7. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem aj za toto vystúpenie v rozprave, ktoré poukázalo na pomerne zásadný problém. Pán kolega, neviem, kde ste boli, keď pred rokom okresný predseda SaS v Detve inicioval ako prvý petíciu proti ťažbe v Detve a keď vtedy bol na čele toho hnutia, ktoré vzniklo naozaj zdola a v podstate vyvolalo celú verejnú diskusiu o tejto téme. A je ale dôležité o tom hovoriť, čiže som rád, že na konci po dlhom čase si sa aj ty rozhodol pridať k tomuto.
Možno by som poukázal ešte aj na iné problémy, pretože tento zákon naozaj rieši to, čo si myslím, že sa s tým dá súhlasiť, jednoducho nech si občania v zmysle aj pravidiel priamej demokracie na svojom území vo svojej obci rozhodnú, kedy sa tam môžu hádzať petárdy a kedy nie.
Čo však, ak porušovateľom toho kľudu, tým narušiteľom priestoru nie sú občania, ale je štát? Chcel by som poukázať na prípad Rusoviec, kde je to práve štát, ktorý má policajnú strelnicu priamo pri ľudských obydliach a doslova pár desiatok metrov od domov, kde bývajú ľudia, a narúša tým celý život a chod v obci. Takisto moji kolegovia, ako Marián Greksa, na to upozorňujú, boli už protestovať pred ministerstvom vnútra. A možnože iba ako takú ideu do diskusie, keď už riešime hádzanie pirátov a petárd v obciach, mali by sme sa zaoberať aj tým, ako možno štát a jeho orgány narušujú život v obci napríklad tým, že hore-dole lietajú zblúdené guľky v blízkosti domov ľudí, ktorí bývajú v Rusovciach, že sa tam celý deň strieľa, lietajú tam vrtuľníky a že keď vôbec chcú nejakého svojho spoluobčana v Rusovciach pochovať, tak musia prácne a byrokraticky aspoň na hodinu vybavovať prerušenie takéhoto rušenia kľudu zo strany štátnych orgánov.
Ďakujem veľmi pekne.

Pani poslankyňa Nicholsonová, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ďakujem aj za vystúpenie. Ja viem, že ten poslanecký návrh zákona predstavuje len čiastkovú úpravu v zákone o výbušninách, mňa ale trochu zarazilo to, že ministerstvo hospodárstva odporučilo neschváliť tento poslanecký návrh, neprijať ho, pretože vraj pripravuje komplexne nový zákon o výbušninách. A ja by som sa chcela opýtať v tejto súvislosti, že kedy ho mienia predložiť, lebo pokiaľ viem, on je hotový v šuflíku už minimálne dva roky, my sami ešte na ministerstve práce sme mali k tomu rozporové konania, kde sme vyriešili ten rozpor. A vieme veľmi dobre, že od toho nešťastia v Novákoch uplynulo, mám taký pocit, že už viac ako päť rokov. Takže to je otázka skôr na tých, ktorí tu nie sú, ale veľmi by ma to zaujímalo. Ďakujem.

Chcete reagovať, pán poslanec? Áno. Nech sa páči.

Tak ja si myslím, že snahy a tendencie dotknúť sa dvoch tých základných zákonov, ktoré upravujú ťažobnú činnosť, tu budeme toho svedkom. A ja som nedodal, a to chcem len doplniť teda, že tá výzva teda bola, že či pán predkladateľ v prípade, že by došlo k predloženiu účelového pozmeňováku, ten návrh stiahne. Ale, samozrejme, a tu chcem vyjadriť moje presvedčenie, nepredpokladám, že by bol priamo predkladateľ nejaký, by som povedal, vedomý si toho, že k niečomu takému môže dôjsť. Čiže to chcem len korigovať. Ďakujem pekne.

Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Navrhovateľ sa chce vyjadriť k rozprave.
Nech sa páči.

