7. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie v rozprave
19.9.2012 o 16:28 hod.
Doc. RNDr. DrSc.
Jozef Mikloško
Videokanál poslanca
Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, moje vystúpenie začne ospravedlnením, že som nebol na rozprave o zahraničnej politike, na ktorú som sa tešil. Dve hodiny sme tu mali delegáciu z Holandska na čele s Daphne Bergsma, ambasádorkou Holandska. Boli to ľudia z Open Doors organizácie, ktorí za totality sem v miliónových nákladoch nosili rôzne knihy, xeroxy, tlačiarenské stroje, a teraz po mnohých rokoch sa sem vrátili, spolu sme sedeli, spomínali, rozprávali. Vzdávam úctu týmto ľuďom, ktorí svoj krk riskovali, keď niečo také sem nosili. Po celý čas s nimi bola veľvyslankyňa, ocenila to, ešte budú mať ďalšie dva dni program v SR. K tejto správe som diskutoval dosť aj vo výbore. Správu pokladám za dobrú, vyváženú, vlastne písalo ju ešte minulé vedenie, ktoré je svojím spôsobom aj dosť kritizované. Veľmi odporúčam, aby v problematike zahraničných Slovákov sa dívalo dopredu, aby budúca spolupráca bola pozitívna, zabudlo sa na žabomyšie vojny z minulosti, ktoré majú tendenciu pretrvávať. Pán veľvyslanec Furdík je muž, ktorý by toto dokázal.
Ináč Rudo Schuster, člen nášho PI-klubu v Pezinku, do smrti bude prezident, takisto aj Jano Čarnogurský tiež bude vždy premiér a ja som tiež bol päť rokov v Ríme veľvyslancom a možno na pohrebe mi to niekto tiež povie a padne mi to dobre, v tom hrobe. No, nie je to podstatné, je to takto zvykom vo svete, či už nás tak nazvete, alebo nenazvete, je to treťostupňové. Ja by som chcel povedať, že problematika krajanov v zahraničí je vážna problematika. Celé stáročia tí ľudia chodili von z rôznych dôvodov, za chlebom, za prácou, za ekonomikou, za slobodou, sú odhady, že možno až 4 mil. Slovákov žije vonku. Boli asi pred desiatimi rokmi také štatistiky, prišli z ministerstva zahraničia, v každej krajine zhodnotili, koľko je tam Slovákov a ako sa k nám chovajú. Mnohí sú Slováci srdcom, ale často druhá, tretia generácia už po slovensky nehovorí, už sú Slováci len možno v srdci. Pripomínam, že nedávno som bol na otvorení výstavy Trinásť exodov Slovákov, autor je Fero Guldan. Bolo to veľmi zaujímavé. Trinásť exodov, ktoré Slovensko postihlo. Navrhol som a pán exvicepremiér Chmel to akceptoval, že pod jeho záštitou by sa na 10. decembra, Deň ľudských práv, táto výstava mohla tu otvoriť. Prečo a ako museli Slováci utekať zo Slovenska? Je to trinásť obrazov, je to pekné, dúfam, že to podporíte. K správe by som povedal, že je nevyvážená. Matica slovenská je orgánom, ktorý kritizujú, aj chvália, je tu storočným orgánom. Jej činnosti v súvislosti s krajanmi je venované päť riadkov. To si Matica nezaslúži. Tematika na strane 19, náboženský život, má tri riadky. Naši krajania v zahraničí sú často napojení na cirkevné spoločenstvá. Niekoľko stoviek kostolov, dnes už možno nefungujúcich, Slovákov v Amerike sú kostoly Sv. Cyrila a Metoda. Túto problematiku nemožno vyškrtnúť a treba sa jej venovať. V tomto smere, pán Furdík, riaditeľ, píše aj o katolíckych misiách aj evanjelických a gréckokatolíckych vo svete. Je ich veľa, myslím 23, prihováram sa, zažil som ich v Paríži, v Londýne, v Mníchove a v Ríme päť rokov. Okolo nich sa zgrupujú Slováci, nejde len o náboženský život, ide o stretania, o rôzne krajanské akcie. Prosil by som, aby v budúcnosti z toho rozpočtu sa viac dávalo na tieto misie v zahraničí. Veľmi doporučujem, a to v správe tiež nie je: máme stovky honorárnych konzulátov vo svete aj v Európe. V Taliansku je ich sedem, cez nich sa tiež dá tlačiť na krajanov. Oni majú vždy človeka, ktorý musí vedieť slovenčinu. Krajania sa často na nich obracajú skrz rôzne problémy. Ústav pre zahraničných Slovákov by teda mal podstatne viac spolupracovať s honorárnymi konzulmi. Pripomínam, že exšéf tohto ústavu, pán Baláž, dal na asi desiatich stranách svoje pripomienky k správe. Tie nemá význam tu čítať, ale odporúčal by som aj pánu Furdíkovi, aby si ich pozrel, tie múdre zobral a tie trocha osobné nechal tak.
Vážení, odporúčam správu schváliť. Budem za ňu hlasovať, dúfam, že niektoré moje slová, ktoré som tu povedal, si pán riaditeľ zoberie k srdcu. Ešte mi napadlo - vyučovanie slovenského jazyka a kultúry na univerzitách. V Neapoli bola jedna z najstarších slovenských katedier, kde ešte Milan Rúfus a Viliam Turčáni žili, študovali, obidvoch som intervenoval, popísal som to vo svojich knihách, ako to bolo. Veľmi si na to spomínali, ale už momentálne v Taliansku nie je žiadna katedra slovenského jazyka. Bola aj v Ríme na Sapienze, bola v Neapole, hovorilo sa, že bude aj v Miláne, ale zrejme už nie je vôbec. Veľmi doporučujem, najmä v Neapoli, kde katedra bola veľa rokov, sa k nej vrátiť.
Ďakujem za pozornosť.
Autorizovaný
Vystúpenia
16:28
Vystúpenie v rozprave 16:28
Jozef MikloškoInáč Rudo Schuster, člen nášho PI-klubu v Pezinku, do smrti bude prezident, takisto aj Jano Čarnogurský tiež bude vždy premiér a ja som tiež bol päť rokov v Ríme veľvyslancom a možno na pohrebe mi to niekto tiež povie a padne mi to dobre, v tom hrobe. No, nie je to podstatné, je to takto zvykom vo svete, či už nás tak nazvete, alebo nenazvete, je to treťostupňové. Ja by som chcel povedať, že problematika krajanov v zahraničí je vážna problematika. Celé stáročia tí ľudia chodili von z rôznych dôvodov, za chlebom, za prácou, za ekonomikou, za slobodou, sú odhady, že možno až 4 mil. Slovákov žije vonku. Boli asi pred desiatimi rokmi také štatistiky, prišli z ministerstva zahraničia, v každej krajine zhodnotili, koľko je tam Slovákov a ako sa k nám chovajú. Mnohí sú Slováci srdcom, ale často druhá, tretia generácia už po slovensky nehovorí, už sú Slováci len možno v srdci. Pripomínam, že nedávno som bol na otvorení výstavy Trinásť exodov Slovákov, autor je Fero Guldan. Bolo to veľmi zaujímavé. Trinásť exodov, ktoré Slovensko postihlo. Navrhol som a pán exvicepremiér Chmel to akceptoval, že pod jeho záštitou by sa na 10. decembra, Deň ľudských práv, táto výstava mohla tu otvoriť. Prečo a ako museli Slováci utekať zo Slovenska? Je to trinásť obrazov, je to pekné, dúfam, že to podporíte. K správe by som povedal, že je nevyvážená. Matica slovenská je orgánom, ktorý kritizujú, aj chvália, je tu storočným orgánom. Jej činnosti v súvislosti s krajanmi je venované päť riadkov. To si Matica nezaslúži. Tematika na strane 19, náboženský život, má tri riadky. Naši krajania v zahraničí sú často napojení na cirkevné spoločenstvá. Niekoľko stoviek kostolov, dnes už možno nefungujúcich, Slovákov v Amerike sú kostoly Sv. Cyrila a Metoda. Túto problematiku nemožno vyškrtnúť a treba sa jej venovať. V tomto smere, pán Furdík, riaditeľ, píše aj o katolíckych misiách aj evanjelických a gréckokatolíckych vo svete. Je ich veľa, myslím 23, prihováram sa, zažil som ich v Paríži, v Londýne, v Mníchove a v Ríme päť rokov. Okolo nich sa zgrupujú Slováci, nejde len o náboženský život, ide o stretania, o rôzne krajanské akcie. Prosil by som, aby v budúcnosti z toho rozpočtu sa viac dávalo na tieto misie v zahraničí. Veľmi doporučujem, a to v správe tiež nie je: máme stovky honorárnych konzulátov vo svete aj v Európe. V Taliansku je ich sedem, cez nich sa tiež dá tlačiť na krajanov. Oni majú vždy človeka, ktorý musí vedieť slovenčinu. Krajania sa často na nich obracajú skrz rôzne problémy. Ústav pre zahraničných Slovákov by teda mal podstatne viac spolupracovať s honorárnymi konzulmi. Pripomínam, že exšéf tohto ústavu, pán Baláž, dal na asi desiatich stranách svoje pripomienky k správe. Tie nemá význam tu čítať, ale odporúčal by som aj pánu Furdíkovi, aby si ich pozrel, tie múdre zobral a tie trocha osobné nechal tak.
