7. schôdza

Ďakujem pekne. Veľa vecí, čo som aj ja chcel povedať, tu bolo povedané, ale niektoré možnože aj, možno ani by sme tu nesedeli kvôli viacerým tým ustanoveniam, keby to slovo bolo viackrát teraz použité, keby naozaj ten systém nebol zneužívaný. Drvivá väčšina centier voľného času robí s deťmi tak, ako sa má, borí sa so všelijakými problémami a je zopár tých centier voľného času, či už takých obecných, súkromných, akýchkoľvek, jednoducho, ktoré to zneužívajú a ktoré to zneužívali, a jednoducho to tak narastalo, že mohlo dôjsť k určitému rozvráteniu financií, čo sa týka v tejto kapitole. Mestá a obce to pociťujú, ony majú na jednej strane centrum voľného času, na druhej strane škôlky, je to jeden balík, ktorý jednoducho spolu súvisí, a vytŕhať ho, myslím si, že nie je dobré. Čo sa týka, či centrá voľného času niektoré budú, alebo nebudú, ja si myslím, že tie, ktoré sú a ktoré robili doteraz zodpovedne, myslím si, že nemajú problém a budú pokračovať vo svojej činnosti ďalej. Čo sa týka ešte tých rád škôl, je to asi vec názoru, ja si myslím, že v tomto momente, tak ako je to v zákone navrhnuté, to rozvrstvenie, to rozvrstvenie je dobré. A v konečnom dôsledku ide o to, aby sa v celom tom systéme urobil konečne poriadok.
Ďakujem.

Pán poslanec, vaša reakcia.

Pán kolega Brixi, no, ak naozaj dostatočný argument na takmer smrtiaci, rušiaci zásah sú nejaké čiastočné podvody, tak musím vám povedať, že ani táto Národná rada by už neexistovala, ani vláda Slovenskej republiky by už neexistovala, dovolím si povedať, že už asi ani žiadny ústredný orgán štátnej správy by neexistoval, ak by individuálne zlyhania, dokonca aj relatívne často sa vyskytujúce, boli dôvodom na podstate takého uškrtenia a zničenia, akého sme tu svedkami. Takže opäť opakujem, neliečme choré telo tým, že ho zastrelíme, čo tento návrh, tak ako stále ešte leží na stole, robí. Pokiaľ ide o váš komentár o dohode o vykonaní práce o tom, že to je teda dôkaz toho, že tam nerobia, čo majú, no, neviem, či vy ste niekedy robili niečo na dohodu o vykonaní práce, ale môžem vás uistiť z vlastnej skúsenosti, že väčšinou na dohodu vykonania práce človek naopak robí ešte efektívnejší výkon, lebo tie peniaze sú väčšinou smiešnejšie v porovnaní s tým, čo zarába vo svojej hlavnej profesii, a odporúčam prečítať si dnes dnešný článok SME od pána trénera Filca, ktorého teda možno obviníte, tiež už neviem z čoho, ktorý píše, ako vaše odvody na dohody zásadne obmedzia športovanie mladých cez to, že vlastne budú demotivovať všetkých trénerov a iných, čo práve na dohody pôsobia v rôznych kluboch aj centrách voľného času. Takže poviem to tak, som zvedavý, či ste niekedy robili na dohodu a ako ste to, ako ste to urobili. No a pokiaľ ide o tú radu školy, naozaj na to môžu byť rôzne názory, my sme stotožnení s názorom pedagógov, a teda aj rodičov, vysvetlil som prečo. Pokiaľ sa s tým nestotožní strana SMER, ja to budem rešpektovať, ale bolo by dobré, keby potom strana SMER mala jednoznačný názor, lebo ja som osobne sedel v štúdiu, keď pán minister povedal, že on sa s tým stotožňuje a bude to presadzovať, takže chcel by som vedieť, čo si potom myslí strana SMER, aby teda neplatilo to, že čo si .................................. v bývalej koalícii, tam bolo šesť názorov a bolo na ne aspoň šesť subjektov, u vás zjavne na to stačí jeden.
Ďakujem.

Ako ďalší je prihlásený pán poslanec, pán poslanec, chcem vám navrhnúť, je 11.56 hodín. Predpokladám, že určite nebude mať také krátke vystúpenie, začne obedňajšia prestávka a po obedňajšej prestávke budeme pokračovať, budem musieť prerušiť túto rozpravu, pán minister zahraničných vecí. Takže navrhujem, aby som teraz ukončil a prerušil rokovanie o tomto bode, vyhlásil obedňajšiu prestávku. O 14.00 hodine uvedie pán minister zahraničných vecí dva svoje body a potom budeme pokračovať v tejto rozprave. Je súhlas?
Ďakujem pekne, takže prerušujem, vyhlasujem obedňajšiu prestávku.

(Prerušenie rokovania o 11.56 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.)

Vážené panie poslankyne a páni poslanci, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní šiesteho dňa 7. schôdze Národnej rady. Podľa odsúhlasenej zmeny programu, a tou je prerokovanie dvoch materiálov, ktoré na toto rokovanie predkladá podpredseda vlády a minister zahraničných vecí Slovenskej republiky Miroslav Lajčák. Najskôr to bude zameranie zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2012, čiže Konkretizácia Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky v oblasti zahraničnej politiky na tento rok, ktorý má materiál, ktorý má tlač 123 ako základný materiál parlamentný, a spoločná správa výborov má tlač, má č. 123a.
Pán podpredseda vlády, nech sa páči, prosím, aby ste tento materiál uviedli.