Takže dovoľte mi, aby som sa v krátkosti vyjadril k rozprave. Priznám sa, že som nečakal, že sa bude uberať takýmto smerom a asi som trochu aj prekvapený, ale som rád, že pán poslanec Hlina upozornil aj na isté veci, ktoré môžu hroziť z otvorenia banského zákona. Ja však chcem ubezpečiť nielen ctených kolegov, ale aj verejnosť, že zámienkou predkladateľov naozaj nebolo nič iné, len ako ochrana zdravia a bezpečnosti našich občanov. V podstate ten zákon z roku 1988 logicky nepredpokladal, že v ´89. sa zmení režim a že tu nastane voľný pohyb tovaru a že sem zo zahraničia budú dochádzať pyrotechnické výrobky, ktoré naozaj po tom ´89. roku dosť zásadným spôsobom začali strpčovať život ľuďom v mestách a v obciach. A práve na základe tej iniciatívy zdola, na základe sťažností a negatívnych skúseností boli nútené mestá a obce prijať isté regulácie, ktoré sa týkajú používania zábavnej pyrotechniky.
V každom, takmer v každom väčšom meste, ako som už spomínal, je prijaté nejaké všeobecne záväzné nariadenie, ktoré upravuje používanie pyrotechniky, a nie sú s tým absolútne žiadne problémy. Ľudia to akceptujú, nie sú ani sťažnosti, dokonca ani firmy, ktoré sa zaoberajú dovozom a predajom tejto zábavnej pyrotechniky, nemajú s tým absolútne žiadny problém.
Paradoxne o možno 10-15 rokov existencie takýchto všeobecne záväzných nariadení prokuratúra začala preskúmavať platné všeobecne záväzné nariadenia, ktoré v mestách fungujú, a označila ich ako protizákonné práve z tohto dôvodu, že uvedený zákon z roku 1988 nedáva možnosť mestám a obciam prijímať takéto regulačné opatrenia, a prokuratúra začala podávať protesty a obce sú nútené alebo povinné ich zrušiť.
Ja chcem preto upozorniť a chcem vás poprosiť o podporu tohto zákona aj napriek tomu, že ministerstvo hospodárstva pripravuje novelu, komplexnú novelu banského zákona, pretože kým sa tá novela dostane do tejto snemovne, kým bude prerokovaná, kým začne platiť, dovtedy naozaj môžu byť napáchané dosť veľké škody, pretože niektoré obce už boli nútené zrušiť tieto všeobecne záväzné nariadenia a môže sa stať, že naozaj sa začne tá pyrotechnika a výbušniny používať na hociktorom mieste, hocikde a v hociktorom čase. Dokonca my sme mali negatívne skúsenosti, že sa používala táto zábavná pyrotechnika aj vo vnútroblokoch bytových domov, kde bývali mladé rodiny a naozaj to bola nepredstaviteľná situácia.
Čiže naozaj sa jedná o zmenu zákona, ktorá sa týka len tejto časti, a ja môžem verejne vyhlásiť, že nie je naším záujmom absolútne tam nič vkladať, nemá to nič, žiadnu súvislosť s ťažobnými právami, s ťažobnými spoločnosťami. Dokonca ja si myslím, že k tomu nedôjde, pretože aj kolegovia, niektorí, zo SMER-u sa ma pýtali, je tu viacero primátorov a starostov, kde taktiež prokurátor napadol takéto všeobecne záväzné nariadenia, a tiež sa ma pýtali, či tým neplánujeme nič iné a že či to nie je len zámienka na vsunutie nejakého pozmeňovacieho návrhu, ktorý by sa mal týkať úpravy napríklad ťažobných práv. Nie. Nie je to tak. Jedná sa čisto o možnosť dať obciam právo rozhodovať o tom, ako sa bude na ich území pyrotechnika a výbušniny používať.
Už viackrát v rozprave, aj napríklad pri zákonoch, ktoré predkladal pán minister školstva Čaplovič, sa hovorilo o princípe subsidiarity. Ja si myslím, že toto je ukážkový príklad princípu subsidiarity, o ktorom hovorí nielen vládna strana SMER, ale aj Európska únia.
Takže ja vás poprosím, aby ste dali tomuto zákonu šancu, aby ste ho posunuli do druhého čítania.
Ďakujem, pani predsedajúca, skončil som.

Chce zaujať k rozprave stanovisko spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Podľa schváleného programu pristúpime k prvému čítaniu o návrhu poslancov Ľudovíta Kaníka, Pavla Freša a Viliama Novotného na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona je uverejnený ako tlač 148. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 134.
Teraz dávam slovo poslancovi Ľudovítovi Kaníkovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán poslanec.

[Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ľudovíta Kaníka, Pavla Freša a Viliama Novotného na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, tlač 148.]

