to vo Francúzsku, v kolíske demokracie a v starej republike, zákaz predaja za cenu nižšiu, ako je nákupná cena. Uvedená praktika, zákaz predaja pod výrobné náklady, vo Francúzsku je vyložene zakázaná. Ako príklad budem citovať článok L 442-2 Obchodného zákonníka v znení zákona č. 2008-776 z roku 2008. A, pán kolega, bol by som rád, keby ste počúvali, citujem: „Ak obchodník predáva alebo oznámi, že bude predávať výrobok taký, ako nadobudol za cenu nižšiu, ako bola jeho skutočná nákupná cena, bude potrestaný pokutou 75 000 eur.“ To znamená, vo Francúzsku ak bude obchodník predávať za cenu nižšiu, ako bola nákupná cena, bude potrestaný pokutou 75 000 eur, ctené dámy a páni. Táto pokuta môže siahnuť až na polovicu výdavkov za reklamu v prípade, ak relevantná informácia bez ohľadu, na akom nosiči je uvedená, informuje o cene nižšej, ako je skutočná nákupná cena. Ukončenie takejto reklamy môže byť prikázané za podmienok stanovených v článku L 121-3 Zákonníka o spotrebe. Zákaz predaja...(Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Pán Záhumenský, prosím vás, žiadam vás, toto je téma do rozpravy.

Záhumenský, Marian, poslanec NR SR
Už budem končiť.

Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Vy v správe máte podať záver z toho, čo odznelo pre všetkých a za všetkých. Nech sa páči, uzavrite toto hodnotenie.

Záhumenský, Marian, poslanec NR SR
Rozumiem, pán podpredseda, že ste nervózny z toho.

Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Nie, nemýľte si úlohu spravodajcu s úlohou predstaviteľa jednej zo strán. Toto už nie je rozprava. Nech sa páči, dokončite svoje hodnotenie. Nech sa páči.

Záhumenský, Marian, poslanec NR SR
Ja som vystúpil aj v rozprave.
Ďakujem pekne. Myslím si, že všetci prítomní, okrem pána Chrena a pár liberálov pochopili, čo zákon sleduje. Myslím si, že nie je asi ani potrebné pokračovať v záverečnom slove, obzvlášť pri atakoch pána podpredsedu, ktorý už chce ukončiť rozpravu, nerád by chcel ešte počúvať o tom, ako vystúpil pán Simon a akú zodpovednosť nesie pri poklese produkcie a tak ďalej, a myslím si, že aj KDH sa nemá čím pochváliť v tejto súvislosti, chcem poprosiť ctené kolegyne a kolegov o podporu tohto zákona. Ďakujem pekne.

Nech sa páči, s procedurálnym návrhom, pán Chren.

Vážený pán predsedajúci, v súlade s § 34 rokovacieho poriadku dávam procedurálny návrh, aby ste teraz prerušili schôdzu a v prestávke poučili pána Záhumenského o úlohe spravodajcu po ukončení a uzavretí rozpravy a vysvetlili mu, že je naozaj len zbabelosťou hodnou starého komunistu vystupovať vtedy, keď sa naňho nedá reagovať. Ďakujem.

Ja skôr využijem úlohu či moderátora schôdze alebo člena vedenia, aby som túto tému prediskutoval na grémiu, pretože sa viackrát stalo, že v záverečných slovách spravodajcovia nehodnotili to, čo majú hodnotiť, ale idú naspäť do vecnej stránky návrhu, čo, samozrejme, volá po ako keby obnovení rozpravy. A to nie je fér. Nie je to kolegiálne a je to proti tomu duchu určite, ale aj pravidlám rokovacieho poriadku.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Budeme pokračovať v rokovaní ďalším bodom programu, ktorým je prvé čítanie o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č.195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov.

Tento vládny návrh zákona bol doručený pod tlačou 190, návrh na jeho pridelenie výborom je v rozhodnutí č. 184.
A teraz by som požiadal ministra kultúry Slovenskej republiky pána Marka Maďariča, aby vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Dámy poslankyne, páni poslanci, cieľom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o vysielaní a retransmisii, je odstránenie sporných bodov medzi súčasným znením zákona a kodifikovaným znením európskej smernice o audiovizuálnych mediálnych službách. Konkrétne ide o ustanovenia týkajúce sa jurisdikcie zákazu vysielania telenákupu na lieky, ktoré podliehajú povoleniu na uvedenie na trh, a vysielania telenákupu na zdravotné výkony, ako aj podpory európskych diel v audiovizuálnych mediálnych službách na požiadanie. Slovenská republika sa v priebehu rokovaní s Komisiou zaviazala, že sporné okruhy odstráni novelou zákona o vysielaní a retransmisii, ktorú predloží do legislatívneho procesu do konca roka 2012.
V oblasti jurisdikcie je potrebné odstrániť rozpor smernice a Európskeho dohovoru o cezhraničnej televízii, ktorý musí riešiť dvadsať členských štátov Európskej únie, ktoré sú súčasne aj zmluvnou stranou dohovoru. V zmysle zásady prednosti európskeho práva rieši väčšina týchto štátov uvedený rozpor vypustením odkazu na dohovor z vnútroštátnej právnej úpravy jurisdikcie. Navrhovaný zákon predkladá rovnaké riešenie aj v prípade Slovenskej republiky.
Zároveň sa v súlade s ustanoveniami smernice navrhuje obmedzenie vysielania telenákupu na lieky a zdravotné výkony. Konkrétne ide o lieky, na ktoré sa vyžaduje povolenie na uvedenie na trh v zmysle § 46 zákona o liekoch a zdravotníckych pomôckach.
Návrh sa zaoberá aj otázkou podpory európskych diel v audiovizuálnych mediálnych službách na požiadanie. V zmysle smernice majú členské štáty zabezpečiť, aby audiovizuálne mediálne služby na požiadanie podporovali tvorbu európskych diel a prístup k nim. V podmienkach Slovenskej republiky sa ako najvhodnejší spôsob podpory európskych diel v ponuke audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie javí zákonom ustanoviť ich podiel v katalógu programov za kalendárny mesiac. Navrhuje sa preto, aby boli poskytovatelia audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie povinní vyhradiť európskym dielam najmenej 20 % celkového času programov ponúkaných v katalógu programov za kalendárny mesiac, pričom na účely výpočtu tohto podielu sa do celkového času nezapočítavajú spravodajstvo, športové podujatia a zábavné hry, aby sa zabezpečila podpora audiovizuálnych diel európskej produkcie.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Dávam teraz slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre kultúru a médiá, pánovi poslancovi Jánovi Senkovi. Nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov, tak ako je to uvedené v tlači 190.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o dôvode novej právnej úpravy a súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.
Návrh zákona obsahuje doložku vybraných vplyvov, doložku zlučiteľnosti právneho predpisu s právom Európskej únie a tabuľku zhody právneho predpisu s právom Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 24. augusta 2012 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali výbory do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Vážený pán predsedajúci, ďakujem, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pánovi poslancovi Senkovi. Nech sa páči, zaujmite miesto pre spravodajcu.
Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Chcem sa teraz spýtať, či sa niekto chce prihlásiť do rozpravy ústne. Je tomu tak. Do rozpravy sa ústne prihlásili páni poslanci Hlina, Viskupič a Vašečka. Končím možnosť prihlásenia sa do rozpravy.
A udeľujem slovo prvému z prihlásených rečníkov do rozpravy. Pán poslanec Hlina, nech sa páči.