7. schôdza

Ďakujem pekne. Ja by som chcel iba toľko k tomu povedať pri všetkej úcte k pani poslankyni, že RTVS ako taká je verejnoprávna inštitúcia a je prirodzené, že za služby verejnosti, ktoré poskytuje verejnoprávna inštitúcia sa platia úhrady. Daň je úplne niečo iné. Čiže tu som chcel iba na to upozorniť, že v minulosti aj za bývalej vlády Mikuláša Dzurindu existovali koncesionárske poplatky a vyberali sa. A myslím si, že vtedy pani Vášáryová to nekritizovala. Teraz, keď sa máme k tomu vrátiť, čo už bolo, ako bolo povedané, v minulosti a bolo overené, len teraz je to už za služby poskytované verejnosti, tak má námietky. Čiže ja si nedovolím súhlasiť s vaším vystúpením.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Zrejme sme sa nerozumeli, to mi je veľmi ľúto, alebo zrejme ste nepočuli, čo tu hovoril pán poslanec Sulík. On ako ekonóm jasne vysvetlil a vyčistil náš jazyk. Ja si myslím, že je veľmi dôležité, aby sme hovorili v presných termínoch, pretože jazyk ovplyvňuje spôsob nášho myslenia. Čiže pozrite si verejný rozpočet, teda rozpočet, ktorý potom tu budeme napríklad koncom októbra, alebo v novembri schvaľovať, a nájdete tam kolónku RTVS. To predtým nebolo, pretože to nebola daň. Viete, to sú jednoducho také fakty. Odkedy je to daň, tak je financovanie RTVS súčasťou štátneho rozpočtu. A myslím si, že môžete poprosiť pána Sulíka, on vám znovu vysvetlí. To bolo myslím také jasné, veľmi technokratické vystúpenie, kedy on vysvetlil, prečo je to daň, a ja s ním súhlasím.
Takže ešte raz. Tu vlastne nediskutujeme o ničom podstatnom. My sa len vraciame k niečomu, proste anulujeme možnosť, že od 1. januára 2013 budeme mať iný spôsob financovania verejnoprávnych médií, čiže vraciame sa k tomu, a ja ako opozičná poslankyňa som považovala za svoju povinnosť upozorniť na to, že ten zákon, ktorý platí stále teraz, že s ním boli problémy, problémy, ktoré sú systémové, a problémy, ktoré boli, dajme tomu, viazané aj s veľmi, veľmi zvláštnymi. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Vážený pán minister, vážená pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, téma znovuzavedenia úhrad za službu verejnosti alebo, ako sa to, aj keď nie veľmi správne ľudovo nazýva, koncesionárskych poplatkov, nie je počas môjho dvojročného pobytu v tomto pléne novou.
Za minulej vlády sa celá debata okolo verejnoprávnych médií, niekedy možno aj na škodu veci, točila okolo možného spôsobu reálneho zabezpečovania financovania médií verejnej služby. Myslím si, že takisto ako je snaha aj pána ministra, bola aj snaha minulého ministra médiá verejnej služby zachovať. Skutočne, tu sme pravdepodobne všetci na jednej lodi, pretože vysielatelia z licencií alebo komerční vysielatelia, alebo tí, ktorí sú závislí na predaji reklamného času, pravdepodobne mnohé formáty, ktoré médiá verejnej služby majú a môžu prinášať, zabezpečovať nebudú. Nebudú z jedného prostého dôvodu, pretože nedokážu formáty možno pre menšinového diváka, možno pre diváka, ktorý, možno pre témy, ktoré zo začiatku nezaujímajú verejnosť natoľko, že debata prebieha v marginálnych skupinách, až následne sa vzbudzuje záujem, možno preto a hlavne teda preto by médiá verejnej služby zachované mali byť.
