7. schôdza

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, veľa z tých argumentov sa tu opakuje od roku 2007, keď sa vlastne prvýkrát takýto návrh presadil na pôde parlamentu. A on vzbudil obrovskú nevôľu hlavne medzi ľuďmi, ktorí mali obrovskú obavu z toho, akým spôsobom sa majú pohybovať po lese.
Ja sa pokúsim vysvetliť to fundamentálne, prečo je dobré tieto kontroverzné, nevykonateľné, nezrozumiteľné aj keď možno odborné a inžiniersky celkom pekne vyargumentované tvrdenia, ale nezmyselné do života vypustiť. A poviem to teda aj z tej stránky politickej, lebo kolega Tibor Lebocký to začal. Poviem to úplne jasne.
Kde mne zostáva rozum stáť. To je úplne jednoduchá vec. Mali sme tu voľný pohyb ľudí po lese, či keď chodia koňmi, Tibor, od čias Márie Terézie. V čase, keď príde sociálny demokrat k moci, to je ten, ktorý je moderný dopredu a tak ďalej. Ťahá tu celý svet. A my všetci pravicoví spiatočníci to sme ešte nepochopili, sa tu zavedieme do stavu, ktorý je pred nevoľníctvom. Tak ako to je? Za Márie Terézie koňmo sa dalo lesom chodiť a za sociálneho demokrata sa to nesmie? Viete, čo to je. Ja to teda Tibor poviem úplne naplno, aby si tomu rozumel, to nie je o sociálnom demokratovi, to sú relikty stalinizmu, keď ľuďom zakážeme slobodný pohyb. Naozaj, a to si treba otvorene priznať, môžeš si analýzu robiť, akú chceš, po 200 rokoch si to vrátil naspäť pred čas nevoľníctva, či sa ti to ľúbi alebo sa ti to neľúbi. Je to holý fakt. Treba o ňom takto rozmýšľať. To nie je odborné rozhodnutie, to je rozhodnutie praktické tejto snemovne. Chceme alebo nechceme ísť naspäť pred Máriu Teréziu? No 5 rokov sme pre Máriou Teréziou, hovorím teraz o tých koňoch, lebo vtedy bicykle neboli. Ale sme tam v tej dobe. A ja si tú argumentáciu veľmi dobre pamätám, aká bola, to nebola len odborná argumentácia, lebo bola aj o tom, ako strašne škodí bicykel a kôň tomu, keď ide po lese. Čo to je hlúposť? Keď to 200 rokov neškodilo, tak to zrazu teraz škodí? To naozaj sme sa dostali do takéhoto stavu, že si to tu budeme vysvetľovať? Realita je taká, ktorej teda politicky nerozumiem, prečo to tí, ktorí majú byť nositelia pokroku a všetkého toho zmierlivého a moderného, mimochodom, mojej dcére to v škole vysvetľovali, že moderní sú tí ľavičiari, veľmi dobre som sa na tom pobavil, nás dovedú pred rok 1800. To je to, čo je hlavný problém, o čom tu debatujeme. Aký je to nápad zo zákona zakázať pohyb po lese na koni alebo na bicykli? Čo je na tom odborného, keď ten malý Oskar ide, vidí tam niekoľko chodníkov, tak bude z neho zliezať normálne a fakt cólštokom to merať? Alebo bude porušovať zákon, lebo však, samozrejme, povie sa mu, že Oskar choď. Ale proste to predsa nie je normálne. Ako mám tomu decku vysvetliť, aby si vážilo zákon, keď je nevykonateľný? To mu mám povedať, že sme na to prišli po 200 rokoch od Márie Terézie, že kôň v lese škodí, tak dokonca veľmi, že nieže vytipujeme, ako ty hovoríš, lesné škôlky nejaké malé porasty, niečo, pri čom by to naozaj som ešte pochopil? Ale my to rovno v celej republike zakážeme, takí sme my páni.
Toto považujem za taký zásadný problém tohto zákona, že je to úplne plošné, že nedávame to do rúk nejakým správcom. Pochopil by som to, ak by sme im to dávali. Nedávame to do rúk na bázu ochrany prírody. Pochopil by som tu nejaké možno niečo selektívne. Ale dávame to proste plošne. A to je to, čo tomuto vlastne zákonu škodí, týchto spomínaných 5 rokov a čo by bolo treba odstrániť.
Mrzí má tá vec, keď sa už teda znova vrátim k tej politickej línii, že slobodu pohybu a normálnu slobodu tu obhajujú v zásade stredopravé strany. Je mi ľúto, páni sociálni demokrati, ale myslím si, že ste urobili v tomto istú chybu, lebo myslím, že aj vy by ste mali myslieť na to, že ľudia sa môžu slobodne pohybovať.
K tej vecnej stránke záležitosti a k tej, o ktorej hovoríme akože odborne. Popravde je to tak, že v tom lese sa to normálnemu človeku nedá rozoznať, nedá sa mu rozoznať, o aký typ lesnej cesty ide alebo či to vôbec lesná cesta je alebo nie je, špeciálne, špeciálne, páni, v tých prímestských oblastiach, kde ľudia sa bežne pohybujú po lese a doslova vychodili kvantá rôznych ďalších chodníkov, kde to už je úplne nezmyselné, úplne nezmyselné.
To jediné, čo z toho naozaj vyplýva, praktický záver je, že malo by byť povinnosťou, keď už takýto odvážny zákon máme, všetkých tých okolo rovníka 42 000 kilometrov ciest vyznačiť riadne, nevieme, kto má pravdu, jednoducho tak ako keď idem po normálnej ceste, idem v jednosmerke, nejdem, vstanem, ukážem policajtovi, čo tam bolo na začiatku, alebo on ukáže mne, všetci rozumieme, všetci vieme, kto je v práve. Ktorá takáto lesná cesta je takto zrozumiteľne vyznačená, kde na Slovensku ona je? Poďme si to normálne pozrieť. No nikde taká nie je. Môžeme rozprávať, nieže 42 000, 142 000 ich môže byť kilometrov, ale vyznačených z nich nie je ani meter. Ani meter z nich som nevidel, že by bol vyznačený zrozumiteľným spôsobom, ktorý by chápala verejnosť. Však dvihnite ruky v tejto sále tí, ktorí ste takú vyznačenú videli. (Zdvihnutie ruky spravodajcu.) Ty ako lesník. No však to je práve o tom, ty si takú videl, predpokladám, Tibor takú videl. A to je všetko. Tam sme skončili. O tom je celý ten príbeh, keď už ľudí vyháňate na tie cesty, tak tie cesty aspoň označte, aby tých ľudí nemohol niekto len tak sekírovať. O tom je celý príbeh, prečo toto navrhujeme zrušiť.
Ja rozumiem tomu, že by bolo fajn mať vyznačené cyklotrasy, ja rozumiem tomu, že by bolo fajn mať ďaleko lepšiu takúto infraštruktúru, ale nerozumiem tomu, prečo plošne hovorím prvý raz od Márie Terézie naozaj zakázať pohyb po lese a prečo to vrátiť do čias, keď sme boli nevoľníkmi, aký to má zmysel. Aké obrovské ohrozenie hrozilo z tých ľudí, ktorí jazdia na koňoch a na bicykloch? No každú chvíľu sa tu prekárate, kto tu kradne drevo v lese, každá garnitúra. To je podstatne väčšie ohrozenie a tým pár bicyklom a pár koňom, ktoré proste tade prejdú, tomu sa venujte. A neriešte to proste na úkor tých obyčajných ľudí, ktorí jednoducho sa tam chcú hýbať, ale majú z toho oprávnene normálny stres, o nič iné nejde. Odbúrajme im ten stres. A potom doneste niečo, čo sa bude dať naozaj aj vykonať, niečo, čo sa bude dať aj zmerať, aby si ľudia mohli byť istí, že nie sú šikanovaní.
A preto som začal pri tom sociálnou demokraciou. No tak predpokladám, že zdieľame rovnaké hodnoty, že šikanovanie ľudí nepatrí nikomu do výbavy. A tento zákon, ktorý je dnes v platnosti, šikanovanie umožňuje. Tak vás, vážené dámy kolegyne, vážení kolegovia, chcem poprosiť, aby sme naozaj išli na tie úplné základné hodnoty, zastavili to šikanovanie, zastavili to, čoho sa ľudia obávajú, schválili to, čo sme doniesli, tento návrh zákona, pre mňa, za mňa, si tam dali niekde záväzne, že bude to platiť iba na cesty, ktoré budú riadne a zrozumiteľne označené, a potom môžeme pokračovať ďalej. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem, pán poslanec.
Faktické poznámky páni poslanci Viskupič, Lebocký, Martinák, Faič, Mikloš. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických.
Pán poslanec Viskupič.

