7. schôdza

Faktická poznámka, pán poslanec Zajac. Končím možnosť sa prihlásiť.
Nech sa páči, pán poslanec.

Vážený pán kolega Fronc, vo svojom vystúpení ste spomenuli dva hlavné problémy tohto návrhu zákona aj na výbore pre verejnú správu a regionálny rozvoj sme od pána štátneho tajomníka mámili informáciu trošku dlhšie, ale predsa len nám ju nakoniec prezradil, koľko prvákov na gymnáziá v posledných rokoch nastúpilo. Povedal nám zhruba číslo 18-tisíc. Na druhej strane podľa kritéria, priemer známok 2 bude takúto podmienku spĺňať asi len 11-tisíc, tak nám bolo povedané na výbore pre verejnú správu, plus budú sa musieť podrobiť skúškam, nie všetci budú chcieť ísť na gymnázia, čiže k dispozícii budú mať gymnázia skoro len polovičku žiakov oproti minulosti a potom nastane ten druhý problém, ktorý pán Fronc zvýraznil, o otváraní prvých tried budú rozhodovať zastupiteľstvá a VÚC-ky. Ja si veľmi vážim komunálnu a regionálnu politiku a rozhodovanie poslancov v regiónoch, ale v určitých mestách budú musieť sa VÚC-ky rozhodnúť, či otvoria prvú triedu gymnázia svojho, to znamená vúckarského, alebo cirkevného a aj pán minister tu v prvom čítaní povedal, že cirkevné gymnázia sú veľakrát kvalitnejšie a dokazujú to aj na olympiádach celoštátnych, medzinárodných. Rozhodne sa VÚC-ka pre otvorenie prvej triedy cirkevného gymnázia, na úkor vlastného? Obávam sa, že nie. Ďakujem.

Pán poslanec Fronc?
Pán minister, nech sa páči.

Veľmi krátka poznámka, lebo sa tu zase hádže s číslami. Najnovšie údaje, máme 44-tisíc deviatakov, z toho 19 665 má priemer do 2. Takže to je celkom, to je reálne číslo.

Pán poslanec Poliačik, do rozpravy.

Ďakujem, pán predseda. Nedá mi než nezačať, vážení kolegovia, vážené kolegyne, pán minister, práve pri vete, s ktorou končil kolega Fronc, a to je, ja si myslím, že ona úplne vystihuje to, akým spôsobom je napísaný tento zákon a kam vedie. Stalo sa to už prvom čítaní, že sme sa zhodli na tom, že problémy pomenúvavame rovnako, ale obávam sa, že história jednoducho nie je zvrátiteľná, pán minister. Nech sa budete akokoľvek snažiť aj vy, aj súdruh štátny tajomník, akokoľvek do toho budete tĺcť, jednoducho naspäť do normalizácie sa vrátiť nedá. Nedá sa nastaviť svet tak, ako bol nastavený v 70. rokoch minulého storočia, to nejde. Svet sa vyvinul, vzdelávanie sa vyvíja a nie je možné jednoducho zvrchu, rozhodovaním štátu vybudovať nejaký vysnívaný pomníček a vysnívaný systém len na základe toho, že kedysi možno v tých 70. rokoch minulého storočia sa to osvedčilo ako dobré. Nie je možné v histórii ísť naspäť.
Preto podávam pozmeňujúci a doplňujúci návrh v mene poslancov Jany Žitňanskej, pána Beblavého, pána Osuského, pána Vašečku a mňa, Martina Poliačika, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 184/2009 o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto.
"1. V Čl. I sa za 8. bod vkladá nový 9. bod, ktorý znie:
9. V § 3 sa ods. 1 dopĺňa písm. e), ktoré znie:
"e) určuje všeobecne záväzným predpisom kritériá na ohodnotenie kvality výchovno-vzdelávacieho procesu." Terajšie body, doterajšie body sa následne prečíslujú.
