7. schôdza

Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážený pán minister, vážení kolegovia, kolegyne, veľa vecí tu už odznelo, nebudem sa opakovať, pretože je to asi, je to asi, netreba naťahovať zbytočne čas. Je v záujme všetkých nás, aby, samozrejme, ten školský systém fungoval hlavne na odborných školách, ale v prvom rade hovoríme o tom, že viac orientovať na trh práce. Áno, podporujem túto myšlienku, ale máme nejakú prognózu o tom, že čo sú to potreby trhu práce? Môžme zhodnotiť v konečnom dôsledku len to, že ako pripravení študenti odchádzajú z našich týchto stredných odborných škôl, a myslím si, že tam by sme mali fokusovať všetci, lebo úroveň týchto stredných odborných škôl je, myslím si, na slabej úrovni, a z toho dôvodu, jak sme tu v kuloároch sme sa rozprávali, že viacej, viacej študentov gymnázií sa uplatní ako odborných študentov, ktorí končia na nejakej odbornej škole. Myslím si, že je to aj tým, že ich pripravenosť nie je až na takej úrovni, čo by bolo adekvátne vyžadovať od nich. Čiže toľko. Som za to, aby sme v prvom rade zvyšovali kvalitu na týchto odborných školách. Samozrejme, to je problém.
Problém vychádza z dvoch rovín. Problém najmä národnostných škôl stredného odborného školstva je v tom, že chýbajú, a nielen na národnostných školách, ale, samozrejme, aj v iných odborná literatúra. Jednoducho, pán minister, na tom sme sa zhodli, že pripravenosť alebo odborné učebnice tohto rangu vôbec sú na týchto školách, by som povedal, výnimočné, že by boli v dostatočnom pomere a v kvalite.
Samozrejme, musím sa vyjadriť a nedá mi to, k tomu priemeru, čo som povedal, nesúhlasíme s tým, s tým priemerom 2,0. Hovoril som o tom, že máme nejaké školy, výberové školy, na ktoré prijímame študentov na základe nadania. Spomínal som, sú to rôzne športové školy, sú to školy s umeleckým zameraním a myslím si, že dvojpercentný priemer na týchto školách, samozrejme, nikdy nemôže ten športovec alebo ten umelec dosiahnuť v tých oboroch, kde by sme to nejak vyžadovali. A na druhej strane, samozrejme, dáva to obrovské, by som povedal, otvára zas korupciu, Pretože, čo budú robiť učitelia? Budú doučovať týchto žiakov za peniaze, po škole, poobedňajších hodinách a, samozrejme, koho ja budem doučovať, tak nedám mu horšiu známku, aby sa nedostal na školu, by to bola ako v prvom rade moja, vlastne toho učiteľa neschopnosť, že aj ho doučuje a dá mu horšiu známku. Nedá mu, dostane sa s priemerom 2,0 a nevieme posúdiť, že či to je najlepšie.
Nedá mi to nespomenúť, tu už odznelo, samozrejme, čo sa týka aj športu celého - neprijali sme olympijskú rentu, dobre. Neprijali sme, nepomohli sme športovcom. Neprijali, vlastne prijali sme za zákaz dohodárov, čo sa týka športu. Obrovské problémy - dostávame už teraz avíza, čo to všetko spácha v športe, že tie dohodári na 80 - 90 % ľudia, ktorí robili v športe sú dohodári za nejakých 200 euro, zas sa vrátime k tomu, že budú čierne peniaze nejakým spôsobom, budú sa vyplácať jednoducho z vrecka. Cestovné sa vypíše niekde do Prahy a to sa vyplatí, aby tieto odvody obchádzali. Toto myslím si, že nie je dobrý stimul, ja nehovorím vcelku, hovorím o týchto odboroch.
