7. schôdza

Vážená pani podpredsedkyňa, predsedajúca, vážení kolegovia, dovoľte k tejto veci, skúsim krátko.
Na Slovensku, keď sa otvárajú základné zákony, ktoré upravujú ťažobnú činnosť, to znamená 44/1988 banský zákon, ako aj zákon 51/1988 o banskej činnosti, tak verejnosť na Slovensku by mala spozornieť.
Prečo je zákon dobrý, ale kde sú ukryté nejaké, by som povedal, nástrahy, skúsim, skúsim povedať.
Najskôr však dovoľte jednu takú technickú poznámku. Chcem len povedať, aby to nebolo pochopené zle, lebo ony tie informácie majú tendenciu v čase a v priestore sa nejakým spôsobom meniť. Na piatkovom grémiu bolo povedané, že som ja tu niekoho monitoroval alebo neviem čo, že chcem monitorovať, tak upravujem, korigujem tie informácie, aby som nebol nejaké nekolegiálne monštrum. Ja som požiadal pána predsedu Národnej rady, aby uvoľnil do verejne prístupného, to znamená na internet, zábery všetkých kamier zo sály, čo verím teda, že nebude s tým problém. Čo by následne mohlo znamenať aj to, že tie zábery, by si niekto mohol dať tú robotu, že existujú softvéry, ktoré vlastne vás nabodujú ako v priestore a môže si to potom niekto vyhodnocovať ako priemernú obsadenosť stoličky, čiže toto bolo celé. Čiže je dosť možné, že keď sa uvoľnia zábery z kamier na internet, tak niekto si dá tú robotu, že to zosoftvéruje a bude vedieť vyhodnotiť priemernú vyťaženosť stoličky nejakého kolegu a dajme tomu vyhodnotí ju za schôdzu, za volebné obdobie a možno sa dožijeme veľmi prekvapivých výsledkov. Čiže toto som chcel korigovať, túto informáciu, hej, aby som ja tu nedopadol ako nejaký Kočner, alebo neviem kto, že či si, čiže ja som chcel len, proste toto bola moja, môj návrh, pevne verím, že pán predseda sa k tomuto, by som povedal, legitímnemu návrhu postaví čelom.
Ale vrátim sa naspäť k tomu, čo tu prejednávame. Je to v poriadku, ja nemám problém podporiť proste novelu zákona, ktorá bude korigovať proste to, že si niekto nakúpi a normálne sa v tom vyžíva a nakúpi si a strieľa a pomaly aj ani Silvester není. Čiže s týmto najmenší problém není.
Avšak poučený krátkymi skúsenosťami, mojimi, v parlamente mám takú trošku obavu, tí, čo sú v parlamente, možno ju majú tiež, ale tí už zrochovateli tak, že ich to nerozhodí. A ja to poviem možno na príklade toho IDS-ka, že na začiatku som si plietol podľa ministerstva hrušky s jablkami, ale na konci sme sa už dozvedeli, že teda mýto nebude do 2016, čipy budú, ale iba v nových autách. Viete, taký progres, však, ako to ide, keď sa človek moc pýta. Takže zo začiatku z nenápadného sme sa na konci dozvedeli, a dovolím si tvrdiť, že keby sme tlačili viac a tvrdšie, tak by sme sa tej pravdy dozvedeli ďaleko viac. Avšak prišla taká spása, že sa tesne pred hlasovaním zjavil pozmeňovák, ktorý mal politickú hodnotu, nemal významovú hodnotu, ale ja pripúšťam, že predkladatelia mali záujem to vylepšiť. Ten pozmeňovak je nulitný, ale pomohol a bude mať za úlohu pomôcť politickej prezentácii toho zákona. A aj pri tomto predkladanom návrhu zákona vyjadrujem určitú obavu, že k podobnej legislatívnej práci môže dôjsť, to znamená, že tesne pred hlasovaním sa zjaví pozmeňovák, ktorý bude mať na rozdiel od toho predchádzajúceho v IDS-ku nie politickú, ale významovú hodnotu, ktorá je pre niekoho veľmi dôležitá.
Ak by to niekoho zaujímalo, ja naozaj veľmi krátko poviem, že čo sa týka toho IDS-ka, že som si dal spracovať rešerš, ako to robia inde, a prišlo mi, teda v iných krajinách, a preložené to mám ináč ako, v Anglicku. Tak len tak poviem, že koho to zaujíma, že v Anglicku k pasívnemu čipu, kde u nás je to aktívny čip, to znamená, monitoruje, z Anglicka k pasívnemu čipu sa postavili asi tak, keď to zjednoduším, že veľmi jednoducho, nebláznite, nebláznite. A dokonca keby som to zacitoval, tak Veľká Británia sa postaví proti akémukoľvek návrhu na povinné umiestnenie e-callu do auta. Akémukoľvek, hej.
Čiže to je to, čo som tu hovoril, že to také porobníctvo, to taký testovací labák, ktorý stredoeurópska krajina vždycky častokrát plnila, hej, že ja si dovolím tvrdiť, že keby prišiel minister ako Počiatek - pán Počiatek prišiel sem s takým návrhom - do anglického parlamentu, tak ho oblejú vodou a vyhodia ho z parlamentu, avšak tu môže kľudne mne nadávať, že tomu nerozumiem... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, poďme k prerokovanému zákonu.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Áno. Súvisí to, samozrejme.