2. V Čl. I 9. bod sa vypúšťa.
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
3. V Čl. I 13. bode v § 4 ods. 2 písm. c) znie:
"c) Určuje všeobecne záväzným nariadením po prerokovaní v Krajskej rade pre odborné vzdelávanie a prípravu (ďalej len "krajská rada") najneskôr do 30. septembra počet tried prvého ročníka stredných odborných škôl vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti pre prijímacie konanie v nasledujúcom školskom roku, v súlade s regionálnou stratégiou výchovy a vzdelávania v stredných školách a analýzami a prognózami o vývoji trhu práce;"
(Poznámka pod čiarou 11, ktorá znie: "11) § 13 ods. 1 písm. aa) zákon č. 5 /2004 v znení neskorších predpisov.")
Pokračujem v bode 3: "a na základe ohodnotenia kvalitatívnych výsledkov školy v predchádzajúcom školskom roku v zmysle kritérií určených podľa § 3 ods. 1 písm. e).
4. V Čl. I v 14. bode v § 4 ods. 2 písm. d) znie:
"d) Navrhuje zriaďovateľom stredných odborných škôl vo svojej územnej pôsobnosti po prerokovaní v krajskej rade najneskôr do 30. septembra počet tried prvého ročníka stredných škôl pre prijímacie konanie v nasledujúcom školskom roku, v súlade s regionálnou stratégiou výchovy a vzdelávania v stredných školách a analýzami a prognózami o vývoji trhu práce;"
Poznámka pod čiarou 11) - tú už som čítal - "a na základe hodnotenia kvalitatívnych výsledkov školy v predchádzajúcom školskom roku v zmysle kritérií určených podľa § 3 ods. 1 písm. e)".
Spoločné odôvodnenie pre body 1 až 4:
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 184/2009 o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorými sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len ako "zákon o odbornom vzdelávaní") ustanovuje nový mechanizmus určovania počtu tried prvých ročníkov stredných škôl financovaných normatívnym financovaním z rozpočtovej kapitoly rezortu školstva, a to tak, že počet týchto tried pre prijímacie konanie v nasledujúcom školskom roku určí samosprávny kraj vo svojej územnej pôsobnosti. Tento je pri určovaní počtu tried prvých ročníkov stredných škôl financovaných normatívnym financovaním z rozpočtovej kapitoly rezortu školstva povinný vychádzať z regionálnej stratégie výchovy a vzdelávania v stredných školách, analýz a prognóz o vývoji trhu práce a z ohodnotenia kvalitatívnych výsledkov školy v predchádzajúcom školskom roku.
Takto navrhovaná zmena spočívajúca v udelení novej kompetencie samosprávnemu kraju, ktorá súvisí s povinnosťou určovať počet tried prvých ročníkov stredných škôl financovaných normatívnym financovaním z rozpočtovej kapitoly rezortu školstva všeobecne záväzným nariadením, je však nesystémová, presahuje predmet úpravy zákona o odbornom vzdelávaní definovaný v § 1 a javí známky nerovnakého prístupu. Nezmyselnosť ministerstvom navrhovaného opatrenia spočíva v skutočnosti, že povinnosť určovať počet tried prvých ročníkov stredných odborných škôl financovaných normatívnym financovaním z rozpočtovej kapitoly ministerstva sa vzťahuje na stredné odborné školy tak verejné, súkromné, ako aj cirkevné. Navyše navrhované opatrenie vyznieva tak, že sa uvedené rozhodovanie má týkať všetkých škôl (aj vzhľadom na formuláciu výnimky pre osemročné gymnáziá), a to napriek skutočnosti, že predmetom úpravy novelizovaného zákona je len odborné vzdelávanie, nie všeobecno-vedomostné vzdelávanie v gymnáziách. Okrem uvedeného je vyňatie rozhodovania o osemročných gymnáziách a stredných školách, kde je zriaďovateľom krajský školský úrad dôkazom nesystémovosti navrhovaného opatrenia.