Ďakujem pekne, dobrý deň, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci. Zameranie zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2012 schválila vláda Slovenskej republiky 27. júna tohto roku. V zmysle príslušného uznesenia vlády v súlade so zaužívanou praxou bolo predložené na prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky. V priebehu júla tohto roka, som zameranie prezentoval v zahraničnom výbore, vo výbore pre európske záležitosti a môj štátny tajomník Peter Burian ma zastúpil vo výbore pre ľudské práva a národnostné menšiny. Zameranie zahraničnej politiky na rok 2012 konkretizuje a zároveň rozpracúva zahranično-politické priority Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2012 až 2016. Tak programové vyhlásenie, ako aj zameranie zahraničnej politiky sa opiera nielen o silný proeurópsky mandát, ktorý sme dostali od občanov, ale aj čo najširšiu mieru konsenzu v domácom politickom prostredí pri presadzovaní strategických záujmov Slovenskej republiky smerom navonok. Naším cieľom je potvrdiť a posilniť postavenie Slovenskej republiky v Európskej únii a vo svete ako spoľahlivého čitateľného a sebavedomého partnera. Usporiadanie priorít zodpovedá geopolitickému postaveniu Slovenskej republiky, vychádza z hodnôt a princípov Európskej únie a Severoatlantickej aliancie, ku ktorým sme sa prihlásili a ktoré sa stali súčasťou nášho pohľadu na svet a na vývoj medzinárodných vzťahov. Vzhľadom na fakt, že rok 2012 bol rokom volebným, dostalo sa zameranie zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2012 do Národnej rady Slovenskej republiky v neskoršom termíne. Dovoľte mi preto odprezentovať ho už aj v kontexte krokov realizovaných v rámci našej zahraničnej politiky od apríla 2012. Predchádzajúci polrok jednoznačne potvrdil jasné smerovanie slovenskej zahraničnej politiky. Za rezort diplomacie môžem konštatovať nasledovné. Konsolidovali sme stav v rezorte, ktorý si to veľmi vyžadoval, získali sme pre rezort kompetencie, ktoré vytvoria predpoklad pre splnenie ambície, ktorá je taká stará ako samotný rezort zahraničia, a síce, umožnia nám reálne naplnenie obsahu pojmu jednotná zahraničná služba. Od svojho nástupu do funkcie som sa stretol s kľúčovými partnermi v Európskej únii i mimo nej. Verím, že tak moje aktivity, ako zahranično-politické aktivity ostatných členov vlády, nenechávajú nikoho na pochybách, či sme prítomní v centre diskusie o budúcej podobe Európskej únie, a predovšetkým, že je o náš názor záujem. Stretol som sa so všetkými rezortnými partnermi zo susedných krajín, pričom s mnohými z nich opakovane. Prednedávnom, len minulý týždeň sme na okraji Gymnichu na Cypre diskutovali s partnermi z Vyšehradskej štvorky, absolvovali pracovné raňajky venované budúcnosti Európskej únie. Moja druhá bilaterálna pracovná cesta po Prahe viedla do Berlína a pred pár dňami, vo štvrtok minulý týždeň, som absolvoval dôležitú bilaterálnu návštevu v Paríži, počas ktorej sme venovali pozornosť predovšetkým európskym otázkam. Popri Európskej únii sme ako druhý pilier našej zahraničnej politiky deklarovali Severoatlantickú alianciu. Na zasadnutí ministrov zahraničných vecí a obrany Severoatlantickej aliancie v apríli sme spolu s partnermi z Vyšehradskej štvorky, dovolím si tvrdiť, otvorili novú kapitolu vo formáte spolupráce V4. Prijali sme deklaráciu V4 o zodpovednosti za silnú alianciu so zámerom posilniť spoluprácu V4 v oblasti bezpečnosti. Na samite NATO v Chicagu v máji tohto roka sme potvrdili naše záväzky vo vzťahu k Afganistanu, posilňovaniu našich obranných spôsobilostí a voči našim partnerom mimo aliancie. Medzitým sme aj v zložitých časoch našli zdroje na to, aby sme na konferencii v Tokiu podporili Afganistan sumou jeden milión eur. Môžem povedať, že to z nás robí rešpektovaného partnera, okrem iného aj v Spojených štátoch amerických. Počas mojej júlovej návštevy vo Washingtone som sa stretával s veľmi pozitívnym hodnotením našej krajiny, našich aktivít v oblasti odovzdávania transformačných skúseností novým demokraciám, ako aj so záujmom o našu expertízu predovšetkým v oblasti západného Balkánu a východného partnerstva. Precestoval som západný Balkán, bol som prvý z Európskej únie, kto hovoril s novým prezidentom Srbska, a myslím si, že nepreženiem, ak poviem, že slovenská diplomacia výrazne prispela k tomu, že Európska únia otvorila prístupové rokovania s Čiernou Horou. Angažovanie sa na západnom Balkáne zostáva prioritou našej zahraničnej politiky, opakovane som sa stretol s ministrami zahraničných vecí všetkých krajín regiónu, ktorí potvrdili, že integrácia do Európskej únie predstavuje aj naďalej hlavný motor reforiem v jednotlivých týchto krajinách. Slovensko bude preto aj naďalej advokátom rozširovania Európskej únie a bude pokračovať v odovzdávaní skúseností z transformácie a z integračného procesu štátom, ktoré o to prejavia záujem. Z množstva ďalších aktivít by som vyzdvihol ešte návštevy prezidenta Slovenskej republiky Ivana Gašparoviča v Japonsku a vo Švajčiarsku, kde som bol členom jeho delegácie. Návštevy boli jasným vyjadrením našej ambície hľadieť aj za hranice Európskej únie a Severoatlantickej aliancie, budovať silné partnerstvá s vplyvnými aktérmi globálnej politiky a ekonomiky a v neposlednom rade hľadať nové trhy a nových investorov pre Slovensko.