7. schôdza

Pán poslanec Vašečka vystúpi v rozprave. Pripraví sa pán poslanec Fronc.

Ďakujem, pán predseda či pani predsedajúca, pán minister, pani spravodajkyňa, kolegovia, kolegyne, ja by som sa chcel pripojiť ku kolegom poslancom z opozície, ktorí, s ktorými spolu predkladáme pozmeňujúce návrhy k tomuto zákonu. A o malú chvíľu zaznejú.
Ja by som chcel uviesť taký konkrétny príklad, pretože sa tu dohadujeme o tom, že či tento zákon bude mať takýto vplyv, alebo nebude, či sme prognostici, alebo priam veštci. Ja tu mám list, ktorý zaslal Žilinský samosprávny kraj zriaďovateľovi cirkevného gymnázia zo Žiliny vo veci vyjadrenia k návrhu počtu tried prvého ročníka pre prijímacie konanie v školskom roku 2013/2014. A k návrhu počtu tried sa vyjadrili, sa vyjadrilo VÚC v zmysle zákona č. 184/2009 Z. z., to je zákon, o ktorom teraz rokujeme, a odporúča prehodnotiť a znížiť počet tried. Lebo zákon znie dneska takto, takže môže odporúčať prehodnotiť a znížiť počet tried. Upozorňujem, že ide o školu, ktorá má dvanásť tried priemerne jeden ročník štvorročnej formy gymnázia a jeden ročník osemročnej formy gymnázia. Prehodnotiť a znížiť znamená zlikvidovať aspoň jednu formu, formu štúdia.
Zaujímavé sú aj dôvody. Z týchto dôvodov, citujem: "klesajúci demografický vývoj, nízky počet žiakov deviatych ročníkov na základných školách,"... (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia vystupujúcim.) Ja počkám, podobne ako pán minister, keď ho vyrušovali.
... "vysoký podiel prijímaných žiakov na gymnaziálne vzdelávanie, regionálna stratégia odborného vzdelávania a prípravy z hľadiska potrieb trhu práce." A ďalej dôvod v zmysle záverov národného programu, to je také dlhšie, chceme zdôrazniť, že toto sú všeobecné dôvody, tie sa netýkajú toho konkrétneho gymnázia. A keď na základe všeobecných dôvodov, bez nejakých konkrétnych kritérií VÚC-ka, chcem ešte podotknúť, že je to podpísané predsedom Žilinského samosprávneho kraja, inžinierom Jurajom Blanárom, predsedom a tu kolegom sediacim v Národnej rade, žiada prehodnotiť a znížiť počet tried, tak po zmene tohto zákona už nebude tá právomoc odporúčania, ale právomoc nariadiť to!
Preto je veľmi dôležité a to chcem teraz zdôrazniť a podporiť aj tie pozmeňujúce návrhy, nevyhnutne musia byť v tomto zákone v prípade takejto právomoci. Schválite si to, vieme o tom. Musia tam byť uvedené, aby musela byť objektívna kontrola, aby sa vyjadrovala VÚC-ka, prípadne krajská rada, alebo tie orgány, ktoré vzniknú, ku konkrétnej škole, a uviedli, prečo práve táto škola by mala zníži počet tried. Odpoveď zriaďovateľa hovorí práve o tých konkrétnych dôvodoch. Hovorí o tom, že o štúdium na gymnáziu je každoročne veľký záujem, ktorý niekoľkonásobne prekračuje počet žiakov prvej triedy alebo prvého ročníka. Hovorí sa tam o tom, že vždy robíme prijímacie pohovory. Hovorí sa tam o tom, že majú výborné známky, že ani jeden z prihlásených žiakov nemal priemer za posledné štyri roky vyšší ako 2,0. To je tiež jeden z dôvodov, prečo dávame aj pozmeňujúci návrh. Zrušte to kritérium tých známok. Je to nezmyselné, zvlášť, keď ste tam dali dobrú vec, ktorou je, ktorou sú povinné prijímacie pohovory.
Takisto výsledky študentov či už v maturitných skúškach, či v nejakých celoslovenských meraniach, na olympiádach, v prijímaní na vysoké školy a celkovo aj dobré meno školy. Takže chcem podporiť a by som povedal, aj dúfať, že budú tieto veci zapracované tak, aby nemohlo prísť k znižovaniu počtu tried v neštátnych školách len z dôvodu toho, že vyšší územný celok a jeho orgány si zmyslia, že máme klesajúci demografický vývoj, niekoho treba zavrieť, tak povedzme, že ententičky toho. Ďakujem za pozornosť.

