7. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Prednesenie interpelácie
20.9.2012 o 15:44 hod.
prof. RNDr. CSc.
Mikuláš Huba
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené dámy, vážení páni, ja mám dve interpelácie, jednu na pána ministra životného prostredia pána Žigu a druhú na pána ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja pána Počiatka. Začnem tou na pána ministra životného prostredia.
Vážený pán minister, v priebehu leta som navštívil niekoľko našich národných parkov, a to, čo som v nich videl a počul, ma núti obrátiť sa na vás s nasledujúcou interpeláciou.
V prvom rade by som rád ocenil vaše nedávne pozitívne rozhodnutie o definitívnom zastavení ťažby dreva v národných prírodných rezerváciách Kôprová a Tichá dolina v Tatranskom národnom parku. Zároveň vás však musím upozorniť, že v ďalších chránených územiach v najvyššom stupni ochrany, napr. v Národnej prírodnej rezervácii Furkotská dolina, teda v bezzásahovej zóne, na ktorú poukazuje aj výrazné upozornenie Štátnych lesov TANAP-u, sa už dlhšiu dobu vykonáva ťažba dreva, a to takým spôsobom, ktorý je v priamom rozpore so zákonom o ochrane prírody a krajiny (okrem toho, že ide o ťažbu v bezzásahových územiach, kde by sa vôbec nemalo ťažiť, ide navyše o ťažbu, ktorá sa netýka len suchých či poškodených jedincov nachádzajúcich sa v blízkosti turistických chodníkov, ale o likvidáciu či poškodzovanie zdravých jedincov hlboko v lesnom poraste, devastáciu vegetácie a pôdneho krytu ťažkými mechanizmami, hlukové znečistenie a pod.), čím dochádza k zjavnému porušovaniu zákona o ochrane prírody a krajiny, ako aj ďalších právnych noriem.
Po druhé by som vás chcel upozorniť na stavebné a iné aktivity v priestore Jasná - Chopok - Srdiečko, teda v centrálnej časti Národného parku Nízke Tatry, ktoré sú absolútne nezlučiteľné s funkciou ochrany prírody a poslaním národného parku.
Moja interpelácia na vás, vážený pán minister, znie:
1. Ste dostatočne oboznámený s vyššie uvedenými aktivitami, ktoré sa v súčasnosti realizujú na území národných parkov v Slovenskej republike?
2. Ak áno, sú podľa vás v súlade so zákonom o ochrane prírody a krajiny?
3. Realizujú sa zásahy do vegetačného krytu, terénne úpravy, stavebné aktivity a pod. v priestore Jasná - Chopok - Srdiečko v súlade so záverečným stanoviskom procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie?
Zároveň si vás dovoľujem požiadať o sprístupnenie všetkých relevantných stanovísk ministerstva životného prostredia, ako aj nižších zložiek štátnej správy pre životné prostredie, Slovenskej inšpekcie životného prostredia a Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky k vyššie uvedeným kauzám.
Teším sa na vašu operatívnu odpoveď a najmä na činy, ktoré zabránia pokračujúcej devastácii našich najvzácnejších chránených území. S pozdravom Mikuláš Huba.
A teraz tá druhá interpelácia adresovaná ministrovi dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja:
Vážený pán minister, Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky ako gestor procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie (skrátene ElA), vydalo v roku 2002 záverečné stanovisko k posudzovaniu environmentálnych vplyvov plánovaného diaľničného úseku Turany - Hubová. V ňom odporučilo ako najlepší variant tunelový variant popod masív Kopy vo Veľkej Fatre, známy ako tunel
Korbeľka.
V nasledujúcom období sa na toto záverečné stanovisko akoby zabudlo a zainteresované subjekty začali presadzovať povrchový variant výstavy tohto úseku, ktorý by obetoval diaľnici väčšinu unikátnej Kraľovianskej úžiny s jej prírodnými, krajinnými a environmentálnymi hodnotami. Stalo sa tak bez toho, aby bol predchádzajúci proces ElA právne či odborne spochybnený a nahradený novým plnohodnotným procesom v zmysle zákona č. 127/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Vyššie uvedený prístup sa oprávnene stretol s odmietnutím v domácich odborných kruhoch, v prostredí environmentálnych mimovládnych organizácií, ale aj Európskej únie, najmä DG Environment Európskej komisie, ktorá má na starosti aj ochranu európskej prírody, lebo v prípade preferovaného povrchového variantu vedenia diaľnice sú ohrozené (aj) európske hodnoty, konkrétne biotopy a druhy európskeho významu i celistvosť území Natura 2000. Slovenskými úradmi preferovaný prístup je pre Európsku komisiu ťažko prijateľný aj preto, lebo jestvuje reálna alternatíva, ktorá je voči prírode a životnému prostrediu šetrnejšia a neohrozuje európsky významné prírodné a krajinné hodnoty, a tou je spomínaný tunelový variant s tunelom Korbeľka.
Na túto skutočnosť upozornil na pôde Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky počas svojej ostatnej návštevy Slovenska aj eurokomisár pre životné prostredie pán Janez Potočnik.
Napriek tomu sa ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja opakovane snaží čeliť výhradám expertov mimovládnych organizácií a Európskej komisie stereotypným navrhovaním tzv. zmierňujúcich opatrení vo väzbe na povrchový variant, ktoré sú možno schopné zmierňovať menej významné dopady výstavby a prevádzky diaľnice v tomto úseku, avšak nie principiálny problém, ktorým je povrchové vedenie diaľnice a tým vyvolaný devastačný vplyv stavby a následnej prevádzky na prírodu, krajinu a životné prostredie.
Vychádzajúc z uvedených skutočností si vám, vážený pán minister, dovolím adresovať' nasledujúcu interpeláciu:
1. Prečo váš rezort nerešpektuje skutočnosť, že Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky v záverečnom stanovisku z posudzovania vplyvov na životné prostredie č. 1832/02 z 12. novembra 2002 odporučilo ako najvhodnejší tunelový variant s tunelom Korbel'ka?
2. Prečo váš rezort, aj napriek predchádzajúcim siedmim zlyhaniam, neprestáva presadzovať odborne zväčša nedostatočne podložené a viac-menej len kozmetické úpravy povrchového variantu vedenia trasy D1 Turany - Hubová, namiesto prijatia vhodnejšieho tunelového variantu?
3. Prečo sa v tejto súvislosti nerešpektuje požiadavka eurokomisára pána Potočnika zaoberať sa seriózne aj tunelovým variantom?
4. Prečo chcete znižovať kvalitu života obyvateľov a možnosti udržatel'ného rozvoja obcí Šútovo, Kral'ovany a Stankovany-Rojkov, keď sa tomu dá vyhnúť?
5. Aké sú hlavné dôvody preferovania povrchového variantu, keď ani rýdzo ekonomické analýzy nehovoria jednoznačne v jeho prospech?
Vopred vám, vážený pán minister, ďakujem za vecnú a konštruktívnu odpoveď a zároveň navrhujem prehodnotiť prístup k trasovaniu diaľnice D1 na úseku Turany - Hubová a vrátiť sa k tunelovému variantu v súlade s odporúčaním z citovaného záverečného stanoviska MŽP z roku 2002, ako aj s požiadavkami environmentalistov, ekológov, ochrancov prírody, krajinárov, časti miestnych obyvateľov a Európskej komisie. S pozdravom Mikuláš Huba. Ďakujem za pozornosť.
Neautorizovaný
Vystúpenia
15:36
Prednesenie interpelácie 15:36
Štefan KuffaPrednesenie interpelácie
20.9.2012 o 15:36 hod.
PhDr.
Štefan Kuffa
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, páni ministri, dovoľte aj mne niekoľko slov, aby som mohol reagovať na predrečníka, sme pred chvíľou sa vrátili práve z ministerstva dopravy, kde sme rokovali s pánom štátnym tajomníkom a dotýkalo sa to práve týchto regionálnych vlakov, ktoré tu boli spomenuté. Ja zvýrazním viac ten severovýchodný ťah, t. j. vlak, ktorý ide z Popradu-Tatier cez Kežmarok, Starú Ľubovňu, Plavča do Lipan. Vlak ktorý má ísť zo Starej Ľubovne do Plavča, ktorý doposiaľ ako chodil, má byť úplne zrušený. Na ministerstve nám operovali tým, že tieto vlaky sú málo vyťažené, padli tam aj nejaké konkrétne čísla, ale aktivisti, ktorí zozbierali takmer 7-tisíc podpisov argumentovali naopak tým, že tieto vlaky sú vyťažené, dokumentovali to fotografiami a okrem iného veľmi vážna vec, ktorá tuná je v tej kultúre cestovania na prepravu či už študentov, matky s deťmi, dôchodcov, autobusy nepostačujú. Okrem iného pán štátny tajomník povedal, že nie je dostatok peňazí v rezorte ministerstva zdravotníctva. Pán minister, ja vám to tu pripomeniem, nebudujme IDS-ky - inteligenčný dopravný systém - tam máte 150 miliónov, tam máte 150 miliónov, tak ako ste to... (Ruch v sále.), tak máte tam 40 miliónov, ale ako ste to - vláda istôt - sľúbili, že budete podporovať rozvoj regiónov - podporte severovýchod a východné Slovensko. Je to otrasné v tom cestovaní a ešte keď poviete, že budujete diaľnice, keby to išlo tak z Košíc do Bratislavy tak tá diaľnica je dobudovaná. Čiže najviac peňazí sa teraz tam investuje, tie diaľnice už mali byť hotové.
Neautorizovaný
15:40
Prednesenie interpelácie 15:40
Ján MičovskýVážený pán minister, dovolím si vás interpelovať v súvislosti s lesnou kalamitou ktorej spracovanie je sprevádzané v nezanedbateľnom rozsahu vykrádaním lesov. Úlohy...
Vážený pán minister, dovolím si vás interpelovať v súvislosti s lesnou kalamitou ktorej spracovanie je sprevádzané v nezanedbateľnom rozsahu vykrádaním lesov. Úlohy lesníkov pri spracovaní lesnej kalamity spôsobenej podkôrnym hmyzom sú v poslednom desaťročí extrémne veľké. Spoločenský význam plnenia týchto úloh je mimoriadny a myslím, že bez ohľadu na konfrontačný tón, ktorý túto černosť dnes sprevádza, história dá napokon lesníkom za pravdu. To však neznamená, že by sme mali tolerovať závažný negatívny jav, o ktorého existencií sa presviedčam v lesoch na rôznych miestach Slovenska. Týmto javom je skutočnosť, že sa pod rúškom spracovania lykožrútovej kalamity smreka ťažia aj stromy, ktoré by ťažené rozhodne nemali byť, čím sa zaťaženie krajiny trestuhodne zvyšuje. Túto nelesnícku zvrhlosť, ktorá je motivovaná vysokým dopytom po smrekovom dreve uľahčuje skutočnosť, že hranica medzi výrubom, ktorý je zákonný a správny, a výrubom, ktorý je motivovaný len zištnosťou nie je vždy jednoznačná. Možno tu v skutočnom i v prenesenom význame použiť porekadlo, že: "Kde sa rúbe les, tam lietajú triesky." Napriek tomu nie je zásadným problémom určiť, kedy je ťažba ešte motivovaná snahou likvidovať kalamitu a kedy už snahou likvidovať zo zištných dôvodov les. Keďže ľudí, ktorí sú ochotní túto hranicu prekračovať, nie je dnes málo, je potrebné, aby štát na zákonnosť diania v lese dohliadol s osobitným dôrazom. S tým súvisí nielen otázka početnosti štátnej správy na úseku lesného hospodárstva, ale predovšetkým jej výkonnosť a nekompromisnosť. Ako príklad použijem jedno lesné spoločenstvo v krásnej, no chudobnej časti Slovenska, kde prebieha komplikovaný spor o vlastnícke, užívacie a rozhodovacie práva. Tento spor má viacero rovín, pričom nemožno vylúčiť, že je motivovaný aj finančnými tokmi, ktoré sú pri deciálnom predpise 90-tisíc kubíkov ročne nemalé. Zároveň tu rezonujú nejasné vlastnícke vzťahy spôsobené prechodom užívacích práv do zahraničných rúk z dôvodu možného obchádzania predkupných práv miestnych majiteľov. Na tomto majetku je vedených viacero súdnych sporov a zo strany štátnej správy tam bolo vykonaných mnoho kontrol. Ani spory, ani kontroly nie som oprávnený komentovať.
Čo však posúdiť môžem a musím je skutočnosť, že počas mojej nedávnej návštevy na predmetnom lesnom majetku som videl približne 300 kubíkov na odvoz pripravenej smrekovej guľatiny, na ktorej nebolo možné nájsť žiadne známky kalamitného poškodenia. Podľa mojej skúsenosti takéto prípady nie sú ojedinelé. Zneužívanie bielej farby, ktorou sa vyznačuje kalamitná ťažba, má na Slovensku charakter amorálnej epidémie, a to bez ohľadu na druh vlastníctva.
Na základe uvedeného vás prosím, vážený pán minister, o odpoveď, či je vám táto skutočnosť známa, a ak áno, či hodláte proti nej zaviesť do života okamžité a účinné opatrenia. Ďakujem. S úctou podpísaný Ján Mičovský. Ďakujem, skončil som.
Prednesenie interpelácie
20.9.2012 o 15:40 hod.
Ing. CSc.
Ján Mičovský
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo, pani predsedajúca, svoju interpeláciu som predložil písomne v termíne, teda je už odovzdaná v parlamentnej pošte a teraz ju prednesiem, s vaším súhlasom, ústne. Je to interpelácia na pána ministra pôdohospodárstva, rozvoja vidieka pána Ľubomíra Jahnátka.
Vážený pán minister, dovolím si vás interpelovať v súvislosti s lesnou kalamitou ktorej spracovanie je sprevádzané v nezanedbateľnom rozsahu vykrádaním lesov. Úlohy lesníkov pri spracovaní lesnej kalamity spôsobenej podkôrnym hmyzom sú v poslednom desaťročí extrémne veľké. Spoločenský význam plnenia týchto úloh je mimoriadny a myslím, že bez ohľadu na konfrontačný tón, ktorý túto černosť dnes sprevádza, história dá napokon lesníkom za pravdu. To však neznamená, že by sme mali tolerovať závažný negatívny jav, o ktorého existencií sa presviedčam v lesoch na rôznych miestach Slovenska. Týmto javom je skutočnosť, že sa pod rúškom spracovania lykožrútovej kalamity smreka ťažia aj stromy, ktoré by ťažené rozhodne nemali byť, čím sa zaťaženie krajiny trestuhodne zvyšuje. Túto nelesnícku zvrhlosť, ktorá je motivovaná vysokým dopytom po smrekovom dreve uľahčuje skutočnosť, že hranica medzi výrubom, ktorý je zákonný a správny, a výrubom, ktorý je motivovaný len zištnosťou nie je vždy jednoznačná. Možno tu v skutočnom i v prenesenom význame použiť porekadlo, že: "Kde sa rúbe les, tam lietajú triesky." Napriek tomu nie je zásadným problémom určiť, kedy je ťažba ešte motivovaná snahou likvidovať kalamitu a kedy už snahou likvidovať zo zištných dôvodov les. Keďže ľudí, ktorí sú ochotní túto hranicu prekračovať, nie je dnes málo, je potrebné, aby štát na zákonnosť diania v lese dohliadol s osobitným dôrazom. S tým súvisí nielen otázka početnosti štátnej správy na úseku lesného hospodárstva, ale predovšetkým jej výkonnosť a nekompromisnosť. Ako príklad použijem jedno lesné spoločenstvo v krásnej, no chudobnej časti Slovenska, kde prebieha komplikovaný spor o vlastnícke, užívacie a rozhodovacie práva. Tento spor má viacero rovín, pričom nemožno vylúčiť, že je motivovaný aj finančnými tokmi, ktoré sú pri deciálnom predpise 90-tisíc kubíkov ročne nemalé. Zároveň tu rezonujú nejasné vlastnícke vzťahy spôsobené prechodom užívacích práv do zahraničných rúk z dôvodu možného obchádzania predkupných práv miestnych majiteľov. Na tomto majetku je vedených viacero súdnych sporov a zo strany štátnej správy tam bolo vykonaných mnoho kontrol. Ani spory, ani kontroly nie som oprávnený komentovať.
Čo však posúdiť môžem a musím je skutočnosť, že počas mojej nedávnej návštevy na predmetnom lesnom majetku som videl približne 300 kubíkov na odvoz pripravenej smrekovej guľatiny, na ktorej nebolo možné nájsť žiadne známky kalamitného poškodenia. Podľa mojej skúsenosti takéto prípady nie sú ojedinelé. Zneužívanie bielej farby, ktorou sa vyznačuje kalamitná ťažba, má na Slovensku charakter amorálnej epidémie, a to bez ohľadu na druh vlastníctva.
