7. schôdza

Ďakujem pekne pani predkladateľke. Myslím, že to veľmi dobre vysvetlila, lebo bolo by na škodu veci, keby sme teraz túto diskusiu ukončili alebo zabili tým, že niekomu sa nepáči nejaká konkrétna formulácia, resp. tým všeobecným konštatovaním, že potom raz sa pripraví také úplné komplexné riešenie a kým bude komplexné riešenie dovtedy netreba riešiť nič, lebo nech pripraví či už ministerstvo kultúry alebo ktorýkoľvek poslanecký klub akékoľvek komplexné riešenie, vždy v reáli to bude o konkrétnych pozmeňujúcich návrhoch alebo o konkrétnych návrhoch noviel zákonov, kde sa budeme baviť o konkrétnych formuláciách. Len chcem povedať, že o tom sa treba rozprávať v druhom čítaní, či je to takto dokonalé, či treba ešte niečo pridať alebo ubrať, či to bude fungovať, či to bude vykonateľné v praxi. Veď neraz sme tu diskutovali o takýchto témach. Pamätám si na to, ako sme v Národnej rade diskutovali o tom, čo predkladala pani poslankyňa v blahej pamäti ešte Tóthová z HZDS o tom, aby neboli príliš hlučné reklamy, ktorými sú prerušované filmy, aby ich nebolo tak veľa, aby to malo nejaký limit, aby bol v tom nejaký poriadok. Zjavne sa to nedodržiava. Ale dnes, dámy a páni, diskutujeme v prvom čítaní o tom, či vecne je tento návrh dobrý alebo zlý. A o tom by sme mali hovoriť.
Ja hovorím, že tento návrh je vecne dobrý, a ďakujem pani predkladateľke pani poslankyni Žitňanskej, že s týmto návrhom prišla a že môžeme o tom diskutovať, lebo naozaj upozornila na problém, ktorý je pálčivý a ktorý si vyžaduje riešenie.
A tak ako povedal aj pán poslanec Škripek, toto riešenie neurobia ani morálne autority, ani nejaké pohoršovanie sa na verejnosti alebo celospoločenská diskusia, musíme to urobiť, my, poslanci v Národnej rade, tu zmenou zákona. Ďakujem pekne.

Vážená pani podpredsedníčka, vážení kolegovia poslanci, po toľkých múdrych myšlienkach už neviem, aby som sa neopakoval, čo všetko poviem, ale upozorním na to, že je veľmi dobré, že tento návrh vznikol. Ale naozaj pokrýva z toho mediálneho balastu, ktorý tu máme, malú podmnožinu. Je dobré, že sme si to všimli, že signál dáme, ale poďme ďalej.
Ja pracujem sám, a je to chyba, že som v tom sám, na zákone o ochrane detí a mládeže pred nežiaducimi vplyvmi. Teraz mi napadlo, že vlastne tento zákon by mal naozaj, robiť nie jeden človek, ale z každého klubu jeden človek, mali by sme si k tomu poriadne sadnúť, lebo tie rôzne ochrany alebo aj represie za porušenie sú v rôznych zákonoch, aj v Trestnom zákonníku. A dať ich nejako dohromady, zmodernizovať ich na úroveň dnešnej doby, to by nebolo zlé. Tak k tomu sa ešte vrátim a teda budem hľadať v každom klube niekoho, kto by sa do tohto pustil.
Samozrejme, s touto novelou plne súhlasím a podporujem ju.
Ďakujem pánu spravodajcovi, s ktorým sme sa nedávno stretli v Pezinku pri veľmi dobrej príležitosti, za podporu tohto zákona, aj výboru pre kultúru, ktorý tiež mal pozitívne stanovisko. Ja keď som sa rozprával o tomto s vysokopostaveným, nechcem bonzovať, kto to bol, členom Rady pre vysielanie a retransmisiu a som sa ho pýtal, čo treba robiť, tak on, zaujímavé, mi povedal, že vlastne toto je prvý krok, tá opona do 15 rokov veku. Takže je to aj v tomto zmysle odporúčanie.