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, po tomto obhliadnutí sa, dovoľte mi venovať niekoľko myšlienok nasledujúcemu obdobiu. Nechcem prerozprávať dvadsať strán zamerania, ktoré máte pred sebou. Dotknem sa len priorít. Zahraničná politika sa tento rok sústreďuje na tri dominantné oblasti. Po prvé, zodpovedná európska politika. Po druhé, aktívna ekonomická diplomacia a po tretie, efektívne služby a pomoc v krízových situáciách slovenským občanom v zahraničí. Spomedzi týchto troch cieľov má jeden výraznú prioritu. Musíme robiť jasné kroky k tomu, aby sme stabilizovali fungovanie Európskej únie a udržali spoločnú menu. Dnes, keď naša mena čelí výzvam, musíme sa všemožne usilovať prinavrátiť jej dôveru, pretože kríza eura je krízou dôvery. Dôvery v to, že sme schopní splniť si svoje záväzky a že dodržiavame pravidlá, ktoré sme si sami stanovili. Dnešná zodpovednosť bude pre Slovensko zajtrajším ziskom. Nešpekulujme a nedomnievame sa, že si môžeme vyberať hrozienka z koláča a neniesť pritom časť bremena. Súčasne nečakáme na nikoho, že tento koláč upečie za nás. Euro znamenalo pre Slovenskú republiku výrazný pozitívny posun. Dostali sme sa do jadra Európskej únie, do jadra procesu európskej integrácie a je treba, aby sme sa podľa toho aj správali. A som rád a ďakujem poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, že tomu rozumejú. Sme v najexkluzívnejšom klube a chceme tam zostať. Nebudeme márniť energiu na úvahy, koľkorýchlostná bude, alebo môže byť budúca Európska únia. My chceme mať zaradený ten najvyšší rýchlostný stupeň. Európsky vlak už Slovensku raz takmer ušiel. Druhýkrát si takéto riziko nemôžeme a nechceme dovoliť. V tejto súvislosti podrobne študujeme všetky návrhy, ktoré sa objavili v poslednom čase na stole. Osobitne dokument týkajúci sa zavŕšenia ekonomickej a menovej únie a návrhy na vytvorenie bankovej únie. Chcem vás ubezpečiť, že budeme klásť dôraz, aby finálne riešenia zohľadňovali naše národné záujmy aj špecifiká a aby boli v súlade s princípmi subsidiarity a proporcionality.
Súčasne by som rád zdôraznil dva princípy, ktoré sú vlastné môjmu chápaniu súčasnej aj budúcej Európskej únie. Počas mojich ciest v zahraničí informujem partnerov, že budeme klásť dôraz na to, aby budúce usporiadanie Európskej únie rešpektovalo princíp solidarity, na ktorom stojí a padá celá koncepcia integrácie, ale súčasne, že solidarita musí ísť ruka v ruke so zodpovednosťou. Zodpovednosťou vo vzťahu k našim spoločným normám, vo vzťahu k našim domácim úlohám aj vo vzťahu jeden voči druhému v rámci únie. V európskej agende nás čakajú dve rozsiahle úlohy.
1. V Európe je v plnom prúde ďalšie kolo diskusie o budúcnosti Európskej únie. Kľúčové časti stavebnice sú skôr finančnej, ekonomickej a hospodárskej povahy. Diplomacia však má dôležité miesto. Ak chceme byť úspešní, mali by sme čo najskôr dosiahnuť čo najširší konsenzus ohľadom nášho spoločného postupu. Vláda už preukázala svoju pripravenosť rokovať o týchto otázkach so sociálnymi partnermi aj so všetkými parlamentnými politickými subjektmi. Dvadsiateho júla o týchto otázkach diskutovala Rada solidarity a rozvoja Slovenskej republiky a následne 30. júla sa uskutočnilo premiérom iniciované stretnutie s predsedami parlamentných politických strán. A som rád, že ukázalo vysokú mieru prieniku a spoločných názorov na tieto témy.
Druhá, na prvý pohľad možno trochu vzdialenejšia veľká úloha, ktorá nás čaká, sa týka druhého polroka 2016. Slovenské predsedníctvo v Európskej únii bude už pod taktovkou nasledujúcej vlády. Pripraví ho však táto vláda a k príprave pristupujeme veľmi zodpovedne už v tomto období. Vláda schválila materiál Príprava predsedníctva Slovenskej republiky v Rade Európskej únie v roku 2016, základné východiská a aktuálne priority, ktorý je prvým komplexným dokumentom týkajúcim sa prípravy slovenského predsedníctva. V súčasnosti sú už prijímané konkrétne opatrenia týkajúce sa prípravy. Predsedníctvo považujeme za mimoriadnu príležitosť pre Slovensko, a preto budeme otvorení širokej diskusii a veríme v politickú podporu všetkých parlamentných strán. Som presvedčený, že pre tieto dôležité úlohy sa podarí vytvoriť široký konsenzus naprieč politickým spektrom. Aj za týmto účelom pripravujeme oživenie činnosti Národného konventu o Európskej únii. Okrem týchto koncepčných, možno až vizionárskych úloh nás čakajú aj omnoho prozaickejšie, avšak o nič menej dôležité úlohy. Spomeniem aspoň tie najaktuálnejšie. Blíži sa kľúčová fáza rokovaní o novom viacročnom finančnom rámci a o pre nás kľúčovej kohéznej politike. Sme aktívnym účastníkom diania. Na 5. októbra sme do Bratislavy zvolali stretnutie skupiny priateľov kohézie, ktorá zahŕňa 16 členských krajín Európskej únie na úrovni predsedov vlád. Súčasťou nášho úsilia o vyššiu kvalitu európskej integrácie je aj rozvíjanie vzťahov s našimi bezprostrednými susedmi. Dovolím si povedať, že sme dobrým susedom. Ako som konštatoval v úvode, sme sebavedomý, ale spoľahlivý, čitateľný, a keď treba, aj ústretový partner. A to platí v plnej miere i pre susedské vzťahy. S Českou republikou budeme pokračovať v rozvoji nadštandardných vzťahov, čoho vyjadrením bude aj prvé spoločné zasadnutie vlád pri príležitosti 20. výročia samostatnosti