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážené plénum Národnej rady, súčasná slovenská spoločnosť sa borí s mnohými problémami. Ani jeden nemožno bagatelizovať, ani jeden nie je malý. Máme tu, žiaľbohu, strašné množstvo veľkých problémov. Zákon, ktorý predkladám spolu s kolegami, sa dotýka jedného z najväčších, dnes už najväčších, problémov Slovenska. Tento problém rastie. To je ďalšie negatívum danej situácie. Tento problém nie je veľký a zhruba rovnako veľký po celú dobu, ale tento problém sa stáva stále naliehavejším a naliehavejším. Preto odkladať riešenie tohto problému, tváriť sa, že to nie je až také zlé, zľahčovať to rôznymi argumentmi a zámienkami, naozaj nie je dobrou správou, nie je dobrou vecou pre občanov Slovenska.
Na mnohých miestach Slovenska, na niektorých omnoho viac ako v iných oblastiach, ale sú regióny, ktoré s tým zápasia veľmi silno a veľmi tvrdo a naozaj sa boria s týmto problémom, existuje situácia, že vznikajú čierne stavby, ktoré nielenže sú čiernymi, nielenže vznikli bez stavebného povolenia a potrebnej dokumentácie, ale sú postavené na cudzích pozemkoch. Mnohokrát na súkromných pozemkoch. Mnohokrát na pozemkoch ľudí, ktorí napriek tomu, že im ústava zaručuje ochranu súkromného vlastníctva, vzhľadom k legislatíve a vzhľadom k skupine občanov, ktorí takto zneužívajú systém, sa nevedia brániť.
Prečo je tomu tak? Prečo sa nevedia brániť? Prečo nie je v súčasnej legislatíve dostatok možností nato, aby sa vlastníci svojich pozemkov domohli práva, aby sa domohli ochrany svojho súkromného vlastníctva, ktoré im zaručuje ústava?
Z jedného jednoduchého dôvodu. Neexistuje úcta pred zákonom u neprispôsobivých skupín obyvateľstva. Neexistuje možnosť dosiahnuť súčasnou legislatívou nápravu, pretože priestupky, ktorými väčšinou toto konanie je, sa nedajú vymáhať. Nedajú sa aplikovať tresty pre poberateľov sociálnych dávok. Táto veľká skupina obyvateľstva, žiaľbohu, veľká skupina obyvateľstva, požíva absolútnu priestupkovú imunitu.
Nemôžme sa na tento stav prizerať ďalej nečinne. Občania od nás žiadajú nápravu, pretože naozaj existuje niekoľko konkrétnych prípadov. Stretol som sa s mnohými ľuďmi, ktorí sú atakovaní touto situáciou, ktorí dennodenne strádajú, ktorí dennodenne sú pod psychickým tlakom, mnohokrát aj fyzickým, a sú bezmocní. Aký majú pocit z tejto krajiny, z jej možností ochrany ich ako poctivých a slušných občanov tejto krajiny, keď im ani úrady, ani zákon, ani nikto nevie podať pomocnú ruku?
Tieto problémy, toto je len jeden, toto je vrchol ľadovca, ktorý je možno najviac vypuklý pri nedodržiavaní zákona, nedodržiavaní priestupkového zákona a nemožnosti vymáhať od konkrétnej skupiny obyvateľstva, skupiny obyvateľstva, ktorá je poberateľom sociálnych dávok, dodržiavanie tohto zákona. Ale tento problém je najvypuklejší, pretože sa dotýka nielen porušenia zákona, ale dotýka sa protiprávneho zaberania, rovno možno povedať, krádeže súkromného vlastníctva, na ktoré sa slušní občania môžu, žiaľbohu, len prizerať. Tolerovať tento stav, hľadať dôvody nato, prečo to ešte netreba riešiť, hovoriť o tom, že komplexné riešenia sú potrebné, je už neskoro. Už nemáme čas. Už včera bolo neskoro. A preto som presvedčený, že tieto problémy treba riešiť za pochodu. Treba riešiť hneď a okamžite, akonáhle sa ponúkne riešenie, aj keď parciálneho problému, a to potom vyskladá v konečnom dôsledku komplexné riešenie a bude urýchľovať prijatie komplexného riešenia.
Rečí, štúdií, diskusií a odkladaní problému - a za ten čas tento problém narástol do obrovských rozmerov - už bolo dosť. Ľudia od nás chcú činy. Ľudia chcú vidieť, že naozaj máme vôľu im pomôcť. Nie ich klamať nejakými sladkými rečami. To už naozaj počúvali za tie roky, ktoré tu boli mnohokrát, stovky, ba tisíckrát.