Pripravená novela zákona o odbornom vzdelávaní zároveň, ako sme vyššie naznačili, výrazne zasahuje do rozsahu predmetu úpravy zákona o odbornom vzdelávaní, ktorý je špecifikovaný v § 1 písm. a) tohto zákona. Zákon o odbornom vzdelávaní totiž upravuje podmienky na zabezpečenie odborného vzdelávania a prípravy žiakov v strednej odbornej škole, stredisku praktického vyučovania, školskom hospodárstve, stredisku odbornej praxe, zdravotníckom zariadení, pracovisku praktického vyučovania a na pracovisku inej fyzickej osoby alebo právnickej osoby v súlade s potrebami trhu práce. Nie je preto dôvod v zákone o odbornom vzdelávaní upravovať kompetencie samosprávneho kraja v rozsahu, v ktorom sa mu zákonom zverí právomoc určovať počty tried prvých ročníkov všetkých stredných škôl financovaných normatívnym financovaním z rozpočtovej kapitoly rezortu školstva, s výnimkou škôl uvedených vyššie.
Okrem vyššie uvedeného, ustanovením povinnosti samosprávnemu kraju určovať všeobecne záväzným nariadením počty tried prvých ročníkov všetkých stredných škôl financovaných normatívnym financovaním z rozpočtovej kapitoly rezortu školstva (s výnimkou gymnázií s osemročným vzdelávacím programom a stredných škôl, ktorých zriaďovateľom je krajský školský úrad) sa naruší princíp rovnosti práv.
Kým samosprávny kraj ako zriaďovateľ stredných škôl je oprávnený o počte tried prvého ročníka stredných škôl vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti rozhodovať sám, štátom uznaná cirkev alebo náboženská spoločnosť, alebo iná právnická osoba, alebo fyzická osoba, ako zriaďovatelia cirkevných a súkromných stredných škôl sú v zmysle navrhovaného znenia povinní sa v otázke počtu tried prvého ročníka stredných škôl vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti podriadiť normatívnemu rozhodnutiu samosprávneho kraja.
V tejto súvislosti možno hovoriť nielen o konflikte záujmov, ktorý sa prejavuje práve v možnosti samosprávneho kraja konať, možnosti samosprávneho kraja samostatne bez akejkoľvek následnej kontroly rozhodovať o počte prvého ročníka stredných škôl vo svojej vlastnej zriaďovateľskej pôsobnosti a zároveň ovplyvňuje počty tried prvého ročníka stredných škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti štátom uznanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti, či inej právnickej osoby, alebo fyzickej osoby, t.j. cirkevných a súkromných stredných školách, pričom neproporcionálne vyznieva tiež fakt, že zákonodarca explicitne určil výnimku pre gymnáziá s osemročným vzdelávacím programom a stredné školy, ktorých zriaďovateľom je krajský školských úrad.
Za účelom odstránenia vyššie uvedených nedostatkov preto navrhujeme:
upraviť kompetencie samosprávneho kraja v súvislosti s rozhodovaním o počte tried prvých ročníkov stredných škôl financovaných normatívnym financovaním z rozpočtovej kapitoly rezortu školstva tak, že samosprávnemu kraju sa ustanoví oprávnenie:
i. určovať všeobecne záväzným nariadením po prerokovaní v krajskej rade pre odborné vzdelávanie a prípravu najneskôr do 30. septembra počet tried prvého ročníka len stredných odborných škôl vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti pre prijímacie konanie v nasledujúcom školskom roku,
ii. navrhovať zriaďovateľom stredných odborných škôl vo svojej územnej pôsobnosti po prerokovaní v krajskej rade pre odborné vzdelávanie a prípravu najneskôr do 30. septembra počet tried prvého ročníka stredných odborných škôl pre prijímacie konanie v nasledujúcom školskom roku.
Navrhovanie, rovnako ako určovanie počtu tried prvých ročníkov bude vychádzať z regionálnej stratégie výchovy a vzdelávania v stredných školách, na ktorej participujú všetky subjekty koordinácie odborného vzdelávania a prípravy, t. j. zástupcovia štátnej správy, územnej samosprávy, zamestnávateľov, zamestnancov územnej školskej rady, ako aj zriaďovateľov súkromných a cirkevných škôl.
Významným predpokladom pre navrhovanie predmetných počtov tried sú taktiež analýzy a prognózy o vývoji trhu práce schvaľované výbormi pre otázky zamestnanosti, ktoré sú zriaďované úradmi práce, sociálnych vecí a rodiny, rovnako ako ohodnotenie kvality výchovnovzdelávacieho procesu jednotlivých stredných odborných škôl podľa kritérií určených ministerstvom školstva
- ustanoviť podmienky navrhovania, schvaľovania počtu tried prvého ročníka stredných odborných škôl financovaných podľa osobitného predpisu v rozsahu zákona o odbornom vzdelávaní, t.j. pre stredné odborné školy, a zároveň
- zrušiť výnimku pre stredné odborné školy, ktorých zriaďovateľom je krajský školský úrad.
