7. schôdza

Ďakujem pekne. O vystúpenie v rozprave požiadal pán minister. Týmto mu dávam slovo pred blokom ústne prihlásených, ktorý bude nasledovať.
Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Chcem poďakovať za tú korektnú rozpravu a príspevky a rád by som zodpovedal na niektoré tie otázky, ktoré tu zazneli. V prvom rade chcem povedať, že Slovenská republika vidí svoje miesto v jadre Európskej únie, a je jasné, že Európska únia po tejto kríze bude viac integrovaná, že hovoríme o takej miere integrácie, ktorú sme si pred troma-štyrmi rokmi ani nedokázali predstaviť. Banková, o tom niet pochýb, menová je na stole, politická otázka je kedy, ako, do akej hĺbky, ale pre nás tie red lines naše sú, samozrejme, správna rovnováha, presun kompetencií znamená aj presun zodpovednosti. Nemôžeme si zobrať z našich rúk tie kompetencie, kde sme dokázali, že ich, vieme s nimi narábať a vieme ich, zvládať ich dobre, napríklad bankový dohľad. Nemôžeme, ani nebudeme súhlasiť s takou bankovou úniou, ktorá by umožňovala presun, transfer príjmov alebo z našich bánk do materských bánk, alebo naopak, transfer tých toxických príjmov smerom do našich bánk. Čiže ten správny balans to je, jedna z jasných červených línií. A druhá vec je ten, kompetencie rovná sa aj zodpovednosť.
Ďalší princíp, ktorému, o ktorom Slovenská republika hovorí, a ja som ho pomenoval zodpovednosť a solidarita. Alebo solidarita so zodpovednými. Nemôžeme žiadať o solidaritu, pokiaľ sme neukázali, že splníme našu domácu úlohu a že sme ochotní urobiť naozaj aj ťažké, nepopulárne opatrenia. V tom prípade, že sme to urobili, potom Európska únia by mala ukázať svoju solidaritu.
Ďalší princíp, ktorý presadzujeme, keď hovoríme o tom, ako by mala vyzerať nová Európska únia, je demokratická legitimita. Všetko to, čo robíme, musí mať podporu našich občanov a musí napĺňať demokratické procesy. V opačnom prípade ani tie najgeniálnejšie riešenia nebudú kredibilné a nebudú úspešné, pokiaľ naši občania nebudú rozumieť tomu, čo robíme. A tu sa ukazuje vo väčšine krajín Európskej únie, že tá línia vnútri politických debát dnes nebeží medzi pravicou a ľavicou, ale skôr medzi štandardnými politickými stranami a novovznikajúcimi hnutiami, subjektmi, ktoré reagujú na súčasnú krízu, ktoré sa prejavili v mnohých krajinách Európskej únie, ktoré prichádzajú so zázračnými riešeniami, ktoré sľubujú, že to vedia urobiť tak, aby to nebolelo, a tá zodpovednosť štandardných strán, ktoré vedia, že bezbolestné riešenie neexistuje, je veľmi dôležité a ja som rád, že Slovensko je jedna z tých krajín, ktorá tú mieru toho konsenzu naozaj má.
Ďalší princíp, ktorý zdôrazňujeme, je, že Európska únia ani v časoch zložitých, cez ktoré v súčasnosti prechádza, nesmie rezignovať na svoju úlohu globálneho hráča, že sila Európskej únie bola vždy v tom, čomu sa hovorilo leading by example, samotný náš príklad toho, ako fungujeme, bol inšpiráciou pre krajiny v našom susedstve. Trošku sme zanedbali túto funkciu alebo túto našu zodpovednosť globálnu, a že nesmieme zabudnúť, že krajiny západného Balkánu, východného partnerstva, južného Stredomoria očakávajú, že Európska únia bude túto úlohu hrať. Takže sme otvorení diskusii o všetkých otázkach. Slovensko definitívne patrí k tým krajinách, ktoré sú za väčšiu mieru európskej integrácie, pretože charakter našej ekonomiky, geografická poloha našej krajiny nás k tomu predurčujú. Každé obmedzenia európskej integrácie na nás doľahnú veľmi výrazne, ale ešte raz, to, nesmie sa to negatívne odraziť na tých kompetenciách, ktoré považujeme za vitálne, a v tých oblastiach, kde sme dokázali, že my sme zodpovední a vieme si našu domácu úlohu splniť.
