7. schôdza

Ďakujem pekne, pani predsedajúca, pán minister, pán spravodajca, kolegyne, kolegyňa a kolegovia. Takže znovu je to o poloprázdnej sále, no dobre, takže asi mám tu smolu, že stále mi takto nejako vychádza, buď tesne pred 19.00 hodinou, alebo hneď zrána, no ale dobre. Život je asi o tom.
Takže dovoľte, aby som aj ja trošku prispel do tejto rozpravy, hoci môžem povedať, že nie som pedagóg, ale každý tým nejakým pedagogickým procesom prešiel aj nejakými tými voľnočasovými aktivitami, tak preto mi dovoľte trošku sa k tomu vyjadriť. Táto problematika je riešená teda školským zákonom a ten školský zákon prakticky za nejaké spoločenské, vzdelávacie a výchovné zariadenia považuje nejakých 6 subjektov. Medzi nimi okrem školského klubu detí, školského strediska záujmovej činnosti, školského internátu, školského hospodárstva a strediska odbornej praxe je aj, sú aj centrá voľného času.
Tieto centrá voľného času prakticky vychovávajú mladého človeka a musím povedať, že výchova mladého človeka sa neobmedzuje iba na základnú výchovu v rodine a nadobúdanie teoretických a praktických vedomostí v škole. Neodmysliteľnou súčasťou každého života jednotlivca, a to, o to výraznejšie mladého, ktorý prakticky sa ešte v tom živote iba zorientúvava, hľadá, kam sa umiestniť, je využitie jeho voľného času. Sféra voľného času môže byť pritom do určitej miery, môže kompenzovať aj niektoré nedostatky školského systému. Vytváranie podmienok a ponuky na zmysluplné využívanie voľného času detí, tak v podstate ostal okrem školy na centrách voľného času, ktoré sa stali jedným z najvýznamnejších činiteľov realizácie štátneho programu starostlivosti o mládež v oblasti voľného času. Tieto centrá venujú veľkú pozornosť, myslím, že to nemusíme nikomu vysvetľovať, vyhľadávaniu a príprave talentov a integrácii detí a mládeže so špeciálnymi potrebami.
V posledných rokoch sa do popredia dostáva aj spoločná práca rodičov s deťmi ako podpora rodinnej výchovy a činnosť s deťmi a mládežou zo sociálne znevýhodneného prostredia. Centrá voľného času realizujú rôznorodé, pravidelné i príležitostné aktivity v záujmových útvaroch, organizujú prázdninové podujatia, tábory, súťaže, prehliadky, metodicko-edičnú činnosť a mnoho ďalších vecí. Myslím si, že nechceme nechať naše deti napospas ich, by som povedal, mediálnym hrátkam, ktoré proste hrám, ktoré majú a aby sme ich dostali aj von, pretože keď ja si porovnám, čo ja som robil, keď som bol v ich veku, tak momentálne to neni porovnateľné, pretože futbal, šport, príroda, to bolo dennodenným mojím životným nejakým záujmom, teraz je to všetko pozatvárané. Takže dúfam, že vieme, čo nám chýba, čo nám pokrivkáva vo využití voľného času u mladých ľudí.
Preto aj tieto centrá voľného času majú pozitívne ovplyvňovať hlavne voľný čas a dospievajúcu mládež. A voľný čas ako výrazný fenomén života vyspelých krajín, kde, predpokladám, sa chce zaradiť aj Slovensko, je zároveň jedným z dôležitých problémov týchto krajín. Významne vystupuje, vstupuje do vývoja spoločnosti napríklad štruktúrou zamestnanosti, modelom rodinného života či vznikom tzv. priemyslu voľného času. Voľný čas, ktorý by mal byť okrem iného priestorom na rozvoj a kultiváciu osobnosti, sa stáva vo veľkej časti mladej generácii priestorom, ktorý podmieňuje vznik rôznych sociálno-patologických javov. Ak spoločnosť zabezpečí kvalitné využívanie voľného času detí a mládeže, potlačí tým rozvoj práve takýchto negatívnych sociálnych javov. Spoločnosť by mala oveľa viac akceptovať efektivitu a produktivitu potenciálu mladej generácie. Myslím si, že vlastne v tom mladom veku sa každý nastavuje, ako bude mať tú fyziológiu aj tela do budúcna a musím povedať proste, že to je to obdobie, ktoré vám potom na starosť povie, že vlastne ako dlho budete aj žiť. A to nech mi hovorí, každý čo chce, lebo tí, ktorí, ja hovorím, že nemajú tú nejakú fyzickú kondíciu, už momentálne naše deti nechodia, alebo deti, dospievajúci nechodia už ani na tú vojenskú službu, ktorá aspoň trošku im, týmto, ktorí nemali žiadnu tú, proste ten rok, dva roky, dalo im trošku do tela a myslím, že malo to tiež svoj zmysel. V súčasnosti proste nič také neexistuje povinné a to je ten problém. To je ten problém proste, že ľudia ostávajú, mľandravejú, s prepáčením, a decká nevedia zabehnúť kilometer? No to je modré z neba, hej, z tohoto! Takže hovorím, že to je ten veľký problém, a preto myslím, že tie centrá voľného času, aj ďalšie, samozrejme, ktoré k tomu prispievajú, k využitiu času, majú neskutočný význam a myslím si, že to každý si to musí uvedomiť.