Cieľom navrhovanej právnej úpravy je predísť tomu, aby nesprávne rozhodnutie samosprávneho kraja o neotvorení prvých ročníkov v školách, ktorých nie je samosprávny kraj zriaďovateľom, nezapríčinilo zvýšenie miery nezamestnanosti v regióne, prípade nezmarilo realizáciu dlhodobých medzinárodných projektov a čerpanie eurofondov, ku ktorým sa školy zaviazali v predošlých školských rokoch.
Snahou novonavrhovanej právnej úpravy je tiež sa vyhnúť likvidácii škôl s celoslovenskou alebo medzinárodnou pôsobnosťou a znehodnoteniu investície zriaďovateľov a snahy zamestnávateľov a zamestnancov dotknutých škôl a zároveň tým obmedzeniu možnosti slobodného výberu vzdelávacej inštitúcie, ktorá je v podobe práva na vzdelanie garantovaná priamo Ústavou Slovenskej republiky.
Navrhovaným znením sa zároveň povinnosť ministerstvu školstva určiť všeobecne záväzným predpisom kritériá na hodnotenie kvality výchovnovzdelávacieho procesu jednotlivých stredných odborných škôl, ktoré musia vychádzať z objektívnych celoštátnych meraní (externá maturita a monitor 9). Navrhovaná zmena prispeje k zvýšeniu kvality vzdelávania na stredných odborných školách. U škôl, ktoré dosahujú vynikajúce výsledky v celoštátnych objektívnych meraniach, t.j. externá maturita a monitor 9, totiž nevznikne potreba riešenia prvých tried ročníkov, čo bude motivovať školy, aby dosahovali vo výchovno-vzdelávacom procese veľmi dobré výsledky. Súčasné kritériá na hodnotenie kvality procesu musia byť objektívne a celoštátne porovnateľné. Preto návrh zákona upravuje, že budú vydané ministerstvom školstva len na základe celoštátnych meraní a všeobecne záväzným predpisom. (Krátka pauza.)
V zásade týmto pozmeňovacím návrhom vraciame mnohé veci späť do podoby, v akej funguje dnes, a nabádam ešte raz k tomu, pán minister, keď už sa dokážeme zhodnúť na problémoch, ktoré v oblasti stredného vzdelávania na Slovensku sú, nechajme zatiaľ veci tak, aby sme dokázali prísť s nástrojmi, ktoré v prvom rade na poli stredoškolského vzdelávania rozoznajú kvalitu, a až keď budeme mať tieto nástroje zadefinované a nastavené merania, jednak externé evalvácie škôl, ako aj interné evalvácie škôl, a na základe toho budeme vedieť posúdiť, ktorá škola naozaj za to stojí a ktorá za to nestojí. Až potom sa púšťajme do takých hlbokých systémových sekov, aké vy ste priniesli v tomto zákone.
Ja vám musím povedať, že už som sa z fázy hnevu pomaly dostal do fázy prijatia a smútku v podstate, pretože tie nástroje, ktoré prinášate v tomto zákone nasledujúce desiatky rokov budú ovplyvňovať spôsob, akým sa formuje stredné odborné a iné stredné vzdelávanie na Slovensku. Otvárate cestu pre školy, ktoré viac než kvalitu budú mať politické zázemie v danom samosprávnom kraji, nijakým spôsobom nevnášate meranie kvality do toho, akým spôsobom budú otvárané tieto prvé ročníky. A keď aj príde, keď aj prejde ten pozmeňovák pani Obrimčákovej, bude to určite zlepšenie toho stavu, ale ešte je to veľmi ďaleko od toho, aby sa to dalo nazvať objektívnym meraním a nastavením kritérií.
