7. schôdza

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Ja som sľúbil, že sa vyjadrím ku koníkom. A napokon som na to zabudol. Tak len jednou vetou to poviem. Kôň do lesa patrí. A je to úplne prirodzené, že to by sme už vôbec nemali spomínať v súvislosti s bicyklami, lebo to je to najprirodzenejšie, čo v tom lese môžeme stretnúť.
A teraz k jednotlivým vystúpeniam.
Kolegovi Hrnčiarovi chcem povedať, že súhlasím so všetkým, čo povedal, len nie s tou vetou, že lesníci chytajú cyklistov. Lesníci majú toľko povinností a mnohokrát sú tak už aj znechutení vlastne tým, že aj keď kadekoho chytia, tak sa nič neudeje. Takže verte tomu, že chytanie cyklistov je tá posledná vec, ktorá by ich trápila. A ozaj toto by neobstálo. Im treba skôr pomôcť v tom, aby ich činnosť nebola bezzubá, lebo, viete, pochytali už kadekoho. Potom sa zdvihne telefón. A zistíme, a teraz nehovorím o cyklistoch, hovorím o väčších esách, že ten lesník radšej si druhýkrát obráti tvár na opačnú stranu, ako by ešte dačo videl. Takže lesníci chytať cyklistov určite nemajú v cieli.
Pán kolega Frešo, prosím, tam chcem len povedať na konto poľovníctva, áno, to zaznieva, že je u nás poľovnícka loby, aby sme si uvedomili jednu vec, že aj poľovníctvo, tak ako som spomínal cyklistov, je ušľachtilá činnosť, ktorá keď sa robí kultivovane, tak jednoducho do toho lesa, samozrejme, patrí. Tu ide len o to, aby sa ani jedna z týchto skupín nenavyšovala nad druhú a aby sa ten spôsob koexistencie tam našiel. To znamená, áno, nemajú právo sa sťažovať poľovníci na cyklistov a cyklisti na poľovníkov. Práve v tom je ten vyšší princíp spolupráce, že musíme nájsť riešenia pre jedných, aj pre druhých, aby nevyzerali tí poľovníci ako tí, ktorí sú zlí, a cyklisti, že sú dobrí. Tá rovnosť je aj tu a musí byť zachovaná. (Hlas v sále.)
Aha, mám 15 sekúnd ešte na faktickú. No tak potom by som len ostal, Ľuboš, pri tom ozaj tom hlavnom, aby sme pomohli tie štvorkolky z lesa dostať. Viem o veľa prípadoch, keď koná lesná stráž, keď konajú všetci a napriek tomu ich nevieme odtiaľ dostať von. To znamená, podporte to a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán zástupca navrhovateľov, vážený pán spravodajca, milé kolegyne, kolegovia, neviem, či je tu pán poslanec Viskupič, lebo k nemu som chcel osobne prehovoriť vzhľadom na to, že on zastupoval navrhovateľov v tom svojom úvodnom vystúpení, chcel by som povedať snáď na úvod len toľko, že vnímam túto debatu ako politicky akceptovateľnú, dokonca v demokratickej spoločnosti veľmi potrebnú, ale odborne podpriemernú z hľadiska porovnania odbornej úrovne vystúpení jednotlivých poslancov. Ale o to tu momentálne nejde.
Pokúsim sa zhrnúť celý tento problém aj po tej politickej stránke alebo v tej politickej rovine a, samozrejme, aj v tej rovine odbornej. A sľubujem vám, že nebudem hovoriť o tom, či lesná cesta má mať šírku jeden a pol metra alebo či niekto tu zastupuje loby poľovnícku, lesnícku alebo trebárs cyklistickú, v rámci bežných slušných cyklistov, ktorí medzi vami sú, alebo istú skupinu, v ktorej sa hrdo nazývajú mountain bikeri, ktorí na základe toho, že si niektoré praktiky všimli v rôznych televíznych reláciách, sa snažia tie isté praktiky preniesť do našich lesov a sa v poslednom čase aktivizujú, budem sa snažiť byť maximálne pragmatický. Samozrejme, neprichodí mi, aby som reagoval na niektoré vystúpenia. To snáď skôr pán spravodajca urobí.