Vyjadrujem teda obavu, že aj k tomuto v zásade neškodnému návrhu zákona, ktorý tu predkladá pán Hrnčiar, sa tesne pred hlasovaním v druhom čítaní zjaví pozmeňovák vzhľadom k tomu, že zákon bude otvorený a upraví niektoré skutočnosti. Ako viete, Slovensko obletujú ťažiari aj z Cypru, ja už keď počujem Cyprus, tak sa mi panenky pretáčajú, ja už som normálne prekvapený z toho, že koľko firiem podniká v Cypre, hej, takže tuná tiež títo ťažiari, čo obletujú, tak tiež je ich domicium častokrát v Cypre, čiže to naozaj čaro toho Cypru je nevídané. A niektorí z nich si myslia, že prišli do Burkina Faso alebo Džibuti, alebo neviem kde.
Bol som na takej demonštrácii proti ťažbe zlata v Detve a v centre mesta má tá ťažobná spoločnosť kancelárie a na výveske bolo, že teda tak blahosklonne ponúka občanom Detvy dvakrát týždenne prístup na internet a k počítaču. Viete, keď niekto nepozná nejakú krajinu, myslí si, že tam skáču zo stromu na strom, tak prídete s takým akože, ako keď Španieli prišli k Indiánom, že trošku sklíčiek, zrkadielka a neviem, čo tak aj tu niekto prišiel do krajiny v strednej Európe v roku 2012 a ponúka občanom prísť sa, možnosť, zahrať na počítač. Ak však niekto takto pristupuje ku krajine, znamená to asi, že mal možnosť niekoho stretnúť a toho, koho stretol, by možno niekto povedal, že on im to všetko tam v tej krajine vybaví. Tam môžete lúhovať, inde už nemôžte, daň za vyťažené nerasty je 5 % - na zváženie - a podmienky mäkšie ako v Mongolsku. Viete, ak vám niekto takto uvedie krajinu, tak aj vy potom prídete s jedným starým počítačom, prenajmete si kanceláriu v centre Detvy a blahosklonne pozvete ľudí, aby sa prišli ku vám zahrať, a myslíte si, že ľudia vám budú ruky, nohy bozkávať, že kto prišiel.
Poviem, že neviem, kto takto predstavil Slovensko a sľúbil, že to všetko vybaví, chybička "se vloudila, chybička se vloudila", ľudia tu neskáču zo stromu na strom, počítače tiež máme, aj internet, a to, že lúhovanie je nebezpečné, tiež vieme. Procesy sa zastavili, na Slovensku sú, vďaka Bohu, ešte ľudia, ktorí si nenechajú orať na chrbte a ešte sa pritom usmievať. Ľudia v Kremnici, v Detve, samosprávy sa vzopreli a zatiaľ sa im darí. Protistrana však nespí, pokušenie je veľké, vylúhovať - obrazne aj doslovne - Slovensko je obrovským pokušením a to je tá moja obava, že sa bojím, že sa pred hlasovaním v druhom čítaní zjaví pozmeňovák, ktorý by menil existujúce nastavenie, existujúci status, a to tak, že dôjde k posilneniu pozície ťažobných spoločností.
Jak som povedal na začiatku, pre ťažbu na Slovensku sú dva základné zákony, to znamená tá 44-ka, 51-ka, a slovenská verejnosť musí byť v strehu, keď sa jeden z týchto dvoch zákonov otvára.
A ja chcem teda na záver poprosiť predkladateľa tohto návrhu, či vedia slovenskej verejnosti sľúbiť, že keby náhodou došlo k predloženiu takéhoto účelového pozmeňovacieho návrhu, ktorý by sa netýkal ich problematiky, ktorá je dobrá a ktorú treba kvitovať, ale by sa snažil upravovať niektoré iné náležitosti, či by v takomto prípade tento návrh zákona stiahli, aby sa aj oni nestali nejakou obeťou účelovej hry, kde na konci bude lúhovanie Slovenska.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem aj za toto vystúpenie v rozprave, ktoré poukázalo na pomerne zásadný problém. Pán kolega, neviem, kde ste boli, keď pred rokom okresný predseda SaS v Detve inicioval ako prvý petíciu proti ťažbe v Detve a keď vtedy bol na čele toho hnutia, ktoré vzniklo naozaj zdola a v podstate vyvolalo celú verejnú diskusiu o tejto téme. A je ale dôležité o tom hovoriť, čiže som rád, že na konci po dlhom čase si sa aj ty rozhodol pridať k tomuto.
Možno by som poukázal ešte aj na iné problémy, pretože tento zákon naozaj rieši to, čo si myslím, že sa s tým dá súhlasiť, jednoducho nech si občania v zmysle aj pravidiel priamej demokracie na svojom území vo svojej obci rozhodnú, kedy sa tam môžu hádzať petárdy a kedy nie.