Spoločnosť by mala teda viac akceptovať aktivitu a produktivitu, produktivitu potenciálnej mladej generácie získa, získanej voľnočasovými aktivitami a viac doceňovať prostriedky ušetrené po následnej kriminalite a narkománii, nehovoriac o neuznaní ekonomického významu kvalitného využívania voľného času mladej generácie.
V jednej zo správ slovenského výboru UNICEF sa konštatuje, že ako celkove, tak aj v jednotlivých oblastiach, je starostlivosť o voľný čas detí a mládeže zo strany štátu horšia ako pred 1989. O tom dúfam, že nikto nebude polemizovať, lebo je to fakt. Áno, bol tu veľký tlak z rôznych strán, aj na mládež, na využívanie voľného času a, samozrejme, že každý ide tou ľahšou cestou, keď ho niečo bolí, bo musí mať kondičku, tak radšej nejdem, pretože radšej, to je tá akože, by som povedal, že nechcem povedať, nejaká taká akože voľnosť, ale viac-menej odpor voči tomu, aby som tréning, tak ako mám ho odviesť, aby som ho odviedol a viac-menej, samozrejme, každý ide za tými blýskavými vecami, a to, čo musíš poctivou prácou odrobiť aj v tom tréningu, alebo aj to na tom športe, alebo aj na tom kurze tanečného klubu, alebo, to je jedno, v čom, alebo speve, tak tam ideme radšej tou cestou menšieho odporu.
Chýbajú vysokoškolsky vzdelaní, dobre pripravení pedagógovia voľného času. Prečo asi? Pritom jedným z rozhodujúcich predpokladov pre prácu s deťmi tohto charakteru je aj kvalitné personálne obsadenie. Mnoho terajších centier je priamym pokračovateľom práce zariadení z predchádzajúceho obdobia, ktoré začali pracovať ešte v 70. - 80. rokoch minulého storočia. Za desiatky rokov sa začlenili k najvýznamnejším výchovno-vzdelávacím inštitúciám vo svojich obciach, mestách, regiónoch. Ja som mal tiež možnosť zažiť nejakú tú činnosť, dokonca som aj prispieval nejakými svojimi danosťami a možnosťami a musím povedať, že áno, robí sa to so srdcom, v mnohých prípadoch aj, by som povedal, na úkor voľného času, na úkor financií vlastných a ja si vysoko vážim týchto ľudí, ktorí takýmto spôsobom pristupujú ku, a majú zodpovednosť za výchovu ďalšej generácie, ktorú by sme, myslím si, že mali udržať minimálne v takejto "kondícii" ako sme mali my, resp. aby sme sa vrátili naspäť a povedali, že treba s tým niečo robiť. Pritom stovky vedúcich záujmových útvarov sa venovali deťom vo voľnom čase, vo svojom voľnom čase a túto prácu mnohí vykonávali ešte a vykonávajú dobrovoľne.
Pedagogické školy rozširujú svoje študijné programy o špecializáciu animátor voľného času a ja som mal kolegov, ktorí keď potrebovali mať vysokoškolské vzdelanie na daný útvar, tak išli si urobiť animátorov voľného času. Ja som sa ich pýtal, no čo to je, hej, akým spôsobom? No vyzerá, že áno. Tu by to uplatnenie malo byť, to je teda ten animátor voľného času v tom CVČ-ku a v tých iných zariadeniach, tak dúfam, že budú docenení a nebudeme im, by som povedal, brať ich profesiu, ktorú teda si vybrali, či už by som povedal prinútene, že museli, ak chceli ostať v práci, ale aby mali to vzdelanie, tak aby sa mohli proste aj tam realizovať a možno aj v tých strediskách, centrách voľného času.
Na jednej strane si pripravujeme odborníkov, na druhej strane sa chystáme redukovať ich možnosti uplatnenia v tom, čo vyštudovali. To je iba jedna stránka veci. Tou najpodstatnejšou je však financovanie centier voľného času, vlastne o ktorom sa tu teraz bavíme niekoľko hodín. Navrhovaný systém, podľa mňa vyvolal veľa otázok. Vzniknú nové centrá v obciach? Neviem momentálne, ako som v rozprave vypočul, 200 - 300 obcí majú tie centrá voľného času, ale väčšinou je to sústredené do miest, kde prakticky sú aj iné materiálno-technické možnosti, aj tých ľudí je podstatne viacej skôr a majú nejaký ten servis už možno zabezpečený z toho predchádzajúceho obdobia. Nie som až veľký optimista, že by tisíce obcí znovu po tomto prijatí alebo zákona, alebo pri súčasnom pomere síl, asi ten zákon bude predsa len prijatý, pretože opozícia, či si budeme tu stavať na hlavy, alebo robiť, skákať do výšky svetové rekordy, asi šancu nemáme, takže myslím si, že nebude to húfne vznikanie centier voľného času po tých obciach. Bodaj by som sa mýlil, ale myslím si, že toto tu nebude až takto jednoznačne z tohto zákona prebiehať.