Vážení, odporúčam správu schváliť. Budem za ňu hlasovať, dúfam, že niektoré moje slová, ktoré som tu povedal, si pán riaditeľ zoberie k srdcu. Ešte mi napadlo - vyučovanie slovenského jazyka a kultúry na univerzitách. V Neapoli bola jedna z najstarších slovenských katedier, kde ešte Milan Rúfus a Viliam Turčáni žili, študovali, obidvoch som intervenoval, popísal som to vo svojich knihách, ako to bolo. Veľmi si na to spomínali, ale už momentálne v Taliansku nie je žiadna katedra slovenského jazyka. Bola aj v Ríme na Sapienze, bola v Neapole, hovorilo sa, že bude aj v Miláne, ale zrejme už nie je vôbec. Veľmi doporučujem, najmä v Neapoli, kde katedra bola veľa rokov, sa k nej vrátiť.
Ďakujem za pozornosť.
Vystúpenie v rozprave
19.9.2012 o 16:28 hod.
Doc. RNDr. DrSc.
Jozef Mikloško
Videokanál poslanca
Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, moje vystúpenie začne ospravedlnením, že som nebol na rozprave o zahraničnej politike, na ktorú som sa tešil. Dve hodiny sme tu mali delegáciu z Holandska na čele s Daphne Bergsma, ambasádorkou Holandska. Boli to ľudia z Open Doors organizácie, ktorí za totality sem v miliónových nákladoch nosili rôzne knihy, xeroxy, tlačiarenské stroje, a teraz po mnohých rokoch sa sem vrátili, spolu sme sedeli, spomínali, rozprávali. Vzdávam úctu týmto ľuďom, ktorí svoj krk riskovali, keď niečo také sem nosili. Po celý čas s nimi bola veľvyslankyňa, ocenila to, ešte budú mať ďalšie dva dni program v SR. K tejto správe som diskutoval dosť aj vo výbore. Správu pokladám za dobrú, vyváženú, vlastne písalo ju ešte minulé vedenie, ktoré je svojím spôsobom aj dosť kritizované. Veľmi odporúčam, aby v problematike zahraničných Slovákov sa dívalo dopredu, aby budúca spolupráca bola pozitívna, zabudlo sa na žabomyšie vojny z minulosti, ktoré majú tendenciu pretrvávať. Pán veľvyslanec Furdík je muž, ktorý by toto dokázal.
Ináč Rudo Schuster, člen nášho PI-klubu v Pezinku, do smrti bude prezident, takisto aj Jano Čarnogurský tiež bude vždy premiér a ja som tiež bol päť rokov v Ríme veľvyslancom a možno na pohrebe mi to niekto tiež povie a padne mi to dobre, v tom hrobe. No, nie je to podstatné, je to takto zvykom vo svete, či už nás tak nazvete, alebo nenazvete, je to treťostupňové. Ja by som chcel povedať, že problematika krajanov v zahraničí je vážna problematika. Celé stáročia tí ľudia chodili von z rôznych dôvodov, za chlebom, za prácou, za ekonomikou, za slobodou, sú odhady, že možno až 4 mil. Slovákov žije vonku. Boli asi pred desiatimi rokmi také štatistiky, prišli z ministerstva zahraničia, v každej krajine zhodnotili, koľko je tam Slovákov a ako sa k nám chovajú. Mnohí sú Slováci srdcom, ale často druhá, tretia generácia už po slovensky nehovorí, už sú Slováci len možno v srdci. Pripomínam, že nedávno som bol na otvorení výstavy Trinásť exodov Slovákov, autor je Fero Guldan. Bolo to veľmi zaujímavé. Trinásť exodov, ktoré Slovensko postihlo. Navrhol som a pán exvicepremiér Chmel to akceptoval, že pod jeho záštitou by sa na 10. decembra, Deň ľudských práv, táto výstava mohla tu otvoriť. Prečo a ako museli Slováci utekať zo Slovenska? Je to trinásť obrazov, je to pekné, dúfam, že to podporíte. K správe by som povedal, že je nevyvážená. Matica slovenská je orgánom, ktorý kritizujú, aj chvália, je tu storočným orgánom. Jej činnosti v súvislosti s krajanmi je venované päť riadkov. To si Matica nezaslúži. Tematika na strane 19, náboženský život, má tri riadky. Naši krajania v zahraničí sú často napojení na cirkevné spoločenstvá. Niekoľko stoviek kostolov, dnes už možno nefungujúcich, Slovákov v Amerike sú kostoly Sv. Cyrila a Metoda. Túto problematiku nemožno vyškrtnúť a treba sa jej venovať. V tomto smere, pán Furdík, riaditeľ, píše aj o katolíckych misiách aj evanjelických a gréckokatolíckych vo svete. Je ich veľa, myslím 23, prihováram sa, zažil som ich v Paríži, v Londýne, v Mníchove a v Ríme päť rokov. Okolo nich sa zgrupujú Slováci, nejde len o náboženský život, ide o stretania, o rôzne krajanské akcie. Prosil by som, aby v budúcnosti z toho rozpočtu sa viac dávalo na tieto misie v zahraničí. Veľmi doporučujem, a to v správe tiež nie je: máme stovky honorárnych konzulátov vo svete aj v Európe. V Taliansku je ich sedem, cez nich sa tiež dá tlačiť na krajanov. Oni majú vždy človeka, ktorý musí vedieť slovenčinu. Krajania sa často na nich obracajú skrz rôzne problémy. Ústav pre zahraničných Slovákov by teda mal podstatne viac spolupracovať s honorárnymi konzulmi. Pripomínam, že exšéf tohto ústavu, pán Baláž, dal na asi desiatich stranách svoje pripomienky k správe. Tie nemá význam tu čítať, ale odporúčal by som aj pánu Furdíkovi, aby si ich pozrel, tie múdre zobral a tie trocha osobné nechal tak.
Vážení, odporúčam správu schváliť. Budem za ňu hlasovať, dúfam, že niektoré moje slová, ktoré som tu povedal, si pán riaditeľ zoberie k srdcu. Ešte mi napadlo - vyučovanie slovenského jazyka a kultúry na univerzitách. V Neapoli bola jedna z najstarších slovenských katedier, kde ešte Milan Rúfus a Viliam Turčáni žili, študovali, obidvoch som intervenoval, popísal som to vo svojich knihách, ako to bolo. Veľmi si na to spomínali, ale už momentálne v Taliansku nie je žiadna katedra slovenského jazyka. Bola aj v Ríme na Sapienze, bola v Neapole, hovorilo sa, že bude aj v Miláne, ale zrejme už nie je vôbec. Veľmi doporučujem, najmä v Neapoli, kde katedra bola veľa rokov, sa k nej vrátiť.
Ďakujem za pozornosť.
Autorizovaný
16:35
Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:35
Peter OsuskýVystúpenie s faktickou poznámkou
19.9.2012 o 16:35 hod.
MUDr. PhD.