Na základe uvedeného vás prosím, vážený pán minister, o odpoveď, či je vám táto skutočnosť známa, a ak áno, či hodláte proti nej zaviesť do života okamžité a účinné opatrenia. Ďakujem. S úctou podpísaný Ján Mičovský. Ďakujem, skončil som.
Neautorizovaný
15:44
Prednesenie interpelácie 15:44
Mikuláš HubaVážený pán minister, v priebehu leta som navštívil niekoľko našich národných parkov, a to, čo som v nich videl a počul, ma núti obrátiť sa na vás s nasledujúcou...
Vážený pán minister, v priebehu leta som navštívil niekoľko našich národných parkov, a to, čo som v nich videl a počul, ma núti obrátiť sa na vás s nasledujúcou interpeláciou.
V prvom rade by som rád ocenil vaše nedávne pozitívne rozhodnutie o definitívnom zastavení ťažby dreva v národných prírodných rezerváciách Kôprová a Tichá dolina v Tatranskom národnom parku. Zároveň vás však musím upozorniť, že v ďalších chránených územiach v najvyššom stupni ochrany, napr. v Národnej prírodnej rezervácii Furkotská dolina, teda v bezzásahovej zóne, na ktorú poukazuje aj výrazné upozornenie Štátnych lesov TANAP-u, sa už dlhšiu dobu vykonáva ťažba dreva, a to takým spôsobom, ktorý je v priamom rozpore so zákonom o ochrane prírody a krajiny (okrem toho, že ide o ťažbu v bezzásahových územiach, kde by sa vôbec nemalo ťažiť, ide navyše o ťažbu, ktorá sa netýka len suchých či poškodených jedincov nachádzajúcich sa v blízkosti turistických chodníkov, ale o likvidáciu či poškodzovanie zdravých jedincov hlboko v lesnom poraste, devastáciu vegetácie a pôdneho krytu ťažkými mechanizmami, hlukové znečistenie a pod.), čím dochádza k zjavnému porušovaniu zákona o ochrane prírody a krajiny, ako aj ďalších právnych noriem.
Po druhé by som vás chcel upozorniť na stavebné a iné aktivity v priestore Jasná - Chopok - Srdiečko, teda v centrálnej časti Národného parku Nízke Tatry, ktoré sú absolútne nezlučiteľné s funkciou ochrany prírody a poslaním národného parku.
Moja interpelácia na vás, vážený pán minister, znie:
1. Ste dostatočne oboznámený s vyššie uvedenými aktivitami, ktoré sa v súčasnosti realizujú na území národných parkov v Slovenskej republike?
2. Ak áno, sú podľa vás v súlade so zákonom o ochrane prírody a krajiny?
3. Realizujú sa zásahy do vegetačného krytu, terénne úpravy, stavebné aktivity a pod. v priestore Jasná - Chopok - Srdiečko v súlade so záverečným stanoviskom procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie?
Zároveň si vás dovoľujem požiadať o sprístupnenie všetkých relevantných stanovísk ministerstva životného prostredia, ako aj nižších zložiek štátnej správy pre životné prostredie, Slovenskej inšpekcie životného prostredia a Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky k vyššie uvedeným kauzám.
Teším sa na vašu operatívnu odpoveď a najmä na činy, ktoré zabránia pokračujúcej devastácii našich najvzácnejších chránených území. S pozdravom Mikuláš Huba.
A teraz tá druhá interpelácia adresovaná ministrovi dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja:
Vážený pán minister, Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky ako gestor procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie (skrátene ElA), vydalo v roku 2002 záverečné stanovisko k posudzovaniu environmentálnych vplyvov plánovaného diaľničného úseku Turany - Hubová. V ňom odporučilo ako najlepší variant tunelový variant popod masív Kopy vo Veľkej Fatre, známy ako tunel
Korbeľka.
V nasledujúcom období sa na toto záverečné stanovisko akoby zabudlo a zainteresované subjekty začali presadzovať povrchový variant výstavy tohto úseku, ktorý by obetoval diaľnici väčšinu unikátnej Kraľovianskej úžiny s jej prírodnými, krajinnými a environmentálnymi hodnotami. Stalo sa tak bez toho, aby bol predchádzajúci proces ElA právne či odborne spochybnený a nahradený novým plnohodnotným procesom v zmysle zákona č. 127/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Vyššie uvedený prístup sa oprávnene stretol s odmietnutím v domácich odborných kruhoch, v prostredí environmentálnych mimovládnych organizácií, ale aj Európskej únie, najmä DG Environment Európskej komisie, ktorá má na starosti aj ochranu európskej prírody, lebo v prípade preferovaného povrchového variantu vedenia diaľnice sú ohrozené (aj) európske hodnoty, konkrétne biotopy a druhy európskeho významu i celistvosť území Natura 2000. Slovenskými úradmi preferovaný prístup je pre Európsku komisiu ťažko prijateľný aj preto, lebo jestvuje reálna alternatíva, ktorá je voči prírode a životnému prostrediu šetrnejšia a neohrozuje európsky významné prírodné a krajinné hodnoty, a tou je spomínaný tunelový variant s tunelom Korbeľka.
Na túto skutočnosť upozornil na pôde Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky počas svojej ostatnej návštevy Slovenska aj eurokomisár pre životné prostredie pán Janez Potočnik.
Napriek tomu sa ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja opakovane snaží čeliť výhradám expertov mimovládnych organizácií a Európskej komisie stereotypným navrhovaním tzv. zmierňujúcich opatrení vo väzbe na povrchový variant, ktoré sú možno schopné zmierňovať menej významné dopady výstavby a prevádzky diaľnice v tomto úseku, avšak nie principiálny problém, ktorým je povrchové vedenie diaľnice a tým vyvolaný devastačný vplyv stavby a následnej prevádzky na prírodu, krajinu a životné prostredie.
Vychádzajúc z uvedených skutočností si vám, vážený pán minister, dovolím adresovať' nasledujúcu interpeláciu:
1. Prečo váš rezort nerešpektuje skutočnosť, že Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky v záverečnom stanovisku z posudzovania vplyvov na životné prostredie č. 1832/02 z 12. novembra 2002 odporučilo ako najvhodnejší tunelový variant s tunelom Korbel'ka?
2. Prečo váš rezort, aj napriek predchádzajúcim siedmim zlyhaniam, neprestáva presadzovať odborne zväčša nedostatočne podložené a viac-menej len kozmetické úpravy povrchového variantu vedenia trasy D1 Turany - Hubová, namiesto prijatia vhodnejšieho tunelového variantu?
3. Prečo sa v tejto súvislosti nerešpektuje požiadavka eurokomisára pána Potočnika zaoberať sa seriózne aj tunelovým variantom?
4. Prečo chcete znižovať kvalitu života obyvateľov a možnosti udržatel'ného rozvoja obcí Šútovo, Kral'ovany a Stankovany-Rojkov, keď sa tomu dá vyhnúť?
5. Aké sú hlavné dôvody preferovania povrchového variantu, keď ani rýdzo ekonomické analýzy nehovoria jednoznačne v jeho prospech?
Vopred vám, vážený pán minister, ďakujem za vecnú a konštruktívnu odpoveď a zároveň navrhujem prehodnotiť prístup k trasovaniu diaľnice D1 na úseku Turany - Hubová a vrátiť sa k tunelovému variantu v súlade s odporúčaním z citovaného záverečného stanoviska MŽP z roku 2002, ako aj s požiadavkami environmentalistov, ekológov, ochrancov prírody, krajinárov, časti miestnych obyvateľov a Európskej komisie. S pozdravom Mikuláš Huba. Ďakujem za pozornosť.
Prednesenie interpelácie
20.9.2012 o 15:44 hod.
prof. RNDr. CSc.
Mikuláš Huba
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené dámy, vážení páni, ja mám dve interpelácie, jednu na pána ministra životného prostredia pána Žigu a druhú na pána ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja pána Počiatka. Začnem tou na pána ministra životného prostredia.
Vážený pán minister, v priebehu leta som navštívil niekoľko našich národných parkov, a to, čo som v nich videl a počul, ma núti obrátiť sa na vás s nasledujúcou interpeláciou.
V prvom rade by som rád ocenil vaše nedávne pozitívne rozhodnutie o definitívnom zastavení ťažby dreva v národných prírodných rezerváciách Kôprová a Tichá dolina v Tatranskom národnom parku. Zároveň vás však musím upozorniť, že v ďalších chránených územiach v najvyššom stupni ochrany, napr. v Národnej prírodnej rezervácii Furkotská dolina, teda v bezzásahovej zóne, na ktorú poukazuje aj výrazné upozornenie Štátnych lesov TANAP-u, sa už dlhšiu dobu vykonáva ťažba dreva, a to takým spôsobom, ktorý je v priamom rozpore so zákonom o ochrane prírody a krajiny (okrem toho, že ide o ťažbu v bezzásahových územiach, kde by sa vôbec nemalo ťažiť, ide navyše o ťažbu, ktorá sa netýka len suchých či poškodených jedincov nachádzajúcich sa v blízkosti turistických chodníkov, ale o likvidáciu či poškodzovanie zdravých jedincov hlboko v lesnom poraste, devastáciu vegetácie a pôdneho krytu ťažkými mechanizmami, hlukové znečistenie a pod.), čím dochádza k zjavnému porušovaniu zákona o ochrane prírody a krajiny, ako aj ďalších právnych noriem.
Po druhé by som vás chcel upozorniť na stavebné a iné aktivity v priestore Jasná - Chopok - Srdiečko, teda v centrálnej časti Národného parku Nízke Tatry, ktoré sú absolútne nezlučiteľné s funkciou ochrany prírody a poslaním národného parku.
Moja interpelácia na vás, vážený pán minister, znie:
1. Ste dostatočne oboznámený s vyššie uvedenými aktivitami, ktoré sa v súčasnosti realizujú na území národných parkov v Slovenskej republike?
2. Ak áno, sú podľa vás v súlade so zákonom o ochrane prírody a krajiny?
3. Realizujú sa zásahy do vegetačného krytu, terénne úpravy, stavebné aktivity a pod. v priestore Jasná - Chopok - Srdiečko v súlade so záverečným stanoviskom procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie?
Zároveň si vás dovoľujem požiadať o sprístupnenie všetkých relevantných stanovísk ministerstva životného prostredia, ako aj nižších zložiek štátnej správy pre životné prostredie, Slovenskej inšpekcie životného prostredia a Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky k vyššie uvedeným kauzám.
Teším sa na vašu operatívnu odpoveď a najmä na činy, ktoré zabránia pokračujúcej devastácii našich najvzácnejších chránených území. S pozdravom Mikuláš Huba.
A teraz tá druhá interpelácia adresovaná ministrovi dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja:
Vážený pán minister, Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky ako gestor procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie (skrátene ElA), vydalo v roku 2002 záverečné stanovisko k posudzovaniu environmentálnych vplyvov plánovaného diaľničného úseku Turany - Hubová. V ňom odporučilo ako najlepší variant tunelový variant popod masív Kopy vo Veľkej Fatre, známy ako tunel
Korbeľka.
V nasledujúcom období sa na toto záverečné stanovisko akoby zabudlo a zainteresované subjekty začali presadzovať povrchový variant výstavy tohto úseku, ktorý by obetoval diaľnici väčšinu unikátnej Kraľovianskej úžiny s jej prírodnými, krajinnými a environmentálnymi hodnotami. Stalo sa tak bez toho, aby bol predchádzajúci proces ElA právne či odborne spochybnený a nahradený novým plnohodnotným procesom v zmysle zákona č. 127/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Vyššie uvedený prístup sa oprávnene stretol s odmietnutím v domácich odborných kruhoch, v prostredí environmentálnych mimovládnych organizácií, ale aj Európskej únie, najmä DG Environment Európskej komisie, ktorá má na starosti aj ochranu európskej prírody, lebo v prípade preferovaného povrchového variantu vedenia diaľnice sú ohrozené (aj) európske hodnoty, konkrétne biotopy a druhy európskeho významu i celistvosť území Natura 2000. Slovenskými úradmi preferovaný prístup je pre Európsku komisiu ťažko prijateľný aj preto, lebo jestvuje reálna alternatíva, ktorá je voči prírode a životnému prostrediu šetrnejšia a neohrozuje európsky významné prírodné a krajinné hodnoty, a tou je spomínaný tunelový variant s tunelom Korbeľka.
Na túto skutočnosť upozornil na pôde Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky počas svojej ostatnej návštevy Slovenska aj eurokomisár pre životné prostredie pán Janez Potočnik.
Napriek tomu sa ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja opakovane snaží čeliť výhradám expertov mimovládnych organizácií a Európskej komisie stereotypným navrhovaním tzv. zmierňujúcich opatrení vo väzbe na povrchový variant, ktoré sú možno schopné zmierňovať menej významné dopady výstavby a prevádzky diaľnice v tomto úseku, avšak nie principiálny problém, ktorým je povrchové vedenie diaľnice a tým vyvolaný devastačný vplyv stavby a následnej prevádzky na prírodu, krajinu a životné prostredie.
Vychádzajúc z uvedených skutočností si vám, vážený pán minister, dovolím adresovať' nasledujúcu interpeláciu:
1. Prečo váš rezort nerešpektuje skutočnosť, že Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky v záverečnom stanovisku z posudzovania vplyvov na životné prostredie č. 1832/02 z 12. novembra 2002 odporučilo ako najvhodnejší tunelový variant s tunelom Korbel'ka?
2. Prečo váš rezort, aj napriek predchádzajúcim siedmim zlyhaniam, neprestáva presadzovať odborne zväčša nedostatočne podložené a viac-menej len kozmetické úpravy povrchového variantu vedenia trasy D1 Turany - Hubová, namiesto prijatia vhodnejšieho tunelového variantu?
3. Prečo sa v tejto súvislosti nerešpektuje požiadavka eurokomisára pána Potočnika zaoberať sa seriózne aj tunelovým variantom?
4. Prečo chcete znižovať kvalitu života obyvateľov a možnosti udržatel'ného rozvoja obcí Šútovo, Kral'ovany a Stankovany-Rojkov, keď sa tomu dá vyhnúť?
5. Aké sú hlavné dôvody preferovania povrchového variantu, keď ani rýdzo ekonomické analýzy nehovoria jednoznačne v jeho prospech?
Vopred vám, vážený pán minister, ďakujem za vecnú a konštruktívnu odpoveď a zároveň navrhujem prehodnotiť prístup k trasovaniu diaľnice D1 na úseku Turany - Hubová a vrátiť sa k tunelovému variantu v súlade s odporúčaním z citovaného záverečného stanoviska MŽP z roku 2002, ako aj s požiadavkami environmentalistov, ekológov, ochrancov prírody, krajinárov, časti miestnych obyvateľov a Európskej komisie. S pozdravom Mikuláš Huba. Ďakujem za pozornosť.
Neautorizovaný
15:54
Vystúpenie v rozprave 15:54
Jana ŽitňanskáJa by som možno ešte skôr, ako sa začnem vyjadrovať k tomuto návrhu predsa len zareagovala na pána ministra, ktorý k predchádzajúcej novele vystúpil na záver rozpravy, nebola možnosť naňho reagovať, ale myslím si, že tam odzneli...
Ja by som možno ešte skôr, ako sa začnem vyjadrovať k tomuto návrhu predsa len zareagovala na pána ministra, ktorý k predchádzajúcej novele vystúpil na záver rozpravy, nebola možnosť naňho reagovať, ale myslím si, že tam odzneli niektoré veci, ktoré si treba povedať a na ktoré teda v tejto chvíli chcem zareagovať.
Po prvé. Pán minister, vy ste povedali vo svojom príhovore v záverečnom, že pani prezidentka Asociácie súkromných škôl a školských zariadení pani Repčíková sa bola bývala vyjadrila, že sa hanbí za nejaké školské zariadenia. A ona tu nie je, nemôže sa brániť. Čiže chcela by som z tohto miesta povedať, že pani Repčíková sa dištancuje od týchto slov, že nikdy neodzneli, a teda nie je to pravda. (Reakcia z pléna.) V poriadku, to potom budete si môcť vydiskutovať. Ja som si kládla za povinnosť, aby to tu odznelo, keďže napísala to aj verejne, že nič takéto nikdy nepovedala.
Druhú vec, pán minister, opäť neviem, či máte všetky informácie, alebo niekto vás zámerne zavádza, alebo či vy o tom neviete, nechcete vedieť. Spomínali ste rezortný informačný systém, že nemáte ani len logo. Pán minister, dovoľte, aby som vám predstavila logo rezortného informačného systému. Je to na stránke www.debyrokratizacia.sk/ris a je to vlastne k tomu aj podstatne viacej, než len samotné logo. Pán minister, tvrdili ste tu pred dvomi hodinami, že nemáte nič, ani logo. Ja vám hovorím nie je to pravda. Logo je, je aj rezortný informačný systém, pokiaľ viem, už šesť mesiacov čaká na to, aby sa spustilo testovanie. Mne to nepríde vtipné, keď sa tu nehovorí pravda. Preto si kladiem za povinnosť niektoré fakty uviesť na prvú mieru. Takže toľko k nepravdám alebo teda nejakým dezinformáciám.
