7. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážení kolegovia, dovoľte mi k tomuto návrhu zákona niečo povedať.
Zjednodušene sa dá povedať, že tento zákon hovorí o tom, že okrem toho vysielania týkajúceho sa liekov cca 20 % európskej produkcie by malo byť vysielaných v našich televíziách. Ja hovorím, chvalabohu, super, asi pri dnešnom stave televízie by tam mohlo byť kľudne aj 10 % z produkcie krajín Bangladéš, Burkina Faso a Burundi. Bez toho, aby som sa chcel dotknúť týchto krajín, hovorím to v tom zmysle, že predsa sú len geograficky a kultúrne od nás trochu vzdialené. Čiže naozaj televízie v stave, v akom dnešnom štádiu sú, tak kľudne Burkina Faso by bola možno lepšou voľbou pre relácie ako niektoré relácie, ktoré sú tam teraz. To, čo ponúkajú niektoré televízie, to je absolútny škandál. Jedna, tá staršia, je televízia vysoko profesionálna a má aj určitú noblesu. A je to teda spojené aj s tým, aká je vlastnícka štruktúra a že v zásade patrí do portfólia človeka, ktorý je mimoriadne kultúrne rozhľadený človek a ktorý má vzťah k umeniu a proste nastavuje aj určitú firemnú kultúru, ktorý, mimochodom, zbiera aj hlavy Messerschmidta, ktoré zbieram aj ja, pričom ale on zbiera originály, ja zbieram kópie, ale každopádne záľubu v tomto máme rovnakú. Čiže pri takomto človeku, ale aj, ako predpokladám, pri ďalšom pánovi, ktorý má na starosti tú profesionálnu televíziu, pánovi Sarbuovi, proste tá úroveň je určitým spôsobom nastavená a nedosahuje úroveň dedinského TV okruhu v Čremošnom, i keď sa tam tiež niekedy utnú. Keby v Amerike vedeli, že niekto dovolí urobiť realitnú šou vedľa Lincolnovho memoriálu, tak by sa asi čudovali, lebo neviem, či ste to niektorí postrehli, my sme mali reality šou Pláž 33 cca 5 metrov od Štefánikovho pamätníka. A teraz v tejto chvíli v zásade ja to ani nevyčítam tej televízii, že to tam urobila, ale vyčítam to tým, kto to tam podpísal, že to tam dovolili. Naozaj to rozum stojí a padá na tomto, ako niekto to vôbec mohol umožniť a dovoliť. Neviem naozaj prípadne kto má viac skúseností s Amerikou, či je taká prudérna alebo nie je taká prudérna, ale prípadne ma doplňte. Neviem si predstaviť, že by od Lincolnovho memoriálu 5 metrov vedľa niekto točil reality šou a boli by tam nejaké ja neviem striptízové tanečnice. Slovensko je naozaj zasnúbenou krajinou na rôzne výmysly. Predpokladám, že títo ľudia, ktorých som tu teraz spomínal, ani o tom nevedeli. Ale asi by sa začudovali, čo je vlastne v tejto krajine vôbec možné. Čiže je to tá obrovská servilnosť. Úplne brutálna servilnosť niektorých ľudí voči chúťkam niektorých dramaturgov je úplne zarážajúca. Ono je to asi tak, že v krajine, kde sú slabí politici, má aj osvetľovač z TV štábu väčšiu silu. Kto robí, robí aj chyby, to treba povedať. Ten projekt pri tom pamätníku nevyšiel, predsa len čo je moc, to je moc. Ale možno do budúcna by tá televízia mala zvážiť, kde bude lokalizovať nejaké iné projekty a či namiesto takýchto, by som povedal, úletov nebude lepšie pustiť nejaký film, trebárs bangladéšskej produkcie.
Každopádne vďaka firemnej kultúre a rokmi prevereného know-how tu máme, zdá sa, aspoň jednu profesionálnu televíziu. Nad tým, čo však robí tá druhá v ambícii dobehnúť tú prvú, často rozum stojí. Moja otázka, možno naivná, je, či o tom vedia alebo nevedia majitelia tejto televízie. Súťaž, ktorá momentálne prebieha, kde, malé deti, ktoré chúďatá sa možno celý rok pripravujú, chcú niečo predstaviť, komentuje porno herec. To je možné asi tiež iba zrovna v tejto krajine. Už nehovorím o tom, že porno herec, ktorý hral v akom filme. To je asi fakt pre silné žalúdky na Slovensku asi zdá sa úplne v pohode.