Preto predkladáme návrh zákona, ktorý zamedzí pokračovaniu tohto neduhu. Po jeho prijatí sa zastaví budovanie čiernych stavieb na cudzích pozemkoch. Toto je nevyhnutný krok pre to, aby sa mohli zložitejším a komplikovanejším prístupom v konečnom dôsledku vyriešiť aj tie stavby, ktoré na cudzích pozemkoch sú, a ďalšie nelegálne stavby, ktoré za desiatky rokov vznikli a ktoré na Slovensku nie sú ojedinelé. Ale bez tohto prvého kroku, bez kroku, ktorý bude znamenať, že už nikdy sa nebude môcť postaviť nelegálna čierna stavba na cudzom pozemku, nie je možné dospieť ani k dobrému a všeobecne akceptovanému a vyhovujúcemu riešeniu tohto ročitého neduhu, ktorý tu naozaj za desiatky rokov narástol.
Touto novelou zákona sa zavádza povinnosť odstrániť stavbu alebo akýkoľvek objekt zhotovený bez stavebného povolenia na cudzom pozemku a zároveň bez písomného súhlasu majiteľa pozemku. Odstránenie tejto stavby alebo objektu s výnimkou inžinierskych stavieb definovaných stavebným zákonom vykoná stavebný úrad na základe žiadosti vlastníka pozemku, na náklady majiteľa alebo nájomcu zhotovovanej stavby či objektu. Len takýmto spôsobom jasne definovanými právomocami, povinnosťami a krátkymi lehotami dospejeme k tomu, aby v situácii, keď sa začne, keď sa len začne niečo diať na pozemku akéhokoľvek vlastníka a tento vlastník požiada stavebný úrad o odstránenie stavby, pretože sa jedná o stavbu alebo objekt, alebo akúkoľvek činnosť na jeho pozemku bez jeho súhlasu a bez stavebného povolania, stavebný úrad bude konať.
Pretože štát je tu nato, aby chránil záujmy slušných občanov, a štát používa úrad, políciu a moc nato, aby donútil tých, ktorí zákon porušujú a nerešpektujú, aby tento zákon rešpektovali. Len takto môžme dospieť k tomu, že už žiadne nové stavby vznikať nebudú. Že každý, kto začne, skôr než dokončí túto stavbu, táto stavba bude zlikvidovaná.
Preto prípadné zlé interpretácie, ktoré sa pri diskusiách o tomto zákone objavili, by som chcel ešte v rámci úvodného slova vyvrátiť. Nejedná sa o masovú a plošnú likvidáciu a búranie nelegálnych stavieb a osád, ktoré tu za desiatky rokov vznikli. Jedná sa o stavby, ktoré budú začaté po účinnosti tohto zákona. Tento zákon je viac preventívny ako sankčný, pretože stačí raz, dva-, trikrát, aby bol aplikovaný, a je hneď každému jasné, a to si môžte byť 100-percentne istí, že to jasné bude, že každý pokus o postavenie stavby na cudzom pozemku bude zlikvidovaný úplne v zárodku. A to je to najdôležitejšie, čo potrebujeme, aby k takýmto stavbám ani nedochádzalo.
Keď stavby nebudú vznikať, nebude treba nič búrať. A keď bude treba niečo búrať, tak to budú základy alebo možno hromada stavebného materiálu, ktorý je pripravený na budovanie čiernej stavby. To je omnoho jednoduchší, lacnejší aj humánnejší spôsob, ako prizerať sa bezmocne na to, že tu jedna za druhou vzniká stavba na cudzom pozemku, len o tom viesť reči v krčme, len sa nad tým pozastavovať a rozčuľovať, ale v reáli nemôcť urobiť nič.
Hovoril som s mnohými starostami a predstaviteľmi samospráv, ktorých sa tieto veci bytostne dotýkajú a ktorí aj v prípade toho schválenia tohto zákona budú v priamom, budú priami realizátori tohto riešenia. A keď sme si vysvetlili súvislosti, vždy došlo k zhode. Áno, toto je riešenie, ktoré je najlacnejším riešením - nedovoliť postaviť stavbu, nedovoliť ju dokončiť, a tým pádom nedovoliť ju ani začať. Pretože keď nedovolíme dokončiť nelegálnu stavbu na cudzom pozemku, ďalší stavebník sa o to ani nepokúsi, pretože bude vedieť, že jeho úsilie je márne a zbytočné a že zákon tu platí pre všetkých. A to je to najpodstatnejšie, čo potrebujú občania Slovenska počuť. To, že zákon tu musí platiť pre všetkých, že budujeme spravodlivú spoločnosť. Spravodlivú spoločnosť, ktorá dokáže zabezpečiť dodržiavanie zákona pre všetkých bez ohľadu na to, či sú chudobní, alebo bohatí. Pretože ani sociálne postavenie neoprávňuje nikoho, aby zneužíval toto svoje sociálne postavenie na to, aby bol vyňatý spod zákona. Žiaľbohu, takúto situáciu dnes na Slovensku máme.
