7. schôdza

Ďakujem pekne, dobrý deň, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci. Zameranie zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2012 schválila vláda Slovenskej republiky 27. júna tohto roku. V zmysle príslušného uznesenia vlády v súlade so zaužívanou praxou bolo predložené na prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky. V priebehu júla tohto roka, som zameranie prezentoval v zahraničnom výbore, vo výbore pre európske záležitosti a môj štátny tajomník Peter Burian ma zastúpil vo výbore pre ľudské práva a národnostné menšiny. Zameranie zahraničnej politiky na rok 2012 konkretizuje a zároveň rozpracúva zahranično-politické priority Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2012 až 2016. Tak programové vyhlásenie, ako aj zameranie zahraničnej politiky sa opiera nielen o silný proeurópsky mandát, ktorý sme dostali od občanov, ale aj čo najširšiu mieru konsenzu v domácom politickom prostredí pri presadzovaní strategických záujmov Slovenskej republiky smerom navonok. Naším cieľom je potvrdiť a posilniť postavenie Slovenskej republiky v Európskej únii a vo svete ako spoľahlivého čitateľného a sebavedomého partnera. Usporiadanie priorít zodpovedá geopolitickému postaveniu Slovenskej republiky, vychádza z hodnôt a princípov Európskej únie a Severoatlantickej aliancie, ku ktorým sme sa prihlásili a ktoré sa stali súčasťou nášho pohľadu na svet a na vývoj medzinárodných vzťahov. Vzhľadom na fakt, že rok 2012 bol rokom volebným, dostalo sa zameranie zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2012 do Národnej rady Slovenskej republiky v neskoršom termíne. Dovoľte mi preto odprezentovať ho už aj v kontexte krokov realizovaných v rámci našej zahraničnej politiky od apríla 2012. Predchádzajúci polrok jednoznačne potvrdil jasné smerovanie slovenskej zahraničnej politiky. Za rezort diplomacie môžem konštatovať nasledovné. Konsolidovali sme stav v rezorte, ktorý si to veľmi vyžadoval, získali sme pre rezort kompetencie, ktoré vytvoria predpoklad pre splnenie ambície, ktorá je taká stará ako samotný rezort zahraničia, a síce, umožnia nám reálne naplnenie obsahu pojmu jednotná zahraničná služba. Od svojho nástupu do funkcie som sa stretol s kľúčovými partnermi v Európskej únii i mimo nej. Verím, že tak moje aktivity, ako zahranično-politické aktivity ostatných členov vlády, nenechávajú nikoho na pochybách, či sme prítomní v centre diskusie o budúcej podobe Európskej únie, a predovšetkým, že je o náš názor záujem. Stretol som sa so všetkými rezortnými partnermi zo susedných krajín, pričom s mnohými z nich opakovane. Prednedávnom, len minulý týždeň sme na okraji Gymnichu na Cypre diskutovali s partnermi z Vyšehradskej štvorky, absolvovali pracovné raňajky venované budúcnosti Európskej únie. Moja druhá bilaterálna pracovná cesta po Prahe viedla do Berlína a pred pár dňami, vo štvrtok minulý týždeň, som absolvoval dôležitú bilaterálnu návštevu v Paríži, počas ktorej sme venovali pozornosť predovšetkým európskym otázkam. Popri Európskej únii sme ako druhý pilier našej zahraničnej politiky deklarovali Severoatlantickú alianciu. Na zasadnutí ministrov zahraničných vecí a obrany Severoatlantickej aliancie v apríli sme spolu s partnermi z Vyšehradskej štvorky, dovolím si tvrdiť, otvorili novú kapitolu vo formáte spolupráce V4. Prijali sme deklaráciu V4 o zodpovednosti za silnú alianciu so zámerom posilniť spoluprácu V4 v oblasti bezpečnosti. Na samite NATO v Chicagu v máji tohto roka sme potvrdili naše záväzky vo vzťahu k Afganistanu, posilňovaniu našich obranných spôsobilostí a voči našim partnerom mimo aliancie. Medzitým sme aj v zložitých časoch našli zdroje na to, aby sme na konferencii v Tokiu podporili Afganistan sumou jeden milión eur. Môžem povedať, že to z nás robí rešpektovaného partnera, okrem iného aj v Spojených štátoch amerických. Počas mojej júlovej návštevy vo Washingtone som sa stretával s veľmi pozitívnym hodnotením našej krajiny, našich aktivít v oblasti odovzdávania transformačných skúseností novým demokraciám, ako aj so záujmom o našu expertízu predovšetkým v oblasti západného Balkánu a východného partnerstva. Precestoval som západný Balkán, bol som prvý z Európskej únie, kto hovoril s novým prezidentom Srbska, a myslím si, že nepreženiem, ak poviem, že slovenská diplomacia výrazne prispela k tomu, že Európska únia otvorila prístupové rokovania s Čiernou Horou. Angažovanie sa na západnom Balkáne zostáva prioritou našej zahraničnej politiky, opakovane som sa stretol s ministrami zahraničných vecí všetkých krajín regiónu, ktorí potvrdili, že integrácia do Európskej únie predstavuje aj naďalej hlavný motor reforiem v jednotlivých týchto krajinách. Slovensko bude preto aj naďalej advokátom rozširovania Európskej únie a bude pokračovať v odovzdávaní skúseností z transformácie a z integračného procesu štátom, ktoré o to prejavia záujem. Z množstva ďalších aktivít by som vyzdvihol ešte návštevy prezidenta Slovenskej republiky Ivana Gašparoviča v Japonsku a vo Švajčiarsku, kde som bol členom jeho delegácie. Návštevy boli jasným vyjadrením našej ambície hľadieť aj za hranice Európskej únie a Severoatlantickej aliancie, budovať silné partnerstvá s vplyvnými aktérmi globálnej politiky a ekonomiky a v neposlednom rade hľadať nové trhy a nových investorov pre Slovensko.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, po tomto obhliadnutí sa, dovoľte mi venovať niekoľko myšlienok nasledujúcemu obdobiu. Nechcem prerozprávať dvadsať strán zamerania, ktoré máte pred sebou. Dotknem sa len priorít. Zahraničná politika sa tento rok sústreďuje na tri dominantné oblasti. Po prvé, zodpovedná európska politika. Po druhé, aktívna ekonomická diplomacia a po tretie, efektívne služby a pomoc v krízových situáciách slovenským občanom v zahraničí. Spomedzi týchto troch cieľov má jeden výraznú prioritu. Musíme robiť jasné kroky k tomu, aby sme stabilizovali fungovanie Európskej únie a udržali spoločnú menu. Dnes, keď naša mena čelí výzvam, musíme sa všemožne usilovať prinavrátiť jej dôveru, pretože kríza eura je krízou dôvery. Dôvery v to, že sme schopní splniť si svoje záväzky a že dodržiavame pravidlá, ktoré sme si sami stanovili. Dnešná zodpovednosť bude pre Slovensko zajtrajším ziskom. Nešpekulujme a nedomnievame sa, že si môžeme vyberať hrozienka z koláča a neniesť pritom časť bremena. Súčasne nečakáme na nikoho, že tento koláč upečie za nás. Euro znamenalo pre Slovenskú republiku výrazný pozitívny posun. Dostali sme sa do jadra Európskej únie, do jadra procesu európskej integrácie a je treba, aby sme sa podľa toho aj správali. A som rád a ďakujem poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, že tomu rozumejú. Sme v najexkluzívnejšom klube a chceme tam zostať. Nebudeme márniť energiu na úvahy, koľkorýchlostná bude, alebo môže byť budúca Európska únia. My chceme mať zaradený ten najvyšší rýchlostný stupeň. Európsky vlak už Slovensku raz takmer ušiel. Druhýkrát si takéto riziko nemôžeme a nechceme dovoliť. V tejto súvislosti podrobne študujeme všetky návrhy, ktoré sa objavili v poslednom čase na stole. Osobitne dokument týkajúci sa zavŕšenia ekonomickej a menovej únie a návrhy na vytvorenie bankovej únie. Chcem vás ubezpečiť, že budeme klásť dôraz, aby finálne riešenia zohľadňovali naše národné záujmy aj špecifiká a aby boli v súlade s princípmi subsidiarity a proporcionality.
