7. schôdza

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Pani Rošková, uvidíme, dobre? Ja sa rád dám prekvapiť, keďže, obávam sa, že valec ide, tak budem môcť zistiť, ako to naozaj bude. Veľmi rád sa s vami o tom o rok porozprávam, ak sa tá informácia nepotvrdí aj vám to rád poviem. A vy mi to určite poviete prvá.
Poďme k podstatnejších veciam. Obávam sa, že, že tu naozaj dochádza k zásadnému nepochopeniu dvoch vecí, ktoré skúsim za tú minútu a pol rýchlo znovu vysvetliť. Prvá z nich je tá, že problémom rozhodovania VÚC, na ktorý upozorňujeme dokolečka, je naozaj konflikt záujmov v tomto prípade, kde ako aj citát pána poslanca Gogu, akokoľvek okolo neho teraz elegantne zatancoval, hovorí to, že ak sa VÚC-ke niečo páči, tak si to primárne si za to zriadi školu a VÚC-ka primárne aj háji záujmy svojich škôl. To je, to je naozaj a to je pravda, a to je koniec-koncov aj normálne, tak ako každý zriaďovateľ háji primárne záujmy svojich škôl. A myslím si, že na tom nie je nič škodlivé. Len škodlivé je dať rozhodovať jednému z rodičov v triede, ktorá žiačka je najkrajšia, tak takisto je škodlivé dať rozhodovať niekomu to, že či sám by mal uprednostniť vlastnú školu, ktorú zriaďuje, alebo uprednostní cirkevnú alebo súkromnú, ktoré nezriaďuje. To je jeden bod.
A druhý bod, ktorý sa týka naozaj toho rozhodovania. To nie je o tom, čo je dobré, alebo zlé. To je o tom, čo je na čo vhodné. Ešte raz sa pýtam, prečo najbližšie nejdete na komisiu VÚC pre zdravotníctvo, keď vás bude niečo bolieť v ľavej nohe? Lebo komisia pre VÚC je na to, aby zastupovala politické záujmy občanov. Vyhodnocovanie kvality škôl je, naopak, pomerne odborný proces. Ale ja som akceptoval v rozprave, ste si to takto presadili, fajn. Jediné, čo už dneska žiadam, tak súc tak ubitý vašou 83-kou, je to, aby ste ten proces aspoň primárne zaregulovali. Aby tie kritériá, ktoré tam sami vkladáte po našom tlaku, museli byť naozaj aj použité. To je všetko, čo chcem. Ďakujem.

Ďakujem, pán predseda či pani predsedajúca, pán minister, pani spravodajkyňa, kolegovia, kolegyne, ja by som sa chcel pripojiť ku kolegom poslancom z opozície, ktorí, s ktorými spolu predkladáme pozmeňujúce návrhy k tomuto zákonu. A o malú chvíľu zaznejú.
Ja by som chcel uviesť taký konkrétny príklad, pretože sa tu dohadujeme o tom, že či tento zákon bude mať takýto vplyv, alebo nebude, či sme prognostici, alebo priam veštci. Ja tu mám list, ktorý zaslal Žilinský samosprávny kraj zriaďovateľovi cirkevného gymnázia zo Žiliny vo veci vyjadrenia k návrhu počtu tried prvého ročníka pre prijímacie konanie v školskom roku 2013/2014. A k návrhu počtu tried sa vyjadrili, sa vyjadrilo VÚC v zmysle zákona č. 184/2009 Z. z., to je zákon, o ktorom teraz rokujeme, a odporúča prehodnotiť a znížiť počet tried. Lebo zákon znie dneska takto, takže môže odporúčať prehodnotiť a znížiť počet tried. Upozorňujem, že ide o školu, ktorá má dvanásť tried priemerne jeden ročník štvorročnej formy gymnázia a jeden ročník osemročnej formy gymnázia. Prehodnotiť a znížiť znamená zlikvidovať aspoň jednu formu, formu štúdia.
Zaujímavé sú aj dôvody. Z týchto dôvodov, citujem: "klesajúci demografický vývoj, nízky počet žiakov deviatych ročníkov na základných školách,"... (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia vystupujúcim.) Ja počkám, podobne ako pán minister, keď ho vyrušovali.
... "vysoký podiel prijímaných žiakov na gymnaziálne vzdelávanie, regionálna stratégia odborného vzdelávania a prípravy z hľadiska potrieb trhu práce." A ďalej dôvod v zmysle záverov národného programu, to je také dlhšie, chceme zdôrazniť, že toto sú všeobecné dôvody, tie sa netýkajú toho konkrétneho gymnázia. A keď na základe všeobecných dôvodov, bez nejakých konkrétnych kritérií VÚC-ka, chcem ešte podotknúť, že je to podpísané predsedom Žilinského samosprávneho kraja, inžinierom Jurajom Blanárom, predsedom a tu kolegom sediacim v Národnej rade, žiada prehodnotiť a znížiť počet tried, tak po zmene tohto zákona už nebude tá právomoc odporúčania, ale právomoc nariadiť to!
