7. schôdza

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Chcem sa poďakovať kolegom, ktorí vystúpili v rozprave aj vo faktických poznámkach, a vzhľadom na to, že si v druhom čítaní, myslím, tieto isté argumenty vypočujeme ešte raz a oveľa širšie, tak nebudem reagovať na mojich predrečníkov. A čo sa týka pána Budaja. Netuším, pani kolegyňa, netuším, či to je kvôli Budajovi. Nemyslím si to, že to je, nemyslím si, že to je o ňom. Počkajme si, až bude zákon platiť a uvidíme, či ste jasnozriví proroci, alebo chleboví proroci. Uvidíme. Takže, ja toľko. Ďakujem veľmi pekne ešte raz všetkým, ktorí vystúpili k tomuto návrhu zákona. Teším sa na druhé čítanie.
Vďaka.

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Ja by som využil túto možnosť, keďže naozaj tieto dva body veľmi spolu súvisia. Ja, samozrejme, aj uvediem tieto dokumenty, oba dokumenty a zároveň by som hneď v úvodnom slove doplnil úplne aktualizované závery prognózy daní a odvodov, ktoré sme zverejnili dnes na tlačovej konferencii a sú aj zhmotnené v komentári Inštitútu finančnej politiky. Samozrejme, aj s konkrétnymi dopadmi na rozpočet, aj čo sa týka roku tohto aj roku budúceho. Viete veľmi dobre, že správa o makroekonomickom vývoji a vývoji verejných financií sa predkladá ako iniciatívny materiál. Chcem podotknúť, že najnovšia, teda posledná vtedy známa prognóza, keď už hovoríme o dokumente, ktorý bol vypracovaný v júli tohto roku. Väčšina tých indikátorov naznačovala a stále naznačuje, že ekonomika by mala oproti roku 2011 mierne spomaliť, avšak jej rast je vyšší v porovnaní s očakávaniami v rozpočte. To treba proste potvrdiť. Slovenská ekonomika vzrástla v prvom štvrťroku roku 2012 medziročne o 3 percentá, z čoho sa určite všetci musíme tešiť. Bohužiaľ, vývoj v ďalších štvrťrokoch už nie je taký uspokojivý. Očakáva sa, že rast HDP za celý rok 2012 dosiahne úroveň 2,5 percenta, čo bolo potvrdené aj v makroprognóze v posledných dňoch. Pozitívnejšiu prognózu ovplyvnil najmä lepší než očakávaný vývoj vtedy vonkajšieho prostredia a lepší vývoj v prvom kvartáli tohto roka. Štruktúra ekonomického rastu však bude mať vplyv aj na daňové príjmy, keďže rast bude naďalej ťahaný predovšetkým zahraničným obchodom, ktorý úplne zodpovedá štruktúre našej ekonomiky. Hlavný fiškálny cieľ vlády na rok 2012 bol stanovený v rámci rozpočtu verejnej správy na roky 2012 až 2014 v podobe deficitu verejnej správy vo výške, v známom to čísle 4,6 percenta HDP. Na základe v súčasnosti dostupných informácií o pozitívach a rizikách rozpočtu sa očakáva nárast deficitu až na úroveň 5,3 percenta HDP. Boli údaje z júla tohto roku. Identifikované riziká rozpočtu, najmä nerozpočtovanie viacerých výdavkových položiek a nadhodnotenie niektorých príjmov, dokazujú, že rozpočtovaný cieľ nie je možné naplniť v rámci parametrov rozpočtu schváleného minulou vládou. Súčasná vláda však aj napriek nepriaznivému vývoju rozpočtu deklaruje záväzok, a ten záväzok stále môžem potvrdiť, dodržať rozpočtový cieľ na tento rok, čo si vyžaduje prijať dodatočné opatrenia v objeme 498,2 mil. eur. Opakujem opäť pohľad z júla tohto roku.
Medzi najväčšie negatíva v porovnaní s rozpočtom patrí zníženie daňových príjmov o 348 mil. eur ku koncu júla, povinnosť napríklad doplnenia núdzových zásob ropných výrobkov vo výške 95 mil. eur, riešenie nadkontrahácie v rámci Regionálneho operačného programu vo výške 76 mil. eur, výpadok príjmov z predaja licencií telekomunikačného operátora a digitálnej dividendy od telekomunikačného úradu s celkovým vplyvom 64 mil. eur, výpadok úrokových príjmov z prekročenia výdavkov na obsluhu štátneho dlhu v objeme 60 mil. eur, platby štátu na riešenie krízovej situácie v zdravotníctve, ktoré neboli rozpočtované priamo vo výške 50 mil. eur. Tieto peniaze boli odložené, samozrejme, v kapitole VPS na základe dohody pri schvaľovaní rozpočtu, uvoľňovanie zdrojov rozpočtu z minulých rokov očistených o presun do roku 2013 vo výške 50 mil. eur a napríklad aj nerealizácia predaja emisných kvót v sume 27 mil. eur. Uvedené negatíva budú do istej, a naozaj sú do istej miery kompenzované dodatočnými príjmami, najmä napríklad vyšším výnosom z dividend zo spoločností s majetkovou účasťou Fondu národného majetku vo výške 80 mil. eur, úspory z titulu nižšieho čerpania prostriedkov štátneho rozpočtu určených na spolufinancovanie a poskytovaných nad rámec spolufinancovania s celkovým vplyvom 194 mil. eur a úsporou vo výške 38 mil. eur na odvodoch do rozpočtu Európskej únie. Nevyhnutné opatrenia na dosiahnutie rozpočtovaného cieľa v objeme skoro 500 mil. eur budú pozostávať z reštriktívnych opatrení v štátnom rozpočte a prehodnotenie niektorých výdavkových titulov.