Centrá voľného času zastrešovali aj v celom okrese aj všetky súťaže a olympiády pre žiakov vyhlásené ministerstvom školstva. Ako to pôjde ďalej, keď bude možno že menej peňazí? Tak by som povedal, že ak sme tu mali tých, ktorí robili tu načierno
a myslím, že tu by som povedal, že odborníci, ktorí s tým ste priamo pracovali alebo mali ste to priamo pod palcom, tak urobme tých čiernych vinníkov. Nájdime ich! Lebo všetko vyzerá, že je o kontrole. Všetko je o kontrole aj celý život je o kontrole, či sa vieme správať, alebo nevieme. Takže, aj tu by sme mali tých vinníkov presne pomenovať a urobiť príslušné opatrenia. Tí, čo to robia poctivo, by nemali byť hádzaní do jedného vreca práve s takýmito jedincami. Aby sa nestalo, že na pár takýchto prípadov doplatia nakoniec všetci ostatní. Samospráva, myslím si, že bude a bude, má toľko boľačiek finančných, a pokiaľ to nebude účelovo viazaný, tento prostriedok, že kam to má ísť, neverím, neverím, že všetko pôjde do centier voľného času, ktoré by mali byť v inom regióne, mali byť inde, v inom meste, v inej obci, na inom území. A preto beriem slová pána Blanára, ktorý povedal v rozprave o tom, že pokiaľ by vznikla nejaká anomália, ktorá by ukazovala akože nefunkčnosť toho, čo sa teraz tu bude, ako chce prijímať, že kompetentní zareagujú promptne a budú reagovať. To znamená reagovať aj tým spôsobom, u mňa reagovať znamená odstrániť ten nedostatok, ktorý tam vznikne. To znamená, že vrátiť aj stav doterajšieho stavu, keď teda to máme brať dôsledne. No či to bude, tak som veľmi zvedavý.
Takže, pán Blanár, ďakujem, že ste sa vyjadrili takto a dúfam, že budete aj potom, keby náhodou to nevyšlo, v tomto svojom presvedčení pokračovať. Chcel by som veriť tomu, že všetko, čo by malo negatívne ovplyvniť centrá voľného času, bude vyselektované v priebehu reálneho života, ktorý od prijatia tohto zákona vlastne sa bude centrá voľného času, budú riadiť a bol by som veľmi rád, keby sa to vyhodnotilo reálne. Žeby sa povedalo, áno, o rok, rok-trištvrte porovnajme, čo sa stalo, čo sa nestalo, a zistíme, čo vlastne sme dosiahli, resp. čo sme chceli dosiahnuť a čo sme nedosiahli. Hej? Lebo, ak to má byť iba zákon pre zákon, že niekto si tam zmyslí alebo nejaká lobistická skupina alebo čo, tak ďakujem pekne. Tak tieto zákony, ja sa pod to nepodpíšem, nehnevajte sa! A moje svedomie hovorí, že nie! Pretože zákon by mal skvalitňovať robotu a práve tie podnety zospodu, ktoré by tu mali prísť, mali by povedať, áno, vážení, centrá voľného času majú to-to-to-to, to je ten problém. A hlavne sa venovať tým ľudom, ktorí o tom rozhodujú priamo tam dolu. Nie tu hore v parlamente, lebo my tu rozhodujeme o všetkom, ale v mnohých prípadoch nemáme o tom vedomosti, ktoré má ten reálny vykonávateľ tohto zákona.
Takže, pán minister, dúfam, že aj z toho môjho nejakého voľného príspevku, ktorý ja, voľného, voľnej rozpravy, ktorú som teraz dal, možno že si niečo zoberiete, a bol by som rád, keby sa tento zákon stal reálnym, ktorý by zjednodušoval život centier voľného času a aby naše aktivity, ktoré pre decká chceme vytvoriť, aby sme sa nemuseli hanbiť, že čo sme dneska prijali a aby do budúcnosti sme si povedali, tak bol to dobrý zákon, alebo bol zlý, tak ho zrušme a poďme naspäť do toho, čo sme tu mali už predtým. Ďakujem pekne.

S faktickou poznámkou jeden poslanec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Pán poslanec Poliačik.

Ďakujem, pani predsedajúca. No, Martin, ono je problém v tom, že ono už sa to raz podarilo, že presne toto, čo máme teraz na stole, bolo zavedené a potom zvrátené naspäť. Ale ver mi, že to vyžadovalo tak enormné úsilie a ešte stále to bolo na hrane zákona, pretože podľa slovenskej legislatívy akékoľvek zmeny pravidiel, ktoré sa týkajú prerozdeľovania daní samosprávam musia byť najprv odsúhlasené združeniami zastupujúcimi obce a mestá. Bez ohľadu na to, že tá dikcia zákona už je zastaralá a ZMOS ju v podstate zneužíva napríklad a Únia miest sa nepočúva tak, ako by sa mala, je neskutočne ťažké pri akejkoľvek, pri akomkoľvek návrate naspäť k pôvodnému stavu to spraviť v rámci slovenskej legislatívy, pretože v momente ZMOS dá nohu do dverí, a jednoducho nie je možné s tým stavom niečo robiť.