Čo však, ak porušovateľom toho kľudu, tým narušiteľom priestoru nie sú občania, ale je štát? Chcel by som poukázať na prípad Rusoviec, kde je to práve štát, ktorý má policajnú strelnicu priamo pri ľudských obydliach a doslova pár desiatok metrov od domov, kde bývajú ľudia, a narúša tým celý život a chod v obci. Takisto moji kolegovia, ako Marián Greksa, na to upozorňujú, boli už protestovať pred ministerstvom vnútra. A možnože iba ako takú ideu do diskusie, keď už riešime hádzanie pirátov a petárd v obciach, mali by sme sa zaoberať aj tým, ako možno štát a jeho orgány narušujú život v obci napríklad tým, že hore-dole lietajú zblúdené guľky v blízkosti domov ľudí, ktorí bývajú v Rusovciach, že sa tam celý deň strieľa, lietajú tam vrtuľníky a že keď vôbec chcú nejakého svojho spoluobčana v Rusovciach pochovať, tak musia prácne a byrokraticky aspoň na hodinu vybavovať prerušenie takéhoto rušenia kľudu zo strany štátnych orgánov.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ďakujem aj za vystúpenie. Ja viem, že ten poslanecký návrh zákona predstavuje len čiastkovú úpravu v zákone o výbušninách, mňa ale trochu zarazilo to, že ministerstvo hospodárstva odporučilo neschváliť tento poslanecký návrh, neprijať ho, pretože vraj pripravuje komplexne nový zákon o výbušninách. A ja by som sa chcela opýtať v tejto súvislosti, že kedy ho mienia predložiť, lebo pokiaľ viem, on je hotový v šuflíku už minimálne dva roky, my sami ešte na ministerstve práce sme mali k tomu rozporové konania, kde sme vyriešili ten rozpor. A vieme veľmi dobre, že od toho nešťastia v Novákoch uplynulo, mám taký pocit, že už viac ako päť rokov. Takže to je otázka skôr na tých, ktorí tu nie sú, ale veľmi by ma to zaujímalo. Ďakujem.

Tak ja si myslím, že snahy a tendencie dotknúť sa dvoch tých základných zákonov, ktoré upravujú ťažobnú činnosť, tu budeme toho svedkom. A ja som nedodal, a to chcem len doplniť teda, že tá výzva teda bola, že či pán predkladateľ v prípade, že by došlo k predloženiu účelového pozmeňováku, ten návrh stiahne. Ale, samozrejme, a tu chcem vyjadriť moje presvedčenie, nepredpokladám, že by bol priamo predkladateľ nejaký, by som povedal, vedomý si toho, že k niečomu takému môže dôjsť. Čiže to chcem len korigovať. Ďakujem pekne.

Takže dovoľte mi, aby som sa v krátkosti vyjadril k rozprave. Priznám sa, že som nečakal, že sa bude uberať takýmto smerom a asi som trochu aj prekvapený, ale som rád, že pán poslanec Hlina upozornil aj na isté veci, ktoré môžu hroziť z otvorenia banského zákona. Ja však chcem ubezpečiť nielen ctených kolegov, ale aj verejnosť, že zámienkou predkladateľov naozaj nebolo nič iné, len ako ochrana zdravia a bezpečnosti našich občanov. V podstate ten zákon z roku 1988 logicky nepredpokladal, že v ´89. sa zmení režim a že tu nastane voľný pohyb tovaru a že sem zo zahraničia budú dochádzať pyrotechnické výrobky, ktoré naozaj po tom ´89. roku dosť zásadným spôsobom začali strpčovať život ľuďom v mestách a v obciach. A práve na základe tej iniciatívy zdola, na základe sťažností a negatívnych skúseností boli nútené mestá a obce prijať isté regulácie, ktoré sa týkajú používania zábavnej pyrotechniky.
V každom, takmer v každom väčšom meste, ako som už spomínal, je prijaté nejaké všeobecne záväzné nariadenie, ktoré upravuje používanie pyrotechniky, a nie sú s tým absolútne žiadne problémy. Ľudia to akceptujú, nie sú ani sťažnosti, dokonca ani firmy, ktoré sa zaoberajú dovozom a predajom tejto zábavnej pyrotechniky, nemajú s tým absolútne žiadny problém.
Paradoxne o možno 10-15 rokov existencie takýchto všeobecne záväzných nariadení prokuratúra začala preskúmavať platné všeobecne záväzné nariadenia, ktoré v mestách fungujú, a označila ich ako protizákonné práve z tohto dôvodu, že uvedený zákon z roku 1988 nedáva možnosť mestám a obciam prijímať takéto regulačné opatrenia, a prokuratúra začala podávať protesty a obce sú nútené alebo povinné ich zrušiť.
Ja chcem preto upozorniť a chcem vás poprosiť o podporu tohto zákona aj napriek tomu, že ministerstvo hospodárstva pripravuje novelu, komplexnú novelu banského zákona, pretože kým sa tá novela dostane do tejto snemovne, kým bude prerokovaná, kým začne platiť, dovtedy naozaj môžu byť napáchané dosť veľké škody, pretože niektoré obce už boli nútené zrušiť tieto všeobecne záväzné nariadenia a môže sa stať, že naozaj sa začne tá pyrotechnika a výbušniny používať na hociktorom mieste, hocikde a v hociktorom čase. Dokonca my sme mali negatívne skúsenosti, že sa používala táto zábavná pyrotechnika aj vo vnútroblokoch bytových domov, kde bývali mladé rodiny a naozaj to bola nepredstaviteľná situácia.
Čiže naozaj sa jedná o zmenu zákona, ktorá sa týka len tejto časti, a ja môžem verejne vyhlásiť, že nie je naším záujmom absolútne tam nič vkladať, nemá to nič, žiadnu súvislosť s ťažobnými právami, s ťažobnými spoločnosťami. Dokonca ja si myslím, že k tomu nedôjde, pretože aj kolegovia, niektorí, zo SMER-u sa ma pýtali, je tu viacero primátorov a starostov, kde taktiež prokurátor napadol takéto všeobecne záväzné nariadenia, a tiež sa ma pýtali, či tým neplánujeme nič iné a že či to nie je len zámienka na vsunutie nejakého pozmeňovacieho návrhu, ktorý by sa mal týkať úpravy napríklad ťažobných práv. Nie. Nie je to tak. Jedná sa čisto o možnosť dať obciam právo rozhodovať o tom, ako sa bude na ich území pyrotechnika a výbušniny používať.