Tuto sa ale, mám pocit, ani veľmi politicky nedelíme. O zachovaní médií verejnej služby sme sa však v minulom období bavili preto, že tvorili obrovský až likvidačný dlh, takzvaný kumulovaný dlh. Myslím, že to bolo okolo 46 mil. eur, s ktorým sa musela bývalá vláda vysporiadať a ktorý médiá mal priniesť do toho, aby mohli byť zachované a mohla sa konečne začať debata aj o programe. Bolo ambíciou aj, jednak teda hovorilo sa o začiatku reformy, a to bolo spojenie médií a zároveň aj zabezpečenie nejakej formy financovania, ktorá nebude závislá od politickej moci natoľko, že v jednom kuse sú ohrozované základné parametre fungovania, a to je hlavne teda zabezpečenie reálneho financovania.
To čo sa menilo, bolo to, že takzvaný zástrčkový zákon, ktorý v plnej podobe sa snaží predkladateľ obnoviť, alebo zachovať, nedokázal v realite zabezpečiť financovanie médií verejnej služby.
Je to reč čísiel. Bolo to spomínané viacerými predrečníkmi. Dokonca sme tu mali aj definíciu toho, čo je poplatok a čo je daň, veľmi vyčerpávajúcu. Myslím si, že v súčasnom stave, a tá odpoveď stále visí, alebo otázka visí vo vzduchu, a dúfam, že príde k odpovedi, akým spôsobom teda bude médium verejnej služby slovenský telerozhlas alebo RTVS financovaná, ak na úhradách zo služieb verejnosti sa bude vyberať po prijatí tohto, aj od 1. 1. 2013, 4,64 eur, a toto zabezpečí sedemdesiatpäťmiliónový výber, pričom tri milióny eur idú na obsluhu toho, aby tieto poplatky boli vybrané. To je 72 mil. eur. Myslím, ak si správne pamätám z reklamy, je to okolo jeden a pol milióna a doterajšia zmluva so štátom bola nastavená v sume 14 mil. eur.
Či už projekt, alebo to, čo hovorili zástupcovia rady a médií na výbore, hovorí o deväťdesiat až stomiliónovom financovaní. Pýtam sa teda, prečo zavádzame spôsob nanovo, ktorý, napriek tomu, že ako to, myslím, spomínal predo mnou Daniel Krajcer, nebol ani v programovom vyhlásení vlády a nebol ani obsahom predvolebného dokumentu alebo predvolebného programu, ktorý nehovoril o opätovnom obnovení týchto poplatkov. Prečo teda dávame nedokonalé financovanie, ktoré ani v súčasnej dobe nezabezpečuje dostatočné množstvo financií na financovanie RTVS na občana, a zároveň otvárame otázku, kde manažment RTVS zoberie sumu 30 mil. eur na to, aby, či už dodržal z hľadiska projektu zámery, alebo z hľadiska toho, aké sú reálne potreby tohto média.
Čo ja považujem za najdôležitejšiu vec, a bolo to zhrnuté, je to financovanie zo štátneho rozpočtu, by som to povedal ľudovo, bolo nastavené takým spôsobom, že minister financií túto sumu, ktorú mu zákon káže, ľudovo povedané, musí dať.
Zmluva so štátom nie je takýto parameter. Je to o tom, čo dohodne manažment s ministrom kultúry, a to, čo dohodne minister kultúry s ministrom financií, a tým pádom je skutočne manažérske, myslím si, manažérsky zázrak, ak niekto má spravovať takúto inštitúciu, a presne nevie, čo má rozpočtovať na rok, minimálne na rok vopred. Nehovorím už o strednodobých a dlhodobejších plánoch.
To financovanie zo štátneho rozpočtu s tým, že sa teda úhrady za službu verejnosti platiť nebudú. Viackrát tu bolo spomenuté, že sú štáty, ktoré používajú presne tento model. A sú štáty teda, ktoré používajú aj, či už koncesie, alebo nejaký spôsob iného poplatku. Ja si myslím, že na Slovensku tá debata mohla dobehnúť, že na tento čas, kedy situácia jednak ekonomická a jednak situácia ľudí na Slovensku je taká, že šetria každé euro, mohli sme aj nie iba z týchto ako sociálnych príčin, ale aj z príčin tých, že ako médium verejnej služby bude do budúcnosti fungovať a či jeho financovanie bude zabezpečené, pristúpiť k tomu, aby skutočne bola reálna suma v rozpočte viazaná na fungovanie médií verejnej služby.