našich republík, ktoré sa uskutoční v októbri. Veľmi dobré vzťahy a kontakty máme s Poľskom. Hlavnou výzvou je zlý, neuspokojivý stav cezhraničnej infraštruktúry. Poľsko okrem toho aktuálne predsedá, a musím povedať, že veľmi aktívne, Vyšehradskej štvorke. Máme eminentný záujem na ďalšom posilňovaní tohto regionálneho zoskupenia. S Maďarskom vedieme partnerský dialóg, ktorého súčasťou je aj hľadanie riešení otvorených otázok. Uvedomujeme si, že tieto otázky za nás nikto tretí nevyrieši. Chceme ich ale riešiť v kultivovanom diplomatickom dialógu a nezaťažovať nimi, obzvlášť v dnešnej už aj tak mimoriadne náročnej dobe, verejnosť a našich občanov. S Rakúskom sme si za ostatné roky vybudovali výborné vzťahy a radíme sa spolu o mnohých otázkach. Sme napríklad spolu aktívni na Balkáne. S ministrom Spindeleggerom sa stretávame častejšie než s ktorýmkoľvek iným kolegom, za týchto desať dní sa stretávame trikrát. A to je dohromady už asi naše ôsme stretnutie za päť mesiacov. S Ukrajinou nás spájajú mnohé väzby a je naším strategickým záujmom aj ďalej ich kultivovať. Nadchádzajúce parlamentné voľby budú vážnou skúškou nášho najväčšieho suseda. Samozrejme, chceme mať na našej východnej hranici stabilného suseda. Budeme robiť všetko pre to, aby sme pomohli Ukrajinu čo najviac približovať k európskemu hospodárskemu, právnemu a hodnotovému priestoru. Hoci na mnohé otázky máme kritický pohľad, odmietame sa Ukrajine obrátiť chrbtom a neurobíme to ani v nasledujúcom období.
Ako som už spomínal, budeme podporovať rozširovanie Európskej únie, lebo je dobré pre Európsku úniu, lebo je dobré pre susedov Európskej únie a je dobré pre nás. Chcem vás ubezpečiť, že Záhreb rozumie vášmu gestu, gestu Národnej rady, ktorá ako prvá ratifikovala prístupovú dohodu Chorvátska. V Podgorici oceňujú to, čo pre nich urobila slovenská diplomacia v záujme otvorenia prístupových rokovaní s Čiernou Horou. Rovnako tak v Skopje, Belehrade či v Sarajeve vedia, že majú málo takých priateľov, akým je Slovensko. Chceme v nasledujúcom období urobiť všetko pre to, aby sa tieto nadštandardné kontakty transformovali nielen do eurointegračného úspechu krajín západného Balkánu, ale aj do rozvoja hospodárskych vzťahov s krajinami tohto regiónu.
Podobne ako Balkánu, budeme veľkú pozornosť venovať aj európskej susedskej politike a osobitne jej východnému vektoru, východnému partnerstvu. O Ukrajine som už hovoril. Pozitívny príklad predstavuje Moldavsko, ktoré úspešne napreduje v stabilizácii svojich pomerov a európskom smerovaní. Som rád, že môžem konštatovať, že je tomu tak aj vďaka našej aktívnej angažovanosti, ktorá bude pokračovať. Našu angažovanosť by sme chceli v budúcom roku podporiť aj otvorením zastupiteľského úradu Slovenskej republiky v Kišiňove. Rovnako tak som rád, že sme čoraz viditeľnejší aj v južnej dimenzii európskeho susedstva, a aj tu, konkrétne v Tunisku, bude naša angažovanosť pokračovať. Vrátane toho, že mienime otvoriť nový zastupiteľský úrad.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, okrem štandardných takpovediac zahraničnopolitických úloh získava v tomto volebnom období ministerstvo zahraničných vecí významné horizontálne kompetencie, ktorým budeme v druhom polroku venovať osobitnú pozornosť. Okrem už spomínanej kľúčovej európskej agendy si v kontexte aktuálneho diania osobitne uvedomujeme význam ekonomickej diplomacie. Slovenská republika je otvorená ekonomika závislá na exporte a investíciách. Nastavenie mechanizmov ekonomickej diplomacie považujem za ústrednú úlohu na druhý polrok. Budeme zvlášť dbať o dialóg s podnikateľskou sférou, aby sme našu ponuku prispôsobili dopytu zahraničných trhov, aby sme sieť našich obchodno-ekonomických zastúpení prispôsobili potrebám našich podnikateľov. Výsledkom aktívneho dialógu, ktorý už prebieha, je nová koncepcia teritoriálneho rozmiestnenia ekonomických diplomatov. Žiaľ, obmedzený rozpočet neumožňuje absolútne naplnenie požiadaviek, no vypočuli sme volanie podnikateľskej sféry a vraciame ekonomických diplomatov do krajín Európskej únie. Za účelom efektívneho pokračovania dialógu s podnikateľskou sférou v oblasti ekonomickej diplomacie vytvárame Radu vlády pre podporu exportu a investícií, ktorej budem predsedať spoločne s ministrom hospodárstva. Významnou súčasťou nášho úsilia bude tiež posilnenie vnútroštátnej koordinácie a vytvorenie funkčného mechanizmu prezentácie Slovenskej republiky v zahraničí.
Na ministerstvo zahraničných vecí v tomto volebnom období prechádza aj zodpovednosť za politiku Slovenskej republiky vo vzťahu ku krajanom. Sme presvedčení, že skúsenosti nášho rezortu s prácou s krajanmi prispejú k efektívnejšej a adresnejšej podpore krajanov a k zintenzívneniu ich spolupráce so Slovenskom. Popri krajanoch budú naďalej v centre našej pozornosti aj naši občania v zahraničí a s tým súvisiace ďalšie skvalitňovanie konzulárnych služieb s osobitným dôrazom na schopnosť flexibilne reagovať na krízové situácie. Služba občanom bola, je a bude jednou z hlavných priorít Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky a chcem vás ubezpečiť, že bola, je a bude v centre môjho osobného záujmu a pozornosti. Venovali sme jej osobitný dôraz, okrem iného aj počas júlovej porady s našimi veľvyslancami a vedúcimi zastupiteľských úradov.