Súčasne by som rád zdôraznil dva princípy, ktoré sú vlastné môjmu chápaniu súčasnej aj budúcej Európskej únie. Počas mojich ciest v zahraničí informujem partnerov, že budeme klásť dôraz na to, aby budúce usporiadanie Európskej únie rešpektovalo princíp solidarity, na ktorom stojí a padá celá koncepcia integrácie, ale súčasne, že solidarita musí ísť ruka v ruke so zodpovednosťou. Zodpovednosťou vo vzťahu k našim spoločným normám, vo vzťahu k našim domácim úlohám aj vo vzťahu jeden voči druhému v rámci únie. V európskej agende nás čakajú dve rozsiahle úlohy.
1. V Európe je v plnom prúde ďalšie kolo diskusie o budúcnosti Európskej únie. Kľúčové časti stavebnice sú skôr finančnej, ekonomickej a hospodárskej povahy. Diplomacia však má dôležité miesto. Ak chceme byť úspešní, mali by sme čo najskôr dosiahnuť čo najširší konsenzus ohľadom nášho spoločného postupu. Vláda už preukázala svoju pripravenosť rokovať o týchto otázkach so sociálnymi partnermi aj so všetkými parlamentnými politickými subjektmi. Dvadsiateho júla o týchto otázkach diskutovala Rada solidarity a rozvoja Slovenskej republiky a následne 30. júla sa uskutočnilo premiérom iniciované stretnutie s predsedami parlamentných politických strán. A som rád, že ukázalo vysokú mieru prieniku a spoločných názorov na tieto témy.
Druhá, na prvý pohľad možno trochu vzdialenejšia veľká úloha, ktorá nás čaká, sa týka druhého polroka 2016. Slovenské predsedníctvo v Európskej únii bude už pod taktovkou nasledujúcej vlády. Pripraví ho však táto vláda a k príprave pristupujeme veľmi zodpovedne už v tomto období. Vláda schválila materiál Príprava predsedníctva Slovenskej republiky v Rade Európskej únie v roku 2016, základné východiská a aktuálne priority, ktorý je prvým komplexným dokumentom týkajúcim sa prípravy slovenského predsedníctva. V súčasnosti sú už prijímané konkrétne opatrenia týkajúce sa prípravy. Predsedníctvo považujeme za mimoriadnu príležitosť pre Slovensko, a preto budeme otvorení širokej diskusii a veríme v politickú podporu všetkých parlamentných strán. Som presvedčený, že pre tieto dôležité úlohy sa podarí vytvoriť široký konsenzus naprieč politickým spektrom. Aj za týmto účelom pripravujeme oživenie činnosti Národného konventu o Európskej únii. Okrem týchto koncepčných, možno až vizionárskych úloh nás čakajú aj omnoho prozaickejšie, avšak o nič menej dôležité úlohy. Spomeniem aspoň tie najaktuálnejšie. Blíži sa kľúčová fáza rokovaní o novom viacročnom finančnom rámci a o pre nás kľúčovej kohéznej politike. Sme aktívnym účastníkom diania. Na 5. októbra sme do Bratislavy zvolali stretnutie skupiny priateľov kohézie, ktorá zahŕňa 16 členských krajín Európskej únie na úrovni predsedov vlád. Súčasťou nášho úsilia o vyššiu kvalitu európskej integrácie je aj rozvíjanie vzťahov s našimi bezprostrednými susedmi. Dovolím si povedať, že sme dobrým susedom. Ako som konštatoval v úvode, sme sebavedomý, ale spoľahlivý, čitateľný, a keď treba, aj ústretový partner. A to platí v plnej miere i pre susedské vzťahy. S Českou republikou budeme pokračovať v rozvoji nadštandardných vzťahov, čoho vyjadrením bude aj prvé spoločné zasadnutie vlád pri príležitosti 20. výročia samostatnosti našich republík, ktoré sa uskutoční v októbri. Veľmi dobré vzťahy a kontakty máme s Poľskom. Hlavnou výzvou je zlý, neuspokojivý stav cezhraničnej infraštruktúry. Poľsko okrem toho aktuálne predsedá, a musím povedať, že veľmi aktívne, Vyšehradskej štvorke. Máme eminentný záujem na ďalšom posilňovaní tohto regionálneho zoskupenia. S Maďarskom vedieme partnerský dialóg, ktorého súčasťou je aj hľadanie riešení otvorených otázok. Uvedomujeme si, že tieto otázky za nás nikto tretí nevyrieši. Chceme ich ale riešiť v kultivovanom diplomatickom dialógu a nezaťažovať nimi, obzvlášť v dnešnej už aj tak mimoriadne náročnej dobe, verejnosť a našich občanov. S Rakúskom sme si za ostatné roky vybudovali výborné vzťahy a radíme sa spolu o mnohých otázkach. Sme napríklad spolu aktívni na Balkáne. S ministrom Spindeleggerom sa stretávame častejšie než s ktorýmkoľvek iným kolegom, za týchto desať dní sa stretávame trikrát. A to je dohromady už asi naše ôsme stretnutie za päť mesiacov. S Ukrajinou nás spájajú mnohé väzby a je naším strategickým záujmom aj ďalej ich kultivovať. Nadchádzajúce parlamentné voľby budú vážnou skúškou nášho najväčšieho suseda. Samozrejme, chceme mať na našej východnej hranici stabilného suseda. Budeme robiť všetko pre to, aby sme pomohli Ukrajinu čo najviac približovať k európskemu hospodárskemu, právnemu a hodnotovému priestoru. Hoci na mnohé otázky máme kritický pohľad, odmietame sa Ukrajine obrátiť chrbtom a neurobíme to ani v nasledujúcom období.
Ako som už spomínal, budeme podporovať rozširovanie Európskej únie, lebo je dobré pre Európsku úniu, lebo je dobré pre susedov Európskej únie a je dobré pre nás. Chcem vás ubezpečiť, že Záhreb rozumie vášmu gestu, gestu Národnej rady, ktorá ako prvá ratifikovala prístupovú dohodu Chorvátska. V Podgorici oceňujú to, čo pre nich urobila slovenská diplomacia v záujme otvorenia prístupových rokovaní s Čiernou Horou. Rovnako tak v Skopje, Belehrade či v Sarajeve vedia, že majú málo takých priateľov, akým je Slovensko. Chceme v nasledujúcom období urobiť všetko pre to, aby sa tieto nadštandardné kontakty transformovali nielen do eurointegračného úspechu krajín západného Balkánu, ale aj do rozvoja hospodárskych vzťahov s krajinami tohto regiónu.
Podobne ako Balkánu, budeme veľkú pozornosť venovať aj európskej susedskej politike a osobitne jej východnému vektoru, východnému partnerstvu. O Ukrajine som už hovoril. Pozitívny príklad predstavuje Moldavsko, ktoré úspešne napreduje v stabilizácii svojich pomerov a európskom smerovaní. Som rád, že môžem konštatovať, že je tomu tak aj vďaka našej aktívnej angažovanosti, ktorá bude pokračovať. Našu angažovanosť by sme chceli v budúcom roku podporiť aj otvorením zastupiteľského úradu Slovenskej republiky v Kišiňove. Rovnako tak som rád, že sme čoraz viditeľnejší aj v južnej dimenzii európskeho susedstva, a aj tu, konkrétne v Tunisku, bude naša angažovanosť pokračovať. Vrátane toho, že mienime otvoriť nový zastupiteľský úrad.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, okrem štandardných takpovediac zahraničnopolitických úloh získava v tomto volebnom období ministerstvo zahraničných vecí významné horizontálne kompetencie, ktorým budeme v druhom polroku venovať osobitnú pozornosť. Okrem už spomínanej kľúčovej európskej agendy si v kontexte aktuálneho diania osobitne uvedomujeme význam ekonomickej diplomacie. Slovenská republika je otvorená ekonomika závislá na exporte a investíciách. Nastavenie mechanizmov ekonomickej diplomacie považujem za ústrednú úlohu na druhý polrok. Budeme zvlášť dbať o dialóg s podnikateľskou sférou, aby sme našu ponuku prispôsobili dopytu zahraničných trhov, aby sme sieť našich obchodno-ekonomických zastúpení prispôsobili potrebám našich podnikateľov. Výsledkom aktívneho dialógu, ktorý už prebieha, je nová koncepcia teritoriálneho rozmiestnenia ekonomických diplomatov. Žiaľ, obmedzený rozpočet neumožňuje absolútne naplnenie požiadaviek, no vypočuli sme volanie podnikateľskej sféry a vraciame ekonomických diplomatov do krajín Európskej únie. Za účelom efektívneho pokračovania dialógu s podnikateľskou sférou v oblasti ekonomickej diplomacie vytvárame Radu vlády pre podporu exportu a investícií, ktorej budem predsedať spoločne s ministrom hospodárstva. Významnou súčasťou nášho úsilia bude tiež posilnenie vnútroštátnej koordinácie a vytvorenie funkčného mechanizmu prezentácie Slovenskej republiky v zahraničí.