To, čo ľuďom teraz púšťajú, niežeby som pozeral. Neviem, koľko to už je dosť rokov dozadu, keď bola tá prvá reality šou, to Big Brothers, tak bol taký obrovský bilbord v centre mesta. A tam som napísal pri Kyjeve, že nepozerám tú zhýralosť a je mi dobre. A pod tým som dal akože môj podpis. Ale moc sa mi to neosvedčilo, lebo došlo k takým akože zvláštnym reakciám. Ale ináč zákernosť toho všetkého je v tom, že moje dcéry, ktoré vlastne to tiež nepozerali, samozrejme, tak sa stávali outsidermi v škole, lebo tam to všetci pozerali. Tak som musel urobiť ďalšiu ťažkú prácu, že doriadim aspoň trochu sebavedomia, že nech to pretočia na dobré, že toto nepozerajú. Ale bolo to náročné. Čiže ja mám naozaj špeciálny vzťah k týmto hlúpostiam. Čiže ja ich nepozerám. Ale teraz som si pozrel tu tie upútavky na Farmár hľadá ženu. A naozaj je to tak dehonestujúce, tak nedôstojné, že rozum stojí. Tu je pán minister pôdohospodárstva, by tiež možno mohol na to zareagovať ako z profesijného fachu, lebo to vlastne dehonestuje aj farmárov, ja som farmár svojím spôsobom, že keď ľudia nazerajú, že keď ostatná spoločnosť nazerá, že toto sú farmári, tak že nikto tým farmárom nebude chcieť byť. Však my trošku, keď to preženiem, tak to poviem, ohrozujeme potravinovú bezpečnosť tejto krajiny, lebo za pár rokov tam nikto nebude chcieť byť, lebo keď sa niekto konfrontuje s tou úbohosťou a s tou ľudskou nedôstojnosťou, ktorá sa teraz prezentuje, že to sú farmári, tak to možno nastane. Čiže možno aj pán Jahnátek by sa mal k tomu vyjadriť. Naozaj je to absolútna úbohosť a zvrátenosť. A som rád, a teraz to chcem povedať, že aj pán minister si to už pozrel. Čiže ja som si zahryzol do jazyka, pozrel som si to a vyzerá to tak, že aj pán minister si to pozrel. A čo s tým? Viete, ja vám poviem, to ja identifikujem alebo tak to poviem, že je to taká bezcharakternosť, nazbierať takýchto jednoduchých, slaboduchých často aj úbožiakov, postaviť ich pred kamery a povedať im, nadávajte si, pomilujte sa. Veď je to absolútne nedôstojné. Ja viem, že táto forma týchto TV relácií má aj úspech, aj tú sledovanosť. Viete, v čom je to zákerné a zlostné? Že to často pozerajú ľudia, ktorí majú zbité svoje sebavedomie. A teraz sa pozerajú na tých úbožiakov. A im to vlastne posilňuje to sebavedomie. Takto je to úplne brutálne zvrátené, že proste tá sledovanosť je dosiahnutá tým, že pozerám sa na veľkého úbožiaka a vtedy si poviem, že však nie som na tom až tak zle. No je úplne zvrátené, či ísť týmto spôsobom. Ľudia, a to treba povedať, sú schopní a ochotní pozerať sa a často sa radi pozerajú na úbohosť a nešťastie niekoho iného. A dokonca sa niektorí vedia z toho aj tešiť.
Pán minister bol bývalý scenárista. A asi zdá sa, že mu došli nervy. A pýtam sa ho, aký je tvorivý prínos týchto dramaturgov alebo týchto tvorivých štábov pri projekcii takýchto reality šou, keď nájdete chudáka, ktorý za 30 eur za deň by vám bol schopný urobiť zo seba absolútneho vola. Ono, viete, keď si to povieme, je to aj taká zákerná možnosť maximalizácie zisku, lebo vy vlastne týchto hercov, týchto účastníkov nazbierate naozaj za pár korún, oni sú fakt ochotní za pár korún zo seba toto robiť. Všetci tí herci, ktorí sú tam, možno vyjdú toľko ako ten pomocný kameraman. A v tom je tá druhá zákernosť toho, že to proste slúži na maximalizáciu toho zisku.