Mrzí ma to, že nasledujúce generácie aj mojich, aj iných detí v tomto štáte budú mať oklieštený výber škôl, že sloboda vo vzdelávaní ustupuje zbytočne silnému, zbytočnej silnej dikcii štátu tam, kde by na základe kvality mali rozhodovať samotné deti, študenti a ich rodičia. Mrzí ma to, pretože vy už vtedy ministrom nebudete, pán kolega, ale následky týchto vašich krokov budú musieť ďalší ministri a ďalší poslanci v tomto pléne ďalšie desiatky rokov korigovať, naprávať a vracať slovenské školstvo na cestu skôr civilizovanej Európe než naspäť do čias totality a diktatúry.
Ďakujem.

Ďalší písomne prihlásený do rozpravy za klub MOST - HÍD je pán Érsek. Chcem sa opýtať, pán poslanec, stihnete za päť minút?
Nech sa páči.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážený pán minister, vážení kolegovia, kolegyne, veľa vecí tu už odznelo, nebudem sa opakovať, pretože je to asi, je to asi, netreba naťahovať zbytočne čas. Je v záujme všetkých nás, aby, samozrejme, ten školský systém fungoval hlavne na odborných školách, ale v prvom rade hovoríme o tom, že viac orientovať na trh práce. Áno, podporujem túto myšlienku, ale máme nejakú prognózu o tom, že čo sú to potreby trhu práce? Môžme zhodnotiť v konečnom dôsledku len to, že ako pripravení študenti odchádzajú z našich týchto stredných odborných škôl, a myslím si, že tam by sme mali fokusovať všetci, lebo úroveň týchto stredných odborných škôl je, myslím si, na slabej úrovni, a z toho dôvodu, jak sme tu v kuloároch sme sa rozprávali, že viacej, viacej študentov gymnázií sa uplatní ako odborných študentov, ktorí končia na nejakej odbornej škole. Myslím si, že je to aj tým, že ich pripravenosť nie je až na takej úrovni, čo by bolo adekvátne vyžadovať od nich. Čiže toľko. Som za to, aby sme v prvom rade zvyšovali kvalitu na týchto odborných školách. Samozrejme, to je problém.
Problém vychádza z dvoch rovín. Problém najmä národnostných škôl stredného odborného školstva je v tom, že chýbajú, a nielen na národnostných školách, ale, samozrejme, aj v iných odborná literatúra. Jednoducho, pán minister, na tom sme sa zhodli, že pripravenosť alebo odborné učebnice tohto rangu vôbec sú na týchto školách, by som povedal, výnimočné, že by boli v dostatočnom pomere a v kvalite.
Samozrejme, musím sa vyjadriť a nedá mi to, k tomu priemeru, čo som povedal, nesúhlasíme s tým, s tým priemerom 2,0. Hovoril som o tom, že máme nejaké školy, výberové školy, na ktoré prijímame študentov na základe nadania. Spomínal som, sú to rôzne športové školy, sú to školy s umeleckým zameraním a myslím si, že dvojpercentný priemer na týchto školách, samozrejme, nikdy nemôže ten športovec alebo ten umelec dosiahnuť v tých oboroch, kde by sme to nejak vyžadovali. A na druhej strane, samozrejme, dáva to obrovské, by som povedal, otvára zas korupciu, Pretože, čo budú robiť učitelia? Budú doučovať týchto žiakov za peniaze, po škole, poobedňajších hodinách a, samozrejme, koho ja budem doučovať, tak nedám mu horšiu známku, aby sa nedostal na školu, by to bola ako v prvom rade moja, vlastne toho učiteľa neschopnosť, že aj ho doučuje a dá mu horšiu známku. Nedá mu, dostane sa s priemerom 2,0 a nevieme posúdiť, že či to je najlepšie.
Nedá mi to nespomenúť, tu už odznelo, samozrejme, čo sa týka aj športu celého - neprijali sme olympijskú rentu, dobre. Neprijali sme, nepomohli sme športovcom. Neprijali, vlastne prijali sme za zákaz dohodárov, čo sa týka športu. Obrovské problémy - dostávame už teraz avíza, čo to všetko spácha v športe, že tie dohodári na 80 - 90 % ľudia, ktorí robili v športe sú dohodári za nejakých 200 euro, zas sa vrátime k tomu, že budú čierne peniaze nejakým spôsobom, budú sa vyplácať jednoducho z vrecka. Cestovné sa vypíše niekde do Prahy a to sa vyplatí, aby tieto odvody obchádzali. Toto myslím si, že nie je dobrý stimul, ja nehovorím vcelku, hovorím o týchto odboroch.