V neposlednom rade novelou kompetenčného zákona na ministerstvo zahraničných vecí prechádzajú kompetencie v oblasti ľudských práv, kde chceme nadviazať na solídnu inštitucionálnu a expertnú skúsenosť nášho rezortu v danej oblasti. Ministerstvo zahraničných vecí z titulu svojej náplne spolupracuje s medzinárodnými organizáciami a ich monitorovacími mechanizmami pri dohliadaní na plnenie medzinárodných záväzkov, ktoré Slovensko má v oblasti podpory a ochrany ľudských práv. Slovenská republika bola členom Rady Organizácie Spojených národov pre ľudské práva v rokoch 2008 až 2011 a zvažujeme opätovné podanie kandidatúry do tohto prestížneho klubu vo vhodnej a určite nie príliš vzdialenej dobe. Slovenská republika iniciovala prijatie nového dodatkového protokolu k dohovoru o právach dieťaťa zakladajúceho systém individuálnych sťažností. Sme aktívni v rámci diplomacie ľudských práv v Ženeve, vo Viedni aj v New Yorku. Naše pozície sú viditeľné a počuteľné aj v rámci ľudskoprávnej dimenzie OBSE a inštitucionálneho rámca ochrany ľudských práv v Európskej únii či v Rade Európy. Všetky tieto východiská využijeme v rámci koordinácie ľudskoprávnej agendy na národnej úrovni nielen odbornou diskusiou všetkých relevantných aktérov procesu, ale aj posilňovaním a kultivovaním dialógu v oblasti ľudských práv medzi vládnymi inštitúciami, mimovládnym sektorom a akademickou obcou. Rámcom pre dialóg bude predovšetkým Rada vlády Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť, ktorej koordináciou a riadením som bol poverený.
Dámy a páni, vnímame rastúci význam parlamentnej diplomacie. Chcem vás nabádať a poprosiť o aktívnu účasť, či už na multilaterálnych parlamentných fórach, kde by som osobitne zdôraznil význam Parlamentného zhromaždenia Rady Európy a jeho výborov. Ale aj v bilaterálnych formátoch, kde rokovania zahraničných výborov alebo parlamentných skupín priateľstva môžu prísť aj s takými námetmi, s ktorými klasická diplomacia nie vždy môže prísť. Chcel by som vás ubezpečiť, že ja osobne, ako aj zamestnanci ministerstva zahraničných vecí urobia všetko pre optimálne nastavenie našej vzájomnej komunikácie a spolupráce.
Na záver mi dovoľte, aby som s uspokojením konštatoval, že zameranie zahraničnej politiky potvrdzuje kontinuitu zahraničnej politiky Slovenskej republiky. Už som spomenul, že slovenská zahraničná politika bola v kľúčových otázkach budovaná na konsenze. Som preto nesmierne rád, že smerovanie zahraničnej politiky Slovenskej republiky získalo v parlamente širokú podporu idúcu nad rámec vládnej väčšiny, tak pri hlasovaní o zmene Lisabonskej zmluvy, ako aj pri hlasovaní o Európskom stabilizačnom mechanizme. Poslali sme týmto významné posolstvo dovnútra našej spoločnosti i za jej hranice. Za to sa vám chcem poďakovať.
A ďakujem vám aj za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Dávam teraz slovo spoločnému spravodajcovi zo zahraničného výboru, ktorým je pán poslanec Juraj Blanár, a prosím, aby podal správu o výsledku prerokúvania tohto materiálu vo výboroch Národnej rady.
Nech sa páči.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády a minister zahraničných vecí, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu výboru Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní zámeru zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2012, čo je Konkretizácia Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky v oblasti zahraničnej politiky na rok 2012. Návrh pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 107 3. júla na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti, zahraničnému výboru, Výboru Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny. Gestorským výborom bol určený Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Výbor pre európske záležitosti uznesením z 19. júla tohto roku a Zahraničný výbor Národnej rady uznesením z 18. júla tohto roku a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a menšiny z 23. júla 2012 odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky zobrať materiál Zameranie zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2012 ako Konkretizáciu Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na vedomie.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov jednotlivých v ich uzneseniach a stanovísk poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zobrať predmetný materiál na vedomie.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní materiálu Zamerania zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2012 bola schválená zahraničným výborom uznesením č. 14 z 24. júla 2012. Týmto uznesením ma výbor poveril plniť úlohy spoločného spravodajcu. Toľko na úvod ako spoločný spravodajca.
Vážený pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Nech sa páči, zaujmite miesto pre spravodajcov.
Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Písomne je prihlásený jeden pán poslanec za klub SDKÚ-DS, ktorému týmto udeľujem slovo.
Je to pán Mikuláš Dzurinda, nech sa páči.

6.
Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, panie kolegyne, páni kolegovia, ako sme už počuli, ale aj čítali, materiál uvádza, že v roku 2012 sa zahraničná politika Slovenskej republiky sústredí na tri kľúčové oblasti - európska politika, ekonomická diplomacia a efektívne služby a pomoc v krízových situáciách slovenským občanom v zahraničí. Škála zahraničnej politiky je extrémne široká, mohli by sme o nej hovoriť dlho, venovať sa jej veľmi dlho. Ja by som však rád hovoril najmä o tej prvej oblasti, pretože má zásadný význam pre každodenný život občanov Slovenskej republiky dnes a aj v budúcnosti, teda o slovenskej politike v európskom priestore, v európskom spoločenstve. Samozrejme, s globálnejším presahom a v globálnom poňatí. Aj som si všimol, že pán podpredseda vlády pred chvíľou označil práve túto oblasť ako výraznú prioritu, pochopiteľne.