Zároveň tam bol vytvorený valorizačný mechanizmus, ktorý bol závislý od toho, akým spôsobom sa ekonomika vyvíja. Vyššie HDP, viac pre médiá verejnej služby. Dávalo to logiku, dávalo to stabilitu vo financovaní média, možné rozpočtovanie, možná tvorba ročných rozpočtov, strednodobý, dlhodobý horizont. Toto sú všetko odpovede, prečo sme mohli dostať a zachovať tento model financovania.
Vnímam, s tým ako pán minister vstúpil do rozpravy, že za predchádzajúceho obdobia súčasná vládna strana, vtedy 62 poslancov opozičných za stranu SMER nesúhlasilo s týmto spôsobom financovania. Práve preto si nemyslím, že tá výčitka o tom, že voliči boli podvedení, alebo neboli, dalo sa teda vyčítať z toho, že pravdepodobne k zavedeniu poplatkov príde.
Ja som si však myslel, že po oboznámení sa so situáciou, ktorá je jednak v štátnej kase a jednak s nejakým tým citlivým, a myslím si, že sociálna demokracia by mala mať ten citlivý prvok na verejnosť, príde k prehodnoteniu tohto zámeru. A potom ako médium verejnej služby bolo vytrhnuté z dlhu a dokázalo hospodáriť aj na základe týchto parametrov, a teda do budúcna, keďže vieme rozpočtovať, aká suma to z rozpočtu bude, bude tento model zachovaný a nepretaví minister kultúry ambíciu vyberať koncesionárske poplatky alebo úhrady za službu verejnosti od občanov.
Nestalo sa tak, tak ja by som si na záver dovolil iba apel, keď už sa takto deje a vieme, že ohrozujeme nejakým možným spôsobom budúce financovanie verejného média a zároveň zaťažujeme rozpočty ľudí, ktorí majú doma zavedenú elektrinu, aby sme sa zamysleli nad skutočným valorizačným mechanizmom a z hľadiska kvality ponúkaného programu oznámili verejnosti, že ak tento zákon prejde, nič sa veľmi s kvalitou programu stať nemôže, pretože len zachováme súčasné status quo.
Zároveň to, čo bolo povedané vo výbore, že aby sme zabezpečili iba sumu, ktorá bola viazaná v rozpočte, by museli byť koncesionárske poplatky zvýšené zhruba na šesť eur. Hovoril to na výbore pán generálny riaditeľ Mika, tak pravdepodobne aj jeho ambície rozšíriť program možno o športový kanál, možno o nejaký ďalší monotematický kanál, ktorý bude pre deti, alebo pre nejakú inú cieľovú skupinu, a konečne, keďže vieme, že máme zaplatený plný multiplex, čiže vieme šíriť štyri kanály, a financovanie programovej služby máme zabezpečené ledva na dva, tak aby sme sa naozaj zamysleli nad tým, že, otvorili tú debatu teda naostro, nanovo, a povedali, z ostatného rozpočtu musí byť takáto suma, a teda valorizačný mechanizmus, ktorý do tohto zavedieme, sa dotkne aj verejnosti a dotkne sa ho takouto sumou.
