7. schôdza

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené dámy, vážení páni, ja mám dve interpelácie, jednu na pána ministra životného prostredia pána Žigu a druhú na pána ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja pána Počiatka. Začnem tou na pána ministra životného prostredia.
Vážený pán minister, v priebehu leta som navštívil niekoľko našich národných parkov, a to, čo som v nich videl a počul, ma núti obrátiť sa na vás s nasledujúcou interpeláciou.
V prvom rade by som rád ocenil vaše nedávne pozitívne rozhodnutie o definitívnom zastavení ťažby dreva v národných prírodných rezerváciách Kôprová a Tichá dolina v Tatranskom národnom parku. Zároveň vás však musím upozorniť, že v ďalších chránených územiach v najvyššom stupni ochrany, napr. v Národnej prírodnej rezervácii Furkotská dolina, teda v bezzásahovej zóne, na ktorú poukazuje aj výrazné upozornenie Štátnych lesov TANAP-u, sa už dlhšiu dobu vykonáva ťažba dreva, a to takým spôsobom, ktorý je v priamom rozpore so zákonom o ochrane prírody a krajiny (okrem toho, že ide o ťažbu v bezzásahových územiach, kde by sa vôbec nemalo ťažiť, ide navyše o ťažbu, ktorá sa netýka len suchých či poškodených jedincov nachádzajúcich sa v blízkosti turistických chodníkov, ale o likvidáciu či poškodzovanie zdravých jedincov hlboko v lesnom poraste, devastáciu vegetácie a pôdneho krytu ťažkými mechanizmami, hlukové znečistenie a pod.), čím dochádza k zjavnému porušovaniu zákona o ochrane prírody a krajiny, ako aj ďalších právnych noriem.
Po druhé by som vás chcel upozorniť na stavebné a iné aktivity v priestore Jasná - Chopok - Srdiečko, teda v centrálnej časti Národného parku Nízke Tatry, ktoré sú absolútne nezlučiteľné s funkciou ochrany prírody a poslaním národného parku.
Moja interpelácia na vás, vážený pán minister, znie:
1. Ste dostatočne oboznámený s vyššie uvedenými aktivitami, ktoré sa v súčasnosti realizujú na území národných parkov v Slovenskej republike?
2. Ak áno, sú podľa vás v súlade so zákonom o ochrane prírody a krajiny?
3. Realizujú sa zásahy do vegetačného krytu, terénne úpravy, stavebné aktivity a pod. v priestore Jasná - Chopok - Srdiečko v súlade so záverečným stanoviskom procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie?
Zároveň si vás dovoľujem požiadať o sprístupnenie všetkých relevantných stanovísk ministerstva životného prostredia, ako aj nižších zložiek štátnej správy pre životné prostredie, Slovenskej inšpekcie životného prostredia a Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky k vyššie uvedeným kauzám.
Teším sa na vašu operatívnu odpoveď a najmä na činy, ktoré zabránia pokračujúcej devastácii našich najvzácnejších chránených území. S pozdravom Mikuláš Huba.
A teraz tá druhá interpelácia adresovaná ministrovi dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja:
Vážený pán minister, Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky ako gestor procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie (skrátene ElA), vydalo v roku 2002 záverečné stanovisko k posudzovaniu environmentálnych vplyvov plánovaného diaľničného úseku Turany - Hubová. V ňom odporučilo ako najlepší variant tunelový variant popod masív Kopy vo Veľkej Fatre, známy ako tunel
Korbeľka.
V nasledujúcom období sa na toto záverečné stanovisko akoby zabudlo a zainteresované subjekty začali presadzovať povrchový variant výstavy tohto úseku, ktorý by obetoval diaľnici väčšinu unikátnej Kraľovianskej úžiny s jej prírodnými, krajinnými a environmentálnymi hodnotami. Stalo sa tak bez toho, aby bol predchádzajúci proces ElA právne či odborne spochybnený a nahradený novým plnohodnotným procesom v zmysle zákona č. 127/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Vyššie uvedený prístup sa oprávnene stretol s odmietnutím v domácich odborných kruhoch, v prostredí environmentálnych mimovládnych organizácií, ale aj Európskej únie, najmä DG Environment Európskej komisie, ktorá má na starosti aj ochranu európskej prírody, lebo v prípade preferovaného povrchového variantu vedenia diaľnice sú ohrozené (aj) európske hodnoty, konkrétne biotopy a druhy európskeho významu i celistvosť území Natura 2000. Slovenskými úradmi preferovaný prístup je pre Európsku komisiu ťažko prijateľný aj preto, lebo jestvuje reálna alternatíva, ktorá je voči prírode a životnému prostrediu šetrnejšia a neohrozuje európsky významné prírodné a krajinné hodnoty, a tou je spomínaný tunelový variant s tunelom Korbeľka.