Na ministerstvo zahraničných vecí v tomto volebnom období prechádza aj zodpovednosť za politiku Slovenskej republiky vo vzťahu ku krajanom. Sme presvedčení, že skúsenosti nášho rezortu s prácou s krajanmi prispejú k efektívnejšej a adresnejšej podpore krajanov a k zintenzívneniu ich spolupráce so Slovenskom. Popri krajanoch budú naďalej v centre našej pozornosti aj naši občania v zahraničí a s tým súvisiace ďalšie skvalitňovanie konzulárnych služieb s osobitným dôrazom na schopnosť flexibilne reagovať na krízové situácie. Služba občanom bola, je a bude jednou z hlavných priorít Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky a chcem vás ubezpečiť, že bola, je a bude v centre môjho osobného záujmu a pozornosti. Venovali sme jej osobitný dôraz, okrem iného aj počas júlovej porady s našimi veľvyslancami a vedúcimi zastupiteľských úradov.
V neposlednom rade novelou kompetenčného zákona na ministerstvo zahraničných vecí prechádzajú kompetencie v oblasti ľudských práv, kde chceme nadviazať na solídnu inštitucionálnu a expertnú skúsenosť nášho rezortu v danej oblasti. Ministerstvo zahraničných vecí z titulu svojej náplne spolupracuje s medzinárodnými organizáciami a ich monitorovacími mechanizmami pri dohliadaní na plnenie medzinárodných záväzkov, ktoré Slovensko má v oblasti podpory a ochrany ľudských práv. Slovenská republika bola členom Rady Organizácie Spojených národov pre ľudské práva v rokoch 2008 až 2011 a zvažujeme opätovné podanie kandidatúry do tohto prestížneho klubu vo vhodnej a určite nie príliš vzdialenej dobe. Slovenská republika iniciovala prijatie nového dodatkového protokolu k dohovoru o právach dieťaťa zakladajúceho systém individuálnych sťažností. Sme aktívni v rámci diplomacie ľudských práv v Ženeve, vo Viedni aj v New Yorku. Naše pozície sú viditeľné a počuteľné aj v rámci ľudskoprávnej dimenzie OBSE a inštitucionálneho rámca ochrany ľudských práv v Európskej únii či v Rade Európy. Všetky tieto východiská využijeme v rámci koordinácie ľudskoprávnej agendy na národnej úrovni nielen odbornou diskusiou všetkých relevantných aktérov procesu, ale aj posilňovaním a kultivovaním dialógu v oblasti ľudských práv medzi vládnymi inštitúciami, mimovládnym sektorom a akademickou obcou. Rámcom pre dialóg bude predovšetkým Rada vlády Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť, ktorej koordináciou a riadením som bol poverený.
Dámy a páni, vnímame rastúci význam parlamentnej diplomacie. Chcem vás nabádať a poprosiť o aktívnu účasť, či už na multilaterálnych parlamentných fórach, kde by som osobitne zdôraznil význam Parlamentného zhromaždenia Rady Európy a jeho výborov. Ale aj v bilaterálnych formátoch, kde rokovania zahraničných výborov alebo parlamentných skupín priateľstva môžu prísť aj s takými námetmi, s ktorými klasická diplomacia nie vždy môže prísť. Chcel by som vás ubezpečiť, že ja osobne, ako aj zamestnanci ministerstva zahraničných vecí urobia všetko pre optimálne nastavenie našej vzájomnej komunikácie a spolupráce.
Na záver mi dovoľte, aby som s uspokojením konštatoval, že zameranie zahraničnej politiky potvrdzuje kontinuitu zahraničnej politiky Slovenskej republiky. Už som spomenul, že slovenská zahraničná politika bola v kľúčových otázkach budovaná na konsenze. Som preto nesmierne rád, že smerovanie zahraničnej politiky Slovenskej republiky získalo v parlamente širokú podporu idúcu nad rámec vládnej väčšiny, tak pri hlasovaní o zmene Lisabonskej zmluvy, ako aj pri hlasovaní o Európskom stabilizačnom mechanizme. Poslali sme týmto významné posolstvo dovnútra našej spoločnosti i za jej hranice. Za to sa vám chcem poďakovať.
A ďakujem vám aj za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády a minister zahraničných vecí, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu výboru Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní zámeru zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2012, čo je Konkretizácia Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky v oblasti zahraničnej politiky na rok 2012. Návrh pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 107 3. júla na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti, zahraničnému výboru, Výboru Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny. Gestorským výborom bol určený Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Výbor pre európske záležitosti uznesením z 19. júla tohto roku a Zahraničný výbor Národnej rady uznesením z 18. júla tohto roku a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a menšiny z 23. júla 2012 odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky zobrať materiál Zameranie zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2012 ako Konkretizáciu Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na vedomie.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov jednotlivých v ich uzneseniach a stanovísk poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zobrať predmetný materiál na vedomie.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní materiálu Zamerania zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2012 bola schválená zahraničným výborom uznesením č. 14 z 24. júla 2012. Týmto uznesením ma výbor poveril plniť úlohy spoločného spravodajcu. Toľko na úvod ako spoločný spravodajca.
Vážený pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.
Ďakujem.

6.
Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, panie kolegyne, páni kolegovia, ako sme už počuli, ale aj čítali, materiál uvádza, že v roku 2012 sa zahraničná politika Slovenskej republiky sústredí na tri kľúčové oblasti - európska politika, ekonomická diplomacia a efektívne služby a pomoc v krízových situáciách slovenským občanom v zahraničí. Škála zahraničnej politiky je extrémne široká, mohli by sme o nej hovoriť dlho, venovať sa jej veľmi dlho. Ja by som však rád hovoril najmä o tej prvej oblasti, pretože má zásadný význam pre každodenný život občanov Slovenskej republiky dnes a aj v budúcnosti, teda o slovenskej politike v európskom priestore, v európskom spoločenstve. Samozrejme, s globálnejším presahom a v globálnom poňatí. Aj som si všimol, že pán podpredseda vlády pred chvíľou označil práve túto oblasť ako výraznú prioritu, pochopiteľne.
V úvode chcem povedať, že snažil som sa na dokument pozrieť a aj to úvodné slovo pána vicepremiéra si vypočuť, najmä politickými očami. A chcem otvorene povedať, že som sa aj na dokument usiloval pozerať konštruktívne, kriticky, povedal by som. Lebo toto je, myslím, úloha opozičného politika, ponúknuť pohľad z druhej strany politického spektra. Myslím, že takto je to normálne a azda to môže byť aj prínosné. O to mi ide. Tento pohľad vidí dve skutočnosti. Tou prvou je poznanie, že materiál glosuje takpovediac zahraničnopolitické portfólio, dobre, komplexne, ucelene, neopomínajúc nič aktuálne dôležité, aj keď od obdobia, keď sa materiál písal, sa toho vo svete udialo veľmi veľa a vlastne deje sa každý deň, každý týždeň, trma-vrma aj bližšie Slovenska aj ďalej od Slovenska, hoci dnes tie vzdialenosti už sú veľmi relatívne. Teda to glosovanie zahraničnopolitického portfólia je naozaj komplexné, dobré.
Ten druhý pohľad mi hovorí, že v dokumente mi chýba čitateľnejší politický rukopis súčasnej vlády. Pokúsim sa to rozmeniť na drobné. V prvom rade mi chýbajú konkrétnejšie ciele, ktoré chceme v tomto roku dosiahnuť. A to najmä v oblastiach našich hlavných zahraničnopolitických priorít. Chýbajú mi jasnejšie zadefinované postoje, ktoré chceme zaujať a aktivity činností, ktorým sa chceme v tomto kalendárnom roku venovať. Čosi sme si pred chvíľou vypočuli, ale domnievam sa, že by sme mohli a mali byť na úrovni takéhoto dokumentu ešte konkrétnejší. Pripomínam, že to je ročný plán. To nie je vládny program, kde istá miera všeobecná sa aj očakáva, a nie je ju možné príliš kritizovať. To, že ten politický rukopis by mohol, a podľa môjho názoru mal byť aj taký smelší a konkrétnejší, chcem ilustrovať na troch oblastiach, ktoré považujem pre Slovensko za kľúčové. Vyplýva to aj zo samotného dokumentu a domnievam sa, že sme to jasne počuli aj z úvodného vystúpenia pána ministra zahraničných vecí, podpredsedu vlády. Tou prvou je ďalšie smerovanie, formovanie eurozóny a Európskej únie, tou druhou je západný Balkán a treťou je východné partnerstvo.