Faktická poznámka, pani poslankyňa Obrimčáková, pán poslanec Blanár. Končím možnosť sa prihlásiť.
Pani spravodajkyňa.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec, ja som presvedčená, že ak uvádzané obsahové zmeny, ktoré sú navrhnuté v predkladanom zákone v príslušných ustanoveniach sa budú dodržiavať všetkými zainteresovanými stranami, prinesú prospech stredným odborným školám, no predovšetkým ich samotným absolventom, ktorí sa uplatnia na trhu práce. Som si istá, že ak sa do rozhodovania samosprávneho kraja zavedú reálne kritériá kvality, odstráni sa podozrievanie, šírené niektorými občianskymi združeniami, asociáciami z jednostranného posudzovania možností otvárania prvých ročníkov a príslušných študijných odborov.
Som naozaj rada, že sa vlastne aj v rámci toho prijal môj poslanecký návrh, ktorým som chcela zobjektívniť schvaľovací proces samosprávneho kraja doplnením merateľných kritérií pri určovaní počtu tried prvých ročníkov stredných škôl vo svojej územnej pôsobnosti pre prijímacie konanie v nasledujúcom školskom roku. Čo iné by malo rozhodovať, ak nie kvalita dosiahnutých výsledkov vo výchovno-vzdelávacom procese? Veď všetkým by malo byť jasné, že ak chceme, aby naša mladá generácia nepostávala na úradoch práce, musí jej byť poskytnuté také vzdelanie, ktoré jej zaručí uplatnenie sa na trhu práce, a to nielen doma, ale aj v zahraničí.
Viem, že táto úloha v súčasných ekonomických podmienkach celej Európy a tým, samozrejme, aj Slovenska, nie je ľahká. Z uvedeného dôvodu by sme mali spoločne hľadať cesty a spoločne hľadať aj riešenia, východiská a nie sa osočovať nepodloženými a neoverenými argumentmi a domnienkami.
Zastávam teda názor, že zainteresovaním a osobným angažovaním všetkých, ktorí sú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Blanár.

Pán poslanec Vašečka, ja sa snažím, aby sme naozaj korektne vystupovali, pretože v konečnom dôsledku chceme byť partnermi. A ak to chcete postaviť do pozície, že tu niekto súťaží, tak ja to odmietam. Pretože všetko to, čo robíme v tomto parlamente v súvislosti s novelou tohto zákona, je práve preto, aby sme všetci hráči, ktorí máme na starosti stredné vzdelávanie, dokázali zo skúseností, ktoré máme dodnes, sa poučiť a povedali, ako pôjdeme ďalej. Čiže nechcel by som ísť do nejakých podrobností, aby som reagoval viac na vás, lebo vážim si partnerstvo a chcem, aby bolo zachované medzi všetkými školami.
A čo sa týka toho citovaného listu, tak ja vám to vysvetlím, zrejme nie ste celkom informovaný. Každá súkromná škola a cirkevná škola zo zákona má informovať samosprávny kraj o tom, ako uvažuje z hľadiska budúcnosti otvárania prvých tried v jednotlivých školách, a samosprávny kraj má možnosť sa k tomu vyjadriť. A to vyjadrenie, ktoré ste teraz citovali a ste ho využili v kontexte tejto novely, ktoré je úplne iné, vám môžem zodpovedne povedať, je rovnaké aj pre všetky školy žilinského samosprávneho kraja. Pretože vy nezmeníte demografický vývoj. Ja vám poviem len jeden príklad. Demografický vývoj v Turci je 900 žiakov deviatych tried, kapacita škôl je 1400.
Čiže toto platí rovnako pre školy Žilinského samosprávneho kraja a odporúčanie išlo pre všetkých, pretože sme všetci na tej istej lodi, pán poslanec Vašečka.

Vaša reakcia, pán poslanec.

Ďakujem veľmi pekne. Myslím, že som celkom dobre informovaný, keďže na danej škole učím a nie je to nijaký list, ktorý som dostal od niekoho, koho nepoznám. Ja chcem povedať to, že súhlasím s pánom Blanárom, aby sme boli partneri, len chcem upozorniť na to, že ak sa tá vec nebude riešiť, tak môže nastať to, že keď tam nebude pán Blanár, bude tam niekto úplne iný, bude tam úplne iné zastupiteľstvo, bude mať takú tú, ako povedal pán Beblavý, cársku právomoc niečo vyriešiť, tak tieto veci bez nastavenia jasných kritérií kvality, objektívnych, kontrolovateľných a premerateľných napríklad ministerstvom, môžu spôsobiť takéto problémy. Bol to len príklad. Netvrdím, že je to nekorektné, len upozorňujem na možné dôsledky, ak sa tie uvedené pozmeňujúce návrhy neprijmú.