Už viackrát v rozprave, aj napríklad pri zákonoch, ktoré predkladal pán minister školstva Čaplovič, sa hovorilo o princípe subsidiarity. Ja si myslím, že toto je ukážkový príklad princípu subsidiarity, o ktorom hovorí nielen vládna strana SMER, ale aj Európska únia.
Takže ja vás poprosím, aby ste dali tomuto zákonu šancu, aby ste ho posunuli do druhého čítania.
Ďakujem, pani predsedajúca, skončil som.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážené plénum Národnej rady, súčasná slovenská spoločnosť sa borí s mnohými problémami. Ani jeden nemožno bagatelizovať, ani jeden nie je malý. Máme tu, žiaľbohu, strašné množstvo veľkých problémov. Zákon, ktorý predkladám spolu s kolegami, sa dotýka jedného z najväčších, dnes už najväčších, problémov Slovenska. Tento problém rastie. To je ďalšie negatívum danej situácie. Tento problém nie je veľký a zhruba rovnako veľký po celú dobu, ale tento problém sa stáva stále naliehavejším a naliehavejším. Preto odkladať riešenie tohto problému, tváriť sa, že to nie je až také zlé, zľahčovať to rôznymi argumentmi a zámienkami, naozaj nie je dobrou správou, nie je dobrou vecou pre občanov Slovenska.
Na mnohých miestach Slovenska, na niektorých omnoho viac ako v iných oblastiach, ale sú regióny, ktoré s tým zápasia veľmi silno a veľmi tvrdo a naozaj sa boria s týmto problémom, existuje situácia, že vznikajú čierne stavby, ktoré nielenže sú čiernymi, nielenže vznikli bez stavebného povolenia a potrebnej dokumentácie, ale sú postavené na cudzích pozemkoch. Mnohokrát na súkromných pozemkoch. Mnohokrát na pozemkoch ľudí, ktorí napriek tomu, že im ústava zaručuje ochranu súkromného vlastníctva, vzhľadom k legislatíve a vzhľadom k skupine občanov, ktorí takto zneužívajú systém, sa nevedia brániť.
Prečo je tomu tak? Prečo sa nevedia brániť? Prečo nie je v súčasnej legislatíve dostatok možností nato, aby sa vlastníci svojich pozemkov domohli práva, aby sa domohli ochrany svojho súkromného vlastníctva, ktoré im zaručuje ústava?
Z jedného jednoduchého dôvodu. Neexistuje úcta pred zákonom u neprispôsobivých skupín obyvateľstva. Neexistuje možnosť dosiahnuť súčasnou legislatívou nápravu, pretože priestupky, ktorými väčšinou toto konanie je, sa nedajú vymáhať. Nedajú sa aplikovať tresty pre poberateľov sociálnych dávok. Táto veľká skupina obyvateľstva, žiaľbohu, veľká skupina obyvateľstva, požíva absolútnu priestupkovú imunitu.
Nemôžme sa na tento stav prizerať ďalej nečinne. Občania od nás žiadajú nápravu, pretože naozaj existuje niekoľko konkrétnych prípadov. Stretol som sa s mnohými ľuďmi, ktorí sú atakovaní touto situáciou, ktorí dennodenne strádajú, ktorí dennodenne sú pod psychickým tlakom, mnohokrát aj fyzickým, a sú bezmocní. Aký majú pocit z tejto krajiny, z jej možností ochrany ich ako poctivých a slušných občanov tejto krajiny, keď im ani úrady, ani zákon, ani nikto nevie podať pomocnú ruku?
Tieto problémy, toto je len jeden, toto je vrchol ľadovca, ktorý je možno najviac vypuklý pri nedodržiavaní zákona, nedodržiavaní priestupkového zákona a nemožnosti vymáhať od konkrétnej skupiny obyvateľstva, skupiny obyvateľstva, ktorá je poberateľom sociálnych dávok, dodržiavanie tohto zákona. Ale tento problém je najvypuklejší, pretože sa dotýka nielen porušenia zákona, ale dotýka sa protiprávneho zaberania, rovno možno povedať, krádeže súkromného vlastníctva, na ktoré sa slušní občania môžu, žiaľbohu, len prizerať. Tolerovať tento stav, hľadať dôvody nato, prečo to ešte netreba riešiť, hovoriť o tom, že komplexné riešenia sú potrebné, je už neskoro. Už nemáme čas. Už včera bolo neskoro. A preto som presvedčený, že tieto problémy treba riešiť za pochodu. Treba riešiť hneď a okamžite, akonáhle sa ponúkne riešenie, aj keď parciálneho problému, a to potom vyskladá v konečnom dôsledku komplexné riešenie a bude urýchľovať prijatie komplexného riešenia.
Rečí, štúdií, diskusií a odkladaní problému - a za ten čas tento problém narástol do obrovských rozmerov - už bolo dosť. Ľudia od nás chcú činy. Ľudia chcú vidieť, že naozaj máme vôľu im pomôcť. Nie ich klamať nejakými sladkými rečami. To už naozaj počúvali za tie roky, ktoré tu boli mnohokrát, stovky, ba tisíckrát.