Ja sa aj preto pýtam, prečo v súčasnej podobe nepredkladáme teda do dôsledkov to, čo sa ministerstvo možno v nejakých, neviem, či fázach bude pripravovať. A to znamená, či sa koncesie budú zvyšovať. A tu je tá otázka, myslím si, namieste, a položím ju priamo, budú sa koncesionárske poplatky a s akým horizontom zvyšovať? Možno, že v záverečnej reči odpoveď bude. A teda, či je skutočným zámerom ministra kvalita, zachovanie médií verejnej služby, alebo iba to, aby uľahčil úlohu, ktorú minister financií má, a to odľahčil rozpočet a previedol toto bremeno na ľudí bez toho, aby existoval nejaký reálny koncept toho, akým spôsobom budú do budúcna médiá verejnej služby financované.
To, že sú financované málo, vieme. A myslím si, že keby bol zostal teda ten stav, ktorý máme, urobíme omnoho viacej aj pre ľudí tejto krajiny aj pre médiá verejnej služby.
Toľko môj názor. Tak ako ste hovorili, pán minister, vy, že váš názor je, že kvôli prepojeniu médií a divákov, je tam budovaný nejaký vzťah aj na základe toho, že platia nejaký poplatok. Ja si myslím, že ten vzťah je veľmi pošramotený a že kvalita programu v médiách verejnej služby je hodnotená verejnosťou aj takým spôsobom, že tieto médiá nesledujú, a možno aj cez výber týchto poplatkov alebo ochotu ich platiť dávajú nejaký signál, že čosi s tým treba robiť.
Ja by som možno dal apel na to, aby sme súčasné financovanie a spôsob financovania aj s možnosťou valorizácie ponechali možno na nejaké prechodné obdobie a potom sa zamýšľali nad tým, rešpektujúc aj ekonomickú situáciu obyvateľov Slovenskej republiky, ale pravdepodobne táto výzva nepadne na úrodnú pôdu. Toľko.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo pán podpredseda. Dovoľte mi dámy, páni, pár poznámok, možno reakcií na rozpravu, najmä tú dnešnú, keďže včera som už reagoval.
Pani poslankyňa Vášáryová hovorila o tom, že tento zákon na výber úhrad bol zle pripravený, a charakterizovala to na príklade živnostníkov. To znamená, že bol zle pripravený v tom zmysle, že niektoré skupiny sú oslobodené alebo čiastočne oslobodené.
Neviem, či by ste si trúfli, pani poslankyňa, dať potom aj pozmeňujúci návrh a opraviť tento zákon v tom zmysle, že mali by dôchodcovia platiť plnú výšku úhrady, živnostníci už od toho vlastne, od toho, keď zamestnávajú jednu osobu, čiže samých seba, prípadne, že by bol zavedený poplatok aj zdravotne ťažko postihnutým.
Hovorím to preto, lebo keď sa tak veľmi ľahko povie, že tento zákon je zlý, ja by som odporúčal si spomenúť, aký bol predtým zákon o koncesionárskych poplatkoch. Veď si spomeňme, lebo vy ste časť svojho vystúpenia práve venovali nejakým spomienkam na minulosť, aký bol ten zákon zlý v zmysle výšky neplatičov obrovského percenta, veď to sa už blížilo skoro k päťdesiatim percentám.
A v tomto zmysle si myslím, že tento zákon bol určitým krokom k zlepšeniu. Minimálne pri výbere. A je faktom, že ten odhad, najmä potom v závislosti od rozhodnutia oslobodiť veľké skupiny obyvateľstva od úplnej platby, alebo čiastočnej, nenaplnil aj mnou očakávané predstavy, ale súčasne ten výber je vyšší, ako bol z toho pôvodného zákona.
A potom budem reagovať na správnu asi, ja sa stotožňujem s výzvou pána poslanca Viskupiča, treba hovoriť a rozdebatovať spôsob valorizácie tohto spôsobu financovania verejnoprávnych médií.
Som toho zástancom. A poviem otvorene, musí byť na to vhodná situácia aj v zmysle tom, čo naznačila pani poslankyňa Vášáryová, musia verejnoprávne médiá preukázať voči obyvateľstvu to, že si zaslúžia tú podporu. Ako ja si túto dilemu uvedomujem a mrzí ma, že aj pri tej podpore, ktorú dostávali verejnoprávne médiá pri mojom prvom pôsobení, nevyužili túto podporu. Nevyužili. A mohli ju využiť.