Nízke platy učiteľov - už som spomínal - k čomu budú viesť. Oni si to vykompenzujú niekde takýmto spôsobom, na spôsobe doučovania. Samozrejme, nechcem sa opakovať, vidíme konflikt záujmov, kompetencie VÚC-kach, a bude tam problém hlavne aj pri menšinových školách, ktoré bude niekde potrebné, niekde menšinovú školu, samozrejme. Nie všade tá menšina má také zastúpenie v tom pléne VÚC, aby toto mohli presadiť. Tak, samozrejme, tá menšinová škola z toho vypadne. Pôjde nejaká iná. Možno ani nepotrebná. Myslím si, že tam musíme sa postaviť aj na druhú stranu, nejakým spôsobom hovoriť o tom, že toto môže mať dosah na menšinové školstvo. Samozrejme, z toho vyplývajú, musím spomenúť, že ak už prebieha táto škola, hlavne menšinové školy, ide nám o to, že je potrebné dať kompetenciu učiteľom, o čom budeme hovoriť možno v decembri pri tom novom školskom zákone, keď sa bude vyučovať druhý cudzí jazyk na školách. Ja by som dal kompetenciu riaditeľom týchto škôl. Ak na menšinových školách pridáme ešte tretí jazyk, či je potrebné, alebo nie je. Možno že je, ale nech o tom rozhodne riaditeľ. Pretože, keď v jednej hodine budeme učiť popri slovenskom jazyku, angličtine aj ešte nejakej nemčinu jednu hodinu týždenne, tak ja myslím, že do budúceho týždňa, čo sa naučil ten žiak na tej jednej hodine, už to zabudne. Čiže tá jedna hodina by bolo na zváženie - podľa môjho názoru - práve toho riaditeľa. Čiže dať mu väčšiu kompetenciu a, samozrejme, aj v tom, že nech má väčšiu kompetenciu pri zohľadňovaní rámcových učebných plánov.
Čiže tie odborné školy sú veľmi špecifické. Nemôžme na nich šiť šablónu. Najlepšie je, aby riaditelia, tí, ktorí sú z toho fachu, by mali byť, aby vedeli, že čo je tá podstata toho učenia na týchto špeciálnych stredných odborných školách.
Myslím si, že súhlasíme s tými, čo tu bolo aj prednesených, samozrejme, súhlasíme s niektorými vecami, ktoré sú v tomto zákone, ale musím povedať, že strana MOST - HÍD tento zákon z tohto nepodporí. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Ja by som chcela iba opäť podotknúť, že už pri prvom čítaní nikto nespochybnil potrebu modernizácie odborného vzdelávania a potrebu pozitívnych zmien. Veď predložená novela sleduje výraznejšie prepojenie školstva s trhom práce, s participáciou nielen škôl, ale i zamestnávateľov, odborárov, a samosprávy.
Treba si uvedomiť, že naozaj neposilňujeme štátu reguláciu, len štátom vytvárať dôstojné podmienky pre vzdelávanie cez, ale aj cez serióznych partnerov. Samozrejme, že si to žiada aj reformu na vysokých školách. Viac však možno bude potrebné pracovať, a to reagujem teraz na pána poslanca aj s informáciami vo vzťahu k budúcim absolventom o charaktere jednotlivých profesií a o potrebách na trhu práce cez výchovných poradcov, možno aj cez kariérnych poradcov na základných školách.
A treba si uvedomiť i to, že zavádzame spoluprácu na nových základoch medzi ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny, ale aj medzi ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny pri tvorbe analýz a prognóz vývoja na trhu práce. A to je naozaj veľmi pozitívne, aby sa naši absolventi následne rozhodovali pre také študijné alebo učebné odbory, ktoré majú uplatnenie na trhu práce. Ďakujem.

Vážené dámy a páni, prajem vám príjemný dobrý deň. Takže dovoľte mi oznámiť, že za neprítomného pána ministra práce, sociálnych vecí a rodiny pána Jána Richtera, ktorý je momentálne na služobnej ceste v Rakúskej republike bude odpovedať pani ministerka Zuzana Zvolenská a za pána ministra obrany pána Martina Glváča, bude odpovedať pán minister hospodárstva pán Tomáš Malatinský. Toľkoto.