Už tu mnohokrát odznelo, že najmä v komerčných televíziách, ale občas aj vo verejnoprávnych, je veľa, by som povedal, oničoviek, slovenských a amerických seriálov, ktoré prispievajú k tomu, čo povedal aj minister kultúry, k idiotizácii nášho národa a k presadzovaniu, to už nepovedal, antikultúry, ktorú by som nazval drogy, sex, násilie.
Súčasný zákon, ja som bol pri jeho zrode, rok a pol som to mal na starosti, vypracovali sme v Prahe osem jeho verzií, volal sa zákon o rozhlasovom a televíznom vysielaní, naozaj bol veľmi precízne dlhé mesiace veľkou komisiou robený, ja som ho potom predložil do Federálneho zhromaždenia. Bol v roku 1991 schválený, tak tento zákon, ktorý, si myslím, bol celý vnorený do našej legislatívy, možno nejaké novely odvtedy boli, sa sústavne porušuje, áno. V tomto zákone, pokiaľ sa pamätám, je, že programy nevhodné pre vekovú kategóriu do 18 rokov sa nebudú vysielať od 22 hodiny do 6.00 hodiny. Ale vôbec sa tam nehovorí o tom, že tie filmy, ktoré sa vysielajú v tom čase, môžu televízie opakovať na druhý deň ráno, keď choré deti sú samé doma a rodičia sú v práci. To už tu bolo spomenuté.
O dodržiavanie tohto zákona sa stará Rada pre vysielanie a retransmisiu. Ale pokiaľ viem, a zase to mám od nich, ich pokuty vlastne nikoho nemrzia. Pokiaľ sa realizujú, postihnuté televízie vlastne odvysielajú ďalších päť-desať vysielaní rovnakého obsahu, možno aj horšieho. Skôr by som povedal, že tie pokuty finančné, už to bolo tiež povedané, vlastne nikoho až tak nepália, lebo na reklamách to krásne dotiahnu.
Neviem, ako je to s filmami vo vekovej kategórii do dvanásť rokov. Na to by som rád sa aj opýtal, možno potom v závere, ale problém vidím aj v tom, že to, čo je vhodné do pätnásť a do osemnásť rokov, určujú vlastne samotné televízie, nie nezávislá komisia odborníkov, ktorým nejde o sledovanosť a reklamy, ale o morálku tohto národa, najmä nedospelej mládeže. A myslím, že v budúcnosti by to tak malo byť. Ja pokiaľ sa pamätám, viem, že v Nemecku to bola veľká komisia, ktorú bolo treba ľutovať, lebo musela pozerať všetky filmy, všetky televízie a tak ďalej a potom to hodnotiť. Ale takáto komisia by sa aj nám zišla, záväzná pre všetky televízie, ktoré vysielajú z nášho územia. Iste treba v budúcnosti rokovať aj s Českom, možno aj s krajinami V-4, prípadne Rakúskom, o tomto probléme. Samozrejme, dobre vieme, že stovky vysielaní zo satelitov na nás útočia „zo slobodného neba“ alebo z „televízie bez hraníc“. Proti tejto antikultúre sa ťažko postaví nejaký zákon, aj keď sa o to musíme pokúsiť.
Viac možností vidím vo výchove, v tom, aby si ľudia aj mládež vedela vybrať, aby sa na tento balast pripravila, a proste v znížení sledovanosti tých televízií, ktoré na reklamách to potom pocítia. Je tu, samozrejme, problém internetu, už pán Senko to povedal. Je to tiež vlastne nepokryté, vlastne nič u nás v tomto smere neplatí. Ale to už je iná téma, ale mládež to veľmi rada využíva a to nikto asi nevie, ako to je.
Apropo reklamy. No okrem futbalu toho veľa nepozerám, ale dráždi ma, keď pri filme najmä komerčných televízií päťkrát príde babka do kuchyne, viem, že je reklama. Tak je to absurdné a je to iná téma, ale tiež by sa k tomuto mohlo niečo povedať. Je na to smernica?