Toľko k správe, ktorú sme schválili na vláde a bola posunutá, samozrejme, aj na rokovanie parlamentu. Veľmi dobre viete, že na túto krízovú situáciu sme reagovali prijatím opatrení balíka v objeme skoro 600 mil. eur, ktorý pozostával aj z jednak skoro z 50 percent z dodatočných príjmov do štátneho rozpočtu už v tomto roku na základe už aj prijatej legislatívy. Ďalšia časť vo výške 300 mil. je na strane šetrenia, respektíve riešenia výdavkových titulov, ktoré som spomínal. Problémom, ktorému ale čelíme v posledných hodinách, a to je úplná aktualizácia čísel, ktoré som, možno ste aj cítili z hlasu, že som ich spochybnil priamo v tom úvodnom slove, je ten, že dnes čelíme opäť úplne inej realite. Asi viete, že minulý týždeň bola schválená prognóza, takzvaná makroekonomická prognóza, ktorá síce ponecháva vývoj makroekonomického vývoja v tomto roku na veľmi úspešných a prijateľných číslach, okolo 2,5 percenta. Problémom ale je, že makroekonomická prognóza na budúci rok sa znižuje z 2,6 na 2,1 percenta. Samozrejme, aj s dopadmi na výber daní a odvodov. Je tu otázka, ku ktorej sa musíme, samozrejme, neustále vracať, a to je tá, ako udržať jednak cieľ 4,6 percenta, ktorý považujeme stále za nespochybniteľný, aj keď tento cieľ bol vytýčený predchádzajúcou vládou, a ako sa dostať k cieľu, k deficitu 2,94 percenta, na ktorom pracujeme a ktorý predložíme 10. októbra. Bola tu makroekonomická prognóza, z ktorej sme mohli tušiť, že dôjde k ďalšiemu výpadku daní, ale musím povedať, že závery takzvanej prognózy, ktorá odhaduje výber daní a odvodov, že tá naozaj prekonala očakávania v negatívnom slova zmysle. Ak by som to povedal úplne otvorene, oproti rozpočtu, ktorý bol schválený v tejto snemovni na rok 2012, máme celkový prepad daňových a odvodových príjmov k dnešnému dňu vo výške 494 mil. eur. To je proste mínus na tejto strane. Zároveň ak máme to posudzovať z pohľadu prípravy rozpočtu na budúci rok, tak oproti plánu, ktorý bol, samozrejme, schválený tiež predchádzajúcou vládou na rok 2013, sú tu nižšie príjmy o 380 mil. eur. Toto je proste problém. Jeden problém týkajúci sa tohto roka, na ten máme čas, samozrejme, do konca tohto roka, ale problém výpadku príjmov oproti pôvodným prognózam o 380 mil. na budúci rok je problém, ktorý de facto musíme naozaj vyriešiť do 10. októbra, keď budeme schvaľovať štátny rozpočet vo vláde. Treba, ak porovnávame konkrétne závery konkrétnej, poslednej prognózy, tak musím oznámiť zníženie príjmov verejnej správy na tento rok vo výške 160 mil. eur. To je o 0,2 percenta HDP. Detaily sa dočítate takisto v komentári Inštitútu finančnej politiky. Problém, ktorý vznikol, je nasledovný. Jeden problém je, samozrejme, zníženie príjmov z titulu makroekonomickej prognózy. Ten je asi v objeme 80 mil. eur. Oveľa väčší problém ale nám spôsobuje výpadok, alebo prepad dane z príjmov právnických osôb. Totiž na základe prípravy dokumentov na jesennú notifikáciu došlo k zisteniu, že celková báza dane z príjmov právnických osôb je nafúknutá v minulom roku o 91 mil. eur. Problémom je, samozrejme, to, že sme sa dostali k predmetným analytickým podkladom, to znamená k jednotlivým výkazom daňových priznaní namiesto júla až v septembri a to je proste z dôvodu, ktorý veľmi dobre poznáte. Podobná situácia sa stala pri vývoji dane z príjmu, dane z pridanej hodnoty, kde takisto sme museli v podstate, a to bola v júli oznámená nepríjemnosť, že minimálne 74 mil. eur budeme musieť akruálne míňať z roku 2011, pretože tam boli koncom roka minulého otvorené stovky, možno tisícky kontrol, ktoré na základe zadržania vratiek DPH, ktoré sa kvôli situácii v daňovej správe nepodarilo vrátiť do konca marca tohto roku, a tým pádom podľa pravidiel metodiky ESA 95 nepatria do minulého roku. A tým pádom aj tieto príjmy nemôžeme považovať, ten výber DPH, ktorý je sťahovaný k minulému roku bude musieť byť o to skrátený. Takže ak mám hovoriť o dani z príjmov právnických osôb, je to opäť nepríjemné prekvapenie, ktoré jednak si vyžiada zmenu notifikácií deficitu za minulý rok, na čom sa momentálne v týchto dňoch pracuje aj v spolupráci so štatistickým úradom. A celkový deficit za rok 2011 pôjde tiež smerom hore, niekde na úroveň 4,9 až k 5 percentám, podľa konkrétnych rokovaní s Eurostatom a na údajovej základni stále pracujeme, čo, samozrejme, nie je dobrá správa a je aj istým reputačným nákladom na vrub Slovenskej republiky. Čo je oveľa väčší problém, viete, lebo pri tomto by som sa mohol uspokojovať nejakým spôsobom na úkor mojich predchodcov, respektíve na úkor predchádzajúcej vlády. Ale to je málo, pretože čo je oveľa väčší problém, že nám klesá báza na výpočet dane z príjmov právnických osôb. A to je tých 91 mil., o čo je, samozrejme, ponížený aj rok 2012 aj rok 2013. To, k čomu sa celkovo z hľadiska prepočtu daňových a odvodových príjmov chcem dopracovať, je nasledovné. Ak sme hovorili, že dodatočné úsilie, ktoré musí vláda vykonať, aby udržala deficit na úrovni 4,6 percenta, je niekde okolo 500 mil. eur. Po tejto poslednej prognóze sa pridáva ďalších 173 mil. eur, a to hlavne z titulu teda prepadu odhadu daní už na tento rok. To je celkové zhoršenie fiškálneho rámca a ďalšia zlá správa je, že z titulu tej istej prognózy musíme zhoršiť aj fiškálny rámec na budúci rok o ďalších 188 mil. eur. Čiže ak máme dneska na vláde návrh rozpočtu, ja som sám pomenoval za technický, ten premietal aktualizáciu makroekonomických prognóz a následne vývoja daní a odvodov k júlu tohto roku. Zároveň tam bola premietnutá prijatá legislatíva v tomto parlamente do začiatku augusta tohto roku. Viete veľmi dobre, že na základe tohto rozpočtu nám chýba do splnenia cieľa 2,94 percenta deficitu HDP 630 mil. eur. A to sme chceli riešiť kombináciou škrtania niektorých výdavkových titulov, ale aj napríklad novely zákona o dani z príjmov, s ktorou prídem do parlamentu