Pánovi Viskupičovi som chcel povedať len toľko, škoda, že tu nie je, ale zrejme ma niekde počúva alebo na mňa pozerá v priestoroch Národnej rady, že ja sa mu v podstate chcem poďakovať za tú niekoľkokrát zopakovanú personifikáciu, keď celý problém voľného vstupu ľudí alebo teda občanov do lesa a vôbec cyklistov a vôbec jazdcov na koni sa snažil nejakým spôsobom postaviť do takej pozície, že práve ja som ten, ktorý sa postaral o to, že sa tu zabraňuje na tých 40 000 kilometroch ciest v slovenských lesoch niekomu vykonávať akúsi zmysluplnú činnosť. Som za to veľmi vďačný, pretože pôvodne som si myslel, že túto, tak ako to aj pán poslanec Mičovský nazval, bradatú tému (Nebudem používať pojmy ako populizmus a podobné, tomu sa určite vyhnem.), zvládneme nejakými tými zásadnými vystúpeniami v rámci faktických poznámok a pôjdeme ďalej. Čiže som vám, pán poslanec Viskupič, vďačný. Možno ste si mysleli, že ma tým zastrašíte alebo nejakým spôsobom znemožníte. Keď si vypočujete kompletne moje vystúpenie, zistíte, že opak bude pravdou.
Takisto som vďačný za to, že v rámci úvodného slova pán poslanec Viskupič naozaj veľmi presne citoval odôvodnenie toho inkriminovaného pozmeňujúceho návrhu z roku 2007, čím v podstate mi teda uľahčil moje vystúpenie v tom zmysle, že to, čo bolo napísané v dôvodovej správe skupiny poslancov, je v podstate len nejaký ten, nechcem to nazvať inak, niečo, nejaký slabý výcuc. V podstate tam boli veci, ktoré vyslovene zavádzali a ktoré teda nemali nič spoločného zo skutočnosťami, ktoré boli uvedené v odôvodnení toho poslaneckého alebo toho pozmeňujúceho návrhu.
Poďme teraz ale k faktom.
Pán poslanec Viskupič spomenul aj niečo také, že je to Lebockého agenda. Som presvedčený, že si myslí, že práve Lebocký bol v roku 2007 ten, ktorý v podstate na objednávku akýchsi lobistických skupín vystúpil v druhom čítaní a požadoval, aby došlo k takémuto obmedzeniu v rámci využívania lesov verejnosťou. Nie je to pravda. Nebola to agenda, bolo to legitímne právo poslanca vystúpiť k problému, ktorý bol dostatočne analyzovaný. A že bol dostatočne analyzovaný, to tiež v nasledujúcich svojich disponibilných minútach vysvetlím. V každom prípade tak ako majú v SaS-ke právo na svoju agendu, ja im to neberiem, však v konečnom dôsledku si tak plnia záväzky, ktoré uviedli vo svojom volebnom programe. Čiže nemám s tým absolútny problém, ale mám problém s tým, ak tu sa niekto snaží mňa ako poslanca Národnej rady onálepkovať tým, že teda ja tu zastávam nejaké tie kruhy a je to moja osobná agenda.
Vážený pán Viskupič, zrejme ste asi počuli niektoré moje vystúpenia, resp. niektoré reakcie, rád by som na ne nadviazal.