Ďakujem veľmi pekne. Takže odpoveď pánovi poslancovi Danielovi Krajcerovi, ktorého ešte raz vítam, prajem mu dobrý deň. Takže, vážený pán poslanec, dovoľte mi na úvod znova zdôrazniť, že nejde o opätovné zavedenie tzv. koncesionárskych poplatkov, ale o ponechanie súčasného stavu, v akom sa nachádzame dnes na konci septembra roku 2012. Rozhlas a televízia Slovenska v zmysle zákona poskytuje službu verejnosti v oblasti vysielania, preto je logické, že by sa verejnosť mala podieľať na financovaní tohto média. Tým sa len upevňuje vzájomná väzba medzi divákom či poslucháčom a Rozhlasu a televíziou Slovenska. Okrem toho podotýkam, že výšku týchto platieb nechceme ani v budúcom roku meniť. Aj keď patrí medzi najnižšie v Európskej únii a 10 rokov nebola táto suma valorizovaná.
Slovensko sa v súčasnosti platným zákonom o úhrade za služby poskytované verejnosti rádiom a televíziou Slovenska radí medzi štandardné európske krajiny, v ktorých sú koncesionárske poplatky prevažujúcim modelom financovania verejnoprávnych médií.
Vážený pán poslanec, problematika tzv. koncesionárskych poplatkov má aj svoju genézu a vy a vaša strana SaS ste po parlamentných voľbách pred dvoma rokmi sľúbili okamžité zrušenie koncesionárskych poplatkov. Nakoniec ste to ale neurobili ani v roku 2010, ani v roku 2011, ale ani v tomto roku. Ešte pred rokom, konkrétne 18. augusta roku 2011 ste na tlačovej besede po zasadnutí vládneho kabinetu tvrdili, že koncesie zaniknú o rok skôr ako v januári 2013. No nestalo sa to tak, hoci ste na to mali dosť času. Naťahovali ste celú záležitosť, vedeli ste totiž, že táto navonok ľúbivá myšlienka stojí na hlinených nohách, nepomôže ani rozhlasu, ani televízii, ani občanom. Negatívny dopad by však mala na štátny rozpočet, navyše v období pretrvávajúcej hospodárskej krízy.
V systéme, ktorý chcela zaviesť vaša vláda s účinnosťou od budúceho roka, bol hlavným zdrojom financovania verejnoprávneho vysielania príspevok zo štátneho rozpočtu, poskytovaný každoročne podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok v sume rovnajúcej sa 0,142 % z hrubého domáceho produktu Slovenskej republiky. Ak by táto suma bola nižšia ako 90 miliónov eur, príspevok zo štátneho rozpočtu by sa poskytol v sume 90 miliónov eur. Sám ste, pán poslanec, v utorok v rozprave uvideli, že podľa vašich výpočtov by tento príspevok v budúcnom roku predstavoval sumu okolo 100 miliónov eur. Keďže takýto výdavok ste v prostriedkoch v štátnom rozpočte vykryť nedokázali, zaviedli ste to ako opatrenie, ktoré má do praxe uviesť až ďalšia vláda. Avšak bez toho, aby ste zabezpečili finančné zdroje na realizáciu tohto opatrenia. To ste jednoducho hodili na hlavu tej ďalšej vlády. Systém financovania verejnoprávneho vysielania, ktorý tu je, s ktorým chceme aj do budúcna a ktorý chceme aj do budúcna zachovať, iste nie je dokonalý. Je však určite sociálne spravodlivejší, spravodlivejší ako systém váš, na ktorý by sa prostredníctvom svojich daní skladali všetci občania, keďže napríklad daň z pridanej hodnoty platia aj osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, aj dôchodcovia, aj poberatelia dávky v hmotnej núdzi. Náš zákon tieto osoby od platenia úhrady oslobodil úplne alebo čiastočne už v minulosti a navrhuje sa ich oslobodenie aj v budúcnosti. Navyše zákon oslobodzuje od platenia úhrady aj niektoré právnické osoby ako napríklad školy, nemocnice či zariadenia sociálnych služieb. Takže kým váš systém by nepriamo zaťažil všetkých obyvateľov, systém úhrad sa tích sociálne najslabších finančne naozaj nedotýka a ani sa dotýkať nikdy nebude. Úhradu za služby verejnosti je aj dnes povinná platiť každá fyzická osoba, ktorá je odberateľom elektriny pre domácnosť a každý zamestnávateľ, ktorý zamestnáva aspoň troch zamestnancov, ak sa na nich nevzťahuje niektorý z dôvodov oslobodenia od platenia tejto úhrady. Preto navrhovaný zákon nebude predstavovať žiadne dodatočné finančné zaťaženie obyvateľov oproti súčasnému stavu. (Krátka pauza.)