v ďalšom mesiaci a bude sprevádzať aj štátny rozpočet. Tak oproti týmto 630, to úsilie musíme zvýšiť o tých 188 mil., ktoré tu spomínam. Čiže momentálne nám na dosiahnutie cieľa chýba 820 mil. eur v dnešnom dni a 10. októbra tento problém musí byť vyriešený, pretože potvrdzujem, či už z pozície, tak ako som to dnes povedal na tlačovej konferencii, alebo z tohto miesta, cieľ 22,94, minimálne tento cieľ je nespochybniteľný. My si nemôžeme dovoliť žiadny krok na bok, bokom, ktorý by spochybnil tento cieľ z hľadiska udržania kredibility a schopnosti sa financovať, udržania možno takých úrokov, ktoré platíme za emitované dlhopisy, akých sme sa dožili minulý týždeň, keď sme štvorročný dlhopis predávali za 1,8 percenta a v apríli to bolo za 2,6, čo je pri tých veľkých objemoch, samozrejme, veľký rozdiel. Minimálne z tohto dôvodu to má význam. Ja som sem rovno prišiel, a preto som aj meškal z rokovania rady ZMOS-u, pretože nastal čas, keď sa musíme obrátiť aj na samosprávu, pretože, tiež to hovorím úplne otvorene, a apoliticky, zatiaľ všetky prognózy, ktoré zhoršovali príjmy a, samozrejme, zhoršovali ich aj na strane samosprávy, tak vznikajúci deficit, prepad, bol prenesený do deficitu verejnej správy. No, ale v tejto situácii, v ktorej sa nachádzame, to znamená koncom septembra tohto roku a naozaj, dva týždne pred rokovaním o rozpočte na vláde musíme požiadať, a už sme tak aj urobili, požiadať samosprávu o to, aby prispôsobila svoje správanie. To znamená správanie hlavne v tej výdavkovej oblasti a situácii, ktorá nastala. Pretože, mohol by som o tom hovoriť a predchodca určite potvrdí, že napríklad o východiskách rozpočtu bola pozícia samosprávy pozitívna, týmito prepočtami bez zmeny správania sa dostávajú do hlbokého deficitu. Viac sa to týka vyšších územných celkov ako samotných miest a obcí. Ale je to konkrétny problém, ktorý musíme riešiť. Ak hovoríme o reakcii vlády, viete veľmi dobre, že som bol zaviazaný uznesením vyviazať 120 mil. eur, čo urobím zajtra po dohode, samozrejme, s rezortmi. O konkrétnych veciach potom zrejme ešte budeme tu v rozprave hovoriť. Urobím tak a vzhľadom na posledné čísla, posledné údaje budem musieť v tomto pokračovať. To znamená, oznamujem to úplne oficiálne, budem musieť na vládu predložiť ďalšie viazanie výdavkov ešte v tomto roku a bude tu smerovať, samozrejme, aj výzva k samospráve z hľadiska jej správania do konca roku, to znamená na posledný štvrťrok tohto roku. A čo sa týka prípravy samotného rozpočtu, tak tam som už urobil dnes verejné vyhlásenie, že ten gap, to premostenie, ktoré ešte musíme urobiť, a samozrejme, priznávam to, prekvapilo nás to v týchto hodinách, tak už sa nemôže udiať na úkor daní. Znamená ak sem aj prichádzam a prídem s novelou zákona o dani z príjmu, tak oproti oznámeným zámerom v tejto veci už nič meniť nebudeme. To znamená, bude to musieť byť na úkor výdavkov, existujúcich výdavkov, dodatočných nedaňových príjmov, hlavne na strane štátnych a pološtátnych podnikov, cieľa predaja napríklad digitálnych licencií a dohody a v spolupráci so samosprávami, ako sa budeme, oni aj my, správať v budúcom roku. Toľko na úvod. To zvyšné, budem zrejme reagovať na vystúpenie ďalších rečníkov.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vystúpil ako spravodajca a predniesol správu výboru pre financie a rozpočet o výsledku prerokovania Správy o makroekonomickom vývoji a vývoji verejných financií za prvý polrok 2012 a predikcii vývoja do konca roka. Správu o makroekonomickom vývoji pridelil predseda Národnej rady rozhodnutím č. 157 zo dňa 2. augusta 2012 výboru pre financie a rozpočet do 10. septembra 2012. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, ktorý pripraví správu o výsledku prerokovania a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady určený výbor prerokoval správu o makroekonomickom vývoji a vývoji verejných financií a prijal k nej uznesenie č. 72 zo dňa 6. septembra 2012, ktorým ju zobral na vedomie. Zároveň odporučil Národnej rade Správu o makroekonomickom vývoji a vývoji verejných financií vziať na vedomie. Zo strany výboru ani poslancov neboli predložené iné stanoviská, pripomienky či pozmeňujúce, alebo doplňujúce návrhy. Gestorský výbor schválil informáciu uznesením č. 75 zo dňa 10. septembra 2012. Určil poslanca Daniela Duchoňa za spravodajcu výboru. Výbor ho poveril, po prvé, predniesť správu výboru na schôdzi Národnej rady, po druhé, navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní. A teraz mi dovoľte, aby som predniesol správu Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet o výsledku prerokovania Správy vlády Slovenskej republiky o opatreniach na udržanie plánovaného deficitu verejných financií na rok 2012. Správu vlády Slovenskej republiky pridelil na prerokovanie predseda výboru Národnej rady rozhodnutím č. 202 zo dňa 7. septembra 2012 výboru pre financie a rozpočet do 18. septembra 2012. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, ktorý pripraví správu o výsledku prerokovania. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady určený výbor prerokoval správu vlády o opatreniach na udržanie plánovaného deficitu verejných financií na rok 2012 a prijal k nej uznesenie č. 78 zo dňa 13. septembra 2012, ktorým ju zobral na vedomie. Zároveň odporučil Národnej rade správu vlády o opatreniach na udržanie plánovaného deficitu verejných financií vziať na vedomie. Zo strany výboru, ani poslancov neboli predložené iné stanoviská, pripomienky či pozmeňujúce, alebo doplňujúce návrhy. Gestorský výbor schválil informáciu uznesením č. 79 zo dňa 13. septembra 2012, určil poslanca Daniela Duchoňa za spravodajcu výboru. Výbor ho poveril predniesť správu výboru na schôdzi Národnej rady, po druhé, navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní. Návrh uznesenia Národnej rady je prílohou tejto správy.
Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, prihlásil som sa k týmto dvom bodom za klub SDKÚ - DS, pretože ide o celkom určite veľmi dôležité dokumenty, dôležité informácie, ktoré sa týkajú aj toho, čo nás čaká, ale samozrejme, aj toho, čo bolo, ako sa vyvíjali verejné financie v minulosti, v minulom roku, aký rozpočet schválila ešte bývalá vláda, či sa dá dodržať, alebo sa nedá dodržať. A teda ak tomu dobre rozumiem, rozprava k obidvom týmto bodom. Hneď na začiatku chcem pánovi ministrovi poďakovať za vecný a korektný tón, akým uviedol tieto materiály, aj keď sa neviem zbaviť dojmu, či to nebolo možno aj preto, že tu nie sú žiadne kamery, žiadni novinári, pretože keď o jednom z týchto dokumentov rokovala vláda, myslím, že to bolo predposledný júlový deň, tak po rokovaní o tomto materiáli pán premiér pred kamerami trhal štátny rozpočet, ktorý označil za zdrap papiera a veľmi dramaticky bola vylíčená situácia z hľadiska katastrofálneho stavu verejných financií, za ktorý môže, samozrejme, minulá vláda, ktorá pripravila taký zlý rozpočet, aký pripravila. Čiže dnes zrejme nie je dôvod takto to líčiť, kamery tu nie sú, môžeme sa rozprávať korektne, vecne, čo vítam. Najskôr chcem povedať, že pôvodne som chcel pri týchto témach hovoriť širšie, pretože chýba mi, ide o vážne témy, celkom určite ide o vážne témy, celkom určite situácia nie je jednoduchá a určite ani rozpočet na tento rok pripravený minulou vládou nebol bezchybný. Nakoniec, rozpočet je vždy prognózou a vždy ten skutočný vývoj, zdôrazňujem, vždy je iný, v niektorých položkách plusový, v niektorých mínusový, ako je tá prognóza. Takže tá situácia naozaj obtiažna celkom určite je, je potrebné prijímať aj ďalšie dodatočné opatrenia. Chcel som ale hovoriť širšie aj preto a nielen o samotnom rozpočte o týchto dvoch dokumentoch, ale vôbec o ekonomickej politike vlády, o tom, akým smerom sa v hospodárskej politike vláda vydala. Neviem, či to má zmysel dnes tu na tomto mieste, možno sa potom budeme viac a hlbšie baviť pri diskusii o štátnom rozpočte. Možno by bolo dobré pouvažovať o tom, na čo si možno pamätníci budú pamätať, že kedysi existoval pravidelný bod programu parlamentu rozprava, všeobecná rozprava o aktuálnych otázkach, kde sa takéto veci preberali, ale napriek tomu chcem povedať, že situácia je ťažká, zložitá. Samozrejme, nielen u nás. Je zložitá všade. Teraz som mal obed s jedným českým bankárom, ktorý mi povedal, čo by oni dali za ten ekonomický rast, aký predpokladáme na Slovensku. Pre tento rok predpokladajú recesiu už aj v Českej republike, nielen v niektorých bohatých vyspelých krajinách. Naviac tu máme ďalšie problémy starnutia populácie, krízy eurozóny a tak ďalej, a tak ďalej, nechcem to rozoberať podrobne, možno inokedy, ale to, čo je podstatné z toho všetkého, v akej situácii sa nachádza slovenská ekonomika, eurozóna, Európska únia, ale nakoniec celý vyspelý svet, je asi to, že v zásade je zhoda na tom, že potrebujeme dve veci. Potrebujeme ozdravenie verejných financií a potrebujeme reformy. A teraz keď hovorím, potrebujeme, keď používam plurál, tak nemám na mysli len Slovensko, a možno v niektorých aspektoch niektoré krajiny to potrebujú ešte viac ako my, ale mám na mysli aj Slovensko. Bez toho, aby som sa veľmi chcel vracať do minulosti, vám chcem pripomenúť, že tieto veci fungovali v minulosti, a ja verím, že by fungovali, a dúfajme, že budú fungovať aj teraz a v budúcnosti. Ani v minulosti situácia nebola ľahká. Čiže len stručne pripomeniem, že reformy, ktoré boli na Slovensku urobené, vedú k tomu, že deficit sme znížili z 12,3 percent v roku 2000 na 3,2 percent v roku 2006 a 1,8 percenta v roku 2007. Verejný dlh z 50,3 percent v roku 2000 na 30 percent v roku 2006 a 27,8 percent v roku 2007. Nezamestnanosť 19,3 percent v roku 2001 na 13,4 v roku 2006 a 9,6 v roku 2008 a poklesla aj miera chudoby. Uvedomujem si, že dnes je situácia zložitejšia aj preto, že vtedy svetová ekonomika rástla. Zároveň ale treba povedať, že to, čo platilo vtedy, platí aj teraz. Ozdravenie verejných financií, zodpovedná fiškálna politika, teda rozpočtová politika, ale aj uskutočňovanie potrebných reforiem je jedinou cestou ako zabezpečiť rasť ekonomiky, rast konkurencieschopnosti, rast zamestnanosti a rast životnej úrovne. A z tohto pohľadu, z tejto optiky, alebo touto optikou by sme sa mali pozerať aj na to, čo vláda robí, čo pripravuje, nielen v oblasti štátneho rozpočtu a verejných financií, ale aj v takých oblastiach, o akých sme tu už často diskutovali, ako je dôchodkový systém, ako je zdravotníctvo, ako je trh práce, Zákonník práce a podobne. Ako to teda vyzerá. Najskôr chcem povedať, že pozitívne hodnotím to, že vláda naďalej presadzuje prioritu znižovania deficitu verejných financií napriek tomu, že situácia, alebo každá novšia prognóza je komplikovanejšia, alebo hovorí o ťažších podmienkach, ako bola tá stará, a to treba aj oceniť, aj treba priznať, že to nebude ľahké. Treba zároveň ale povedať, že ani nie je iná možnosť. Tie pravidlá sú dnes omnoho prísnejšie, aj európske aj naše domáce, ktoré sme si schválili, ku ktorým sa o chvíľu dostanem, ale napriek tomu to oceňujem. Zároveň ale musím hovoriť aj o negatívach a tými negatívami, tie negatíva vidím hlavne dve. Po prvé. Za negatívum považujem, akým spôsobom vláda pristúpila k interpretácii stavu, v ktorom verejné financie sú, a potreby ich riešenia, o tom budem hovoriť aj konkrétnejšie, a to je najmä k obsahu tých dvoch materiálov Správy o makroekonomickom vývoji a vývoji verejných financií a k