Preto je veľmi dôležité a to chcem teraz zdôrazniť a podporiť aj tie pozmeňujúce návrhy, nevyhnutne musia byť v tomto zákone v prípade takejto právomoci. Schválite si to, vieme o tom. Musia tam byť uvedené, aby musela byť objektívna kontrola, aby sa vyjadrovala VÚC-ka, prípadne krajská rada, alebo tie orgány, ktoré vzniknú, ku konkrétnej škole, a uviedli, prečo práve táto škola by mala zníži počet tried. Odpoveď zriaďovateľa hovorí práve o tých konkrétnych dôvodoch. Hovorí o tom, že o štúdium na gymnáziu je každoročne veľký záujem, ktorý niekoľkonásobne prekračuje počet žiakov prvej triedy alebo prvého ročníka. Hovorí sa tam o tom, že vždy robíme prijímacie pohovory. Hovorí sa tam o tom, že majú výborné známky, že ani jeden z prihlásených žiakov nemal priemer za posledné štyri roky vyšší ako 2,0. To je tiež jeden z dôvodov, prečo dávame aj pozmeňujúci návrh. Zrušte to kritérium tých známok. Je to nezmyselné, zvlášť, keď ste tam dali dobrú vec, ktorou je, ktorou sú povinné prijímacie pohovory.
Takisto výsledky študentov či už v maturitných skúškach, či v nejakých celoslovenských meraniach, na olympiádach, v prijímaní na vysoké školy a celkovo aj dobré meno školy. Takže chcem podporiť a by som povedal, aj dúfať, že budú tieto veci zapracované tak, aby nemohlo prísť k znižovaniu počtu tried v neštátnych školách len z dôvodu toho, že vyšší územný celok a jeho orgány si zmyslia, že máme klesajúci demografický vývoj, niekoho treba zavrieť, tak povedzme, že ententičky toho. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec, ja som presvedčená, že ak uvádzané obsahové zmeny, ktoré sú navrhnuté v predkladanom zákone v príslušných ustanoveniach sa budú dodržiavať všetkými zainteresovanými stranami, prinesú prospech stredným odborným školám, no predovšetkým ich samotným absolventom, ktorí sa uplatnia na trhu práce. Som si istá, že ak sa do rozhodovania samosprávneho kraja zavedú reálne kritériá kvality, odstráni sa podozrievanie, šírené niektorými občianskymi združeniami, asociáciami z jednostranného posudzovania možností otvárania prvých ročníkov a príslušných študijných odborov.
Som naozaj rada, že sa vlastne aj v rámci toho prijal môj poslanecký návrh, ktorým som chcela zobjektívniť schvaľovací proces samosprávneho kraja doplnením merateľných kritérií pri určovaní počtu tried prvých ročníkov stredných škôl vo svojej územnej pôsobnosti pre prijímacie konanie v nasledujúcom školskom roku. Čo iné by malo rozhodovať, ak nie kvalita dosiahnutých výsledkov vo výchovno-vzdelávacom procese? Veď všetkým by malo byť jasné, že ak chceme, aby naša mladá generácia nepostávala na úradoch práce, musí jej byť poskytnuté také vzdelanie, ktoré jej zaručí uplatnenie sa na trhu práce, a to nielen doma, ale aj v zahraničí.
Viem, že táto úloha v súčasných ekonomických podmienkach celej Európy a tým, samozrejme, aj Slovenska, nie je ľahká. Z uvedeného dôvodu by sme mali spoločne hľadať cesty a spoločne hľadať aj riešenia, východiská a nie sa osočovať nepodloženými a neoverenými argumentmi a domnienkami.
Zastávam teda názor, že zainteresovaním a osobným angažovaním všetkých, ktorí sú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Vašečka, ja sa snažím, aby sme naozaj korektne vystupovali, pretože v konečnom dôsledku chceme byť partnermi. A ak to chcete postaviť do pozície, že tu niekto súťaží, tak ja to odmietam. Pretože všetko to, čo robíme v tomto parlamente v súvislosti s novelou tohto zákona, je práve preto, aby sme všetci hráči, ktorí máme na starosti stredné vzdelávanie, dokázali zo skúseností, ktoré máme dodnes, sa poučiť a povedali, ako pôjdeme ďalej. Čiže nechcel by som ísť do nejakých podrobností, aby som reagoval viac na vás, lebo vážim si partnerstvo a chcem, aby bolo zachované medzi všetkými školami.
A čo sa týka toho citovaného listu, tak ja vám to vysvetlím, zrejme nie ste celkom informovaný. Každá súkromná škola a cirkevná škola zo zákona má informovať samosprávny kraj o tom, ako uvažuje z hľadiska budúcnosti otvárania prvých tried v jednotlivých školách, a samosprávny kraj má možnosť sa k tomu vyjadriť. A to vyjadrenie, ktoré ste teraz citovali a ste ho využili v kontexte tejto novely, ktoré je úplne iné, vám môžem zodpovedne povedať, je rovnaké aj pre všetky školy žilinského samosprávneho kraja. Pretože vy nezmeníte demografický vývoj. Ja vám poviem len jeden príklad. Demografický vývoj v Turci je 900 žiakov deviatych tried, kapacita škôl je 1400.
Čiže toto platí rovnako pre školy Žilinského samosprávneho kraja a odporúčanie išlo pre všetkých, pretože sme všetci na tej istej lodi, pán poslanec Vašečka.