Nízke platy učiteľov - už som spomínal - k čomu budú viesť. Oni si to vykompenzujú niekde takýmto spôsobom, na spôsobe doučovania. Samozrejme, nechcem sa opakovať, vidíme konflikt záujmov, kompetencie VÚC-kach, a bude tam problém hlavne aj pri menšinových školách, ktoré bude niekde potrebné, niekde menšinovú školu, samozrejme. Nie všade tá menšina má také zastúpenie v tom pléne VÚC, aby toto mohli presadiť. Tak, samozrejme, tá menšinová škola z toho vypadne. Pôjde nejaká iná. Možno ani nepotrebná. Myslím si, že tam musíme sa postaviť aj na druhú stranu, nejakým spôsobom hovoriť o tom, že toto môže mať dosah na menšinové školstvo. Samozrejme, z toho vyplývajú, musím spomenúť, že ak už prebieha táto škola, hlavne menšinové školy, ide nám o to, že je potrebné dať kompetenciu učiteľom, o čom budeme hovoriť možno v decembri pri tom novom školskom zákone, keď sa bude vyučovať druhý cudzí jazyk na školách. Ja by som dal kompetenciu riaditeľom týchto škôl. Ak na menšinových školách pridáme ešte tretí jazyk, či je potrebné, alebo nie je. Možno že je, ale nech o tom rozhodne riaditeľ. Pretože, keď v jednej hodine budeme učiť popri slovenskom jazyku, angličtine aj ešte nejakej nemčinu jednu hodinu týždenne, tak ja myslím, že do budúceho týždňa, čo sa naučil ten žiak na tej jednej hodine, už to zabudne. Čiže tá jedna hodina by bolo na zváženie - podľa môjho názoru - práve toho riaditeľa. Čiže dať mu väčšiu kompetenciu a, samozrejme, aj v tom, že nech má väčšiu kompetenciu pri zohľadňovaní rámcových učebných plánov.
Čiže tie odborné školy sú veľmi špecifické. Nemôžme na nich šiť šablónu. Najlepšie je, aby riaditelia, tí, ktorí sú z toho fachu, by mali byť, aby vedeli, že čo je tá podstata toho učenia na týchto špeciálnych stredných odborných školách.
Myslím si, že súhlasíme s tými, čo tu bolo aj prednesených, samozrejme, súhlasíme s niektorými vecami, ktoré sú v tomto zákone, ale musím povedať, že strana MOST - HÍD tento zákon z tohto nepodporí. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne, pán poslanec.
Faktická poznámka, pani spravodajkyňa. Končím možnosť sa prihlásiť.

Ďakujem pekne. Ja by som chcela iba opäť podotknúť, že už pri prvom čítaní nikto nespochybnil potrebu modernizácie odborného vzdelávania a potrebu pozitívnych zmien. Veď predložená novela sleduje výraznejšie prepojenie školstva s trhom práce, s participáciou nielen škôl, ale i zamestnávateľov, odborárov, a samosprávy.
Treba si uvedomiť, že naozaj neposilňujeme štátu reguláciu, len štátom vytvárať dôstojné podmienky pre vzdelávanie cez, ale aj cez serióznych partnerov. Samozrejme, že si to žiada aj reformu na vysokých školách. Viac však možno bude potrebné pracovať, a to reagujem teraz na pána poslanca aj s informáciami vo vzťahu k budúcim absolventom o charaktere jednotlivých profesií a o potrebách na trhu práce cez výchovných poradcov, možno aj cez kariérnych poradcov na základných školách.
A treba si uvedomiť i to, že zavádzame spoluprácu na nových základoch medzi ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny, ale aj medzi ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny pri tvorbe analýz a prognóz vývoja na trhu práce. A to je naozaj veľmi pozitívne, aby sa naši absolventi následne rozhodovali pre také študijné alebo učebné odbory, ktoré majú uplatnenie na trhu práce. Ďakujem.