Peter Osuský
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Áno, ako správne zmienil pán poslanec Mikloško, jednou z ciest, a pripusťme, že to je nie celkom k téme zahraničných Slovákov, ale nepochybne k prezencii Slovenska vo svete, sú katedry, ktoré sú orientované na slovakistiku a ktoré z finančných dôvodov v kríze a, žiaľbohu, i z finančných dôvodov iných priorít a z finančných dôvodov aj, žiaľbohu, nezáujmu postupne "odchádzajú". Ako hovoria Česi, "zacházejí na oubytě", a to je nie dobrá cesta, pretože zahraničný Slovák by mal vlastným srdcom tiahnuť k svojeti a možno by bol menej primeraným adresátom s otrčenou dlaňou na akúsi podporu. Udržiavanie slovenských reálií a záujmu o Slovensko ako o krajinu s jazykom, ktorý je jedným z jazykov Európskej únie, ako o krajinu s literatúrou, hudbou, kultúrou, históriou, je významným vkladom. V tomto zmysle by som podporil, máme tu zhodou okolností pána ministra školstva, aj keď to nie je vec zahraničných Slovákov, je to vec obrazu Slovenska v zahraničí a bolo by hádam spoločným záujmom aj reprezentácie Slovenska zahraničnopolitickej i reprezentácie na poli výskumu, vedy a vzdelávania, aby sa urobili všetky možné kroky, aby tieto katedry alebo stolice prežívali. Univerzita Komenského, dá sa povedať, s vypätím rozpočtových síl udržala viaceré katedry napriek reálnemu ekonomickému tlaku a bolo by dobré, aby sa stali i záujmom našej krajiny ako takej.
Autorizovaný
16:37
Vystúpenie v rozprave 16:37
Jozef ViskupičMyslím si, že neplnenie záväzkov z uvedenej medzinárodnej zmluvy a viacerých úloh z príslušných uznesení vlády, ktoré majú priamy dopad na našich krajanov, poškodzuje nielen dobré meno Slovenskej republiky v zahraniční, ale je negatívne vnímané celým slovenským zahraničím, najmä Slovákmi žijúcimi v Maďarsku, ktorých situácia je v niektorých prípadoch neveselá, pričom stále nie je vyčlenená podpora zo štátneho rozpočtu v zmysle medzinárodnej dohody, ktorá býva každoročne zameraná primárne na deti, žiakov, zabezpečenie ich výchovno-vzdelávacieho procesu. Neviem, či ten proces, keďže tieto dve interpelácie, a nechcem sa tu veľmi opakovať a byť veľmi dlhý, či v zmysle platného teraz už kompetenčného zákona tejto interpelácie nám odpovie nakoniec premiér, alebo sa to dostane do rúk, chcel by som takto deklarovať, že možno aj v rámci lehoty, ktorú budeme rešpektovať, by sme pravdepodobne, ak premiér postúpi túto žiadosť, na základe súčasného platného kompetenčného zákona by prišla odpoveď aj z vášho ministerstva.
Čo sa týka samotnej správy, jedným z mojich kolegov bolo predložených, i keď nie celkom správne, čo sa týka procesu, 38 zásadných, 38 pripomienok k samotnej správe. Skúsim využiť vašu prítomnosť, neviem, či ste sa dostali do kontaktu s týmto. Upozorňujem, že ten proces podania pripomienok z hľadiska portálu uznávam, že nebol celkom kóšer. Napriek tomu oceňujem aj vedenie úradu aj to, že sa tieto pripomienky dostali k vám. Nechcel by som byť teraz veľmi dlhý, čiže možno len vyzdvihnem niektoré. A ak by ste, pán minister, mali potrebu zareagovať možno ku konkrétnejším veciam, ktoré v záverečnom slove by ste spomenuli, či tieto pripomienky, ktoré niektoré boli označené aj za zásadné, by zniesli možno nejaký komentár. Jedna vec, ktorá ale chcem, aby v rozprave zaznela, je v konkrétnych pripomienkach, ktoré môj kolega, ja sa s nimi stotožňujem, je, aké opatrenia mieni podniknúť Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí tento rok, aby krajom v rámci dotácií vyplatil poskytnutých 1,33 mil. eur namiesto vládou vyčlenených 1,16 mil. eur.
Prečo Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí aj zo sumy 1,16 eur, a nie vami spomínaná suma 1,327, vyčlenil dotácie iba 1,055 mil. eur, a akým spôsobom mieni teda predseda úradu naložiť s viac ako 100 tisíc eur, ktoré zatiaľ neposkytol na aktivity krajanov? Spomínam to preto, že tá predmetná správa k tomuto faktu, čiže nakladanie s prostriedkami, nespomína takmer vôbec nič. Zároveň na výbore som sa pýtal aj na pamätník, ktorý v predmetnom uznesení 625 zo 17. septembra, čiže Pamätník slovenského vysťahovalectva, akým spôsobom je riešený a akým spôsobom je zabezpečené financovanie, keďže táto agenda sa ťahá už od čias bývalého predchodcu, alebo predchodkyne od pani Prívarovej, čiže aké kroky, lebo to uznesenie je z roku 2008, a máme rok 2012. Ďalej, sa mi zdá, že otázke televízneho vysielania sa venovať nebudem. Zároveň sa chcem spýtať na takzvaný akčný plán v oblasti migrácie, pretože z hľadiska správy, takisto žiadnu informáciu ohľadne migrácie a akčného plánu v tejto otázke správa neobsahuje.
Z hľadiska bezpečnosti Slovenska, schengenského priestoru a vydávania osvedčení. Chcel by som len informovať plénum, že v priebehu roku 2011 sa uskutočnili viaceré rokovania medzi Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky na úrovni štátnych tajomníkov k problematike pozmeňovania a falšovania úradných dokladov, ktoré Slováci žijúci v zahraničí najmä z Ukrajiny predkladajú ako podkladovú dokumentáciu k vydaniu osvedčenia Slovákov žijúcich v zahraničí. Tento doklad slúžil k jednoduchšiemu získaniu štátneho občianstva, prechodného pobytu a nahrádzal povolenia na zamestnanie a má vytvárať ďalšie výhody.
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky sa vyjadrilo, že nemá dostatočné kapacity, aby sa naďalej preverovala pravosť a správnosť týchto dokladov. Zase vecnosť tohto problému mohla byť rozpracovaná v správe, v správe však k tejto otázke som nenašiel ani čiarku, preto by som sa chcel spýtať, že akým spôsobom túto vec chce možno aj z gescie, ktorú teraz ministerstvo má, riešiť?
Poslednú vec, ktorú považujem za dôležitú, spomínali ste to aj vy, je takzvaná dotačná politika alebo dotácie. Je to veľmi citlivá téma vzhľadom aj na to, že jej verejné prostriedky sú pod prísnym dohľadom verejnosti, chcel by som tiež iba v krátkosti, keďže v správe finančnej kontroly samotného úradu Slovenskej republiky č. 5/2011 sa konštatuje, že terajšia hlavná poradkyňa predsedu úradu v rokoch 2006 až '10 uzatvorila ako predsedníčka úradu viaceré dotačné zmluvy v rozpore so zákonom, predovšetkým zmluvy so Svetovým združením Slovákov zahraničí a v celkovej výške cca 150 tisíc eur, predseda tejto neziskovky je pán Skalský. Napriek tomu, že toto občianske združenie má sídlo na Slovensku a viaceré zmluvy s fyzickými osobami, ktoré mali následný trvalý pobyt na Slovensku, čo je tiež v rozpore so zákonom. Takisto, aké opatrenia poskytol úrad, aby tieto nezákonne vyplatené štátne prostriedky boli vrátené do štátneho rozpočtu a aby sa takéto zmluvy už neuzatvárali? A prečo nie sú tieto informácie uvedené v správe, je moment, ktorý možno sa na základe tej prípravy dostal aj k vám, pán minister. Na záver, sú viaceré problémy a je tých bodov 38, tieto štyri body som považoval sa potrebné, aby odzneli aj v pléne parlamentu, a dúfam, že či už vystúpením v rozprave, aby sa dalo na vás reagovať, alebo v záverečnom slove sa k niektorým týmto skutočnostiam, pán minister, vyjadríte.
Ďakujem za pozornosť.
Vystúpenie v rozprave
19.9.2012 o 16:37 hod.
Mgr.