Teraz trošku odbočím, ale nie moc. Ako sa dá tomu brániť? Ja som pred troma rokmi už písal taký text, boli tie revolúcie sociálne, potom ideové a, ja mám pocit, nás čaká ešte jedna, asi posledná a to bude taká revolúcia proti prázdnote, prázdnote ducha, s ktorou sme veľmi silne konfrontovaní tak, že na toto, čo teraz žijeme, naozaj už rozum stojí, my proste sme schopní sa pozerať. Sme schopní sa na tomto smiať. Nevieme, kto býva nad nami. Proste sme schopní nechať kurča prežiť. Teraz tú poľnohospodársku tému opakujem, lebo tu bol ten minister pôdohospodárstva. Kurča sme schopní nechať prežiť svoj život na veľkosti A4 , sme schopní proste nadávať, že kapusta stojí, povedzme, 5 korún, ale na tridsaťtisícovú kabelku čakáme na zľavu. A o kope tých iných paradoxov by som hovoril tej doby, ktoré nám tu prináša, tá prázdnota a ľudia majú takú určitú hranicu, že povedia si, že po tú pôjdem a po tú už nepôjdem. Viete, potom už keď to niekoho bude pokúšať, tak vtedy sa to zlomí a vtedy tá, ja hovorím, posledná revolúcia, revolúcia proti prázdnote príde. A vtedy sa tomu ľudia vzoprú a povedia: „Dosť už, vážení, takto už ďalej s nami nerobte.“ Ak budeme chcieť tlačiť na pílu, tak ako sa teraz tlačí, tak ten úpadok bude prudký. A ja teda predpokladám, že v tých ľuďoch zostalo ešte toľko etiky a toľko tej schopnosti sa vzoprieť, že sa vzoprú.
Ja oceňujem tuná pána ministra, že sa ozval, že sa vzoprel, i keď, povedzme si pravdu, chce to určitú dávku odvahy. V krajine, v ktorej má dramaturg pomaly väčšiu moc ako parlamentný výbor alebo minister, tak chce to dávku odvahy. Ja som si to čítal v tom vašom vyjadrení, že spravíte nejaký okrúhly stôl a pozvete tam osobnosti. Vám tam neprídu osobnosti, o ktorých vy vravíte, že tak senzitívne reagujú na spoločenské. Ja som ich vyzýval pri Gorile, tam bola taká téma, ja som sa pýtal, že kde sú tie osobnosti, ktoré tiež sú veľmi senzitívne, že prečo nikto nepovstal a nevyšiel z tmy, z hmly a nepovedal: „Ja som tu. Som za vami, som s vami.“ Ani teraz vám nikto nepríde za ten okrúhly stôl, lebo to je všetko tak. To je prešpikované strachom, tí ľudia sa boja. Oni vedia, z akej pózy nevyjdete a za koho nič nepokazíte. Póza, že nadávate na SMER, tá vždycky fungovala. A nič ňou nepokazíte. Síce za oponou sa im kľudne pcháte do tohto, ale takto zvonka tento systém je na tom celý postavený. Čiže ja tomu moc nefandím, i keď vám držím palce, aby ste tú nejakú osobnosť za ten okrúhly stôl dostali, ale moc tomu neverím. Ten strach tu je tých ľudí. Oni sa boja toho, že vy keď vystúpite z toho tieňa, tak vás zhasnú, zhasnú vás ako lacnú žiarovku z Baumaxu. Proste tak to je, treba držať palce ministrovi, či aj jeho nezhasnú. A či, keď ho zhasnú, sa niekto za neho postaví. To neviem. Som na to zvedavý. Budem sledovať boj o časovú oponu. To bude tiež veľmi zaujímavé, faith, kde budeme hovoriť o tom, kto tu má ešte silu, kto tu nemá už silu. Som zvedavý, či tým mojim dcéram, mám trinásťročnú dcéru a pätnásťročnú dcéru, sa budem báť zapnúť nechať televízor alebo nie, o tretej poobede, a tiež som zvedavý na možno aj nejakú argumentačnú výbavu tuná kolegov, to bude tiež akože zaujímavé, či sa niekto zaštíti demokraciou ešte v tomto prípade. Verím, že sa tu nájde niekto, kto povie, že je to demokratické, aby ste o tretej poobede deťom púšťali hovadiny. Tak ešte to tu niekto z úst vypustí.
