7. schôdza

Ďakujem. Ja chcem nadviazať na tú časť vystúpenia pána poslanca Freša, kde spomenul, myslím si, veľmi presnú analógiu a presný príklad toho, že keď porušíte zákaz vjazdu do ulice, kde je dopravná značka, chytí vás policajt, tak je celkom evidentné, idete, ukáže vám, či tá značka tam je alebo nie je, či ste ten zákon porušili alebo neporušili. Ale tu máme zásadný problém.
Pán Lebocký, a keď hovoríte o iných zákazoch, ktoré sú v zákone z roku 2005, tie sú vykonateľné, je evidentné, či do škôlky vstupujem alebo nie, je evidentné, či mimo vyznačených miest oheň zakladám alebo nie.
Ale, ešte raz, ja neviem nielen ja keď pôjdem, ale aj ktokoľvek z vás keď pôjde do lesa, vy nebudete vedieť či zákon porušujete alebo nie.
A k tomu, že pán poslanec Martinák hovorí, že na severovýchode majú vyznačené lesné cesty 1L a 2L. No tak si pozrite tú technickú normu. Tých lesných ciest je tam habadej, omnoho viac. Takže to, že malá časť z nich je vyznačená, neznamená, že je problém vyriešený, pretože evidentne prevažná časť lesných ciest nie je v tom teréne vyznačená.
Čiže, ešte raz, vy neviete a nemáte šancu vedieť pri sebelepšej vôli, či zákon porušujete alebo nie. A v takom prípade keď vás ten policajt alebo v lese lesná stráž zastaví, tak neviete dokázať, či ten zákon porušujete alebo nie. Preto tento zákon vytvára neprijateľné podmienky na šikanovanie ľudí, pretože to nie je jasné zadefinované. Tak to zadefinujte jasne, aby bolo jasné aj tomu cyklistovi, aj tej lesnej stráži, či zákon dodržiava alebo či, naopak, zákon porušuje cyklista.
Mimochodom, tomu sa hovorí aj právna neistota. A aj preto, že je taká právna neistota, aj preto ľudia u nás si povedia: „No tak čo, kašlem na to, idem s tým bicyklom.“ Ale bráni to napr. rozvoju cykloturistiky, pretože nie každému je jedno, a to aj zo zahraničných návštevníkov, či zákon dodržiava alebo nie.
Ten zákon je zlý, ja nehovorím že nemajú byť nejaké pravidlá, ale tento je zlý.

Pán poslanec Frešo, vaša reakcia.

Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo.
Pán poslanec Viskupič, to je presne tá esencia, na ktorú som chcel poukázať, lebo to je v skutočnosti jednoduchá pravda, chceme tých ľudí pustiť normálne chodiť ako po lese, tak ako chodia peši, tak na koňoch, tak aj na bicykloch, alebo to nechceme. Také je to rozhodnutie. Potom sa tomu prispôsobuje všetka tá tzv. odborná argumentácia. Snažil som sa to vysvetliť čo najzrozumiteľnejšie aj z toho historického hľadiska, že nás to vracia v niektorých aspektoch v prípade tých koní a analogicky aj tých bicyklov do čias nevoľníctva pred Máriu Teréziu.
Čo sa týka tej analógie, prečo som to použil. No je to preto, lebo je to tak strašne absurdné.
A tá realita s tým, že tie cesty nie sú vyznačené. Ľuboš, veď to je jednoduché. Jedna jediná ruka v tejto sále bola zdvihnutá hore, ktorá videla vyznačené tieto lesné cesty. Samého tu v parlamente Slovenskej republiky ťa to usvedčilo, že je to hlúposť. Však ja keby som niečo povedal, že je to jasné a poviem dvihnite ruku komu z vás je to jasné, zdvihnem ju sám, no tak by som musel asi pochopiť, že niečo nie je v poriadku. Preto ja navrhujem postúpiť to do druhého čítania. A potom, nech sa páči, dajte tam záväzné značenie, ktoré bude každému jasné aj zrozumiteľné. Ak to mám povedať úplne po lopate, tak aj tomu decku musí byť jasné, že teraz ide správne alebo teraz ide nesprávne.
Ale naspäť k tomu samotnému rozhodnutiu. V roku 2007 nebol žiaden vážny dôvod pre takúto plošnú reštrikciu. Ten dôvod skutočne tu žiaden poctivý vážne nezaznel.
A ja sa nechcem vracať k tomu lobizmu, chcel by som len apelovať v tomto záverečnom slove v desiatich sekundách, aby sme sa chopili zdravého rozumu. Nikomu normálnemu nevysvetlíte, prečo nemôže s bicyklom ísť po lese, nikomu zdravému normálnemu to nevysvetlíte.