Jozef Viskupič
Videokanál poslanca
Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, pán spravodajca, dovolím si uviesť niekoľko otázok, možno aj podľa toho, ako bolo úvodné slovo pána ministra, ktoré som vnímal z hľadiska predkladania tejto správy v dvoch rovinách. Tým, že na základe kompetenčného zákona agenda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí pripadla ministerstvu zahraničných vecí, a teda po platnosti kompetenčného zákona ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí je jedna rovina, ktorej by som sa chcel venovať a venoval sa jej aj pán minister v úvodnej reči. Druhá rovina je samostatná správa, ktorá je predkladaná plénu parlamentu. Ak by som sa mal venovať aj tejto správe, využil som možnosť, keďže táto správa bola prejednávaná v troch výboroch parlamentu, výboru pre ľudské práva, národnostné menšiny, zahraničnom výbore a vo výbore pre médiá a kultúru, položiť a využiť prítomnosť pána riaditeľa ústavu, Úradu, pardon, pre Slovákov žijúcich v zahraničí, kde si myslím a mám za to, že v niektorých bodoch správa nebola dostatočná, respektíve či by vedel objasniť niektoré skutočnosti. Využívajúc prítomnosť pána ministra sme zároveň s kolegom Hraškom v otázke Slovákov žijúcich v zahraničí v čase ešte pred platnosťou kompetenčného zákona využili možnosť poslancov a interpelovali v tom čase predsedu vlády priamo teda v otázkach súvisiacich s Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Konkrétne v kompetenčnom zákone, som sa ku kompetenčnému zákonu alebo zákonu č. 575/2001 Z. z. som sa snažil predložiť pozmeňujúci návrh, keďže v rámci presunu kompetencií som mal za to, že síce legislatívna iniciatíva vlády a možno aj celkový koncept, ak by som odcitoval pána ministra, možno parafrázoval, že Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí je zavesený vo vzduchu, a teda kompetenčným zákonom sa snažia viac-menej ho ukotviť, a to aj v súlade s platným zákonom o Úrade pre Slovákov žijúcich v zahraničí sa skôr stal ten stav, že zostal pravdepodobne vo vzduchoprázdne. Neviem, pán minister, či bude snaha vlády a možno aj vášho ministerstva viesť k úprave zákona Slovákov žijúcich v zahraničí, alebo či vnímajúc aj snahy možno z programového vyhlásenia vlády, či bude smerovať činnosť tohto úradu k utlmeniu, alebo aký spôsob výkonu tohto úradu bude do budúcnosti. Na základe toho, akým spôsobom bol teda prijatý kompetenčný zákon, a ja som ten pozmeňovák smeroval do tej roviny, že nechcel som meniť filozofiu návrhu novely a veľmi nehovoriť o tom, že snaha vlády zastrešiť pod jedno ministerstvo tento úrad, keďže koncepcia podpredsedu vlády, ktorý zastrešoval pred vami, či tá koordinácia a tvorba na ministerstve zahraničných vecí bude dostatočná na základe kompetenčného zákona, alebo tam, kde som mal ja problém, keďže kompetencia, koordinácia, tvorba a výkon, ktoré úradu majú prislúchať, si myslím, že teraz sme zostali, nieže zavesení vo vzduchu, ale sa mi zdá, že fakt sa vyskytlo nejaké vzduchoprázdno v rovinách, ktoré koordinácia, tvorba a výkon mohli byť prijatím tohto pozmeňovacieho návrhu. Ak ste s ním neboli oboznámení, tak možno uvediem iba to, že sme sa chceli, mali sme snahu koordináciu a tvorbu štátnej politiky vymedziť absolútne jednoznačne do kompetenčného zákona. Čiže či potom, keďže sa mi teraz zdá, že ten rozpor medzi kompetenčným zákonom a samotným zákonom o Úrade pre Slovákov žijúcich v zahraničí pretrváva, či sa teda bude pri tvorbe štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcich v zahraničí pristupovať k novelizácii samotného zákona o úrade, alebo napriamo, či snahy ministerstva budú smerovať možno k zrušeniu tohto úradu. Čo sa týka samotnej správy, respektíve dovolím si využiť vašu prítomnosť, a keďže pôvodná interpelácia smerovala k predsedovi vlády, možno sa opýtať niektoré skutočnosti, ktoré nás s pánom kolegom Hraškom trápili, a to je hlavne otázka, ktorú som už pri kompetenčnom zákone vnímal, čiže či sa pod opatrením, ktoré hovorí o posilnení postavenia Slovenskej republiky v Európskej únii a vo svete, hovorí o systémových a organizačných opatreniach v agende Slovákov žijúcich v zahraničí, a pod týmito opatreniami či sa myslelo aj zrušenie Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ako to bolo prezentované, ja som to vnímal v médiách, a pôvodne aj navrhované v novele zákona 575 o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy. Možno, že ak sa tento rozpor vyrieši, tak bude naveky vyvrátený tá možná obava, že k tomuto príde. Myslím si, že následne z hľadiska tejto interpelácie by som sa chcel spýtať, či záväzky vyplývajúce z dohody medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Maďarskej republiky o vzájomnej podpore národnostných menších v oblasti vzdelávania a kultúry, ktorá bola podpísaná 12. decembra 2003 ministrami zahraničných vecí oboch krajín v rámci samitu EÚ v Bruseli, sa nejedná o neplnenie úloh vyplývajúcich z uznesenia vlády následného 625, myslím, že ste ho tu aj spomínali vy, ku koncepcii štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí do roku 2015.
Myslím si, že neplnenie záväzkov z uvedenej medzinárodnej zmluvy a viacerých úloh z príslušných uznesení vlády, ktoré majú priamy dopad na našich krajanov, poškodzuje nielen dobré meno Slovenskej republiky v zahraniční, ale je negatívne vnímané celým slovenským zahraničím, najmä Slovákmi žijúcimi v Maďarsku, ktorých situácia je v niektorých prípadoch neveselá, pričom stále nie je vyčlenená podpora zo štátneho rozpočtu v zmysle medzinárodnej dohody, ktorá býva každoročne zameraná primárne na deti, žiakov, zabezpečenie ich výchovno-vzdelávacieho procesu. Neviem, či ten proces, keďže tieto dve interpelácie, a nechcem sa tu veľmi opakovať a byť veľmi dlhý, či v zmysle platného teraz už kompetenčného zákona tejto interpelácie nám odpovie nakoniec premiér, alebo sa to dostane do rúk, chcel by som takto deklarovať, že možno aj v rámci lehoty, ktorú budeme rešpektovať, by sme pravdepodobne, ak premiér postúpi túto žiadosť, na základe súčasného platného kompetenčného zákona by prišla odpoveď aj z vášho ministerstva.
Čo sa týka samotnej správy, jedným z mojich kolegov bolo predložených, i keď nie celkom správne, čo sa týka procesu, 38 zásadných, 38 pripomienok k samotnej správe. Skúsim využiť vašu prítomnosť, neviem, či ste sa dostali do kontaktu s týmto. Upozorňujem, že ten proces podania pripomienok z hľadiska portálu uznávam, že nebol celkom kóšer. Napriek tomu oceňujem aj vedenie úradu aj to, že sa tieto pripomienky dostali k vám. Nechcel by som byť teraz veľmi dlhý, čiže možno len vyzdvihnem niektoré. A ak by ste, pán minister, mali potrebu zareagovať možno ku konkrétnejším veciam, ktoré v záverečnom slove by ste spomenuli, či tieto pripomienky, ktoré niektoré boli označené aj za zásadné, by zniesli možno nejaký komentár. Jedna vec, ktorá ale chcem, aby v rozprave zaznela, je v konkrétnych pripomienkach, ktoré môj kolega, ja sa s nimi stotožňujem, je, aké opatrenia mieni podniknúť Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí tento rok, aby krajom v rámci dotácií vyplatil poskytnutých 1,33 mil. eur namiesto vládou vyčlenených 1,16 mil. eur.
Prečo Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí aj zo sumy 1,16 eur, a nie vami spomínaná suma 1,327, vyčlenil dotácie iba 1,055 mil. eur, a akým spôsobom mieni teda predseda úradu naložiť s viac ako 100 tisíc eur, ktoré zatiaľ neposkytol na aktivity krajanov? Spomínam to preto, že tá predmetná správa k tomuto faktu, čiže nakladanie s prostriedkami, nespomína takmer vôbec nič. Zároveň na výbore som sa pýtal aj na pamätník, ktorý v predmetnom uznesení 625 zo 17. septembra, čiže Pamätník slovenského vysťahovalectva, akým spôsobom je riešený a akým spôsobom je zabezpečené financovanie, keďže táto agenda sa ťahá už od čias bývalého predchodcu, alebo predchodkyne od pani Prívarovej, čiže aké kroky, lebo to uznesenie je z roku 2008, a máme rok 2012. Ďalej, sa mi zdá, že otázke televízneho vysielania sa venovať nebudem. Zároveň sa chcem spýtať na takzvaný akčný plán v oblasti migrácie, pretože z hľadiska správy, takisto žiadnu informáciu ohľadne migrácie a akčného plánu v tejto otázke správa neobsahuje.