Takže ak raz prejde tento zákon a obávam sa, že prejde, tak ver mi, že by bolo nadľudským úsilím opäť vrátiť to do pôvodného stavu. Ďakujem.

Pán poslanec Fecko, vy nechcete reagovať? Ďakujem.
Pán poslanec Hraško, nech sa páči, vy máte možnosť vystúpiť v rozprave.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Dobrý deň, pán minister, milé kolegyne, milí kolegovia, už sa tuná naozaj veľa porozprávalo k zákonu o financovaní škôl a školských zariadení a niektoré fakty sa oplatí si aj zopakovať. Ale treba zopakovať aj niektoré veci, ktoré tu už padli aj v rozprave. Ja by som sa chcel na úvod môjho toho príspevku ešte raz opýtať, pretože dodneska som, pán minister, ešte nedostal odpoveď na dve otázky. A nedostal som ich ani od vás, ani od pánov štátnych tajomníkov a pýtal som sa ich teda už dávnejšie. Čiže mali aj možnosť pripraviť sa na odpoveď. Ja som sa pýtal už viackrát - koľko bolo udelených pokút zriaďovateľom zneužívajúcim systém vzdelávania v rámci centier voľného času? Zároveň, o koľko sa jednalo teda čiernych duší a v akej celkovej výške plynuli pokuty do štátneho rozpočtu? Pretože stále sa tu argumentuje tým, že ten systém sa zneužíval. Áno, berieme, vieme o takých prípadoch, zneužíval sa, ale ja chcem vedieť konkrétne -koľko bolo udelených pokút a kto tie pokuty dostal?
A druhá otázka. Koľko školských zariadení bolo vyradených na základe takéhoto podvodného konania zo siete škôl a školských zariadení, ktoré tento systém zneužívali? Takisto som na túto otázku nedostal odpoveď. A pána Jurzycu sa opýtam, keď tuná bude, lebo si ho niekde nájdem. V konečnom dôsledku mali by ste to aj vy vedieť, pretože ste minister rezortu, ktorý za to zodpovedá. Takže určite máte tieto informácie a minimálne štátni tajomníci by vám to mali vedieť pripraviť. Takže dodneska som nedostal na tieto otázky odpovede a toto je hlavný argument váš pri predkladaní zákona, ktorý bude meniť financovanie škôl a školských zariadení. Ak teda ministerstvo nedokáže tieto veci kvantifikovať, tak si myslím, že nemôžete argumentovať práve týmto.
Dotknem sa ďalšej časti. Pán Poliačik včera odôvodňoval retroaktivitu tohto zákona a dotkol sa toho aj kolega Vašečka. Ja som podával návrh na výbore na zmenu termínu účinnosti niektorých paragrafov, ktoré práve súvisia s financovaním. A skutočne si takisto myslím, že ide o retroaktívne opatrenie. Je to v podstate tým, že ľudia sa pýtali teraz na začiatku, ako majú nastaviť školský rok, keď v polovičke roka alebo teda v priebehu školského roka dôjde k zmene financovania? A všetci vieme, že nedôjde k zmene k lepšiemu, ale k horšiemu. Už len z toho titulu, že keďže sa rozdelí jeden balík peňazí, ktorý je vyčlenený z podielových daní, nie na doterajších povedzme 150-tisíc detí, ale na 500-tisíc detí. To znamená, že tam musí ísť zákonite menší balík peňazí. Však vieme, ako to pôjde ďalej, ak bude schválený zákon, okamžite príde vládne nariadenie na zmenu koeficientu na 1 alebo 1,1 a normatív sa zmení povedzme, keď zoberieme príklad CVČ-iek, zo 192 môže ísť na 60 alebo 66 eur cca. To znamená, že už tam dôjde k radikálnemu posunu zmeny financovania. To znamená, že tie deti, ktoré chodia na činnosť a by mali dostávať teda CVČ-ka na ne financie, tak dostanú menej, pretože zvyšné sa rozdeľujú na tie, aj ktoré na tie krúžky nechodia. To znamená, že v tomto dôjde k zmene financovania v priebehu školského roka. A teraz, a to sa netýka trebárs len centier voľného času, ale týka sa to aj základných umeleckých škôl, materských škôl a ďalších. To znamená, že oni už majú nastavené triedy teraz, ktoré už fungujú a zrazu dostanú menej peňazí. A teraz, ako oni budú môcť pokračovať? No tak čo? Budú rušiť záujmové útvary? Budú rušiť hudobné odbory? Alebo teda odbory na základných umeleckých školách? Alebo budú zatvárať školy v materských školách? Alebo teda triedy? Takže, toto je tá retroaktivita, ktorá môže nastať, pokiaľ sa neposunie termín účinnosti niektorých paragrafov. Ja si myslím, že ten polrok tam už, áno pre vás bude zohrávať istú rolu, ale myslím si, že až takú veľkú rolu by to nezohrávalo, pretože ten systém naozaj môže viesť k takýmto, takýmto veciam. Takže toto je tá retroaktivita.