Ďakujem, pán predseda. Ja by som len chcel niečo doplniť počúvajúc túto už aj troška politologickú debatu o tom, čo sociálna demokracia má robiť. Jedna vec mi tam však chýba z hľadiska sociálnej demokracie, keďže sa tu strhla už druhýkrát, a to som tu relatívne krátko, debata nad tak jednoduchým návrhom zákona, ktorý skutočne sleduje to, aby sa ľudia na Slovensku mohli hýbať v lesoch viac voľne. Vy, pán poslanec, ste to povedali niekoľkokrát, že jedná sa tu o tému slobodného pohybu.
Veľa ľudí, ktorých som stretol počas tejto rozpravy, ktorá už značnú dobu trvá, hovorilo o tom, ako sa nám dobre na Slovensku žije, keď poslanci parlamentu sa dokážu takto dlho baviť o takto jednoduchom zákone a o tom, či bicykle do lesa patria alebo nepatria. Ja si myslím, že toto sme sa snažili vyriešiť kvázi jednoduchým zákonom, ktorý z môjho pohľadu od predkladateľov, medzi ktorými ste aj vy, pán župan, pán poslanec, bol jednoduchý. A zdalo sami, že tu môže prísť k nejakej dohode. Po tejto rozprave som skutočne skeptický a vôbec sa zamýšľam nad tým, či niekto aj z vás, páni z vládnej strany, sa zamyslel nad tým, že tu nejde naozaj o odbornú debatu, ale o elementárne veci, či ľuďom budeme zakazovať pohyb v lese na bicykloch alebo na koňoch. Ďakujem.

