7. schôdza

Ďakujem, pán poslanec.
Na vaše vystúpenie nie sú žiadne faktické poznámky.
Ukončujem všeobecnú rozpravu.
Alebo chcete ešte vystúpiť v rámci rozpravy? (Reakcia navrhovateľa.)
Takže nie je uzavretá rozprava, budete môcť reagovať.
Nech sa páči.

Pani predsedajúca, ďakujem za slovo. Vážené poslankyne, vážení poslanci, chcel by som reagovať od konca, aspoň si to teda považujem za povinnosť, bez snahy robiť niektoré zbytočné závery a so snahou vyhnúť sa niektorým takisto zbytočným konfliktom.
Začnem pánom poslancom Hlinom. No ako som sľúbil, a vy ste sľúbili, že k nám napíšete podanie, tak sa budeme zaoberať psom. Ja proti tomu nič nemám. Prokuratúra je povinná vyšetriť všetko. To znamená, ako som povedal, až sa oboznámime so spisom, tak vám odpíšeme, pán poslanec, že čo je alebo či to bolo alebo či to nebolo v poriadku. Neviem to teraz posúdiť. A preto vám hovorím, že až si to prečítam, tak potom budeme schopní povedať, či okresná prokuratúra rozhodla správne alebo rozhodla nesprávne. A takisto dostanete aj určite odpoveď. V každom prípade ste však vtedy mali možnosť požiadať krajskú prokuratúru o preskúmanie postupu okresnej prokuratúry, ale nevadí, to sa dá aj takýmto spôsobom riešiť.
To, že tam je uvedené, že proti tomuto nie je prípustný opravný prostriedok, je v poriadku. Nebolo to totiž v trestnom stíhaní, to znamená, že tam kedykoľvek, kde je vo veci rozhodnuté, môže prokuratúra pokračovať v konaní. Tam problém nie je v tomto ohľade, pretože ak sa stal priestupok alebo trestný čin, to, že niekto tam uvedie, že teda to tak nie je, nepokračuje ďalej v konaní, ešte neznamená, že tak nie je možné urobiť. Takže vám sľubujem ešte raz aj pred plénom, že sa určite na to pozrieme.
O tom, či budete alebo nebudete mať úspešný pojazdný cirkus, neviem rozhodnúť. Ani neviem, ako skončí ten cirkus, my sme zvyknutí na všeličo, aj na cirkus aj doma, aj inde. Takže vám nemôžem odpovedať ani na toto.
Začal by som, ak dovolíte, tak vo všeobecnosti takou vecou, ktorá, by som povedal, sa ma aj týka osobne, aj sa ma netýka osobne, a to, že teda či je alebo nie je generálny prokurátor. Pani poslankyne a páni poslanci, ja za to, že generálny prokurátor nie je, môžem asi tak, ako keď vyjdem von a bude pršať. Čiže ja som tu v podstate asi v takej situácii, ako keď na lodi alebo v lietadle zomrie kapitán a kopilot tam zostane, ktorý potom nemôže povedať: „Tak ja sa vzdávam, ja odchádzam dozadu medzi cestujúcich, nech sa tu robí, čo chce, nech lietadlo padne, mňa to ďalej nezaujíma.“ Toto som mohol urobiť. Aj sa vám priznám, ako tu stojím pred vami, že som uvažoval o tom, že sa do mesiaca vzdám, ak to teda nebude vyriešené, keď sa diala voľba generálneho prokurátora, ale potom som uvážil, že to by bola vlastne zbabelosť. Ja by som vlastne ušiel z boja, lebo ten problém aj tak by sa nebol vyriešil. A to nezáležalo na prokurátoroch a už vôbec nie na mne ako námestníkovi generálneho prokurátora. V podstate som musel tam zostať a znášať všetky tie veci okolo a nepríjemnosti minulý rok. A keby ste boli v mojej koži, neviem, kto z vás by to asi chcel tak zažívať, čo sa tam dialo, všetko možné, lebo mať rozpor Generálna prokuratúra kontra Národná rada kontra vláda ešte k tomu aj, to nie je nejaká príjemná záležitosť. Pritom všetkom musíte zabezpečiť, aby tá prokuratúra fungovala, aby mala všetko, čo potrebuje.
