Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, pán spravodajca, dovolím si uviesť niekoľko otázok, možno aj podľa toho, ako bolo úvodné slovo pána ministra, ktoré som vnímal z hľadiska predkladania tejto správy v dvoch rovinách. Tým, že na základe kompetenčného zákona agenda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí pripadla ministerstvu zahraničných vecí, a teda po platnosti kompetenčného zákona ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí je jedna rovina, ktorej by som sa chcel venovať a venoval sa jej aj pán minister v úvodnej reči. Druhá rovina je samostatná správa, ktorá je predkladaná plénu parlamentu. Ak by som sa mal venovať aj tejto správe, využil som možnosť, keďže táto správa bola prejednávaná v troch výboroch parlamentu, výboru pre ľudské práva, národnostné menšiny, zahraničnom výbore a vo výbore pre médiá a kultúru, položiť a využiť prítomnosť pána riaditeľa ústavu, Úradu, pardon, pre Slovákov žijúcich v zahraničí, kde si myslím a mám za to, že v niektorých bodoch správa nebola dostatočná, respektíve či by vedel objasniť niektoré skutočnosti. Využívajúc prítomnosť pána ministra sme zároveň s kolegom Hraškom v otázke Slovákov žijúcich v zahraničí v čase ešte pred platnosťou kompetenčného zákona využili možnosť poslancov a interpelovali v tom čase predsedu vlády priamo teda v otázkach súvisiacich s Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Konkrétne v kompetenčnom zákone, som sa ku kompetenčnému zákonu alebo zákonu č. 575/2001 Z. z. som sa snažil predložiť pozmeňujúci návrh, keďže v rámci presunu kompetencií som mal za to, že síce legislatívna iniciatíva vlády a možno aj celkový koncept, ak by som odcitoval pána ministra, možno parafrázoval, že Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí je zavesený vo vzduchu, a teda kompetenčným zákonom sa snažia viac-menej ho ukotviť, a to aj v súlade s platným zákonom o Úrade pre Slovákov žijúcich v zahraničí sa skôr stal ten stav, že zostal pravdepodobne vo vzduchoprázdne. Neviem, pán minister, či bude snaha vlády a možno aj vášho ministerstva viesť k úprave zákona Slovákov žijúcich v zahraničí, alebo či vnímajúc aj snahy možno z programového vyhlásenia vlády, či bude smerovať činnosť tohto úradu k utlmeniu, alebo aký spôsob výkonu tohto úradu bude do budúcnosti. Na základe toho, akým spôsobom bol teda prijatý kompetenčný zákon, a ja som ten pozmeňovák smeroval do tej roviny, že nechcel som meniť filozofiu návrhu novely a veľmi nehovoriť o tom, že snaha vlády zastrešiť pod jedno ministerstvo tento úrad, keďže koncepcia podpredsedu vlády, ktorý zastrešoval pred vami, či tá koordinácia a tvorba na ministerstve zahraničných vecí bude dostatočná na základe kompetenčného zákona, alebo tam, kde som mal ja problém, keďže kompetencia, koordinácia, tvorba a výkon, ktoré úradu majú prislúchať, si myslím, že teraz sme zostali, nieže zavesení vo vzduchu, ale sa mi zdá, že fakt sa vyskytlo nejaké vzduchoprázdno v rovinách, ktoré koordinácia, tvorba a výkon mohli byť prijatím tohto pozmeňovacieho návrhu. Ak ste s ním neboli oboznámení, tak možno uvediem iba to, že sme sa chceli, mali sme snahu koordináciu a tvorbu štátnej politiky vymedziť absolútne jednoznačne do kompetenčného zákona. Čiže či potom, keďže sa mi teraz zdá, že ten rozpor medzi kompetenčným zákonom a samotným zákonom o Úrade pre Slovákov žijúcich v zahraničí pretrváva, či sa teda bude pri tvorbe štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcich v zahraničí pristupovať k novelizácii samotného zákona o úrade, alebo napriamo, či