Z hľadiska bezpečnosti Slovenska, schengenského priestoru a vydávania osvedčení. Chcel by som len informovať plénum, že v priebehu roku 2011 sa uskutočnili viaceré rokovania medzi Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky na úrovni štátnych tajomníkov k problematike pozmeňovania a falšovania úradných dokladov, ktoré Slováci žijúci v zahraničí najmä z Ukrajiny predkladajú ako podkladovú dokumentáciu k vydaniu osvedčenia Slovákov žijúcich v zahraničí. Tento doklad slúžil k jednoduchšiemu získaniu štátneho občianstva, prechodného pobytu a nahrádzal povolenia na zamestnanie a má vytvárať ďalšie výhody.
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky sa vyjadrilo, že nemá dostatočné kapacity, aby sa naďalej preverovala pravosť a správnosť týchto dokladov. Zase vecnosť tohto problému mohla byť rozpracovaná v správe, v správe však k tejto otázke som nenašiel ani čiarku, preto by som sa chcel spýtať, že akým spôsobom túto vec chce možno aj z gescie, ktorú teraz ministerstvo má, riešiť?
Poslednú vec, ktorú považujem za dôležitú, spomínali ste to aj vy, je takzvaná dotačná politika alebo dotácie. Je to veľmi citlivá téma vzhľadom aj na to, že jej verejné prostriedky sú pod prísnym dohľadom verejnosti, chcel by som tiež iba v krátkosti, keďže v správe finančnej kontroly samotného úradu Slovenskej republiky č. 5/2011 sa konštatuje, že terajšia hlavná poradkyňa predsedu úradu v rokoch 2006 až '10 uzatvorila ako predsedníčka úradu viaceré dotačné zmluvy v rozpore so zákonom, predovšetkým zmluvy so Svetovým združením Slovákov zahraničí a v celkovej výške cca 150 tisíc eur, predseda tejto neziskovky je pán Skalský. Napriek tomu, že toto občianske združenie má sídlo na Slovensku a viaceré zmluvy s fyzickými osobami, ktoré mali následný trvalý pobyt na Slovensku, čo je tiež v rozpore so zákonom. Takisto, aké opatrenia poskytol úrad, aby tieto nezákonne vyplatené štátne prostriedky boli vrátené do štátneho rozpočtu a aby sa takéto zmluvy už neuzatvárali? A prečo nie sú tieto informácie uvedené v správe, je moment, ktorý možno sa na základe tej prípravy dostal aj k vám, pán minister. Na záver, sú viaceré problémy a je tých bodov 38, tieto štyri body som považoval sa potrebné, aby odzneli aj v pléne parlamentu, a dúfam, že či už vystúpením v rozprave, aby sa dalo na vás reagovať, alebo v záverečnom slove sa k niektorým týmto skutočnostiam, pán minister, vyjadríte.
Ďakujem za pozornosť.
Autorizovaný
17:00
Vystúpenie s faktickou poznámkou 17:00
Jozef ViskupičĎakujem.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
19.9.2012 o 17:00 hod.
Mgr.
Jozef Viskupič
Videokanál poslanca
Ďakujem. Ja iba stručne k vášmu vystúpeniu, a to, že súčasného riaditeľa úradu mám v plnej úcte, ako aj bývalého veľvyslanca, a to, že sa nemal dostatočný čas možnosť oboznámiť s agendou, plne uznávam, a preto aj pripomienky, ktoré som predtým predniesol v rozprave, sú viac-menej zásadnejšieho charakteru, ktoré trvajú a pretrvávajú cez tri vedenia úradu, a myslím si, že správa ich obsahovať mala.
Ďakujem.
Autorizovaný
17:00
Vystúpenie s faktickou poznámkou 17:00
Igor HraškoĎakujem pekne.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
19.9.2012 o 17:00 hod.
Ing.
Igor Hraško
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Kolega Viskupič už v podstate povedal aj to, čo som mal na jazyku, takže jedná sa o to, že na Úrade pre Slovákov žijúcich v zahraničí sa každé volebné obdobie strieda vedenie, vždy tam do funkcie predsedu príde niekto iný, ktorý má trošku iné nariadenia zo svojho vedenia, pokiaľ je tam dosadený. Samozrejme, inak sa potom stavia aj ku politike Slovákov žijúcich v zahraničí. Ja mám dosť kamarátov, ktorí sa nachádzajú mimo Slovenska, a sú Slováci žijúci v zahraničí, buď ktorí sa tam prisťahovali nedávno, alebo ktorí tam žijú odjakživa, prípadne sa tam narodili. Zbieram od nich tieto problémy, ktoré nie všetky boli špecifikované v správe, ale verím v to, že nový predseda úradu sa postaví k nim zodpovedne a skutočne sa bude riešiť táto otázka v prospech Slovákov žijúcich v zahraničí. Takže budeme mu držať palce, no a budeme, samozrejme, jeho činnosť sledovať a prípadne sme mu aj nápomocní k tomu, aby sa táto otázka pohla pozitívnym smerom dopredu.
Ďakujem pekne.
Autorizovaný
17:01
Vystúpenie s faktickou poznámkou 17:01
Jana LaššákováĎakujem pekne.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
19.9.2012 o 17:01 hod.
JUDr.
Jana Laššáková
Videokanál poslanca
Ja len veľmi stručne chcem poďakovať za faktické pripomienky a myslím si, že všetci, čo sa zaujímame o tú problematiku, nám ide o spoločnú vec, aby sa Slováci, ktorí žijú v zahraničí, aby mali tie náležitosti, ktoré im príslušia, a aby aj celý ten systém a mechanizmus fungoval. (Pozn. red.: správne má byť "poznámky".)
Ďakujem pekne.
Autorizovaný
17:02
Vystúpenie v rozprave 17:02
Miroslav LajčákPán poslanec Mikloško, veľmi stručne, bez cirkvi a bez spolupráce s cirkvami by naše krajanské komunity asi neexistovali, a preto ich podporujeme, hlavne tam, kde zohrávajú kľúčovú úlohu. Srbsko, Rumunsko, Chorvátsko či Maďarsko. Matica slovenská je pre našich krajanov dôležitá a nový predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí s Maticou komunikuje a pokiaľ ide o vašu zmienku o honorárnych konzulátoch, práve tu vidím veľký priestor v tom, že úrad prešiel do pôsobnosti ministerstva zahraničných vecí, a ten priestor tu je.
Pokiaľ ide o pána poslanca Viskupiča, nebudem reagovať na všetky tie konkrétne otázky, vyriešime to odpoveďou na interpeláciu, respektíve osobným stretnutím. Poviem iba to, že my sme práve zmenili stav, keď Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí takpovediac visel vo vzduchu a nebol pričlenený k žiadnemu členovi vlády. Dnes som ja tým členom vlády, ktorý má politickú ingerenciu nad úradom, a Slováci to vítajú veľmi a ja som presvedčený, že sa to osvedčí. Nechystáme sa úrad zrušiť ani náhodou, bude mať plnú podporu. Spomenul som v mojom úvodnom slove, že uvažujeme o novelizácii zákona č. 474/2005 Z. z., ale v horizonte rokov 2014-2015 a, samozrejme, závery, ktoré vyplývajú z príslušných uznesení vlády, plníme a budeme plniť.
Ďakujem pekne všetkým za vystúpenie v rozprave. (Potlesk.)
Ďakujem pekne. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ďakujem za vaše vystúpenia v rozprave. Dovoľte, zareagujem veľmi, veľmi stručne. Začnem pánom poslancom Beblavým, keby ste sa prišli opýtať, namiesto toho, aby ste sa postavili sem, za rečnícky pult, tak by som vám vysvetlil, aký rozdiel je medzi hodnosťou a funkciou. Existuje funkcia mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec a potom je hodnosť veľvyslanec, tak ako je hodnosť generál a tak ako neexistuje bývalý generál, tak neexistuje ani bývalý veľvyslanec. My to máme aj v kariérnom poriadku, že hodnosť, diplomatická hodnosť veľvyslanec zostáva človeku, ktorý ju dosiahol kariérnym rastom aj po ukončení štátnozamestnaneckého pomeru alebo práce na ministerstve. Minister, minister nie je hodnosť, minister je funkcia, napriek tomu je úplne v súlade s protokolom, ak človeka, ktorý zastával v minulosti funkciu ministra, predsedu vlády, prezidenta, naďalej takto funkciou oslovujete, nedopustíte sa žiadneho prešľapu. A nabudúce vám veľmi rád poradím s diplomatickým protokolom, pán poslanec. (Potlesk.)