Končím. V zásade riskujete, pán minister, ale držím vám palce. To vám môžem sľúbiť. Možno sa skúsme v niečom spojiť. Vždycky sa hovorilo, že koho sa kto bojí alebo kde je ešte šanca, tak pri veľkej sile ešte ako-tak sú účinné spotrebiteľské protesty. Čiže ja si dám tu prácu, že ja skúsim vyzvať tú druhú televíziu, ktorá je menej profesionálna ako tá prvá televízia a ktorá dobieha tú prvú televíziu, skúsim sa u nich ohlásiť a skúsim ich teda poprosiť, či by sa nedalo u nich zjemniť a zvoľniť. Ja viem tiež, že veľa riskujem. Mi to aj bolo povedané z niektorých úst, ako sa dá zhasnúť. Ja viem, že veľa riskujem. Ale kvôli môjmu svedomiu mi to za to stojí. Skúsim to, či sa tu nedá trošku zľaviť, trošku spustiť, či musia ísť za každú cenu do tej absolútnej nedôstojnosti a z ľudí robiť to, čo z nich robia v tom vysielaní, či má komentovať trinásťročné dieťa to, či vie spievať porno herec ešte z homosexuálneho filmu. To nie je v tejto krajine niekto iný, kto by vedel komentovať? To musí zrovna on robiť? To sme tak úboho na tom, že Slovensko v porote, kde sú dvaja Česi, tak Slovákov zastupuje porno herec z homosexuálneho filmu? Však takto aj tým Čechom musíme byť na smiech. Viete, tu niekedy rozum žasne, že v tejto krajine nie je tu nikto iný. Takže môj protest by bol v tom teda, keby tam nebola vôľa alebo nedefinovali by sme tú vôľu, že je vôľa trošku tu zľaviť a netlačiť na pílu, tak áno, potom jediné, čo je funkčné, je možné v rámci možnosti, i keď vás zhasnú, vyzvať ľudí a spraviť taký spotrebiteľský protest. A pri firmách, ktoré inzerujú cez tieto dotknuté relácie, špeciálne „Farmár hľadá ženu“, tak ja si tú prácu dám. Pritom budem rád, keď ma niekto podporí, naozaj to ocením, prípadne aj tu, lebo to je účinné.
Ja fandím vášmu okrúhlemu stolu. A keď chcete nájsť účinnú metódu, tak to je to, že vyzvete tých ľudí, ktorí inzerujú počas toho vysielania, tej stupídnosti, že pokiaľ budú ďalej zadávať reklamu do tejto stupídnosti, tak vy budete ignorovať ich výrobky. Vám tu garantujem, to je jediné čo zaberie, verte alebo neverte, jediné čo zaberie. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne.
Na vystúpenie rečníka sú tri faktické poznámky. Končím možnosť prihlásenia sa do faktických.
Nech sa páči, pán Mičovský.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Lojzko, ja súhlasím so všetkým, čo si povedal. Zrejme je to notoricky známe, že to, čo sa valí na nás, sa dá pomenovať rôznymi pejoratívnymi slovíčkami ako prízemie, podlažie, hnus. Ale mne tam niečo chýbalo. Možno ozaj sú beznádejné tie pokusy a to, že to všetko, čo dnes existuje v tých televíziách komerčných je ťažko zastaviteľné a možno nepomôžu tomu ani okrúhle stoly pána ministra. Napriek tomu by som si dovolil dať do pozornosti možnosť, že nám to tam možno treba zobrať práve z opačnej strany, ak už toho hnusu je tam tak veľa, a že nám to ozaj vadí a vidíme, že je to ohrozujúce, prečo sa nesnažíme tam dať čosi krásne. Ja som veľa toho nenahovoril s mediálnymi šéfmi tejto spoločnosti, ale raz som mal možnosť rozprávať sa s jedným z bývalých riaditeľov Slovenskej televízie a som sa ho spýtal: Prosím vás, ja mám krásne spomienky zo svojej mladosti, keď každú nedeľu večer 20.05 hodine bola nedeľná relácia Chvíľka poézie. Bolo to 5 minút. A ako človek, ktorý nebol vedený k poézii, si myslím, že od tých čias mám k poézii celkom dobrý vzťah. A niektoré výkony boli také, že si ich dodnes pamätám. Nuž, prosím, možno sa tým zaoberajme aj týmto spôsobom, že teda dobre bojujme s hnusom, ale pokúsme sa za málo peňazí alebo za primeraných prostriedkov dávať tam aspoň okamihy krásna, výchovné, možnože ozaj nie náročné, možnože nie odkukané od západných televízií, možno to nenakúpime ako nejaké modré z neba alebo čo, ale ja mám fakt to šťastie, že to nepoznám, a dajme tam čosi vlastné. Pán minister, možno by toto bola tiež reakcia pri tom stole, keď sa budete rozprávať. Mne ten generálny riaditeľ vtedy povedal, že ale to by bolo veľmi drahé. No, sakra, tak potom z ekonomiky veľa neviem. Ak nákupy tých programov nie sú veľmi drahé a nedeľná chvíľka poézie by bola veľmi drahá, tak potom zrejme nerozumiem ekonomickým tokom v našej mediálnej tvorbe. Ďakujem.