Na túto skutočnosť upozornil na pôde Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky počas svojej ostatnej návštevy Slovenska aj eurokomisár pre životné prostredie pán Janez Potočnik.
Napriek tomu sa ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja opakovane snaží čeliť výhradám expertov mimovládnych organizácií a Európskej komisie stereotypným navrhovaním tzv. zmierňujúcich opatrení vo väzbe na povrchový variant, ktoré sú možno schopné zmierňovať menej významné dopady výstavby a prevádzky diaľnice v tomto úseku, avšak nie principiálny problém, ktorým je povrchové vedenie diaľnice a tým vyvolaný devastačný vplyv stavby a následnej prevádzky na prírodu, krajinu a životné prostredie.
Vychádzajúc z uvedených skutočností si vám, vážený pán minister, dovolím adresovať' nasledujúcu interpeláciu:
1. Prečo váš rezort nerešpektuje skutočnosť, že Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky v záverečnom stanovisku z posudzovania vplyvov na životné prostredie č. 1832/02 z 12. novembra 2002 odporučilo ako najvhodnejší tunelový variant s tunelom Korbel'ka?
2. Prečo váš rezort, aj napriek predchádzajúcim siedmim zlyhaniam, neprestáva presadzovať odborne zväčša nedostatočne podložené a viac-menej len kozmetické úpravy povrchového variantu vedenia trasy D1 Turany - Hubová, namiesto prijatia vhodnejšieho tunelového variantu?
3. Prečo sa v tejto súvislosti nerešpektuje požiadavka eurokomisára pána Potočnika zaoberať sa seriózne aj tunelovým variantom?
4. Prečo chcete znižovať kvalitu života obyvateľov a možnosti udržatel'ného rozvoja obcí Šútovo, Kral'ovany a Stankovany-Rojkov, keď sa tomu dá vyhnúť?
5. Aké sú hlavné dôvody preferovania povrchového variantu, keď ani rýdzo ekonomické analýzy nehovoria jednoznačne v jeho prospech?
Vopred vám, vážený pán minister, ďakujem za vecnú a konštruktívnu odpoveď a zároveň navrhujem prehodnotiť prístup k trasovaniu diaľnice D1 na úseku Turany - Hubová a vrátiť sa k tunelovému variantu v súlade s odporúčaním z citovaného záverečného stanoviska MŽP z roku 2002, ako aj s požiadavkami environmentalistov, ekológov, ochrancov prírody, krajinárov, časti miestnych obyvateľov a Európskej komisie. S pozdravom Mikuláš Huba. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, pán poslanec. Týmto sme vyčerpali písomne prihlásených poslancov. Pýtam sa, či sa niekto z poslancov hlási v tomto bode do rozpravy alebo k predneseniu interpelácie. Nevidím žiadne prihlášky. Uzatváram možnosť ústne sa prihlásiť. Pýtam sa členov vlády, či sa chce niekto vyjadriť k predneseným interpeláciám? Predpoklad asi nie. Len vyzývam pánov ministrov, aby potom reagovali na interpelácie v lehote do 30 dní. A vyhlasujem tento bod programu za skončený.
Vážené panie poslankyne, vážení poslanci, pokračujeme v prerušenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 184/2009 Z. z. o odbornom vzdelávaní (tlač 121).
Prosím, pána ministra školstva Dušana Čaploviča, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a spoločnú spravodajkyňu z výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport poslankyňu Bibianu Obrimčákovú, aby zaujala miesto určené pre spravodajcov.
Dnes dopoludnia vystúpili všetci poslanci, ktorí sa do rozpravy prihlásili písomne. Preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Do rozpravy sa teda prihlásili dvaja páni poslanci.
Nech sa páči, pani poslankyňa Jana Žitňanská.

(Pokračovanie rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 184/2009 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 121.)

Vážená pani predsedajúca, pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, mám pocit, že počet v sále sa redukuje napriek tomu, že preberáme tak dôležité materiály, tak dôležité novely zákonov, akými sú tieto školské.
