7. schôdza

Ďakujem. Ja veľmi krátko zareagujem aj na reč, ktorú tu mal teraz pán poslanec Fronc. To je naozaj úplne mimo politiky, je to technická vec. Narážate v podstate na možnosť emisií dlhopisov pre obyvateľstvo, predpokladám, že s tým je spojená aj otázka menšej menovitej hodnoty pri dlhopisoch. Tu musím povedať, že podporujeme takú emisiu, musím povedať, že sme sa o ňu pokúšali aj v rokoch 2009 a ´10, a musím povedať, že to zase až taký jednoduchý projekt nie je a dokonca Ardal, ktorá je, to je Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity, profesionálna inštitúcia, ktorá riadi vlastne slovenský dlh, aj personálne 10 rokov zastupuje nás v podstate tými istými ľuďmi bez vplyvu výmeny vlád. No a musím povedať, že Ardal, nie je úplne jednoduché túto agentúru presvedčiť k doplneniu svojho emisného programu o tieto emisie. A prečo to tak je? No pretože doteraz nemáme vyhovujúce jednak legislatívne, ale aj inštitucionálne podmienky na vydávanie dlhopisov pre obyvateľstvo. Ak by som hovoril o legislatívnych, tak je to napr. spôsob zdaňovania výnosov z takýchto dlhopisov, kde je dnes nastavený formou zrážkovej dane, čo je veľmi komplikované pri ťažko identifikovateľnom množstve tisícov držiteľov, či už doma, alebo v zahraničí - jeden problém.
Ak hovoríme o inštitucionálnom nedostatku, tak to je fungovanie slovenského depozitára. Ja pevne verím a musím len v to, len v to dúfať a sám cez zástupcov, ktorých som menoval do alebo odporučil Fondu národného majetku a Burze cenných papierov zástupcov ministerstva financií do dozornej rady depozitára. No fungovanie depozitára posledných 10 - 15 rokov je na hranici škandalózny, škandálu a je šokujúce sa nám priam dozvedieť, že výdavky s spojené s kupovaním tzv. bezcenných cenných papierov, ktoré, o ktoré boli navyšované aj výdavky Fondu národného majetku, to bola tiež taká otázka, pokus o šťuchanie niektorých kolegov z opozície, prečo sa zvyšujú napr. výdavky Fondu národného majetku, no napríklad preto, aby depozitár mohol zaplatiť z 25 mil. tuším 18 mil. súkromnej firme RM-systém. Je nám jasné, že dva roky štát cez organizáciu, ktorú vlastne väčšinou vlastní, platí 80 % nákladov súkromnej firme RM-systém? Nechcem vás obťažovať rodokmeňom tejto firmy, niektorí ľudia aj z tejto miestnosti možno kedysi boli zakomponovaní do tejto spoločnosti či už vlastnícky, alebo riadením. Ako je nechutné, je nechutné, že v situácii, keď stoja ľudia rady na to, aby sa zbavili bezcenných cenných papierov, štát platí desiatky miliónov eur na celý tento proces a z toho má 80-percentný výnos zase nejaká súkromná proste spoločnosť. Nehovoriac o tom, že depozitár, ktorý je jedným z príčin mŕtveho trhu s cenným papiermi na Slovensku, vedie takú poplatkovú politiku, ktorá absolútne znemožňuje proste takýto proste pohyb, a potom sa nečudujme, že tie občasné emisie, tie tzv. IPO emisie akcií sa nedejú na slovenskej burze, dejú sa proste vo Varšave, vo Viedni, pretože tu je to drahé, je to nelikvidné. Len pre vašu informáciu, napr. registrácia štátneho dlhopisu u nášho depozitára stojí 600-tisíc eur a vedľa vo Viedni by to stalo 600 eur. Takto je nastavená poplatková politika pološtátneho