To vám poviem hneď, ako to je. My sme sa dostali do finančných problémov. Vlastne kvôli tomu aj to všetko začalo súvisieť so všetkým. Začali sa hrnúť problémy, ktoré boli neuveriteľné a nevídané, pretože nám pribudla vojenská prokuratúra. To vám vysvetľovať, čo sa dialo a aké nastali problémy, nebudem, nechcem vás tým zaťažovať. Jednoducho prešlo mimo poslancov takéto niečo. Takže ešte raz vám hovorím, na túto otázku všetkým tým, ktorí ste sa pýtali, by som odpovedal, že plačete na cudzom hrobe. Ja za to nemôžem. A keď bude generálny prokurátor, nech si to potom on zodpovie ďalej.
A to, či generálny prokurátor ďalej posunie tú loď tak, ako si to predstavujú niektorí z vás, a či si myslíte, že by to tak malo byť, to je veľmi otázne, pretože pokus o prijatie nových zákonov minulý rok, ako viete, skončil v podstate fiaskom. A ten pokus bol práve naviazaný na neschopnosť zanalyzovať situáciu na prokuratúre. Ja som posledný človek, ktorý by povedal, že tam netreba nič zmeniť. To vôbec nie je pravda. Ten systém zostal v určitej dobe a treba ho posunúť ďalej. Treba sa prispôsobiť novým situáciám, novým podmienkam a tak ďalej. Ale to podľa môjho názoru nebolo šťastné vykročenie, lebo práve bol urobený bez analytiky, bez poznania skutočnosti a v podstate tým, že sa vytvorili takzvané problémy. Tu sa riešili problémy, ktoré neboli problémy prokuratúry a spoločnosti, ale to boli takzvané problémy. A všetci viete, to vyvrcholenie aké bolo.
No by som odpovedal na otázku ešte, ako to vlastne funguje. Pán poslanec Viskupič sa ma spýtal, ako sa mi pracuje. No ťažko sa mi pracuje. No ale musím pracovať. A takisto aj ostatní tam musia pracovať, opakujem ešte raz, nemám na to možnosť ináč reagovať. A o tom hovorím práve v závere tej správy. A snažím sa vyhnúť konfliktom, útokom a vysvetľovaniam, kto za čo môže. My určite nemôžeme, to mi uznáte, za tú situáciu. My sme tí poslední, ktorí mohli do toho potom zasiahnuť. A keď to tak je, tak ale nezostáva nič iné, iba v tom zotrvať a bojovať tam v tom priestore. Tam ja nemám inú možnosť. A tí prokurátori, na ktorých ste sa obrátili, sú presne na tom takisto.
Nebudete mi veriť, ale môj osobný prieskum u prokurátorov bol veľmi zaujímavý. Bol taký, že množstvo ľudí si kupuje za svoje peniaze napríklad monitory, napríklad takéto kresielko, aké tu máte, nehovoriac o ja neviem ventilátore, ak máte horúco, lebo vyhoďte si z hlavy, že prokuratúry majú zväčša klimatizované miestnosti, kde je mahagónový nábytok, a že si tam prokurátori žijú ako prasiatka v žite, poobede sa uložia na pohovčičku, pospinkajú si a rozmýšľajú, čo je, kedy pôjdu konečne domov. To tak nie je. Tam je taká situácia hocikde, že keď ste prokurátor a mali ste pred sebou predchodcu, čo bol fajčiarom, tak si sám aj omaľujete tú svoju kanceláriu. A verte tomu, že to tak je. Najprv mi to nechceli poprezradzovať, tak som musel sľúbiť, že ja ten prieskum robím kvôli tomu, aby sa vedelo realisticky, o čo tu vlastne ide a ako to vyzerá. Neberte to odo mňa ako sťažnosť, lebo ja viem, aká je situácia nielen posledný rok alebo posledné tri roky s peniazmi v štátnej správe. Prokurátori nikdy neplakali, to ste nemali v žiadnej správe, čo to je. Ja vám len hovorím na margo toho, keď chcete vedieť, ako sa tam pracuje. Tam sa takto pracuje, takéto sú aj problémy. To znamená, že my sme hocikedy na kraji, by som povedal ekonomického krachu. A to je ten dôkaz, ktorý som vám povedal, že tí ľudia si musia sami zabezpečovať základné veci. A to je už dlhé roky. No ale toto som sa asi nemal takto dať uniesť a nemal som vám povedať vlastnú štatistiku. Ale keď ste to chceli vedieť, tak to vedzte. Nie je to v tej správe.