snahy ministerstva budú smerovať možno k zrušeniu tohto úradu. Čo sa týka samotnej správy, respektíve dovolím si využiť vašu prítomnosť, a keďže pôvodná interpelácia smerovala k predsedovi vlády, možno sa opýtať niektoré skutočnosti, ktoré nás s pánom kolegom Hraškom trápili, a to je hlavne otázka, ktorú som už pri kompetenčnom zákone vnímal, čiže či sa pod opatrením, ktoré hovorí o posilnení postavenia Slovenskej republiky v Európskej únii a vo svete, hovorí o systémových a organizačných opatreniach v agende Slovákov žijúcich v zahraničí, a pod týmito opatreniami či sa myslelo aj zrušenie Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ako to bolo prezentované, ja som to vnímal v médiách, a pôvodne aj navrhované v novele zákona 575 o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy. Možno, že ak sa tento rozpor vyrieši, tak bude naveky vyvrátený tá možná obava, že k tomuto príde. Myslím si, že následne z hľadiska tejto interpelácie by som sa chcel spýtať, či záväzky vyplývajúce z dohody medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Maďarskej republiky o vzájomnej podpore národnostných menších v oblasti vzdelávania a kultúry, ktorá bola podpísaná 12. decembra 2003 ministrami zahraničných vecí oboch krajín v rámci samitu EÚ v Bruseli, sa nejedná o neplnenie úloh vyplývajúcich z uznesenia vlády následného 625, myslím, že ste ho tu aj spomínali vy, ku koncepcii štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí do roku 2015.
Myslím si, že neplnenie záväzkov z uvedenej medzinárodnej zmluvy a viacerých úloh z príslušných uznesení vlády, ktoré majú priamy dopad na našich krajanov, poškodzuje nielen dobré meno Slovenskej republiky v zahraniční, ale je negatívne vnímané celým slovenským zahraničím, najmä Slovákmi žijúcimi v Maďarsku, ktorých situácia je v niektorých prípadoch neveselá, pričom stále nie je vyčlenená podpora zo štátneho rozpočtu v zmysle medzinárodnej dohody, ktorá býva každoročne zameraná primárne na deti, žiakov, zabezpečenie ich výchovno-vzdelávacieho procesu. Neviem, či ten proces, keďže tieto dve interpelácie, a nechcem sa tu veľmi opakovať a byť veľmi dlhý, či v zmysle platného teraz už kompetenčného zákona tejto interpelácie nám odpovie nakoniec premiér, alebo sa to dostane do rúk, chcel by som takto deklarovať, že možno aj v rámci lehoty, ktorú budeme rešpektovať, by sme pravdepodobne, ak premiér postúpi túto žiadosť, na základe súčasného platného kompetenčného zákona by prišla odpoveď aj z vášho ministerstva.
Čo sa týka samotnej správy, jedným z mojich kolegov bolo predložených, i keď nie celkom správne, čo sa týka procesu, 38 zásadných, 38 pripomienok k samotnej správe. Skúsim využiť vašu prítomnosť, neviem, či ste sa dostali do kontaktu s týmto. Upozorňujem, že ten proces podania pripomienok z hľadiska portálu uznávam, že nebol celkom kóšer. Napriek tomu oceňujem aj vedenie úradu aj to, že sa tieto pripomienky dostali k vám. Nechcel by som byť teraz veľmi dlhý, čiže možno len vyzdvihnem niektoré. A ak by ste, pán minister, mali potrebu zareagovať možno ku konkrétnejším veciam, ktoré v záverečnom slove by ste spomenuli, či tieto pripomienky, ktoré niektoré boli označené aj za zásadné, by zniesli možno nejaký komentár. Jedna vec, ktorá ale chcem, aby v rozprave zaznela, je v konkrétnych pripomienkach, ktoré môj kolega, ja sa s nimi stotožňujem, je, aké opatrenia mieni podniknúť Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí tento rok, aby krajom v rámci dotácií vyplatil poskytnutých 1,33 mil. eur namiesto vládou vyčlenených 1,16 mil. eur.