Ak si niekto myslí, že formulácia toho inkriminovaného pozmeňujúceho návrhu spočívala na poslednú chvíľu v akomsi rozpoložení chvíľkovom a nebol celý tento problém dostatočne analyzovaný, tak mi dovoľte, aby som vás informoval o krokoch, ktoré sme pred formuláciou tohto „obmedzujúceho“ ani nie obmedzujúceho, ale upravujúceho ustanovenia vykonali. My sme si objednali informáciu o legislatívnych úpravách vstupu verejnosti do lesov vo vybraných krajinách Európy. Objednali sme si to v nezávislej inštitúcii u nezávislého odborníka priamo vo Fínsku. Tento človek sa začal touto problematikou zaoberať veľmi podrobne a predložil nám, aj keď trošku s oneskorením, a preto toto je to vysvetlenie, pán Frešo, že prečo to prišlo až v druhom čítaní ako pozmeňujúci návrh, spracoval informáciu na podklade štúdie, ktorú publikovali Európska hospodárska komisia OSN a Organizácia OSN pre poľnohospodárstvo a výživu, kde v podstate v rámci lesníckej legislatívy v Európe kontrolovali, resp. posudzovali, ako 23 krajín pristupuje k záväzku obnovy lesov, prístupu verejnosti k využitiu lesných nedrevných produktov a podobne. Z tohto bola vypracovaná jedna komplexná štúdia, ktorá podáva jednoznačný prehľad o situácii vstupu do lesov v 23 krajinách Európskeho spoločenstva Európskej únie. (Ruch v sále.) Určite by som vás veľmi zdržiaval a vzhľadom na to, že už sme mali v podstate hlasovať, ja neviem, či neprerušíme...

Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, pokračujte v rozprave.

Lebocký, Tibor, poslanec NR SR
Ďakujem pekne. Určite by som vás veľmi zaťažoval, pokiaľ by som tu odprezentoval, ako je v jednotlivých lesných zákonoch tento problém v rámci Európy riešený. Dovoľte mi preto spomenúť niektoré krajiny, ktoré s nami bezprostredne susedia.
Rakúsko. Každý má právo vstupu do lesa. To isté platí aj u nás. Vlastník lesa má však oprávnenie vylúčiť dočasne alebo trvalo svoje lesy z rekreačného využívania verejnosťou. Toto u nás nie je. To znamená, sme v tom lepší. Hovoríme ďalej o Rakúsku. Zákon tiež stanovuje, že štátna správa môže zakázať vstup verejnosti do lesov s novou výsadbou do mladín, pokiaľ nedosiahnu výšku troch metrov, na lesné sklady, do škôlok, do lesov, kde sa vykonáva ťažba, a v ďalších zákonom stanovených prípadoch. Jazda na všetkých druhoch vozidiel a jazda na koni vyžadujú povolenie majiteľa lesov a využívanie lesných ciest vyžaduje povolenie organizácie, ktorá je zodpovedná za údržbu lesných ciest. Zjazdové lyžovanie je povolené na vyznačených trasách, v terénoch s dostupnou prvou pomocou. Bežecké lyžovanie v lesoch vyžaduje súhlas vlastníka.
Česká republika. Podľa lesného zákona verejnosť má právo vstupu do lesov, avšak musí dodržiavať pokyny vlastníka alebo správcu lesov a ich zamestnancov. Skrátim to, aby som nehovoril o ďalších a ďalších oprávneniach, ktoré vlastníci, správcovia, užívatelia lesov v tejto oblasti alebo v tejto súvislosti majú. V lesoch je jazda a parkovanie motorových vozidiel, bicyklovanie, jazda na koni, lyžovanie a sánkovanie mimo lesných ciest a vyznačených trás zakázané, kompatibilita s naším zákonom je zaručená.
Nemecko. Na federálnej úrovni... No, dobre, Nemecko nie je susedná krajina. To vynechám.
Maďarsko. Lesný hospodár má oprávnenie obmedziť alebo stanoviť podmienky návštevy určitých častí lesov v prípade, že zdržiavanie sa tam môže ohroziť život alebo bezpečnosť, majetok iných, alebo na miestach, kde sa vykonávajú lesné práce. Bicyklovanie, jazda na koni, jazda na motocykli a v aute je povolená iba na vyznačených cestách.
Čiže, vážení páni, musím vám povedať, že ten hlavný cieľ, hlavná agenda nespočívala v tom, aby sa tu presadzovali nejaké či už oprávnené alebo neoprávnené záujmy nejakých lobistických skupín, ale išlo o to, aby sa pri príležitosti otvorenia zákona o lesoch harmonizoval tento náš vnútroštátny právny predpis, špecifický, s porovnateľnými predpismi v Európskej únii.