V úvode chcem povedať, že snažil som sa na dokument pozrieť a aj to úvodné slovo pána vicepremiéra si vypočuť, najmä politickými očami. A chcem otvorene povedať, že som sa aj na dokument usiloval pozerať konštruktívne, kriticky, povedal by som. Lebo toto je, myslím, úloha opozičného politika, ponúknuť pohľad z druhej strany politického spektra. Myslím, že takto je to normálne a azda to môže byť aj prínosné. O to mi ide. Tento pohľad vidí dve skutočnosti. Tou prvou je poznanie, že materiál glosuje takpovediac zahraničnopolitické portfólio, dobre, komplexne, ucelene, neopomínajúc nič aktuálne dôležité, aj keď od obdobia, keď sa materiál písal, sa toho vo svete udialo veľmi veľa a vlastne deje sa každý deň, každý týždeň, trma-vrma aj bližšie Slovenska aj ďalej od Slovenska, hoci dnes tie vzdialenosti už sú veľmi relatívne. Teda to glosovanie zahraničnopolitického portfólia je naozaj komplexné, dobré.
Ten druhý pohľad mi hovorí, že v dokumente mi chýba čitateľnejší politický rukopis súčasnej vlády. Pokúsim sa to rozmeniť na drobné. V prvom rade mi chýbajú konkrétnejšie ciele, ktoré chceme v tomto roku dosiahnuť. A to najmä v oblastiach našich hlavných zahraničnopolitických priorít. Chýbajú mi jasnejšie zadefinované postoje, ktoré chceme zaujať a aktivity činností, ktorým sa chceme v tomto kalendárnom roku venovať. Čosi sme si pred chvíľou vypočuli, ale domnievam sa, že by sme mohli a mali byť na úrovni takéhoto dokumentu ešte konkrétnejší. Pripomínam, že to je ročný plán. To nie je vládny program, kde istá miera všeobecná sa aj očakáva, a nie je ju možné príliš kritizovať. To, že ten politický rukopis by mohol, a podľa môjho názoru mal byť aj taký smelší a konkrétnejší, chcem ilustrovať na troch oblastiach, ktoré považujem pre Slovensko za kľúčové. Vyplýva to aj zo samotného dokumentu a domnievam sa, že sme to jasne počuli aj z úvodného vystúpenia pána ministra zahraničných vecí, podpredsedu vlády. Tou prvou je ďalšie smerovanie, formovanie eurozóny a Európskej únie, tou druhou je západný Balkán a treťou je východné partnerstvo.
K oblasti číslo jedna, ďalšie formovanie tváre eurozóny, Európskej únie, Európskeho spoločenstva. Chcem oceniť pasáž, ktorá hovorí, že východiskom pozície Slovenskej republiky je presvedčenie, že dlhodobo udržateľný rozvoj je možný iba za predpokladu zdravých verejných financií a štrukturálnych reforiem. To sa čítalo dobre, tomu sa dá rozumieť dobre, veď my, Slováci, máme za ostatných povedzme, desať, dvanásť, pätnásť rokov s tým svoje skúsenosti. A treba povedať, že dobré skúsenosti. Dobré, lebo boli veľmi konkrétne, spomeňte si na transformáciu zbrojáriny, spomeňte si na zrodenie sa celkom nových priemyselných odvetví, spomeňme si, ako sa Slovenská republika žgriapala z obdobia hospodárskeho prepadu k obdobiam výrazného hospodárskeho rastu. Myslím ale, že samo osebe takéto konštatovanie dnes už nestačí. Mali by sme byť schopní ponúknuť odpovede na otázky, pred ktorými dnes Európska únia stojí. Odpovede na otázky, ktoré sa snažia zodpovedať dnes európski lídri krajín, predsedovia vlád, hlavy štátov krajín eurozóny, Európskej únie, odpovede sa snaží nachádzať predseda Európskej komisie, iste ste si pred pár dňami všimli niektoré jeho výrazné formulácie jeho predstáv, ako by sa mala formovať Európska únia v najbližšom období. Všimol som si, že predvčerom sa vo Varšave stretli jedenásti ministri zahraničných vecí. Aj som si všimol, aj ma prekvapila miera konkrétnosti návrhov, ktoré odzneli na BBC alebo v niektorej tlači, ktorú som mal k dispozícii. Skloňujú sa pojmy hospodárska únia, menová únia, banková únia, Spojené štáty európske.
Dovolím si teda, pán vicepremiér, sformulovať otázku: Aká je pozícia slovenskej zahraničnej politicky v tejto oblasti? Má naša zahraničná politika čosi, čomu sa v oblasti diplomacie zahraničnej politiky hovorí red lines, to znamená isté hranice, za ktoré by sme neradi, nechcem povedať, že nikdy. Možno by som rád sformuloval aj otázku, či potrebuje Európska únia okrem výraznej spolupráce, možno niekde omnoho výraznejšej, ako o tom hovorí vyhlásenie, alebo tie články, ktoré som čítal z varšavského stretnutia, ale potrebuje aj čosi ako vnútornú konkurenciu, ktorá by hnala Európsku úniu ako globálneho hráča smerom ku vyššej konkurencieschopnosti? A ak áno, možnože otázka by mohla znieť, aké nástroje bude slovenská zahraničná politika presadzovať, aby sa tak dialo na jednej strane, aby sa zvyšovala konkurencieschopnosť Európskej únie, a aké zase potláčať? Aké nástroje budeme presadzovať, aby krajiny, v ktorých životná úroveň obyvateľov ešte zďaleka nedosahuje nieže vrchol, ale ani priemer krajín Európskej únie, aby tieto krajiny, ak budú chcieť, aby mohli bežať rýchlejšie a doháňať tých najlepších.