Ďakujem pekne.
Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pán navrhovateľ, nech sa páči.

Ďakujem. Z môjho pohľadu to bola veľmi prekvapivá diskusia, ktorá nás dostala pred 18.00 hodinu, dovolím si iba pár záverečných slov povedať.
Odcitoval som na začiatku pri uvádzaní zákona dôvody, ktoré viedli pána kolegu Lebockého podať tento pozmeňujúci návrh. A v jednej časti odôvodnenia sa hovorilo o zabránení nežiaducej expanzii cyklistov a jazdcov na koni priamo do lesných porastov a v ďalších častiach sa malo za to, že návštevníci v lese spôsobujú eróziu pôdy. Viac-menej sme sa nedostali ďalej podľa mňa. Niekto to nazval absurdné, niekto to nazval, že toto je odborné. Dali si túto argumentáciu odborníci, tí, ktorí boli obviňovaní z politických nejakých príčin, že toto kritizujeme.
Pripájam sa k tej argumentácii, ktorú moji spolupredkladatelia spomínali. A to je to, aby sme sa chopili zdravého rozumu. Naozaj, nenechávajme v právnom systéme nezmyselné a nevykonateľné časti zákona. Podľa zákona o lesoch v tomto znení vytvárame to. Čo si tí ľudia o nás vôbec pomyslia? Že nemáme ani toľko zdravého rozumu a že budeme tu niečo zakazovať alebo nejakým spôsobom zneistíme ľudí, ktorí kráčajú, vezú sa alebo cválajú po lese, a on bude rozhodovať tam, či sa vezie po 1L-ke, 2L-ke alebo akej inej ceste, ktoré v lese máme.
Debata, kam to posunul aj Janko Mičovský. Všímal som si tu viaceré súhlasné prikyvovania, že áno, máme problém v lesoch, ale je niekde úplne mimo cyklistov a tých ľudí, ktorí sa vozia na koňoch v lesoch.
Napriek tomu, že viaceré hlasy zaznievali kritické k tomuto návrhu alebo k tomuto odstráneniu jednej nezmyselnej časti zo zákona, hlavne z vládnej strany SMER, preto som aj vyjadril počas faktických pripomienok značnú mieru skepse, či toto bude posunuté do druhého čítania alebo či vôbec príde k hlasovaniu, pretože tu padol od pána kolegu procedurálny návrh.
Chcel by som iba poukázať na to, že niekde tuná z predných lavíc zaznelo, že vyzerá to tak, ako keby sa bavil hluchý s hluchým. Nedokázali sme ani pri opätovnom predložení tohto zákona posunúť debatu od roku 2007 ďalej. A ja si myslím, že z hľadiska toho, čo z tejto siene zákonnosti, ako to nazýva Janko Mičovský, odznieva k ľuďom, budú ľudia pravdepodobne naďalej postrádať zdravý rozum v rozhodovaní poslancov a zastupiteľov v tomto parlamente. Ďakujem za pozornosť.

Chce zaujať k rozprave stanovisko spravodajca? (Reakcia spravodajcu.) Krátko. Nech sa páči, pán poslanec.