Ďalej sa dotknem toho, že niektorí páni poslanci sa ozývali to, že kde berieme to, že obce nebudú rozdeľovať tie finančné prostriedky tak, ako by mali byť určené na to vzdelávanie detí. No berieme to z jednoduchého.., sú to VZN. Všeobecné záväzné nariadenia miest a obcí, ktoré sú už dnes k dispozícii na internete a my sme vám ich tuná ukazovali. Hovorili sme vám čísla. Tie čísla sú z tých VZN-iek, to sú neni vymyslené cifričky niekde odniekiaľ. To sú vybraté čísla zo všeobecne záväzných nariadení, ktoré prijali obecné zastupiteľstvá alebo mestské zastupiteľstvá v jednotlivých mestách a obciach. A už tam predsa sme videli tie čísla, kde niektorí dávali to, čo mali, ale niektorí ani zďaleka nedávali to, čo by mohli dať. A potom, samozrejme, nastáva to, že rodičia si musia doplácať na materské školy, rodičia si musia doplácať na školské jedálne, rodičia si musia doplácať na školské kluby detí a tak ďalej. Prečo majú rodičia zase ťahať ďalšie peniaze zo svojho vrecka, keď je na to určený normatív z ich daní, ktoré oni zaplatili? Veď to rodičia platia tie dane tej obci. Z ich daní to je nastavené a oni ešte musia doplácať, lebo obec sa rozhodne, že no my ešte potrebujeme z toho niečo iné. Tak nech si spravia zbierku v obci, keď chcú rekonštruovať nejaké cesty alebo niečo iné! Prečo to berú z peňazí, ktoré sú určené na vzdelávanie? No, samozrejme, je to otázka. Takže toto je realita a uvidíme, ako to bude potom. Ja budem veľmi rád, keď sa starostovia a primátori postavia k tomu zodpovedne. Jasné, že neviem. (Ruch v sále. Krátka pauza.) Ja som sa nerozprával so starostami a s primátormi, že, kolega? Takže toto je realita a ja skutočne budem rád, keď sa postavia zodpovedne. Ale žiaľ, nemáme to nikde garantované.
Pán Poliačik ešte tuná včera hovoril v rozprave, vyslovil takú myšlienku alebo také prirovnanie, že - dajme atlétovi na nohy betón a uvidíme ako pobeží. To je jedno či teraz, alebo o rok. Jednoznačne nepobeží, lebo si doláme nohy, ak sa o to pokúsi. Súhlasím s tým. Ale toto nie je problém. Problém je ten, že ako toho dolámaného atléta znovu postaviť na nohy, aby vôbec niekedy ešte mohol bežať. Čo bežať? Či ho vôbec dotiahneme do stavu, aby vôbec mohol chodiť? A toto je to, čoho sa obávame, že takto nastavený systém pri takto schválenom zákone, ktorý teda sa môže schváliť a pravdepodobne sa schváli, môže defraudovať celý systém, že sa ho bude ťažko naprávať. Pretože samosprávy si zvyknú, že budú mať navyše financie a budú jednoznačne proti tomu, aby sa niečo v tomto menilo. Takže to sú len naše obavy, ktoré vlastne vyplývajú z toho, čo sa v súčasnosti už deje.
Ešte jednu otázku by som mal, pán minister. Stále sa hovorí o tom, že keby bol register, centrálny register žiakov, tak by to bolo o niečo jednoduchšie. Ja sa pýtam teda, že či ho plánujete v najbližšej dobe spojazdniť a kedy? Plánujete? Normálne centrálny register žiakov... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Prosím vás, pán poslanec, vystupujte v rozprave, nie je diskusia. Ďakujem.

No, mňa nezaujíma, kto čo urobil? Viem, že ste ani jeden neurobili nič. Stále sa tu len veci menia a nemení sa to k lepšiemu. Dobre, povedzme si príklad. Keď hovoríme aj o garanciách toho, že ako má byť nastavené to financovanie. Podľa starého zákona 596 Z. z. z roku 2003 o štátnej správe v školstve bolo v ustanovení § 39a prechodné ustanovenie k úprave účinným od 1. 1. 2007.
Za prvé. Obec poskytne na roky 2007 až 2009 zriaďovateľovi podľa § 6 ods. 12 písm. b) finančné prostriedky najmenej vo výške 90 % objemu finančných prostriedkov vypočítaných podľa osobitného predpisu. 85, 85-ka bola nariadenie vlády 668/2004 o rozdeľovaní výnosu dane z príjmov. Vtedy bola garancia, že skutočne z tých podielových daní pôjdu peniaze na vzdelávanie. V roku 2010 bola prijatá zmena nariadenia vlády spolu so zmenou zákona 596/2003, kde bola garancia už len na hranici 88 %, ale len pre cirkevné školy a školské zariadenia, ale len z toho, čo obce a mestá poskytnú verejným zariadeniam a školám. Takže ak chce ministerstvo garantovať výchovu a vzdelávanie v rámci regionálneho školstva, treba skutočne aj tu garantovať finančné prostriedky zákonom. A myslím si, že to bolo už viackrát navrhnuté. Ja to mám takisto aj vo svojom "pozmeňováku". Takže vám ho za chvíľku prednesiem. Ja potom budem mať na záver ešte jednu otázku. Ale teraz už k tomu pozmeňováku.