Ďakujem veľmi pekne. Myslím, že som celkom dobre informovaný, keďže na danej škole učím a nie je to nijaký list, ktorý som dostal od niekoho, koho nepoznám. Ja chcem povedať to, že súhlasím s pánom Blanárom, aby sme boli partneri, len chcem upozorniť na to, že ak sa tá vec nebude riešiť, tak môže nastať to, že keď tam nebude pán Blanár, bude tam niekto úplne iný, bude tam úplne iné zastupiteľstvo, bude mať takú tú, ako povedal pán Beblavý, cársku právomoc niečo vyriešiť, tak tieto veci bez nastavenia jasných kritérií kvality, objektívnych, kontrolovateľných a premerateľných napríklad ministerstvom, môžu spôsobiť takéto problémy. Bol to len príklad. Netvrdím, že je to nekorektné, len upozorňujem na možné dôsledky, ak sa tie uvedené pozmeňujúce návrhy neprijmú.
Vy sám predkladáte pozmeňujúci návrh, ktorý má túto vec vyriešiť, pretože si to uvedomujete. V tomto zmysle som chcel vás vlastne podporiť, aby sa táto vec riešila. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, najprv tak trošku bokom jednu poznámku. Na konci prerokovania zákona o financovaní škôl tu bolo trošku priveľa emócie, a tak sa to pokúsim udržať skôr vo vecnej rovine a v rovine argumentov. A chcem povedať, že niekedy je aj dobré si hovoriť potom. My sme mali istú prestrelku s kolegom Beblavým, musím povedať, že možno bolo, niektoré jeho vyjadrenie, nebolo celkom presné a... (Ruch v sále.), Bublavým, pardon. A sme si to vyjasnili. Myslím, že aj o tom je ako istá politická kultúra v parlamente, že, no, ja viem, že niekedy zaznejú aj nejaké tvrdšie slová, aj osobné, ale mali by sme zostať nakoniec stále ľuďmi, ktorí dokážu spolu komunikovať. To je prvá poznámka, všeobecná.
A teraz k samotnému zákonu o odbornom vzdelávaní. Ja ten problém odborného vzdelávania vnímam, že existuje, existuje mnoho rokov a ťahá sa dlho s nami a nejaké dobré riešenie sme zatiaľ nenašli. Chcem povedať, že ministerstvo sa snaží riešiť problém, ktorý treba riešiť, ale na druhej strane, je to aj problém, za ktorý nie celkom nesie zodpovednosť. Mne sa nepáči, ja som to už povedal a poviem to znovu, že mnohé ako veľké zoskupenia firiem hovoria, že školy vám nepripravujú, nám nepripravujú odborníkov pre to, čo potrebujeme, a pritom nie sú ochotné pohnúť ani prstom.
Poviem tak, dnes zákon dáva možnosť, aby, a dáva dokonca to, že keď naozaj sú tak nespokojné a môžu si zriadiť školu, štát im zaplatí všetko, okrem prvotných nákladov a za tú celú dobu rokov, čo sa sťažovali, nepoznám, nepoznám z týchto združení niečo, čo by urobili v tomto smere. Poznám jediný prípad, keď prišli sem Pegueot Citroën, ktorí prišli súčasne, aj s tým urobili sme zmluvu, zriadila sa špeciálna škola, ktorá pripravuje odborníkov pre nich v Trnave, zriadilo sa vysokoškolské štúdium, kde dali na to financie oni na drahé zariadenia a takto to fungovalo. Žiaľbohu, musím povedať, že tuto je z ich strany častokrát len veľa ohovorení. Čiže beriem to, že tá snaha tu je, musím ale povedať, sú veci, s ktorými nesúhlasím, a musím ich povedať aj prečo. Pretože tu, v tejto časti zákona o odbornom vzdelávaní sa novelizujú aj iné zákony, ktoré patria do školskej legislatívy, a dve z nich sú pre mňa príliš citlivé, myslím si, že mám na nich iný pohľad.
Prvý je, uznávam, aj filozoficky principiálny, a to je určovanie počtu tried prvých ročníkov na stredných školách bez výnimky, to znamená nielen v kompetencii samosprávneho kraja, ale aj pre súkromné a cirkevné školy. Po prvé si myslím, že to je naozaj zásah do výkonu práv týchto zriaďovateľov a druhá vec, nemyslím si, že je to takýmto spôsobom, ako to je navrhnuté, dobré, a poviem prečo. Pretože vezmite si, že škola je naozaj, stredná škola vynikajúca, je tam záujem o to, aby tam nastúpilo tristo žiakov. No, tak ako, viete celkom prirodzene, počet tried, ktorý im navrhne vyšší územný celok, toľko nebude, čiže narušuje to jeden základný princíp, ktorý som vyznával, a to je ten, že my by sme mali nechať istú slobodu školám, učiteľom a rodičom. A tento princíp je narušený. Jednoducho rodičia nebudú môcť vybrať tú najlepšiu školu, ktorú, oni sú presvedčení, že je pre nich najlepšia, tá nemusí byť v skutočnosti, my by sme im mali poskytnúť v prvom rade informácie, ale mali by sme to rešpektovať. Učiteľom tá základná sloboda je, že naozaj, aby oni mohli istým spôsobom si vyberať formu vzdelávania. Čiže prístup k slobodnej ceste vzdelávania tu je podľa môjho presvedčenia naozaj narušený a v tomto sa filozoficky zásadne rozchádzame. Ja budem mať aj istý pozmeňujúci návrh.