Vy sám predkladáte pozmeňujúci návrh, ktorý má túto vec vyriešiť, pretože si to uvedomujete. V tomto zmysle som chcel vás vlastne podporiť, aby sa táto vec riešila. Ďakujem pekne.

Pán poslanec Fronc do rozpravy.

Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, najprv tak trošku bokom jednu poznámku. Na konci prerokovania zákona o financovaní škôl tu bolo trošku priveľa emócie, a tak sa to pokúsim udržať skôr vo vecnej rovine a v rovine argumentov. A chcem povedať, že niekedy je aj dobré si hovoriť potom. My sme mali istú prestrelku s kolegom Beblavým, musím povedať, že možno bolo, niektoré jeho vyjadrenie, nebolo celkom presné a... (Ruch v sále.), Bublavým, pardon. A sme si to vyjasnili. Myslím, že aj o tom je ako istá politická kultúra v parlamente, že, no, ja viem, že niekedy zaznejú aj nejaké tvrdšie slová, aj osobné, ale mali by sme zostať nakoniec stále ľuďmi, ktorí dokážu spolu komunikovať. To je prvá poznámka, všeobecná.
A teraz k samotnému zákonu o odbornom vzdelávaní. Ja ten problém odborného vzdelávania vnímam, že existuje, existuje mnoho rokov a ťahá sa dlho s nami a nejaké dobré riešenie sme zatiaľ nenašli. Chcem povedať, že ministerstvo sa snaží riešiť problém, ktorý treba riešiť, ale na druhej strane, je to aj problém, za ktorý nie celkom nesie zodpovednosť. Mne sa nepáči, ja som to už povedal a poviem to znovu, že mnohé ako veľké zoskupenia firiem hovoria, že školy vám nepripravujú, nám nepripravujú odborníkov pre to, čo potrebujeme, a pritom nie sú ochotné pohnúť ani prstom.
Poviem tak, dnes zákon dáva možnosť, aby, a dáva dokonca to, že keď naozaj sú tak nespokojné a môžu si zriadiť školu, štát im zaplatí všetko, okrem prvotných nákladov a za tú celú dobu rokov, čo sa sťažovali, nepoznám, nepoznám z týchto združení niečo, čo by urobili v tomto smere. Poznám jediný prípad, keď prišli sem Pegueot Citroën, ktorí prišli súčasne, aj s tým urobili sme zmluvu, zriadila sa špeciálna škola, ktorá pripravuje odborníkov pre nich v Trnave, zriadilo sa vysokoškolské štúdium, kde dali na to financie oni na drahé zariadenia a takto to fungovalo. Žiaľbohu, musím povedať, že tuto je z ich strany častokrát len veľa ohovorení. Čiže beriem to, že tá snaha tu je, musím ale povedať, sú veci, s ktorými nesúhlasím, a musím ich povedať aj prečo. Pretože tu, v tejto časti zákona o odbornom vzdelávaní sa novelizujú aj iné zákony, ktoré patria do školskej legislatívy, a dve z nich sú pre mňa príliš citlivé, myslím si, že mám na nich iný pohľad.
Prvý je, uznávam, aj filozoficky principiálny, a to je určovanie počtu tried prvých ročníkov na stredných školách bez výnimky, to znamená nielen v kompetencii samosprávneho kraja, ale aj pre súkromné a cirkevné školy. Po prvé si myslím, že to je naozaj zásah do výkonu práv týchto zriaďovateľov a druhá vec, nemyslím si, že je to takýmto spôsobom, ako to je navrhnuté, dobré, a poviem prečo. Pretože vezmite si, že škola je naozaj, stredná škola vynikajúca, je tam záujem o to, aby tam nastúpilo tristo žiakov. No, tak ako, viete celkom prirodzene, počet tried, ktorý im navrhne vyšší územný celok, toľko nebude, čiže narušuje to jeden základný princíp, ktorý som vyznával, a to je ten, že my by sme mali nechať istú slobodu školám, učiteľom a rodičom. A tento princíp je narušený. Jednoducho rodičia nebudú môcť vybrať tú najlepšiu školu, ktorú, oni sú presvedčení, že je pre nich najlepšia, tá nemusí byť v skutočnosti, my by sme im mali poskytnúť v prvom rade informácie, ale mali by sme to rešpektovať. Učiteľom tá základná sloboda je, že naozaj, aby oni mohli istým spôsobom si vyberať formu vzdelávania. Čiže prístup k slobodnej ceste vzdelávania tu je podľa môjho presvedčenia naozaj narušený a v tomto sa filozoficky zásadne rozchádzame. Ja budem mať aj istý pozmeňujúci návrh.