K oblasti číslo jedna, ďalšie formovanie tváre eurozóny, Európskej únie, Európskeho spoločenstva. Chcem oceniť pasáž, ktorá hovorí, že východiskom pozície Slovenskej republiky je presvedčenie, že dlhodobo udržateľný rozvoj je možný iba za predpokladu zdravých verejných financií a štrukturálnych reforiem. To sa čítalo dobre, tomu sa dá rozumieť dobre, veď my, Slováci, máme za ostatných povedzme, desať, dvanásť, pätnásť rokov s tým svoje skúsenosti. A treba povedať, že dobré skúsenosti. Dobré, lebo boli veľmi konkrétne, spomeňte si na transformáciu zbrojáriny, spomeňte si na zrodenie sa celkom nových priemyselných odvetví, spomeňme si, ako sa Slovenská republika žgriapala z obdobia hospodárskeho prepadu k obdobiam výrazného hospodárskeho rastu. Myslím ale, že samo osebe takéto konštatovanie dnes už nestačí. Mali by sme byť schopní ponúknuť odpovede na otázky, pred ktorými dnes Európska únia stojí. Odpovede na otázky, ktoré sa snažia zodpovedať dnes európski lídri krajín, predsedovia vlád, hlavy štátov krajín eurozóny, Európskej únie, odpovede sa snaží nachádzať predseda Európskej komisie, iste ste si pred pár dňami všimli niektoré jeho výrazné formulácie jeho predstáv, ako by sa mala formovať Európska únia v najbližšom období. Všimol som si, že predvčerom sa vo Varšave stretli jedenásti ministri zahraničných vecí. Aj som si všimol, aj ma prekvapila miera konkrétnosti návrhov, ktoré odzneli na BBC alebo v niektorej tlači, ktorú som mal k dispozícii. Skloňujú sa pojmy hospodárska únia, menová únia, banková únia, Spojené štáty európske.
Dovolím si teda, pán vicepremiér, sformulovať otázku: Aká je pozícia slovenskej zahraničnej politicky v tejto oblasti? Má naša zahraničná politika čosi, čomu sa v oblasti diplomacie zahraničnej politiky hovorí red lines, to znamená isté hranice, za ktoré by sme neradi, nechcem povedať, že nikdy. Možno by som rád sformuloval aj otázku, či potrebuje Európska únia okrem výraznej spolupráce, možno niekde omnoho výraznejšej, ako o tom hovorí vyhlásenie, alebo tie články, ktoré som čítal z varšavského stretnutia, ale potrebuje aj čosi ako vnútornú konkurenciu, ktorá by hnala Európsku úniu ako globálneho hráča smerom ku vyššej konkurencieschopnosti? A ak áno, možnože otázka by mohla znieť, aké nástroje bude slovenská zahraničná politika presadzovať, aby sa tak dialo na jednej strane, aby sa zvyšovala konkurencieschopnosť Európskej únie, a aké zase potláčať? Aké nástroje budeme presadzovať, aby krajiny, v ktorých životná úroveň obyvateľov ešte zďaleka nedosahuje nieže vrchol, ale ani priemer krajín Európskej únie, aby tieto krajiny, ak budú chcieť, aby mohli bežať rýchlejšie a doháňať tých najlepších.
Všimol som si, pán vicepremiér, jednu tézu v dokumente, ktorá hovorí, že Slovenská republika bude podporovať prijímanie rozhodnutí v Európskej únii založené na spoločnom postupe všetkých členských krajín a európskych inštitúcií. To sa tiež číta dobre, dá sa tomu rozumieť, ale tak som si uvedomil a poznačil, že toto dnes nestačí a že vlastne zásadné rozhodnutia v Európskej únii sa ani inak dnes prijímať nedajú, len v zhode. Ale legitímna otázka je, čo bude navrhovať a aké opatrenia, nástroje bude presadzovať naša slovenská zahraničná politika. Na rozdiel od dokumentu, aspoň ja som to tam nenašiel, pán vicepremiér spomenul dva princípy, ktoré treba uvítať, jeden je princíp subsidiarity, druhý je princíp proporcionality. Myslím si, že rozumieme a že tak je to aj správne. Veľmi by som ale ocenil, keby sme vedeli to rozmeniť na drobné a povedzme aplikovať, alebo ilustrovať aplikáciu týchto princípov na niektorých konkrétnych, časovo aktuálnych, ba až naliehavých otázkach. Napríklad. Ako pán vicepremiér aj zmienil, vláda a jasná väčšina slovenského parlamentu sme sa zhodli na potrebe dočasného, ale aj trvalého ochranného európskeho valu. Moja otázka bude, pán vicepremiér, aký je postoj Slovenska k otázke zavádzania eurobondov, spoločných európskych dlhopisov? Bol som minulý týždeň, ako ste spomínali, v jednom z orgánov Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, v politickom výbore a bol som prekvapený, aká podstatná časť diskusie sa krútila alebo točila práve okolo zavádzania alebo nezavádzania týchto spoločných európskych dlhopisov. Takže by som bol veľmi vďačný, keby sme sa mohli oboznámiť, ako dnes vláda posudzuje túto otázku a aký postoj bude presadzovať na európskych fórach, rovnako ako by som si vysoko vážil a ocenil aj reakciu na to pondelkové stretnutie jedenástich ministrov zahraničných vecí vo Varšave, lebo mierou konkrétnosti, by som povedal, tie články, ktoré som čítal, ma aj prekvapili. Myslím mieru konkrétnosti tých návrhov, na ktorých sa tí jedenásti zhodli. Toľko asi k tej prvej oblasti, ktorá nás nepochybne zamestnáva a zamestnávať najviac bude, pretože má naozaj implikácie zo všetkých oblastí nášho každodenného života.
Teraz ak dovolíte, veľmi stručne ešte k tej druhej a tretej prioritnej oblasti. Západný Balkán. Teším sa tomu, čo tam bolo napísané, čo je tam napísané, a teším sa tomu, čo aj pán vicepremiér hovoril, keď zdôrazňoval kontinuitu súčasnej zahraničnej politiky, ktorá považuje tému západného Balkánu a východného partnerstva, ale aj našu slovenskú angažovanosť v jednej aj v druhej téme za svoje kľúčové priority. Myslím, že tomu sa dá rozumieť, myslím si, že to takto aj má byť. Sú to vážne témy, najbližšie Slovensku, a teda nepochybne aj najlogickejšie v centre našej pozornosti. Po výraznom príspevku našej politiky k začleneniu Chorvátska do Európskej únie, a to už bude o čosi, za viac ako pol roka, keď nás bude 28 nie 27, tak ako sme viackrát počuli z úst pána vicepremiéra, po výraznom príspevku slovenskej diplomacie, politiky ako takej k začatiu rokovaní Čiernej Hory, ale aj k udeleniu štatútu kandidátskej krajiny pre Srbsko, treba zdôrazniť, by malo mať Slovensko dnes konkrétnejšiu predstavu, ako sa angažovať v oblasti integračného pokroku krajín západného Balkánu, najmä Srbska, a myslím si, že ju aj má. Bol by som rád, keby pán vicepremiér sa s nami o túto predstavu podelil. Pretože si myslím a vnútorne som aj presvedčený, že práve tam v Srbsku je kľúč k pokroku na celom západnom Balkáne. Nemusíme zdĺhavo hovoriť, aká komplikovaná je situácia v Bosne, Hercegovine. Ako sa nevieme pohnúť v rozhovoroch medzi Macedónskom a Gréckom. Ale vnútorne veľmi silno cítim a aj moje politické presvedčenie mi hovorí, že pokrok, výrazný pokrok v Srbsku by mohol byť kľúčom k pozitívnemu posunu na západnom Balkáne ako celku. Všetci veľmi dobre vieme, že v marci dostalo Srbsko štatút krajiny, ktorá môže rokovať o svojom vstupe do Európskej únie, a rovnako vieme, že v máji tam prebehli aj parlamentné aj prezidentské voľby, Srbsko má nové politické vedenie, ktoré sa hlási k tomu, že sa chce začleniť alebo integrovať s Európskou úniou. Preto, pán vicepremiér, dovolím si opäť sformulovať dve-tri konkrétne otázky. Má slovenská zahraničná politika orientačnú predstavu, kedy by Srbsko mohlo začať rokovania s Európskou úniou tak, aby sme nepremrhali súčasné pozitívne momentum? A čo požaduje slovenská zahraničná politika od Srbska, aby sme sa my, Slováci, mohli aktívnejšie angažovať smerom k stanoveniu dátumu začiatku rokovaní o vstupe Srbska do Európskej únie? Chodíme okolo tej témy veľmi opatrne, zaužíval sa výraz "enlargement fatigue" - Európa je unavená. Hovorí sa stále viac o absorpčnej kapacite alebo nekapacite Európskej únie, ale podobné témy zaznievali aj v období, keď sme lobovali alebo pomáhali Chorvátom. Preto sa domnievam, že sa od nás očakáva, a azda je to aj naša úloha, prerážať tieto bariéry, a preto som otázky sformuloval tak, ako som ich sformuloval. A možno by som ešte sformuloval otázku aj tak, že aké sú, alebo mali by byť parametre pokroku v dialógu Srbska a Kosova tak, aby táto relácia nebola prekážkou stanovenia dátumu začiatku rokovaní o vstupe Srbska do Európskej únie.