Pokiaľ ide o eurobondy, v prvom rade chcem povedať, sme otvorení diskusii o všetkých otázkach, ale na eurobondy zatiaľ nedozrel čas. Nemôžu byť vnímané eurobondy ako prostriedok na delenie dlhov, alebo teda na to, že tí, ktorí plnia si svoje, ktorí sú zodpovední a plnia si domácu úlohu, budú platiť za tých, ktorí neplnia. Nesmú byť, nesmú byť vnímané ako náhrada za reformu. To znamená, až potom, keď bude táto mentálna línia akceptovaná vo všetkých členských krajinách Európskej únie, keď budú mechanizmy, ktoré by umožnili, že tieto eurobondy nemôžu byť zneužívané ako na to, aby znížili tlak na vnútorné reformy. Potom sa o tom môžeme rozprávať. Hovorí sa, najskôr o desať rokov. Ja som vždy opatrný, keď hovorím o termínoch. Jednoducho tému ako takú zo stola nezhadzujeme, ale nedozreli sme k tomu, aby sme o nej hovorili konkrétne.
K pondelkovému stretnutiu ministrov zahraničných vecí jedenástich členských krajín Európskej únie vo Varšave. O tejto téme tu už bola v týchto priestoroch diskusia, pamätáte sa, je to, bolo to záverečné stretnutie tejto skupiny, ktoré, ktoré prvé sa konalo 20. marca z iniciatívy nemeckého ministra zahraničných vecí Guida Westerwelleho, je to cenný príspevok do diskusie. Nič menej, nič viac. To, čo som povedal prvýkrát, to opakujem aj teraz, pretože viem, o čom hovorím. Po prvé, všetci títo ministri vystupujú vo svojej osobnej kapacite, nemajú mandát svojich vlád, ani Guido Westerwelle nemá mandát nemeckej spolkovej vlády. Dávajú k dispozícii svoju kapacitu k tomu, aby debatu o Európskej únii, ktorú potrebujeme, aby ju posunuli ďalej, a to je vítané. Ten dokument nemá záväznosť, ten dokument nie je ani spoločným názorom všetkých jedenástich. My sme boli prizvaní istým spôsobom, krajiny Vyšehradskej štvorky, aby sme participovali na príprave toho dokumentu prostredníctvom Poľska, ktoré je tam členom, a ukázalo sa, že aj štyri členské krajiny V4 majú odlišné názory v celom rade konkrétnych detailov. Ten materiál je veľmi konkrétny, čo môže byť jeho výhoda, a zároveň aj jeho nevýhoda práve preto, že celý rad tých postulátov, ktorý je v ňom prezentovaný, bude neprijateľný. Ale myslíme si, že debata je dobrá vec, potrebujeme diskutovať a toto je formát, ktorý pochopiteľne má svoju kredibilitu, čiže teraz tento materiál bude odovzdaný prezidentovi Van Rompuyovi, prezidentovi Barossovi, aby ho zobrali do úvahy pri ďalších diskusiách a úvahách o budúcnosti Európy.
Pokiaľ hovoríme o integrácii západného Balkánu a osobitne Srbska, zajtra, pardon, pozajtra budem v Belehrade na ďalšej návšteve. Stretnem sa so všetkými najvyššími činiteľmi, budeme hovoriť, samozrejme, o tejto téme. Srbsko je dôležitá krajina západného Balkánu, najväčšia krajina západného Balkánu, ale pre Srbsko musí platiť ten istý princíp ako pre všetkých ostatných, a to je, že Európska únia a európska integrácia je o reformách. To nie je o tom, že my prichádzame do Európskej únie, ale o tom, že my budujeme Európsku úniu v našich krajinách, že zvyšujeme štandardy v právnom štáte, vymožiteľnosti práva, v ekonomickej voľnosti a v oblasti ochrany ľudských práv a tak ďalej, a tak podobne. A vlastne členstvo v Európskej únii, a my to vieme veľmi dobre na Slovensku, je len tým, tou pečiatkou, ktorá vám potvrdí, že ste sa stali kompatibilní. My sme urobili veľa chýb na Balkáne a osobitne v Srbsku, my hovoríme Európska únia, tým, že sme prispôsobovali našu kondicionalitu politickým kalendárom, že sme si vybrali dobrých a zlých chlapcov a že sme pomáhali dobrým chlapcom, a preto sme im niekedy