opatrenia na konsolidáciu verejných financií a za druhý zásadný problém v oblasti verejných financií považujem to, že vláda síce znižuje deficit verejných financií, ale znižuje ho neudržateľným spôsobom. A tu mám na mysli najmä zníženie príspevkov do druhého piliera, k čomu sa dostanem tiež podrobnejšie a vysvetlím, prečo to považujem za zásadný problém. Najskôr teda, ak dovolíte, k tým marketingovým fintám, ťahom a nekorektnej interpretácii stavu verejných financií, tak ako to bolo interpretované najmä na tlačovej konferencii, myslím, že predposledný júlový deň po mimoriadnom rokovaní vlády, k tomu materiálu prvému, o ktorom rokujeme, a to je Správa o makroekonomickom vývoji. Po prvé, chcem povedať, že áno, je pravdou, že najmä niektoré daňové príjmy sa vyvíjajú horšie ako predpokladala prognóza, ako predpokladal rozpočet, pardon, a tá najnovšia prognóza, ktorú teraz vlastne, o ktorej informoval pán minister, tá je ešte horšia, ešte pesimistickejšia. Zároveň ale tvrdím, že tieto horšie daňové príjmy, minimálne tie, ktoré boli predpokladané v tom materiáli, o ktorom rokujeme, bude možné a bolo by možné kompenzovať inými pozitívnymi vplyvmi, ktoré materiál tiež uvádza, a zároveň tvrdím, že niektoré ďalšie vplyvy, ktoré ministerstvo a vláda v tomto materiáli tvrdí, že spôsobia horší vývoj verejných financií, sú umelo vymyslené, alebo účelovo presunuté na tento rok. Teda inými slovami, vláda robí to, čo nakoniec v istej miere možno robí každá vláda, že sa umelo snaží zhoršiť rozpočtové hospodárenie v tomto roku, alebo namaľovať černejšie tento rok, aby si vylepšila pozíciu pre budúci rok. Čo z politického hľadiska má najmä ten dôvod, že tento rok sa dá hodiť na hlavu a na zodpovednosť bývalej vlády, keďže v ňom vládli obidve vlády, aj keď treba povedať, že prvá vládla tri mesiace a tá druhá vlastne tri štvrťroky. A druhý dôvod je, že sa tým vlastne vytvorí priestor, lepší priestor pre rok budúci. Takže veľmi jasne musím povedať, že obsah tohto materiálu, ale aj spôsob, akým bol tento obsah interpretovaný, považujem za účelovú snahu hádzať zodpovednosť, najmä politickú zodpovednosť za prijímanie nevyhnutných nepopulárnych opatrení na bývalú vládu vo väčšej miere, v akej by to prislúchalo realite. Prečo som o tom presvedčený. Po prvé. Samotný odhad deficitu, že hrozí deficit 5,3 percenta, a nie 4,6, ako bývalá vláda naplánovala, považujem za nadsadený. Na porovnanie Medzinárodný menový fond zverejnil dva týždne pred týmto odhadom, ktorý je z konca júla tohto roka. Medzinárodný menový fond odhadoval deficit tohtoročný na 4,4 percenta, teda o 2 desatiny menej ako deficit rozpočtovaný rozpočtom, ktorý pripravovala ešte naša vláda. Po druhé. To hovorím aj z toho dôvodu, ktorý som už naznačil, že napriek horšiemu vývoju daňových príjmov, sú tam položky, ktoré sa vyvíjajú lepšie, a mnohé položky, ktoré tento materiál Správa o makroekonomickom vývoji identifikuje ako také, ktoré zhoršia deficit, sú buď niektoré dokonca vymyslené, účelovo vymyslené, o čom mimochodom svedčí ten druhý materiál, a niektoré sú účelovo presunuté na tento rok. Napríklad. Čo sa týka digitálnej dividendy a presunutia, teda vláda tvrdí, že nebudú príjmy z digitálnej dividendy v tomto roku vo výške 40 mil., ale budú až neskôr. Ale to nie je zodpovednosť minulej vlády. To je zodpovednosť tejto vlády, že presunula tento príjem do budúceho roka a že ho nechce zinkasovať a nezinkasuje v tomto roku. Samosprávy. Samosprávy mali vlani prebytok 30 mil. eur, zároveň v rozpočte na tento rok došlo pre samosprávy k vyššiemu navýšeniu príjmov, ako bolo navýšenie príjmov verejného sektora ako celku. Samosprávy s týmto rozpočtom súhlasili. Bol dosiahnutý po vzájomnej dohode s nimi, napriek tomu podľa tohto dokumentu predpokladá vláda a ministerstvo financií deficit samospráv 96 mil. eur. Čiže zhoršenie účelové 126 mil.. Aj keď uznávam, že čiastočne sa situácia samospráv zhorší tým, že nižší výber daní znamená nižší výber ich príjmov. Dve položky, ktoré považujem za doslova vymyslené, a to, že sú vymyslené, o tom, mimochodom, svedčí ten druhý materiál, Správa o opatreniach na konsolidáciu verejných financií, sa týkajú údajnej potreby vyčleniť 95 mil. na núdzové zásoby ropy, ktoré sme v rozpočte nevyčlenili, a v tom prvom materiáli vláda tvrdí, že ich bude potrebné vynaložiť. A druhá vymyslená položka je nadkontrahovanie v regionálnom operačnom programe, kde chceli pôvodne ministerstvo a vláda vyplatiť 76 mil. eur, a tieto peniaze neboli, teda pôvodne vláda Roberta Fica v tomto materiáli tvrdila, že bude na to treba vynaložiť 76 mil. eur, ktoré neboli rozpočtované v návrhu rozpočtu pripravenom ešte našou vládou. Ide o vymyslené položky, pretože faktom je a dôkazom toho, že sú vymyslené, je aj to, že v druhom materiáli Správa o opatreniach na konsolidáciu verejných financií ministerstvo a vláda tvrdia, že už to vyriešili. Že už netreba tieto peniaze. A tvrdia to isté, čo sme tvrdili my ešte v rozpočte, že núdzové zásoby ropy sa dajú riešiť v komerčnom sektore tak, ako to dnes už robí takmer každá vláda, možno s výnimkou českej v Európe, a preto sme to do rozpočtu nezahrnuli, a čo sa týka nadkontrahácie v regionálnom operačnom programe, že sa to dá vyriešiť vnútornými presunmi v rámci regionálneho operačného programu. Kde niekde je nadkontrahácia, inde je nedočerpanie. Z týchto dvoch dôvodov sme tieto položky do rozpočtu nedali a mimochodom, kto neverí, že je to tak, tak nech si prečíta rozhovory s mojím bývalým štátnym tajomníkom, alebo so mnou, ktoré sme dali médiám v priebehu