Ja by som možno ešte skôr, ako sa začnem vyjadrovať k tomuto návrhu predsa len zareagovala na pána ministra, ktorý k predchádzajúcej novele vystúpil na záver rozpravy, nebola možnosť naňho reagovať, ale myslím si, že tam odzneli niektoré veci, ktoré si treba povedať a na ktoré teda v tejto chvíli chcem zareagovať.
Po prvé. Pán minister, vy ste povedali vo svojom príhovore v záverečnom, že pani prezidentka Asociácie súkromných škôl a školských zariadení pani Repčíková sa bola bývala vyjadrila, že sa hanbí za nejaké školské zariadenia. A ona tu nie je, nemôže sa brániť. Čiže chcela by som z tohto miesta povedať, že pani Repčíková sa dištancuje od týchto slov, že nikdy neodzneli, a teda nie je to pravda. (Reakcia z pléna.) V poriadku, to potom budete si môcť vydiskutovať. Ja som si kládla za povinnosť, aby to tu odznelo, keďže napísala to aj verejne, že nič takéto nikdy nepovedala.
Druhú vec, pán minister, opäť neviem, či máte všetky informácie, alebo niekto vás zámerne zavádza, alebo či vy o tom neviete, nechcete vedieť. Spomínali ste rezortný informačný systém, že nemáte ani len logo. Pán minister, dovoľte, aby som vám predstavila logo rezortného informačného systému. Je to na stránke www.debyrokratizacia.sk/ris a je to vlastne k tomu aj podstatne viacej, než len samotné logo. Pán minister, tvrdili ste tu pred dvomi hodinami, že nemáte nič, ani logo. Ja vám hovorím nie je to pravda. Logo je, je aj rezortný informačný systém, pokiaľ viem, už šesť mesiacov čaká na to, aby sa spustilo testovanie. Mne to nepríde vtipné, keď sa tu nehovorí pravda. Preto si kladiem za povinnosť niektoré fakty uviesť na prvú mieru. Takže toľko k nepravdám alebo teda nejakým dezinformáciám.
A ešte mám aj jednu otázku na vás, pán minister, a budem veľmi rada, keď mi ju zodpoviete. Týkala sa môjho pozmeňujúceho návrhu, pokiaľ ide o možnosť pre deti so špecifickými potrebami, aby navštevovali niekoľko centier špeciálno-pedagogického poradenstva. Vy ste tvrdili, že tak môžu. Ja sa pýtam ako budú môcť, keď rodič musí podpísať čestné vyhlásenie, že jeho dieťa navštevuje len jedno takéto zariadenie. Aj oni budú môcť teda v jednom ho vykazovať. Tak sa pýtam, ako to budú môcť robiť? Ako budú môcť deti dostať komplexnú liečbu, keď potrebujú navštíviť možno niekedy viac tých centier, nakoľko naozaj v tých menších mestách nie všetky centrá majú všetkých potrebných odborníkov. A ja vás poprosím o tú odpoveď aj preto, lebo pokiaľ viem, tak keď sa vás, vás a vašich kolegov na úrade pýtali ľudia z týchto centier, odpoveď ani teda nič nedostali od vás. Takže budem veľmi rada za vašu odpoveď, ako majú oni evidovať tie deti, ako rodičia majú dávať čestné vyhlásenia.
No, a teraz k samotnému tomuto návrhu zákona. Také osobnejšie vyznanie možno. Naozaj považujem tento zákon, túto novelu zákona aj to, čo sme preberali predpoludním za jedny z najhorších materiálov, ktoré sme dostali od tejto vlády. Pretože, áno, boli tu dane, zvyšovanie daní, odvodov, tu si môžme povedať, že je kríza, treba sa spolupodieľať, je to nepríjemné, hnevá to, ale môžme aspoň dúfať, že tie peniaze, ktoré sa od pracujúcich ľudí vyzbierajú, že skončia napríklad vo zvýšených platoch pedagógov alebo niekde zmysluplne. Ale pri týchto konkrétnych dvoch návrhoch, ktoré tu máme, či už financovanie školských zariadení, alebo aj tento zákon o odbornom vzdelávaní. To nejde o to, že my teraz alebo vy teraz, lebo vy za to budete hlasovať pravdepodobne, príjmete niečo, čo potom o tri roky alebo o štyri roky sa dá zvrátiť zo dňa na deň. Sadzby dane zvrátime zo dňa na deň alebo iné opatrenia, ale tu to vidíte, naozaj potrestať, potrestať jednu generáciu detí, znemožniť im, aby si slobodne vybrali svoju vzdelávaciu cestu, idete zabrániť talentovaným deťom možno aj ktoré nemajú dobré známky, aby sa dostali na gymnáziá, stredné odborné školy. Idete umožniť likvidáciu nepohodlných škôl, najmä súkromných a cirkevných a myslím si, že toto nie je dobrý signál pre Slovensko.