A ešte mám aj jednu otázku na vás, pán minister, a budem veľmi rada, keď mi ju zodpoviete. Týkala sa môjho pozmeňujúceho návrhu, pokiaľ ide o možnosť pre deti so špecifickými potrebami, aby navštevovali niekoľko centier špeciálno-pedagogického poradenstva. Vy ste tvrdili, že tak môžu. Ja sa pýtam ako budú môcť, keď rodič musí podpísať čestné vyhlásenie, že jeho dieťa navštevuje len jedno takéto zariadenie. Aj oni budú môcť teda v jednom ho vykazovať. Tak sa pýtam, ako to budú môcť robiť? Ako budú môcť deti dostať komplexnú liečbu, keď potrebujú navštíviť možno niekedy viac tých centier, nakoľko naozaj v tých menších mestách nie všetky centrá majú všetkých potrebných odborníkov. A ja vás poprosím o tú odpoveď aj preto, lebo pokiaľ viem, tak keď sa vás, vás a vašich kolegov na úrade pýtali ľudia z týchto centier, odpoveď ani teda nič nedostali od vás. Takže budem veľmi rada za vašu odpoveď, ako majú oni evidovať tie deti, ako rodičia majú dávať čestné vyhlásenia.
No, a teraz k samotnému tomuto návrhu zákona. Také osobnejšie vyznanie možno. Naozaj považujem tento zákon, túto novelu zákona aj to, čo sme preberali predpoludním za jedny z najhorších materiálov, ktoré sme dostali od tejto vlády. Pretože, áno, boli tu dane, zvyšovanie daní, odvodov, tu si môžme povedať, že je kríza, treba sa spolupodieľať, je to nepríjemné, hnevá to, ale môžme aspoň dúfať, že tie peniaze, ktoré sa od pracujúcich ľudí vyzbierajú, že skončia napríklad vo zvýšených platoch pedagógov alebo niekde zmysluplne. Ale pri týchto konkrétnych dvoch návrhoch, ktoré tu máme, či už financovanie školských zariadení, alebo aj tento zákon o odbornom vzdelávaní. To nejde o to, že my teraz alebo vy teraz, lebo vy za to budete hlasovať pravdepodobne, príjmete niečo, čo potom o tri roky alebo o štyri roky sa dá zvrátiť zo dňa na deň. Sadzby dane zvrátime zo dňa na deň alebo iné opatrenia, ale tu to vidíte, naozaj potrestať, potrestať jednu generáciu detí, znemožniť im, aby si slobodne vybrali svoju vzdelávaciu cestu, idete zabrániť talentovaným deťom možno aj ktoré nemajú dobré známky, aby sa dostali na gymnáziá, stredné odborné školy. Idete umožniť likvidáciu nepohodlných škôl, najmä súkromných a cirkevných a myslím si, že toto nie je dobrý signál pre Slovensko.
Naďalej si myslím, ako som už povedala, že právomoc pre VÚC rozhodovať, ktorá škola smie a ktorá škola nesmie otvoriť prvý ročník, je konfliktom záujmov a trvám na tom, že je to zlý nápad a nie je na ňom nič dobré. Napriek tomu, teda, že áno, súhlasili sme na výbore s tým, aby keď už takéto niečo má byť, aby aspoň boli jasné pravidlá, podľa čoho sa bude posudzovať kvalita, aby nemohli naozaj svojvoľne úradníci, poslanci regionálni rozhodnúť, že táto škola áno, táto nie. V tých kritériách, ktoré boli schválené na výbore, ja už som aj na výbore o tom hovorila, je jedno, jedno z tých kritérií a síce ôsme, ktoré hovorí alebo dáva tú možnosť samosprávnym krajom určiť si ďalšie kritériá. Čiže zatiaľ čo prvých 7 kritérií sú veci, ktoré sú merateľné, exaktné, to ôsme je také, že keď si samosprávny kraj povie, že chce školu len nad 500 žiakov, nechce školu pri ceste, môže to byť tým kritériom, podľa čoho bude posudzovať.
Preto dovoľte, aby som predniesla pozmeňujúci návrh a zároveň by som chcela poprosiť pani spravodajkyňu, aby sme potom o bode 3 zo spoločnej správy hlasovali samostatne, keďže spoločná správa obsahuje tento bod. Teda prečítam ho a potom ešte aj dovysvetľujem, prečo navrhujem to, čo navrhujem.
K čl. I. V čl. I 13. bod § 4 ods. 2 písm. c) sa na konci pripája táto veta:
1. "Počet tried prvého ročníka stredných škôl" určuje aj, "sa určuje aj podľa uplatnenia absolventov strednej školy na trhu práce,
2. materiálno-technického a priestorového zabezpečenia strednej školy,
3. výsledkov monitorovania a hodnotenia kvality výchovy a vzdelávania vykonaných štátnou školskou inšpekciou podľa osobitného predpisu, 11a)
(Poznámka pod čiarou k odkazu 11a) znie: "11a) § 154 ods. 7 zákona č. 245/2008 Z. z."),
4. výsledkov hodnotenia externej časti maturitnej skúšky a písomnej formy internej časti maturitnej skúšky,
5. výsledkov teoretickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky, praktickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky, absolventskej skúšky a záverečnej skúšky,
6. výsledkov z celoslovenských kôl súťaží alebo predmetových olympiád a výsledkov medzinárodných kôl súťaží alebo predmetových olympiád,
7. účasti strednej školy v medzinárodných projektoch alebo v medzinárodných programoch a
8. výsledkov autoevalvácie.
Odôvodnenie:
Navrhovanou úpravou predmetného ustanovenia sa za účelom zobjektívnenia schvaľovacieho procesu samosprávneho kraja doplňujú merateľné kritériá, podľa ktorých bude určovať počty tried prvého ročníka stredných škôl vo svojej územnej pôsobnej pôsobnosti pre prijímacie konanie v nasledujúcom školskom roku.
A teraz by by som chcela vysvetliť, prečo som tam namiesto tých ďalších kritérií navrhla autoevalváciu, teda interné hodnotenie. (Krátka pauza.)
No, takže povedzme si niečo, čo to je autoevalvácia, pretože mnohí majú pocit, že to je to, keď, alebo môže to byť to, že škola povie sama o sebe - sme najlepší. No, nie je to celkom tak. Autoevalvácia je v mnohých krajinách zaužívaný spôsob merania kvality, internej kvality a ja vám môžem, len aby ste si vedeli predstaviť, na čo všetko sa dá prísť pri takej autoevalvácii, čiže samohodnotení, na čo sa dá prísť, akými otázkami sa dá dostať naozaj aj k relevantným odpovediam. Samohodnotenie má zhromaždiť domáce informácie, ktoré škole pomôžu zlepšovať a zefektívňovať prácu. Čo môže byť predmetom samohodnotenia? Napríklad otázky: Je naše vyučovanie efektívne? Sú vzdelávacie výsledky žiakov úmerné úsiliu a prostriedkom, ktoré sme vynaložili? Aká je u nás nadväznosť jednotlivých stupňov vzdelávania? Využívame, tam, kde je to možné skúsenosti žiakov z ich reálneho života? Dávame vo vyučovaní dosť príležitostí na samostatné objavovanie a tvorivú činnosť? Kladieme dôraz na rozvoj myslenia i na pamäťové výkony, využívajú sa u nás vo vyučovaní žiaci, učitelia, využívajú u nás, pardon, vo vyučovaní žiaci, učitelia informačné a komunikačné technológie? Nevyužívajú ich iba formálne?
Takisto je tu množstvo otázok na spoluprácu s rodičmi, s miestnou komunitou. Toto samohodnotenie sa dá robiť pomocou jednoduchých dotazníkov, do ktorých sa zapájajú rodičia, pedagógovia. Naozaj je to niečo, čo nie je čisto subjektívne hodnotenie, ale na základe tých dotazníkov dá sa celkom dobre zistiť a odmerať vlastne tá pridaná hodnota tej školy. Takže preto si myslím, že ak už máme hodnotiť kvalitu školy, mala by sa hodnotiť komplexne, nielen externými nejakými meraniami, ale aj internými. No, čiže to je jeden pozmeňujúci návrh.
A ešte mám druhý pozmeňujúci návrh, ktorý zaznel aj na výbore ale nebola vôľa ho vtedy podporiť alebo teda prijať, týka sa toho nápadu, aby priemery známok určoval ďalší osud dieťaťa.
Čiže dovoľte, aby som predniesla pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jany Žitňanskej, Miroslava Beblavého, Martina Poliačika a Petra Osuského a Richarda Vašečku k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 184/2009 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, parlamentná tlač 121.
V čl. IX sa vypúšťajú body 21, 22 a 23.
Odôvodnenie:
Zavedenie priemeru známok ako nového predpokladu možnosti uchádzať sa o prijatie na gymnázium alebo strednú odbornú školu bude diskriminovať žiakov škôl, kde je hodnotenie, a teda známkovanie prísnejšie. Keďže neexistuje jednotné hodnotenie, známkovanie nie je objektívnym odrazom vedomostí žiakov. Navyše zavedenie známok ako podmienky pre uchádzanie sa o prijatie na strednú školu vytvára predpoklady na korupciu, kedy sa známky budú v úvodzovkách "vybavovať". Takže to je druhý náš pozmeňujúci návrh a ja som teda dúfala, pán minister, že aspoň nejaký kompromis sa aj v tomto nájde, pretože aj sme si hovorili pri tom prvom čítaní, čo vlastne aj tie známky znamenajú, čo znamená priemer 2,0; 2,75; ale v tomto ste naozaj tvrdohlavý.
Na záver dovoľte, aby som možno povedala jednu, jednu takú, takú myšlienku, alebo, pán minister, to, že vstúpite do dejín, už je fakt, lebo ste sa stali ministrom, ale ak prejdú tieto návrhy, ktoré predkladáte, tak vstúpite do dejín ako minister, ktorý umožnil likvidáciu súkromných a cirkevných škôl, ktorý znemožnil stovkám žiakov slobodne si vybrať vzdelávaciu cestu a ktorý zlikvidoval mnohé centrá voľného času a zabránil mnohým deťom zmysluplne tráviť voľný čas a rozvíjať svoj talent. Ďakujem.
Vystúpenie v rozprave
20.9.2012 o 15:54 hod.
Mgr.
Jana Žitňanská
Videokanál poslanca
Vážená pani predsedajúca, pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, mám pocit, že počet v sále sa redukuje napriek tomu, že preberáme tak dôležité materiály, tak dôležité novely zákonov, akými sú tieto školské.
Ja by som možno ešte skôr, ako sa začnem vyjadrovať k tomuto návrhu predsa len zareagovala na pána ministra, ktorý k predchádzajúcej novele vystúpil na záver rozpravy, nebola možnosť naňho reagovať, ale myslím si, že tam odzneli niektoré veci, ktoré si treba povedať a na ktoré teda v tejto chvíli chcem zareagovať.
Po prvé. Pán minister, vy ste povedali vo svojom príhovore v záverečnom, že pani prezidentka Asociácie súkromných škôl a školských zariadení pani Repčíková sa bola bývala vyjadrila, že sa hanbí za nejaké školské zariadenia. A ona tu nie je, nemôže sa brániť. Čiže chcela by som z tohto miesta povedať, že pani Repčíková sa dištancuje od týchto slov, že nikdy neodzneli, a teda nie je to pravda. (Reakcia z pléna.) V poriadku, to potom budete si môcť vydiskutovať. Ja som si kládla za povinnosť, aby to tu odznelo, keďže napísala to aj verejne, že nič takéto nikdy nepovedala.
Druhú vec, pán minister, opäť neviem, či máte všetky informácie, alebo niekto vás zámerne zavádza, alebo či vy o tom neviete, nechcete vedieť. Spomínali ste rezortný informačný systém, že nemáte ani len logo. Pán minister, dovoľte, aby som vám predstavila logo rezortného informačného systému. Je to na stránke www.debyrokratizacia.sk/ris a je to vlastne k tomu aj podstatne viacej, než len samotné logo. Pán minister, tvrdili ste tu pred dvomi hodinami, že nemáte nič, ani logo. Ja vám hovorím nie je to pravda. Logo je, je aj rezortný informačný systém, pokiaľ viem, už šesť mesiacov čaká na to, aby sa spustilo testovanie. Mne to nepríde vtipné, keď sa tu nehovorí pravda. Preto si kladiem za povinnosť niektoré fakty uviesť na prvú mieru. Takže toľko k nepravdám alebo teda nejakým dezinformáciám.
A ešte mám aj jednu otázku na vás, pán minister, a budem veľmi rada, keď mi ju zodpoviete. Týkala sa môjho pozmeňujúceho návrhu, pokiaľ ide o možnosť pre deti so špecifickými potrebami, aby navštevovali niekoľko centier špeciálno-pedagogického poradenstva. Vy ste tvrdili, že tak môžu. Ja sa pýtam ako budú môcť, keď rodič musí podpísať čestné vyhlásenie, že jeho dieťa navštevuje len jedno takéto zariadenie. Aj oni budú môcť teda v jednom ho vykazovať. Tak sa pýtam, ako to budú môcť robiť? Ako budú môcť deti dostať komplexnú liečbu, keď potrebujú navštíviť možno niekedy viac tých centier, nakoľko naozaj v tých menších mestách nie všetky centrá majú všetkých potrebných odborníkov. A ja vás poprosím o tú odpoveď aj preto, lebo pokiaľ viem, tak keď sa vás, vás a vašich kolegov na úrade pýtali ľudia z týchto centier, odpoveď ani teda nič nedostali od vás. Takže budem veľmi rada za vašu odpoveď, ako majú oni evidovať tie deti, ako rodičia majú dávať čestné vyhlásenia.
No, a teraz k samotnému tomuto návrhu zákona. Také osobnejšie vyznanie možno. Naozaj považujem tento zákon, túto novelu zákona aj to, čo sme preberali predpoludním za jedny z najhorších materiálov, ktoré sme dostali od tejto vlády. Pretože, áno, boli tu dane, zvyšovanie daní, odvodov, tu si môžme povedať, že je kríza, treba sa spolupodieľať, je to nepríjemné, hnevá to, ale môžme aspoň dúfať, že tie peniaze, ktoré sa od pracujúcich ľudí vyzbierajú, že skončia napríklad vo zvýšených platoch pedagógov alebo niekde zmysluplne. Ale pri týchto konkrétnych dvoch návrhoch, ktoré tu máme, či už financovanie školských zariadení, alebo aj tento zákon o odbornom vzdelávaní. To nejde o to, že my teraz alebo vy teraz, lebo vy za to budete hlasovať pravdepodobne, príjmete niečo, čo potom o tri roky alebo o štyri roky sa dá zvrátiť zo dňa na deň. Sadzby dane zvrátime zo dňa na deň alebo iné opatrenia, ale tu to vidíte, naozaj potrestať, potrestať jednu generáciu detí, znemožniť im, aby si slobodne vybrali svoju vzdelávaciu cestu, idete zabrániť talentovaným deťom možno aj ktoré nemajú dobré známky, aby sa dostali na gymnáziá, stredné odborné školy. Idete umožniť likvidáciu nepohodlných škôl, najmä súkromných a cirkevných a myslím si, že toto nie je dobrý signál pre Slovensko.
Naďalej si myslím, ako som už povedala, že právomoc pre VÚC rozhodovať, ktorá škola smie a ktorá škola nesmie otvoriť prvý ročník, je konfliktom záujmov a trvám na tom, že je to zlý nápad a nie je na ňom nič dobré. Napriek tomu, teda, že áno, súhlasili sme na výbore s tým, aby keď už takéto niečo má byť, aby aspoň boli jasné pravidlá, podľa čoho sa bude posudzovať kvalita, aby nemohli naozaj svojvoľne úradníci, poslanci regionálni rozhodnúť, že táto škola áno, táto nie. V tých kritériách, ktoré boli schválené na výbore, ja už som aj na výbore o tom hovorila, je jedno, jedno z tých kritérií a síce ôsme, ktoré hovorí alebo dáva tú možnosť samosprávnym krajom určiť si ďalšie kritériá. Čiže zatiaľ čo prvých 7 kritérií sú veci, ktoré sú merateľné, exaktné, to ôsme je také, že keď si samosprávny kraj povie, že chce školu len nad 500 žiakov, nechce školu pri ceste, môže to byť tým kritériom, podľa čoho bude posudzovať.
Preto dovoľte, aby som predniesla pozmeňujúci návrh a zároveň by som chcela poprosiť pani spravodajkyňu, aby sme potom o bode 3 zo spoločnej správy hlasovali samostatne, keďže spoločná správa obsahuje tento bod. Teda prečítam ho a potom ešte aj dovysvetľujem, prečo navrhujem to, čo navrhujem.