augusta, teda ešte predtým, ako ministerstvo predložilo tu druhú správu do parlamentu, kde sme toto vysvetľovali. A čuduj sa svete, dnes, v tej druhej správe, v Správe o opatreniach na konsolidáciu verejných financií si vláda sama, teda ministerstvo financií a vláda, vykazuje, že rieši ten problém vysokého deficitu, príliš vysokého deficitu tým, že, a teraz budem čítať presne z tej tabuľky, že sa zabezpečia núdzové zásoby ropy mimo sektora verejných financií. Tým ide ušetriť 95 mil., a po druhé, 75,9 mil. ide vyriešiť realokáciou zdrojov na riešenie nadkontrahácie v rámci regionálneho operačného programu. Čiže neviem, či si rozumieme, ale veľmi priehľadná finta. Vláda si vymyslí nejaký problém, ktorý neexistuje, a potom obviní svojich predchodcov z toho, že ho neriešili, a potom o dva mesiace príde s tým, že v rámci toho, čo všetko tá vláda vyriešila, vyriešila aj tie dva problémy, ktoré si vymyslela, ktoré neexistovali. A dokonca, aby som vám to ilustroval aj v tom, že naozaj je to tak a že naozaj si to aj vláda prisvojila, že to vyriešila ten problém, ktorý sama vymyslela, tak došlo k veľmi krásnej situácii na rokovaní výboru pre rozpočet, rozpočtového výboru, kde pán minister nebol, lebo bol na Ecofine, myslím, neformálnom, ale zúčastnil sa jeho štátny tajomník Pellegrini, a keď sa pán poslanec Kollár pýtal, že: Pán štátny tajomník, ako je to s tými úsporami? Lebo vy tvrdíte, ministerstvo financií tvrdí, že ten balík, ktorý tu je teda vyčíslený v tom druhom materiáli, 601,2 mil. eur, tak pán minister do médií tvrdil, a pán Kollár, poslanec Kollár sa na to opýtal pána štátneho tajomníka, pán minister tvrdil, že zhruba polovičku riešite na výdavkovej stránke a zhruba polovičku na príjmovej stránke. A viete, to je vždy veľmi citlivá téma. To je to, čo aj nás, keď sme boli vo vláde, ste vy obviňovali vtedy, že nevieme šetriť, teda nevieme konsolidovať na výdavkovej stránke, len zvyšujeme príjmy zvyšovaním daní. A teraz teda hrdo hlásite, že 600 mil. je treba vyriešiť a polovičku z toho viete vyriešiť znížením výdavkov, teda úsporami. A pán Kollár sa spýtal. Čo je to tých 300 mil.? Keby mu to pán Pellegrini vedel povedať, že čo tam je. A pán Pellegrini spakruky povedal. Jasné, je to viazanie verejných výdavkov štátneho rozpočtu, potom je to realokácia, nadkontrahácie regionálneho operačného programu a po tretie, je to riešenie núdzových zásob ropy. Sčítané spolu to naozaj vychádza na celkom peknú sumu, ktorú vám poviem aj presne, ktorá je zhruba tých 50 percent tej 600-miliardovej sumy. No, len s tým rozdielom, že skutočné šetrenie je naozaj tých 120 mil., ak sa dosiahne ta úspora viazaním vo výške 120 mil., tak áno. Ale všetko navyše, teda spolu tých 170,9, áno, 170,9 mil. je efekt, ktorý sme urobili tak, že sme vymysleli problém, a potom sme ohlásili, že sme ho vyriešili. Takže musím povedať, že tento materiál v tomto zmysle považujem za nekorektný a považujem ho aj za účelový z hľadiska prehadzovania politickej zodpovednosti na bývalú vládu, aj keď uznávam, že tá situácia nie je jednoduchá, uznávam, že sú oblasti, najmä v daňových príjmoch, kde ten vývoj je horší. Vedel by som ísť po ďalších položkách. Ale len niektoré spomeniem. Nespochybňujem všetky, ktoré tam sú uvedené. Ale viaceré ďalšie viem, myslím si, spochybniť. Napríklad má byť vyšší deficit v tomto roku, pretože ministerstvo financií očakáva nárast výdavkov Fondu národného majetku o 58 mil. eur. Ak si dobre pamätáte, tak naša vláda, ešte bývalá teda, chcela aj privatizovať, aj zrušiť Fond národného majetku. A napriek tomu, že táto vláda zastavila všetky privatizácie, čím by sa logicky mali znižovať výdavky Fondu národného majetku, pretože nebude napríklad potrebovať peniaze na privatizačných poradcov, ktorí sú pomerne drahí, tak napriek tomu sa výdavky Fondu národného majetku zvyšujú. Iný príklad. Vláda tvrdí, že sa nezrealizuje predaj CO2 kvót v tomto roku a z toho titulu nebude mať príjem vo výške 27 mil. eur. Ale my sme tento predaj, samozrejme, konzultovali s bývalým vedením ministerstva životného prostredia. A to povedalo, že tento predaj sú schopní zrealizovať, a my sme im zároveň povedali, že ak ho nezrealizujú, tak potom sa budú viazať výdavky v tomto rezorte práve v tejto výške. To môže urobiť aj táto vláda. Pretože to bol záväzok ministerstva, aj keď bývalého vedenia, takýto predaj CO2 kvót uskutočniť. Taktiež zdravotníctvo a vedel by som hovoriť teda aj niektoré ďalšie položky, aj keď, opakujem, netvrdím, že všetky považujem za nekorektné, ale niektoré za nekorektné považovať, žiaľbohu, musím. Teraz, toto bolo o tej nekorektnosti, ak dovolíte. To, čo kritizujem na spôsobe, akým sa nielen ozdravujú verejné financie, ale akým sa interpretuje situácia a aj potreba ich riešenia. Druhá oblasť, ktorú som spomenul, ktorú chcem, ku ktorej sa chcem vyjadriť, sa týka neudržateľnosti takéhoto ozdravovania verejných financií. A toto sa týka najmä druhého piliera. Prijali sme v tejto snemovni ešte v minulom volebnom období ústavný zákon, veľmi silný a dobrý, ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti. Chcem vás upozorniť, že tento ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti hovorí a hodnotí aj dlhodobú udržateľnosť verejných financií, ktorú tu presne definuje. Čo sa chápe dlhodobou udržateľnosťou a zároveň musím skonštatovať, že opatrením, ktoré vláda urobila a nakoniec parlament urobil, že znížil príspevky do druhého piliera z 9 na 4 percentá výrazne ohrozil dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Tým, že budeme môcť minúť