Toľko poznámky k západnému Balkánu a ešte si dovolím pár poznámok k tej tretej predoslanej priorite. A to je, pochopiteľne, Východné partnerstvo. Opäť sa odrazím od tézy, ktorá je v dokumente a ktorú je možné uvítať a ktorá znie, že podporujeme európske ašpirácie aj východných partnerských krajín. Tým, ktorým sa môže takáto téza zdať formálna, chcem povedať, že ja ju za formálnu nepovažujem. Pretože mnohí sa okúňajú, hanbia, alebo boja ponúknuť týmto krajinám jasnú európsku perspektívu.
Z môjho pohľadu, opäť, keď sa pokúsim na to pozrieť trošku kritickejšie z opozičnej strany, tak už rozpačitejšie pôsobí odsek venovaný Bielorusku, krátko zacitujem: "Vzhľadom na existenciu demokratických deficitov v Bielorusku sú vzťahy EÚ s Bieloruskom limitované. V prípade zmeny prístupu vedenia krajiny k ľudským právam je Slovensko pripravené podporiť rozvoj spolupráce EÚ a Bieloruska." Opäť, technicky keď sa na túto pasáž pozriem, tak nemôžem mať výraznejšie výhrady. Ale, samozrejme, keď sa na to pozriem viac politicky a viac slovenskými očami, tak si uvedomím, že nič sa tu nehovorí o konkrétnych projektoch na podporu mimovládnych organizácií, ktoré bojujú za ľudské práva, že nič sa tam nehovorí o podpore politických väzňov, bilaterálnej podpore, našej podpore, že nič sa tam nehovorí o projektoch na podporu študentov, ktorých stále vyhadzujú z minských, bieloruských univerzít kvôli politickému presvedčeniu.
Preto si dovolím opäť sformulovať otázku, či rozvíja naša slovenská zahraničná politika takéto projekty, aké sú, prípadne, aké konkrétne aktivity v tomto kalendárnom roku, o ktorom materiál pojednáva, rozvíja.
No a celkom na záver ešte sa s vami podelím o jednu pasáž, ktorá vo mne vyvolala trošku zmiešané pocity, a chcem sa podeliť s vami o tieto pocity. Je to pasáž venovaná Ukrajine. O to viac, že ide o nášho suseda.
Odsek začína tézou, že s Ukrajinou budeme viesť pragmatický dialóg a odsek končí tézou, že budeme pozorne sledovať vnútorný vývoj na Ukrajine, najmä z pohľadu rešpektovania demokratických štandardov. Technicky sa odseku venovanému Ukrajine naozaj veľa vyčítať nedá, možno celkom nič. Ale politicky si dovolím povedať, že ten odsek na mňa pôsobil, napísal som si, že bezzubo. Pritom Ukrajine naozaj môžeme ponúknuť celú škálu našich skúseností, nielen z ekonomickej transformácie, ale aj z transformácie politickej. Nehanbím sa pripomenúť, že aj my, Slováci, sme trošku koketovali, povedzme s využívaním mocenských nástrojov vo vnútropolitickom zápase. A myslím, že bolo veľmi dobre, že sme týmto tendenciám dokázali čeliť, že sme sa v istom momente zastavili a politické zápasy sme zvádzali politickými prostriedkami. Nemusím, pán vicepremiér, tu vám hovoriť, že všetkých nás vyrušuje tá, ako sa nazýva, selektívna jurisdikcia? Ale myslím si, že ten problém je hlbší, že je to koketéria s používaním mocenských nástrojov v prostredí, kde by sme mali zápasiť politickými prostriedkami. Na susedoch by sme mali mať najväčší záujem. Ja som si istý, že aj súčasná slovenská zahraničná politika na susedoch má najväčší záujem. Cieľom týchto mojich poznámok je skôr povzbudiť k tomu, aby sme sa ako dobrí susedia s našimi susedmi rozprávali úprimne a otvorene.
A tak možno ešte jedna taká záverečná otázka, hoci som ich sformuloval päť či šesť, ktorá by mohla znieť, že ako chce slovenská zahraničná politika prispieť k žiadaným pozitívnym zmenám na Ukrajine? Celkom by ma zaujímalo, či prebieha aj teraz na Ukrajine rokovanie Národného konventu. Pamätám si, že sme ho otvorili, pamätám si, že na začiatku bolo slávy, dlho som o ňom nič nepočul. Možno revitalizácia, obnovenie činnosti aj s našou pomocou, len ako príklad, aby som sa pokúšal aj ilustrovať, aj niečo konkrétne sám priniesť, by som si to dovolil takto uviesť.
Celkom na záver mi teda dovoľte zhrnúť, dámy a páni, že všetci si uvedomujeme, že zameranie zahraničnej politiky je dôležitý dokument, aj keď si, samozrejme, všetci uvedomujeme, že vždy omnoho dôležitejšie a vážnejšie je nielen to, čo chceme urobiť, ale aj to, čo urobíme, aké sú konečné výsledky nášho snaženia. Ale myslím si, že o tom bude zase pojednávať iný dokument po Novom roku, ktorý sa bude volať hodnotenie zahraničnej politiky.
Želám vám, pán vicepremiér, aj slovenskej zahraničnej politike, aby sme mohli v čase, keď budeme hodnotiť prvý rok zahraničnopolitického pôsobenia Slovenska, aby sme mohli hodnotiť mnohé pozitívne zaknihované výsledky.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec Dzurinda, dovolím si podporiť niekoľko bodov z tých, ktoré ste zmienili a ktoré nie sú v nejakej konfrontácii, presne ako ste uviedli, s obrysovým zameraním zahraničnej politiky k daným oblastiam. Jedná sa predovšetkým o blízky svet, ku ktorému rátajme Ukrajinu, ako nášho najbližšieho suseda a ku ktorému musíme morálne počítať aj Bielorusko. Samozrejme, existujú partneri, ktorí niečo robia pre to, aby sa kamsi pohli a existujú partneri, ktorí robia všetko pre to, aby sa nikam nepohli, ale musíme vždy myslieť na to, že i tam žijú ľudia ako my, ktorí chcú ísť tam a tou cestou, ktorou sme my mali šťastie prejsť. V tom zmysle bola veľmi namieste otázka prípadnej podpory mladých ľudí a nevládnych organizácií v Bielorusku. Proste, tak ako máme svoje regióny, o ktoré sa viac staráme ako o iné, čo je pochopiteľne primerané, čím nejako nespochybňujem milión dolárov na lepšiu cestu Afganistanu, existujú krajiny, ku ktorým by sme mali mať akýsi zvláštny postoj, okrem tých, ktoré sú regionálne k nám blízke a ktoré sme podporovali, či to bolo Chorvátsko a Balkán ako taký, alebo Ukrajina, ktorú sa snažíme tiež akýmsi spôsobom podporovať.