Ďakujem za slovo. Skutočne len krátko na záver len niekoľko postrehov. Zareagujem aj na niektorých pánov poslancov.
Pán poslanec Ivan Mikloš tvrdí, že tieto opatrenia ktoré sú teraz v zákone, bránia rozvoju cykloturistiky. No tých 40 000 km v rámci nášho malého, ale pekného Slovenska, si myslím, nebráni rozvoju cykloturistiky.
Viacerí ste sa tu ohradili, že vyháňame ľudí z lesa. Tretíkrát a už naposledy tvrdím, že terciárna lesná sieť ide lesnými porastami. To mi potvrdia páni kolegovia či opoziční alebo koaliční s lesníckym vzdelaním.
Ďalej najväčší problém, páni poslanci, či pán Frešo alebo pán Ivan Mikloš vidí v nevykonateľnosti zákona, zrejme je ťažké rozoznať 1,5 m širokú cestu, netreba nič iné vedieť, len toľko, s pravítkom, ubezpečujem vás, nemusíte chodiť po lese.
Nakoniec sme skĺzli k takým rôznym invektívam.
A koniec koncov sa ukázalo, že v dôvodovej správe to, čo uvádzate, že tento zákon obmedzuje ľudí v športovaní, cykloturistike v lese, vôbec nie je pravdivé.
A to, že zákon je nevykonateľný, pretože občania nemajú ako sa dozvedieť, čo je lesná cesta, tak je takisto, a sami to uznávate, skutočne nepravdivé.
Pán spolunavrhovateľ Viskupič, vy tu tvrdíte, že sa jedná o vládnu stranu a či to schválime a tak ďalej a tak ďalej. Počas minulého volebného obdobia, keď strana SMER – sociálna demokracia bola v opozícii, môj procedurálny návrh, keď ste mali väčšinu, nepokračovať v prerokúvaní poslaneckých návrhov zákona o lesoch v tejto oblasti, získal väčšinu. Takže ja pevne verím, že zdravý rozum vyhrá a že tak tomu bude aj počas zajtrajšieho hlasovania. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďalej nasleduje prvé čítanie o

návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Jany Žitňanskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona má parlamentnú tlač 179, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 165.
Teraz dávam slovo poslankyni Jane Žitňanskej, aby návrh zákona uviedla. Nech sa páči, pani poslankyňa.