Naďalej si myslím, ako som už povedala, že právomoc pre VÚC rozhodovať, ktorá škola smie a ktorá škola nesmie otvoriť prvý ročník, je konfliktom záujmov a trvám na tom, že je to zlý nápad a nie je na ňom nič dobré. Napriek tomu, teda, že áno, súhlasili sme na výbore s tým, aby keď už takéto niečo má byť, aby aspoň boli jasné pravidlá, podľa čoho sa bude posudzovať kvalita, aby nemohli naozaj svojvoľne úradníci, poslanci regionálni rozhodnúť, že táto škola áno, táto nie. V tých kritériách, ktoré boli schválené na výbore, ja už som aj na výbore o tom hovorila, je jedno, jedno z tých kritérií a síce ôsme, ktoré hovorí alebo dáva tú možnosť samosprávnym krajom určiť si ďalšie kritériá. Čiže zatiaľ čo prvých 7 kritérií sú veci, ktoré sú merateľné, exaktné, to ôsme je také, že keď si samosprávny kraj povie, že chce školu len nad 500 žiakov, nechce školu pri ceste, môže to byť tým kritériom, podľa čoho bude posudzovať.
Preto dovoľte, aby som predniesla pozmeňujúci návrh a zároveň by som chcela poprosiť pani spravodajkyňu, aby sme potom o bode 3 zo spoločnej správy hlasovali samostatne, keďže spoločná správa obsahuje tento bod. Teda prečítam ho a potom ešte aj dovysvetľujem, prečo navrhujem to, čo navrhujem.
K čl. I. V čl. I 13. bod § 4 ods. 2 písm. c) sa na konci pripája táto veta:
1. "Počet tried prvého ročníka stredných škôl" určuje aj, "sa určuje aj podľa uplatnenia absolventov strednej školy na trhu práce,
2. materiálno-technického a priestorového zabezpečenia strednej školy,
3. výsledkov monitorovania a hodnotenia kvality výchovy a vzdelávania vykonaných štátnou školskou inšpekciou podľa osobitného predpisu, 11a)
(Poznámka pod čiarou k odkazu 11a) znie: "11a) § 154 ods. 7 zákona č. 245/2008 Z. z."),
4. výsledkov hodnotenia externej časti maturitnej skúšky a písomnej formy internej časti maturitnej skúšky,
5. výsledkov teoretickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky, praktickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky, absolventskej skúšky a záverečnej skúšky,
6. výsledkov z celoslovenských kôl súťaží alebo predmetových olympiád a výsledkov medzinárodných kôl súťaží alebo predmetových olympiád,
7. účasti strednej školy v medzinárodných projektoch alebo v medzinárodných programoch a
8. výsledkov autoevalvácie.
Odôvodnenie:
Navrhovanou úpravou predmetného ustanovenia sa za účelom zobjektívnenia schvaľovacieho procesu samosprávneho kraja doplňujú merateľné kritériá, podľa ktorých bude určovať počty tried prvého ročníka stredných škôl vo svojej územnej pôsobnej pôsobnosti pre prijímacie konanie v nasledujúcom školskom roku.
A teraz by by som chcela vysvetliť, prečo som tam namiesto tých ďalších kritérií navrhla autoevalváciu, teda interné hodnotenie. (Krátka pauza.)
No, takže povedzme si niečo, čo to je autoevalvácia, pretože mnohí majú pocit, že to je to, keď, alebo môže to byť to, že škola povie sama o sebe - sme najlepší. No, nie je to celkom tak. Autoevalvácia je v mnohých krajinách zaužívaný spôsob merania kvality, internej kvality a ja vám môžem, len aby ste si vedeli predstaviť, na čo všetko sa dá prísť pri takej autoevalvácii, čiže samohodnotení, na čo sa dá prísť, akými otázkami sa dá dostať naozaj aj k relevantným odpovediam. Samohodnotenie má zhromaždiť domáce informácie, ktoré škole pomôžu zlepšovať a zefektívňovať prácu. Čo môže byť predmetom samohodnotenia? Napríklad otázky: Je naše vyučovanie efektívne? Sú vzdelávacie výsledky žiakov úmerné úsiliu a prostriedkom, ktoré sme vynaložili? Aká je u nás nadväznosť jednotlivých stupňov vzdelávania? Využívame, tam, kde je to možné skúsenosti žiakov z ich reálneho života? Dávame vo vyučovaní dosť príležitostí na samostatné objavovanie a tvorivú činnosť? Kladieme dôraz na rozvoj myslenia i na pamäťové výkony, využívajú sa u nás vo vyučovaní žiaci, učitelia, využívajú u nás, pardon, vo vyučovaní žiaci, učitelia informačné a komunikačné technológie? Nevyužívajú ich iba formálne?