Druhá vec, veľmi citlivá, to je určovanie alebo prijímanie na gymnáziá, na školy na základe priemernej známky za tie posledné ročníky. Pán minister má klasické vzdelanie, takže dovolím si odcitovať jednu známu vetu: "Non scholae, sed vitae discimus" - neučíme sa pre školu, neučíme sa pre známky, ale pre život. Ten návrh, na základe ktorého bude dieťa prijímané na strednú školu, je vlastne návrh, že bude v prvom rade naháňať známku. Ja si nemyslím, že známka je zbytočná. To teda nie. To určite má svoj zmysel, ale nesmie sa stať tou dominantnou, tou rozhodujúcou v tej veci, o tom som presvedčený a ten systém v mnohom istým spôsobom poškodí. Ja som napísal, aj ste si možno všimli, taký príbeh, skúsil som to o nádejnom Rembrandtovi. Je to, samozrejme, pán minister, istá hyperbola. Ale môže to byť rovnako nádejný Bill Gates, ktorý jednoducho na základnej škole nemal vzťah k škole, nevedel sa dostať do tých koľají, disciplinovať, mal samé zlé známky, ale my mu dáme vlastne, zavrieme istým spôsobom možnosť sa dostať na tú strednú školu.
Toto nie je podľa mňa dobré a druhá vec, čo pán minister určite vie, je to, že opakovane nám to medzinárodné meranie PISA ukázalo, že chlapci v tom veku jednoducho majú podstatne horšie známky ako vedomosti. Vychádzalo to v priemere, že o stupeň sú horšie hodnotení. Je celkom prirodzené, že v tej škole musí byť aj istá disciplína a podobne a že do istej miery aj tieto veci sa v tom známkovaní zohľadňujú. A tí chlapci sú tohto typu. No mám pocit, že týmto spôsobom ich dostaneme do istej diskriminácie. Čiže s týmto návrhom, aby len a výhradne na niektoré školy boli deti prijímané na základe priemeru známky a keď ten nedosiahne, tak sa na to nemôže dostať, nesúhlasím.
Pán minister, ja istým spôsobom mám empatiu pre ministra. Empatiu v tom, že má svoju víziu, a ja chápem, keďže som to sám zažil, že to nie je celkom jednoduché a ja vám to celkom nechcem rušiť. A moje videnie je, že aspoň aby sme čosi v tejto veci urobili, a preto dám aj pozmeňujúce návrhy. Pozmeňujúce návrhy nesmerujú v tomto prípade, čo sa týka priemernej známky, na základe ktorej má byť dieťa prijaté na strednú školu, na zrušenie, len aby tam bola možnosť, aspoň tá možnosť, že keď to dieťa preukáže na, počas prijímacieho konania, a prijímacie konanie nemyslím len tie formality, ale aj podľa toho, že sa aj, myslím aj to, že sa podrobí skúškam a na tých skúškach preukáže aspoň vedomosti, ktoré sú na rovnakej úrovni, takže môže byť prijaté aj na to gymnázium, aj na tú strednú odbornú školu, keď tieto veci splní aspoň podľa toho hodnotenia počas prijímacieho konania. Je to istým spôsobom aspoň malá cestička pre tých, ktorí sa povediac, takpovediac na poslednú chvíľu spamätajú a preukážu, že naozaj majú schopnosť ísť študovať na danej strednej škole. K tomu smeruje môj pozmeňujúci návrh č. 2.
Ten prvý, uznávam je to v zásade rozdielna filozofia vaša a moja. Moja filozofia je sloboda, čo sa týka učiteľov, žiakov a škôl, sloboda vzdelávacej cesty. Toto je nie z pohľadu ministerstva, to bude z pohľadu vyššieho územného celku istým spôsobom autoritatívne rozhodnutie a môžeme sa baviť o tom, že VÚC-ka rozhodne, že to rozhodne hlasovaním a pod. Je to stále autoritatívne rozhodnutie, takpovediac ôsmich samostatných celkov, čiže rozdelí sa to, nebude to jedno ministerstvo tak autoritatívne, ale bude to osem akoby samostatných republík v oblasti školstva. Toto je pre mňa ako filozoficky základná otázka, v tom sa nezhodneme. Z toho predpokladám, že tento pozmeňujúci návrh celkom iste, pán minister, nepodporíte, ale ja ho pokladám za povinnosť si tu dať, pretože pokladám ho za dôležitý.
To druhé, však uvidíme. Čiže aby som splnil všetky pravidlá rokovacieho poriadku, takže ten návrh prečítam, bude trochu dlhý, pretože v podstate obdobný text sa opakuje v mnohých bodoch. Urobím to aj preto, že ako som to povedal aj včera, a zopakujem to. Mne sa nepáčia ako tuná v poslaneckej snemovni zavádzania nových postupov a novotvarov v rokovacom poriadku. Ja si myslím, že by sme ten rokovací poriadok mali dodržiavať, a v tom a tam, kde je zlý, tak ho potom radšej zmeňme, ale rôzne iné vystúpenia, musím povedať, že začínam byť trošku na to aj alergický.