Ďakujem pekne, pán podpredseda, za odpoveď, aj keď v zastúpení pána premiéra, ale, samozrejme, že musím reagovať aj doplňujúcou otázkou. Opatrenia sa vždy robia dopredu. To je legislatívny proces. Čiže stále je platný a účinný zákon, ktorý som predložil k 1. 1. 2013, ktorý ruší koncesionárske poplatky a zavádza financovanie zo štátneho rozpočtu. Čiže hovoríme o dátume k 1. 1. 2013. Musím reagovať aj kvôli tomu, že neodpovedali ste mi, bohužiaľ, na moju otázku koľko percent populácie sa dotkne toto pripravované opatrenie vaše?
Financovanie z, prostredníctvom koncesionárskych poplatkov je štandardné v európskych krajinách. Ale rovnako je štandardné v štandardných európskych krajinách aj financovanie zo štátneho rozpočtu. Môžem uviesť krajiny Beneluxu, ktoré naozaj nikto nemôže označiť ako neštandardné. Áno, predkladal som návrh ako minister k dátumu 1. 1. 2012. Vy viete veľmi dobre, že vláda je kolektívny orgán a áno, hovorím to celkom otvorene, niektorí koaličný partneri nebolo ochotní akceptovať tento môj návrh alebo náš návrh SaS, aby sa koncesionárske poplatky zrušili k 1. 1. 2012. Politika je umenie možného. Dôležitejšie je niečo iné, pán vicepremiér, dôležité je to, že toto je presne ten okamih, kedy padá jeden veľký mýtus, ktorý ste vy ako strana a váš predseda hovorili pred voľbami a hovoríte aj teraz, že vaše opatrenia sa nedotknú väčšiny populácie. Opak je pravdou. Minimálne 88 % sa dotkne toto zavádzané opatrenie. Čiže úplne opačne. Nie 12-ich, ale 88-ich a jednoducho toto je názorná ukážka, že cisár je nahý. Toto sú tie vaše cisárove nové šaty. Bohužiaľ, musím to konštatovať a opätovne sa vás chcem opýtať: Vedeli by ste vyčísliť koľkátich percent sa to teda dotkne, toto pripravované opatrenie k 1. 1.?

Neviem, ja som sa nikdy nevenoval problematike volebného programu politickej strany SaS ani jeho túžob, ani cieľov. Ale tak sa mi marí, že kvôli, napr. aj tejto téme, bolo, ste dokonca usporiadali referendum, ktoré teda nedopadlo veľmi úspešne. Aj keď boli veľké otázky o tom, či je zákonné z pohľadu toho, či sa o takom type poplatku môže robiť. Lebo to je veľmi populárne. Je to veľmi populárne sa pýtať ľudí, či chcú, alebo nechcú platiť nejakú daň alebo poplatok.
No, teraz ja vám odpoviem nie ako zastupujúci pána premiéra, ale ako človek, ktorý momentálne má na chrbte napísané minister financií a ťahá a snaží sa ťahať káru plnú bolestí, naplnenú aj vašimi hriechmi, do kopca. A tu musím povedať, že ja si veľmi dobre pamätám viditeľné aj neviditeľné súhlasy možno môjho, napr. môjho predchodcu bývalého ministra financií Ivana Miloša, s týmto vašim nápadom. A možno to neprezradíte, ale predpokladám, že bývalý minister financií bol zásadne proti tomuto návrhu a určite bol zásadne proti tomu, aby sa to začalo, tento váš oslavný mýtus realizovať 1. januára tohto roku, pretože ešte zodpovedal za rozpočet, za prípravu rozpočtu tohto roku. Asi, keďže je v tom politika, jak ste správne pomenovali, už mu to až tak nevadilo, keď sa to malo týkať prípravy rozpočtu na rok 2013, lebo súc si vedomý volebných preferencií, "goríl", daňových úradov, sitiek a iných ako vecí, možno vyhodnotil, že sa ho budovanie, príprava ďalšieho rozpočtu týkať nebude. No vaše rozhodnutie v tejto miestnosti po rozpade vlády Ivety Radičovej, bolo to tak, pán poslanec, bolo to až po strate dôvery tej minulej vláde. Čiže vy ste dotiahli tento projekt až potom, čo ste vedeli, že budú predčasné voľby. A dotiahli ste ho v rámci