Vždy ale musíme myslieť na to, že i v tých krajinách, ktoré nemajú to šťastie, že vykračujú aspoň orientačne správnym smerom, sú tiež ľudia, ktorí sú tam, kde my sme boli možno pred dvadsiatimi rokmi. A tá zmienka vo vystúpení kolegu Dzurindu o mladých ľuďoch v Bielorusku je tá, ktorú by sme si mali zapísať, tak ako blízku regionálnu balkánsku sféru, nielen do sŕdc, ale aj do konania a mysli našej zahraničnej politiky. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán kolega, ja by som sa vyjadril len stručne k tým eurobondom, ktoré ste spomínali. Naozaj, chcel by som varovať pred ideologizáciou a démonizáciou týchto eurobondov. Odporúčam, alebo dávam do pozornosti napríklad časopis, ktorý naozaj nemôžete obviniť, že je nejakým spôsobom ľavicový, silne, silne liberálny časopis The Economist, ktorý už mesiace obhajuje eurobondy ako jedno z významných riešení eurokrízy. V piatok vyšiel Wall Street Journal, kde mal článok nositeľ Nobelovej ceny Robert Engle (takisto žiaden socialista), ktorý veľmi silne obhajuje eurobondy ako spôsob riešenia ekonomickej krízy v Európe. Čiže naozaj, čisto triezvo, ekonomicky, racionálne, bez predsudkov, skúsme sa zamyslieť nad touto otázkou bez toho, aby sme ju ideologizovali a vnášali do nej také nejaké politické triky a lacné populistické gestá. Joschka Fischer kedysi povedal: "Nemôžete riešiť problémy 21. storočia s rétorikou 19. storočia a s frázami 20. storočia." Dnes potrebujeme silnú Európu, aby sme mali silné Slovensko.
Ďakujem.

Ďakujem. Vážený pán poslanec, ja hodnotím vaše vystúpenie naozaj pomerne pozitívne aj z toho pohľadu, že ste tam v podstate potvrdili kontinuitu zahraničnej politiky. Aj keď ste to priamo nepovedali, ale v podstate ste to potvrdili. A to chcem vyzdvihnúť z tohto miesta, pretože v tomto dlhodobo Slovenská republika z hľadiska politickej reprezentácie zachováva jednotnú politiku, vynímajúc možno jeden alebo zopár hlasov a politických subjektov v tomto parlamente, ktoré mali zásadný problém v európskej politike, ktorú ste vy akcentovali, a súviselo to napríklad s trvalým eurovalom.
Ja sa domnievam, že európska politika je tu dostatočne popísaná, dokonca sú aj konkrétnosti, napriek tomu, že ste hovorili, že nie sú. A týka sa to aj poľnohospodárskej politiky, rastovej agendy Slovenskej republiky alebo aktu o jednotnom trhu. To sú všetko konkrétne veci, ale, samozrejme, že by sa dalo hovoriť aj o mnohých iných veciach.
Určite aj pán minister odpovie na niektoré konkrétne veci, ktoré sú ešte len vo vývoji a ktoré nevieme dnes ešte predvídať, ale to, čo ste spomínali v súvislosti so západným Balkánom, tu aj ja chcem podčiarknuť, Slovenská republika hrala, a myslím si, že by mala hrať z hľadiska negociácií, či už to bolo v prípade Chorvátska a teraz Srbska, ale aj ďalších krajín, ktoré majú ambíciu a sú menované aj v tomto dokumente o integráciu v Európskej únii. A tuto je jasne potvrdené, že línia bude pokračovať.
Takže ja to len tak zhrniem a chcem povedať na záver, že pre mňa je dôležité to, že ste potvrdili tú kontinuitu v tých zásadných veciach, a myslím si, že v tom je Slovenská republika veľmi silná.
Ďakujem.

Pán kolega, pán bývalý premiér, pán bývalý minister zahraničných vecí, veľmi pekne ďakujem za váš príspevok do rozpravy. Budem hovoriť viac za našu stranu SaS. Dovolím si povedať, že sa vo veľkej miere, možno takmer stopercentnej, stotožňujeme so všetkým, čo ste vyzdvihli na príhovore ministra zahraničných vecí, na jeho správe, a taktiež sa vieme podpísať pod otázky, ktoré ste postavili.
Myslím si, že jedna vec, ktorú sám pán minister vo svojom prejave povedal, hovorí o dodržiavaní pravidiel. Obávam sa a myslím si, že práve nedodržiavanie pravidiel bolo tým root - cause, alebo prapríčinou toho, kde sa dnes eurozóna a Európska únia nachádza. Takže myslím si, že sme členmi dobrého klubu. Myslím si, že máme postavenie, ktoré zodpovedá našej veľkosti a významu, ale myslím si, že môžeme si občas buchnúť do stola a upozorniť na to, že pravidlá sa opakovane porušovali a spôsobilo to súčasnú, veľmi neblahú situáciu. Prepáčte, pán kolega Blaha.
Ďalej, správne, slovenské predsedníctvo, veľmi dôležité, jeho príprava bude, bude úplne kľúčová. Otázka ohľadom eurobondov bola absolútne legitímna a stotožňujem sa s ňou, naša strana, a to vás asi neprekvapí, bude určite tou, ktorá nebude podporovať vydávanie takýchto eurobondov. A úplne na záver chcem vyzdvihnúť to, že naše, aj tam, kde súperíme, na politickom poli, tak v oblasti zahraničnej politiky vždy dochádzalo k takmer dokonalej zhode. Boli otázky, kde sme sa, dajme tomu, ľavica a pravica, nevedeli dohodnúť, v minulom volebnom období to bolo Maďarsko možno, ale také veci ako postoj k Balkánu a podobne, to bolo vždy veľmi jednotné.
Takže ďakujem, oceňujem to.

Ďakujem za reakcie. Pán Blaha, no, netuším, kde ste mohli zachytiť čo len náznak ideologizácie z mojej strany. Ja som dokonca ani svoj postoj k eurobondom nezaujal, skôr som nabádal k tomu, aby sme sa o tom začali rozprávať. Môžem vyťahovať Forbes, môžem vyťahovať iné časopisy. Možno je legitímny aj jeden názor aj druhý názor, tak ako som to v Helsinkách živo zaznamenal minulý týždeň. Možnože pre túto chvíľu a v rozsahu, ktorý mám k dispozícii, pripomeniem len toľko, že mne sa zdá, že eurobondy ponúkajú obrovské riziká transferov od krajín, ktoré sú zodpovedné, ku krajinám, ktoré zodpovedné nie sú.
V jednom z tých časopisov, už keď sa máme baviť na úrovni časopisov, som si prečítal, že Nemecko, keby sme dnes zaviedli eurobondy, by na obsluhe svojho dlhu tratilo 62 mld. eur, čo je 2 percentá hrubého domáceho produktu. Nepochybujem o tom, že takéto transfery od zodpovedných k nezodpovedným podporujú nie zodpovednosť, čo je hodnota nie ideologická, prosto hodnota, že podporujú morálny hazard. Tým som si istý. Ale toto nie je platforma, kde by sme sa mali na dvoch minútach o tomto rozprávať. Nabádam k tomu, aby sme sa pokúsili dospieť k záveru, podobne ako sme boli schopní pri dočasnom alebo trvalom eurovale.
A k pánovi podpredsedovi výboru Blanárovi len toľko, že tam, kde mi to konkrétno chýbalo, som sa snažil sformulovať do otázok. Myslím si, že to boli otázky, na ktoré dnes hľadáme seriózne odpovede bez ohľadu na to, či sme vo vláde alebo v opozícii. A vnútorne som si istý, že, pán vicepremiér, tam, kde to je možné, nežiadam, aby všetko bolo na papieri, ale myslím si, že keď takýto dokument sa diskutuje v Národnej rade, že to je dobrá platforma, aby sme sa o tom porozprávali.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Chcem poďakovať za tú korektnú rozpravu a príspevky a rád by som zodpovedal na niektoré tie otázky, ktoré tu zazneli. V prvom rade chcem povedať, že Slovenská republika vidí svoje miesto v jadre Európskej únie, a je jasné, že Európska únia po tejto kríze bude viac integrovaná, že hovoríme o takej miere integrácie, ktorú sme si pred troma-štyrmi rokmi ani nedokázali predstaviť. Banková, o tom niet pochýb, menová je na stole, politická otázka je kedy, ako, do akej hĺbky, ale pre nás tie red lines naše sú, samozrejme, správna rovnováha, presun kompetencií znamená aj presun zodpovednosti. Nemôžeme si zobrať z našich rúk tie kompetencie, kde sme dokázali, že ich, vieme s nimi narábať a vieme ich, zvládať ich dobre, napríklad bankový dohľad. Nemôžeme, ani nebudeme súhlasiť s takou bankovou úniou, ktorá by umožňovala presun, transfer príjmov alebo z našich bánk do materských bánk, alebo naopak, transfer tých toxických príjmov smerom do našich bánk. Čiže ten správny balans to je, jedna z jasných červených línií. A druhá vec je ten, kompetencie rovná sa aj zodpovednosť.