Takže pozmeňujúci návrh k zákonu č. 184/2009 o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorými sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, parlamentná tlač 121.
Pozmeňujúci návrh č. 1. V bode 13 sa v poslednej vete za slová "krajský školský úrad" vložia slová "cirkev alebo iná neštátna právnická osoba". Tam sa v podstate krajský školský úrad, aký je zriaďovaný, vyníma z toho určovania počtu tried v kompetencii vyššieho územného celku, čiže to len dopĺňam. Pani spravodajkyňa, potom poprosím hlasovať o každom z tých dvoch pozmeňujúcich návrhov osobitne.
Druhý pozmeňujúci návrh. Článok IX. V bode 21 ods. (1) písm. a) sa za koniec poslednej vety vložia slová "alebo ak v rámci prijímacieho konania sa podrobí skúške a zo skúšaných predmetov nemá známku horšiu ako 2."
V bode 21 ods. (3) písm. c) sa za koniec poslednej vety vložia slová "alebo ak v rámci prijímacieho konania sa podrobí skúške a zo skúšaných predmetov nemá známku horšiu ako 2".
V bode 22 ods. (3) písm. a) bod 1 sa za koniec poslednej vety vložia slová "alebo ak v rámci prijímacieho konania sa podrobí skúške a zo skúšaných predmetov nemá známku horšiu ako 2".
V bode 22 ods. (3) písm. a) bod 3 sa za koniec poslednej vety vložia slová "ak v rámci prijímacieho konania sa podrobí skúške a zo skúšaných predmetov nemá známku horšiu ako 2 alebo".
V bode 22 ods. (3) písm. b) bod 1 sa za koniec poslednej vety vložia slová "alebo ak v rámci prijímacieho konania sa podrobí skúške a zo skúšaných predmetov nemá známku horšiu ako 2".
V bode 22 ods. (3) písm. b) bod 3 sa za koniec poslednej vety vložia slová "alebo ak v rámci prijímacieho konania sa podrobí skúške a zo skúšaných predmetov nemá známku horšiu ako 2".
V bode 23 ods. (6) písm. a) sa za koniec poslednej vety vložia slová "alebo ak v rámci prijímacieho konania sa podrobí skúške a zo skúšaných predmetov nemá známku horšiu ako 3".
V bode 23 ods. (6) písm. c) sa za koniec poslednej vety vložia slová "alebo ak v rámci prijímacieho konania sa podrobí skúške a zo skúšaných predmetov nemá známku horšiu ako 3".
Počuli ste tie texty, tie prvé sa vzťahujú k priemeru dva, pri prijímaní na gymnáziá a to druhé na odborné školy, kde bola podmienka stanovená priemerom 2,75. Takže 2,75 sa zle asi urobí známkou, tak dal som tam to číslo známkou 3. Čiže ja odovzdám pozmeňujúci návrh pani spravodajkyni. (Odovzdanie návrhu.) Ešte, pardon, ešte k tomu patria a podpisy ďalšie, dovolíte? (Doloženie strán k odovzdanému návrhu.) Čiže to je formálna stránka veci.
Na záver by som naozaj chcel povedať, nie v zlom, uvedomujem si, že máme celkom inú predstavu o tom, ako by mal ten systém fungovať. Ja nechcem brať dobré úmysly. Snaha po zlepšení kvality, nechcem tuto viesť takým spôsobom, jak sa to tu vedie, že si budeme navzájom hádzať loptičku, pinpongovať a urážať sa, len prepáčte, pán minister, ale musím to povedať, niekedy v živote je to tak, že jak sa hovorí, že dobrými úmyslami je dláždená cesta do pekla. A ja si myslím, že je tieto kroky, ospravedlňujem sa ešte raz, tak ako sú navrhnuté, je s dobrým úmyslom, ale nepomôžu, tak ako to je urobené, nášmu školstvu. Mrzí ma, ale musel som to povedať. Ďakujem pekne, pán predseda, skončil som. (Potlesk.)

Vážený pán kolega Fronc, vo svojom vystúpení ste spomenuli dva hlavné problémy tohto návrhu zákona aj na výbore pre verejnú správu a regionálny rozvoj sme od pána štátneho tajomníka mámili informáciu trošku dlhšie, ale predsa len nám ju nakoniec prezradil, koľko prvákov na gymnáziá v posledných rokoch nastúpilo. Povedal nám zhruba číslo 18-tisíc. Na druhej strane podľa kritéria, priemer známok 2 bude takúto podmienku spĺňať asi len 11-tisíc, tak nám bolo povedané na výbore pre verejnú správu, plus budú sa musieť podrobiť skúškam, nie všetci budú chcieť ísť na gymnázia, čiže k dispozícii budú mať gymnázia skoro len polovičku žiakov oproti minulosti a potom nastane ten druhý problém, ktorý pán Fronc zvýraznil, o otváraní prvých tried budú rozhodovať zastupiteľstvá a VÚC-ky. Ja si veľmi vážim komunálnu a regionálnu politiku a rozhodovanie poslancov v regiónoch, ale v určitých mestách budú musieť sa VÚC-ky rozhodnúť, či otvoria prvú triedu gymnázia svojho, to znamená vúckarského, alebo cirkevného a aj pán minister tu v prvom čítaní povedal, že cirkevné gymnázia sú veľakrát kvalitnejšie a dokazujú to aj na olympiádach celoštátnych, medzinárodných. Rozhodne sa VÚC-ka pre otvorenie prvej triedy cirkevného gymnázia, na úkor vlastného? Obávam sa, že nie. Ďakujem.