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ďakujem veľmi pekne za slovo.
V krátkosti by som možno povedala, čo je cieľom tejto novely. Je veľmi stručná a má za cieľ zaviesť druhú časovú oponu vo vysielaní. V súčasnosti viete, že existuje jedna časová opona, to znamená že programy nevhodné pre vekovú kategóriu divákov do 18 rokov sa nemôžu vysielať počas dňa až do 22.00 hodiny. A to, čo ja navrhujem, je, aby existovala aj druhá časová opona, a síce aby programy nevhodné pre vekovú kategóriu divákov do 15 rokov sa nemohli vysielať počas dňa čiže aby sa mohli vysielať len v čase od 20.00 hodiny do 6.00 hodiny ráno.
Ten dôvod, prečo navrhujem také znenie, je jednoduchý. V minulosti takáto druhá časová opona platila. Bolo to v čase keď aj ja som bola členkou Rady pre vysielanie a retransmisiu. A myslím si, že tá prax ukázala opodstatnenosť takéhoto opatrenia. A odkedy prestala platiť táto druhá časová opona, bolo to v roku 2008, nielenže sa zhoršila kvalita vysielania, ale teda začali pribúdať aj sťažnosti na Radu pre vysielanie a retransmisiu. V roku 2008 ich bolo 215, v roku 2010 ich bolo 430, v roku 2011 ich bolo až 1 191 a v tomto roku tiež ich pribúda požehnane.
Ako príklad, prečo som sa aj rozhodla ísť s touto témou von, by som uviedla jeden prepis z jednej upútavky, ktorú som zachytila počas sledovania rozprávky s mojou deväťročnou dcérou. Uvádzam to aj preto, že mnohí z vás možno nesledujú televíziu vôbec alebo v televízii sledujú len niektoré relácie, možno niektorí rozprávky nesledujú, lebo nemajú malé deti, niektorí možno rozprávky sledujú s vnúčatami. A ja som v televízii rozprávku v sobotu sledovala s mojou deväťročnou dcérou. Prečítam vám kúsok z toho prepisu z upútavky, ktorá odznela v televízii o 10.47 hodine v sobotu predpoludním uprostred rozprávky určenej pre malé deti. Je to v zábere na navrhovateľku hovoriacu pred kamerou a v pozadí sú v policiach zložky na dokumenty: „Mama mi vždy hovorila, aby som v ľuďoch hľadala len to dobré. Ale čo je dobré na tom zverovi?“ Potom je prestrih na odporcu pána Hrabka v súdnej sieni hovoriaceho: „Neviem, neviem to opísať slovami, čo v tej chvíli do mňa vošlo.“ Navrhovateľka skočí pánovi Hrabkovi do reči slovami: „Diabol do vás vošiel v tej chvíli.“ Potom je záber na sudcu hovoriaceho: „Čo sa zistilo šetrením polície, aký bol teda konečný záver.“ A navrhovateľka stojí pri stole, vedľa nej sedí advokátka a hovorí: „Moja mama bola po smrti zneužitá a tento sexuálny akt previedol práve tu pán Hrabko.“ Je podľa vás normálne, je podľa vás prijateľné, aby počas rozprávky, počas programu explicitne určeného deťom išla upútavka, kde sa hovorí o sexuálnom zneužití mŕtvej osoby? Ja si neviem predstaviť, čo ešte horšie by tam malo odznieť, to by bolo jedine to že by to niekto ukázal. Ale tak to snáď nie. Naozaj, dostali sme sa príliš ďaleko na to, aby sme to mohli ďalej tolerovať.
Pán minister už povedal, že tiež zaregistroval horšiu kvalitu alebo vulgarizáciu alebo idiotizáciu spoločnosti a chce to riešiť. Sľúbil, že v tomto duchu chce pripraviť vyhlášku, ktorá by bola platná od 1. 1. 2013. Teraz aj hovorí o tom, že sa chce rozprávať s ľuďmi a počúvať, čo si oni o tom myslia, že či vôbec také niečo je potrebné. Ja teda len dúfam, že nezmenil svoj názor, pretože ja som presvedčená, že takéto niečo je potrebné. Je potrebné ochrániť deti pred takýmto obsahom v televíziách.
A podľa mňa sú tu vlastne dve témy na stole, z nich jedna je, či naozaj takéto relácie patria alebo nepatria na obrazovky, a druhá je téma ochrany maloletých. K tej prvej téme poviem, nie je problém, keď sú v televízii rôzne relácie a sú rôzne stanice platené, kde človek vie presne, že to tam nájde, keď si to vyhľadá. A v tomto naozaj ja nechcem zavádzať žiadnu cenzúru, proste to, čo mne vadí, je, že takéto relácie, takéto filmy plné násilia sú podsúvané a vnucované aj detskému divákovi, ktorý sa proti tomu nevie brániť.
Zaznelo v médiách aj také niečo, že tento návrh, ktorý predkladám, je príliš prísny. Len pre vašu informáciu poviem, ako je to napr. vo Francúzsku. Vo Francúzsku pre vekovú kategóriu do 12 rokov programy nevhodné sa môžu vysielať len po 20.30 hodine, do 16 rokov programy nevhodné sa môžu vysielať až po 22.30 hodine a dokonca do 18 rokov programy nevhodné sa nemôžu na bežných staniciach vôbec vysielať, môžu byť len na staniciach, ktoré sú zakódované, a teda spoplatnené.
Taktiež som zaregistrovala v médiách vyjadrenia niektorých kolegov zo strany SMER, že by bolo dobré zharmonizovať našu legislatívu s tou českou. Myslím si, že bolo to včera alebo predvčerom v médiách, Česi neuvažujú o takomto niečom, neuvažujú o jednotnom systéme označovania. A ja sa pýtam, ak v Českej republike budú do ovzdušia vypúšťať škodliviny, tak pôjdeme aj my do toho preto, aby sme boli takí ako oni, alebo si urobíme poriadok doma a nebudeme vypúšťať škodliviny a budeme žiadať od tej vedľajšej strany, od toho ďalšieho štátu, aby podľa možností tiež upravil svoju legislatívu? Myslím si, že my sme v prvom rade zodpovední za to, čo sa deje tu. A vyhovárať sa na to, ako je to v inej republike, mi príde veľmi nezodpovedné.
Posledná moja poznámka k tomuto úvodu ešte je, tiež som v médiách zachytila vyjadrenie, že tento návrh je zle napísaný. Ono je dôležité čítať veci s porozumením. Čiže by som to chcela naozaj vysvetliť. Keď si prečítate § 20 tohto zákona, tak zistíte, že v prvom odseku sa píše o tom, že platí generálny zákaz vysielať relácie, ktoré by mohli ohroziť psychický vývoj dieťaťa. Čiže je tu zákaz. Preto, tak ako som to naformulovala, alebo teda právnik to tak naformuloval, sa vlastne dávajú dve výnimky, kedy sa môžu vysielať takéto programy, ktoré môžu ohroziť psychický vývoj dieťaťa. Ale, samozrejme, ja som pripravená v druhom čítaní, ak by to bol len tento jediný problém, ktorý by bránil poslancom strany SMER zahlasovať za túto novelu, dať tam slovíčko „len“, aby bolo zrejmé, že sa smú tieto programy vysielať len v tom čase, a nie inokedy. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pani predkladateľke.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre kultúru a médiá, poslancovi Petrovi Fitzovi.