A keď mi pani poslankyňa Žitňanská vyčítala, že by chcela viac analytiky. (Reakcia z pléna.) No, áno, napríklad analýza toho jedného trestného činu § 212 Trestného zákona. Tak vám poviem ešte ďalšiu takú perličku. To je taký svojský trestný čin. Dajme tomu, že ja nie som odborník práve na túto oblasť, ale viem určite jednu vec, že keď niekto niekedy ukradol, keď sa tak vyjadrím, v obchode nejaký rožok alebo chlieb, alebo niečo podobné preto, že bol hladný a ho zjedol, tak toto by asi tak logicky vychádzalo, že to by nemalo byť trestným činom, že veď však on neukradol ja neviem vodku, alebo víno, alebo niečo podobné, on tam zjedol jedlo. No a keď toto urobí dva-tri razy, tak poviem, aby ste vedeli, tak niet inej možnosti, iba ho zavrieť natvrdo. A ja som povedal, že toto je ale taká akási zvrhlosť alebo čo to je. A teraz som zisťoval, ako to tí prokurátori robia. Tak oni sa snažia tak vymanipulovať sa z toho priestoru. A dokonca som zistil, že poniektorí, pretože je tam možno aj podmienečné zastavenie, ale je to vtedy, keď nahradíte škodu, ten prokurátor radšej zaplatí za neho tú sumu, aby bolo možné vôbec takýto krok urobiť. Takže toto je ten trestný čin, ktorý pani poslankyňa našla, čo analyzujeme. A priznám sa, že teraz som vám ho doanalyzoval ešte aj viac, tu je to písomne pre toho, kto tomu moc nerozumie. Ale ona je právnička, takže pochopila, o čo tam ide. Ale toto chceme riešiť práve pri novele Trestného zákona.
Je tam aj analýza iných vecí. Ale odmietam tvrdenie, že my tam politicky hodnotíme policajtov. To nie je pravda. Ja vám poviem, že náš názor na políciu je v tom smere jednoznačne jasný, majú ťažkú robotu a tá ťažká robota sa vždy zrazu znásobuje, keď dochádza k voľbám a zmene v systéme. Zrazu musia policajti poniektorí, ktorí sú, a ja vám nehovorím teraz o jednej alebo druhej vláde a tak ďalej, to mi je dosť jedno, čo boli odborníci väčšinou odísť. A prečo? No preto, lebo prišla nová garnitúra a to sa mení. Ale vžite sa do mojej situácie a mojich kolegov, že oni majú zrazu pracovať s novými ľuďmi, ktorí prídu. To znamená, za 4, 5 alebo 8 rokov ste nejakého človeka niečo naučili a zrazu ten človek odíde, príde nový, ktorý väčšinou nevie nič alebo je úplne kdesi vedľa. Toto je veľmi nevhodná situácia.
Kritizuje sa tam úroveň vyšetrovateľov a tak ďalej. Pravda bola taká, že v poslednom období zrazu operatívna činnosť mala prednosť pred vyšetrovateľmi. Toto nie je ale dobré riešenie, pretože úspešnosť vyšetrovania a vôbec prípravného konania určuje súd. Len vtedy som úspešný, ak niečo zažalujem, tak mi to súd odsúdi, ale nie oslobodí ma od toho. To znamená, že ak ma od toho oslobodí, je to pre mňa zlý bod. A tých bodov, keby ste si pozerali, ako sa nám to mení, lebo to je podstatná vec, síce nie je to také strašné, tam dochádza k určitým, by som povedal, chceniam prokurátora alebo tlakom, ako to dostať. Len tá polícia v tomto ohľade nám nestíha takým spôsobom, ako by to malo byť. A to je kvôli ich vzdelaniu, pretože sú tam telocvikári, chemici. Ja vám môžem vymenovať všelijaké povolania, ktoré tam sú. To znamená, že to s právom nemá nič spoločné. A tá príprava a ich plat je tiež nie bohvieaký. No teraz to vezmite ako kritiku celkove toho systému. Ale vezmite to takto, nie je možné, aby prokurátor bez zabezpečenia systému vyšetrovania zo strany polície bol úspešný. O toto tu ide. To znamená, že celé to trestné konanie je potom závislé od jedného bodu.