Ďalší s faktickou je pán poslanec Škripek.

Ďakujem. Ja zasa poďakujem Alojzovi Hlinovi, že dobre hovorí, ale je mi také prekvapujúce, že taký silný muž, ktorý vie poukázať na dobré veci veľmi presne, že by sa bál, povedal: „Zhasnú nás.“ Veď my sme ľudia, ktorí majú hovoriť to dobré slovo a to dobré slovo máme posunúť do spoločnosti. Takže ja tiež oceňujem pána ministra, že urobil takúto verejnú výzvu, dal otvorený list spoločnosti a všetkým tým skupinám, ktoré majú čo hovoriť. A ja sa, Lojzo, naozaj nechcem báť zapnúť TV, aby o desiatej dopoludnia alebo o tretej poobede tam boli veci, ktoré my by sme nechceli, aby ich ľudia videli. Veď toto je naša spoločnosť. A ja sa aj naozaj stále tu pýtam v politike: Však toto je naša spoločnosť, ktorú máme čo najlepšie vybudovať, čo najlepšie urobiť? Tak urobme to. A pán minister to má v rukách, aby veľmi konkrétne nariadenia a usmernenia, ako aj vyhlášky tu platili. A potom pán minister je zo strany SMER, ktorá tu predsa vie schváliť také dobré zákony, aby ochránili náš spoločenský priestor. A naozaj demokracia, ktorú žijeme, nemá právo deštruovať deti a mládež. A tá divná forma demokracie na Slovensku je, že v mene slobody môjho veľkého mňa tu bude každý hnoj, čo tu niekto chce. Veď predsa sa argumentuje, to hovoria majitelia tlače a médií, že dopyt diktuje, čo treba vysielať. Tak nie je to pravda. Ja by som chcel vidieť tie tisícky dopisov, ktoré si žiadajú púšťať vulgárne filmy, lebo sa im to páči. Tak mi vážne ukážte ten dopyt teda niekto. A, naopak, dajme kvalitné veci a ľudia tiež nebudú písať stovky dopisov, že nechcú vidieť tieto kvalitné filmy, chcú nejakú špinu. Tak ja myslím, že máme len veci zmeniť.

Ďakujem pekne.
Ďalším s faktickou je pán poslanec Kuffa.

Ďakujem za slovo. Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, pozorne som si vypočul tuná kolegu Hlinu. Naozaj to, čo je prízemné a amorálne, tak to je v kurze. A kto sa náhodou ozve a obráti sa možno aj na verejnosť alebo verejne čosi povie a označí, dovolí si čosi označiť za morálne, tak ho zhasnú ako lacnú žiarovku z hypermarketu, ako to bolo tu povedané. Reality šou sa natáča vedľa sochy Štefánika, ako to bolo tu spomenuté. Pán minister, my nemáme televízor. Takže som odkázaný len naozaj na takéto informácie. Vôbec neľutujem, že ho nemáme, pretože naozaj nie je na čo hľadieť v tom televízore. Ani nijaká opona nevyrieši naše vysielania. Ale naozaj tá tvorba tých programov, ktoré sa predostierajú nielen mládeži, ale nám všetkým, tak to formuje aj nášho ducha slovenského ľudu. Tak ako to bolo tuná spomenuté, naozaj médium má veľký a silný vplyv na nás všetkých. Ak budeme dávať také negatívne veci, tak aj toto bude odraz spoločnosti. A týmto smerom sa budeme orientovať. Dovolím si tuná citovať podľa mňa jedného veľkého človeka rodáka zo Slovenska monsignora Trstenského, ktorý povedal jednu krásnu vetu: „Ešte žiaden národ nebol chválený za to, že si špinil do vlastného hniezda.“ A my, Slováci, akoby sme si chceli čím viac našpiniť do toho hniezda cez všetky možné veci vrátane aj televízie a vysielania, aby sme ukázali tú svoju "veľkosť". Tak to je tá prízemnosť, na ktorú poukazoval tuná kolega Dodo Hlina. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

S reakciou na faktické poznámky... (Reakcia poslanca.) Nie, ďakujem pekne, oceňujem.