Ten záver, ktorý vyplýva z tohto materiálu, a ja ho predkladateľom naozaj poskytnem, aby si mohli preveriť a overiť veci, aby si nemysleli, že tu zavádzam, ktorý tu bol naformulovaný, ma presvedčil o tom, že podať taký pozmeňujúci návrh, aký som podal, je oprávnené. To, že na to máte vy legitímne iný svoj či už právny, odborný alebo teda logický alebo iný politický názor, to ja vám v žiadnom prípade neberiem.
Samozrejme, nechcem tu reagovať na niektorých pánov, ktorí tu spomínali, prečo je zákaz vjazdu tam a prečo nie je inde. Je to niečo mimo. Vy ste sa spojili v podstate štyria poslanci a „napadli“ ste jeden paragraf, resp. v rámci jedného odseku jedno písmeno. Čiže nejdem sa zmieňovať o tom, že kto každý za akých podmienok má právo vstupu do lesa. Nejdem sa vyjadrovať k tomu, čo tu požadoval alebo čoho sa tu dožaduje pán poslanec Mičovský, pretože dobre vieme, že novelou Trestného zákona v IV. volebnom období bolo dosiahnuté aj to, že neoprávnená jazda na motorových trojkolkách a štvorkolkách, teraz sa smeje pán poslanec Lipšič, je v podstate podľa tej novely už momentálne trestným činom. Takže neviem, čoho sa pán Mičovský dožaduje. (Reakcia z pléna.) To je zadržanie majetku, to je iná vec. Dobre, ale vzhľadom na ten čas, ktorý tu je, vám veľmi pekne poďakujem za vašu pozornosť. Verím, že asi sčasti som sa dostal do tej pozície. Nechcem tu spomínať listy. Aj tie vám dám. Na Slovensku je len 40 % lesov vo vlastníctve alebo obhospodarovaní štátneho podniku alebo štátu. Všetko ostatné pritom patrí súkromným vlastníkom, urbariátom, spoločenstvovým vlastníkom a podobne.
Včera som dostal e-mailom, nejdem to tu čítať, stanoviská jednotlivých organizácií, ktoré zastupujú vlastníkov lesov. Rada združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenskej republiky obhospodaruje 854 000 hektárov lesov z celkovej výmery necelých 2 mil. na Slovensku. Viete, aké sú stanoviská členov tejto rady? Prečítam aspoň jedno z nich: „Vážený pán poslanec, v súvislosti s návrhom skupiny poslancov na novelizáciu zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch, ktorá sa má dotýkať umožnenia jazdy na bicykloch po lesných porastoch aj mimo lesných ciest, ti oznamujeme, že s takouto novelou zásadne nesúhlasíme. Dôvody pre náš nesúhlas sú nasledovné. Absolútnej väčšine horských cyklistov vyhovuje súčasný stav, keď môžu v lese jazdiť po lesných cestách. Iba nepodstatná časť nezodpovedných a sebeckých jedincov sa snaží presadiť takú úpravu zákona, ktorá bude mať za následok škody na lesných porastoch, poškodzovanie lesných biotopov a ohrozovanie peších návštevníkov lesov. Takáto novela lesného zákona by bola vážnym narušením práv vlastníkov lesov, pretože títo by boli nútení strpieť poškodzovanie svojho majetku nad mieru, ktorá je nevyhnutá bez toho, aby im niekto zaručil primeranú kompenzáciu. Prosíme, aby ste s týmto stanoviskom oboznámili svojich kolegov poslancov Národnej rady Slovenskej republiky tak, aby takúto novelu nebolo možné prijať.“ Hovorím o vlastníkoch lesov, ktorí hospodária na Slovensku na 854 000 hektároch. To znamená, v porovnaní s celkovou lesnatosťou je to asi jasné z hľadiska podielu a nehovorím o, povedzme, tých, ktorí aj v rámci horských cyklistov sú slušní ľudia.
To, že tu niekto naznačil, že meradlom teda vhodnosti ustanovenia zákona by malo byť to, ako často je porušované a ako často je sankcionované, no tak to sme trošku asi úplne inde. Však zákon by mal mať predovšetkým teda skôr preventívny ako represívny charakter. Ale, áno, každý máme právo na svoj názor. Snažil som sa vám vysvetliť, že pohnútkou a hlavným cieľom prednesenia tohto pozmeňujúceho návrhu v roku 2007 bolo vyhodnotenie legislatívnej situácie, ako sa v rámci ostatných krajín Európskej únie tento problém posudzuje. Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.