K čl. I. V čl. I 13. bod § 4 ods. 2 písm. c) sa na konci pripája táto veta:
1. "Počet tried prvého ročníka stredných škôl" určuje aj, "sa určuje aj podľa uplatnenia absolventov strednej školy na trhu práce,
2. materiálno-technického a priestorového zabezpečenia strednej školy,
3. výsledkov monitorovania a hodnotenia kvality výchovy a vzdelávania vykonaných štátnou školskou inšpekciou podľa osobitného predpisu, 11a)
(Poznámka pod čiarou k odkazu 11a) znie: "11a) § 154 ods. 7 zákona č. 245/2008 Z. z."),
4. výsledkov hodnotenia externej časti maturitnej skúšky a písomnej formy internej časti maturitnej skúšky,
5. výsledkov teoretickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky, praktickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky, absolventskej skúšky a záverečnej skúšky,
6. výsledkov z celoslovenských kôl súťaží alebo predmetových olympiád a výsledkov medzinárodných kôl súťaží alebo predmetových olympiád,
7. účasti strednej školy v medzinárodných projektoch alebo v medzinárodných programoch a
8. výsledkov autoevalvácie.
Odôvodnenie:
Navrhovanou úpravou predmetného ustanovenia sa za účelom zobjektívnenia schvaľovacieho procesu samosprávneho kraja doplňujú merateľné kritériá, podľa ktorých bude určovať počty tried prvého ročníka stredných škôl vo svojej územnej pôsobnej pôsobnosti pre prijímacie konanie v nasledujúcom školskom roku.
A teraz by by som chcela vysvetliť, prečo som tam namiesto tých ďalších kritérií navrhla autoevalváciu, teda interné hodnotenie. (Krátka pauza.)
No, takže povedzme si niečo, čo to je autoevalvácia, pretože mnohí majú pocit, že to je to, keď, alebo môže to byť to, že škola povie sama o sebe - sme najlepší. No, nie je to celkom tak. Autoevalvácia je v mnohých krajinách zaužívaný spôsob merania kvality, internej kvality a ja vám môžem, len aby ste si vedeli predstaviť, na čo všetko sa dá prísť pri takej autoevalvácii, čiže samohodnotení, na čo sa dá prísť, akými otázkami sa dá dostať naozaj aj k relevantným odpovediam. Samohodnotenie má zhromaždiť domáce informácie, ktoré škole pomôžu zlepšovať a zefektívňovať prácu. Čo môže byť predmetom samohodnotenia? Napríklad otázky: Je naše vyučovanie efektívne? Sú vzdelávacie výsledky žiakov úmerné úsiliu a prostriedkom, ktoré sme vynaložili? Aká je u nás nadväznosť jednotlivých stupňov vzdelávania? Využívame, tam, kde je to možné skúsenosti žiakov z ich reálneho života? Dávame vo vyučovaní dosť príležitostí na samostatné objavovanie a tvorivú činnosť? Kladieme dôraz na rozvoj myslenia i na pamäťové výkony, využívajú sa u nás vo vyučovaní žiaci, učitelia, využívajú u nás, pardon, vo vyučovaní žiaci, učitelia informačné a komunikačné technológie? Nevyužívajú ich iba formálne?
Takisto je tu množstvo otázok na spoluprácu s rodičmi, s miestnou komunitou. Toto samohodnotenie sa dá robiť pomocou jednoduchých dotazníkov, do ktorých sa zapájajú rodičia, pedagógovia. Naozaj je to niečo, čo nie je čisto subjektívne hodnotenie, ale na základe tých dotazníkov dá sa celkom dobre zistiť a odmerať vlastne tá pridaná hodnota tej školy. Takže preto si myslím, že ak už máme hodnotiť kvalitu školy, mala by sa hodnotiť komplexne, nielen externými nejakými meraniami, ale aj internými. No, čiže to je jeden pozmeňujúci návrh.
A ešte mám druhý pozmeňujúci návrh, ktorý zaznel aj na výbore ale nebola vôľa ho vtedy podporiť alebo teda prijať, týka sa toho nápadu, aby priemery známok určoval ďalší osud dieťaťa.
Čiže dovoľte, aby som predniesla pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jany Žitňanskej, Miroslava Beblavého, Martina Poliačika a Petra Osuského a Richarda Vašečku k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 184/2009 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, parlamentná tlač 121.
V čl. IX sa vypúšťajú body 21, 22 a 23.
Odôvodnenie:
Zavedenie priemeru známok ako nového predpokladu možnosti uchádzať sa o prijatie na gymnázium alebo strednú odbornú školu bude diskriminovať žiakov škôl, kde je hodnotenie, a teda známkovanie prísnejšie. Keďže neexistuje jednotné hodnotenie, známkovanie nie je objektívnym odrazom vedomostí žiakov. Navyše zavedenie známok ako podmienky pre uchádzanie sa o prijatie na strednú školu vytvára predpoklady na korupciu, kedy sa známky budú v úvodzovkách "vybavovať". Takže to je druhý náš pozmeňujúci návrh a ja som teda dúfala, pán minister, že aspoň nejaký kompromis sa aj v tomto nájde, pretože aj sme si hovorili pri tom prvom čítaní, čo vlastne aj tie známky znamenajú, čo znamená priemer 2,0; 2,75; ale v tomto ste naozaj tvrdohlavý.
Na záver dovoľte, aby som možno povedala jednu, jednu takú, takú myšlienku, alebo, pán minister, to, že vstúpite do dejín, už je fakt, lebo ste sa stali ministrom, ale ak prejdú tieto návrhy, ktoré predkladáte, tak vstúpite do dejín ako minister, ktorý umožnil likvidáciu súkromných a cirkevných škôl, ktorý znemožnil stovkám žiakov slobodne si vybrať vzdelávaciu cestu a ktorý zlikvidoval mnohé centrá voľného času a zabránil mnohým deťom zmysluplne tráviť voľný čas a rozvíjať svoj talent. Ďakujem.
Neautorizovaný
16:07
Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:07
Marián KéryA druhá vec, čo chcem povedať, ja práveže podporujem to, že regionálne parlamenty, zastupiteľstvá samosprávnych krajov budú rozhodovať o tom, aká škola má vzniknúť a aký typ. Dokonca by som išiel až tak ďaleko, že by som možno do zákona dal niečo také, že ministerstvo školstva musí byť súčinné s príslušnou VÚC-kou o tom, že či dovoliť, aký typ škole dovolí, aby vznikla na území tohto kraja. Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
20.9.2012 o 16:07 hod.
Mgr.
Marián Kéry
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo, pani podpredsedajúca. Čo povedať? Pani poslankyňa Žitňanská, na úvod poviem, že už druhé volebné obdobie som poslancom Nitrianskeho samosprávneho kraja. To, čo vy hovoríte o likvidácii cirkevných a súkromných škôl je úplne opak. Poviem vám konkrétny príklad. Kvôli konsolidácii verejných financií sme v Nitrianskom samosprávnom kraji boli nútení viaceré školy zlúčiť. To znamená, že dve školy sme spojili do jedného a ušetrili sme na energiách a na ďalších veciach. Ale, viete čo sa stalo? Na miesto tejto našej školy vznikla nová súkromná škola. Takže úplný opak toho, čo hovoríte vy.
A druhá vec, čo chcem povedať, ja práveže podporujem to, že regionálne parlamenty, zastupiteľstvá samosprávnych krajov budú rozhodovať o tom, aká škola má vzniknúť a aký typ. Dokonca by som išiel až tak ďaleko, že by som možno do zákona dal niečo také, že ministerstvo školstva musí byť súčinné s príslušnou VÚC-kou o tom, že či dovoliť, aký typ škole dovolí, aby vznikla na území tohto kraja. Ďakujem.
Neautorizovaný
16:09
Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:09
Dušan BublavýVystúpenie s faktickou poznámkou
20.9.2012 o 16:09 hod.
Bc.
Dušan Bublavý
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo. Myslím si, že konečne sa našiel pán minister školstva, ktorý ide robiť poriadok v strednom školstve, že je nedostatok študentov a demografická krivka ide smerom nadol. To je, žiaľ, pravda. A kvôli tomu, že sú normatívne dotácie na žiakov pri prijímaní či už do gymnázia, alebo stredného školstva, to je fakt. Čiže, tu si musíme naozaj uvedomiť, že na gymnáziu študujú ľudia alebo deti, ktoré idú zo základných škôl, ktoré majú priemer 3 až 4, ktoré by mali ozaj posilniť stredné školstvo, lebo gymnázium by mala byť taká predpríprava na vysokú školu, kde by mala nastupovať naša inteligencia. Takže tu je si potrebné aj uvedomiť, že je potrebné ten normatív, ktorý pán minister dal, do dva. To je naozaj to, čo treba len kvitovať a podporovať. A návrh zákona aj posilňuje nástroje odborného vzdelávania s cieľom prispôsobiť odborné vzdelávanie a prípravu požiadavkám trhu práce a hľadá riešenie v prípade nadbytočných študijných odborov, o ktorých trh práce záujem nemá. Aj to si treba uvedomiť. A spájanie škôl alebo aj rušenie, či už kompetencie VÚC, ktoré má, naozaj to je holý fakt, lebo ak je škola, ktorá by mohla mať 600, 700 žiakov a má len 250, tak ako to môže prežiť tá stredná škola, ak nebudeme kumulovať, či už spájať, alebo aj niektoré rušiť. Ale tu nastupuje stredné školstvo, ktoré je súkromné alebo aj cirkevné, ktoré to supluje.
Neautorizovaný
16:11
Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:11
Jana ŽitňanskáA pokiaľ ide ešte celkovo o ten nápad nahnať viacej gymnazistov na stredné odborné školy alebo teda žiakov, ktorí by ináč išli na gymnáziá. Myslím si, že v štádiu, keď tieto stredné odborné školy mnohé sú nekvalitné a produkujú nezamestnaných, až 22 alebo 25 % absolventov stredných odborných škôl končí na úradoch práce. Tak najskôr urobme poriadok v týchto odborných školách, nech sú kvalitnejšie a potom, kľudne otvorme viacej tie dvere a možno sa aj tí žiaci tam budú viacej hlásiť, aj tí, ktorí by ináč išli na gymnázium. Ale tento spôsob naháňať viac žiakov do zlých škôl, je podľa mňa strašný.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
20.9.2012 o 16:11 hod.
Mgr.
Jana Žitňanská
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. No ja si myslím, že v tom sme sa zhodli všetci, ako tu sedíme a ktorí sa vyjadrujeme k tejto téme, že optimalizácia je potrebná, pretože naozaj máme dvojnásobný počet voľných miest než reálne máme žiakov, čiže to je fakt. To, v čom sa nezhodneme je spôsob ako optimalizovať túto sieť. My si myslíme, alebo ja budem teda hovoriť za seba, že tak ako je nastavená tá filozofia a vlastne po revolúcii sa nastavila, že naozaj je tu možnosť, aby vznikali popri verejných školách aj súkromné a cirkevné, že môžu popri sebe existovať a môžu zápasiť o toho študenta a majú mať rovnaké teda podmienky, že túto filozofiu by sme nemali opustiť. Pretože len keď je konkurencia, sa môže vygenerovať aj kvalita. Mnohí rodičia, ktorí majú svoje deti vo verejných školách, hovoria o tom, že by boli veľmi nešťastní, keby že zaniknú súkromné a cirkevné školy, pretože aj na tú verejnú školu je to tlak, aby bola kvalitnejšia, aby robila viacej pre toho žiaka. Takže v tomto ja si myslím, že nie úradníci, nie poslanci, ale naozaj kvalita by mala rozhodnúť o tom, ktorá škola prežije a ktorá nie. A ja súhlasím s vami, keď je veľká škola a má málo žiakov a vedľa nej je ďalšia, tak nech, nech sa spoja. V tom ja nevidím najmenší problém, pretože naozaj je to nevyhnutné.
A pokiaľ ide ešte celkovo o ten nápad nahnať viacej gymnazistov na stredné odborné školy alebo teda žiakov, ktorí by ináč išli na gymnáziá. Myslím si, že v štádiu, keď tieto stredné odborné školy mnohé sú nekvalitné a produkujú nezamestnaných, až 22 alebo 25 % absolventov stredných odborných škôl končí na úradoch práce. Tak najskôr urobme poriadok v týchto odborných školách, nech sú kvalitnejšie a potom, kľudne otvorme viacej tie dvere a možno sa aj tí žiaci tam budú viacej hlásiť, aj tí, ktorí by ináč išli na gymnázium. Ale tento spôsob naháňať viac žiakov do zlých škôl, je podľa mňa strašný.
Neautorizovaný
16:13
Vystúpenie v rozprave 16:13
Ján FigeľVystúpenie v rozprave
20.9.2012 o 16:13 hod.
Dr. h. c. Ing. PhD.
Ján Figeľ
Videokanál poslancaĎakujem pekne, s posledným vystúpením je pán poslanec Juraj Blanár. Nech sa páči, dávam mu týmto slovo.
Neautorizovaný
16:13
Vystúpenie v rozprave 16:13
Juraj BlanárA teraz by som začal tým, čo si myslím, že je tak dôležité, aby sme sa nejako dostali do celého toho problému. Stredoškolský vzdelávací systém v Slovenskej republike je zabezpečený sieťou škôl, školských zariadení, ktorých zriaďovateľom sú samosprávne kraje alebo možno budem používať aj župy, obce, krajské školské úrady, štátom uznané cirkvi alebo náboženské spoločnosti a iné právnické osoby alebo fyzické osoby. Okrem vytvárania podmienok na výchovu a vzdelávanie by mali všetci zriaďovatelia, aj tí, ktorí zabezpečujú iba gymnaziálne vzdelávanie, klásť dôraz na odborné vzdelávanie a prípravu a zohľadňovať požiadavky trhu práce. Žiaľ, doteraz túto činnosť realizovali iba samosprávne kraje. A to prostredníctvom schválených koncepcií rozvoja výchovy a vzdelávania zameraných na podporu odborného vzdelávania a prípravy.
Zámerne som na úvod chcel povedať, kde sa nachádzame z hľadiska nejakej koncepcie, pretože ja to zdôrazním niekoľkokrát počas môjho vystúpenia, vôbec by sme nemali tú debatu viesť tak, ako sa to snažia niektorí poslanci z opozície, že sú tu zlé VÚC-ky a dobré, dobrí zriaďovatelia, neštátni a súkromní a cirkevní. Veď my sme v podstate všetci na jednej lodi. Všetci tí, ktorí sme v tom zaangažovaní, hovorím teraz o zriaďovateľoch, tak sme na jednej lodi a máme zodpovednosť za to, aby naši absolventi dostávali také vzdelanie, ktorým sa čo najviac budú môcť realizovať na trhu práce.
Celospoločenská ekonomická situácia, požiadavky trhu práce poukazujú na nesúlad v ponuke stredných škôl s dopytom, s potrebami zamestnávateľov. Samosprávne kraje majú zákonnú povinnosť vytvárať a napĺňať regionálnu stratégiu odborného vzdelávania a prípravy v súčinnosti so subjektmi, ktoré sa podieľajú na koordinácii odborného vzdelávania a prípravy pre potreby trhu práce. Vzhľadom na skutočnosť, že vzdelávanie v strednej škole ktoréhokoľvek zriaďovateľa je rovnocenné, mali by byť do procesu vytvárania a napĺňania regionálnej stratégie odborného vzdelávania a prípravy zainteresovaní všetci zriaďovatelia. Podotýkam všetci. Nie tí, ktorých sa nám snažíte natláčať, že sme proti nim. Vôbec nie, my práve chceme, aby sme spoločne riešili to, čo sa od nás vyžaduje. Pretože to nie je, že si tu samosprávny kraj prišiel a zrazu začal napĺňať stredoškolské vzdelanie. To nie je z jeho popudu. Nie je to z popudu nejakého zriaďovateľa súkromného alebo cirkevného, že si prišiel a teraz začne vzdelávať. Je to z popudu štátu. Štát tu stanovil nejaké kritériá a rozhodol sa, akým spôsobom a kto bude zabezpečovať stredoškolské vzdelávanie. Ale čo sa stalo?
Stalo sa to, že najskôr sme tu mali čisto verejné školy a postupne, a bolo to predovšetkým počas pravicových vlád pána predsedu Dzurindu, sa začali vytvárať ďalšie školy, ktoré sme nazvali neštátne a cirkevné školy. No a tu sme mali jeden balík peňazí, ktorý bol určený na školstvo, ktorý sa nejakým spôsobom valorizoval podľa výkonnosti ekonomiky, pretože ináč to nejde, no ale zatiaľ, čo tu bol jeden balík, mali sme tu určitú sumu škôl, ktoré boli verejné, začali tu vznikať tie súkromné. No, samozrejme, že tie súkromné začali nejakým spôsobom odoberať z toho jedného balíka, čo je prirodzené, že začalo tam chýbať.