Ďalší princíp, ktorému, o ktorom Slovenská republika hovorí, a ja som ho pomenoval zodpovednosť a solidarita. Alebo solidarita so zodpovednými. Nemôžeme žiadať o solidaritu, pokiaľ sme neukázali, že splníme našu domácu úlohu a že sme ochotní urobiť naozaj aj ťažké, nepopulárne opatrenia. V tom prípade, že sme to urobili, potom Európska únia by mala ukázať svoju solidaritu.
Ďalší princíp, ktorý presadzujeme, keď hovoríme o tom, ako by mala vyzerať nová Európska únia, je demokratická legitimita. Všetko to, čo robíme, musí mať podporu našich občanov a musí napĺňať demokratické procesy. V opačnom prípade ani tie najgeniálnejšie riešenia nebudú kredibilné a nebudú úspešné, pokiaľ naši občania nebudú rozumieť tomu, čo robíme. A tu sa ukazuje vo väčšine krajín Európskej únie, že tá línia vnútri politických debát dnes nebeží medzi pravicou a ľavicou, ale skôr medzi štandardnými politickými stranami a novovznikajúcimi hnutiami, subjektmi, ktoré reagujú na súčasnú krízu, ktoré sa prejavili v mnohých krajinách Európskej únie, ktoré prichádzajú so zázračnými riešeniami, ktoré sľubujú, že to vedia urobiť tak, aby to nebolelo, a tá zodpovednosť štandardných strán, ktoré vedia, že bezbolestné riešenie neexistuje, je veľmi dôležité a ja som rád, že Slovensko je jedna z tých krajín, ktorá tú mieru toho konsenzu naozaj má.
Ďalší princíp, ktorý zdôrazňujeme, je, že Európska únia ani v časoch zložitých, cez ktoré v súčasnosti prechádza, nesmie rezignovať na svoju úlohu globálneho hráča, že sila Európskej únie bola vždy v tom, čomu sa hovorilo leading by example, samotný náš príklad toho, ako fungujeme, bol inšpiráciou pre krajiny v našom susedstve. Trošku sme zanedbali túto funkciu alebo túto našu zodpovednosť globálnu, a že nesmieme zabudnúť, že krajiny západného Balkánu, východného partnerstva, južného Stredomoria očakávajú, že Európska únia bude túto úlohu hrať. Takže sme otvorení diskusii o všetkých otázkach. Slovensko definitívne patrí k tým krajinách, ktoré sú za väčšiu mieru európskej integrácie, pretože charakter našej ekonomiky, geografická poloha našej krajiny nás k tomu predurčujú. Každé obmedzenia európskej integrácie na nás doľahnú veľmi výrazne, ale ešte raz, to, nesmie sa to negatívne odraziť na tých kompetenciách, ktoré považujeme za vitálne, a v tých oblastiach, kde sme dokázali, že my sme zodpovední a vieme si našu domácu úlohu splniť.
Pokiaľ ide o eurobondy, v prvom rade chcem povedať, sme otvorení diskusii o všetkých otázkach, ale na eurobondy zatiaľ nedozrel čas. Nemôžu byť vnímané eurobondy ako prostriedok na delenie dlhov, alebo teda na to, že tí, ktorí plnia si svoje, ktorí sú zodpovední a plnia si domácu úlohu, budú platiť za tých, ktorí neplnia. Nesmú byť, nesmú byť vnímané ako náhrada za reformu. To znamená, až potom, keď bude táto mentálna línia akceptovaná vo všetkých členských krajinách Európskej únie, keď budú mechanizmy, ktoré by umožnili, že tieto eurobondy nemôžu byť zneužívané ako na to, aby znížili tlak na vnútorné reformy. Potom sa o tom môžeme rozprávať. Hovorí sa, najskôr o desať rokov. Ja som vždy opatrný, keď hovorím o termínoch. Jednoducho tému ako takú zo stola nezhadzujeme, ale nedozreli sme k tomu, aby sme o nej hovorili konkrétne.
K pondelkovému stretnutiu ministrov zahraničných vecí jedenástich členských krajín Európskej únie vo Varšave. O tejto téme tu už bola v týchto priestoroch diskusia, pamätáte sa, je to, bolo to záverečné stretnutie tejto skupiny, ktoré, ktoré prvé sa konalo 20. marca z iniciatívy nemeckého ministra zahraničných vecí Guida Westerwelleho, je to cenný príspevok do diskusie. Nič menej, nič viac. To, čo som povedal prvýkrát, to opakujem aj teraz, pretože viem, o čom hovorím. Po prvé, všetci títo ministri vystupujú vo svojej osobnej kapacite, nemajú mandát svojich vlád, ani Guido Westerwelle nemá mandát nemeckej spolkovej vlády. Dávajú k dispozícii svoju kapacitu k tomu, aby debatu o Európskej únii, ktorú potrebujeme, aby ju posunuli ďalej, a to je vítané. Ten dokument nemá záväznosť, ten dokument nie je ani spoločným názorom všetkých jedenástich. My sme boli prizvaní istým spôsobom, krajiny Vyšehradskej štvorky, aby sme participovali na príprave toho dokumentu prostredníctvom Poľska, ktoré je tam členom, a ukázalo sa, že aj štyri členské krajiny V4 majú odlišné názory v celom rade konkrétnych detailov. Ten materiál je veľmi konkrétny, čo môže byť jeho výhoda, a zároveň aj jeho nevýhoda práve preto, že celý rad tých postulátov, ktorý je v ňom prezentovaný, bude neprijateľný. Ale myslíme si, že debata je dobrá vec, potrebujeme diskutovať a toto je formát, ktorý pochopiteľne má svoju kredibilitu, čiže teraz tento materiál bude odovzdaný prezidentovi Van Rompuyovi, prezidentovi Barossovi, aby ho zobrali do úvahy pri ďalších diskusiách a úvahách o budúcnosti Európy.