Ja si myslím, že veľmi dôležité je, keď sa poruší zákon a ľudia to sledujú, aby sme im ukázali, ako treba niečo napísať, protestovať v novinách, na internete, v blogoch, na facebooku, písať listy. Viem, že na internete je tlačivo, ktoré treba vyplniť, ale ani sám som ho ešte nikdy nevyplnil. Ale proste naučiť to treba ľudí, ako sa to robí. Keď dostanú tieto televízie alebo Rada pre vysielanie a retransmisiu stovky, tisícky takýchto protestov, tak si možno to lepšie premyslia. Ďakujem.

Pekný podvečer všetkým kolegom, ktorí tu prítomní sú v sále. Dovoľte mi, nereagoval som faktickou poznámkou, aby som mohol voľnejšie trošku pár slov povedať.
Chcem poďakovať aj predkladateľke tohto zákona za to, že naozaj máme tuná zákon, ktorý hľadí na to, aby psychický a duševný vývoj detí, ale však aj ten telesný, kdesi napredoval.
K tomu, že sa tu vytvorí tá pomyslená opona, ktorá sa tuná spomína. Naozaj dnešný svet je tak uponáhľaný, že človek alebo ľudia v produktívnom veku sú v práci. A veľakrát nevieme o tom, čo naše deti robia. Skoro každá domácnosť má ten televízor na Slovensku v drvivej väčšine, áno, dokonca niekde sú tie televízne prijímače aj dva-tri. A veľakrát ani nevieme, čo tie naše deti sledujú. Televízor je veľmi silným médiom. Naozaj, dnešná mládež vyrastá pred obrazovkami. Chvalabohu, my sme mali iné šťastie v našich životoch, my sme viac toho času trávili naozaj vonku v pohybe, v športe. Beriem to, že je tu iný svet a je tu elektronizácia, médiá, počítače, ktoré tuná spomínané boli, ktoré, samozrejme, aj cez internet sa tlačia rôzne.
Sú to veľakrát ešte nevhodnejšie programy, ako sú v tých televíziách. Násilie, ktoré je páchané naozaj na tých našich obrazovkách, má veľký vplyv nielen na deti, mládež, ale, dovolím si povedať, presne je to tak, aj na nás samotných dospelých. Myslím si, že navrhovateľka nám to vysvetlí, čo je vhodné a čo nie je vhodné pre deti vo veku do 15 a do 18 rokov a pre starších. Mal som možnosť vidieť možno film taký, kde bolo to označenie, kedysi možno dávnejšie, ja už to neviem ani časovo posunúť, kde bolo uvedené, vo veku od 15 rokov že je možné sledovať ten film. Myslím si, že keby som sedel s deťmi a sledoval ten text a dej, ktorý je predkladaný, tak naozaj by som sa veľmi hanbil, mal by som v tom problém aj ja. Treba sa pozrieť aj na to, čo je naozaj aj vhodné pre tie deti vo veku do pätnásť rokov a do osemnásť rokov. Deti naozaj nevedia rozlišovať, zvlášť keď sú to malé deti, medzi skutočnosťou, realitou a imaginárnym svetom.
Ja dokonca by som povedal, že aj mnohé rozprávky a detské programy sú nevhodné pre deti. V samotných rozprávkach sa deje také násilie, že človek žasne. Sú to kreslené postavy, ale v skutočnosti je to film s dejom. Aj toto je jedna z vecí, na ktorú by som tiež chcel poukázať, že je nevhodná a teda aj zle formuje v podstate ten svet, vnútorný svet tohto dieťaťa.
Naozaj, ako pán minister tuná spomenul, asi naozaj je v obraze, aj tuná to v parlamente povedal, že pán minister odporúča knihu, v ktorej sa spomínajú štyri dôvody, prečo nesledovať televíziu. My už naozaj tých televíznych prijímačov, ktoré máme vo svojich domácnostiach, tak budeme sa báť, že ich v tých domácnostiach vôbec máme, pretože to dieťa, keď príde domov a si zapne televízor, tak nevieme v podstate, čo sleduje.