Ale v čom je problém a to si treba v prvom rade uvedomiť, že štát vtedy sa rozhodol a to bolo práve pri vzniku aj samosprávnych krajov a obce, ktoré už vtedy ako samospráva fungovala a bolo to za vlády Mikuláša Dzurindu, to opäť zdôrazňujem, že toto, čo je dnes v školstve, v tom období, čo treba racionalizovať, necháme to na samosprávy. Dáme to samospráve robiť, obciam a samosprávnym krajom, aby oni najlepšie rozhodli, ktorá škola je potrebná, ktorá nie, pretože sú priamo v tom regióne, pretože majú volených zástupcov, ktorí každodenne budú musieť a chodia pomedzi svojich voličov a majú nejakú spätnú väzbu, a nebudeme to robiť my tu z Bratislavy. A ešte, je to prenesený výkon štátnej správy, ergo, vážené panie poslankyne, páni poslanci, a to si treba sakra uvedomiť, pretože to je veľký rozdiel medzi tým, čo sme rozprávali o napríklad neštátnych školských zariadeniach, kde je to originálna kompetencia, ktorá bola podľa môjho názoru nešťastným spôsobom prenesená na samosprávy. Čiže prenesený výkon štátnej správy. To znamená, to nie je len vzdelávanie. Ja vám pripomeniem, že obce a samosprávy vykonávajú za štát aj mnohé iné kompetencie, napr. použijem stavebné konanie. To neni originálna kompetencia obcí a miest, ako si to niekto myslí, to robí štát, to robí samospráva v zastúpení štátu. Čiže inými slovami, zastupuje štát. To si treba uvedomiť naplno.
Čiže v tomto priestore začali samosprávy robiť podľa môjho názoru mnohé opatrenia. A mohol by som teraz povedať tucet alebo možno desiatky príkladov, niektoré už spomínali aj kolegovia, kde muselo dôjsť k racionalizácii, ktorá je, mimochodom, podmienená aj tým, že tu máme nejakú demografickú krivku. A je prirodzené, že keď tu máme čoraz menej deviatakov, ktorí prichádzajú do škôl, tak, samozrejme, že nebude môcť ani tá kapacita byť naplnená v stredných školách a niečo sa bude musieť robiť s tým. Ale ako si vy v opozícii sa snažíte povedať, áno, to sa súkromných nemôže týkať, to sa týka len nás, tak ako to pán poslanec Vašečka povedal, keď citoval list, ktorý som dal, ktorý som napísal jednej z cirkevných škôl, všeobecný, ktorý sa týka aj škôl, ktoré má v zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávny kraj. A povedal som ten príklad úplne jasne, že ak je v Turci okolo 950 končiacich deviatakov a kapacita je tam 1 400 a my tam ešte otvoríme, presnejšie nie my, ale ministerstvo umožní, aby tam vznikla ďalšia škola, tak mi povedzte, v čom je to racionálne? V čom je teda tá kvalita? V čom je ten výber demokratický? V ničom. Iba v tom, že skôr či neskôr to celé skolabuje.
Čiže preto samosprávne kraje privítali novelu zákona a teraz mi dovoľte, aby som to naozaj zdôraznil, že sa posilňuje nástroj koordinácie odborného vzdelania a prípravy s cieľom prispôsobiť odborné vzdelávanie a prípravu požiadavkám trhu a zvýšiť počet absolventov stredných škôl, zvýšiť ich záujem žiakov základných škôl o štúdium na stredných odborných školách a podporiť štúdium na odborných školách s učebnými odbormi, ktoré sú požadované na trhu práce.
Čo je ale v tomto prípade opäť príspevkom v tej spoločnej koordinácii, že tu je potrebné aj do toho zapojiť tých zriaďovateľov, ktorí v súčasnosti sú v tom procese neni zapojení, ale sú platení rovnako zo štátneho rozpočtu. Sú platení rovnako zo štátneho rozpočtu. A ja sa domnievam, že ak je niekto platený zo štátneho rozpočtu, tak by mal počúvať ten štát z hľadiska nejakej stratégie, ktorú on musí určovať. Veď to nemôže byť na tom, ako ste to spomínali vy, že nechajme to na rodičov, nechajme to na školy, nech si oni rozhodnú. No viete, čo by sa tu dialo? Oni by si sami určovali, akým spôsobom ktoré odbory sa budú otvárať, no a potom už by nepomohlo nič, ani skoordinovať, pretože už by si každý vychoval, kto chce, čo chce.
A na tom sa zhodneme, každý, kto tomu rozumie, vie, že jednoducho musí tu byť nejaké koncepcia a stratégia, pretože školstvo to nie je organizácia, ktorá keď prijmete nejaké opatrenie, že okamžite ho bude cítiť. To je ako veľká loď námorná, ktorú keď zatočíte kormidlom, tak až po nejakých, možno hodine alebo polhodine sa začne otáčať. A školstvo sa začne otáčať po štyroch rokoch, keď teraz napríklad niečo prijmeme. Čiže všetky tie stratégie práve na to slúžia, že aspoň na základe nejakých merateľných hodnôt, ktoré sú k dispozícii, sa budeme snažiť to nasmerovávať, aby sme videli, že či po tých štyroch rokoch sa to podarilo, alebo nie. No ale nedá sa to robiť bez toho, že by do toho boli zapojení aj zriaďovatelia neštátnych a cirkevných škôl. To sa nedá robiť. Pretože sú z toho istého balíka platení a myslím si, že je potrebné, aby napĺňali to, čo štát od nás chce, pretože to robíme ako prenesený výkon štátnej správy.
No a tu sa dostávam k tomu takému najproblematickejšiemu bodu podľa poslancov opozície, kde sa hovorí o tom, že samosprávnym krajom sa vytvára možnosť určovať počty prvých tried. Zákonodarca práve pri tomto určovaní prišiel s niečím, čo, po čom sme volali všetci a po čom volajú aj zamestnávateľské zväzy, aj zástupcovia zamestnancov, aby sme boli spojení do jedného celku a vytvárali nejakú stratégiu. A tuto to je. V § 4 ods. 2 písm. a) dáva samosprávnym krajom povinnosť vytvárať regionálnu stratégiu výchovy, vzdelávania, odborného vzdelania, ale aj so zahrnutím gymnaziálneho vzdelávania bez rozdielu na zriaďovateľa. Čiže všetci budú prítomní, ktorí sú v tej hre. Všetci sa budú môcť vyjadrovať a napokon rozhodnúť o tom, čo sa bude diať, ako teda budeme nasmerovávať to stredné odborné vzdelávanie.
Zopár takých údajov číselných by som vám chcel dať, aby ste mali predstavu, že naozaj tá zodpovednosť v zastúpení štátu nie je pre nás ľahostajná, práve naopak, zaväzujúca. Veľmi silná. 85 % celkového počtu žiakov stredných škôl v Slovenskej republike navštevuje štátne školy, 7,9 súkromné školy a 7 cirkevné školy. Vidíte ten veľký pomer? Tú zodpovednosť už dnes ten samosprávny kraj má. Nikdy, alebo nepočul som od vás, opozičných poslancov, že by dnes, teraz tie samosprávne kraje to robili zle, že tam urobili niečo také alebo onaké, možno až na pár výnimiek. To nikto tu nespomenul, lebo už dnes tých 85 % dostatočne naplníme a musíme robiť aj nepopulárne opatrenia. Nie tak, ako pán poslanec Beblavý povedal, že je to len o tom, že VÚC-ky dostanú, teda samosprávne kraje dostanú kompetenciu zatvárať súkromné školy. Verte mi, to by si nikto nedovolil.
Už aj teraz, keď sme museli robiť mnohé opatrenia alebo samosprávy museli robiť mnohé opatrenia, viete, aké to boli ťažké diskusie, aby sa zvážili všetky pre a proti, pretože to je vážne rozhodnutie? A každý poslanec, ktorý o tom rozhodoval v samospráve, tak mal, ak, okamžite spätnú väzbu, keď sa vrátil medzi poslancov. Nie vy, čo tu sedíte v Bratislave a sa tvárite, že sa staráte o vzdelávanie stredné, ale tí poslanci, na ktorých dnes tak veľmi nadávate.
Kompetencia, ktorú tu najviac napádate, je, že samosprávne kraje budú môcť určovať počty tried, prvých tried. Nie samosprávne kraje, ale stratégie, ktoré spoločne budú spracované so všetkými zriaďovateľmi, ale niekto to musí zastrešovať. Štát sa rozhodol, že to bude robiť v zastúpení štátu, ministerstva, samospráva. Na úrovni obcí obce a mestá a na úrovni krajov samosprávne kraje. Tak sa rozhodol. Ale niekto to musí predsa viesť, to nemôže byť nejaká anarchia. A urobil to preto, že už je tu nejaká skúsenosť, že už sú tu nejaké krajské rady pre odborné vzdelávanie, kde sú dnes už zastúpení zástupcovia zamestnávateľov, rôzne profesné organizácie, zástupcovia zamestnancov aj mnohé iné, ktoré prejavia záujem, mimochodom, je to naozaj otvorený proces a už dnes rozhoduje táto krajská rada o tom, ktoré odborné školy a aké odbory sa tam budú otvárať. A ja si myslím, že je to správne, pretože práve tie profesné organizácie majú možnosť práve takýmto spôsobom spolurozhodovať. Lebo predtým len chodili a hovorili, že nám chýbajú takí, nám chýbajú takí absolventi, nech sa páči, poďte do spoluzodpovednosti a som veľmi rád, že do nej vstúpili, že sa nebáli, pretože cítia, že je potrebné to riešiť.
Nuž a to, čo sa tu neustále vedie, tá diskusia o tom, že to je politické a tak ďalej, nuž prepáčte, ale nehnevajte sa na mňa, pán poslanec Beblavý to, čo povedal, ja musím okomentovať, aj keď tu nie je, ale predpokladám, že kolegovia, pani kolegyňa Žitňanská, ktorá tu je jediná z SDKÚ, pokiaľ vidím, mu to sprostredkuje, hovorí o tom, že zastupiteľstvo VÚC je politické. Nuž, som prekvapený, že samotný pán poslanec Beblavý, ktorý má svojho kolegu, ktorý je predsedom samosprávneho kraja v Bratislave, nevie ako táto samospráva funguje. Akosi taktne zamlčuje, ako to je. Pán poslanec Frešo, ako aj ďalší predsedovia neboli zvolení len preto, že za sebou majú SDKÚ, ale tí kandidujú ako osoby na rozdiel od pána poslanca Beblavého, ktorý je naozaj politický, pretože ten sa dostal na zoznam kandidátky "150-ky" bez toho, aby musel ísť medzi občanov, lebo ho dala strana priamo tam, no to je politické. Ale tuto tento predseda každý, každý poslanec, pretože samospráva funguje na väčšinovom princípe. Väčšinový princíp znamená, že všetci tí, ktorí sa uchádzajú o dôveru, idú s kožou na trh so svojím menom, až potom za tým menom je napísané, nejaká politická strana, pretože mu to ústava umožňuje. A toto taktne zamlčovať, práve u predsedu jeho strany sa mi zdá byť naozaj detinské a poukazovať na to, že by malo mať ministerstvo väčší vplyv, nuž tak potom minister neni politický? Veď ten je omnoho viacej politický ako hociktorý predstaviteľ samosprávy. Nie je to korektné z tohto pohľadu a ja si myslím, že treba dôverovať voleným zástupcom, napokon zákonodarca podľa mňa veľmi dobre uvažoval nad tým, aby bolo nutné dôjsť ku konsenzu. Keby bolo v tomto zákone napísané, že o tom budú samosprávy rozhodovať na základe prostej väčšiny, tak by som nepovedal ani slovo. Ale tu sa rozhoduje trojpätinovou väčšinou, vážené pani poslankyne, páni poslanci, tak ako sa rozhoduje v tomto parlamente o ústavných zákonoch trojpätinovou väčšinou. To znamená, že sa predpokladá, že trojpätinovú väčšinu nezíska len reprezentácia nejakých názorov, ale že to získa, že to musí byť nejaký konsenzus, ktorý musí vzniknúť v tom zastupiteľstve. A zákonodarca ešte išiel ďalej. On mohol ostať len pri tom, že bude to trojpätinová väčšina schvaľovať, ako to je v mnohých iných príkladoch. Ja teraz poviem zákon o majetku v samosprávnych krajoch, kde v určitých podmienkach môže trojpätinová väčšina rozhodovať o majetku, nemusí byť VZN-ko, ale tu išlo, zákonodarca išiel až do VZN-ka a každý kto v samospráve je tak vie, že VZN-ko to nie je len taký papier. VZN-ko má svoju procedúru, musí byť zverejnené na verejnej tabuli a môžu sa mu vyjadrovať všetci občania samosprávy, ktorých sa to týka. To je taká obrovská sila, že to možno ani my tu nemáme v parlamente pri prijímaní ústavných zákonov. Pretože keby sa mohli občania všetci vyjadrovať k ústavným zákonom, takýmto spôsobom, že by to bolo zverejnené na tabuli, tak chcel by som to vidieť, ako by to vyzeralo. Tuto to je, ale zákonodarca ešte išiel ďalej. Keby náhodou nastalo také niečo, pretože ľudia sú rôzni, tak ako aj v tomto parlamente. Tak povedal áno, za osobitných podmienok môžeme prehodnotiť rozhodnutie samosprávy a prijať jednoducho rozhodnutie, ktoré to môže skorigovať, pretože, a to je to podstatné, čo teraz ešte raz zdôrazním, ako som povedal viackrát, že to budem zdôrazňovať. Štát nám to dal ako prenesený výkon štátnej správy, preto má právo do toho vstupovať. To neni originálna kompetencia.
Čiže z tohto dôvodu mi dovoľte predložiť môj prvý pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka práve tejto kompetencie ministerstva, že môže vstupovať do toho rozhodnutia, ktoré musia samosprávy prijať naozaj na základe širokého konsenzu VZN-kom, ktoré má prísne pravidlá a trojpätinovou väčšinou.
V čl. 1 novelizovaný bod č. 9 bude znieť takto:
V § 3 za ods.1 sa vkladá nový ods. 2, ktorý znie: "Ministerstvo školstva môže vo verejnom záujme na návrh zriaďovateľa strednej školy a po prerokovaní so samosprávnym krajom rozhodnúť, o zvýšení počtu tried prvého ročníka stredných škôl určených podľa § 4 ods. 2 písm. c). Doterajšie ods. 2 až 4 sa označujú ako ods. 3 až 5.
Čo som tým chcel povedať v tomto pozmeňujúcom návrhu? Že ak niektorí zo zriaďovateľov, ktorí sú súčasťou toho, keď sa tvorí stratégia, sú súčasťou pripomienkového konania, môžu rovnako diskutovať so všetkými poslancami, ktorí sú priamo volení, pretože, to chcem ešte podotknúť, v obecných a krajských, v tomto prípade krajských zastupiteľstiev, ak sú aj nezávislí poslanci, pretože to umožňuje práve ten väčšinový systém. Tak toto umožňuje, že keď zriaďovateľ požiada ministerstvo, aby prehodnotil svoje rozhodnutie samosprávny kraj tak, aby mal možnosť samosprávny kraj byť pri tomto rozhodnutí a argumentovať, aby poskytol čo najviac informácií pre ministerstvo, pre kvalitné rozhodnutie, pretože to rozhodnutie nikdy nie je také jednoduché, ako si tu páni poslanci z opozície myslia, že sa tu budú likvidovať nejaké školy, to si nikto nedovolí. Čiže to je môj prvý pozmeňujúci návrh a zároveň chcem povedať aj procedurálny návrh, ktorý s tým súvisí, že v spoločnej správe v časti IV novelizovaný bod č. 1 by som chcel vyňať na osobitné hlasovanie, pretože tento pozmeňujúci návrh, ktorý ja navrhujem, lepšie a doplňujúcejšie rieši túto problematiku.
Dámy a páni, ďalšia problematická vec, ktorá sa tu preberala, sa týka toho, že nie sú tu stanovené dostatočné kritériá na to. Áno, ja viem, že je to problematické a môžeme sa o tom baviť rôzne a ja som sa tým takisto veľmi zaoberal a môžem vám povedať, že mám za sebou niekoľko rokovaní aj so zriaďovateľmi, či už cirkevných alebo neštátnych škôl, čiže súkromných škôl, pretože aj za mnou boli a mali túto obavu, ktorú ste tu vyjadrovali veľmi zjednodušene, a keď som im vysvetľoval, že ako to celé postupuje tak a bude postupovať, tak si myslím, že sa tá dôvera trošku medzi nás vracia, a to si myslím, že je to dôležité, čo by sme mali aj my pri tomto zákone brať a nie stavať neštátnych proti nám, veď my musíme spoločne pôsobiť a musí to byť partnerský dialóg pre spoločnú vec, ešte raz podotýkam, ktorou nás poveril štát, štát. To nie je kompetencia originálna samosprávnych krajov.