Pán poslanec Mikloško, veľmi stručne, bez cirkvi a bez spolupráce s cirkvami by naše krajanské komunity asi neexistovali, a preto ich podporujeme, hlavne tam, kde zohrávajú kľúčovú úlohu. Srbsko, Rumunsko, Chorvátsko či Maďarsko. Matica slovenská je pre našich krajanov dôležitá a nový predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí s Maticou komunikuje a pokiaľ ide o vašu zmienku o honorárnych konzulátoch, práve tu vidím veľký priestor v tom, že úrad prešiel do pôsobnosti ministerstva zahraničných vecí, a ten priestor tu je.
Pokiaľ ide o pána poslanca Viskupiča, nebudem reagovať na všetky tie konkrétne otázky, vyriešime to odpoveďou na interpeláciu, respektíve osobným stretnutím. Poviem iba to, že my sme práve zmenili stav, keď Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí takpovediac visel vo vzduchu a nebol pričlenený k žiadnemu členovi vlády. Dnes som ja tým členom vlády, ktorý má politickú ingerenciu nad úradom, a Slováci to vítajú veľmi a ja som presvedčený, že sa to osvedčí. Nechystáme sa úrad zrušiť ani náhodou, bude mať plnú podporu. Spomenul som v mojom úvodnom slove, že uvažujeme o novelizácii zákona č. 474/2005 Z. z., ale v horizonte rokov 2014-2015 a, samozrejme, závery, ktoré vyplývajú z príslušných uznesení vlády, plníme a budeme plniť.
Ďakujem pekne všetkým za vystúpenie v rozprave. (Potlesk.)
Autorizovaný
17:18
Vystúpenie v rozprave 17:18
Martin FroncPaška, Pavol, predseda NR SR
Prepáčte, pán poslanec, ja sa ospravedlňujem, dámy a páni, kto nemá záujem sledovať rozpravu, nech radšej opustí sálu.
Nech sa páči, pán poslanec.
Fronc, Martin, poslanec NR SR
Ďakujem, čiže to nie je aj to množstvo mailov, ktoré nám znepríjemňujú život, keď nám za deň príde tisíc mailov, nielen vyjadrenia istých inštitúcií, ako je napríklad Asociácia súkromných škôl, alebo ako som spomínal, Konferencia biskupov Slovenska, ktoré poukazujú jednak na to, že ten prístup nie je dobrý, dokonca centrá voľného času tvrdia, že ten návrh zákona je pre nich likvidačný, ale si myslím, že vyvolám mnoho vážnych problémov, a tie najcitlivejšie by som rád pomenoval.
Ja som pochopil istú vec z vašej strany, pán minister, že ste sa nahnevali, a oprávnene, že ten systém sa zneužíva. Len cesta, ktorú ste zvolili, myslím si, že nie je dobrá. Ministerstvo má predsa len isté nástroje, má útvar kontroly, takisto tá kontrola môže ísť cez krajské školské úrady a myslím, že pri tom zneužívaní by ste ich veľmi rýchlo pozastavili, aby sa to tak nedialo, tie nástroje máte celkom iste v rukách.
Neviem o tom, že by boli nejako významne využité. Nechcem ani namietať proti tomu, že tam dávate sankcie za porušenie zákona, pri financovaní, áno, je pravdou, že pokiaľ zákon nie sú sankcie, tak to právo je takmer nevymožiteľné. A na Slovensku, žiaľbohu, v tom prípade sa z práva neraz stáva trhací kalendár. Nemám nič proti tomu, súhlasím, s týmto súhlasím a dokonca sú tam veci, s ktorými súhlasím, celkom iste nemám výhrady, práve naopak, kvitujem, ak tieto peniaze sa budú dať používať aj na podporu rôznych súťaží, vedomostných súťaží, pretože toto je inštitút, ktorý má Slovensko dlhodobo vypracovaný, ako práca s talentovanou mládežou. Dokonca aj pri istých pochybnostiach si viem predstaviť vznik škôl, zriaďovateľskej pôsobnosti KŠÚ, keď cítim obavy, že mohlo by to byť zneužívané a budem veľmi pozorne sledovať, pretože je iné, keď to vznikne takpovediac naozaj z dôvodov, že nijako inak sa problém vzdelávania minoritnej skupiny nedá, v minoritnej oblasti nedá urobiť, hovorím, že aj s tým by sa dalo ešte súhlasiť, čo mám problém je, a to základný, je v tom, že deti budú zaraďované, alebo peniaze prídu na deti podľa miesta trvalého bydliska, čiže podľa detských duší v obci. To mi tak trošku evokuje Čičikova z Gogoľových Mŕtvych duší, že či tam nebudú vznikať nejaké takéto mŕtve duše, na ktoré peniaze prídu, ale ktoré nesplnia svoj cieľ. Ja som presvedčený, že peniaze majú ísť s výkonom. Ak príslušné školské zariadenie má istý objem výkonov, podľa toho by mali dostať aj peniaze. Je nesporné aj to, že je dosť obcí, ktoré školské zariadenie nemá, alebo aj keď má, tak rodičia tie deti posielajú, alebo dávajú do školských zariadení nie podľa miesta bydliska, ale podľa miesta svojho pracoviska. Je veľa, naozaj veľa rodičov, ktorí, berú svoje deti ráno do školského zriadenia, a keď skončia prácu, berú ho nazad. A to potom naozaj nebude dobre fungovať, to nebude určite spravodlivé a tie pocity, tie obavy, že samospráva jednoducho tieto peniaze posunie na niečo iné, ja si myslím, že sú oprávnené, že sa nakoniec tým deťom na ich mimoškolskú činnosť, trebárs z centra voľného času, nedostanú. Ja viem, že toto je asi v prvom rade tlak a záujem ZMOS-u, ale v tomto by som ja ZMOS-u určite, musím povedať, nepodľahol. A nehovoriac o tom, že možno to tu aj zaznelo, ale na stretnutí so starostami som aj od nich počul to, z čoho mám obavy, že aj keď bude dobrá vôľa, presunúť peniaze z obce na inú obec, kde tie deti chodia do školského zariadenia, že na to nie je vytvorený legislatívny inštitút, jednoducho nemajú veľmi možnosť, ako to urobiť. Ja poznám, že sa dá všeličo rôznym spôsobom obicyklovať, ale určite by minimálne mal byť na to vytvorený zákonný inštitút, ak takýmto spôsobom by mali ísť financie na školské zariadenia, čiže toto je moja asi najzávažnejšia výhrada, ktorú mám k tomuto zákonu, a myslím si, že naozaj narobí mnoho problémov. Druhá vec, ktorú chcem povedať, ja som predkladal niektoré pozmeňujúce návrhy a kvitujem, že aspoň na jednom sme sa dohodli, a ja ten návrh aspoň prednesiem a musím povedať, aby som bol úprimný, je to návrh, ktorý predkladám, ale sú pod ním podpísaní poslanci opozície aj koalície. Je to návrh, ktorý smeruje k tomu, aby garancia 88 percent pre školské zariadenia nebola, tak ako bolo v pôvodnom návrhu zákona, len na obdobie rokov 2013 až 2015, ale aby tá garancia bola od roku 2013 bez obmedzenia. Takže keďže pravidlá rokovacie hovoria o tom, že treba kompletne tento návrh prečítať, takže to urobím. Ten pozmeňujúci návrh má tri body.
V prvom bode v čl. II v 14. bode § 6 ods. 12 sa dopĺňa písmeno j), ktoré znie: "j) poskytne na žiaka cirkevnej základnej umeleckej školy, žiaka súkromnej základnej umeleckej školy, poslucháča cirkevnej jazykovej školy, poslucháča súkromnej jazykovej školy, dieťa cirkevnej materskej školy, dieťa súkromnej materskej školy, dieťa cirkevného školského zariadenia a dieťa súkromného školského zariadenia finančné prostriedky najmenej vo výške 88 percent zo sumy určenej na mzdy a prevádzku na žiaka základnej umeleckej školy, poslucháča jazykovej školy, dieťa materskej školy a dieťa školského zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti obce; v cirkevných zariadeniach školského stravovania a v súkromných zariadeniach školského stravovania finančné prostriedky najmenej vo výške 88 percent zo sumy určenej na mzdy a prevádzku na stravovanie žiaka školy v zriaďovateľskej pôsobnosti obce."
Bod 2. pozmeňovacieho návrhu, je to v podstate podobný text, ale musíme si ho prečítať.