O to je to ťažšie a som veľmi vďačný aj za postoj pani poslankyne Vášáryovej aj pána Viskupiča, že podporujú verejnoprávne médiá. A že v tomto existuje zhoda. To je naozaj kľúčové, akokoľvek budeme kritizovať pôsobenie jednotlivých manažmentov a tie výstupy, som rád, že tu existuje zhoda na tom, že ak dobre verejnoprávne médiá fungujú, sú veľkou baštou, doslova to poviem, aj demokracie.
To je, myslím si, inde odskúšaný jav a snáď sa k tomu aj postupne dopracujeme, že budeme môcť aj používať tento prospech verejnoprávnych médií vo väčšej miere, ako je tomu dnes, hoci si myslím, že by sme ich nemali úplne tak zatracovať a že úplne také nadávanie na tie verejnoprávne médiá dnes nie je, ako tomu možno bolo pred nejakými pätnástimi rokmi. A mnoho je tam naozaj programov, ktoré inde nemôže verejnosť vidieť.
Pani, vtedy generálna riaditeľka rozhlasu, Zemková nerokovala o zmluve so štátom pol roka. Ona ju istý dlhý čas odmietala. A potom veľmi rýchlo, keď, povedal by som, si zrátala určité veci, veľmi rýchlo tú zmluvu uzavrela.
Čiže nechcem sa k tomu vracať. Aj možno k nejakým jej motívom, prečo najprv vystúpila proti zmluve. A myslím si, keď došlo na praktickú stránku veci, veľmi rýchlo pochopila, že to nie je o žiadnom diktáte ministerstva, že jednoducho sú to ďalšie legitímne peniaze pre verejnoprávne médiá, čo nie je neobvyklé aj v iných štátoch, že jednoducho financovanie verejnoprávnych médií sa skladá aj z takých zdrojov, že čiastočne idú z poplatkov a čiastočne aj z dotácií štátu v režime napríklad zmluvy so štátom.
Ďakujem pekne, myslím si, že to je všetko, na čo som chcel v tejto záverečnej, v tomto záverečnom vystúpení reagovať.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Predkladaným vládnym návrhom zákona sa zabezpečuje v podmienkach Slovenskej republiky vykonávanie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1221 z 25. novembra 2009 o dobrovoľnej účasti organizácií v schéme spoločenstva pre environmentálne manažérstvo a audit, takzvaný EMAS, ktorým sa zrušuje nariadenie ES č. 761 z roku 2001 a rozhodnutia komisie 2001/681 ES a 2006/163 ES. Schéma EMAS je založená na princípe dobrovoľnosti. Začleniť sa do nej môže na základe vlastného slobodného rozhodnutia každá organizácia, ktorá chce zlepšiť svoje environmentálne správanie po splnení ustanovených požiadaviek.
Environmentálne manažérstvo a audit je z prevažnej časti financované z vlastných zdrojov organizácie. Prináša okrem postupného znižovania vplyvov činností organizácií na životné prostredie aj určitý príspevok k trvalo, k trvalému ekonomickému rastu a prosperite. Organizácii sa zlepší dobré meno, zlepší sa jej prístup na niektoré trhy, prístup k licenciám, povoleniam, verejným zákazkám a k výhodnejším úverom alebo poistným podmienkam. Návrh zákona ustanovuje podmienky na začlenenie organizácií do schémy EMAS, orgány presadzovania práva, pôsobnosť orgánov štátnej správy vo veciach environmentálneho manažérstva a auditu a zodpovednosť za neoprávnené používanie loga EMAS.
Vplyvy návrhu zákona na podnikateľské prostredie, na životné prostredie a na informatizáciu spoločnosti budú pozitívne. Návrh zákona nepredpokladá ani sociálne vplyvy.
Verím, že predložený návrh zákona schválite a postúpite do druhého čítania.