Preto predkladáme návrh zákona, ktorý zamedzí pokračovaniu tohto neduhu. Po jeho prijatí sa zastaví budovanie čiernych stavieb na cudzích pozemkoch. Toto je nevyhnutný krok pre to, aby sa mohli zložitejším a komplikovanejším prístupom v konečnom dôsledku vyriešiť aj tie stavby, ktoré na cudzích pozemkoch sú, a ďalšie nelegálne stavby, ktoré za desiatky rokov vznikli a ktoré na Slovensku nie sú ojedinelé. Ale bez tohto prvého kroku, bez kroku, ktorý bude znamenať, že už nikdy sa nebude môcť postaviť nelegálna čierna stavba na cudzom pozemku, nie je možné dospieť ani k dobrému a všeobecne akceptovanému a vyhovujúcemu riešeniu tohto ročitého neduhu, ktorý tu naozaj za desiatky rokov narástol.
Touto novelou zákona sa zavádza povinnosť odstrániť stavbu alebo akýkoľvek objekt zhotovený bez stavebného povolenia na cudzom pozemku a zároveň bez písomného súhlasu majiteľa pozemku. Odstránenie tejto stavby alebo objektu s výnimkou inžinierskych stavieb definovaných stavebným zákonom vykoná stavebný úrad na základe žiadosti vlastníka pozemku, na náklady majiteľa alebo nájomcu zhotovovanej stavby či objektu. Len takýmto spôsobom jasne definovanými právomocami, povinnosťami a krátkymi lehotami dospejeme k tomu, aby v situácii, keď sa začne, keď sa len začne niečo diať na pozemku akéhokoľvek vlastníka a tento vlastník požiada stavebný úrad o odstránenie stavby, pretože sa jedná o stavbu alebo objekt, alebo akúkoľvek činnosť na jeho pozemku bez jeho súhlasu a bez stavebného povolania, stavebný úrad bude konať.
Pretože štát je tu nato, aby chránil záujmy slušných občanov, a štát používa úrad, políciu a moc nato, aby donútil tých, ktorí zákon porušujú a nerešpektujú, aby tento zákon rešpektovali. Len takto môžme dospieť k tomu, že už žiadne nové stavby vznikať nebudú. Že každý, kto začne, skôr než dokončí túto stavbu, táto stavba bude zlikvidovaná.
Preto prípadné zlé interpretácie, ktoré sa pri diskusiách o tomto zákone objavili, by som chcel ešte v rámci úvodného slova vyvrátiť. Nejedná sa o masovú a plošnú likvidáciu a búranie nelegálnych stavieb a osád, ktoré tu za desiatky rokov vznikli. Jedná sa o stavby, ktoré budú začaté po účinnosti tohto zákona. Tento zákon je viac preventívny ako sankčný, pretože stačí raz, dva-, trikrát, aby bol aplikovaný, a je hneď každému jasné, a to si môžte byť 100-percentne istí, že to jasné bude, že každý pokus o postavenie stavby na cudzom pozemku bude zlikvidovaný úplne v zárodku. A to je to najdôležitejšie, čo potrebujeme, aby k takýmto stavbám ani nedochádzalo.
Keď stavby nebudú vznikať, nebude treba nič búrať. A keď bude treba niečo búrať, tak to budú základy alebo možno hromada stavebného materiálu, ktorý je pripravený na budovanie čiernej stavby. To je omnoho jednoduchší, lacnejší aj humánnejší spôsob, ako prizerať sa bezmocne na to, že tu jedna za druhou vzniká stavba na cudzom pozemku, len o tom viesť reči v krčme, len sa nad tým pozastavovať a rozčuľovať, ale v reáli nemôcť urobiť nič.
Hovoril som s mnohými starostami a predstaviteľmi samospráv, ktorých sa tieto veci bytostne dotýkajú a ktorí aj v prípade toho schválenia tohto zákona budú v priamom, budú priami realizátori tohto riešenia. A keď sme si vysvetlili súvislosti, vždy došlo k zhode. Áno, toto je riešenie, ktoré je najlacnejším riešením - nedovoliť postaviť stavbu, nedovoliť ju dokončiť, a tým pádom nedovoliť ju ani začať. Pretože keď nedovolíme dokončiť nelegálnu stavbu na cudzom pozemku, ďalší stavebník sa o to ani nepokúsi, pretože bude vedieť, že jeho úsilie je márne a zbytočné a že zákon tu platí pre všetkých. A to je to najpodstatnejšie, čo potrebujú občania Slovenska počuť. To, že zákon tu musí platiť pre všetkých, že budujeme spravodlivú spoločnosť. Spravodlivú spoločnosť, ktorá dokáže zabezpečiť dodržiavanie zákona pre všetkých bez ohľadu na to, či sú chudobní, alebo bohatí. Pretože ani sociálne postavenie neoprávňuje nikoho, aby zneužíval toto svoje sociálne postavenie na to, aby bol vyňatý spod zákona. Žiaľbohu, takúto situáciu dnes na Slovensku máme.
Vážené dámy, vážení páni, zároveň, keďže tento návrh zákona bol podaný dávnejšie a bol zaradený ešte na predchádzajúcu schôdzu Národnej rady, plynutím času a toho, že tu prerokúvame zákony, ktoré nemohli byť prerokované na letnej schôdzi, dochádza k technickému posunu, a preto dopredu avizujem, že v druhom čítaní v prípade, že tento návrh zákona získa vašu podporu, o čo vás prosím, bude potrebné niektoré technické veci upraviť, predovšetkým účinnosť zákona. Ale to je naozaj len technická záležitosť - posunúť účinnosť zákona. Pretože v tomto návrhu zákona, keďže naozaj bol predkladaný pred mnohými mesiacmi na rokovanie Národnej rady, je účinnosť zákona 1. október. Hovorím to preto, aby sme nemuseli v rozprave si vysvetľovať, že to nie je chyba, ale je to realita vyvolaná posunom prerokovania tohto zákona, a že bude potrebné, samozrejme, posunúť účinnosť tohto zákona na neskôr.