svojich sľubov, jeden z mála sľubov, ktorý ste nejakým spôsobom dotiahli do konca, samozrejme s fatálnymi následkami aj na finančný rozpočet, lebo zrušenie koncesionárskych poplatkov neznamenalo vo vašej réžii nič iné, len to, keďže ani rádio ani rozhlas sa nefinancujú zo vzduchu, ale z peňazí. Čiže vaše opatrenie neznamenalo nič a neznamená nič iné, len nahradenie iným typom príjmov. To znamená, lebo štát žije z príjmov. Čiže musíte vybrať iné príjmy, iné dane, dane z príjmov fyzických, právnických osôb, iné nedaňové príjmy. Všetko to nepríjemné, o ktorom ste v danom momente nechceli hovoriť. To znamená, vy síce zrušíte, máte mantru, lebo ste si ti proste vybrali v rámci svojho predvolebného boja v roku 2010, že zrušíte ten poplatok, ale, samozrejme, že ste ho proste preniesli do výdavkov štátneho rozpočtu. Uvedomujúc si v situácii, v ktorej sa rozpočet nachádzal a nachádza stále. Takže rozhodnutie, ako momentálny minister financií vám hovorím, že plne stojím za návrhom zrušiť účinnosť vášho zákona a ponechať existujúci stav, pretože ďalších 84 miliónov eur, ktorý sa týmto spôsobom opäť vracia do štátneho rozpočtu, by muselo byť nahradených iným druhom príjmov, resp. museli by byť nahradení vypadnutím iných výdavkov, ktoré sú tak potrebné napríklad na financovanie učiteľov, ku ktorým sa tak veľmi teraz hlásite. Alebo na platy lekárov, ktorý ste tiež tu presadili a schválili s kolegami z KDH. Takže, takže, z polohy ministra financií, ktorý má povinnosť do 15. októbra predstaviť štátny rozpočet na budúci rok a ďalšie dva roky, plne stojím za návrhom ministra kultúry, aby tento, z môjho pohľadu populistický krok SaS v závere vládnutia vlády, ktorá sa rozbila ako pokazená hračka, aby sa vrátil späť. Pretože rozhodnutie v mesiacoch, keď bolo úplne jasné, že idete do volieb, a bolo úplne jasné, že nedokážete prevziať zodpovednosť za pokračovanie vládnutia, takýmto spôsobom atakovať príjmy a následne výdavky štátneho rozpočtu je nezodpovedné. (Potlesk.)

Takže, vážený pán poslanec Martvoň, odpoveď na uvedenú otázku sa dotýka jednej z najdôležitejších politík Európskej únie, ktorou je kohézna politika alebo inak politika súdržnosti. Kohézna politika je primárne zameraná na posilnenie konkurencieschopnosti Európskej únie vo vzťahu k významným globálnym ekonomickým aktérom. Požiadavky v oblasti napĺňania cieľov kohéznej politiky hovoria o vytváraní partnerstva medzi príslušnými orgánmi verejnej moci na regionálnej a miestnej úrovni, ekonomickými a sociálnymi partnermi a zástupcami občianskej spoločnosti. Kohézna politika dosahuje výsledky v regionálnej politike, ktorá je investičnou politikou. Podporuje vytváranie pracovných miest, konkurencieschopnosť, hospodársky rast, zvyšovanie kvality života a udržateľný rozvoj. Táto politika je jednou z najdôležitejších oblastí záujmu Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii. Komisia Európskej únii predstaví Slovenskej republike v októbri tohto roku tzv. pozičný dokument k Partnerskej dohode na roky 2014 - 2020. Partnerská dohoda bude stanovovať rámcové podmienky vo vzťahu medzi Komisiou a Slovenskou republikou pre realizáciu politiky súdržnosti a rozvoja vidieka. Má predstavovať hlavný strategický dokument medzi Európskou úniou a Slovenskou republikou obsahujúci priority a podmienky využívania eurofondov. V ďalšom programovom období sa počíta s troma tematickými oblasťami podpory, ktoré budú pretavené do jednotlivých operačných programov. Pôjde o základnú