Pán poslanec Fronc?
Pán minister, nech sa páči.

Veľmi krátka poznámka, lebo sa tu zase hádže s číslami. Najnovšie údaje, máme 44-tisíc deviatakov, z toho 19 665 má priemer do 2. Takže to je celkom, to je reálne číslo.

Ďakujem, pán predseda. Nedá mi než nezačať, vážení kolegovia, vážené kolegyne, pán minister, práve pri vete, s ktorou končil kolega Fronc, a to je, ja si myslím, že ona úplne vystihuje to, akým spôsobom je napísaný tento zákon a kam vedie. Stalo sa to už prvom čítaní, že sme sa zhodli na tom, že problémy pomenúvavame rovnako, ale obávam sa, že história jednoducho nie je zvrátiteľná, pán minister. Nech sa budete akokoľvek snažiť aj vy, aj súdruh štátny tajomník, akokoľvek do toho budete tĺcť, jednoducho naspäť do normalizácie sa vrátiť nedá. Nedá sa nastaviť svet tak, ako bol nastavený v 70. rokoch minulého storočia, to nejde. Svet sa vyvinul, vzdelávanie sa vyvíja a nie je možné jednoducho zvrchu, rozhodovaním štátu vybudovať nejaký vysnívaný pomníček a vysnívaný systém len na základe toho, že kedysi možno v tých 70. rokoch minulého storočia sa to osvedčilo ako dobré. Nie je možné v histórii ísť naspäť.
Preto podávam pozmeňujúci a doplňujúci návrh v mene poslancov Jany Žitňanskej, pána Beblavého, pána Osuského, pána Vašečku a mňa, Martina Poliačika, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 184/2009 o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto.
"1. V Čl. I sa za 8. bod vkladá nový 9. bod, ktorý znie:
9. V § 3 sa ods. 1 dopĺňa písm. e), ktoré znie:
"e) určuje všeobecne záväzným predpisom kritériá na ohodnotenie kvality výchovno-vzdelávacieho procesu." Terajšie body, doterajšie body sa následne prečíslujú.
2. V Čl. I 9. bod sa vypúšťa.
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
3. V Čl. I 13. bode v § 4 ods. 2 písm. c) znie:
"c) Určuje všeobecne záväzným nariadením po prerokovaní v Krajskej rade pre odborné vzdelávanie a prípravu (ďalej len "krajská rada") najneskôr do 30. septembra počet tried prvého ročníka stredných odborných škôl vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti pre prijímacie konanie v nasledujúcom školskom roku, v súlade s regionálnou stratégiou výchovy a vzdelávania v stredných školách a analýzami a prognózami o vývoji trhu práce;"
(Poznámka pod čiarou 11, ktorá znie: "11) § 13 ods. 1 písm. aa) zákon č. 5 /2004 v znení neskorších predpisov.")
Pokračujem v bode 3: "a na základe ohodnotenia kvalitatívnych výsledkov školy v predchádzajúcom školskom roku v zmysle kritérií určených podľa § 3 ods. 1 písm. e).
4. V Čl. I v 14. bode v § 4 ods. 2 písm. d) znie:
"d) Navrhuje zriaďovateľom stredných odborných škôl vo svojej územnej pôsobnosti po prerokovaní v krajskej rade najneskôr do 30. septembra počet tried prvého ročníka stredných škôl pre prijímacie konanie v nasledujúcom školskom roku, v súlade s regionálnou stratégiou výchovy a vzdelávania v stredných školách a analýzami a prognózami o vývoji trhu práce;"
Poznámka pod čiarou 11) - tú už som čítal - "a na základe hodnotenia kvalitatívnych výsledkov školy v predchádzajúcom školskom roku v zmysle kritérií určených podľa § 3 ods. 1 písm. e)".
Spoločné odôvodnenie pre body 1 až 4:
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 184/2009 o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorými sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len ako "zákon o odbornom vzdelávaní") ustanovuje nový mechanizmus určovania počtu tried prvých ročníkov stredných škôl financovaných normatívnym financovaním z rozpočtovej kapitoly rezortu školstva, a to tak, že počet týchto tried pre prijímacie konanie v nasledujúcom školskom roku určí samosprávny kraj vo svojej územnej pôsobnosti. Tento je pri určovaní počtu tried prvých ročníkov stredných škôl financovaných normatívnym financovaním z rozpočtovej kapitoly rezortu školstva povinný vychádzať z regionálnej stratégie výchovy a vzdelávania v stredných školách, analýz a prognóz o vývoji trhu práce a z ohodnotenia kvalitatívnych výsledkov školy v predchádzajúcom školskom roku.