Druhá vec, veľmi citlivá, to je určovanie alebo prijímanie na gymnáziá, na školy na základe priemernej známky za tie posledné ročníky. Pán minister má klasické vzdelanie, takže dovolím si odcitovať jednu známu vetu: "Non scholae, sed vitae discimus" - neučíme sa pre školu, neučíme sa pre známky, ale pre život. Ten návrh, na základe ktorého bude dieťa prijímané na strednú školu, je vlastne návrh, že bude v prvom rade naháňať známku. Ja si nemyslím, že známka je zbytočná. To teda nie. To určite má svoj zmysel, ale nesmie sa stať tou dominantnou, tou rozhodujúcou v tej veci, o tom som presvedčený a ten systém v mnohom istým spôsobom poškodí. Ja som napísal, aj ste si možno všimli, taký príbeh, skúsil som to o nádejnom Rembrandtovi. Je to, samozrejme, pán minister, istá hyperbola. Ale môže to byť rovnako nádejný Bill Gates, ktorý jednoducho na základnej škole nemal vzťah k škole, nevedel sa dostať do tých koľají, disciplinovať, mal samé zlé známky, ale my mu dáme vlastne, zavrieme istým spôsobom možnosť sa dostať na tú strednú školu.
Toto nie je podľa mňa dobré a druhá vec, čo pán minister určite vie, je to, že opakovane nám to medzinárodné meranie PISA ukázalo, že chlapci v tom veku jednoducho majú podstatne horšie známky ako vedomosti. Vychádzalo to v priemere, že o stupeň sú horšie hodnotení. Je celkom prirodzené, že v tej škole musí byť aj istá disciplína a podobne a že do istej miery aj tieto veci sa v tom známkovaní zohľadňujú. A tí chlapci sú tohto typu. No mám pocit, že týmto spôsobom ich dostaneme do istej diskriminácie. Čiže s týmto návrhom, aby len a výhradne na niektoré školy boli deti prijímané na základe priemeru známky a keď ten nedosiahne, tak sa na to nemôže dostať, nesúhlasím.
Pán minister, ja istým spôsobom mám empatiu pre ministra. Empatiu v tom, že má svoju víziu, a ja chápem, keďže som to sám zažil, že to nie je celkom jednoduché a ja vám to celkom nechcem rušiť. A moje videnie je, že aspoň aby sme čosi v tejto veci urobili, a preto dám aj pozmeňujúce návrhy. Pozmeňujúce návrhy nesmerujú v tomto prípade, čo sa týka priemernej známky, na základe ktorej má byť dieťa prijaté na strednú školu, na zrušenie, len aby tam bola možnosť, aspoň tá možnosť, že keď to dieťa preukáže na, počas prijímacieho konania, a prijímacie konanie nemyslím len tie formality, ale aj podľa toho, že sa aj, myslím aj to, že sa podrobí skúškam a na tých skúškach preukáže aspoň vedomosti, ktoré sú na rovnakej úrovni, takže môže byť prijaté aj na to gymnázium, aj na tú strednú odbornú školu, keď tieto veci splní aspoň podľa toho hodnotenia počas prijímacieho konania. Je to istým spôsobom aspoň malá cestička pre tých, ktorí sa povediac, takpovediac na poslednú chvíľu spamätajú a preukážu, že naozaj majú schopnosť ísť študovať na danej strednej škole. K tomu smeruje môj pozmeňujúci návrh č. 2.
Ten prvý, uznávam je to v zásade rozdielna filozofia vaša a moja. Moja filozofia je sloboda, čo sa týka učiteľov, žiakov a škôl, sloboda vzdelávacej cesty. Toto je nie z pohľadu ministerstva, to bude z pohľadu vyššieho územného celku istým spôsobom autoritatívne rozhodnutie a môžeme sa baviť o tom, že VÚC-ka rozhodne, že to rozhodne hlasovaním a pod. Je to stále autoritatívne rozhodnutie, takpovediac ôsmich samostatných celkov, čiže rozdelí sa to, nebude to jedno ministerstvo tak autoritatívne, ale bude to osem akoby samostatných republík v oblasti školstva. Toto je pre mňa ako filozoficky základná otázka, v tom sa nezhodneme. Z toho predpokladám, že tento pozmeňujúci návrh celkom iste, pán minister, nepodporíte, ale ja ho pokladám za povinnosť si tu dať, pretože pokladám ho za dôležitý.