Ďakujem pekne.

Príjemný dobrý deň. Vážené panie poslankyne, vážení pani poslanci, vážení prítomní. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie svojím uznesením č. 35 zo 4. septembra 2012 ma určil za spravodajkyňu k vládnemu návrhu zákona o environmentálnom overení. (Jaz. red.: správne má byť "overovaní".) Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej správy.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade a vplyvu na štátny rozpočet.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika vládneho návrhu zákona je upravená v práve Európskej únie. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave doručí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 10. augusta 2012 č. 161 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady pre výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky.
Ďakujem, skončila som.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vládny návrh zákona o ochrane ozónovej vrstvy Zeme a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa predkladá v súvislosti s uplatňovaním nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1005/2009 o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu, ktoré nahradilo dovtedy platné nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 2037 z roku 2000 o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu.
Predložený návrh zákona upravuje povinnosti podnikov, ktoré nakladajú s látkami poškodzujúcimi ozónovú vrstvu, výrobkami a zariadeniami, pôsobnosť orgánov štátnej správy, zodpovednosť za sankcie za porušenie ustanovení nariadenia č. 1005/2009 a tohto zákona. Stanovuje požiadavky kontroly úniku uvedených látok, ukladá povinnosť evidencie a oznamovacej povinnosti, upravuje podmienky na získanie odbornej spôsobilosti na nakladanie s látkami poškodzujúcimi ozónovú vrstvu a na vydávanie odborných posudkov.
Návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s medzinárodnými zmluvami a dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Vládny návrh zákona má pozitívny vplyv na verejné financie a na životné prostredie. Prosím o schválenie predloženého návrhu zákona a postúpenie do tretieho čítania.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 114 z 24. júla 2012 pridelila vládny návrh zákona o ochrane ozónovej vrstvy Zeme a o zmene a doplnení niektorých zákonov na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.
Oba výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, s ním súhlasili a odporučili ho Národnej rade schváliť s pripomienkami, tak ako sú uvedené v časti IV. tejto spoločnej správy.
Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch spoločnej správy nasledovne. O bodoch spoločnej správy č. 1 až 37 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach, uvedených pod bodom III. tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o ochrane ozónovej vrstvy Zeme a o zmene a doplnení niektorých zákonov schváliť s pripomienkami.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o ochrane ozónovej vrstvy Zeme a o zmene a doplnení niektorých zákonov vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 40 z 11. septembra 2012.
V citovanom uznesení výboru poveril spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a splnomocnil ho podať návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 137 z roku 2010 o ovzduší, sa predkladá hlavne z dôvodu povinnosti transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/81 o národných emisných stropoch pre určité znečisťujúce látky a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/75 o priemyselných emisiách do nášho právneho systému.
Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými právnymi predpismi, ako aj s právom Európskej únie. Je v súlade s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, najmä s protokolmi vydanými k dohovoru o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov. Návrh nepredpokladá vplyvy na rozpočet verejnej správy, nebude mať sociálne vplyvy, ani vplyvy na informatizáciu spoločnosti. Úpravou nových povinností dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia v podnikateľskom prostredí, avšak bez zvyšovania nákladového zaťaženia v porovnaní s doterajším zákonom o ovzduší. Vplyv zákona na životné prostredie bude pozitívny. Poprosím o schválenie a postúpenie do tretieho čítania.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán podpredseda. Uznesením č. 115 pridelila Národná rada vládny návrh zákona o ovzduší na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu a výboru pre životné prostredie a pôdohospodárstvo. Za gestorský výbor, samozrejme, určila výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Oba výbory Národnej rady prerokovali daný návrh zákona a súhlasili s ním. Zároveň gestorský výbor odporučil hlasovať o bodoch spoločnej správy 1 až 11 a tieto body schváliť. Zároveň odporučil gestorský výbor schváliť vládny návrh zákona s pripomienkami.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.