Takto navrhovaná zmena spočívajúca v udelení novej kompetencie samosprávnemu kraju, ktorá súvisí s povinnosťou určovať počet tried prvých ročníkov stredných škôl financovaných normatívnym financovaním z rozpočtovej kapitoly rezortu školstva všeobecne záväzným nariadením, je však nesystémová, presahuje predmet úpravy zákona o odbornom vzdelávaní definovaný v § 1 a javí známky nerovnakého prístupu. Nezmyselnosť ministerstvom navrhovaného opatrenia spočíva v skutočnosti, že povinnosť určovať počet tried prvých ročníkov stredných odborných škôl financovaných normatívnym financovaním z rozpočtovej kapitoly ministerstva sa vzťahuje na stredné odborné školy tak verejné, súkromné, ako aj cirkevné. Navyše navrhované opatrenie vyznieva tak, že sa uvedené rozhodovanie má týkať všetkých škôl (aj vzhľadom na formuláciu výnimky pre osemročné gymnáziá), a to napriek skutočnosti, že predmetom úpravy novelizovaného zákona je len odborné vzdelávanie, nie všeobecno-vedomostné vzdelávanie v gymnáziách. Okrem uvedeného je vyňatie rozhodovania o osemročných gymnáziách a stredných školách, kde je zriaďovateľom krajský školský úrad dôkazom nesystémovosti navrhovaného opatrenia.
Pripravená novela zákona o odbornom vzdelávaní zároveň, ako sme vyššie naznačili, výrazne zasahuje do rozsahu predmetu úpravy zákona o odbornom vzdelávaní, ktorý je špecifikovaný v § 1 písm. a) tohto zákona. Zákon o odbornom vzdelávaní totiž upravuje podmienky na zabezpečenie odborného vzdelávania a prípravy žiakov v strednej odbornej škole, stredisku praktického vyučovania, školskom hospodárstve, stredisku odbornej praxe, zdravotníckom zariadení, pracovisku praktického vyučovania a na pracovisku inej fyzickej osoby alebo právnickej osoby v súlade s potrebami trhu práce. Nie je preto dôvod v zákone o odbornom vzdelávaní upravovať kompetencie samosprávneho kraja v rozsahu, v ktorom sa mu zákonom zverí právomoc určovať počty tried prvých ročníkov všetkých stredných škôl financovaných normatívnym financovaním z rozpočtovej kapitoly rezortu školstva, s výnimkou škôl uvedených vyššie.
Okrem vyššie uvedeného, ustanovením povinnosti samosprávnemu kraju určovať všeobecne záväzným nariadením počty tried prvých ročníkov všetkých stredných škôl financovaných normatívnym financovaním z rozpočtovej kapitoly rezortu školstva (s výnimkou gymnázií s osemročným vzdelávacím programom a stredných škôl, ktorých zriaďovateľom je krajský školský úrad) sa naruší princíp rovnosti práv.
Kým samosprávny kraj ako zriaďovateľ stredných škôl je oprávnený o počte tried prvého ročníka stredných škôl vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti rozhodovať sám, štátom uznaná cirkev alebo náboženská spoločnosť, alebo iná právnická osoba, alebo fyzická osoba, ako zriaďovatelia cirkevných a súkromných stredných škôl sú v zmysle navrhovaného znenia povinní sa v otázke počtu tried prvého ročníka stredných škôl vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti podriadiť normatívnemu rozhodnutiu samosprávneho kraja.
V tejto súvislosti možno hovoriť nielen o konflikte záujmov, ktorý sa prejavuje práve v možnosti samosprávneho kraja konať, možnosti samosprávneho kraja samostatne bez akejkoľvek následnej kontroly rozhodovať o počte prvého ročníka stredných škôl vo svojej vlastnej zriaďovateľskej pôsobnosti a zároveň ovplyvňuje počty tried prvého ročníka stredných škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti štátom uznanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti, či inej právnickej osoby, alebo fyzickej osoby, t.j. cirkevných a súkromných stredných školách, pričom neproporcionálne vyznieva tiež fakt, že zákonodarca explicitne určil výnimku pre gymnáziá s osemročným vzdelávacím programom a stredné školy, ktorých zriaďovateľom je krajský školských úrad.
Za účelom odstránenia vyššie uvedených nedostatkov preto navrhujeme:
upraviť kompetencie samosprávneho kraja v súvislosti s rozhodovaním o počte tried prvých ročníkov stredných škôl financovaných normatívnym financovaním z rozpočtovej kapitoly rezortu školstva tak, že samosprávnemu kraju sa ustanoví oprávnenie:
i. určovať všeobecne záväzným nariadením po prerokovaní v krajskej rade pre odborné vzdelávanie a prípravu najneskôr do 30. septembra počet tried prvého ročníka len stredných odborných škôl vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti pre prijímacie konanie v nasledujúcom školskom roku,
ii. navrhovať zriaďovateľom stredných odborných škôl vo svojej územnej pôsobnosti po prerokovaní v krajskej rade pre odborné vzdelávanie a prípravu najneskôr do 30. septembra počet tried prvého ročníka stredných odborných škôl pre prijímacie konanie v nasledujúcom školskom roku.
Navrhovanie, rovnako ako určovanie počtu tried prvých ročníkov bude vychádzať z regionálnej stratégie výchovy a vzdelávania v stredných školách, na ktorej participujú všetky subjekty koordinácie odborného vzdelávania a prípravy, t. j. zástupcovia štátnej správy, územnej samosprávy, zamestnávateľov, zamestnancov územnej školskej rady, ako aj zriaďovateľov súkromných a cirkevných škôl.