Takisto je tu množstvo otázok na spoluprácu s rodičmi, s miestnou komunitou. Toto samohodnotenie sa dá robiť pomocou jednoduchých dotazníkov, do ktorých sa zapájajú rodičia, pedagógovia. Naozaj je to niečo, čo nie je čisto subjektívne hodnotenie, ale na základe tých dotazníkov dá sa celkom dobre zistiť a odmerať vlastne tá pridaná hodnota tej školy. Takže preto si myslím, že ak už máme hodnotiť kvalitu školy, mala by sa hodnotiť komplexne, nielen externými nejakými meraniami, ale aj internými. No, čiže to je jeden pozmeňujúci návrh.
A ešte mám druhý pozmeňujúci návrh, ktorý zaznel aj na výbore ale nebola vôľa ho vtedy podporiť alebo teda prijať, týka sa toho nápadu, aby priemery známok určoval ďalší osud dieťaťa.
Čiže dovoľte, aby som predniesla pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jany Žitňanskej, Miroslava Beblavého, Martina Poliačika a Petra Osuského a Richarda Vašečku k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 184/2009 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, parlamentná tlač 121.
V čl. IX sa vypúšťajú body 21, 22 a 23.
Odôvodnenie:
Zavedenie priemeru známok ako nového predpokladu možnosti uchádzať sa o prijatie na gymnázium alebo strednú odbornú školu bude diskriminovať žiakov škôl, kde je hodnotenie, a teda známkovanie prísnejšie. Keďže neexistuje jednotné hodnotenie, známkovanie nie je objektívnym odrazom vedomostí žiakov. Navyše zavedenie známok ako podmienky pre uchádzanie sa o prijatie na strednú školu vytvára predpoklady na korupciu, kedy sa známky budú v úvodzovkách "vybavovať". Takže to je druhý náš pozmeňujúci návrh a ja som teda dúfala, pán minister, že aspoň nejaký kompromis sa aj v tomto nájde, pretože aj sme si hovorili pri tom prvom čítaní, čo vlastne aj tie známky znamenajú, čo znamená priemer 2,0; 2,75; ale v tomto ste naozaj tvrdohlavý.
Na záver dovoľte, aby som možno povedala jednu, jednu takú, takú myšlienku, alebo, pán minister, to, že vstúpite do dejín, už je fakt, lebo ste sa stali ministrom, ale ak prejdú tieto návrhy, ktoré predkladáte, tak vstúpite do dejín ako minister, ktorý umožnil likvidáciu súkromných a cirkevných škôl, ktorý znemožnil stovkám žiakov slobodne si vybrať vzdelávaciu cestu a ktorý zlikvidoval mnohé centrá voľného času a zabránil mnohým deťom zmysluplne tráviť voľný čas a rozvíjať svoj talent. Ďakujem.

Ďakujem pani poslankyňa. S faktickými poznámkami sa prihlásili dvaja páni poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa. Pán poslanec Marián Kéry.

Ďakujem za slovo, pani podpredsedajúca. Čo povedať? Pani poslankyňa Žitňanská, na úvod poviem, že už druhé volebné obdobie som poslancom Nitrianskeho samosprávneho kraja. To, čo vy hovoríte o likvidácii cirkevných a súkromných škôl je úplne opak. Poviem vám konkrétny príklad. Kvôli konsolidácii verejných financií sme v Nitrianskom samosprávnom kraji boli nútení viaceré školy zlúčiť. To znamená, že dve školy sme spojili do jedného a ušetrili sme na energiách a na ďalších veciach. Ale, viete čo sa stalo? Na miesto tejto našej školy vznikla nová súkromná škola. Takže úplný opak toho, čo hovoríte vy.
A druhá vec, čo chcem povedať, ja práveže podporujem to, že regionálne parlamenty, zastupiteľstvá samosprávnych krajov budú rozhodovať o tom, aká škola má vzniknúť a aký typ. Dokonca by som išiel až tak ďaleko, že by som možno do zákona dal niečo také, že ministerstvo školstva musí byť súčinné s príslušnou VÚC-kou o tom, že či dovoliť, aký typ škole dovolí, aby vznikla na území tohto kraja. Ďakujem.