Toto som si nechal na záver.
Ja pánu poslancovi Hrnčiarovi a pani poslankyni Vaľovej vôbec nevyčítam, že sa postavili za svoje mesto, som si to vypočul pozorne. Ja ich chápem ako primátorov, z tohto pohľadu musia brániť svoje mestá, robia to správne. Ja proti tomu nemôžem mať nič, pretože bolo by zlé od nich, ak by povedali, že to je inak. Oni si hája peniaze svojho mesta, lenže ja vám poviem pozíciu druhú. Mňa nezaujíma, či to je nejaká firma z Cypru alebo ja neviem z Ukrajiny, alebo Francúzska, alebo Nemecka, pre mňa je subjekt ako subjekt. Z tohto pohľadu ja nemôžem rozlišovať, dokonca vám to poviem takto, ja nemôžem ani rozlišovať medzi štátom, fyzickou osobou a právnickou osobou. U mňa sú si všetci rovní v tomto rade, pred zákonom aj pred súdom. Ja nemôžem sa stavať do pozície štátneho zástupcu. To znamená, že mám chrániť iba záujmy štátu. Ja mám podľa ústavy chrániť záujmy fyzických osôb, právnických osôb a štátu. A všimnite si, že ten štát je tu až na konci, to znamená, mám konať vo verejnom záujme. A to, či to je alebo nie je miliarda, nezávisí od hodnotenia tohto. Otázka je, či bol alebo nebol porušený zákon a kritérium tohto je iba jedno, to znamená, že ak podám mimoriadne dovolanie, či mi vyhovie Najvyšší súd. V tomto prípade, pokiaľ si dobre pamätám, lebo tú konkrétnu kauzu si až tak nepamätám, to je už tak aspoň tri roky stará vec, čo pán primátor mesta Martin spomínal, pokiaľ viem, tam vyhovel Najvyšší súd tomu dovolaniu a celé konanie je otvorené, týmto nie je skončené. Ja som nepovedal tým, že musia prehrať celý ten spor. Naviac, treba povedať, že pokiaľ viem, to mimoriadne dovolanie bolo podané ešte za existencie generálneho prokurátora. Čiže to vôbec s tým nesúvisí, či bol alebo nebol generálny prokurátor. To je toľko k tomu, ku konkrétnej veci, ale nechcem sa viac tam, by som povedal, zaplietať do tej konkrétnej kauzy, lebo to je už pre mňa strašne dávno. Ja si nepamätám detaily niektoré, ale s určitosťou vám poviem, že mesto Martin malo právo sa vyjadriť k Najvyššiemu súdu, k tomu mimoriadnemu dovolaniu. A ak by bolo namieste tvrdenie mesta Martin, tak Najvyšší súd by mal možnosť tomu mimoriadnemu dovolaniu nevyhovieť.
Dávam len takú krátku štatistiku, že v roku 2011 sme podali 183 dovolaní a z toho ich bolo 38 zamietnutých. Čiže to nie je tak, že v tom, s čím sa obrátime na Najvyšší súd, aj vyhovejú. To je otázka veľmi komplikovaná.
A namietanie u mňa, aké bolo zloženie senátu, nemôžem ovplyvniť, pretože zákonný sudca a senát sa určuje spôsobom, že, by som povedal, malo by to byť náhodné riešenie. A už vôbec nezávisí od dovolateľa, to znamená, či je už fyzická osoba účastník konania alebo mimoriadne dovolanie, keď ho podá Generálna prokuratúra. Vôbec nezáleží na tom, že by som si ja vybral senát alebo sudcu, ktorý bude o veci pojednávať. Ani len sa mi nesníva o takom niečom.