V závere svojej úvodnej reči by som chcel ešte raz na vás apelovať, vážené dámy, vážení páni. Viackrát sme sa v tomto pléne zaoberali problémom, ktorý súvisí s neprispôsobivými občanmi Slovenska, so zneužívaním sociálnych dávok, nerešpektovaní priestupkového zákona a z toho vyplývajúcich neduhov. Tieto debaty sú vždy široké, ale ja som presvedčený, že všetkým nám ide o to isté. Tu by nemal byť dôvod toho, kto predloží, alebo dôvod na odmietnutie tohto zákona, kto ho predloží. Na tomto by sme sa mali vedieť zjednotiť.
A dovolím si pripomenúť slová jedného z ministrov súčasnej vlády. Pri jednej z debát v tejto snemovni, v tomto volebnom období pán Kaliňák, minister vnútra, ktorý v tom čase sedel v snemovni, si zobral slovo a v reakcii na moje vystúpenie, kde som kritizoval a poukazoval na všetky tieto neduhy, ktoré som spomenul aj v tom svojom úvodnom slove, a aj som ukazoval smer, akým to môžme zmeniť, a to je, že nič nemôže byť zadarmo, zákon musí platiť pre všetkých rovnako a zároveň musíme vytvárať dostatok príležitostí na zabezpečenie práce aj pre nekvalifikovaných pracovníkov, sa postavil k mikrofónu a povedal: "Ja tieto riešenia jednoznačne podporím." Pripomínam to preto, lebo sú zachytené v zázname, samozrejme, ale ľudská pamäť nebýva dostatočne presná a toto sú dôležité slová a myslím si, že by mohli ukazovať na to, že pre takéto závažné problémy Slovenska je potrebné nájsť jednotu a nedeliť sa na opozíciu a vládnu väčšinu.
Tieto problémy trápia všetkých ľudí, ktorých sa dotýkajú, bez ohľadu na to, ktorú politickú stranu volili vo voľbách. A všetkých určite, máte s tým určite osobné skúsenosti, sa nás rovnako pýtajú, ako im vieme pomôcť, ako tieto problémy vyriešime a či máme na to nejaké riešenia. Keď sa budeme vzďaľovať a keď zostaneme opäť len pri rečiach a odkladaní riešení mimo iného, mimo toho, že to spôsobuje každodenné trápenie a možno aj ľudské tragédie ľuďom, ktorí tak žijú, je to obrovská voda na mlyn extrémizmu, ktorý takisto na Slovensku zapúšťa svoje korene. A dúfam, že o toto nikomu nejde a že každý je proti tomu, aby takéto riešenia začali, aby sa k nim začali ľudia utiekať a v nich videli svoju nádej.
Takže ešte raz, vážené dámy, vážení páni, prosím vás o podporu tohto návrhu zákona, ktorý je v prvom čítaní. Jeho posunutie do druhého čítania len otvára možnosť na dôslednú, hlbokú diskusiu a vylepšenia a doplnenia tohto zákona, pokiaľ bude z vašeho pohľadu potrebné tento zákon vylepšovať a upravovať. Ja za seba ako a za ďalších predkladateľov jednoznačne deklarujem, že sme ochotní vyjsť v ústrety všetkým predstavám a upozorneniam, ktoré by mohli tento návrh zákona vylepšiť. Ale to, čo môžme urobiť pre občanov celého Slovenska, je diskutovať o tom a riešiť tento problém a to môžeme urobiť v druhom čítaní.
Ďakujem za podporu.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán kolega predkladateľ, vážené dámy, vážení páni, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k predloženému návrhu poslancov Národnej rady Ľudovíta Kaníka, Pavla Freša a Viliama Novotného na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku. V súlade s § 73 ods. 1 teda podávam spravodajskú informáciu k tomuto návrhu zákona.
Uvedený návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku ho zaradil na dnešné rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky.
Konštatujem, že predložený návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je i zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky požadované informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, so zákonmi a s ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, preto odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
A v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady zo 6. júla 2012 č. 134 podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Slovenskej republiky, Národnej rady, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj, pričom práve tento navrhujem určiť za gestorský výbor. A zároveň odporúčam, aby určené výbory prerokovali predmetný návrh do 30 dní a gestorský výbor aby návrh prerokoval do 32 dní od prerokovania zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Dámy a páni, dovoľte, aby som na úvod vám povedal, že tento materiál pod názvom "Vývojové etapy života Rómov na Slovensku s dôrazom na dobovú legislatívu" som rozdal do každého klubu a máte to teda, máte možnosť sa dočítať tu mnohé dôležité veci, o ktorých teda aj dnes rozprávame. Tento materiál bol vypracovaný Parlamentným inštitútom 22. mája 2012 na môj podnet. Čiže nie je to materiál, ktorý som vypracoval ja, tento materiál vypracoval Parlamentný inštitút, kde sa potvrdzujú mnohé veci, o ktorých teda aj, aj Ľudo Kaník rozprával. A ja zacitujem v podstate nejaké zhrnutie, ktoré je v úvode tohto materiálu, pretože aj k dnešnej téme je veľmi dôležité baviť sa o faktoch a o nezávislých, teda objektívnych nejakých, nejakého pohľadu aj na ten problém, ktorý dnes trápi celé Slovensko.