Ja som pozorne si pozrel pozmeňujúci návrh, ktorý predložila pani spravodajkyňa a bol zapracovaný a je zapracovaný aj do spoločnej správy. Analyzovali sme to z každej strany a hľadali sme spôsob ako jednak čo najlepšie, najobjektívnejšie naplniť tie kritériá, aby boli merateľné, aby to nebolo na základe len nejakých pocitov. Čiže aby sme sa dostali k čo najväčšej objektivite tých kritérií a na tom sa určite zhodneme, že pokiaľ to bude čo najobjektívnejšie aj merateľnejšie, tak už sa dopracovávame k niečomu, čo je lepšie, a zároveň sme chceli aj rozptýliť nejaké obavy z toho, že ten zlý samosprávny kraj, o ktorom tu stále sa hovorí a tí zlí poslanci, ktorí chodia kanálmi a nechodia po uliciach pomedzi svojich občanov, ktorí ich volili, že tí budú o všetkom rozhodovať. Tak preto som sa rozhodol ten ôsmy bod, o ktorom hovorila pani Žitňanská, v § 4 ods. 2, písm. c) dať von odtiaľ, aby sme naozaj nejakým spôsobom dali dôveru tomu, že chceme byť partnermi, aby niekto si nemyslel, že tu budeme chcieť niečo robiť, teraz hovorím naozaj za samosprávne kraje, ale že to myslíme úprimne. A tak by to malo byť a dodali sme tam nejaké ďalšie, po spoločnej dohode, ktoré sú merateľné kritériá.
Čiže ja by som teraz si dovolil prečítať môj pozmeňujúci návrh:
V čl. 1 bod 13 § 4 ods. 2 písm. c) sa na konci pripája táto veta: "Počet tried prvého ročníka stredných škôl určuje aj podľa", a teraz:
"1. percentuálneho podielu evidovaných nezamestnaných absolventov na úrade práce sociálnych vecí a rodiny vo vzťahu k počtu absolventov strednej školy v danom študijnom odbore alebo učebnom odbore,"
(Tieto štatistiky dnes už robí úrad práce. Sú to relevantné čísla, s ktorými sa dá narábať, a myslím si, že tu nikto nespochybňuje metodiku, ktorá sa dnes robí na úradoch práce, a tie majú najlepšie informácie.)
"2. materiálnotechnicko a prevádzkové zabezpečenie strednej školy,"
(Čo je, myslím, že úplne jasné.)
"3. výsledkov monitorovania a hodnotenia kvality výchovy a vzdelávania vykonávaných štátnou školskou inšpekciou podľa osobitného predpisu,"
(Nemusím komentovať, to je jasné.)
"4. výsledkov hodnotenia externej časti maturitnej skúšky a písomnej formy internej časti maturitnej skúšky," (Toto je merateľné a tuto je aj tá kvalita.)
"5. výsledkov teoretickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky, praktickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky, absolventskej skúšky a záverečnej skúšky."
(Rovnako, myslím si, že jasné, merateľné, dokonca nielen kvantitatívne, ale aj kvalitatívne merateľné.)
"6. percentuálny podiel prijatých žiakov do prvého ročníka, vzhľadom na stanovený počet tried na predchádzajúci školský rok,"
(Takisto podľa môjho názoru jednoznačne merateľné. Ak dnes zákon hovorí, že to má byť 30 žiakov plus 3, ktorých bude mať možnosť ešte riaditeľ riešiť. Ak sa prihlásia menej ako 30, no tak sa to dá zmerať. Ak sa prihlási viacej, tak sa to dá rovnako zmerať.)
"7. personálne zabezpečenie školy,"
(Tu je takisto dôležité. Toto je parameter kvalitatívny, pretože sa dá jasne určiť, koľko tam máme kvalifikovaných učiteľov a koľko je aj nekvalifikovaných, lebo, bohužiaľ, sú aj také školy.)
"8. výsledkov z celoškolských, z celoslovenských kôl, súťaží alebo predmetových olympiád a výsledkov medzinárodných škôl súťaží alebo predmetových olympiád,"
(To ostáva, čo kolegyňa Obrimčáková aj navrhovala.)
"9. účasti strednej školy v medzinárodných projektoch alebo medzinárodných programoch."
Poznámka pod čiarou odkazu 11a) znie:
"§ 154 ods. 7 zákona č. 245/2008 Z. z. "
Takže, vážené panie poslankyne, páni poslanci, myslím si, že práve v parlamente vzniká dostatočná diskusia a ukazuje sa, že naozaj aj ten systém, ktorý tu je, prvé a druhé čítanie, umožňuje na to, aby sa zobrali všetky argumenty pre a proti, a myslím si, že tu zhmotnili maximum, čo sme vedeli v súčasnosti zadefinovať, čo je merateľné. Nemyslím si, že toto by malo robiť problém akejkoľvek škole, pretože tie školy, o ktorých tu rozprávame, oni už medzi sebou súťažia tak či tak. Pretože pani Žitňanská má pocit, že v podstate tú súťažia len medzi sebou školy verejné verzus súkromné a cirkevné. To nie je pravda. Verte mi, u nás aj v rámci aj verejných škôl je obrovská rivalita, každý riaditeľ sa snaží, aby bol čo najlepší a snaží sa urobiť čo sa dá.
Hovorilo sa tu potom, teda hovorí sa v zákone ešte o vážnej veci, a tá sa týka určovania priemeru pri prijímaní na stredné školy. Ja viem, že môže byť polemika, 2, priemer 2 alebo priemer 3, alebo 2,75. O tom sa dá diskutovať. Áno toto je už niečo, čo môže byť aj trošku subjektívne, ale predsa len sa vychádza z nejakých štatistík, ktoré tu aj pán minister prezentoval. Ale aký je súčasný stav? Ten ste nepomenovali. Súčasný stav je taký, že na gymnáziá sa nám dostávajú aj študenti, ktorí majú priemer väčší ako dva, a my chceme, aby naše gymnaziálne štúdium fungovalo na princípe náboru, alebo chceme, aby naše gymnaziálne štúdium fungovalo na princípe výberu. No ja som za to, aby bol to výber, aby tam naozaj študovali študenti, ktorí na to majú, aby neboli napokon tí, ktorí na to nemajú, frustrovaní, keď sa tam dostanú, a potom je tam možno vytváranie takého tlaku, ako tu naznačovala pani Žitňanská, že potom tí učitelia sa snažia im pomáhať, aby mali lepšie priemery. Tu už naznačujete dopredu, že tu učitelia nejakým spôsobom robia nejakú korupciu alebo niečo podobné. Takže ako toto si myslím, že je absolútne, to je pre mňa neprijateľné. Ja si myslím, že stanovenie kritérií je tu dané jednoznačne a myslím si, že je to dobré. Ukáže čas, ak tieto štatistiky, ktoré niečo hovoria, z ktorých vychádzal aj zákonodarca, že sú dobré, tak ja som presvedčený, že sa to musí odzrkadliť len pozitívne na kvalite vzdelávania.
Povinnosť vykonávania prijímacích skúšok, myslím si, že je to jednoznačné takisto dané, aby sme dostávali na odborné školy naozaj ľudí, ktorí majú predpoklady k tomu, teda žiakov, ktorí k tomu majú aj predpoklady a nie tých, ktorí sa tam budú trápiť.
Čiže, vážené panie poslankyne, páni poslanci, teraz mi ešte dovoľte na záver, aby som ešte odpovedal alebo zareagoval aj na pripomienky pánov poslancov Beblavého a pána Fronca, a potom ešte dal aj jeden procedurálny návrh o hlasovaní toho pozmeňujúceho návrhu, ktorý som teraz predniesol. Ja by som to azda urobil aj teraz, čo by bolo najlepšie. Čiže v spoločnej správe v časti IV. novelizovaný bod č. 3, opäť by som chcel požiadať, aby bol vyňatý na osobitné hlasovanie. Ten môj pozmeňujúci návrh, ktorý tu predkladám aj po dohode predkladateľa pani poslankyne Obrimčákovej, ktorá ho dávala vtedy do spoločnej správy, aby bol schválený tento, ktorý v podstate sa snaží reflektovať na všetky podnety, ktoré počas rokovania aj v Národnej rade, aj pri diskusii so zriaďovateľmi vznikli. Čiže toľko k tej procedúre.
A ešte by som chcel zareagovať aj na pána poslanca Fronca, ktorý hovoril o tom, že školám by mal byť umožnený slobodný výber, že by mala, presne budem citovať: "istá možnosť slobody pri ceste k vzdelávaniam". Pán poslanec, ja túto tézu vašu poznám. Veľmi často ju používate, ale ja by som v tej téze odporúčal, keby sme ešte pridali to najdôležitejšie, že s tou slobodou musí ísť ruka v ruke zodpovednosť. Ak nie je tam zodpovednosť, tak tá sloboda je bezbrehá a vedie to iba k anarchii. A tá zodpovednosť, ktorú ja vidím v tomto prípade, je v tom, že nemôžeme jednoducho robiť niečo, na čo nemáme finančné prostriedky, lebo ten balík je tu stále jeden a ten istý rovnaký. A pozerať sa na veci takými očami, že jednoducho školy nech si tu konkurujú, nech tu vznikajú, však oni sa vyselektujú nejakým spôsobom. Zatiaľ čo vy samosprávne kraje môžete rušiť školy, ale na súkromné nesiahajte, pretože to bude niekto zle vnímať a tak ďalej. To bol princíp, ktorý ste vy vniesli v tom slovíčku slobodný. My vnášame a zákonodarca vnáša v tomto zákone ten ďalší dôležitý bod, a to je tá zodpovednosť, pretože každý dnes vieme, že môžeme iba robiť toľko, na čo máme. Aj ja by som bol rád, keby sme mali omnoho viacej peňazí, ale ekonomika umožňuje len toto, čo v súčasnosti robíme.
Nuž, pani poslankyňa Žitňanská, snažím sa nájsť nejaké také slovo, aby bolo adekvátne, lebo slovo je niekedy horšie ako projektil, nikdy ho už nemôžete zobrať späť. A v tomto prípade, aj vy, čo ste povedali, ma to veľmi zamrzelo, keď ste povedali, že tu niekto ide likvidovať nepohodlné školy. Pani poslankyňa, povedzte mi, prosím vás, ktoré sú to tie nepohodlné školy? Povedzte mi aspoň jeden príklad a ukážte mi toho nepriateľa, ktorý ide likvidovať tie nepohodlné školy. Prečo takúto rétoriku používame? Komu to prospieva? Nikomu. Chceme, aby sme si postavili všetkých proti sebe? Dosť, čo už minister Uhliarik postavil lekárov proti sestričkám, čo sa nikomu ešte nepodarilo. Ešte aj v školstve to chceme? Nerobme to. Verte mi, nie je to dobré. Vážme tie slová, ktoré práve v takomto prípade, čo sa týka vzdelávania, používame. Nikto tu nechce žiadne nepohodlné školy likvidovať, verte mi. A som presvedčený, že tak ako minister, a hociktorý tu sedí a má dobrý úmysel, by to nikdy ani neurobil. Nevytvárajte tu žiadneho nepriateľa. Ja som vďačný, že tu máme zriaďovateľov, ktorí sem priniesli niečo nové, nové pohľady. Ja som vďačný, že cirkev sa dostala do pozície, že rovnako môže dávať aj určitú morálnu hodnotu do vzdelávania. To je správne, pretože to patrí nám, nám Slovákom, ktorí sme jednoducho tak ladení, že tu je väčšina ľudí, ktorých je veriacich, a tak to má byť. Ale nestavajte nás všetkých proti sebe. My všetci robíme to, čo od nás štát chce v rámci preneseného výkonu štátnej správy a nemáme tu žiadne nepohodlné školy.
Vážené dámy, vážení páni, ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť. Chcem vám aj poďakovať za to, že by ste podporili naše pozmeňujúce návrhy. Ja v plnej miere, tak ako je to tu predložené zo strany pána ministra, podporujem tento zákon aj so zmenami, ktoré predpokladám on v záverečnej reči sám zhodnotí a povie, že či súhlasí, alebo nesúhlasí s pozmeňujúcimi návrhmi. Ale v každom prípade si myslím, že sa pohneme dopredu. A o to nám všetkým ide, a že tá veľká loď nazvaná stredoškolské vzdelávanie na Slovensku, že bude správne nasmerovaná a že keď sa niečo opäť ukáže, tak sa vrátime k tomu a budeme to vyhodnocovať na základe naozaj relevantných kritérií. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.)
Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som i ja prispel do rozpravy, ktorá veľakrát už stráca trošku aj na takej racionalite, ale chápem, že tá politika je súčasne prítomná aj v parlamente a nie vždy sa to dá oddeliť. Ja sa postupne prepracujem k mnohým pripomienkam a budem chcieť aj reagovať na niektoré vystúpenia mojich predrečníkov - pána Beblavého, aj pána kolegu Fronca, aj pani Žitňanskej.
A teraz by som začal tým, čo si myslím, že je tak dôležité, aby sme sa nejako dostali do celého toho problému. Stredoškolský vzdelávací systém v Slovenskej republike je zabezpečený sieťou škôl, školských zariadení, ktorých zriaďovateľom sú samosprávne kraje alebo možno budem používať aj župy, obce, krajské školské úrady, štátom uznané cirkvi alebo náboženské spoločnosti a iné právnické osoby alebo fyzické osoby. Okrem vytvárania podmienok na výchovu a vzdelávanie by mali všetci zriaďovatelia, aj tí, ktorí zabezpečujú iba gymnaziálne vzdelávanie, klásť dôraz na odborné vzdelávanie a prípravu a zohľadňovať požiadavky trhu práce. Žiaľ, doteraz túto činnosť realizovali iba samosprávne kraje. A to prostredníctvom schválených koncepcií rozvoja výchovy a vzdelávania zameraných na podporu odborného vzdelávania a prípravy.
Zámerne som na úvod chcel povedať, kde sa nachádzame z hľadiska nejakej koncepcie, pretože ja to zdôrazním niekoľkokrát počas môjho vystúpenia, vôbec by sme nemali tú debatu viesť tak, ako sa to snažia niektorí poslanci z opozície, že sú tu zlé VÚC-ky a dobré, dobrí zriaďovatelia, neštátni a súkromní a cirkevní. Veď my sme v podstate všetci na jednej lodi. Všetci tí, ktorí sme v tom zaangažovaní, hovorím teraz o zriaďovateľoch, tak sme na jednej lodi a máme zodpovednosť za to, aby naši absolventi dostávali také vzdelanie, ktorým sa čo najviac budú môcť realizovať na trhu práce.
Celospoločenská ekonomická situácia, požiadavky trhu práce poukazujú na nesúlad v ponuke stredných škôl s dopytom, s potrebami zamestnávateľov. Samosprávne kraje majú zákonnú povinnosť vytvárať a napĺňať regionálnu stratégiu odborného vzdelávania a prípravy v súčinnosti so subjektmi, ktoré sa podieľajú na koordinácii odborného vzdelávania a prípravy pre potreby trhu práce. Vzhľadom na skutočnosť, že vzdelávanie v strednej škole ktoréhokoľvek zriaďovateľa je rovnocenné, mali by byť do procesu vytvárania a napĺňania regionálnej stratégie odborného vzdelávania a prípravy zainteresovaní všetci zriaďovatelia. Podotýkam všetci. Nie tí, ktorých sa nám snažíte natláčať, že sme proti nim. Vôbec nie, my práve chceme, aby sme spoločne riešili to, čo sa od nás vyžaduje. Pretože to nie je, že si tu samosprávny kraj prišiel a zrazu začal napĺňať stredoškolské vzdelanie. To nie je z jeho popudu. Nie je to z popudu nejakého zriaďovateľa súkromného alebo cirkevného, že si prišiel a teraz začne vzdelávať. Je to z popudu štátu. Štát tu stanovil nejaké kritériá a rozhodol sa, akým spôsobom a kto bude zabezpečovať stredoškolské vzdelávanie. Ale čo sa stalo?
Stalo sa to, že najskôr sme tu mali čisto verejné školy a postupne, a bolo to predovšetkým počas pravicových vlád pána predsedu Dzurindu, sa začali vytvárať ďalšie školy, ktoré sme nazvali neštátne a cirkevné školy. No a tu sme mali jeden balík peňazí, ktorý bol určený na školstvo, ktorý sa nejakým spôsobom valorizoval podľa výkonnosti ekonomiky, pretože ináč to nejde, no ale zatiaľ, čo tu bol jeden balík, mali sme tu určitú sumu škôl, ktoré boli verejné, začali tu vznikať tie súkromné. No, samozrejme, že tie súkromné začali nejakým spôsobom odoberať z toho jedného balíka, čo je prirodzené, že začalo tam chýbať.