depozitára a s tým je, samozrejme, všetkým spojené aj emisia dlhopisov pre obyvateľstvo, pretože štát nemá doteraz vytvorenú infraštruktúru, ako predávať takéto dlhopisy, nemá na to vlastný informačný systém, chvalabohu, taký sme si ešte nezaobstarali, lebo tiež by asi zaveľa nestál, ale ak sa chcem vyjadriť celkovo k možnosti emitovania dlhopisov pre obyvateľstvo, nemôže to vzniknúť len ako nejaký nápad, ktorý by mal žiť tu jeden alebo dva roky, musí tu vzniknúť ako program, ako dlhodobý program, ktorý bude viesť Slovákov k tomu, aby ukladali svoje prostriedky aj do štátnych dlhopisov, tak ako je to v iných krajinách, ako je to v Taliansku, v Poľsku, v Rakúsku, v niektorých krajinách je to dokonca v desiatkach percent dlhu, kde ho financujú vlastní občania. Takže je to o programe, je to o zaujímavosti takéhoto proste produktu, o profesionálnej distribúcii takéhoto produktu, o možnosti ponuku laickej aj profesionálnej verejnosti a ja vám môžem len sľúbiť, že na tomto pracovať budeme aj možno napriek vnútornému odporu tej alebo onej inštitúcie, ktorá či už patrí štátu alebo je rýdzo komerčná, pretože má význam diverzifikovať riziko a zdroje financovania štátneho dlhu, má to význam pre štát a má význam určite aj pre investorov v danom momente, aj občanov mať možnosť v ponuke uložiť svoje peniaze, napr. do tak bezpečného, verím že bezpečného nástroja, ako je štátny dlhopis našej krajiny. Ďakujem.

S faktickou poznámkou sa prihlásil na vystúpenie pána ministra pán poslanec Fronc.

Len tri vety ako. Pán minister, ďakujem za odpoveď, korektnú odpoveď. Chcem vás požiadať, keďže ste to vyjadrili, aby túto myšlienku nepustili, jak sa hovorí, k vode a aby ste ju ďalej ako sa pokúsili s ňou čosi urobiť s tým, že zase ja poviem, že budem to sledovať obdobne, ako to robil kedysi Cato v rímskom senáte, a po čase sa znova na to opýtam. Ďakujem pekne.

Ďakujem pánovi poslancovi. Pán poslanec žiadate, aby Národná rada hlasovala o vašej nespokojnosti s odpoveďou? Ďakujem. Pýtam sa, keďže sme vyčerpali písomne prihlásených, pýtam sa kto sa chce do rozpravy prihlásiť ústne? Zatváram možnosť prihlásiť sa.
Nech sa páči, pán poslanec Zajac.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, pani ministerka, páni ministri, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som sa vyjadril k odpovedi na moju interpeláciu na ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Jána Počiatka ako k tlači 172 č. 12.
Vo svojej interpelácii z 25. júla som sa pripojil k petícii občanov Prešovského samosprávneho kraja a pýtal som sa pána ministra dopravy na 4 pomerne jednoduché otázky. Prečítam ich: "Aké sú plánu ministerstva dopravy, resp. jej podriadenej inštitúcie Železničnej spoločnosti Slovensko ohľadne zmien grafikonu vlakovej dopravy 2012 - 2013 v Prešovskom kraji?"
Druhá otázka: "Budú sa škrtať alebo obmedzovať vlakové spojenia č. 800, 801, 932, 933 v roku 2013?"
Tretia otázka: "Aká je vyťaženosť vlakových spojení medzi Prešovom a Bratislavou, konkrétne vlakov 800, 801, 932, 933?"
Štvrtá otázka: "Prečo tretie najväčšie mesto na Slovensku nemá priame a pravidelné vlakové spojenie s hlavným mestom Slovenskej republiky cez Žilinu?"