Pokiaľ sa týka celého riešenia alebo teoretickej časti tohto oprávnenia, my tam pomerne na rovinu píšeme, čo je problém alebo v čom je výhoda a nevýhoda. Výhoda tohto oprávnenia je nasledovná. Víťazí princíp zákonnosti, to je pravda. Keď raz budete mať rozhodnutia súdov, s ktorými neviete pohnúť, a sa obrátite na Generálnu prokuratúru, tak ako ste boli možno niektorí z vás v súdnych sporoch, budete šťastní, že to dovolanie je podané, lebo ste si nevedeli poradiť a presadiť sa na tých súdoch a dostáva to úplne iný súd, čo je Najvyšší súd. Ak však budete na druhej strane, to znamená, že proti vám je podané to mimoriadne dovolanie, tak určite šťastní nebudete, ale život v práve, a teda na súde je takýto práve, že tí, ktorí sú úspešní, sú spokojní a tí, ktorí sú neúspešní, sú nespokojní. My nemôžeme mať na strane aj navrhovateľa, aj odporcu, to sa jednoducho nedá. Ja nemôžem bojovať za obidve strany. Ja prejavím svoj názor, ďalej rozhoduje súd. A na to je práve ten súd nezávislý a má byť nestranný, aby rozhodol podľa svojho vedomia a svedomia. Ako rozhoduje ale súd a či tak rozhoduje, nie je mojou zodpovednosťou. Je to zodpovednosťou každého jednotlivého sudcu, ktorý je ústavný činiteľ. A to sudcom nemôžeme nikdy zobrať. To je správne a tak to má byť.
Mimoriadne dovolanie z toho pohľadu skutočne nabúrava teda princíp právnej istoty. Len vám zopakujem ešte raz, ten princíp právnej istoty je niekedy na úkor zákonnosti. A teda ide o presvedčenie niekoho, že nemôže sa nijakým spôsobom dovolať práva a spravodlivosti. A nie je celkom pravda, že to bolo iba na základe iniciatívy štátnych inštitúcií. Keď zaniklo bývalé oprávnenie podobné, to sa vždy tak cyklicky vracalo, takéto obdobné, tak písalo nám množstvo ľudí, ktorí boli nespokojní. Niektorí to vôbec nevedeli pochopiť, že už sa nemôžu nikde nikdy obrátiť, že už to skončilo, že raz a navždy prehrali. Je ťažké vysvetliť niekomu, kto je niekoľko rokov v spore, že je neúspešný, pretože už nie je možné sa na niekoho obrátiť. To je dosť nevysvetliteľná situácia. A pre Slovensko bola nezvyklá aj preto, že väčšinou sa k nám obracali ľudia, ktorých finančné možnosti neboli bohvieaké. To znamená, že nemali možnosť na dobrého advokáta, nemali možnosť sa dať zastúpiť špičkami advokátskeho stavu v tomto štáte a zostávala im takáto jediná možnosť.
A k tomuto oprávneniu vám poviem jednu vec. Ak, som vám to prečítal z tej štatistiky, sa súdy dostanú na takú úroveň, a to nie je kritika osobitne iba súdov, ako sú ja neviem v Nemecku alebo Anglicku, takéto oprávnenie nie je potrebné, ale pokiaľ je situácia komplikovaná na súdoch z rôznych dôvodov, tak zavrieť si cestu možností napadnutia rozhodnutia, ktoré je zrejme nezákonné, je pokus o samovraždu. Je to cesta do pekla. To je pohľad z tejto strany.
A treba povedať jednu vec. Ja kľudne predložím tu ten materiál, ktorý pán poslanec odo mňa žiadal, že teda aby sa vedelo, koľko bolo podaných mimoriadnych dovolaní proti štátu, v prospech štátu. Ja poviem, osobne podpísal som množstvo mimoriadnych dovolaní, ktoré boli, ako sa to vyjadruje, v prospech štátu aj keď to nie je podľa mňa celkom správne vyjadrenie, ale ktoré boli aj proti štátu akože, ale to práve z toho dôvodu, že nie som štátny zástupca, ja som prokurátor. To znamená, že konám pre všetky strany rovnako. Tam nie som v pozícii, že keď mi štát rozkáže, ja to mimoriadne dovolanie mám podať. To by bolo veľmi nesprávne postavenie. Ak by ste dovolili, tak sa zmení tá situácia úplne iným spôsobom. A takto je to uvedené v ústave, by sa musela zmeniť aj ústava.
Myslím si, že tá správa, tak ako bola tu predložená a kritizovaná aj z jednej aj z druhej strany, chcem sa teraz dotknúť na chvíľočku pani poslankyne Vaľovej, je dôkaz, že sú so mnou nespokojní aj opoziční aj vládni, s čím som spokojný, poviem vám na rovinu. Keby boli spokojní so mnou iba jedni, tak som ja nespokojný ja so sebou, to znamená, že som kdesi na strane kohosi. A o to vôbec nemám záujem.