Jaj, ešte tu neni pán Mojš. Ešte jeho by som sa rád opýtal, pretože minule tuná čítal na predchádzajúcej schôdzi list 23 starostov obcí z okresu Ružomberok, ktorých má okres 25 podľa sčítania mesta Ružomberok. No a hovoril teda o tom, že sa starostovia sťažovali na jednu obec, ktorá získavala financie prostredníctvom centra voľného času. Zase, keď sa nemôžem pýtať pána ministra, že nie som v diskusii, tak sa opýtam tak polemicky. Je povinnosťou obce vydať všeobecne záväzné nariadenie o financovaní škôl a školských zariadení na daný kalendárny rok? Páni starostovia, primátori, je, však tá povinnosť? Odpoviem si sám. Ďakujem. Tak sa poďme pozrieť na tých 23 obcí, 24 tu mám napísaných. 14 z nich vôbec nemá VZN-ko na rok 2012. Sú to Bešeňová, Ivachnová, Lúčky, Kalameny, Ludrová, Liptovská Osada, Liptovská Lužná, Liptovské Revúce, Martinček, Komjatná, Švošov, Stankovany, Ľubochňa, Hubová. Pritom v každej sídli nejaké školské zariadenie. Väčšinou sú to materské školy, niektoré majú aj školské kluby, školské jedálne a to je všetko. Potom je 6 obcí takých, ktorí majú VZN-ká a v nich majú aj uvedené aj sumy, ktorými prispievajú. Napríklad Liptovská Teplá má materskú školu a z 1 865 eur, ktoré sú určené ako normatív na vzdelávanie, tak dávajú len 1 219. Lístková, materská škola dávajú 1.020 z takej istej sumy. Pre školský klub detí z 361 dávajú 234. A v školskej jedálni zo 120 dávajú len 78 eur. Rodičia musia doplácať. Liptovské Sliače, tam je situácia trošku iná. Niekde pridávajú a niekde uberajú. Takže, tam kde pridávajú, to je chvályhodné, lebo pridávajú školskej jedálni, pridávajú školskom klube, ale v školskom stredisku záujmovej činnosti zo 192 eur dávajú len 20. Na materskú školu, tam je to celkom v pohode. Z 1.865 dávajú 1.580. Takže, tam veľký rozdiel nie je. No ale je otázne, že niekde pridajú 100 eur a niekde zoberú 170. Tak môžme pokračovať. Štiavnička, Likavka, Valašská Dubová. Liptovský Michal, Potok, Turík, Rojkov nemajú školy a školské zariadenia. Takže sa ich vlastne táto vec netýka. Ale viem, že v každej tejto obci fungovalo centrum voľného času, na ktoré sa sťažovali starostovia. No ako som sa dozvedel, tak starostovia podpisovali ten list tak, že, no, ja som ani nevedel o čom to je, ale keď tam už boli podpísaní ôsmi, tak som to podpísal už aj ja. Takže vidíme relevantnosť takýchto tendenčných listov.
Dobre, dostanem sa ku mojim pozmeňovacím návrhom.
Za prvé. Ak chce ministerstvo kvalitu, malo by garantovať rozsah činnosti pre jednotlivé vzdelávania, pretože neviem si predstaviť, že obec si bude určovať, alebo teda obecné zastupiteľstvo môže určovať alebo navrhovať rozsah činností v jednotlivých typoch vzdelávania. Môže totižto dôjsť ku konfliktu. Povedzme si, že v jednej obci bude bežať nejaký krúžok, budú tam dochádzať deti z viacerých obcí. Ale v jednej obci, z ktorej dochádzajúci deti si určí obecné zastupiteľstvo, že budú účasti rozsah činnosti na dve hodiny do týždňa, povedzme za 10 eur, v druhej ale obci si povedia že chcú päť hodín do týždňa pre svoje deti, ale len za 5 eur. No a v ďalšej obci si určia že chcú jednu hodinu a dajú na to 3 eurá.
Ako potom tá obec, v ktorej sa tá činnosť bude vykonávať môže naštartovať činnosť, keď každá obec si určí iný rozsah činnosti? Myslím si osobne, že táto právomoc má ostať ministerstvu, a tak, ako to bolo doteraz, vždy to upravovať vo vyhláške. Preto navrhujem pozmeňujúci návrh doplnenie zákona 597/2003 o financovaní základných škôl, stredných škôl a tak ďalej:
1. Čl. II bod 14: § 6 ods. 12 písm. h) sa navrhuje vypustiť z dôvodu nerovnosti nastavenia podmienok v systéme voľnočasovej výchovnej činnosti, tieto podmienky sa navrhujú upraviť vo vyhláške ministerstva školstva č. 306/2009 Z. z. o školskom klube detí, školskom stredisku záujmovej činnosti, centre voľného času, školskom hospodárstve a stredisku odbornej praxe.
Ten príklad, ktorý som uviedol, to bol len jeden taký hororovejší scenár, môže nastať taký, že obecné zastupiteľstvo si môže postaviť hlavu, lebo sú tam ľudia rôzni a povie, že určuje rozsah činnosti jednu hodinu za rok. Chlapci si prídu jeden deň zahrať futbal a zaplatí sa len na hodinu ten dotyčný človek, ktorý tam bude vykonávať tú činnosť. No, ušetrili sme kopec prostriedkov. No a potom budeme argumentovať, však, ale im tam netreba veľa peňazí, lebo však, aha, pozrite sa, koľko išlo len na výdaje. Bolo to len málo.