Hneď na úvod musím povedať, že odpoveď, ktorú som takisto veľmi zložito hľadal v Národnej rade Slovenskej republiky a nenašiel som ju ani vo výbore, ani vo svojej skrinke cez podateľňu, ale našiel som ju na internetovej stránke Národnej rady, táto odpoveď ma veľmi sklamala svojím obsahom, bola veľmi slabá, chabá, povedal by som až ignorujúca ústavné právo poslanca kontrolovať vládu Slovenskej republiky. A nielen ako poslanca, ale ignorujúca aj ako občanov Prešovského kraja, ktorých zverejnený grafikon železničnej dopravy na rok 2013 veľmi pobúril a viedol k tomu, že sa občianski aktivisti spojili na čele s pánom Šmigalom - týmto sa mu chcem poďakovať za túto občiansku iniciatívu, ktorá na východe republiky nie je až taká bežná - a spísali petíciu.
Budem čítať odpoveď a pri jednotlivých vyjadreniach to okomentujem. Hneď prvá veta: "Od 9. decembra 2012 má platiť nový grafikon železničnej dopravy, o ktorom sme v posledných týždňoch intenzívne rokovali so všetkými samosprávnymi krajmi." Zastavím sa, komentár, podľa zverejnených informácií Prešovského samosprávneho kraja to intenzívne rokovanie vyzeralo tak, že úradník ministerstva prišiel na pol dňa na Prešovský samosprávny kraj a následne sa dozvedeli, dostali teda hotový grafikon, takže to je to intenzívne rokovanie.
Ďalej: "Vo veci priameho vedenia rýchlikov medzi Prešovom a Bratislavou uvádzam, že jasná, prehľadná a najmä hospodárna organizácia železničnej dopravy je možná len vtedy, ak nastavený systém má čo najmenej výnimiek a nepravidelností. Nepovažujem preto za účelné uvažovať o smerovaní časti diaľkových vlakov cez kysackú spojku do Prešova a iných do Košíc, pričom poznamenávam, že také vlaky nejazdia ani v súčasnosti." Tu sa musím zastaviť, aké vlaky nejazdia v súčasnosti z Prešova do Bratislavy? Musím vám povedať, že takéto spojenie funguje od roku 2007, preto nie je pravda, že takéto vlaky nejazdia ani v súčasnosti. V súčasnosti na trase Prešov - Zvolen - Bratislava jazdia vlaky 932, 933, 800, 801, potom sú to vlaky 934, 1931, ktoré jazdia hlavne pre študentov a v nedeľu a to vlak 1504 a 1505, ten jazdí v smere Bratislava - Prešov v nedeľu a v smere Poprad - Bratislava v piatok, teda v nedeľu.
Pokračujem ďalej v čítaní odpovedí: "Pri rozhodovaní o jednoduchom a prehľadnom koncepte diaľkovej dopravy sme posudzovali potenciál spájaných miest. Prešov má 90-tisíc obyvateľov, Košice 200-tisíc obyvateľov." Tu sa zase musím pozastaviť. Prešovský kraj je najväčší kraj v našej republike nielen svojím územím, ale aj počtom obyvateľov a Prešov ako spádová oblasť Šariša, Horného Šariša, Horného Zemplína robí ten počet obyvateľov, ktorí spádovo patria pod Prešov, aj čo sa týka vlakovej dopravy, určite jedným z najväčších v republike. "V Košiciach je k dispozícii kompletné zázemie pre prevádzkové ošetrenie moderných rýchlikových vozňov a je tu pomerne veľké rušňové depo, v Prešove sa niektoré dôležité činnosti nemôžu vykonávať vôbec." Tu sa zase musím pozastaviť a povedať, že áno je pravda, v Prešove nie je depo, ktoré je možné ošetrovať moderné, nové vlaky, ale v rýchlikoch 932 a 800 jazdia väčšinou staršie vozne a tie mohli byť, a teda aj sú dneska ošetrované v Prešove a nebol s tým od roku 2007 žiaden problém. Podotýkam, že ak by boli rýchliky riadne ošetrované aj v koncových staniciach, napr. v Bratislave, tak oni potom vydržia aj jazdu na východ a naspäť bez toho, aby museli navštíviť depo.