K otázke tej námietky toho protestu. Áno, samozrejme, mohli by sme dávať protesty možno aj inde, ide o hry a lotérie, to znamená tie nešťastné herne a tých jednorukých banditov. Ja to ale neviem hrať a nerozumiem tomu, mňa nezaujímajú takéto radosti a slabosti. Pravda je taká, že, ako to máte v tom materiáli, sme mali previerkovú činnosť na katastri. Ak by sme chceli mať každý rok previerkovú činnosť, ja neviem desať previerkových činností na rôzne množstvo oblastí, to sa nedá stihnúť, pretože takéto veci, ako je tento protest, menovite v tom Humennom k tým hrám, k tým jednorukým banditom, tak vznikajú takým spôsobom, že napíše niekto nespokojný podnet a my preskúmame v tomto prípade všeobecne záväzné nariadenie, postup, ktorým to bolo prijaté. Ale musím povedať, že náš názor v tom Humennom bol taký, že nebol to zákonný postup, že to bolo veľmi problematické a že sme si mysleli z toho pohľadu, že tam musíme niečo urobiť. Bol podaný jeden protest a následne bol podaný aj druhý. To, či mesto Humenné vyhovie tomuto protestu, ja neviem, to je vecou zastupiteľstva mestského. A budú tam rozhodovať o tom. Ak nám nevyhovie mesto Humenné, ja predpokladám, že ak ďalej budeme mať tú situáciu otvorenú, že pôjdeme aj na súd. A to sú tie otvorené veci, o ktorých pani poslankyňa hovorila, že koľko ich zostáva otvorených. No, áno, zostáva toľko ich otvorených, lebo tam je aspoň 10 % toho. To je otázka súdu, že koľko toho zostáva.
No asi na záver. Aj keď okamžite sa na mňa ozvalo päť protirečníkov, ja vám už nebudem protirečiť, ja chcem len povedať záverom toľko, že všetky tie reálne a praktické námietky beriem. Dokonca viem, že v tej správe, tak ako sa objavili tie analytické veci, by ich mohlo byť viac, ale vezmite si to takto, správa o činnosti prokuratúry nemôže byť Angelika markíza anjelov. To je správa, ktorá je prísne stanovená. Ako v zákone má vyzerať a tak ďalej, je to profesionálna správa, tak ona tak aj musí vyzerať. To znamená, že naše fantazírovanie, napr. toto tu, čo som vám povedal o tom trestnom čine a čo som vysvetlil, že o čo tu ide, je, by som povedal, na jednej strane také aj do vlastných radov o tom, že čo sa tam deje, ale že ten Trestný zákon sa nám trošku vymkol z rúk. To sa stáva, ale nemalo by sa to stávať pravidelne, aby sme my vás takto informovali. Na to je ministerstvo spravodlivosti, na to sú iné orgány, ale zaťažovať vás konkrétnymi vecami, ako by to malo byť, to nepovažujem za správne. Ale ak si poslanci myslia, že chcú analytiku o niektorých trestných činoch, nie je problém ju spraviť, pretože Národná rada má právo požiadať Generálnu prokuratúru, aby urobila takú a takú analýzu. Nie je to problém. Niektoré analýzy tam robíme a sme považovali za potrebné ich vypichnúť. Momentálne sa to ukazuje nám. Ale na to, aby sme my analyzovali len tak odľava doprava, tak tá správa by nemala 150 strán, ale mala by možno 1 500 strán. Takže to je asi dosť zbytočné.
To je toľko na vysvetlenie, ako by to mohlo alebo malo vyzerať, viac vám nemám čo dodať.
Ja vám ďakujem za pripomienky, niektoré si určite budem brať k srdcu a zariadim sa aj podľa nich. Ďakujem vám za niektoré námety a ďakujem vám aj za kritické pripomienky. Prajem pekný deň.