o 500 mil. a dokonca viac ako 500 mil. len z titulu nižších odvodov a ďalšie desiatky miliónov z titulu očakávaného odchodu ľudí z druhého piliera, takže tým, že budeme môcť, že vláda bude môcť minúť každý rok viac o 600 zhruba mil. eur, akoby minula, keby neznížila príspevky do druhého piliera, tým výrazne ohrozujeme dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Pretože míňame peniaze, ktoré by sa inak neminuli a ktoré by sa odkladali a zhodnocovali na budúce dôchodky. Kto mi neverí, nech si prečíta analýzu Európskej únie, ktorá pravidelne je vypracovávaná o dlhodobej udržateľnosti verejných financií, kde Slovensko je zaradené stále do tretej najrizikovejšej skupiny krajín z hľadiska dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Boli sme si vedomí tohto rizika aj v minulej vláde a pripravili sme konkrétne opatrenia, aby už v roku 2013 už v budúcom roku Slovensko, ak by boli uskutočnené všetky tie opatrenia, tak sme mali šancu dostať sa do najmenej rizikovej skupiny z hľadiska udržateľnosti verejných financií. Tie opatrenia boli najmä tri. Po prvé, znižovanie deficitu verejných financií podľa záväzného harmonogramu, v čom pokračuje aj vláda. Čiže to platí. Po druhé, to boli zmeny v prvom pilieri, tie ktoré nakoniec zrealizovala aj vláda Roberta Fica a prijal parlament. To je zmena valorizácie, to je zmena, zvýšenie miery solidarity, zmena výpočtu dôchodkového bodu a zmena dôchodkového veku podľa vzorca, čo je zase v poriadku a čo treba oceniť a čo bol vlastne zákon ešte pripravený bývalou vládou, ale ten tretí spôsob, ktorým sa mala dosiahnuť dlhodobá udržateľnosť verejných financií, bolo nie oslabovanie, ale posilnenie druhého piliera. Nie posilnenie tým, že by sme boli chceli pridávať tie percentá odvodov, ale tým, že by sa zmenili pravidlá, ktoré by posilnili zhodnocovanie prostriedkov v tomto pilieri. Tým, že došlo k zásadnému zníženiu príspevkov do druhého piliera, sa vlastne jeden zo zásadných nosných princípov obnovenia dlhodobej udržateľnosti verejných financií nabúral. Celkom jednoznačne a na to naozaj stačí sedliacka logika, ak dnes každoročne minieme o 600 mil. eur viac, ak minieme o 600 mil. viac, ktoré by sa inak odkladali na budúce dôchodky budúcich dôchodcov a ešte aj zhodnocovali, tak je zjavné, že sa to v budúcnosti musí prejaviť negatívne.
O to viac, že Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti hovorí, že dlhodobá udržateľnosť sa má analyzovať a skúmať aj z hľadiska demografických prognóz a demografického vývoja najbližších 50 rokov. A čo sa týka najbližších 50 rokov, tak demografické prognózy Slovenska hovoria, že kým v roku 2000 pripadalo na 2 ľudí v dôchodkovom veku 6 ľudí v práceschopnom veku, pardon, na jedného človeka v dôchodkovom veku 6 ľudí v práceschopnom veku, v roku 2050 to budú len dvaja ľudia v práceschopnom veku na jedného človeka v dôchodkovom veku. Slovensko zažije v najbližších desaťročiach jedno z najrýchlejších starnutí obyvateľstva a v takejto situácii zníženie príspevkov do druhého piliera z 9 na 4 percentá znamená, že si síce pomôžeme krátkodobo z hľadiska zníženia deficitu teraz, z hľadiska splnenia cieľa poklesu deficitu pod 3 percentá v roku 2013, ale vyrábame veľký, veľký problém. Som presvedčený, že ak si bude vlastne ústavným zákonom zriadená Rada pre rozpočtovú zodpovednosť plniť svoje ústavným zákonom stanovené funkcie, tak už v Správe o dlhodobej udržateľnosti verejných financií, ktorej by sme sa mali podľa tohto zákona dočkať k 30. aprílu budúceho roka, sa o tom dočítame nielen vo verbálnej rovine ale aj kvantifikovane.
Takže z toho pohľadu je síce chvályhodná snaha vlády znížiť deficit a splniť cieľ pod 3 percentá v roku 2013, ale spôsob, akým to robí, najmä neudržateľný spôsob z hľadiska dlhodobejšieho, ale aj isté, nazvime to marketingové finty a nekorektná interpretácia reality, tie jednoducho pozitívne vnímať nemôžem. No a druhý dôvod, druhá skupina dôvodov, pre ktoré si myslím, že tá situácia nebude jednoduchá, a že, pre ktoré hodnotím negatívne, ale teraz nebudem hovoriť o týchto dvoch konkrétnych dokumentoch, ale skôr o celkovej ekonomickej politike, ale veľmi to spolu súvisí, pretože úspešní ekonomicky môžeme byť vtedy, keď budeme aj ozdravovať verejné financie, ale opakujem, udržateľným spôsobom, a zároveň aj robiť potrebné reformy, ktoré zvýšia našu konkurencieschopnosť, ktoré zvýšia ekonomický rast a rast zamestnanosti. A tu je druhý zásadný problém. Budeme mať problém aj so znižovaním deficitu verejných financií preto, že sa nerobia potrebné zmeny, alebo sa v niektorých oblastiach robí opak toho, čo by sa robiť malo.
Spomínal som už druhý pilier, rovnako možno spomenúť zdravotníctvo, je celkom evidentné, že najmä z pohľadu verejných financií zdravotníctvo je a vždy bude v každej krajine jedným z najrizikovejších rezortov z logických dôvodov. Ľudia chcú žiť dlhšie, chcú byť zdravší, zároveň nové liečebné postupy, nové lieky, nové postupy liečebné sa neustále vyvíjajú a sú neustále efektívnejšie, ale aj drahšie, a teda dopyt po zdravotnej starostlivosti je obrovský a je omnoho väčší, ako sú dostupné zdroje. Preto je kľúčové, aby systém zdravotníctva bol taký, aby v ňom panovali prísne pravidlá, ekonómovia tomu hovoria tvrdé rozpočtové obmedzenia a čo najväčšia miera súťaže, pretože súťaž a konkurencia v jasne stanovených podmienkach tvrdého rozpočtového obmedzenia sú najefektívnejším spôsobom, ako znižovať náklady, ako ten obrovský dopyt po zdravotníctve, po peniazoch do zdravotníctva, aj verejných aj súkromných, držať na uzde.