Poslanec Bublavý.

Ďakujem za slovo. Myslím si, že konečne sa našiel pán minister školstva, ktorý ide robiť poriadok v strednom školstve, že je nedostatok študentov a demografická krivka ide smerom nadol. To je, žiaľ, pravda. A kvôli tomu, že sú normatívne dotácie na žiakov pri prijímaní či už do gymnázia, alebo stredného školstva, to je fakt. Čiže, tu si musíme naozaj uvedomiť, že na gymnáziu študujú ľudia alebo deti, ktoré idú zo základných škôl, ktoré majú priemer 3 až 4, ktoré by mali ozaj posilniť stredné školstvo, lebo gymnázium by mala byť taká predpríprava na vysokú školu, kde by mala nastupovať naša inteligencia. Takže tu je si potrebné aj uvedomiť, že je potrebné ten normatív, ktorý pán minister dal, do dva. To je naozaj to, čo treba len kvitovať a podporovať. A návrh zákona aj posilňuje nástroje odborného vzdelávania s cieľom prispôsobiť odborné vzdelávanie a prípravu požiadavkám trhu práce a hľadá riešenie v prípade nadbytočných študijných odborov, o ktorých trh práce záujem nemá. Aj to si treba uvedomiť. A spájanie škôl alebo aj rušenie, či už kompetencie VÚC, ktoré má, naozaj to je holý fakt, lebo ak je škola, ktorá by mohla mať 600, 700 žiakov a má len 250, tak ako to môže prežiť tá stredná škola, ak nebudeme kumulovať, či už spájať, alebo aj niektoré rušiť. Ale tu nastupuje stredné školstvo, ktoré je súkromné alebo aj cirkevné, ktoré to supluje.

Reakcia na faktické, nech sa páči, pani poslankyňa Žitňanská.

Ďakujem pekne. No ja si myslím, že v tom sme sa zhodli všetci, ako tu sedíme a ktorí sa vyjadrujeme k tejto téme, že optimalizácia je potrebná, pretože naozaj máme dvojnásobný počet voľných miest než reálne máme žiakov, čiže to je fakt. To, v čom sa nezhodneme je spôsob ako optimalizovať túto sieť. My si myslíme, alebo ja budem teda hovoriť za seba, že tak ako je nastavená tá filozofia a vlastne po revolúcii sa nastavila, že naozaj je tu možnosť, aby vznikali popri verejných školách aj súkromné a cirkevné, že môžu popri sebe existovať a môžu zápasiť o toho študenta a majú mať rovnaké teda podmienky, že túto filozofiu by sme nemali opustiť. Pretože len keď je konkurencia, sa môže vygenerovať aj kvalita. Mnohí rodičia, ktorí majú svoje deti vo verejných školách, hovoria o tom, že by boli veľmi nešťastní, keby že zaniknú súkromné a cirkevné školy, pretože aj na tú verejnú školu je to tlak, aby bola kvalitnejšia, aby robila viacej pre toho žiaka. Takže v tomto ja si myslím, že nie úradníci, nie poslanci, ale naozaj kvalita by mala rozhodnúť o tom, ktorá škola prežije a ktorá nie. A ja súhlasím s vami, keď je veľká škola a má málo žiakov a vedľa nej je ďalšia, tak nech, nech sa spoja. V tom ja nevidím najmenší problém, pretože naozaj je to nevyhnutné.
A pokiaľ ide ešte celkovo o ten nápad nahnať viacej gymnazistov na stredné odborné školy alebo teda žiakov, ktorí by ináč išli na gymnáziá. Myslím si, že v štádiu, keď tieto stredné odborné školy mnohé sú nekvalitné a produkujú nezamestnaných, až 22 alebo 25 % absolventov stredných odborných škôl končí na úradoch práce. Tak najskôr urobme poriadok v týchto odborných školách, nech sú kvalitnejšie a potom, kľudne otvorme viacej tie dvere a možno sa aj tí žiaci tam budú viacej hlásiť, aj tí, ktorí by ináč išli na gymnázium. Ale tento spôsob naháňať viac žiakov do zlých škôl, je podľa mňa strašný.

Ďakujem pekne, s posledným vystúpením je pán poslanec Juraj Blanár. Nech sa páči, dávam mu týmto slovo.