Ďalšia časť odpovedi, čítam: "Z toho dôvodu sme v našom koncepte potvrdili jednotné smerovanie všetkých rýchlikov z Bratislavy cez Žilinu do Košíc alebo naopak, ku ktorým sme v drvivej väčšine prípadov zabezpečili krátke prípoje na trati Kysak - Prešov s prestupovým časom do 20 minút. Dlhšie prestupové časy nastávajú len v celkovo výnimočných prípadoch."
Vážený pán minister, podľa grafikonu, ktorý bol zverejnený, tieto výnimočné prípady prestupov stanice Kysak, ktorá je vlastne spádovou oblasťou pre spomínaný celý horný Šariš, teda celý Šariš, Horný Zemplín, pre okresy Bardejov, Prešov, Sabinov, Vranov nad Topľou, mesta Giraltovce, Lipany, musím povedať, že podľa zverejneného grafikonu niektoré prestupové časy jednotlivým rýchlikom vyzerajú asi takto, pre krátkosť času naozaj len niektoré: rýchlik 441 teda začnem od z Prešova do Košíc, príchod 22.23 hod., vlak 8711, odchod rýchlika do Bratislavy 0.29 hod., rozdiel 126 minút; príchod vlaku 8075 14.23 hod., odchod Bratislava 15.28 hod., 63 minút; 14.23 odchod 16.29 hod., rozdiel 126 minút. Samozrejme, v sobotu to je. Často sa to týka prípojov, ktoré idú cez víkend. Takisto v sobotu príchod 17.35 hod., odchod 18.29 hod., rozdiel 54 minút. V sobotu takisto príchod 19.35 hod. odchod 21.20 hod., rozdiel 105 minút. Smerom príchod od Bratislavy do Kysaku, rozdiely budem už len čítať rozdiely v čase prípoja 68 minút - 10.39 hod; 13.36 hod. - prípoj v sobotu a v nedeľu - 125 minút; v sobotu príchod rýchlika z Bratislavy 19.31 hod., prípoj do Prešova 22.39 hod., rozdiel 188 minút. To len ako na príklad toho, ako sú zabezpečené prípoje rýchlikov do Bratislavy a z Bratislavy.
Ďalej čítam odpoveď: "K eventualite priamych rýchlikov medzi Bratislavou a Prešovom cez Zvolen poznamenávam, že prieskumy frekvencie cestujúcich vykonávaných Železničnou spoločnosťou Slovensko u jestvujúceho denného vlaku 932, 933 svedčia o skutočnosti, že pre diaľkovú dopravu tieto vlaky využíva pomerne zanedbateľný počet cestujúcich, ktorí len celkom výnimočne prekročí číslo 20. Ja som sa vo svojej otázke pýtal na vyťaženosť týchto vlakov, nedostal som odpoveď, tu spomínate číslo 20. Potom by som veľmi rád vedel, prečo k týmto rýchlikom sú v piatok a v nedeľu pridávané ďalšie vozne? Asi to nielen tak zo srandy, asi naozaj je záujem o tieto rýchliky. A neviem to posúdiť, podľa čoho v odpovedi je číslo 20 cestujúcich.
Pokračujem v čítaní odpovede: "Tento fakt nie je podstatný len u nočného rýchlika Poľana 800, 801, ktorého akceptovanie je logicky oprávnené práve tým, že rýchlosť tu nie je rozhodujúcim kritériom, preto sa po zvážení všetkých okolnosti opätovne zamýšľame nad jeho účelnosťou, a to i napriek nevyhnutnosti dopravovať jeho súpravu neefektívne vynaloženými technologickými jazdami z Prešova do Košíc a späť. Zdôrazňujem ale, že táto úprava bude možná najskôr pri niektorej z budúcich zmien grafikonu. Tvorba grafikonu vlakov osobnej dopravy, ktorý bude platiť od 9. 12. 2012 je ukončená a v súčasnosti prebieha konštrukcia trás vlakov nákladnej dopravy, ktoré vychádza už z ustálenej polohy rýchlikov a osobných vlakov."