Vážené dámy, vážení páni, zároveň, keďže tento návrh zákona bol podaný dávnejšie a bol zaradený ešte na predchádzajúcu schôdzu Národnej rady, plynutím času a toho, že tu prerokúvame zákony, ktoré nemohli byť prerokované na letnej schôdzi, dochádza k technickému posunu, a preto dopredu avizujem, že v druhom čítaní v prípade, že tento návrh zákona získa vašu podporu, o čo vás prosím, bude potrebné niektoré technické veci upraviť, predovšetkým účinnosť zákona. Ale to je naozaj len technická záležitosť - posunúť účinnosť zákona. Pretože v tomto návrhu zákona, keďže naozaj bol predkladaný pred mnohými mesiacmi na rokovanie Národnej rady, je účinnosť zákona 1. október. Hovorím to preto, aby sme nemuseli v rozprave si vysvetľovať, že to nie je chyba, ale je to realita vyvolaná posunom prerokovania tohto zákona, a že bude potrebné, samozrejme, posunúť účinnosť tohto zákona na neskôr.
V závere svojej úvodnej reči by som chcel ešte raz na vás apelovať, vážené dámy, vážení páni. Viackrát sme sa v tomto pléne zaoberali problémom, ktorý súvisí s neprispôsobivými občanmi Slovenska, so zneužívaním sociálnych dávok, nerešpektovaní priestupkového zákona a z toho vyplývajúcich neduhov. Tieto debaty sú vždy široké, ale ja som presvedčený, že všetkým nám ide o to isté. Tu by nemal byť dôvod toho, kto predloží, alebo dôvod na odmietnutie tohto zákona, kto ho predloží. Na tomto by sme sa mali vedieť zjednotiť.
A dovolím si pripomenúť slová jedného z ministrov súčasnej vlády. Pri jednej z debát v tejto snemovni, v tomto volebnom období pán Kaliňák, minister vnútra, ktorý v tom čase sedel v snemovni, si zobral slovo a v reakcii na moje vystúpenie, kde som kritizoval a poukazoval na všetky tieto neduhy, ktoré som spomenul aj v tom svojom úvodnom slove, a aj som ukazoval smer, akým to môžme zmeniť, a to je, že nič nemôže byť zadarmo, zákon musí platiť pre všetkých rovnako a zároveň musíme vytvárať dostatok príležitostí na zabezpečenie práce aj pre nekvalifikovaných pracovníkov, sa postavil k mikrofónu a povedal: "Ja tieto riešenia jednoznačne podporím." Pripomínam to preto, lebo sú zachytené v zázname, samozrejme, ale ľudská pamäť nebýva dostatočne presná a toto sú dôležité slová a myslím si, že by mohli ukazovať na to, že pre takéto závažné problémy Slovenska je potrebné nájsť jednotu a nedeliť sa na opozíciu a vládnu väčšinu.
Tieto problémy trápia všetkých ľudí, ktorých sa dotýkajú, bez ohľadu na to, ktorú politickú stranu volili vo voľbách. A všetkých určite, máte s tým určite osobné skúsenosti, sa nás rovnako pýtajú, ako im vieme pomôcť, ako tieto problémy vyriešime a či máme na to nejaké riešenia. Keď sa budeme vzďaľovať a keď zostaneme opäť len pri rečiach a odkladaní riešení mimo iného, mimo toho, že to spôsobuje každodenné trápenie a možno aj ľudské tragédie ľuďom, ktorí tak žijú, je to obrovská voda na mlyn extrémizmu, ktorý takisto na Slovensku zapúšťa svoje korene. A dúfam, že o toto nikomu nejde a že každý je proti tomu, aby takéto riešenia začali, aby sa k nim začali ľudia utiekať a v nich videli svoju nádej.
Takže ešte raz, vážené dámy, vážení páni, prosím vás o podporu tohto návrhu zákona, ktorý je v prvom čítaní. Jeho posunutie do druhého čítania len otvára možnosť na dôslednú, hlbokú diskusiu a vylepšenia a doplnenia tohto zákona, pokiaľ bude z vašeho pohľadu potrebné tento zákon vylepšovať a upravovať. Ja za seba ako a za ďalších predkladateľov jednoznačne deklarujem, že sme ochotní vyjsť v ústrety všetkým predstavám a upozorneniam, ktoré by mohli tento návrh zákona vylepšiť. Ale to, čo môžme urobiť pre občanov celého Slovenska, je diskutovať o tom a riešiť tento problém a to môžeme urobiť v druhom čítaní.
Ďakujem za podporu.

Ďakujem, pán poslanec.
Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, poslancovi Martinovi Chrenovi. Nech sa páči.