Významným predpokladom pre navrhovanie predmetných počtov tried sú taktiež analýzy a prognózy o vývoji trhu práce schvaľované výbormi pre otázky zamestnanosti, ktoré sú zriaďované úradmi práce, sociálnych vecí a rodiny, rovnako ako ohodnotenie kvality výchovnovzdelávacieho procesu jednotlivých stredných odborných škôl podľa kritérií určených ministerstvom školstva
- ustanoviť podmienky navrhovania, schvaľovania počtu tried prvého ročníka stredných odborných škôl financovaných podľa osobitného predpisu v rozsahu zákona o odbornom vzdelávaní, t.j. pre stredné odborné školy, a zároveň
- zrušiť výnimku pre stredné odborné školy, ktorých zriaďovateľom je krajský školský úrad.
Cieľom navrhovanej právnej úpravy je predísť tomu, aby nesprávne rozhodnutie samosprávneho kraja o neotvorení prvých ročníkov v školách, ktorých nie je samosprávny kraj zriaďovateľom, nezapríčinilo zvýšenie miery nezamestnanosti v regióne, prípade nezmarilo realizáciu dlhodobých medzinárodných projektov a čerpanie eurofondov, ku ktorým sa školy zaviazali v predošlých školských rokoch.
Snahou novonavrhovanej právnej úpravy je tiež sa vyhnúť likvidácii škôl s celoslovenskou alebo medzinárodnou pôsobnosťou a znehodnoteniu investície zriaďovateľov a snahy zamestnávateľov a zamestnancov dotknutých škôl a zároveň tým obmedzeniu možnosti slobodného výberu vzdelávacej inštitúcie, ktorá je v podobe práva na vzdelanie garantovaná priamo Ústavou Slovenskej republiky.
Navrhovaným znením sa zároveň povinnosť ministerstvu školstva určiť všeobecne záväzným predpisom kritériá na hodnotenie kvality výchovnovzdelávacieho procesu jednotlivých stredných odborných škôl, ktoré musia vychádzať z objektívnych celoštátnych meraní (externá maturita a monitor 9). Navrhovaná zmena prispeje k zvýšeniu kvality vzdelávania na stredných odborných školách. U škôl, ktoré dosahujú vynikajúce výsledky v celoštátnych objektívnych meraniach, t.j. externá maturita a monitor 9, totiž nevznikne potreba riešenia prvých tried ročníkov, čo bude motivovať školy, aby dosahovali vo výchovno-vzdelávacom procese veľmi dobré výsledky. Súčasné kritériá na hodnotenie kvality procesu musia byť objektívne a celoštátne porovnateľné. Preto návrh zákona upravuje, že budú vydané ministerstvom školstva len na základe celoštátnych meraní a všeobecne záväzným predpisom. (Krátka pauza.)
V zásade týmto pozmeňovacím návrhom vraciame mnohé veci späť do podoby, v akej funguje dnes, a nabádam ešte raz k tomu, pán minister, keď už sa dokážeme zhodnúť na problémoch, ktoré v oblasti stredného vzdelávania na Slovensku sú, nechajme zatiaľ veci tak, aby sme dokázali prísť s nástrojmi, ktoré v prvom rade na poli stredoškolského vzdelávania rozoznajú kvalitu, a až keď budeme mať tieto nástroje zadefinované a nastavené merania, jednak externé evalvácie škôl, ako aj interné evalvácie škôl, a na základe toho budeme vedieť posúdiť, ktorá škola naozaj za to stojí a ktorá za to nestojí. Až potom sa púšťajme do takých hlbokých systémových sekov, aké vy ste priniesli v tomto zákone.
Ja vám musím povedať, že už som sa z fázy hnevu pomaly dostal do fázy prijatia a smútku v podstate, pretože tie nástroje, ktoré prinášate v tomto zákone nasledujúce desiatky rokov budú ovplyvňovať spôsob, akým sa formuje stredné odborné a iné stredné vzdelávanie na Slovensku. Otvárate cestu pre školy, ktoré viac než kvalitu budú mať politické zázemie v danom samosprávnom kraji, nijakým spôsobom nevnášate meranie kvality do toho, akým spôsobom budú otvárané tieto prvé ročníky. A keď aj príde, keď aj prejde ten pozmeňovák pani Obrimčákovej, bude to určite zlepšenie toho stavu, ale ešte je to veľmi ďaleko od toho, aby sa to dalo nazvať objektívnym meraním a nastavením kritérií.
Mrzí ma to, že nasledujúce generácie aj mojich, aj iných detí v tomto štáte budú mať oklieštený výber škôl, že sloboda vo vzdelávaní ustupuje zbytočne silnému, zbytočnej silnej dikcii štátu tam, kde by na základe kvality mali rozhodovať samotné deti, študenti a ich rodičia. Mrzí ma to, pretože vy už vtedy ministrom nebudete, pán kolega, ale následky týchto vašich krokov budú musieť ďalší ministri a ďalší poslanci v tomto pléne ďalšie desiatky rokov korigovať, naprávať a vracať slovenské školstvo na cestu skôr civilizovanej Európe než naspäť do čias totality a diktatúry.
Ďakujem.