Materiál sa sústreďuje na priblíženie hlavných vývojových etáp rómskej otázky v rozličných štátnych úradoch od habsburskej monarchie po Československú socialistickú republiku. Zameriava sa najmä na zmapovanie pohybu procesu zanechávania kočovníckeho spôsobu života, usádzania sa, vlastnú výstavbu a bytovú politiku štátu. Zdôrazňuje pritom líniu správania sa kompetentných mocenských orgánov k tomuto etniku, a to aj formou legislatívnych opatrení.
A ako hlavnú myšlienku možno uviesť fakt, že Rómovia sa na Slovensku neusadzovali nelegálne a svoje osady nezakladali bez povolenia vrchnosti. Naopak, robili tak často z donútenia na základe priamych príkazov a nariadení. Problémom, majúcich dôsledky až do dnešných dní, je však to, že pod nátlakom sa usadzovali zväčša na nevyhovujúcej pôde, obecná pôda neznámych vlastníkov, pôda podliehajúca neskôr reštitúciám, ďaleko od dopravných tepien a prirodzených centier a následná getizácia nesúca so sebou mnoho ďalších komplikácií.
Tento materiál hovorí o tom, že Rómovia sa neusadili na tých pozemkoch, ktoré dnes obývajú alebo kde sú teda súčasné osady, sami. Vrchnosť - a to je jedno aká, aké zriadenie tu bolo, či tu bola monarchia, alebo republika - prikázala Rómom presne miesto, kde sa majú usadiť. Štát dovolil Rómom usadiť sa na cudzích pozemkoch. Štát dovolil a akceptoval stav, ktorý dnes trápi celé Slovensko. A štát, čiže my, sa musíme k tomuto problému postaviť zodpovedne.
Ja vítam iniciatívu SDKÚ, že teda tento problém ich trápi rovnako, ako aj trápi mňa a trápi aj naše hnutie. My sme už pred voľbami hovorili, že tento problém je potrebné riešiť. Štát sa nemôže schovávať v podstate dlhodobo pred týmto problémom a štát musí zaujať jednoznačné stanovisko tak, aby vlastníci pozemkov sa dostali k svojmu majetku alebo dostali k odškodneniu. Štát je zodpovedný za to, čo sa stalo, a štát musí nájsť riešenie. Nemôžme nechať toto riešenie na rôznych divadelníkov, ktorí sa predvádzajú a získavajú priazeň čoraz väčšej skupiny obyvateľstva len kvôli tomu, lebo my sme neschopní. Len kvôli tomu, lebo my sa schovávame, len kvôli tomu, že my odďaľujeme riešenia, len kvôli tomu, že my sa bojíme tohto problému. Nesmieme sa báť, musíme sa postaviť zodpovedne a musíme odhodiť politické tričká kvôli tomu, lebo toto riešenie spôsobili naši predchodcovia, ktorí riadili v tom období našu krajinu.
A teraz k samotnému návrhu zákona, ktorý teda predložilo SDKÚ. Chcem rozdeliť teda môj výstup do dvoch rovín. Prvá rovina, taká obsahová rovina, a druhá marketingová alebo politická rovina, v ktorej teda som aj, aj Ľuda Kaníka niekoľkokrát teda oboznámil s mojím stanoviskom.
A najprv chcem teda povedať to, že tento návrh zákona vnímam ako ďalšiu možnosť upútať pozornosť vo vzťahu k SDKÚ nejakej cieľovej skupiny, ktorú sa teda snažíte dlhodobo, aspoň na posledných schôdzach to je vidno, chcete teda dlhodobo nejak zaujať Slovensko rómskou témou, čo mi vôbec nevadí. Ja teda vítam to, že SDKÚ sa v poslednom období razantne chce zaoberať rómskou problematikou, avšak spôsobom, akým to prezentuje, prezentujete, je mi teda nie celkom vyhovujúci. A myslím si, že, a upozorním na to pri konci môjho teda vystúpenia, myslím, že je nehodné SDKÚ sa správať takto nezodpovedne voči svojim voličom, je nehodné teda postaviť sa v osade a vykrikovať tam a hovoriť o tom, že je potrebné zbúrať chatrče v Plaveckom Štvrtku, ale dostanem sa k tomu.
A k obsahu. Tento návrh, myslím si, že je nekompletný. Samozrejme, vy máte v tomto návrhu zadefinované, že chcete búrať ďalšie chatrče, avšak nezaoberá sa váš návrh, čo bude s chatrčami, ktoré dnes stoja na cudzích pozemkoch, čo teda chcete urobiť, aký návrh máte k tomu, aby súčasný stav, ktorý je katastrofálny a ktorý v poslednom období je veľmi, veľmi trápi teda celé Slovensko, k tomu ste nezaujali stanovisko a podľa a aj na základe toho ja hovorím, že váš návrh je nekompletný. Pretože ak chcete... (Reakcia navrhovateľa.)