Takže na závere tejto odpovedi lebo tu už je záver odpovede píšete, že tá vyťaženosť nočného rýchlika Poľana aj je, ale keďže už to je zrušené, budeme s tým zaoberať až pri tvorbe ďalšieho grafikonu. To je trošku zvláštne. Takže ak by som mal zhrnúť túto odpoveď, grafikon, ktorý je pripravený na rok 2012, 2013, pardon, musím mu vytknúť tieto zásadne veci:
- strata priameho spojenia tretieho najväčšieho mesta Prešov s hlavným mestom Slovenskej republiky Bratislavou. Priamou súvislosťou s týmto konštatovaním je aj dostupnosť spojenia v rámci alternatívneho riešenia pre cestujúcich z Prešova a z Prešovského samosprávneho kraja.
Ďalší bod - dostupnosť a správne načasovanie prípojov k ICE a k rýchlikovým vlakom v železničnej stanici Kysak zo smeru od Prešova alebo smerom do Prešova. Podľa toho, čo som aj pred chvíľou čítal, sú tam prestupové časy 33 až 188 minút. Ďalšie, čo by som chcel vytknúť tomuto grafikonu je - zlé načasovanie príchodov vlakov a to hlavne od Lipian, Bardejova, Vranova nad Topľou do stanice Prešov. Naozaj ranné vlaky, ktorými by mali prichádzať pracujúci alebo študenti, nemôžu byť načasované tak, že napríklad, vlak do Prešova z Vranova nad Topľou príde 8.13 hod., alebo od Humenného 8.35 hod., alebo z Lipán príde 5.59 hod., z Bardejova 5.46 hod. a 7.02 hod. Ako majú študenti a žiaci prísť do školy?
Mám tu ďalšie podrobnosti, nechcem zdržiavať Národnú radu, ale ešte musím spomenúť ďalší problém, ktorým je rušenie spojov na trase Lipany - Plavec - Stará Ľubovňa - Poprad. Tam takisto vznikla petícia občanov, ktorí sú proti zrušeniu tohto spojenia.
Možno, že by sa tieto prípoje na rýchliky do Kysaku, ktorý je takým prestupovým bodom na ceste do Bratislavy a späť, lebo to sú najdôležitejšie trasy, dali riešiť možno aj autobusovými spojeniami, možno že by niekedy stačilo, ak by v Kysaku bolo strážené parkovisko s nejakou kamerou, kde by človek mohol prísť, nechať auto a kľudne potom mohol pokračovať cestou do Bratislavy a naspäť rýchlikom, a to auto by tam mohol mať aj 1-2 dni a bol by spokojný, že ho má na stráženom parkovisku, lebo ak má prísť človek z Bardejova alebo z Vranova nad Topľou do Kysaku autom tak možno, že si to veľakrát rozmyslí a povie: "Ja už tým autom idem rovno do Bratislavy."
Na záver by som chcel k tomuto grafikonu povedať a uviesť, že obce mesta Prešova a Prešovského samosprávneho kraja hovoria, že tento návrh grafikonu je pre prešovský kraj zlý, aj pre obyvateľov prešovského kraja, a neprijateľný, a preto pri podpisovaní petície proti tomuto návrhu grafikonu nielen v Prešove, ale aj v Starej Ľubovni sa vyzbieralo 10-tisíc 270 podpisov, v Starej Ľubovni 6 500 až 7-tisíc obyvateľov podpísalo túto petíciu. K tejto petícii sa pripojilo aj mestské zastupiteľstvo v Prešove na čele s primátorom mesta a zastupiteľstvo Prešovského samosprávneho kraja na čele s Petrom Chudíkom.