V závere len chcem ešte raz navrhovateľke poďakovať, že tento návrh zákona je tuná a že je tu predložený. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne všetkým, ktorí sa zapojili do tejto diskusie. A teda ja chcem dať aj taký verejný prísľub, keďže aj pán minister dal verejný prísľub, že vypracuje vyhlášku, ktorá by bola platná od 1. 1. 2013, ktorá by zaviedla takúto druhú časovú oponu. V prípade ak teda by sa našli hlasy, ktoré by posunuli túto novelu do druhého čítania, ktoré by viacej pozerali na obsah než formu, ktorá údajne teda nie je dobrá, ja si myslím, že je to dobre napísané, ak by teda tieto hlasy posunuli túto novelu do druhého čítania, v prípade toho vypracovania vyhlášky, pričom ak vláda by ju schválila, tak ja veľmi rada potom stiahnem svoj návrh. Ale kým takáto vyhláška nie je vôbec ešte ani napísaná, si myslím, že radšej je lepšie ísť do zmeny tohto zákona. Ja ďakujem všetkým vopred za hlasovanie.

Ďakujem veľmi pekne. Tento návrh je menej možno emotívny ako ten predchádzajúci, je veľmi jasný, stručný, a síce tým, že navrhuje sa zaviesť povinnosť označiť slovenské audiovizuálne diela distribuované najmä na nosičoch DVD slovenskými titulkami.
Vysvetlím to. Podľa odhadov v našej populácii je až okolo 300 000 ľudí, ktorí sú sluchovo postihnutí, ktorí sú buď nepočujúci, nedoslýchaví, ohluchnutí, ktorí vlastne bez titulkov nemajú možnosť sa dostať k slovenským audiovizuálnym dielam, môžu si ich pozrieť, ale nič z nich nepočujú. Čiže tieto titulky pre nich sú veľmi dôležité.
Takže to je jediná úprava alebo jediný návrh tejto novely, ktorý by zaviedol povinnosť takéto slovenské titulky dávať na DVD nosiče s tým, že, samozrejme, aj cudzinci, ktorí sa učia slovenský jazyk, už mi aj niektorí písali, by takéto opatrenie privítali, pretože pre nich to slúži alebo by slúžilo ako podporná služba na lepšie pochopenie slovenčiny. Takže ďakujem veľmi pekne vopred za podporu.

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o návrhu poslankyne Národnej rady Jany Žitňanskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2007 Z. z. o podmienkach evidencie, verejného šírenia a uchovávania audiovizuálnych diel, multimediálnych diel a zvukových záznamov, umeleckých výkonov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (audiovizuálny zákon) v znení neskorších predpisov.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o dôvode novej právnej úpravy a súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.
Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie a doložku vybraných vplyvov.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady zo 16. augusta 2012 č. 166 a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny a výbor pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali výbory do 30 dní a gestorský výbor 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Vážená pani predsedajúca, ďakujem, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne. Ja som predpokladala, že táto téma nebude tak rezonovať ako to bicyklovanie po lese. Napriek tomu by som vás naozaj v mene nepočujúcich chcela poprosiť o podporu návrhu. Tento týždeň sa začal Medzinárodný týždeň pre nepočujúcich. A myslím si, že by to bol pekný darček pre nich, kebyže sa dokážeme zhodnúť na tom, že tieto titulky by dostali. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Panie poslankyne, páni poslanci, chcem vám naozaj poďakovať, že môžem ešte uviesť tento návrh novely rokovacieho poriadku.
Návrh novely reaguje na stav, ktorý nastal po voľbách, keď jedna politická strana má 83 poslancov a teda klub veľký s počtom 83 poslancov a nemôže realizovať niektoré návrhy, ktoré počíta rokovací poriadok, a to, že napríklad na doplnenie a zmenu programu je potrebný súhlas troch poslaneckých klubov alebo v niektorých prípadoch dvoch poslaneckých klubov. Preto aj na základe rokovania na poslaneckom grémiu sme takýto návrh novely zákona pripravili. A v prípadoch, kde rokovací poriadok hovorí o tom, že počas rokovania schôdze môžu dávať návrhy tri, respektíve dva poslanecké kluby, takúto kompetenciu podľa návrhu rokovacieho poriadku by mal predseda Národnej rady.