infraštruktúru, ďalej o ľudské zdroje, zamestnanosť a sociálnu inklúziu a napokon o vedu, výskum a inovácie s dôrazom na zelený rast. Vláda Slovenskej republiky v záujme efektívneho napĺňania uvedených potrieb a s cieľom účinnej koordinácie procesov v rámci politiky súdržnosti vytvorila Radu vlády Slovenskej republiky pre prípravu Partnerskej dohody na roky 2014 - 2020. Vznikla ako koordinačný, poradný a iniciatívny orgán vlády pre zabezpečenie koordinácie prípravy programového obdobia týchto rokov, ktoré som spomínal... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Asi na pätnásť... (Smiech v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Pár slov. Ja by som zhrnul. Ako viete, že mám odpoveď pripravenú, ale musím povedať, že napríklad v prípade vzniku tejto rady vlády pre Partnerskú dohodu, že okolo nej bola celkom vzrušujúca debata. Nie tak medzi ministrami, ale medzi úradníkmi jednotlivých rezortov. A môžem kľudne prezradiť, že povedzme, povedzme rezort financií a jeho úradníci sa mohli cítiť ohrození alebo znepokojení a zvyšujúcou sa povedzme optickou váhou rezortu zahraničných vecí, ktorý dostal naozaj kľúčovú úlohu v tejto agende. Ja tu musím povedať, že tak ako väčšina rezortov sme odmietli obavy úradníkov na našich rezortoch, že by toto nóvum malo poškodiť váhu tej alebo onej osobnosti vo vláde. Pretože v prvom rade ide o to, aby sme zvládli proces čerpania európskych fondov. A vy všetci veľmi dobre viete, že je to detskou a stále chronickou pretrvávajúcou chorobou Slovenska, že nevieme efektívne čerpať eurofondy. Z tohto pohľadu, myslím, že každý z nás z členov vlády podporí tú zmenu. To znamená, podporí zmenu. Pretože zachovanie terajšieho stavu neznamená lepšiu kvalitu. Možno, ako ideme do istého experimentu z hľadiska spôsobu komunikácie, z hľadiska formovania priorít a verte mi, že je to veľký kusanec, keď máme proste sedieť za jedným stolom so zástupcami či už odborov, ale kľúčovo, kľúčovo zamestnávateľov, s predstaviteľmi vedy, vyšších územných celkov, miest a obcí. Je to určite ťažšia cesta ako zavrieť sa niekde v politickom kabinete a rozhodiť tie témy po stole tak, ako by to možno vyhovovali tej alebo onej ideológii, tej alebo onej skúsenosti. Ale staviam sa plnou váhou za to, že urobiť túto zmenu má význam, pretože dnes to nefunguje dobre. A my sme svedkami toho, že či už to prvé programovacie obdobie alebo to druhé nebolo ani ideálne nadizajnované a už vôbec ďaleko od ideálnosti je jeho samotná realizácia. Čiže, niekto to môže označovať za experiment, niekto za ťažšiu cestu, ale v každom prípade každá zmena by mala pomôcť lepšiemu výsledku. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážený pán poslanec Chren, položili ste mi otázku z oblasti, v ktorej zjavne nie ste doma. Vzhľadom na to, že vy si tak veľmi úvzato budujete povesť odborníka a vždy dbáte na to, aby aj ostatní sa vyjadrovali odborne a kvalifikovane, a viete sa aj adekvátne ironicky postaviť k vyjadreniam kolegov, ktoré sa vám nezdajú dostatočne odborné, prípadne sa nevyznajú v oblasti ku ktorej sa vyjadrujú, dostanete aj vy odo mňa odpoveď adekvátnu kvalifikovanosti postavenej otázky, pretože váš kolega, človek ktorý sa v tom vyzná, aspoň sa pýtal na tzv. koncesionárske poplatky. Vy sa pýtate na koncesionárske poplatky. Musím vám povedať, že už niekoľko rokov sa koncesionárske poplatky neplatia a koncesionárske poplatky sa ani nezavádzajú.
Ďakujem, pani podpredsedníčka, skončil som. (Potlesk.)