Prečo Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí aj zo sumy 1,16 eur, a nie vami spomínaná suma 1,327, vyčlenil dotácie iba 1,055 mil. eur, a akým spôsobom mieni teda predseda úradu naložiť s viac ako 100 tisíc eur, ktoré zatiaľ neposkytol na aktivity krajanov? Spomínam to preto, že tá predmetná správa k tomuto faktu, čiže nakladanie s prostriedkami, nespomína takmer vôbec nič. Zároveň na výbore som sa pýtal aj na pamätník, ktorý v predmetnom uznesení 625 zo 17. septembra, čiže Pamätník slovenského vysťahovalectva, akým spôsobom je riešený a akým spôsobom je zabezpečené financovanie, keďže táto agenda sa ťahá už od čias bývalého predchodcu, alebo predchodkyne od pani Prívarovej, čiže aké kroky, lebo to uznesenie je z roku 2008, a máme rok 2012. Ďalej, sa mi zdá, že otázke televízneho vysielania sa venovať nebudem. Zároveň sa chcem spýtať na takzvaný akčný plán v oblasti migrácie, pretože z hľadiska správy, takisto žiadnu informáciu ohľadne migrácie a akčného plánu v tejto otázke správa neobsahuje.
Z hľadiska bezpečnosti Slovenska, schengenského priestoru a vydávania osvedčení. Chcel by som len informovať plénum, že v priebehu roku 2011 sa uskutočnili viaceré rokovania medzi Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky na úrovni štátnych tajomníkov k problematike pozmeňovania a falšovania úradných dokladov, ktoré Slováci žijúci v zahraničí najmä z Ukrajiny predkladajú ako podkladovú dokumentáciu k vydaniu osvedčenia Slovákov žijúcich v zahraničí. Tento doklad slúžil k jednoduchšiemu získaniu štátneho občianstva, prechodného pobytu a nahrádzal povolenia na zamestnanie a má vytvárať ďalšie výhody.
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky sa vyjadrilo, že nemá dostatočné kapacity, aby sa naďalej preverovala pravosť a správnosť týchto dokladov. Zase vecnosť tohto problému mohla byť rozpracovaná v správe, v správe však k tejto otázke som nenašiel ani čiarku, preto by som sa chcel spýtať, že akým spôsobom túto vec chce možno aj z gescie, ktorú teraz ministerstvo má, riešiť?
Poslednú vec, ktorú považujem za dôležitú, spomínali ste to aj vy, je takzvaná dotačná politika alebo dotácie. Je to veľmi citlivá téma vzhľadom aj na to, že jej verejné prostriedky sú pod prísnym dohľadom verejnosti, chcel by som tiež iba v krátkosti, keďže v správe finančnej kontroly samotného úradu Slovenskej republiky č. 5/2011 sa konštatuje, že terajšia hlavná poradkyňa predsedu úradu v rokoch 2006 až '10 uzatvorila ako predsedníčka úradu viaceré dotačné zmluvy v rozpore so zákonom, predovšetkým zmluvy so Svetovým združením Slovákov zahraničí a v celkovej výške cca 150 tisíc eur, predseda tejto neziskovky je pán Skalský. Napriek tomu, že toto občianske združenie má sídlo na Slovensku a viaceré zmluvy s fyzickými osobami, ktoré mali následný trvalý pobyt na Slovensku, čo je tiež v rozpore so zákonom. Takisto, aké opatrenia poskytol úrad, aby tieto nezákonne vyplatené štátne prostriedky boli vrátené do štátneho rozpočtu a aby sa takéto zmluvy už neuzatvárali? A prečo nie sú tieto informácie uvedené v správe, je moment, ktorý možno sa na základe tej prípravy dostal aj k vám, pán minister. Na záver, sú viaceré problémy a je tých bodov 38, tieto štyri body som považoval sa potrebné, aby odzneli aj v pléne parlamentu, a dúfam, že či už vystúpením v rozprave, aby sa dalo na vás reagovať, alebo v záverečnom slove sa k niektorým týmto skutočnostiam, pán minister, vyjadríte.
Ďakujem za pozornosť.