Na vystúpenie prvého námestníka generálneho prokurátora s faktickými poznámkami sa hlásia poslanci Hlina, Hrnčiar, Viskupič, Vaľová, Galko. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Pán poslanec Hlina, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán prvý námestník, ja len chcem tak skorigovať zľahka, že ste povedali, že budete riešiť môjho psa. Ono dá sa povedať, že nebudete riešiť môjho psa, ale budete riešiť svojho podriadeného, ktorý bol schopný sa pod niečo také, ako som spomínal, podpísať. Zrovna bol to pes. Čiže toto je taká mierna korekcia.
A ten cirkus. Ja som hovoril a opakujem to, je to už aktom takého zúfalstva a beznádeje v prípade, že by sa v tej veci nič nekonalo. Znova ma napadá, že ak už poslanec má problém, viete, tak potom čo má robiť ten bežný, obyčajný človek, ktorý sa nemá šancu ku vám dostať tak zblízka ako trebárs ja?
A ešte dovoľte krátko k tým dovolaniam. Rád som tomu ozrejmeniu, čo vlastne je. Prípadne neskôr sme si mohli na to spomenúť, že tuná je taký Pečniansky les 22 ha. Štátne lesy to vymenili podvodným konaním, to tvrdím ja, a to musí dokázať súd, za lesy niekde pri Veľkom Krtíši. A keď už Slovensko prehrá všetky súdy, ktoré budú, ja budem naozaj zvedavý, či kvôli Slovensku, kvôli ľuďom, kvôli tomu, aby sme my, poslanci, sa nemuseli pozerať na to, že niekto už pod nosom nám urobil to, čo urobil, sa na úrade, v ktorom pracujete, nájde vôľa tento mimoriadny opravný prostriedok dodať. Ale to nie je otázka, lebo viem, že ste povedali, že nebudete reagovať. Tak to len dodávam, že budem zvedavý v tom ďalšom období, ako sa to bude vyvíjať.
Každopádne vám však ďakujem za deklarovanú ochotu, že sa budete venovať nie môjmu psovi, ale prípadu, ktorý súvisí s tým, čo všetko je človek schopný s okrúhlou pečiatkou podpísať. Ďakujem.

Pán poslanec Hrnčiar.

Vážený pán prvý námestník generálneho prokurátora, áno, ja bojujem za mesto, ale nielen za mesto, ale vo všeobecnosti za princíp právnej istoty, ktorý jednoducho v súčasnosti občania tohto štátu nemajú. A zopakujem to ešte raz, nie je to predsa normálne alebo resp. ak to je normálne, tak potom ma musíte pochopiť, že to vyvoláva veľké otázky a otázniky, že keď sú štyri nezávislé rozhodnutia súdov, dva krajské, dva najvyššie, je k dispozícii znalecký posudok, ktorý jednoznačne dokazuje, že celé to bolo vymyslené, fiktívne a špekulatívne, tri dni pred uplynutím ročnej dovolacej lehoty generálny prokurátor dá mimoriadne dovolanie, dostane sa to do senátu, kde, aj v médiách sme sa dočítali podľa vyjadrenia sudcu Najvyššieho súdu, že senát, kde je pán JUDr. Seman, je ovplyvniteľný a že tam sa dajú kupovať rozhodnutia a že v obchodných veciach sa deje korupcia a že sa kupujú rozhodnutia súdu, ten istý senát, a je všeobecne známe, že sú tam priateľské väzby na niektorých pracovníkov Generálnej prokuratúry, rozhodne voči svojim kolegom a zruší a nazve všetky rozhodnutia štyri, ktoré boli počas desiatich rokov, za nezákonné, tak to naozaj vyvoláva otázky.
A ja by som chcel aj požiadať ešte raz médiá, aby sa venovali takýmto prípadom, aby ich sledovali, ale nielen to aby sledovali, ale aby sledovali aj to, aké právnické firmy zastupujú tieto spoločnosti. A možnože by sa tak ukázali aj celkom zaujímavé nejaké prepojenia. Jednoducho treba o týchto veciach hovoriť verejne a máme pripravené aj kroky, ktoré presiahnu rámec Slovenskej republiky. Ďakujem.

Pán poslanec Viskupič, nech sa páči.

Ďakujem. Vážený pán prvý námestník, nepotešili ste ma. Ja som vám tú otázku položil zámerne. Nikto vás tu neobviňoval zo stavu toho, že nemáte „šéfa“.