Pán poslanec Viskupič je ďalším rečníkom v rozprave. Udeľujem mu týmto slovo. Nech sa páči.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, skutočne som sa potešil čítajúc body tejto schôdze, že prišlo k otvoreniu zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii, pretože aj pri predkladaní programového vyhlásenia vlády na mediálnom a kultúrnom výbore som sa pýtal, či bude nejaká ambícia vlády, keďže toto nebolo obsiahnuté v programovom vyhlásení vlády, zmeniť túto normu a v niektorých bodoch ju poopraviť. Viem, že predchádzajúci minister ohlasoval zámer tento zákon meniť komplexne. A keďže som predkladal niektoré pozmeňujúce návrhy, keď bol otvorený, mal som ambíciu vylepšiť postavenie možno retransmisnej rady, možnosť štátu voči našim vysielateľom. Aj moji predrečníci spomínali niektoré veci, ktoré v tom zákone sú. Možno je to až taká bezradnosť, ktorá prichádza pri korigovaní stavu našej audiovízie ako celku, myslím, vašimi slovami. Neviem, čítal som nejaký titulok, ktorý hovoril dokonca o idiotizácii spoločnosti. Neviem, či je správny, ale tuto sa, myslím, zhodneme. A skutočne stav vysielania či už z licencie a často možno aj tam, kde máme väčší vplyv, a to je v médiách verejnej služby, poburuje spoločnosť. A nie celkom si plnia tie médiá funkciu, ktorú by si plniť mali.
Chcel by som teda spomenúť, že snaha transpozičná alebo transponovať, čo sa týka liekov a lekárskych výkonov do dôsledkov, keďže Európska únia považuje súčasný stav za nevyhovujúci alebo nedokonalú transpozíciu, je dobrá. A na základe toho otvorili sme tento zákon, pravdepodobne sme museli ísť z úrovne Európskej únie. Taký náznak toho, aby sme sa na zákon o vysielaní a retransmisii pozreli komplexne, ak bude zaznievať z opozičných lavíc, možno čím ďalej, tým viac aj z vašej strany, pravdepodobne dúfam, že to naberie to, že sa na zákon o retransmisii aj toto volebné obdobie pozrieme možno aj komplexne.
Zároveň ja by som si dovolil okrem toho možno aj poopraviť kolegu, že sa nejedná celkom o televízne vysielanie, to, čo transponujeme z hľadiska stanovenia tej 20-percentnej kvóty európskych diel, ktoré musia vo vysielaní byť. Nejedná sa o vysielanie, ale jedná sa o konkrétnu službu. Je to služba na požiadanie alebo on-demand. A by som sa to snažil priblížiť. Sú to ako keby videopožičovne, ktoré do domácností prichádzajú na základne operátorov. A môžu si tak ľudia z domácností viac-menej objednať film akýkoľvek, ktorý táto služba ponúka. V súčasnom stave to nebolo upravené. A myslím, že sa to píše aj v dôvodovej správe, že rôzne štáty pristúpili k tejto úprave rôzne. Česká republika napríklad kombinuje 10-percentnú kvótu na európske diela s alternatívnou povinnosťou vynaložiť aspoň 1 % z výnosov tejto služby za sledované obdobie na tvorbu európskych diel alebo na nadobudnutie práv európskych diel. Belgicko kombinuje spôsoby podpory európskych diel uvedené v článku 13 tejto smernice. My sme sa rozhodli ísť cestou stanovenia 20-percentnej kvóty, ktorá, si myslím, z hľadiska európskych diel je takisto riešením.