Pán predsedajúci, v rozprave k uvedenej správe vystúpili traja poslanci a k predkladanému materiálu pán poslanec Hrnčiar navrhuje požiadať zastupujúceho generálneho prokurátora o zoznam všetkých mimoriadnych dovolaní a iných návrhov, ktoré za posledné tri roky boli podané Generálnou prokuratúrou na Najvyššom súde a Ústavnom súde v prospech rôznych súkromných osôb proti štátu a samospráve a právnickým osobám s ich majetkovou účasťou. A zároveň žiada, aby bolo oznámené, aký je stav, resp. výsledok týchto konaní. Dajte, prosím, hlasovať.

Ďalej dajte, prosím, hlasovať na základe odporúčania gestorského, ústavnoprávneho, výboru o tom, že Národná rada Slovenskej republiky berie správu o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 2011 na vedomie.

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Vážený pán poslanec Lebocký, no vadila mi na vašom vystúpení jedna vec, kde hodnotíte niečo také ako odbornosť tých, ktorí hovoria tie-ktoré argumenty, čo je odborné na výške, čo je odborné nie na výške.
Podľa môjho názoru úplne jasne si sa nevyhol hlavne jednej záležitosti, ktorá sa s týmto zákonom spája. A to je tá, že umožňuje naozaj ľudí vyháňať z lesa. To znamená vysvetľovať im, že na bicykli tam nemajú čo robiť. Naozaj si sám počul, že takéto prípady sa dejú. A považujem to za mimoriadne nešťastné.
Keď už teda odborne, no tak nech sa páči, keď sa dovolávaš neštátnych vlastníkov lesa, tak buď taký štedrý a vypočuj hlasy po kompenzácii za to, že majú ten-ktorý les v istom stupni ochrany. Tam už, samozrejme, taký štedrý nie si, keď treba rozdávať peniaze ako kompenzácie. Keď sa ti hodí, že treba cyklistov vyhnať z lesa, no tak hneď sú ti na to na prvom mieste dobrí.
Toto je v skutočnosti o slobodnom pohybe. A my tu v tejto snemovni máme právo rozhodnúť, že ľudia sa budú môcť po lese slobodne pohybovať, že ich nikto nebude vyháňať, že nebudú musieť naozaj cólštokom merať, čo je cesta, nebudú musieť si so sebou nosiť GPS a hlavne nebude im tam nejaký pánko s nejakou čapicou vysvetľovať, že tam majú byť alebo tam byť nemajú. Toto je základný problém tohto zákona, a nie tie odborné argumenty.
Ináč, mimochodom, to, čo si povedal z tých okolitých štátov, veď to je plne v zhode s tým, čo sa dá dnes urobiť aj po novelizácii tohto zákona. A nikde tam nie je napísané, že niekde ich zo zákona totálne z lesa vyhnali, lebo to je to, čo sa v tomto prípade deje, normálne sa im zakázal pohyb všade inde, okrem teda tých spomínaných ciest, o ktorých ten, kto nie je odborník, ani nevie, kde ležia.

Ďakujem. Pán kolega, ďakujem za tú ponuku, že nám poskytnete nejaký materiál, ktorý ste si dali vypracovať a bol vám doručený po podaní vášho pozmeňujúceho návrhu. Zároveň ja si dovolím zacitovať ešte raz možno z iného materiálu. A to bola vaša dôvodová správa, kde ste uvádzali vlastne tie dôvody. A aby to bolo teda jasné, poviem, čo ste hovorili, že vaša úprava zabraňuje nežiaducej expanzii cyklistov a jazdcov na koni v jednom momente, ďalej, že návštevníci v lese spôsobujú eróziu pôdy. Neviem, dúfam, že dostatočnú odbornú rovinu napríklad poslanec Jano Mičovský bude mať. Sú to veci, ktoré vyrušujú laickú verejnosť. A hovoríme o tom všetci predrečníci aj predkladatelia, že mali by sme zabezpečiť to, aby sme vytvorili také prostredie, že ľudia budú tráviť slobodne voľný čas v lesoch, či už na bicykli alebo na koni alebo pešo.