Pokiaľ hovoríme o integrácii západného Balkánu a osobitne Srbska, zajtra, pardon, pozajtra budem v Belehrade na ďalšej návšteve. Stretnem sa so všetkými najvyššími činiteľmi, budeme hovoriť, samozrejme, o tejto téme. Srbsko je dôležitá krajina západného Balkánu, najväčšia krajina západného Balkánu, ale pre Srbsko musí platiť ten istý princíp ako pre všetkých ostatných, a to je, že Európska únia a európska integrácia je o reformách. To nie je o tom, že my prichádzame do Európskej únie, ale o tom, že my budujeme Európsku úniu v našich krajinách, že zvyšujeme štandardy v právnom štáte, vymožiteľnosti práva, v ekonomickej voľnosti a v oblasti ochrany ľudských práv a tak ďalej, a tak podobne. A vlastne členstvo v Európskej únii, a my to vieme veľmi dobre na Slovensku, je len tým, tou pečiatkou, ktorá vám potvrdí, že ste sa stali kompatibilní. My sme urobili veľa chýb na Balkáne a osobitne v Srbsku, my hovoríme Európska únia, tým, že sme prispôsobovali našu kondicionalitu politickým kalendárom, že sme si vybrali dobrých a zlých chlapcov a že sme pomáhali dobrým chlapcom, a preto sme im niekedy dávali darčeky, ktoré si neodpracovali a dopadli sme tak, ako sme dopadli, že dobrí chlapci sú v opozícii a máme do činenia s niekým iným, čo zase len ukazuje, že toto je princíp, ktorý je založený na kondicionalite, na rešpektovaní pravidiel. A to platí tak pre veľkého ako pre malého. Slovenská republika pomáha, bude pomáhať Srbsku, pochopiteľne o tom, to si nemusíme tu vysvetľovať, máme na to celý rad dôvodov. Tak ako pomáhame aj ostatným krajinám západného Balkánu, hovoriť o termínoch je ťažké až nemožné, veď vieme, že to sa nedá. Čo musí Srbsko urobiť v tejto chvíli, je splniť tie záväzky, ktoré prevzalo na seba vo februári, keď mu bol udelený kandidátsky štatút. To sú tri podmienky, ktoré nie sú zatiaľ naplnené, keď budú splnené, a je dobre, že nová vláda sa k tomu hlási, k týmto záväzkom, a mieni ich splniť, tak bude sa hovoriť o tom, čo treba urobiť pre to, aby sa otvorili prístupové rokovania. Dá sa to reálne stihnúť do konca roka? Nedá. To znamená reálny termín najskorší, ale hovorím, to je, to je čistá špekulácia, je polovica roku 2013, za predpokladu, že si Srbsko bude robiť svoje domáce úlohy. A pochopiteľne, kľúč k ďalšiemu napredovaniu Srbska je pokračovanie dialógu medzi Belehradom a Prištinou, či sa to niekomu páči, alebo nie, je to realita. A zase je dobré, že aj nový prezident aj nová vláda sa k tomuto záväzku hlásia a deklarujú, že sú pripravení v tomto procese pokračovať. Našou zodpovednosťou ako Európskej únie je nepresoliť to a nežiadať od Srbska priskoro, príliš rýchlo viac, než je Srbsko v tomto dialógu schopné z objektívnych dôvodov urobiť. A môžem vás ubezpečiť, že v tomto duchu ja komunikujem na pôde Európskej únie aj s mojimi partnermi, aby nepodľahli nejakému pokušeniu, naložiť na ten tanier Srbsku príliš veľa, až sa to jedlo stane neatraktívne pre Srbsko.
Pokiaľ ide o východné partnerstvo, objektívna realita je taká, že východné partnerstvo neponúka perspektívu členstva, dobrá vec na tom je, že ani ju nevylučuje. To znamená, že čo bude výsledkom východného partnerstva, je v rukách východných partnerov. Zatiaľ naozaj najlepším žiakom v tej triede je Moldavsko, ale každá z tých krajín je, je veľmi dôležitá pre Slovensko, pochopiteľne Ukrajina, Bielorusko ako naši, nám geograficky najbližšie krajiny.
Pokiaľ ide o Bielorusko, viete, že začína vlastne proces parlamentných volieb, 23. v nedeľu má Bielorusko parlamentné voľby. My, tak ako sme vždy podporovali, podporujeme všetkých tých, ktorým záleží na tom, aby Bielorusko bolo demokratickou krajinou. Žiaľ, je jasné, že prezident Lukašenko sa už definitívne rozhodol, že sa nebude ani pretvarovať, že by do tejto skupiny chcel patriť. Robíme to prostredníctvom našej rozvojovej pomoci, prostredníctvom našich mikrograntov a hlavne prostredníctvom spoločnej politiky Európskej únie, ktorá viackrát sa Bieloruskom zaoberala v tomto roku. Na nedávnom stretnutí s mimovládnymi organizáciami na Slovensku sme konštatovali, že upadol záujem našich mimovládiek o Bielorusko, aj sa výrazne zredukovali ich aktivity v Bierolusku, čo je škoda, lebo to partnerstvo medzi štátom a mimovládkami v Bielorusku bolo vždy účelné. Rozumiem aj tomu, že Lukašenko prijíma také zákony, ktoré takmer dokonale znemožňujú akúkoľvek pomoc alebo aktivizáciu bojovníkov za demokraciu občianskych aktivistov, a že teda tým spôsobom ľudí znechucuje, ale rezignovať na to nemôžeme, lebo Bielorusko nie je Lukašenko, a nesmieme na to zabúdať, že za osobou toho diktátora je krajina, na ktorej by nám malo záležať a musí nám záležať.
Pokiaľ ide o Ukrajinu, potešil som sa z tých príspevkov a osobitne teda z príspevku pána poslanca Dzurindu, lebo mám pocit, že si sa posunul za ostatné mesiace a prevzal si našu filozofiu toho, že potrebujeme mať kritický dialóg s Ukrajinou, pretože ešte v júli, alebo niekedy tak, ste nám hovorili, že netreba s Ukrajinou komunikovať, lebo už tam bol Barosso aj Füle a už všetko povedali, a ja som stále hovoril, že naopak, my sme sused, máme voči Ukrajine zodpovednosť a musíme a máme aj právo a máme aj všetky predpoklady pre to, aby sme im hovorili aj veci, ktoré sa im nebudú páčiť, pretože jednoducho to s nimi myslíme dobre. To znamená kritický dialóg s Ukrajinou je to, čo Slovensko presadzuje bilaterálne aj na pôde Európskej únie, tá debata v EÚ nie je ľahká, povedal by som to zjednodušene, čím je krajina vzdialenejšia geograficky Ukrajine, tým radikálnejšie a jednoznačnejšie, čiernobielejšie vidia to dianie a naopak. Takže Slovensko patrí medzi tých, ktorí hovoria, že by nám nemalo byť jedno, či budúcnosť Ukrajiny je v euroatlantickej integrácii, alebo v euroázijskej integrácii.
No a posledná poznámka k národnému konventu prebieha, ukončila sa prvá fáza, prebieha druhá fáza. Na základe príspevkov našej slovenskej rozvojovej pomoci, a vykonáva tie konkrétne iniciatívy SFPA, ktorá tam má dobré kontakty a dobrú históriu. A na záver, ja som už predoslal v mojom úvodnom slove, že predkladanie tohto materiálu je v tomto roku špecifické, veď je koniec septembra, a my hovoríme o zameraní zahraničnej politiky, je to tým, aký bol politický kalendár. To znamená, že normálne by sme mali o takomto materiáli hovoriť niekedy v marci, najneskôr v apríli, preto som sa snažil v mojom vystúpení doplniť ten text toho dvadsaťstranového materiálu, do ktorého sa zmestí to, čo sa tam zmestí. O to, čo sa medzitým udialo, aké sú naše aktivity, a o to, čo sa dá už vyčítať z konkrétnych krokov slovenskej zahraničnej politiky.
Ďakujem, pani predsedajúca.

Ďakujem pekne. Z vystúpenia pána ministra by som podčiarkol dve veci, zhodou okolností tú prvú ešte zmenil aj v prvom bloku, keď hovoril o možnostiach, úlohách a pozícii poslancov, ktorá je predsa trošku iná ako úloha diplomatov a ministerstva zahraničných vecí i v oblasti zahraničnej politiky. Je to dobrá téma a aktuálna sa stala i v tom druhom vystúpení pána ministra, keď zmienil túto nedeľu, keď sú voľby v Bielorusku. Zhodou okolností je Národná rada členom Parlamentného zhromaždenia OBSE. To je platforma poslanecká a musím povedať, že keď som sa stal v minulom volebnom období vedúcim delegácie Parlamentného zhromaždenia OBSE, tak nám vo Viedni rozdali brožúru o účasti jednotlivých parlamentov na nosnej úlohe Parlamentného zhromaždenia, a to sú pozorovateľské misie vo voľbách. Na rozdiel od Česka, ktoré sa z dvadsiatich siedmich klasifikovaných volieb zúčastnilo svojimi pozorovateľmi dvadsiatich troch, Slovensko sa zúčastnilo v roku 2006 až 2010 dvoch z dvadsiatich siedmich volieb, čo je katastrofa. Je to neporovnateľne horšie ako i chudobné, a my si o nich často myslíme, že "horšie" krajiny ako sme my. Teraz je za niekoľko dní čas volieb v Bielorusku. Predpokladám, že by mi Lukašenkov režim už nedal povolenie vstúpiť na územie tejto diktatúry, ale myslím si, že, a to hovorím do vlastných radov, nie vám, pán minister, ale keďže ste to zmienili, je to namieste, aby sme aspoň tu si to povedali, že ak naša Národná rada nechce byť na hanbe v plnení elementárnej úlohy Parlamentného zhromaždenia OBSE, mala vyslať do Bieloruska na voľby takých poslancov, ktorí by vycestovacie alebo vjazdné povolenia dostali. To isté platí pre voľby na Ukrajine a podobné. Žiaľbohu, sme na hanbe.