Na záver mi dovoľte povedať, že v duchu § 130 ods. 5 zákona o rokovacom poriadku vyjadrujem nespokojnosť s odpoveďou na moju interpeláciu uvedenú v parlamentnej tlači 172, a to je odpoveď na interpeláciu vo veci grafikonu vlakovej dopravy v Prešovskom samosprávnom kraji, a žiadam, aby Národná rada zaujala uznesením stanovisko o nespokojnosti s odpoveďou v súlade s § 6 toho istého paragrafu. Ďakujem.

Ďakujem pánovi poslancovi, s faktickou poznámkou na jeho vystúpenie sa prihlásili dvaja poslanci. Ukončujem možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Nech sa páči, pán poslanec Kuffa.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, páni ministri, dovoľte aj mne niekoľko slov, aby som mohol reagovať na predrečníka, sme pred chvíľou sa vrátili práve z ministerstva dopravy, kde sme rokovali s pánom štátnym tajomníkom a dotýkalo sa to práve týchto regionálnych vlakov, ktoré tu boli spomenuté. Ja zvýrazním viac ten severovýchodný ťah, t. j. vlak, ktorý ide z Popradu-Tatier cez Kežmarok, Starú Ľubovňu, Plavča do Lipan. Vlak ktorý má ísť zo Starej Ľubovne do Plavča, ktorý doposiaľ ako chodil, má byť úplne zrušený. Na ministerstve nám operovali tým, že tieto vlaky sú málo vyťažené, padli tam aj nejaké konkrétne čísla, ale aktivisti, ktorí zozbierali takmer 7-tisíc podpisov argumentovali naopak tým, že tieto vlaky sú vyťažené, dokumentovali to fotografiami a okrem iného veľmi vážna vec, ktorá tuná je v tej kultúre cestovania na prepravu či už študentov, matky s deťmi, dôchodcov, autobusy nepostačujú. Okrem iného pán štátny tajomník povedal, že nie je dostatok peňazí v rezorte ministerstva zdravotníctva. Pán minister, ja vám to tu pripomeniem, nebudujme IDS-ky - inteligenčný dopravný systém - tam máte 150 miliónov, tam máte 150 miliónov, tak ako ste to... (Ruch v sále.), tak máte tam 40 miliónov, ale ako ste to - vláda istôt - sľúbili, že budete podporovať rozvoj regiónov - podporte severovýchod a východné Slovensko. Je to otrasné v tom cestovaní a ešte keď poviete, že budujete diaľnice, keby to išlo tak z Košíc do Bratislavy tak tá diaľnica je dobudovaná. Čiže najviac peňazí sa teraz tam investuje, tie diaľnice už mali byť hotové.

Ospravedlňujem sa, na interpelácie písomné nemajú byť faktické poznámky.
Pán minister, chcete sa vyjadriť? Ďakujem pekne. Vyhlasujem, pán Blanár sa odhlásil z rozpravy, nemienil reagovať k tomuto bodu programu. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Hlasovať o uznesení budeme v rámci ďalších hlasovaní.
Otváram bod

interpelácie poslancov.

Chcem vám dať do pozornosti § 129 ods. 1 a 2 o rokovacom poriadku, ktorý upravuje charakter tohto ústavného inštitútu. Ďalej chcem pripomenúť, že podľa zákona o rokovacom poriadku ústne prednesenie interpelácie nezbavuje poslanca povinnosti odovzdať svoju interpeláciu písomne predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky. Písomne sa do body interpelácie prihlásili títo páni poslanci: pani poslankyňa Gibalová, pán poslanec Mičovský, pán poslanec Huba.
Nech sa páči, pani poslankyňa Gibalová sa nenachádza v miestnosti, takže poprosím pána poslanca Mičovského.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca, svoju interpeláciu som predložil písomne v termíne, teda je už odovzdaná v parlamentnej pošte a teraz ju prednesiem, s vaším súhlasom, ústne. Je to interpelácia na pána ministra pôdohospodárstva, rozvoja vidieka pána Ľubomíra Jahnátka.