Všimol som si, pán vicepremiér, jednu tézu v dokumente, ktorá hovorí, že Slovenská republika bude podporovať prijímanie rozhodnutí v Európskej únii založené na spoločnom postupe všetkých členských krajín a európskych inštitúcií. To sa tiež číta dobre, dá sa tomu rozumieť, ale tak som si uvedomil a poznačil, že toto dnes nestačí a že vlastne zásadné rozhodnutia v Európskej únii sa ani inak dnes prijímať nedajú, len v zhode. Ale legitímna otázka je, čo bude navrhovať a aké opatrenia, nástroje bude presadzovať naša slovenská zahraničná politika. Na rozdiel od dokumentu, aspoň ja som to tam nenašiel, pán vicepremiér spomenul dva princípy, ktoré treba uvítať, jeden je princíp subsidiarity, druhý je princíp proporcionality. Myslím si, že rozumieme a že tak je to aj správne. Veľmi by som ale ocenil, keby sme vedeli to rozmeniť na drobné a povedzme aplikovať, alebo ilustrovať aplikáciu týchto princípov na niektorých konkrétnych, časovo aktuálnych, ba až naliehavých otázkach. Napríklad. Ako pán vicepremiér aj zmienil, vláda a jasná väčšina slovenského parlamentu sme sa zhodli na potrebe dočasného, ale aj trvalého ochranného európskeho valu. Moja otázka bude, pán vicepremiér, aký je postoj Slovenska k otázke zavádzania eurobondov, spoločných európskych dlhopisov? Bol som minulý týždeň, ako ste spomínali, v jednom z orgánov Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, v politickom výbore a bol som prekvapený, aká podstatná časť diskusie sa krútila alebo točila práve okolo zavádzania alebo nezavádzania týchto spoločných európskych dlhopisov. Takže by som bol veľmi vďačný, keby sme sa mohli oboznámiť, ako dnes vláda posudzuje túto otázku a aký postoj bude presadzovať na európskych fórach, rovnako ako by som si vysoko vážil a ocenil aj reakciu na to pondelkové stretnutie jedenástich ministrov zahraničných vecí vo Varšave, lebo mierou konkrétnosti, by som povedal, tie články, ktoré som čítal, ma aj prekvapili. Myslím mieru konkrétnosti tých návrhov, na ktorých sa tí jedenásti zhodli. Toľko asi k tej prvej oblasti, ktorá nás nepochybne zamestnáva a zamestnávať najviac bude, pretože má naozaj implikácie zo všetkých oblastí nášho každodenného života.
Teraz ak dovolíte, veľmi stručne ešte k tej druhej a tretej prioritnej oblasti. Západný Balkán. Teším sa tomu, čo tam bolo napísané, čo je tam napísané, a teším sa tomu, čo aj pán vicepremiér hovoril, keď zdôrazňoval kontinuitu súčasnej zahraničnej politiky, ktorá považuje tému západného Balkánu a východného partnerstva, ale aj našu slovenskú angažovanosť v jednej aj v druhej téme za svoje kľúčové priority. Myslím, že tomu sa dá rozumieť, myslím si, že to takto aj má byť. Sú to vážne témy, najbližšie Slovensku, a teda nepochybne aj najlogickejšie v centre našej pozornosti. Po výraznom príspevku našej politiky k začleneniu Chorvátska do Európskej únie, a to už bude o čosi, za viac ako pol roka, keď nás bude 28 nie 27, tak ako sme viackrát počuli z úst pána vicepremiéra, po výraznom príspevku slovenskej diplomacie, politiky ako takej k začatiu rokovaní Čiernej Hory, ale aj k udeleniu štatútu kandidátskej krajiny pre Srbsko, treba zdôrazniť, by malo mať Slovensko dnes konkrétnejšiu predstavu, ako sa angažovať v oblasti integračného pokroku krajín západného Balkánu, najmä Srbska, a myslím si, že ju aj má. Bol by som rád, keby pán vicepremiér sa s nami o túto predstavu podelil. Pretože si myslím a vnútorne som aj presvedčený, že práve tam v Srbsku je kľúč k pokroku na celom západnom Balkáne. Nemusíme zdĺhavo hovoriť, aká komplikovaná je situácia v Bosne, Hercegovine. Ako sa nevieme pohnúť v rozhovoroch medzi Macedónskom a Gréckom. Ale vnútorne veľmi silno cítim a aj moje politické presvedčenie mi hovorí, že pokrok, výrazný pokrok v Srbsku by mohol byť kľúčom k pozitívnemu posunu na západnom Balkáne ako celku. Všetci veľmi dobre vieme, že v marci dostalo Srbsko štatút krajiny, ktorá môže rokovať o svojom vstupe do Európskej únie, a rovnako vieme, že v máji tam prebehli aj parlamentné aj prezidentské voľby, Srbsko má nové politické vedenie, ktoré sa hlási k tomu, že sa chce začleniť alebo integrovať s Európskou úniou. Preto, pán vicepremiér, dovolím si opäť sformulovať dve-tri konkrétne otázky. Má slovenská zahraničná politika orientačnú predstavu, kedy by Srbsko mohlo začať rokovania s Európskou úniou tak, aby sme nepremrhali súčasné pozitívne momentum? A čo požaduje slovenská zahraničná politika od Srbska, aby sme sa my, Slováci, mohli aktívnejšie angažovať smerom k stanoveniu dátumu začiatku rokovaní o vstupe Srbska do Európskej únie? Chodíme okolo tej témy veľmi opatrne, zaužíval sa výraz "enlargement fatigue" - Európa je unavená. Hovorí sa stále viac o absorpčnej kapacite alebo nekapacite Európskej únie, ale podobné témy zaznievali aj v období, keď sme lobovali alebo pomáhali Chorvátom. Preto sa domnievam, že sa od nás očakáva, a azda je to aj naša úloha, prerážať tieto bariéry, a preto som otázky sformuloval tak, ako som ich sformuloval. A možno by som ešte sformuloval otázku aj tak, že aké sú, alebo mali by byť parametre pokroku v dialógu Srbska a Kosova tak, aby táto relácia nebola prekážkou stanovenia dátumu začiatku rokovaní o vstupe Srbska do Európskej únie.