K tomu, že sme spomínali dve roviny nezmyselnosti v udeľovaní zákazov aj v nevykonateľnosti tohto zákona. Musím sa priznať, že z fyziologických dôvodov som nebol na celom vašom vystúpení. Ale ja som tam nezachytil ani jednu zmienku o tom, že tento váš pozmeňujúci návrh bol nejakou mierou vykonateľný počas päťročnej doby platnosti. Ak disponujete iným štatistickým údajom, opravte ma. Ďakujem.

Pán kolega Lebocký, ďakujem za vaše vystúpenie. Ja vnímam les ako fenomén, ako niečo, čo tu odjakživa bolo, a ľudí, ktorí žijú v týchto kútoch sveta, ako ľudí, ktorí s tým lesom vždy mali veľa dočinenia, ktorí z toho lesa mali prospech, osoh, či už vo forme plodín, dreva, rekreácie a podobne. Takže predkladaným návrhom sledujem určitú rovnováhu.
Neodsudzujem poľovníkov. Nejdem vám tvrdiť nič o poľovníckej loby. Myslím si, že aj keď určitá poľovnícka loby existuje, tak skôr je to o tom, že sa budete snažiť vidieť tie argumenty nás predkladateľov.
Cyklisti z môjho pohľadu do toho lesa patria, tak ako tam patria hubári, ako tam patria chodci, ako tam patri kone, ako tam patrí každý slušný človek, ktorý sa tam správa podľa nejakých pravidiel. Myslím si, že by sa patrilo alebo slušalo tento návrh posunúť do druhého čítania. Určite tam budem veľmi rád akceptovať pozmeňujúce návrhy, ktoré ten náš pôvodný návrh vylepšia.
Čo sa týka súkromných majiteľov, ktorých ste spomínali, tak tam nesúhlasím, lebo ak súkromný majiteľ si neželá pohyb osôb alebo bicyklov po svojom lese, tak im to môže jednoducho zakázať značkou alebo si môže svoj majetok ohradiť. Ja som veľmi citlivý na to, ak by sa zasahovalo do súkromného vlastníctva. Takže na toto sme tiež mysleli.
A na záver sa možno chcem spýtať, vy máte naozaj veľa voličov, myslíte si, že oni nejazdia na bicykloch? Ja si myslím, že toto je jeden z tých zákonov, ktoré fakt robíme pre ľudí. A nesnažte sa nejakým spôsobom tých ľudí diskriminovať. Skúsme sa nad tým zamyslieť a posuňme to do druhého čítania. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Lebocký, no ja som presvedčený, že to bol prejav lobizmu.
Ale nie o tom chcem hovoriť, nie to je podstatné, nielen vám chcem vysvetliť, prečo je ten zákon nevykonateľný. On sa nedá vykonať, ale dajú sa na základe neho šikanovať ľudia. A vysvetlím vám to v skratke, prečo aj doteraz vlastne nebol uplatnený, ale šikanovať ľudia sa dajú. Je to preto, že v zákone máte napísané, že na koni alebo bicykli sa môže jazdiť len po lesných cestách alebo vyznačených trasách, inak je to pod pokutou 5 000 korún. Tých trás vyznačených je minimum, ale problém je v tom, čo to je lesná cesta. Lesnú cestu máte zadefinovanú v slovenskej technickej norme 73 6108, kde sú lesné cesty primárnej a sekundárnej siete. Len problém je v tom, že v tom lese to nikde označené nie je. Darmo aj vy si kúpite normu, norma, mimochodom, stojí 34 eur, zadarmo ju nedostanete, a darmo by ste si ju aj kúpili, darmo by ste išli s ňou do lesa, lebo problém je v tom, že v lese to označené nie je. Vyznačené lesné cyklistické trasy sú, samozrejme, ale vy nemáte šancu vedieť, či zákon porušujete alebo neporušujete. Tým pádom preto je ten zákon nevykonateľný. A preto ktokoľvek, lesná stráž vás tam chytí, môže vás šikanovať, lebo vy neviete dokázať, či ten zákon porušujete alebo neporušujete. Preto on de facto vykonateľný nie je, ale napriek tomu je škodlivý, pretože je tu všeobecné ovzdušie, v ktorom sa zakazuje niečo a v ktorom sa umožňuje štátnej moci šikanovať ľudí bez toho, aby vedeli preukázať, či zákon porušujú alebo neporušujú, takýto zákon je totálne nezmyselný, pretože, opakujem, aj keby ste tú normu mali, aj keby ste ju mali v ruke, vy neviete, či zákon porušujete alebo neporušujete, pretože v lese tie cesty označené nie sú. A keď to budete vysvetľovať tým 1,5 metra, tak neviem, či ste už boli v lese.