To druhé, však uvidíme. Čiže aby som splnil všetky pravidlá rokovacieho poriadku, takže ten návrh prečítam, bude trochu dlhý, pretože v podstate obdobný text sa opakuje v mnohých bodoch. Urobím to aj preto, že ako som to povedal aj včera, a zopakujem to. Mne sa nepáčia ako tuná v poslaneckej snemovni zavádzania nových postupov a novotvarov v rokovacom poriadku. Ja si myslím, že by sme ten rokovací poriadok mali dodržiavať, a v tom a tam, kde je zlý, tak ho potom radšej zmeňme, ale rôzne iné vystúpenia, musím povedať, že začínam byť trošku na to aj alergický.
Takže pozmeňujúci návrh k zákonu č. 184/2009 o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorými sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, parlamentná tlač 121.
Pozmeňujúci návrh č. 1. V bode 13 sa v poslednej vete za slová "krajský školský úrad" vložia slová "cirkev alebo iná neštátna právnická osoba". Tam sa v podstate krajský školský úrad, aký je zriaďovaný, vyníma z toho určovania počtu tried v kompetencii vyššieho územného celku, čiže to len dopĺňam. Pani spravodajkyňa, potom poprosím hlasovať o každom z tých dvoch pozmeňujúcich návrhov osobitne.
Druhý pozmeňujúci návrh. Článok IX. V bode 21 ods. (1) písm. a) sa za koniec poslednej vety vložia slová "alebo ak v rámci prijímacieho konania sa podrobí skúške a zo skúšaných predmetov nemá známku horšiu ako 2."
V bode 21 ods. (3) písm. c) sa za koniec poslednej vety vložia slová "alebo ak v rámci prijímacieho konania sa podrobí skúške a zo skúšaných predmetov nemá známku horšiu ako 2".
V bode 22 ods. (3) písm. a) bod 1 sa za koniec poslednej vety vložia slová "alebo ak v rámci prijímacieho konania sa podrobí skúške a zo skúšaných predmetov nemá známku horšiu ako 2".
V bode 22 ods. (3) písm. a) bod 3 sa za koniec poslednej vety vložia slová "ak v rámci prijímacieho konania sa podrobí skúške a zo skúšaných predmetov nemá známku horšiu ako 2 alebo".
V bode 22 ods. (3) písm. b) bod 1 sa za koniec poslednej vety vložia slová "alebo ak v rámci prijímacieho konania sa podrobí skúške a zo skúšaných predmetov nemá známku horšiu ako 2".
V bode 22 ods. (3) písm. b) bod 3 sa za koniec poslednej vety vložia slová "alebo ak v rámci prijímacieho konania sa podrobí skúške a zo skúšaných predmetov nemá známku horšiu ako 2".
V bode 23 ods. (6) písm. a) sa za koniec poslednej vety vložia slová "alebo ak v rámci prijímacieho konania sa podrobí skúške a zo skúšaných predmetov nemá známku horšiu ako 3".
V bode 23 ods. (6) písm. c) sa za koniec poslednej vety vložia slová "alebo ak v rámci prijímacieho konania sa podrobí skúške a zo skúšaných predmetov nemá známku horšiu ako 3".
Počuli ste tie texty, tie prvé sa vzťahujú k priemeru dva, pri prijímaní na gymnáziá a to druhé na odborné školy, kde bola podmienka stanovená priemerom 2,75. Takže 2,75 sa zle asi urobí známkou, tak dal som tam to číslo známkou 3. Čiže ja odovzdám pozmeňujúci návrh pani spravodajkyni. (Odovzdanie návrhu.) Ešte, pardon, ešte k tomu patria a podpisy ďalšie, dovolíte? (Doloženie strán k odovzdanému návrhu.) Čiže to je formálna stránka veci.
Na záver by som naozaj chcel povedať, nie v zlom, uvedomujem si, že máme celkom inú predstavu o tom, ako by mal ten systém fungovať. Ja nechcem brať dobré úmysly. Snaha po zlepšení kvality, nechcem tuto viesť takým spôsobom, jak sa to tu vedie, že si budeme navzájom hádzať loptičku, pinpongovať a urážať sa, len prepáčte, pán minister, ale musím to povedať, niekedy v živote je to tak, že jak sa hovorí, že dobrými úmyslami je dláždená cesta do pekla. A ja si myslím, že je tieto kroky, ospravedlňujem sa ešte raz, tak ako sú navrhnuté, je s dobrým úmyslom, ale nepomôžu, tak ako to je urobené, nášmu školstvu. Mrzí ma, ale musel som to povedať. Ďakujem pekne, pán predseda, skončil som. (Potlesk.)