Ste vymenovali rôzne oblasti, kde na Generálnej prokuratúre cítite deficit. Jeden je legislatívny, ktorý ste pomenovali, ďalšie sú ohľadom majetkových pomerov na Generálnej prokuratúre a vybavenosti kancelárií, a povedali, že teda nemáme si predstavovať, že sú tam nejaké mahagónové nábytky a klimatizácie.
Ďalší stav ste pomenovali ten, ako keby prokurátori všeobecne na základe toho, že sa tu striedajú vládne garnitúry, museli robiť vždy s novými ľuďmi. Máme to teraz veľmi aktuálne, lebo veď sme tu pol roka a to zemetrasenie aj v Policajnom zbore vždy po voľbách prichádza. A sám to pomenúvate, ale celý tento stav v globále má jednu základnú otázku. A to je možno aj zriadenie, čo skutočne chýba Generálnej prokuratúre okrem všetkých týchto negatív, ktoré pomenúvate vy, aj s tým, že ste museli prevziať pôvodne zamýšľanú funkciu, ktorú ste chceli vykonávať iba mesiac, na takmer rok alebo 1,5-ročné obdobie. Je to stav, ktorý sa nedá akceptovať, stav, ktorý musí ležať na srdci aj vám. A pravdepodobne ak by sme išli ďalej, to obvinenie z činnosti smerovalo na úplne nejaký iný úrad, nie na váš, to je to, že Generálna prokuratúra niekde zostala zachytená v ústavnoprávnom vákuu a nekonajú ústavné inštitúcie, ktoré by mali mať na srdci dozor nad zákonnosťou v tejto krajine. Ďakujem.

Pani poslankyňa Vaľová.

Ďakujem veľmi pekne. Ja rovnako, samozrejme, ako primátorka, poslankyňa určite chránim občanov mesta Humenného, chránim rodiny a deti v tomto prípade, čo sa týka hazardu, pretože vieme, čo hazard spôsobuje. Samozrejme, čo sa týka procedúry, je to vecou skúmania. A mesto Humenné bude vylepšovať procedúru.
Ale, zastupujúci pán námestník, nikdy som sa nevyjadrila osobne o vašej rovine alebo o vašej osobe, že ste povedali, že som s vami nespokojná, to som nikdy nepovedala.
Ale aj prokuratúra má čo vylepšovať. A to som hlavne povedala, a to z toho dôvodu, že sami uvádzate v správe, že minimálne využívate možnosť, aby ste chodili na zastupiteľstvá. Viete, pán zastupujúci prokurátor, že momentálne sme sa vonku bavili, primátori, že je štyri-päť všeobecne záväzných nariadení napadnutých na celom Slovensku, preboha, v každom jednom meste. A ja sa pýtam, prečo nikdy, veď ja hovorím za kolegov starostov a primátorov, prokurátori nechodia na tie zastupiteľstvá, veď všeobecne záväzné nariadenia prijímame možno raz za tri-štyri mesiace, a prečo vtedy nepoukážu na chybu. Ale zrazu prídu nejaké lobistické skupiny alebo nejakí ľudia, ktorí zistia, že niečo sa im tam nepáči. Potom, samozrejme, sú ohrozené aj verejné financie v mestách, lebo to má ďalšie následky. Zrazu to napadnú. A prokurátori, no nechcem to povedať, okamžite konajú. A záleží aj na závažnosti alebo sile nejakej skupiny a konajú aj dvakrát, trikrát v jednej veci. Ja sa preto pýtam: Nie je lepšia prevencia? Nie ste tu na to, aby ste vlastne chodili na tie všeobecne záväzné nariadenia a poradili tým starostom a primátorom? Veď my to budeme vítať. Veď my nechceme nič robiť protizákonné. Ale teraz štyri-päť protestov má každý jeden primátor na stole. A keď to zamietne, uzná chybu, tak to je ohrozenie verejných financií. Čiže ja si myslím, že aj mesto Humenné bude vylepšovať procedúry. A verím tomu, že aj Generálna prokuratúra a prokuratúra ako taká si vstúpi do svedomia a povie, že má lepšie pracovať.
A čo sa týka vašich pracovných podmienok, máte pravdu, treba ich vylepšiť. A nikto, si myslím, v tejto snemovni nie je proti tomu, aby prokurátori mali slušné pracovné prostredie. Ďakujem.