dávali darčeky, ktoré si neodpracovali a dopadli sme tak, ako sme dopadli, že dobrí chlapci sú v opozícii a máme do činenia s niekým iným, čo zase len ukazuje, že toto je princíp, ktorý je založený na kondicionalite, na rešpektovaní pravidiel. A to platí tak pre veľkého ako pre malého. Slovenská republika pomáha, bude pomáhať Srbsku, pochopiteľne o tom, to si nemusíme tu vysvetľovať, máme na to celý rad dôvodov. Tak ako pomáhame aj ostatným krajinám západného Balkánu, hovoriť o termínoch je ťažké až nemožné, veď vieme, že to sa nedá. Čo musí Srbsko urobiť v tejto chvíli, je splniť tie záväzky, ktoré prevzalo na seba vo februári, keď mu bol udelený kandidátsky štatút. To sú tri podmienky, ktoré nie sú zatiaľ naplnené, keď budú splnené, a je dobre, že nová vláda sa k tomu hlási, k týmto záväzkom, a mieni ich splniť, tak bude sa hovoriť o tom, čo treba urobiť pre to, aby sa otvorili prístupové rokovania. Dá sa to reálne stihnúť do konca roka? Nedá. To znamená reálny termín najskorší, ale hovorím, to je, to je čistá špekulácia, je polovica roku 2013, za predpokladu, že si Srbsko bude robiť svoje domáce úlohy. A pochopiteľne, kľúč k ďalšiemu napredovaniu Srbska je pokračovanie dialógu medzi Belehradom a Prištinou, či sa to niekomu páči, alebo nie, je to realita. A zase je dobré, že aj nový prezident aj nová vláda sa k tomuto záväzku hlásia a deklarujú, že sú pripravení v tomto procese pokračovať. Našou zodpovednosťou ako Európskej únie je nepresoliť to a nežiadať od Srbska priskoro, príliš rýchlo viac, než je Srbsko v tomto dialógu schopné z objektívnych dôvodov urobiť. A môžem vás ubezpečiť, že v tomto duchu ja komunikujem na pôde Európskej únie aj s mojimi partnermi, aby nepodľahli nejakému pokušeniu, naložiť na ten tanier Srbsku príliš veľa, až sa to jedlo stane neatraktívne pre Srbsko.
Pokiaľ ide o východné partnerstvo, objektívna realita je taká, že východné partnerstvo neponúka perspektívu členstva, dobrá vec na tom je, že ani ju nevylučuje. To znamená, že čo bude výsledkom východného partnerstva, je v rukách východných partnerov. Zatiaľ naozaj najlepším žiakom v tej triede je Moldavsko, ale každá z tých krajín je, je veľmi dôležitá pre Slovensko, pochopiteľne Ukrajina, Bielorusko ako naši, nám geograficky najbližšie krajiny.
Pokiaľ ide o Bielorusko, viete, že začína vlastne proces parlamentných volieb, 23. v nedeľu má Bielorusko parlamentné voľby. My, tak ako sme vždy podporovali, podporujeme všetkých tých, ktorým záleží na tom, aby Bielorusko bolo demokratickou krajinou. Žiaľ, je jasné, že prezident Lukašenko sa už definitívne rozhodol, že sa nebude ani pretvarovať, že by do tejto skupiny chcel patriť. Robíme to prostredníctvom našej rozvojovej pomoci, prostredníctvom našich mikrograntov a hlavne prostredníctvom spoločnej politiky Európskej únie, ktorá viackrát sa Bieloruskom zaoberala v tomto roku. Na nedávnom stretnutí s mimovládnymi organizáciami na Slovensku sme konštatovali, že upadol záujem našich mimovládiek o Bielorusko, aj sa výrazne zredukovali ich aktivity v Bierolusku, čo je škoda, lebo to partnerstvo medzi štátom a mimovládkami v Bielorusku bolo vždy účelné. Rozumiem aj tomu, že Lukašenko prijíma také zákony, ktoré takmer dokonale znemožňujú akúkoľvek pomoc alebo aktivizáciu bojovníkov za demokraciu občianskych aktivistov, a že teda tým spôsobom ľudí znechucuje, ale rezignovať na to nemôžeme, lebo Bielorusko nie je Lukašenko, a nesmieme na to zabúdať, že za osobou toho diktátora je krajina, na ktorej by nám malo záležať a musí nám záležať.