Pán poslanec Lebocký.

Ďakujem za slovo, pán predseda. No, ja som presvedčený, pán poslanec Frešo, že to porovnanie, ktoré si tu zvládol alebo predniesol, čias Márie Terézie s tretím tisícročím alebo so začiatkom tretieho tisícročia, si urobil len kvôli tomu, aby si tu mohol začať niečo rozprávať o nejakom stalinizme. Ale ja sa ťa spytujem teraz úplne otvorene, kde si bol v roku 2005, bol si už poslancom Národnej rady, pretože ak si ním bol, tak si schvaľoval zákon č. 326/2005 Z. z., ktorý v § 31 „Zákaz niektorých činností v lese“ obsahuje 16 zákazov, a to typu vstupovania do lesných škôlok alebo do oplotených miest, ako aj miest označených zákazom vstupu, zakladania alebo udržiavania otvorených ohňov na nich alebo v ochrannom pásme mimo vyznačených miest a tak ďalej a tak ďalej. Spytujem sa, ak je tu 16 zákazov v rámci toho § 31, prečo práve tento je ten, ktorý je tak absolútne nezrozumiteľný, absolútne nerealizovateľný a absolútne v podstate ťažko teda podľa tvojich slov z aspektu slobodného pohybu občanov akceptovateľný. Ďakujem veľmi pekne.

Pán poslanec Martinák.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Pavol Frešo, skutočne v krátkosti zareagujem na tvoje menej odborné a o to viac emotívne vystúpenie. Najprv sa zmienim o tom, že konštatuješ, že lesné cesty vôbec nie sú u nás vyznačené. Tým pádom ber to ako kamarátske pozvanie, ťa pozývam k nám na ďaleký severovýchod, kde drvivá väčšina tvrdých lesných odvozných 1L-iek a 2L-iek, a určite mi to potvrdí aj poslanec Ján Mičovský, je označená vodorovnou dopravnou značkou podľa miestnych názvov, respektíve podľa bývalého Generálneho plánu lesnej dopravnej siete.
Čo sa ďalších vecí týka, čomu sa máme venovať a čomu sa nemáme venovať, ja si myslím, že keď už berieš to politické hľadisko, preferencie, by ste sa mali vy zamyslieť čomu sa máte venovať. A v minulom funkčnom období keď vy ste boli vo väčšine, pravica, som tu podal svoj procedurálny návrh a prešiel plénom Národnej rady Slovenskej republiky. Čiže chyba je asi niekde inde, nie v politickej oblasti.
A, ináč, nebudem sa vyjadrovať k tvojmu emotívnemu politickému školeniu mužstva, samozrejme, z tvojho pohľadu.

Pán poslanec Faič.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán poslanec Frešo, len veľmi stručne. Z vášho vystúpenia vyplynulo, že v čase nevoľníctva sa po lesoch preháňali celé rodiny nevoľníkov na koňoch. Poprosil by som vás, pretože zjavne disponujete nejakými štatistickými údajmi, koľko asi vtedy mali nevoľníci koní a bicyklov. Pokúste sa nám to povedať. Ďakujem. (Potlesk.)

Pán poslanec Mikloš.