Tu zároveň ale platí, že vláda robí opak. Namiesto stanovenia jasných pravidiel a tvrdého rozpočtového obmedzenia nebude transformácia nemocníc, netransformované nemocnice znamenajú mäkšie rozpočtové obmedzenia, mäkšie podmienky, menší tlak a efektívnosť na úspory. A namiesto konkurencie v systéme aj konkurencie zdravotných poisťovní, sa vláda chystá vlastne monopolizovať systém do jednej verejnej zdravotnej poisťovne. Vymožiteľnosť práva, jedna z najväčších slabín našej konkurencieschopnosti nášho ekonomického rastu. Po krokoch, ktoré boli nastúpené, vnímam dnešnú situáciu ako minimálne stagnáciu. Trh práce, hodiny, dni sa tu diskutovalo o nakoniec, žiaľbohu, schválenom Zákonníku práce, ktorý zhoršuje pružnosť trhu práce a ktorý zhoršuje podmienky pre našu konkurencieschopnosť, pre viac práce na Slovensku a pre vyšší ekonomický rast. O daniach sa bude diskutovať zrejme o mesiac, taktiež je to krok, ktorý je krok zlým smerom. Mimochodom, pán minister teraz povedal, že v tej najnovšej prognóze sa znížila báza pre daň z príjmov právnických osôb, ak sa nemýlim, o 90 - 91 mil. eur. To sa znížila ešte predtým, ako sme zrušili rovnú daň. Rušiť niečo, čo funguje, čo evidentne funguje, a dajú sa na to poskytnúť dôkazy, fakty, čísla, napríklad porovnanie rastu daňových príjmov po zavedení rovnej dane u nás, v krajinách, ktoré nezaviedli rovnú daň, rušiť niečo, čo funguje, z neviemakých dôvodov, politických, ideologických, nepovažujem za rozumné, ale bez ohľadu na to, či veríme v taký, alebo onaký systém zdanenia, miery progresivity zdanenia, myslím si, že medzi ekonómami je zásadná zhoda, že zrušenie rovnej dane našu konkurencieschopnosť nezlepší, ale zhorší. Že zhoršenie našej konkurencieschopnosti znamená väčšie daňové úniky, nižšie daňové príjmy, väčší tlak na verejné financie, nižší ekonomický rast, nižší rast zamestnanosti a nižší rast životnej úrovne.
Takže dovoľte mi, aby som uzavrel moje vystúpenie tým, že tieto správy považujem do značnej miery, ako som povedal, aj za účelové a nekorektné a za politicky účelové, zároveň oceňujem snahu znížiť deficit verejných financií, dodržať záväzné ukazovatele znižovania deficitu, zároveň ale poukazujem na to, že sa tak deje spôsobom, ktorý je neudržateľný, ktorý pomáha teraz krátkodobo v najbližších rokoch, ale spôsobí obrovské problémy v dlhodobejšej budúcnosti, a preto za tieto správy nebudem ani ja, ani moji kolegovia z poslaneckého klubu SDKÚ-DS hlasovať.
Ďakujem pekne.

Áno, ďakujem. Ja by som rád korigoval niektoré vaše vyhlásenia, pán poslanec, ktoré ste mali teda v rámci tejto rozpravy, pretože z môjho pohľadu práve vaša interpretácia, vaše podanie niektorých faktov nebolo, nebolo celkom objektívne. V prvom rade je určite nespochybniteľný fakt, že rozpočet, ktorý ste plánovali na tento rok, podhodnotil v príjmovej časti niektoré položky a zároveň nerozpočtoval niektoré hrozby, ktoré sa ukázali ako reálne vo výdavkovej časti. A pokiaľ sa bavíme k tým jednotlivých položkám v rámci teda tej interpretácie stavu, ako ste to pomenovali, ak hovoríme o tom, že odhad Medzinárodného menového fondu bol menší z hľadiska, z pohľadu deficitu, ako teda deklarovalo ministerstvo financií. Ten dôvod je aj ten, že Medzinárodný menový fond pracoval s informáciami, ktoré boli staršieho dáta, myslím, že prvý, prvý kvartál tohto roku. Čo sa týka tej digitálnej dividendy vo výške 40 mil. je fakt ten, že jednoducho neboli, neboli vytvorené legislatívne rámce a legislatívna úprava na to, aby sa táto digitálna dividenda mohla inkasovať v tomto roku. Ak hovoríme o samosprávach, tak čo sa týka samospráv, tam došlo naozaj len k zreálneniu výpadku príjmov, ktorý na tento rok sa ukazuje ako teda reálny.
Ak hovoríme o núdzových zásobách ropy, a teda výške 95 mil. na výdavkovej časti, samozrejme, riešenie tohto problému bolo spomalené, alebo jednoducho sa sťažilo aj tým spôsobom, že vo vedení, vo vedení štátnych hmotných rezerv došlo, došlo po škandále ako k personálnemu rozvratu a jednoducho nebolo možné tento problém riešiť. K tým ostatným číslam sa, bohužiaľ, z hľadiska času nedostanem.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Chcem sa poďakovať pánovi poslancovi Miklošovi za to, že jasne zdokumentoval aj číslami údaje, ktoré boli prezentované tu už niekoľko mesiacov, aj pred odôvodnením zmien a zásahov do druhého piliera, ktoré boli odôvodňované údajným výpadkom 500 miliónov. Je realitou, že rozpočet sa vždy vyvíja v niektorých položkách lepšie, v niektorých horšie, a v niektorých položkách, keď sa aj podľa tejto správy vyvíjal horšie za 500 mil. aj z uvedených správ, ktoré tu máme pri tomto bode rokovania, a z čísiel, ktoré pán poslanec zdokumentoval, jasne vidieť, že takmer za 500 mil. máme aj položky, ktoré sa vyvíjajú pozitívne včítane tých núdzových zásob ropy, včítane realokácie v rámci regionálneho operačného programu. Že jasne tu bolo dokázané, že 500 mil. eur je len a len bublina. K tej druhej téme, ktorú pán poslanec zdôraznil, a to je téma udržateľnosti, chcem upozorniť popritom, že sú vládnou stranou pretláčané najmä zlé zásahy do Zákonníka práce, do zvyšovania daní a odvodov, považujem práve zvyšovanie priamych daní za zásadnú chybu takisto z hľadiska udržateľnosti našich verejných financií, pretože tým, že vláda ruší rovnú daň a chce zvyšovať priame dane, tak ohrozuje de facto výber daní, ohrozuje príjmovú časť rozpočtu. Je iluzórne si myslieť, že pri zvyšovaní daní dosiahneme tie čísla, ktoré si vláda vymyslela. Čiže myslím si, že tancuje na tenkom ľade a že tie príjmy sú aj z hľadiska udržateľnosti veľmi, veľmi podhodnotené.