Ďakujem za slovo. V prvom rade chcem poďakovať poslancovi a súčasne kolegovi lesníkovi Tiborovi Lebockému za to, že skutočne fundovane a veľmi jednoduchou formou tu oboznámil plénum, tých, ktorí tu boli, o tom, v čom je skutočný problém.
Len k jednej veci sa zmienim, čo vravel pán poslanec Tibor Lebocký, a síce o tom porovnaní s okolitými štátmi, s ktorými skutočne sa tu môžeme porovnávať. Nemôžeme sa súčasne porovnávať ani s Nórskom, Švédskom, s tak rozľahlými lesnatými krajinami, ale s takými Maďarmi, Nemeckom, so susedným Českom, tam je to v poriadku. Podľa jeho vystúpenia a dôkazového materiálu je jednoznačné, že čo sa týka verejnosti a vstupu do lesa, voľného pohybu občanov, máme skutočne nadštandardnú legislatívu.
Odmietam tvrdenia, tak ako som to robil aj počas minulého funkčného obdobia, že ľuďom zabraňujeme vstup do lesa. Veď už som tu raz zdôrazňoval, že predovšetkým terciárna lesná sieť, zvážnice, sú to odvozné lesné cesty približovacie, idú priamo v lese. Čiže ja neviem, akému pohybu tu bránime ľuďom, ktorí majú možnosť cyklisticky športovať na zdravom vzduchu na priestore, resp. na dĺžke väčšej, ako je dĺžka rovníka, t. j. na dĺžke väčšej ako 40 000 kilometrov. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predseda. No v prvom rade sa chcem všetkým poďakovať za tie vystúpenia, resp. reakcie na moje vystúpenie boli, dá sa povedať, pokračovaním prezentácie vašich predstáv a vašich presvedčení, ktoré zazneli v rozprave.
V každom prípade chcem povedať na tvoju adresu, pán kolega Frešo, že zjavne si buď nedával pozor, alebo nechcel si vnímať to, čo som povedal, že pokúsim sa o pragmatické hodnotenie alebo vyváženie všetkých odborných a politických argumentov, ktoré boli prednesené v rozprave. Zjavne u teba tá politická rovina je posunutá niekde inde. A snažíš sa ju presadiť aj tým, že sa snažíš niečo povedať aj k odbornosti. Ale poprosím ťa, nechaj tieto veci. Šuster nech sa drží svojho kopyta, lebo obyčajne potom to dopadne nie celkom dobre.
A, nakoniec, som presvedčený, že som vás svojím vystúpením presvedčil o tom, že ste skutočne nemali urobenú takú podrobnú analýzu, ktorá by vás oprávňovala na to, aby ste celý tento problém takto do takejto miery „vybičovali“.
Pán poslanec Mikloš uviedol, že sú to nezmyselné zákony. Spytujem sa, pán poslanec Mikloš, neboli ste možno tu, keď som hovoril o vyhodnotení tých 22 alebo 23 zákonoch Európskej únie, všetky tie, kde sú uvedené tie isté citácie ako v našom zákone slovenskom o lesoch, sú nezmyselné, nezmyselný je ten český, nemecký, všetky tie sú nezmyselné? Dobre, tak potom to riešme na úrovni Európskeho spoločenstva.
A úplne na záver. Nieže budú môcť ľudia sa pohybovať po lesoch alebo nieže im to bude umožnené, voľný čas, oni môžu, páni, nemúťte tu, nepleťte alebo proste... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)