Ten istý bod platí vlastne v čl. II bod 19 pre vyššie územné celky, takže § 9 ods. 12 písm. h) sa navrhuje vypustiť z dôvodu nerovnosti nastavenia podmienok v systéme voľnočasovej výchovnej činnosti, tieto podmienky sa navrhujú upraviť vo vyhláške ministerstva školstva č. 306/2009 o školskom klube detí, školskom stredisku záujmovej činnosti, centre voľného času, školskom hospodárstve a stredisku odbornej praxe. Jediným kritériom na poskytnutie finančných prostriedkov by malo byť dieťa alebo žiak a jeho výsledky na danej škole a školskom zariadení a spokojnosť rodičov s poskytovanou výchovou a vzdelávaním. Nepovažuje sa za účelné aby zriaďovateľ verejných škôl určoval, aké kritériá zriaďovateľov neštátnych škôl, lebo nie je jeho nadriadený ani kontrolný orgán. Má byť len sprostredkovateľ finančných prostriedkov pre neštátneho zriaďovateľa, ktoré by mali byť v zmysle legislatívny účelovo viazané. Tým by bola zabezpečená rovnoprávnosť zriaďovateľov všetkých škôl a školských zariadení.
Ďalej tu mám návrh ďalšieho článku. V čl. II § 38 odsek 4 znie znie: "(4) Na rozhodovanie podľa § 5 ods. 3 okrem pokarhania riaditeľom školy a pochvaly riaditeľom školy, § 5 ods. 4 okrem pokarhania riaditeľom školy, podmienečného vylúčenia a pochvaly riaditeľom školy, § 5 ods. 5, § 5 ods. 6, § 5 ods. 13, § 5 ods. 14. § 5 ods. 15, §6 ods. 4 a 5, § 8 ods. 2 druhá veta, § 9 ods. 5, § 10 ods. 8 až 10 a 13, § 14 ods. 4, ods. 6 písm. b) a ods. 7, § 16 až 18, § 31, 32 a § 37 sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní."
Ide o to, že doteraz mali súkromné a cirkevné školy a školské zariadenia povinnosť vydávať potvrdenie o prijatí, teda rozhodnutie o prijatí žiaka na dané vzdelávanie a verejné školy a školské zariadenia toto nemali v povinnosti. Ak chceme zrovnoprávňovať a chceme skutočne kvalitu, tak to treba buď vyžadovať od všetkých, alebo od nikoho. Ak je to teda už zavedené, tak to nechajme, ale nech sa na tom rovnako participuje aj verejné školy a školské zariadenia. Ďalej, ako som už predtým spomínal o garantovaní financovania, podobný návrh dal už aj kolega Fronc, takže ak bude prijatý jeho návrh, ja potom svoj návrh stiahnem. Ale prečítam ho, keďže ho mám nachystaný.
4. V čl. II bod 55, § 39f ods. 1 písm. b) znie: "v období rokov 2013 až 2015 poskytne na žiaka cirkevnej základnej umeleckej školy, žiaka súkromnej základnej umeleckej školy, poslucháča cirkevnej jazykovej školy, poslucháča súkromnej jazykovej školy, dieťa cirkevnej materskej školy, dieťa súkromnej materskej školy, dieťa cirkevného školského zariadenia a dieťa súkromného školského zariadenia finančné prostriedky najmenej vo výške 88 % objemu finančných prostriedkov vypočítaných podľa osobitného predpisu" (teda nariadenie vlády č. 668/2004); "v cirkevných zariadeniach školského stravovania a v súkromných zariadeniach školského stravovania finančné prostriedky najmenej vo výške 88 % objemu finančných prostriedkov vypočítaných podľa osobitného predpisu." Takisto Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 668/2004 o rozdeľovaní výnosu dane z príjmov územnej samospráve v znení neskorších predpisov. Odôvodnenie som už hovoril. To isté platí aj pre VÚC.
Takže bod 5. V čl. II bod 55, § 39f ods. 2 písm. b) znie: "v období rokov 2013 až 2015 poskytne na žiaka cirkevnej základnej umeleckej školy, žiaka súkromnej základnej umeleckej školy, poslucháča cirkevnej jazykovej školy, poslucháča súkromnej jazykovej školy, dieťa cirkevného školského zariadenia a dieťa súkromného školského zariadenia finančné prostriedky najmenej vo výške 88 % objemu finančných prostriedkov vypočítaných podľa osobitného predpisu; v cirkevných zariadeniach školského stravovania a v súkromných zariadeniach školského stravovania finančné prostriedky najmenej vo výške 88 % objemu finančných prostriedkov vypočítaných podľa osobitného predpisu."