Toľko poznámky k západnému Balkánu a ešte si dovolím pár poznámok k tej tretej predoslanej priorite. A to je, pochopiteľne, Východné partnerstvo. Opäť sa odrazím od tézy, ktorá je v dokumente a ktorú je možné uvítať a ktorá znie, že podporujeme európske ašpirácie aj východných partnerských krajín. Tým, ktorým sa môže takáto téza zdať formálna, chcem povedať, že ja ju za formálnu nepovažujem. Pretože mnohí sa okúňajú, hanbia, alebo boja ponúknuť týmto krajinám jasnú európsku perspektívu.
Z môjho pohľadu, opäť, keď sa pokúsim na to pozrieť trošku kritickejšie z opozičnej strany, tak už rozpačitejšie pôsobí odsek venovaný Bielorusku, krátko zacitujem: "Vzhľadom na existenciu demokratických deficitov v Bielorusku sú vzťahy EÚ s Bieloruskom limitované. V prípade zmeny prístupu vedenia krajiny k ľudským právam je Slovensko pripravené podporiť rozvoj spolupráce EÚ a Bieloruska." Opäť, technicky keď sa na túto pasáž pozriem, tak nemôžem mať výraznejšie výhrady. Ale, samozrejme, keď sa na to pozriem viac politicky a viac slovenskými očami, tak si uvedomím, že nič sa tu nehovorí o konkrétnych projektoch na podporu mimovládnych organizácií, ktoré bojujú za ľudské práva, že nič sa tam nehovorí o podpore politických väzňov, bilaterálnej podpore, našej podpore, že nič sa tam nehovorí o projektoch na podporu študentov, ktorých stále vyhadzujú z minských, bieloruských univerzít kvôli politickému presvedčeniu.
Preto si dovolím opäť sformulovať otázku, či rozvíja naša slovenská zahraničná politika takéto projekty, aké sú, prípadne, aké konkrétne aktivity v tomto kalendárnom roku, o ktorom materiál pojednáva, rozvíja.
No a celkom na záver ešte sa s vami podelím o jednu pasáž, ktorá vo mne vyvolala trošku zmiešané pocity, a chcem sa podeliť s vami o tieto pocity. Je to pasáž venovaná Ukrajine. O to viac, že ide o nášho suseda.
Odsek začína tézou, že s Ukrajinou budeme viesť pragmatický dialóg a odsek končí tézou, že budeme pozorne sledovať vnútorný vývoj na Ukrajine, najmä z pohľadu rešpektovania demokratických štandardov. Technicky sa odseku venovanému Ukrajine naozaj veľa vyčítať nedá, možno celkom nič. Ale politicky si dovolím povedať, že ten odsek na mňa pôsobil, napísal som si, že bezzubo. Pritom Ukrajine naozaj môžeme ponúknuť celú škálu našich skúseností, nielen z ekonomickej transformácie, ale aj z transformácie politickej. Nehanbím sa pripomenúť, že aj my, Slováci, sme trošku koketovali, povedzme s využívaním mocenských nástrojov vo vnútropolitickom zápase. A myslím, že bolo veľmi dobre, že sme týmto tendenciám dokázali čeliť, že sme sa v istom momente zastavili a politické zápasy sme zvádzali politickými prostriedkami. Nemusím, pán vicepremiér, tu vám hovoriť, že všetkých nás vyrušuje tá, ako sa nazýva, selektívna jurisdikcia? Ale myslím si, že ten problém je hlbší, že je to koketéria s používaním mocenských nástrojov v prostredí, kde by sme mali zápasiť politickými prostriedkami. Na susedoch by sme mali mať najväčší záujem. Ja som si istý, že aj súčasná slovenská zahraničná politika na susedoch má najväčší záujem. Cieľom týchto mojich poznámok je skôr povzbudiť k tomu, aby sme sa ako dobrí susedia s našimi susedmi rozprávali úprimne a otvorene.
A tak možno ešte jedna taká záverečná otázka, hoci som ich sformuloval päť či šesť, ktorá by mohla znieť, že ako chce slovenská zahraničná politika prispieť k žiadaným pozitívnym zmenám na Ukrajine? Celkom by ma zaujímalo, či prebieha aj teraz na Ukrajine rokovanie Národného konventu. Pamätám si, že sme ho otvorili, pamätám si, že na začiatku bolo slávy, dlho som o ňom nič nepočul. Možno revitalizácia, obnovenie činnosti aj s našou pomocou, len ako príklad, aby som sa pokúšal aj ilustrovať, aj niečo konkrétne sám priniesť, by som si to dovolil takto uviesť.
Celkom na záver mi teda dovoľte zhrnúť, dámy a páni, že všetci si uvedomujeme, že zameranie zahraničnej politiky je dôležitý dokument, aj keď si, samozrejme, všetci uvedomujeme, že vždy omnoho dôležitejšie a vážnejšie je nielen to, čo chceme urobiť, ale aj to, čo urobíme, aké sú konečné výsledky nášho snaženia. Ale myslím si, že o tom bude zase pojednávať iný dokument po Novom roku, ktorý sa bude volať hodnotenie zahraničnej politiky.
Želám vám, pán vicepremiér, aj slovenskej zahraničnej politike, aby sme mohli v čase, keď budeme hodnotiť prvý rok zahraničnopolitického pôsobenia Slovenska, aby sme mohli hodnotiť mnohé pozitívne zaknihované výsledky.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.