V tejto súvislosti hneď chcem uviesť, že po tom, ako sa zverejnil rokovací poriadok, návrh novely rokovacieho poriadku, som zachytila informácie a výhrady zo strany opozičných poslancov o tom, že nesúhlasia s tým, aby predseda Národnej rady mohol podať návrh na skrátenie rozpravy. V tejto súvislosti vás chcem všetkých ubezpečiť, že v priebehu druhého čítania tento bod z rokovacieho poriadku vypustíme a budú len tu veci, na ktorých sme sa na poslaneckom grémiu dohodli.
Tento návrh rokovacieho poriadku je v súlade s ústavou a platnými medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky.
Návrh zákona si nevyžiada zvýšené nároky na štátny rozpočet, na rozpočty obcí a vyšších územných celkov a nemá vplyv na podnikateľskú sféru, na zamestnanosť ani na životné prostredie.
Prosím vás o podporu predloženého návrhu novely rokovacieho poriadku. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma 4. septembra 2012 určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jany Laššákovej, Renáty Zmajkovičovej a Róberta Madeja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (tlač 185). Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.
Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej pätnásťdňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s platnými medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky.
Návrh zákona si nevyžiada zvýšené nároky na štátny rozpočet, na rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov, nemá vplyv na podnikateľskú sféru, na zamestnanosť ani na životné prostredie.
Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v článku 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v práve Európskej únie a nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako pre spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku na tom, že po rozprave uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 22. augusta 2012 č. 168 navrhujem, aby návrh zákona prerokoval Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý navrhujem aj ako gestorský výbor. Odporúčam lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážená pani predkladateľka, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, len veľmi stručne. Tak ako bolo spomínané, bola aj z nášho poslaneckého klubu na poslaneckom grémiu podaná výhrada, a to v tej miere, že nemáme problém na základe džentlmenskej dohody, ktorou po voľbách sa na prvom poslaneckom grémiu dohodlo, že predseda parlamentu môže zaraďovať body aj mimo návrhu troch poslaneckých klubov, ale zároveň bola dohodnutá aj teda zásada, že nebude tieto body vyraďovať. Podobne tak ako tu spomínala pani predkladateľka obmedzovanie rozpravy, ktoré bolo podľa súčasného znenia na základe dvoch poslaneckých klubov, ja tento návrh z hľadiska aj prijatej džentlmenskej dohody vítam, aby to nestálo na nejakých dohodách, ale teda prichádza k úprave zákona.
Vieme sa stotožniť s tou mierou rozšírenia právomocí, ktoré sú takzvané extenzívne alebo nejakým spôsobom vedenie schôdze a schôdzu o nejaké body obohacujú alebo rozširujú. Teda vnímam teda ten sľub, ktorý takisto bol na poslaneckom grémiu.
A momentálne aj pani podpredsedníčka parlamentu Laššáková povedala, že v druhom čítaní príde k úprave v tej miere, že do rozpravy pán predseda parlamentu ako prvý medzi rovnými vstupovať nebude tým spôsobom, že ju bude nejakým spôsobom skracovať, ale ten režim zostane rovnaký a príde k tomu pozmeňujúci návrh, kde možno ponúkame aj teda cez politické spektrum, aspoň teda za náš klub, nejakú možnú spoluprácu. Navyše sme si stanovili, že týmito otázkami sa bude zaoberať aj grémiom vytvorená skupina poslancov. Tak si vieme predstaviť, že uvedenie tej situácie, že máme tu jeden veľký silný poslanecký klub jednej vládnej strany, aby toto bolo zachytené v rokovacom poriadku, a teda zákonnou úpravou, vieme podporiť. A v druhom čítaní možno aj v spolupráci predložíme teda ten pozmeňujúci návrh a zahlasujeme zaň. Chceme veriť teda dobrému úmyslu. Ďakujem.