Tu by som si ale dovolil pootvoriť dlhodobú otázku, ktorá trápi našich tvorcov, a to, či by sme sa napríklad nemohli zamyslieť nad tým, či nechrániť priamo slovenských tvorcov audiovizuálnych diel a nezačali by sme sa baviť aj na pôde parlamentu o tom, že naša slovenská tvorba potrebuje väčšiu ochranu, pretože aj táto transpozícia hovorí o európskych dielach. Viem, že v dôvodovej správe sa píše teda aj to, že sa teda myslí tým aj slovenské. Ale myslím si, že mali by sme z hľadiska toho, že kultúrny rozmer je jeden z dôležitých rozmerov, ktoré členské štáty Európskej únie si zachovať majú, zamerať sa na to, že stanovíme možno nejakou úpravou nášho právneho systému, tuná to môže byť či už cez autorský zákon alebo možno aj priamo cez vysielanie, retransmisiu, kvótu aj pre slovenské diela, a tým pádom budeme môcť obstáť pred našimi tvorcami, že naši vysielatelia budú viazaní vysielať hlavne alebo teda v nejakom percente slovenskú tvorbu. Čiže túto transpozíciu viac-menej podporujeme, keďže nič zlé nezavádza.
Ešte si myslím, že nebolo spomenuté v úvodnej reči, to je tzv. otázka, že sa odstraňuje rozpor medzi smernicou o audiovizuálnych mediálnych službách a tzv. Európskym dohovorom o cezhraničnej televízii. (Reakcia navrhovateľa.) Áno, hovorili ste o tom, pardon. Čiže chcel by som to vyzdvihnúť. Podľa doterajšej právnej úpravy, ktorá síce z dohovoru vychádza, ak by vysielateľ usadený v našom štáte, ktorý je zmluvnou stranou dohovoru, nebol považovaný za vysielateľa, a patrí pod jurisdikciu našej republiky, a to v prípade, ak by využíval pozemné satelitné stanice na prenos signálu, tzv. enabling, zo Slovenskej republiky alebo družicovú kapacitu, odstránením tejto kolízie zo smernice bude musieť zaviesť to, že pod slovenskú jurisdikciu naozaj patrí. V zmysle zásady prednosti európskeho práva teda tým to rieši väčšina z 20 štátov, ktoré sa takisto budú musieť s touto smernicou zaoberať. A možno sa to vyrieši. A ja sa tuto skúsim pána ministra opýtať, či problém Skylinku a zavádzania vlastne poplatkov tým, že vieme, že ten prevádzkovateľ je mimo územia štátu, je dotknutý týmto alebo či sa to týka programovej služby alebo či do budúcna aj problém Skylinku nielen pri transpozičných snahách budeme môcť riešiť tuná na pôde Slovenskej republiky a parlamentu. Chcem uviesť to, dovolím si to pri tejto príležitosti, že z hľadiska činnosti výboru pre médiá a kultúru sme sa priamo problémom Skylinku zaoberali päťkrát, a to aj takým spôsobom, že z moci výboru sme oslovili tri dotknuté orgány, telekomunikačný, protimonopolný, retransmisnú radu, ďalej sme oslovili Slovenskú obchodnú inšpekciu. A zažili sme celkom slušný pingpong poslanecký medzi tým, že kto je vlastne zodpovedný za stav Skylinku. Telekomunikačný úrad aj retransmisná rada nás odkázala na Slovenskú obchodnú inšpekciu, Slovenská obchodná inšpekcia nás odkázala späť. Čiže z hľadiska toho, akým spôsobom sa problém Skylinku bude riešiť ešte tým, že teda už 1. september už prebehol a žiadny dotknutý štátny orgán, štátna moc, žiadny minister ani tuná nikto z poslancov problém, ktorý sa dotýka obrovského množstva slovenských rodín, nevyriešil, tak dúfam, že následné kroky budú smerovať k tomu, aby sme vyjasnili tento právny stav a aby sme aj problém Skylinku možno na výbore otvorili.
Čiže ak by som zhrnul transpozičnú snahu v oblasti zákona o retransmisii, vítam a dúfam, že do budúcna sa aj ministerstvo bude zaoberať zákonom o retransmisii, aby tá idiotizácia spoločnosti ďalej nepokračovala, úprimnejšie a možno aj s väčšou snahou. Ďakujem.

Na vystúpenie pána poslanca nie je žiadna faktická poznámka.
Nech sa páči, posledným prihláseným... (Reakcia poslanca.) Pán poslanec povedal, že nechce vystúpiť, zrieka sa vystúpenia v rozprave.
Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Chce... (Reakcia ministra.)
Tak pán minister sa prihlásil do rozpravy, v súlade s rokovacím poriadkom mu dávam slovo. Nech sa páči, pán minister.