Ale v čom je problém a to si treba v prvom rade uvedomiť, že štát vtedy sa rozhodol a to bolo práve pri vzniku aj samosprávnych krajov a obce, ktoré už vtedy ako samospráva fungovala a bolo to za vlády Mikuláša Dzurindu, to opäť zdôrazňujem, že toto, čo je dnes v školstve, v tom období, čo treba racionalizovať, necháme to na samosprávy. Dáme to samospráve robiť, obciam a samosprávnym krajom, aby oni najlepšie rozhodli, ktorá škola je potrebná, ktorá nie, pretože sú priamo v tom regióne, pretože majú volených zástupcov, ktorí každodenne budú musieť a chodia pomedzi svojich voličov a majú nejakú spätnú väzbu, a nebudeme to robiť my tu z Bratislavy. A ešte, je to prenesený výkon štátnej správy, ergo, vážené panie poslankyne, páni poslanci, a to si treba sakra uvedomiť, pretože to je veľký rozdiel medzi tým, čo sme rozprávali o napríklad neštátnych školských zariadeniach, kde je to originálna kompetencia, ktorá bola podľa môjho názoru nešťastným spôsobom prenesená na samosprávy. Čiže prenesený výkon štátnej správy. To znamená, to nie je len vzdelávanie. Ja vám pripomeniem, že obce a samosprávy vykonávajú za štát aj mnohé iné kompetencie, napr. použijem stavebné konanie. To neni originálna kompetencia obcí a miest, ako si to niekto myslí, to robí štát, to robí samospráva v zastúpení štátu. Čiže inými slovami, zastupuje štát. To si treba uvedomiť naplno.
Čiže v tomto priestore začali samosprávy robiť podľa môjho názoru mnohé opatrenia. A mohol by som teraz povedať tucet alebo možno desiatky príkladov, niektoré už spomínali aj kolegovia, kde muselo dôjsť k racionalizácii, ktorá je, mimochodom, podmienená aj tým, že tu máme nejakú demografickú krivku. A je prirodzené, že keď tu máme čoraz menej deviatakov, ktorí prichádzajú do škôl, tak, samozrejme, že nebude môcť ani tá kapacita byť naplnená v stredných školách a niečo sa bude musieť robiť s tým. Ale ako si vy v opozícii sa snažíte povedať, áno, to sa súkromných nemôže týkať, to sa týka len nás, tak ako to pán poslanec Vašečka povedal, keď citoval list, ktorý som dal, ktorý som napísal jednej z cirkevných škôl, všeobecný, ktorý sa týka aj škôl, ktoré má v zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávny kraj. A povedal som ten príklad úplne jasne, že ak je v Turci okolo 950 končiacich deviatakov a kapacita je tam 1 400 a my tam ešte otvoríme, presnejšie nie my, ale ministerstvo umožní, aby tam vznikla ďalšia škola, tak mi povedzte, v čom je to racionálne? V čom je teda tá kvalita? V čom je ten výber demokratický? V ničom. Iba v tom, že skôr či neskôr to celé skolabuje.
Čiže preto samosprávne kraje privítali novelu zákona a teraz mi dovoľte, aby som to naozaj zdôraznil, že sa posilňuje nástroj koordinácie odborného vzdelania a prípravy s cieľom prispôsobiť odborné vzdelávanie a prípravu požiadavkám trhu a zvýšiť počet absolventov stredných škôl, zvýšiť ich záujem žiakov základných škôl o štúdium na stredných odborných školách a podporiť štúdium na odborných školách s učebnými odbormi, ktoré sú požadované na trhu práce.
Čo je ale v tomto prípade opäť príspevkom v tej spoločnej koordinácii, že tu je potrebné aj do toho zapojiť tých zriaďovateľov, ktorí v súčasnosti sú v tom procese neni zapojení, ale sú platení rovnako zo štátneho rozpočtu. Sú platení rovnako zo štátneho rozpočtu. A ja sa domnievam, že ak je niekto platený zo štátneho rozpočtu, tak by mal počúvať ten štát z hľadiska nejakej stratégie, ktorú on musí určovať. Veď to nemôže byť na tom, ako ste to spomínali vy, že nechajme to na rodičov, nechajme to na školy, nech si oni rozhodnú. No viete, čo by sa tu dialo? Oni by si sami určovali, akým spôsobom ktoré odbory sa budú otvárať, no a potom už by nepomohlo nič, ani skoordinovať, pretože už by si každý vychoval, kto chce, čo chce.
A na tom sa zhodneme, každý, kto tomu rozumie, vie, že jednoducho musí tu byť nejaké koncepcia a stratégia, pretože školstvo to nie je organizácia, ktorá keď prijmete nejaké opatrenie, že okamžite ho bude cítiť. To je ako veľká loď námorná, ktorú keď zatočíte kormidlom, tak až po nejakých, možno hodine alebo polhodine sa začne otáčať. A školstvo sa začne otáčať po štyroch rokoch, keď teraz napríklad niečo prijmeme. Čiže všetky tie stratégie práve na to slúžia, že aspoň na základe nejakých merateľných hodnôt, ktoré sú k dispozícii, sa budeme snažiť to nasmerovávať, aby sme videli, že či po tých štyroch rokoch sa to podarilo, alebo nie. No ale nedá sa to robiť bez toho, že by do toho boli zapojení aj zriaďovatelia neštátnych a cirkevných škôl. To sa nedá robiť. Pretože sú z toho istého balíka platení a myslím si, že je potrebné, aby napĺňali to, čo štát od nás chce, pretože to robíme ako prenesený výkon štátnej správy.
No a tu sa dostávam k tomu takému najproblematickejšiemu bodu podľa poslancov opozície, kde sa hovorí o tom, že samosprávnym krajom sa vytvára možnosť určovať počty prvých tried. Zákonodarca práve pri tomto určovaní prišiel s niečím, čo, po čom sme volali všetci a po čom volajú aj zamestnávateľské zväzy, aj zástupcovia zamestnancov, aby sme boli spojení do jedného celku a vytvárali nejakú stratégiu. A tuto to je. V § 4 ods. 2 písm. a) dáva samosprávnym krajom povinnosť vytvárať regionálnu stratégiu výchovy, vzdelávania, odborného vzdelania, ale aj so zahrnutím gymnaziálneho vzdelávania bez rozdielu na zriaďovateľa. Čiže všetci budú prítomní, ktorí sú v tej hre. Všetci sa budú môcť vyjadrovať a napokon rozhodnúť o tom, čo sa bude diať, ako teda budeme nasmerovávať to stredné odborné vzdelávanie.
Zopár takých údajov číselných by som vám chcel dať, aby ste mali predstavu, že naozaj tá zodpovednosť v zastúpení štátu nie je pre nás ľahostajná, práve naopak, zaväzujúca. Veľmi silná. 85 % celkového počtu žiakov stredných škôl v Slovenskej republike navštevuje štátne školy, 7,9 súkromné školy a 7 cirkevné školy. Vidíte ten veľký pomer? Tú zodpovednosť už dnes ten samosprávny kraj má. Nikdy, alebo nepočul som od vás, opozičných poslancov, že by dnes, teraz tie samosprávne kraje to robili zle, že tam urobili niečo také alebo onaké, možno až na pár výnimiek. To nikto tu nespomenul, lebo už dnes tých 85 % dostatočne naplníme a musíme robiť aj nepopulárne opatrenia. Nie tak, ako pán poslanec Beblavý povedal, že je to len o tom, že VÚC-ky dostanú, teda samosprávne kraje dostanú kompetenciu zatvárať súkromné školy. Verte mi, to by si nikto nedovolil.
Už aj teraz, keď sme museli robiť mnohé opatrenia alebo samosprávy museli robiť mnohé opatrenia, viete, aké to boli ťažké diskusie, aby sa zvážili všetky pre a proti, pretože to je vážne rozhodnutie? A každý poslanec, ktorý o tom rozhodoval v samospráve, tak mal, ak, okamžite spätnú väzbu, keď sa vrátil medzi poslancov. Nie vy, čo tu sedíte v Bratislave a sa tvárite, že sa staráte o vzdelávanie stredné, ale tí poslanci, na ktorých dnes tak veľmi nadávate.
Kompetencia, ktorú tu najviac napádate, je, že samosprávne kraje budú môcť určovať počty tried, prvých tried. Nie samosprávne kraje, ale stratégie, ktoré spoločne budú spracované so všetkými zriaďovateľmi, ale niekto to musí zastrešovať. Štát sa rozhodol, že to bude robiť v zastúpení štátu, ministerstva, samospráva. Na úrovni obcí obce a mestá a na úrovni krajov samosprávne kraje. Tak sa rozhodol. Ale niekto to musí predsa viesť, to nemôže byť nejaká anarchia. A urobil to preto, že už je tu nejaká skúsenosť, že už sú tu nejaké krajské rady pre odborné vzdelávanie, kde sú dnes už zastúpení zástupcovia zamestnávateľov, rôzne profesné organizácie, zástupcovia zamestnancov aj mnohé iné, ktoré prejavia záujem, mimochodom, je to naozaj otvorený proces a už dnes rozhoduje táto krajská rada o tom, ktoré odborné školy a aké odbory sa tam budú otvárať. A ja si myslím, že je to správne, pretože práve tie profesné organizácie majú možnosť práve takýmto spôsobom spolurozhodovať. Lebo predtým len chodili a hovorili, že nám chýbajú takí, nám chýbajú takí absolventi, nech sa páči, poďte do spoluzodpovednosti a som veľmi rád, že do nej vstúpili, že sa nebáli, pretože cítia, že je potrebné to riešiť.
Nuž a to, čo sa tu neustále vedie, tá diskusia o tom, že to je politické a tak ďalej, nuž prepáčte, ale nehnevajte sa na mňa, pán poslanec Beblavý to, čo povedal, ja musím okomentovať, aj keď tu nie je, ale predpokladám, že kolegovia, pani kolegyňa Žitňanská, ktorá tu je jediná z SDKÚ, pokiaľ vidím, mu to sprostredkuje, hovorí o tom, že zastupiteľstvo VÚC je politické. Nuž, som prekvapený, že samotný pán poslanec Beblavý, ktorý má svojho kolegu, ktorý je predsedom samosprávneho kraja v Bratislave, nevie ako táto samospráva funguje. Akosi taktne zamlčuje, ako to je. Pán poslanec Frešo, ako aj ďalší predsedovia neboli zvolení len preto, že za sebou majú SDKÚ, ale tí kandidujú ako osoby na rozdiel od pána poslanca Beblavého, ktorý je naozaj politický, pretože ten sa dostal na zoznam kandidátky "150-ky" bez toho, aby musel ísť medzi občanov, lebo ho dala strana priamo tam, no to je politické. Ale tuto tento predseda každý, každý poslanec, pretože samospráva funguje na väčšinovom princípe. Väčšinový princíp znamená, že všetci tí, ktorí sa uchádzajú o dôveru, idú s kožou na trh so svojím menom, až potom za tým menom je napísané, nejaká politická strana, pretože mu to ústava umožňuje. A toto taktne zamlčovať, práve u predsedu jeho strany sa mi zdá byť naozaj detinské a poukazovať na to, že by malo mať ministerstvo väčší vplyv, nuž tak potom minister neni politický? Veď ten je omnoho viacej politický ako hociktorý predstaviteľ samosprávy. Nie je to korektné z tohto pohľadu a ja si myslím, že treba dôverovať voleným zástupcom, napokon zákonodarca podľa mňa veľmi dobre uvažoval nad tým, aby bolo nutné dôjsť ku konsenzu. Keby bolo v tomto zákone napísané, že o tom budú samosprávy rozhodovať na základe prostej väčšiny, tak by som nepovedal ani slovo. Ale tu sa rozhoduje trojpätinovou väčšinou, vážené pani poslankyne, páni poslanci, tak ako sa rozhoduje v tomto parlamente o ústavných zákonoch trojpätinovou väčšinou. To znamená, že sa predpokladá, že trojpätinovú väčšinu nezíska len reprezentácia nejakých názorov, ale že to získa, že to musí byť nejaký konsenzus, ktorý musí vzniknúť v tom zastupiteľstve. A zákonodarca ešte išiel ďalej. On mohol ostať len pri tom, že bude to trojpätinová väčšina schvaľovať, ako to je v mnohých iných príkladoch. Ja teraz poviem zákon o majetku v samosprávnych krajoch, kde v určitých podmienkach môže trojpätinová väčšina rozhodovať o majetku, nemusí byť VZN-ko, ale tu išlo, zákonodarca išiel až do VZN-ka a každý kto v samospráve je tak vie, že VZN-ko to nie je len taký papier. VZN-ko má svoju procedúru, musí byť zverejnené na verejnej tabuli a môžu sa mu vyjadrovať všetci občania samosprávy, ktorých sa to týka. To je taká obrovská sila, že to možno ani my tu nemáme v parlamente pri prijímaní ústavných zákonov. Pretože keby sa mohli občania všetci vyjadrovať k ústavným zákonom, takýmto spôsobom, že by to bolo zverejnené na tabuli, tak chcel by som to vidieť, ako by to vyzeralo. Tuto to je, ale zákonodarca ešte išiel ďalej. Keby náhodou nastalo také niečo, pretože ľudia sú rôzni, tak ako aj v tomto parlamente. Tak povedal áno, za osobitných podmienok môžeme prehodnotiť rozhodnutie samosprávy a prijať jednoducho rozhodnutie, ktoré to môže skorigovať, pretože, a to je to podstatné, čo teraz ešte raz zdôrazním, ako som povedal viackrát, že to budem zdôrazňovať. Štát nám to dal ako prenesený výkon štátnej správy, preto má právo do toho vstupovať. To neni originálna kompetencia.
Čiže z tohto dôvodu mi dovoľte predložiť môj prvý pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka práve tejto kompetencie ministerstva, že môže vstupovať do toho rozhodnutia, ktoré musia samosprávy prijať naozaj na základe širokého konsenzu VZN-kom, ktoré má prísne pravidlá a trojpätinovou väčšinou.
V čl. 1 novelizovaný bod č. 9 bude znieť takto:
V § 3 za ods.1 sa vkladá nový ods. 2, ktorý znie: "Ministerstvo školstva môže vo verejnom záujme na návrh zriaďovateľa strednej školy a po prerokovaní so samosprávnym krajom rozhodnúť, o zvýšení počtu tried prvého ročníka stredných škôl určených podľa § 4 ods. 2 písm. c). Doterajšie ods. 2 až 4 sa označujú ako ods. 3 až 5.
Čo som tým chcel povedať v tomto pozmeňujúcom návrhu? Že ak niektorí zo zriaďovateľov, ktorí sú súčasťou toho, keď sa tvorí stratégia, sú súčasťou pripomienkového konania, môžu rovnako diskutovať so všetkými poslancami, ktorí sú priamo volení, pretože, to chcem ešte podotknúť, v obecných a krajských, v tomto prípade krajských zastupiteľstiev, ak sú aj nezávislí poslanci, pretože to umožňuje práve ten väčšinový systém. Tak toto umožňuje, že keď zriaďovateľ požiada ministerstvo, aby prehodnotil svoje rozhodnutie samosprávny kraj tak, aby mal možnosť samosprávny kraj byť pri tomto rozhodnutí a argumentovať, aby poskytol čo najviac informácií pre ministerstvo, pre kvalitné rozhodnutie, pretože to rozhodnutie nikdy nie je také jednoduché, ako si tu páni poslanci z opozície myslia, že sa tu budú likvidovať nejaké školy, to si nikto nedovolí. Čiže to je môj prvý pozmeňujúci návrh a zároveň chcem povedať aj procedurálny návrh, ktorý s tým súvisí, že v spoločnej správe v časti IV novelizovaný bod č. 1 by som chcel vyňať na osobitné hlasovanie, pretože tento pozmeňujúci návrh, ktorý ja navrhujem, lepšie a doplňujúcejšie rieši túto problematiku.
Dámy a páni, ďalšia problematická vec, ktorá sa tu preberala, sa týka toho, že nie sú tu stanovené dostatočné kritériá na to. Áno, ja viem, že je to problematické a môžeme sa o tom baviť rôzne a ja som sa tým takisto veľmi zaoberal a môžem vám povedať, že mám za sebou niekoľko rokovaní aj so zriaďovateľmi, či už cirkevných alebo neštátnych škôl, čiže súkromných škôl, pretože aj za mnou boli a mali túto obavu, ktorú ste tu vyjadrovali veľmi zjednodušene, a keď som im vysvetľoval, že ako to celé postupuje tak a bude postupovať, tak si myslím, že sa tá dôvera trošku medzi nás vracia, a to si myslím, že je to dôležité, čo by sme mali aj my pri tomto zákone brať a nie stavať neštátnych proti nám, veď my musíme spoločne pôsobiť a musí to byť partnerský dialóg pre spoločnú vec, ešte raz podotýkam, ktorou nás poveril štát, štát. To nie je kompetencia originálna samosprávnych krajov.