V čl. II v 14. bode § 9 ods. 12 sa dopĺňa písmenom j), ktoré znie: "j) poskytne na žiaka cirkevnej základnej umeleckej školy, žiaka súkromnej základnej umeleckej školy, poslucháča cirkevnej jazykovej školy, poslucháča súkromnej jazykovej školy, dieťa cirkevného školského zariadenia a dieťa súkromného školského zariadenia finančné prostriedky najmenej vo výške 88 percent zo sumy určenej na mzdy a prevádzku na žiaka základnej umeleckej školy, poslucháča jazykovej školy a dieťa školského zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávneho kraja, v cirkevných zariadeniach školského stravovania a v súkromných zariadeniach školského stravovania finančné prostriedky najmenej vo výške 88 percent zo sumy určenej na mzdy a prevádzku na stravovanie žiaka školy v zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávneho kraja."
Tretí bod, to je v časti prechodné ustanovenia. V čl. II 55. bod § 39f znie: "(1) Obec v roku 2013 oznámi zriaďovatel'om podľa § 6 ods. 12 písm. b) a základným umeleckým školám, jazykovým školám, materským školám a školským zariadeniam vo svojej zriaďovatel'skej pôsobnosti výšku finančných prostriedkov určených podľa § 6 ods. 12 písm. c) tretieho bodu na kalendárny rok najneskôr do 30. apríla.
Odsek 2. Samosprávny kraj v roku 2013 oznámi zriaďovateľom podľa § 9 ods. 12 písm. b) a základným umeleckým školám, jazykovým školám, materským školám a školským zariadeniam vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti výšku finančných prostriedkov určených podľa § 9 ods. 12 písm. c) tretieho bodu na kalendárny rok najneskôr do 30. apríla." Koniec znenia pozmeňujúcich návrhov, ja to odovzdám spravodajcovi. To odôvodnenie, ešte raz, je o tom, aby takáto garancia bola bez obmedzenia na roky 2013 až 2015, ale v podstate, aby tá garancia bola od roku 2013 trvalo.
Na záver, a to musím povedať, pán minister, určite tie pozmeňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v spoločnej správe a o ktorých sme diskutovali aj na výbore, sú návrhy, ktoré majú jednak legislatívno-technický charakter, a jednak, ktoré zlepšujú znenie zákona, čiže to podporíme, ale zákon môžeme podporiť určite len vtedy, keď v tom kľúčovom bude podstatná aj zmena, o ktorej som hovoril. Inak KDH, keďže vystupujem v mene klubu KDH, tento zákon nemôže podporiť.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Vystúpenie v rozprave
19.9.2012 o 17:18 hod.
doc. Mgr. PhD.
Martin Fronc
Videokanál poslanca
Pán minister, môžem vás pozdraviť? Aj tu, dobre. Môžem? Ďakujem, pán predseda. Ja, myslím si, že budem mať vážne výhrady, ale na druhej strane sme tu deklarovali, že je to naozaj vážny vecný spor. Prvé, čo by som rád povedal na začiatku, že možnože už som viackrát tie výhrady, ktoré teraz poviem, povedal, ostatné v diskusnej relácii v televízii s pánom ministrom, ale na druhej strane staré latinské príslovie hovorí, že repetitio est mater sapientiae, opakovanie je matka múdrosti a hádam trochu zmúdrieme. Aj v tejto veci je tu viacej problémov, jeden vidím v tom, že jednoducho na výbore pán minister povedal, že je tento návrh, model zákona odsúhlasený aj, alebo vyrokovaný s Konferenciou biskupov Slovenska vzhľadom na platnú medzinárodnú zmluvu, ktorá je nad zákonmi, je to typ takzvanej prezidentskej zmluvy. Následne bola reakcia KBS-ky, že to tak nie je a že rozpor trvá. A rozmýšľal som aj o tom, že by som dal návrh, aby sme prerušili rokovanie, pokiaľ sa tieto veci istým spôsobom nevyjasnia, nevyriešia, ale priznám sa, tu je toľko rokovacích novotvarov, ktoré tu prebiehajú, a ja som dosť konzervatívny, ja by som bol rád, keby sme dodržiavali pravidlá aj rokovací poriadok, čiže neurobím to. Tie výhrady, ktoré zaznievajú, pokladám za vážne. To nie je len to, že je to istým spôsobom masívna kampaň, ktorá chodí a ktorá nám aj znepríjemňuje život.
Paška, Pavol, predseda NR SR
Prepáčte, pán poslanec, ja sa ospravedlňujem, dámy a páni, kto nemá záujem sledovať rozpravu, nech radšej opustí sálu.
Nech sa páči, pán poslanec.
Fronc, Martin, poslanec NR SR
Ďakujem, čiže to nie je aj to množstvo mailov, ktoré nám znepríjemňujú život, keď nám za deň príde tisíc mailov, nielen vyjadrenia istých inštitúcií, ako je napríklad Asociácia súkromných škôl, alebo ako som spomínal, Konferencia biskupov Slovenska, ktoré poukazujú jednak na to, že ten prístup nie je dobrý, dokonca centrá voľného času tvrdia, že ten návrh zákona je pre nich likvidačný, ale si myslím, že vyvolám mnoho vážnych problémov, a tie najcitlivejšie by som rád pomenoval.
Ja som pochopil istú vec z vašej strany, pán minister, že ste sa nahnevali, a oprávnene, že ten systém sa zneužíva. Len cesta, ktorú ste zvolili, myslím si, že nie je dobrá. Ministerstvo má predsa len isté nástroje, má útvar kontroly, takisto tá kontrola môže ísť cez krajské školské úrady a myslím, že pri tom zneužívaní by ste ich veľmi rýchlo pozastavili, aby sa to tak nedialo, tie nástroje máte celkom iste v rukách.
Neviem o tom, že by boli nejako významne využité. Nechcem ani namietať proti tomu, že tam dávate sankcie za porušenie zákona, pri financovaní, áno, je pravdou, že pokiaľ zákon nie sú sankcie, tak to právo je takmer nevymožiteľné. A na Slovensku, žiaľbohu, v tom prípade sa z práva neraz stáva trhací kalendár. Nemám nič proti tomu, súhlasím, s týmto súhlasím a dokonca sú tam veci, s ktorými súhlasím, celkom iste nemám výhrady, práve naopak, kvitujem, ak tieto peniaze sa budú dať používať aj na podporu rôznych súťaží, vedomostných súťaží, pretože toto je inštitút, ktorý má Slovensko dlhodobo vypracovaný, ako práca s talentovanou mládežou. Dokonca aj pri istých pochybnostiach si viem predstaviť vznik škôl, zriaďovateľskej pôsobnosti KŠÚ, keď cítim obavy, že mohlo by to byť zneužívané a budem veľmi pozorne sledovať, pretože je iné, keď to vznikne takpovediac naozaj z dôvodov, že nijako inak sa problém vzdelávania minoritnej skupiny nedá, v minoritnej oblasti nedá urobiť, hovorím, že aj s tým by sa dalo ešte súhlasiť, čo mám problém je, a to základný, je v tom, že deti budú zaraďované, alebo peniaze prídu na deti podľa miesta trvalého bydliska, čiže podľa detských duší v obci. To mi tak trošku evokuje Čičikova z Gogoľových Mŕtvych duší, že či tam nebudú vznikať nejaké takéto mŕtve duše, na ktoré peniaze prídu, ale ktoré nesplnia svoj cieľ. Ja som presvedčený, že peniaze majú ísť s výkonom. Ak príslušné školské zariadenie má istý objem výkonov, podľa toho by mali dostať aj peniaze. Je nesporné aj to, že je dosť obcí, ktoré školské zariadenie nemá, alebo aj keď má, tak rodičia tie deti posielajú, alebo dávajú do školských zariadení nie podľa miesta bydliska, ale podľa miesta svojho pracoviska. Je veľa, naozaj veľa rodičov, ktorí, berú svoje deti ráno do školského zriadenia, a keď skončia prácu, berú ho nazad. A to potom naozaj nebude dobre fungovať, to nebude určite spravodlivé a tie pocity, tie obavy, že samospráva jednoducho tieto peniaze posunie na niečo iné, ja si myslím, že sú oprávnené, že sa nakoniec tým deťom na ich mimoškolskú činnosť, trebárs z centra voľného času, nedostanú. Ja viem, že toto je asi v prvom rade tlak a záujem ZMOS-u, ale v tomto by som ja ZMOS-u určite, musím povedať, nepodľahol. A nehovoriac o tom, že možno to tu aj zaznelo, ale na stretnutí so starostami som aj od nich počul to, z čoho mám obavy, že aj keď bude dobrá vôľa, presunúť peniaze z obce na inú obec, kde tie deti chodia do školského zariadenia, že na to nie je vytvorený legislatívny inštitút, jednoducho nemajú veľmi možnosť, ako to urobiť. Ja poznám, že sa dá všeličo rôznym spôsobom obicyklovať, ale určite by minimálne mal byť na to vytvorený zákonný inštitút, ak takýmto spôsobom by mali ísť financie na školské zariadenia, čiže toto je moja asi najzávažnejšia výhrada, ktorú mám k tomuto zákonu, a myslím si, že naozaj narobí mnoho problémov. Druhá vec, ktorú chcem povedať, ja som predkladal niektoré pozmeňujúce návrhy a kvitujem, že aspoň na jednom sme sa dohodli, a ja ten návrh aspoň prednesiem a musím povedať, aby som bol úprimný, je to návrh, ktorý predkladám, ale sú pod ním podpísaní poslanci opozície aj koalície. Je to návrh, ktorý smeruje k tomu, aby garancia 88 percent pre školské zariadenia nebola, tak ako bolo v pôvodnom návrhu zákona, len na obdobie rokov 2013 až 2015, ale aby tá garancia bola od roku 2013 bez obmedzenia. Takže keďže pravidlá rokovacie hovoria o tom, že treba kompletne tento návrh prečítať, takže to urobím. Ten pozmeňujúci návrh má tri body.