Vážený pán minister, dovolím si vás interpelovať v súvislosti s lesnou kalamitou ktorej spracovanie je sprevádzané v nezanedbateľnom rozsahu vykrádaním lesov. Úlohy lesníkov pri spracovaní lesnej kalamity spôsobenej podkôrnym hmyzom sú v poslednom desaťročí extrémne veľké. Spoločenský význam plnenia týchto úloh je mimoriadny a myslím, že bez ohľadu na konfrontačný tón, ktorý túto černosť dnes sprevádza, história dá napokon lesníkom za pravdu. To však neznamená, že by sme mali tolerovať závažný negatívny jav, o ktorého existencií sa presviedčam v lesoch na rôznych miestach Slovenska. Týmto javom je skutočnosť, že sa pod rúškom spracovania lykožrútovej kalamity smreka ťažia aj stromy, ktoré by ťažené rozhodne nemali byť, čím sa zaťaženie krajiny trestuhodne zvyšuje. Túto nelesnícku zvrhlosť, ktorá je motivovaná vysokým dopytom po smrekovom dreve uľahčuje skutočnosť, že hranica medzi výrubom, ktorý je zákonný a správny, a výrubom, ktorý je motivovaný len zištnosťou nie je vždy jednoznačná. Možno tu v skutočnom i v prenesenom význame použiť porekadlo, že: "Kde sa rúbe les, tam lietajú triesky." Napriek tomu nie je zásadným problémom určiť, kedy je ťažba ešte motivovaná snahou likvidovať kalamitu a kedy už snahou likvidovať zo zištných dôvodov les. Keďže ľudí, ktorí sú ochotní túto hranicu prekračovať, nie je dnes málo, je potrebné, aby štát na zákonnosť diania v lese dohliadol s osobitným dôrazom. S tým súvisí nielen otázka početnosti štátnej správy na úseku lesného hospodárstva, ale predovšetkým jej výkonnosť a nekompromisnosť. Ako príklad použijem jedno lesné spoločenstvo v krásnej, no chudobnej časti Slovenska, kde prebieha komplikovaný spor o vlastnícke, užívacie a rozhodovacie práva. Tento spor má viacero rovín, pričom nemožno vylúčiť, že je motivovaný aj finančnými tokmi, ktoré sú pri deciálnom predpise 90-tisíc kubíkov ročne nemalé. Zároveň tu rezonujú nejasné vlastnícke vzťahy spôsobené prechodom užívacích práv do zahraničných rúk z dôvodu možného obchádzania predkupných práv miestnych majiteľov. Na tomto majetku je vedených viacero súdnych sporov a zo strany štátnej správy tam bolo vykonaných mnoho kontrol. Ani spory, ani kontroly nie som oprávnený komentovať.
Čo však posúdiť môžem a musím je skutočnosť, že počas mojej nedávnej návštevy na predmetnom lesnom majetku som videl približne 300 kubíkov na odvoz pripravenej smrekovej guľatiny, na ktorej nebolo možné nájsť žiadne známky kalamitného poškodenia. Podľa mojej skúsenosti takéto prípady nie sú ojedinelé. Zneužívanie bielej farby, ktorou sa vyznačuje kalamitná ťažba, má na Slovensku charakter amorálnej epidémie, a to bez ohľadu na druh vlastníctva.
Na základe uvedeného vás prosím, vážený pán minister, o odpoveď, či je vám táto skutočnosť známa, a ak áno, či hodláte proti nej zaviesť do života okamžité a účinné opatrenia. Ďakujem. S úctou podpísaný Ján Mičovský. Ďakujem, skončil som.

Ďakujem pánovi poslancovi. Nech sa páči, ďalší ústne prihlásený do tohto bodu je pán poslanec Mikuláš Huba.