Ja som pozorne si pozrel pozmeňujúci návrh, ktorý predložila pani spravodajkyňa a bol zapracovaný a je zapracovaný aj do spoločnej správy. Analyzovali sme to z každej strany a hľadali sme spôsob ako jednak čo najlepšie, najobjektívnejšie naplniť tie kritériá, aby boli merateľné, aby to nebolo na základe len nejakých pocitov. Čiže aby sme sa dostali k čo najväčšej objektivite tých kritérií a na tom sa určite zhodneme, že pokiaľ to bude čo najobjektívnejšie aj merateľnejšie, tak už sa dopracovávame k niečomu, čo je lepšie, a zároveň sme chceli aj rozptýliť nejaké obavy z toho, že ten zlý samosprávny kraj, o ktorom tu stále sa hovorí a tí zlí poslanci, ktorí chodia kanálmi a nechodia po uliciach pomedzi svojich občanov, ktorí ich volili, že tí budú o všetkom rozhodovať. Tak preto som sa rozhodol ten ôsmy bod, o ktorom hovorila pani Žitňanská, v § 4 ods. 2, písm. c) dať von odtiaľ, aby sme naozaj nejakým spôsobom dali dôveru tomu, že chceme byť partnermi, aby niekto si nemyslel, že tu budeme chcieť niečo robiť, teraz hovorím naozaj za samosprávne kraje, ale že to myslíme úprimne. A tak by to malo byť a dodali sme tam nejaké ďalšie, po spoločnej dohode, ktoré sú merateľné kritériá.
Čiže ja by som teraz si dovolil prečítať môj pozmeňujúci návrh:
V čl. 1 bod 13 § 4 ods. 2 písm. c) sa na konci pripája táto veta: "Počet tried prvého ročníka stredných škôl určuje aj podľa", a teraz:
"1. percentuálneho podielu evidovaných nezamestnaných absolventov na úrade práce sociálnych vecí a rodiny vo vzťahu k počtu absolventov strednej školy v danom študijnom odbore alebo učebnom odbore,"
(Tieto štatistiky dnes už robí úrad práce. Sú to relevantné čísla, s ktorými sa dá narábať, a myslím si, že tu nikto nespochybňuje metodiku, ktorá sa dnes robí na úradoch práce, a tie majú najlepšie informácie.)
"2. materiálnotechnicko a prevádzkové zabezpečenie strednej školy,"
(Čo je, myslím, že úplne jasné.)
"3. výsledkov monitorovania a hodnotenia kvality výchovy a vzdelávania vykonávaných štátnou školskou inšpekciou podľa osobitného predpisu,"
(Nemusím komentovať, to je jasné.)
"4. výsledkov hodnotenia externej časti maturitnej skúšky a písomnej formy internej časti maturitnej skúšky," (Toto je merateľné a tuto je aj tá kvalita.)
"5. výsledkov teoretickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky, praktickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky, absolventskej skúšky a záverečnej skúšky."
(Rovnako, myslím si, že jasné, merateľné, dokonca nielen kvantitatívne, ale aj kvalitatívne merateľné.)
"6. percentuálny podiel prijatých žiakov do prvého ročníka, vzhľadom na stanovený počet tried na predchádzajúci školský rok,"
(Takisto podľa môjho názoru jednoznačne merateľné. Ak dnes zákon hovorí, že to má byť 30 žiakov plus 3, ktorých bude mať možnosť ešte riaditeľ riešiť. Ak sa prihlásia menej ako 30, no tak sa to dá zmerať. Ak sa prihlási viacej, tak sa to dá rovnako zmerať.)
"7. personálne zabezpečenie školy,"
(Tu je takisto dôležité. Toto je parameter kvalitatívny, pretože sa dá jasne určiť, koľko tam máme kvalifikovaných učiteľov a koľko je aj nekvalifikovaných, lebo, bohužiaľ, sú aj také školy.)
"8. výsledkov z celoškolských, z celoslovenských kôl, súťaží alebo predmetových olympiád a výsledkov medzinárodných škôl súťaží alebo predmetových olympiád,"
(To ostáva, čo kolegyňa Obrimčáková aj navrhovala.)
"9. účasti strednej školy v medzinárodných projektoch alebo medzinárodných programoch."
Poznámka pod čiarou odkazu 11a) znie:
"§ 154 ods. 7 zákona č. 245/2008 Z. z. "
Takže, vážené panie poslankyne, páni poslanci, myslím si, že práve v parlamente vzniká dostatočná diskusia a ukazuje sa, že naozaj aj ten systém, ktorý tu je, prvé a druhé čítanie, umožňuje na to, aby sa zobrali všetky argumenty pre a proti, a myslím si, že tu zhmotnili maximum, čo sme vedeli v súčasnosti zadefinovať, čo je merateľné. Nemyslím si, že toto by malo robiť problém akejkoľvek škole, pretože tie školy, o ktorých tu rozprávame, oni už medzi sebou súťažia tak či tak. Pretože pani Žitňanská má pocit, že v podstate tú súťažia len medzi sebou školy verejné verzus súkromné a cirkevné. To nie je pravda. Verte mi, u nás aj v rámci aj verejných škôl je obrovská rivalita, každý riaditeľ sa snaží, aby bol čo najlepší a snaží sa urobiť čo sa dá.
Hovorilo sa tu potom, teda hovorí sa v zákone ešte o vážnej veci, a tá sa týka určovania priemeru pri prijímaní na stredné školy. Ja viem, že môže byť polemika, 2, priemer 2 alebo priemer 3, alebo 2,75. O tom sa dá diskutovať. Áno toto je už niečo, čo môže byť aj trošku subjektívne, ale predsa len sa vychádza z nejakých štatistík, ktoré tu aj pán minister prezentoval. Ale aký je súčasný stav? Ten ste nepomenovali. Súčasný stav je taký, že na gymnáziá sa nám dostávajú aj študenti, ktorí majú priemer väčší ako dva, a my chceme, aby naše gymnaziálne štúdium fungovalo na princípe náboru, alebo chceme, aby naše gymnaziálne štúdium fungovalo na princípe výberu. No ja som za to, aby bol to výber, aby tam naozaj študovali študenti, ktorí na to majú, aby neboli napokon tí, ktorí na to nemajú, frustrovaní, keď sa tam dostanú, a potom je tam možno vytváranie takého tlaku, ako tu naznačovala pani Žitňanská, že potom tí učitelia sa snažia im pomáhať, aby mali lepšie priemery. Tu už naznačujete dopredu, že tu učitelia nejakým spôsobom robia nejakú korupciu alebo niečo podobné. Takže ako toto si myslím, že je absolútne, to je pre mňa neprijateľné. Ja si myslím, že stanovenie kritérií je tu dané jednoznačne a myslím si, že je to dobré. Ukáže čas, ak tieto štatistiky, ktoré niečo hovoria, z ktorých vychádzal aj zákonodarca, že sú dobré, tak ja som presvedčený, že sa to musí odzrkadliť len pozitívne na kvalite vzdelávania.
Povinnosť vykonávania prijímacích skúšok, myslím si, že je to jednoznačné takisto dané, aby sme dostávali na odborné školy naozaj ľudí, ktorí majú predpoklady k tomu, teda žiakov, ktorí k tomu majú aj predpoklady a nie tých, ktorí sa tam budú trápiť.
Čiže, vážené panie poslankyne, páni poslanci, teraz mi ešte dovoľte na záver, aby som ešte odpovedal alebo zareagoval aj na pripomienky pánov poslancov Beblavého a pána Fronca, a potom ešte dal aj jeden procedurálny návrh o hlasovaní toho pozmeňujúceho návrhu, ktorý som teraz predniesol. Ja by som to azda urobil aj teraz, čo by bolo najlepšie. Čiže v spoločnej správe v časti IV. novelizovaný bod č. 3, opäť by som chcel požiadať, aby bol vyňatý na osobitné hlasovanie. Ten môj pozmeňujúci návrh, ktorý tu predkladám aj po dohode predkladateľa pani poslankyne Obrimčákovej, ktorá ho dávala vtedy do spoločnej správy, aby bol schválený tento, ktorý v podstate sa snaží reflektovať na všetky podnety, ktoré počas rokovania aj v Národnej rade, aj pri diskusii so zriaďovateľmi vznikli. Čiže toľko k tej procedúre.
A ešte by som chcel zareagovať aj na pána poslanca Fronca, ktorý hovoril o tom, že školám by mal byť umožnený slobodný výber, že by mala, presne budem citovať: "istá možnosť slobody pri ceste k vzdelávaniam". Pán poslanec, ja túto tézu vašu poznám. Veľmi často ju používate, ale ja by som v tej téze odporúčal, keby sme ešte pridali to najdôležitejšie, že s tou slobodou musí ísť ruka v ruke zodpovednosť. Ak nie je tam zodpovednosť, tak tá sloboda je bezbrehá a vedie to iba k anarchii. A tá zodpovednosť, ktorú ja vidím v tomto prípade, je v tom, že nemôžeme jednoducho robiť niečo, na čo nemáme finančné prostriedky, lebo ten balík je tu stále jeden a ten istý rovnaký. A pozerať sa na veci takými očami, že jednoducho školy nech si tu konkurujú, nech tu vznikajú, však oni sa vyselektujú nejakým spôsobom. Zatiaľ čo vy samosprávne kraje môžete rušiť školy, ale na súkromné nesiahajte, pretože to bude niekto zle vnímať a tak ďalej. To bol princíp, ktorý ste vy vniesli v tom slovíčku slobodný. My vnášame a zákonodarca vnáša v tomto zákone ten ďalší dôležitý bod, a to je tá zodpovednosť, pretože každý dnes vieme, že môžeme iba robiť toľko, na čo máme. Aj ja by som bol rád, keby sme mali omnoho viacej peňazí, ale ekonomika umožňuje len toto, čo v súčasnosti robíme.
Nuž, pani poslankyňa Žitňanská, snažím sa nájsť nejaké také slovo, aby bolo adekvátne, lebo slovo je niekedy horšie ako projektil, nikdy ho už nemôžete zobrať späť. A v tomto prípade, aj vy, čo ste povedali, ma to veľmi zamrzelo, keď ste povedali, že tu niekto ide likvidovať nepohodlné školy. Pani poslankyňa, povedzte mi, prosím vás, ktoré sú to tie nepohodlné školy? Povedzte mi aspoň jeden príklad a ukážte mi toho nepriateľa, ktorý ide likvidovať tie nepohodlné školy. Prečo takúto rétoriku používame? Komu to prospieva? Nikomu. Chceme, aby sme si postavili všetkých proti sebe? Dosť, čo už minister Uhliarik postavil lekárov proti sestričkám, čo sa nikomu ešte nepodarilo. Ešte aj v školstve to chceme? Nerobme to. Verte mi, nie je to dobré. Vážme tie slová, ktoré práve v takomto prípade, čo sa týka vzdelávania, používame. Nikto tu nechce žiadne nepohodlné školy likvidovať, verte mi. A som presvedčený, že tak ako minister, a hociktorý tu sedí a má dobrý úmysel, by to nikdy ani neurobil. Nevytvárajte tu žiadneho nepriateľa. Ja som vďačný, že tu máme zriaďovateľov, ktorí sem priniesli niečo nové, nové pohľady. Ja som vďačný, že cirkev sa dostala do pozície, že rovnako môže dávať aj určitú morálnu hodnotu do vzdelávania. To je správne, pretože to patrí nám, nám Slovákom, ktorí sme jednoducho tak ladení, že tu je väčšina ľudí, ktorých je veriacich, a tak to má byť. Ale nestavajte nás všetkých proti sebe. My všetci robíme to, čo od nás štát chce v rámci preneseného výkonu štátnej správy a nemáme tu žiadne nepohodlné školy.
Vážené dámy, vážení páni, ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť. Chcem vám aj poďakovať za to, že by ste podporili naše pozmeňujúce návrhy. Ja v plnej miere, tak ako je to tu predložené zo strany pána ministra, podporujem tento zákon aj so zmenami, ktoré predpokladám on v záverečnej reči sám zhodnotí a povie, že či súhlasí, alebo nesúhlasí s pozmeňujúcimi návrhmi. Ale v každom prípade si myslím, že sa pohneme dopredu. A o to nám všetkým ide, a že tá veľká loď nazvaná stredoškolské vzdelávanie na Slovensku, že bude správne nasmerovaná a že keď sa niečo opäť ukáže, tak sa vrátime k tomu a budeme to vyhodnocovať na základe naozaj relevantných kritérií. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.)
Neautorizovaný
16:49
Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:49
Jana ŽitňanskáĎalej ste hovorili, že bol tu jeden balík peňazí, je tu jeden balík peňazí, z ktorého v minulosti čerpali len verejné...
Ďalej ste hovorili, že bol tu jeden balík peňazí, je tu jeden balík peňazí, z ktorého v minulosti čerpali len verejné alebo štátne školy a potom prišli súkromné školy a začali brať z tohto jedného balíka. No ale však oni nebrali ja neviem čo, však to brali na deti, tie peniaze idú na deti, oni nejdú na školy. Čiže je úplne v poriadku, že vznikli cirkevné, že vznikli súkromné školy, a že si môžu konkurovať. Peniaze idú na deti.
Keď sa bavíme o tej kvalite, vy ste spomenuli alebo povedali také niečo, že keď chce byť, že škola môže si robiť čo chce alebo by si mohla robiť čo chce, otvárať hocijaké odbory, a ako by sme k tomu prišli. No keď chce byť škola kvalitná, ona nemôže si robiť úplne čo chce - ad jedna je tu zákon. Ale keď chce byť kvalitná, ona nemôže chcieť produkovať nezamestnaných. Však sama od seba by išla proti sebe. Aký rodič by zapísal svoje dieťa do školy, ktorá by vedome produkovala nezamestnaných?
K tým kritériám, o ktorých sme tu hovorili, ja ich považujem za šité horúcou ihlou. Už len fakt, že neboli pripravené v čase predloženia tohto materiálu do Národnej rady, je dôkaz, že sa robili na poslednú chvíľu. A naozaj, hoci sú to veci merateľné, ale nevypovedajú vždy o tej kvalite, napr. pokiaľ ide o číslo nezamestnaných absolventov. Tí absolventi môžu byť nezamestnaní, pretože chcú byť nezamestnaní, pretože im to vyhovuje byť na úrade alebo možno na čierno pracujú, alebo čakajú, že budú prijatí na inú školu, alebo chcú ísť do zahraničia. My nepoznáme motiváciu prečo je na úrade práce. A takto sa dajú spochybniť aj iné tie kritériá.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
20.9.2012 o 16:49 hod.
Mgr.
Jana Žitňanská
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Pán poslanec, vy ste na úvod povedali, že my tvrdíme, že sú tu nejakí zlí, sú tu zlé VÚC a dobrí zriaďovatelia. To nikto netvrdí, to nikto netvrdí. Nepodsúvajte niečo, čo nie je pravda. To, čo hovoríme je, že je tu potenciálny konflikt záujmov, keď jeden zriaďovateľ bude rozhodovať o osude tých ďalších.
Ďalej ste hovorili, že bol tu jeden balík peňazí, je tu jeden balík peňazí, z ktorého v minulosti čerpali len verejné alebo štátne školy a potom prišli súkromné školy a začali brať z tohto jedného balíka. No ale však oni nebrali ja neviem čo, však to brali na deti, tie peniaze idú na deti, oni nejdú na školy. Čiže je úplne v poriadku, že vznikli cirkevné, že vznikli súkromné školy, a že si môžu konkurovať. Peniaze idú na deti.
Keď sa bavíme o tej kvalite, vy ste spomenuli alebo povedali také niečo, že keď chce byť, že škola môže si robiť čo chce alebo by si mohla robiť čo chce, otvárať hocijaké odbory, a ako by sme k tomu prišli. No keď chce byť škola kvalitná, ona nemôže si robiť úplne čo chce - ad jedna je tu zákon. Ale keď chce byť kvalitná, ona nemôže chcieť produkovať nezamestnaných. Však sama od seba by išla proti sebe. Aký rodič by zapísal svoje dieťa do školy, ktorá by vedome produkovala nezamestnaných?
K tým kritériám, o ktorých sme tu hovorili, ja ich považujem za šité horúcou ihlou. Už len fakt, že neboli pripravené v čase predloženia tohto materiálu do Národnej rady, je dôkaz, že sa robili na poslednú chvíľu. A naozaj, hoci sú to veci merateľné, ale nevypovedajú vždy o tej kvalite, napr. pokiaľ ide o číslo nezamestnaných absolventov. Tí absolventi môžu byť nezamestnaní, pretože chcú byť nezamestnaní, pretože im to vyhovuje byť na úrade alebo možno na čierno pracujú, alebo čakajú, že budú prijatí na inú školu, alebo chcú ísť do zahraničia. My nepoznáme motiváciu prečo je na úrade práce. A takto sa dajú spochybniť aj iné tie kritériá.
Neautorizovaný