V prvom bode v čl. II v 14. bode § 6 ods. 12 sa dopĺňa písmeno j), ktoré znie: "j) poskytne na žiaka cirkevnej základnej umeleckej školy, žiaka súkromnej základnej umeleckej školy, poslucháča cirkevnej jazykovej školy, poslucháča súkromnej jazykovej školy, dieťa cirkevnej materskej školy, dieťa súkromnej materskej školy, dieťa cirkevného školského zariadenia a dieťa súkromného školského zariadenia finančné prostriedky najmenej vo výške 88 percent zo sumy určenej na mzdy a prevádzku na žiaka základnej umeleckej školy, poslucháča jazykovej školy, dieťa materskej školy a dieťa školského zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti obce; v cirkevných zariadeniach školského stravovania a v súkromných zariadeniach školského stravovania finančné prostriedky najmenej vo výške 88 percent zo sumy určenej na mzdy a prevádzku na stravovanie žiaka školy v zriaďovateľskej pôsobnosti obce."
Bod 2. pozmeňovacieho návrhu, je to v podstate podobný text, ale musíme si ho prečítať.
V čl. II v 14. bode § 9 ods. 12 sa dopĺňa písmenom j), ktoré znie: "j) poskytne na žiaka cirkevnej základnej umeleckej školy, žiaka súkromnej základnej umeleckej školy, poslucháča cirkevnej jazykovej školy, poslucháča súkromnej jazykovej školy, dieťa cirkevného školského zariadenia a dieťa súkromného školského zariadenia finančné prostriedky najmenej vo výške 88 percent zo sumy určenej na mzdy a prevádzku na žiaka základnej umeleckej školy, poslucháča jazykovej školy a dieťa školského zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávneho kraja, v cirkevných zariadeniach školského stravovania a v súkromných zariadeniach školského stravovania finančné prostriedky najmenej vo výške 88 percent zo sumy určenej na mzdy a prevádzku na stravovanie žiaka školy v zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávneho kraja."
Tretí bod, to je v časti prechodné ustanovenia. V čl. II 55. bod § 39f znie: "(1) Obec v roku 2013 oznámi zriaďovatel'om podľa § 6 ods. 12 písm. b) a základným umeleckým školám, jazykovým školám, materským školám a školským zariadeniam vo svojej zriaďovatel'skej pôsobnosti výšku finančných prostriedkov určených podľa § 6 ods. 12 písm. c) tretieho bodu na kalendárny rok najneskôr do 30. apríla.
Odsek 2. Samosprávny kraj v roku 2013 oznámi zriaďovateľom podľa § 9 ods. 12 písm. b) a základným umeleckým školám, jazykovým školám, materským školám a školským zariadeniam vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti výšku finančných prostriedkov určených podľa § 9 ods. 12 písm. c) tretieho bodu na kalendárny rok najneskôr do 30. apríla." Koniec znenia pozmeňujúcich návrhov, ja to odovzdám spravodajcovi. To odôvodnenie, ešte raz, je o tom, aby takáto garancia bola bez obmedzenia na roky 2013 až 2015, ale v podstate, aby tá garancia bola od roku 2013 trvalo.
Na záver, a to musím povedať, pán minister, určite tie pozmeňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v spoločnej správe a o ktorých sme diskutovali aj na výbore, sú návrhy, ktoré majú jednak legislatívno-technický charakter, a jednak, ktoré zlepšujú znenie zákona, čiže to podporíme, ale zákon môžeme podporiť určite len vtedy, keď v tom kľúčovom bude podstatná aj zmena, o ktorej som hovoril. Inak KDH, keďže vystupujem v mene klubu KDH, tento zákon nemôže podporiť.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Autorizovaný
17:31
Vystúpenie s faktickou poznámkou 17:31
Peter OsuskýVystúpenie s faktickou poznámkou
19.9.2012 o 17:31 hod.
MUDr. PhD.
Peter Osuský
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, pán predseda. Téma rovnocenného, rovnoprávneho a pre mňa tým aj pred zákonom rovného financovania služby, ktorú na základe výberu rodiča poskytne štátna alebo súkromná, evanjelická alebo rímskokatolícka škola dieťaťu daňového poplatníka, je, čo si spomínam, stará hádam 15 rokov. Už v deväťdesiatom ôsmom sme polemizovali s ministrom Ftáčnikom na tú istú tému v školskom výbore a zdá sa mi donebavolajúce, že sa znovu musí bojovať o to, že daňový poplatník rovný pred zákonom, platiaci poctivo dane, z ktorých je financované okrem iného školstvo, by mal pre svoje dieťa dostať na tú istú službu, teda povedané ľudovo, naučiť čítať, rátať a písať, ba aj maľovať, iné peniaze ako dieťa susedovo, ktorý sa rozhodol pre inú školu. Považujem za neuveriteľné, že sa musí zvádzať vôbec boj o nejaké percento, pretože sa domnievam, že tie peniaze na výkon naučenia dieťaťa niečomu v súlade s osnovami by mali byť z podstaty veci tie isté. A že by tam mala byť rovnaká istota pre všetky druhy škôl, ktoré poskytujú tú istú službu slobodne sa rozhodujúcim a dane platiacim občanom štátu, že za svoje dane bude ich dieťa na rovnakej finančne zabezpečenej úrovni vzdelávané v súlade s ich rozhodnutím, slobodou a demokraciou. A my sa tu znova a znova handrkujeme o percentá a handrkujeme sa roky, počas ktorých chceme vzdelávací proces, o ktorom hovoríme, že je absolútnou prioritou budúcnosti krajiny, neustále zlepšovať.
Autorizovaný
17:33
Vystúpenie s faktickou poznámkou 17:33
Dušan BublavýVystúpenie s faktickou poznámkou
19.9.2012 o 17:33 hod.
Bc.
Dušan Bublavý
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo. Vážený kolega Fronc, tu v tomto pléne už odznelo niekoľkokrát spochybňovanie samospráv. Spochybňovanie zodpovednosti starostov a primátorov aj mestských zastupiteľstiev. Poďme k faktom. Veď už dlhé roky základné školy, z prenesených kompetencií sú financie posielané na účty samospráv a tieto financie bez všetkých problémov sa odovzdávajú na chod základných škôl. A popritom údržbu, rekonštrukcie škôl, všetko hradí samospráva a obce. Na to netreba zabúdať. A materské školy, to sú originálne kompetencie. A z týchto originálnych kompetencií idú nám finančné zdroje priamo z ministerstva, posielané na naše účty a ani cent znova nie je posielaný na chod materských škôl. Prečo to stále spochybňujeme, že sme nezodpovední? Takže nemajte obavy, že by euro ostalo na účtoch obcí, ktoré budú poslané na chod centier voľného času alebo krúžkov. A nesmieme zabúdať i na to, že nadhodnotené počty žiakov, ktorí chodili na krúžky doposiaľ, bolo okrádanie ostatných obcí, keď z toho balíka mohli mať tie obce, kde ozaj tie krúžky fungovali, mohli mať viac finančných zdrojov. A ak si vy určite spomeniete, že v rámci decentralizácie a prechodu škôl a zariadení na obce, veď my sme ich prebrali v dezolátnom stave, obce a mestá, a dali sme ich dokopy, aby mohli fungovať. Takže tu si treba vážiť samosprávu a nie. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Autorizovaný