Posledný bod, ktorý navrhujem vo svojom pozmeňovacom návrhu sa týka úbytku žiakov počas školského roka. Myslím si, že je to tiež na zváženie, pretože určite uznáte, aj páni poslanci, aj pán minister, že škola, kde sa odhlásia deti v priebehu školského roka z akýchkoľvek aktivít, škola by nemala mať nárok na to, aby poberala financie na tieto deti v plnej výške, tak ako boli zapísané do štatistiky na začiatku školského roku. Všetci vieme, že situácia v školách je taká, aby si školy navýšili nejaké tie príjmy, tak zapíšu povedzme všetky deti do nejakých rôznych aktivít či už školského klubu, či centier voľného času a tak ďalej, ale deti na tieto krúžky nenastúpia, nenastúpia ani do školského klubu a tým pádom v podstate škola berie na ne finančné prostriedky. Takže tak ako to bolo doteraz zakotvené, pokiaľ nastane zmena o 5 % oproti stavu nahlásenému, aby mali povinnosť túto zmenu nahlásiť a podľa toho sa im upraví aj financovanie, aby nedochádzalo k zneužívaniu finančných prostriedkov a aby zbytočne neutekali preč.
Takže, navrhujem bod 6. Čl. I sa v § 7a doplní nový odsek 10, ktorý znie:
"ak nastane v priebehu školského roka zmena počtu žiakov v školách a školských zariadeniach v územnej pôsobnosti niektorého zriaďovateľa presahujúca 5 % oproti stavu podľa § 7a ods. 1 tohto zákona, z ktorého bol určený objem finančných prostriedkov na daný kalendárny rok, je zriaďovateľ povinný túto zmenu nahlásiť najneskôr do 15. dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, kedy ku zmene došlo. Zriaďovatelia škôl a školských zariadení sú povinní oznámiť zmenu počtu žiakov presahujúcu 5 % príslušnej obci, na území ktorej má sídlo školské zariadenie. Obec ako zriaďovateľ škôl a školských zariadení je povinná oznámiť zmenu počtu žiakov presahujúcu 5 % za všetky školy a školské zariadenia so sídlom na jej území príslušnému krajskému školskému úradu," po novom zrejme to už bude inak po reforme, ale zatiaľ je to tak, školské zariadenia, školskému, krajskému školskému úradu "najneskôr do 15. dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, kedy ku zmene došlo."
Právna úprava nadväzuje na ustanovenie § 7 ods. 7 zákona 597/2003 o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení, ktorý bol účinný do 31. 12. 2006. Myslím si, že toto je úplne apolitická vec a aj rozumná, pretože skutočne ak dôjde k úbytku žiakov, tak aby sa zbytočne nečerpali finančné prostriedky a neutekalo to z rozpočtov na len tak navnivoč.
No a na záver už len otázka, pán minister, keďže sa bude meniť financovanie škôl a školských zariadení, jedná sa teraz hlavne o školské zariadenia, vieme, už to včera pán Blanár spomenul, že sú rôzne kompetencie, sú originálne kompetencie a sú prenesené kompetencie a podľa toho sa vlastne aj rozdielne financujú jednotlivé vzdelávacie aktivity. Chcem sa opýtať, ako chcete v budúcnosti zabezpečiť zvýšenie platov učiteľov, keď v podstate nemáte dosah na garantovanie financovania vzdelávacích aktivít, to sa týka hlavne centier voľného času, základných umeleckých škôl, materských škôl a akým spôsobom chcete zasiahnuť do originálnych kompetencií samosprávy, keď vám to žiaden zákon neumožňuje?
Takže, ja by som veľmi nezavádzal učiteľov, najmä teda v školských zariadeniach tým, že ich prinútite im zvýšiť platy, keď im nechcete garantovať financovanie týchto aktivít. Ďakujem pekne. A ešte jeden doplnok. Pán spravodajca, žiadam, aby sa o mojich návrhoch hlasovalo samostatne. O bodoch č.1 a 2. Samostatne o bode 3, samostatne o bodoch č. 4 a 5 a samostatne o bode č. 6. Ďakujem pekne.

S faktickými poznámkami štyria poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Pán poslanec Vašečka.

Ďakujem, pani predsedajúca. Ja by som chcel navrhnúť a poprosiť a podporiť pána poslanca Hraška v tom, aby sa naozaj nerobili veci uprostred rozbehnutého školského roka. Veľmi to škodí školstvu. Ako učiteľ viem, že takéto pokusy na učiteľoch a na žiakoch nie sú dobré. Ak by som mohol dať do pozornosti, prosím všetkých, ktorí budú aj do budúcnosti pri príprave takýchto návrhov zákonov, aby sa dal aspoň rok na diskusiu a ďalší rok na to, aby sa to začalo od začiatku školského roka a bolo to dopredu pripravené. Takýchto vecí sme aj v minulosti zažili, nielen od vás, veľa. Je to veľmi škodlivé, je to v zásade aj keď možno právne ťažko dokázateľne retroaktívne, pretože už dnes mi volajú ľudia, ako dopadlo dnešné hlasovanie, aby sme vedeli že dokedy máme prijímať žiakov do krúžkov. Je to naozaj nešťastné, keďže školský rok začína 1. septembra a my tu teraz rokujeme o zákone, ktorý ovplyvní prebiehajúci školský rok. Ďakujem.

Pán poslanec Bagačka.