Pokiaľ ide o Ukrajinu, potešil som sa z tých príspevkov a osobitne teda z príspevku pána poslanca Dzurindu, lebo mám pocit, že si sa posunul za ostatné mesiace a prevzal si našu filozofiu toho, že potrebujeme mať kritický dialóg s Ukrajinou, pretože ešte v júli, alebo niekedy tak, ste nám hovorili, že netreba s Ukrajinou komunikovať, lebo už tam bol Barosso aj Füle a už všetko povedali, a ja som stále hovoril, že naopak, my sme sused, máme voči Ukrajine zodpovednosť a musíme a máme aj právo a máme aj všetky predpoklady pre to, aby sme im hovorili aj veci, ktoré sa im nebudú páčiť, pretože jednoducho to s nimi myslíme dobre. To znamená kritický dialóg s Ukrajinou je to, čo Slovensko presadzuje bilaterálne aj na pôde Európskej únie, tá debata v EÚ nie je ľahká, povedal by som to zjednodušene, čím je krajina vzdialenejšia geograficky Ukrajine, tým radikálnejšie a jednoznačnejšie, čiernobielejšie vidia to dianie a naopak. Takže Slovensko patrí medzi tých, ktorí hovoria, že by nám nemalo byť jedno, či budúcnosť Ukrajiny je v euroatlantickej integrácii, alebo v euroázijskej integrácii.
No a posledná poznámka k národnému konventu prebieha, ukončila sa prvá fáza, prebieha druhá fáza. Na základe príspevkov našej slovenskej rozvojovej pomoci, a vykonáva tie konkrétne iniciatívy SFPA, ktorá tam má dobré kontakty a dobrú históriu. A na záver, ja som už predoslal v mojom úvodnom slove, že predkladanie tohto materiálu je v tomto roku špecifické, veď je koniec septembra, a my hovoríme o zameraní zahraničnej politiky, je to tým, aký bol politický kalendár. To znamená, že normálne by sme mali o takomto materiáli hovoriť niekedy v marci, najneskôr v apríli, preto som sa snažil v mojom vystúpení doplniť ten text toho dvadsaťstranového materiálu, do ktorého sa zmestí to, čo sa tam zmestí. O to, čo sa medzitým udialo, aké sú naše aktivity, a o to, čo sa dá už vyčítať z konkrétnych krokov slovenskej zahraničnej politiky.
Ďakujem, pani predsedajúca.

Ďakujem, pán minister. Na vystúpenie pána ministra dvaja páni poslanci s faktickými poznámkami. Pán poslanec Osuský a pán poslanec Dzurinda. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Nech sa páči, pán poslanec Osuský.

Ďakujem pekne. Z vystúpenia pána ministra by som podčiarkol dve veci, zhodou okolností tú prvú ešte zmenil aj v prvom bloku, keď hovoril o možnostiach, úlohách a pozícii poslancov, ktorá je predsa trošku iná ako úloha diplomatov a ministerstva zahraničných vecí i v oblasti zahraničnej politiky. Je to dobrá téma a aktuálna sa stala i v tom druhom vystúpení pána ministra, keď zmienil túto nedeľu, keď sú voľby v Bielorusku. Zhodou okolností je Národná rada členom Parlamentného zhromaždenia OBSE. To je platforma poslanecká a musím povedať, že keď som sa stal v minulom volebnom období vedúcim delegácie Parlamentného zhromaždenia OBSE, tak nám vo Viedni rozdali brožúru o účasti jednotlivých parlamentov na nosnej úlohe Parlamentného zhromaždenia, a to sú pozorovateľské misie vo voľbách. Na rozdiel od Česka, ktoré sa z dvadsiatich siedmich klasifikovaných volieb zúčastnilo svojimi pozorovateľmi dvadsiatich troch, Slovensko sa zúčastnilo v roku 2006 až 2010 dvoch z dvadsiatich siedmich volieb, čo je katastrofa. Je to neporovnateľne horšie ako i chudobné, a my si o nich často myslíme, že "horšie" krajiny ako sme my. Teraz je za niekoľko dní čas volieb v Bielorusku. Predpokladám, že by mi Lukašenkov režim už nedal povolenie vstúpiť na územie tejto diktatúry, ale myslím si, že, a to hovorím do vlastných radov, nie vám, pán minister, ale keďže ste to zmienili, je to namieste, aby sme aspoň tu si to povedali, že ak naša Národná rada nechce byť na hanbe v plnení elementárnej úlohy Parlamentného zhromaždenia OBSE, mala vyslať do Bieloruska na voľby takých poslancov, ktorí by vycestovacie alebo vjazdné povolenia dostali. To isté platí pre voľby na Ukrajine a podobné. Žiaľbohu, sme na hanbe.

Pán poslanec Dzurinda.