Možno to nebola ambícia, ak hovoríš, Ľudo, že to nebola ambícia, tak vaša ambícia je veľmi slabá. Myslím si, že SDKÚ by malo mať oveľa väčšie ambície, ako riešiť iba ďalší stav. SDKÚ by malo mať ambíciu riešiť problémy, ktoré trápia Slovensko, a toto, toto by ste mali mať ako za ambíciu. Riešiť stav, ktorý jednoducho tu je, a aj z toho pohľadu pokladám obsahovo ten zákon, trošku v úvodzovkách, za zbabelý. Aj keď pripúšťam, je potrebné urobiť poriadok v ďalšej výstavbe nelegálnych stavieb. Súhlasím s týmto obsahom. Avšak zdôrazňujem, je nekompletný ten návrh a je potrebné v podstate ten návrh obohatiť ďalšími riešeniami, ktoré by boli zamerané práve na riešenie situácie, ktorá je v súčasnosti v osadách.
A navyše ešte som zabudol povedať, že váš návrh sa výlučne, teda podľa môjho názoru, dotýka len výlučne rómskych osád. Trošku ste to mohli urobiť aj ináč, ale toto vám neviem, či som asi ten, ktorého návrhy alebo rady bude SDKÚ prijímať. (Reakcia navrhovateľa. Zasmiatie sa rečníka.) A, dobre.
Tak idem k tej takej marketingovej rovine tohto, tohto návrhu vášho. Už som to povedal. Myslím si, že prezentácia tohto návrhu zákona, ktorú ste zvolili, je nehodná SDKÚ. Moji priatelia, ktorí sú bývalí voliči vášho hnutia alebo vašej teda strany, sú rozčarovaní z vášho správania, a to hovorím osobný zážitok z rozprávania alebo z mojej diskusie s týmito ľuďmi, sú rozčarovaní, ako ste zbabelo sa postavili v Plaveckom Štvrtku pred osadou a povedali, že tieto chatrče ako v budúcnosti chcete búrať, alebo teda nechcete dopustiť, aby na tomto, v tejto osade sa postavili ďalšie chatrče. Podľa mňa by bolo pre SDKÚ hodné a určite by ste svojich voličov aj upútali, keby ste sa postavili pred hotelom pána Širokého a povedali, že táto budova je nelegálna, a urobili všetko preto, aby táto budova v podstate bola zbúraná. Tam by ste určite upútali veľkú pozornosť, ale na to asi SDKÚ dnes nemá - čo? Gule? (Reakcia z pléna.) Asi nie. Ale mali by ste urobiť všetko pre to, aby ste tie gule mali.
Nie je to hodné SDKÚ. Ten spôsob prezentácie, ktorý ste zvolili, je mierne extrémistický a odporúčam vám teda, ak chcete, aby som vám radil, zvoliť iný spôsob prezentácie takýchto návrhov, lebo niekedy aj vaše návrhy, ktoré môžu byť dobré, a nehovorím, že obsahovo s tým návrhom ako sa dá pracovať, ten návrh nie je zlý, ale spôsob, akým ste to povedali, a spôsob alebo forma, nekompletná forma návrhu tohto zákona je v súčasnosti pre mňa nevyhovujúca, a preto teda tento zákon ja nepodporím.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán splnomocnenec, veľmi si vážim, že ste vystúpili k tejto téme, že ste sa k nej vyjadrili. Čo sa týka prvej polovice vášho vystúpenia, musím povedať, že úplne súhlasím s tým, že treba situáciu dobre poznať, treba mať dobrú analýzu a treba sa tejto situácii naozaj vážne venovať, lebo podľa mňa už nie je o päť minút dvanásť, ale desať minút po dvanástej. Vnímal som to aj tak, že do určitej miery sa tešíte a podporujete spoluprácu a dobré návrhy, ktoré budú prichádzať, a v takomto duchu chcem aj pokračovať vo svojom vystúpení, aj vo svojom vystúpení, ktoré budem mať ako písomne prihlásený v rozprave, že toto nie je téma červená, modrá, zelená ani ružová. Toto je téma, kde naozaj budeme musieť vziať rozum do hrsti a ponúkať reálne riešenia, ktoré napomôžu veľmi komplikovanej situácii v tých mestách a obciach, kde rómska komunita žije v bezprostrednej blízkosti väčšinového obyvateľstva a tá situácia nie je jednoduchá a budem o tom hovoriť.
Čo sa týka tej druhej vašej politickej časti, v ktorej ste teda hodnotili, že čo je hodné a nehodné mojej politickej strany SDKÚ - DS, dovolím si láskavo upozorniť, pán splnomocnenec, aby ste to, čo je hodné alebo nehodné SDKÚ - DS, nechali na legitímne orgány tejto strany, aby Prezídium rozhodlo a poslanecký klub, akým témam sa budeme venovať a akým spôsobom budeme tieto témy prezentovať. Viete, SDKÚ - DS bola vždy stranou, ktorá v ťažkých chvíľach a v ťažkých témach sa nebála zobrať prápor do ruky a postaviť na barikádu, postaviť sa priamo do stredu problému a ponúkať riešenia. Nebude tomu ináč ani v tejto problematike, lebo je naozaj pálčivou tak, ako ste to povedali aj vy.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán kolega Pollák, vy už chvíľku nie ste len poslanec, ale ste aj splnomocnenec vlády, preto tá politická vložka, ktorú ste mali o tom, čoho je hodné a nehodné SDKÚ a akí sú, neviem kto, zbabelí a návrh zbabelý, už sa nehodí k tomu splnomocnencovi. Nechcem hodnotiť teda formu vášho vystúpenia ani spôsob prezentácie, len chcem povedať, že oveľa viac času ste sa venovali vo svojom vystúpení SDKÚ - DS ako návrhu zákona.
Ja len ako analógiu poviem, keď sme nedávno preberali zákon o energetike, aj vaša kolegyňa Mezenská, aj ja som dával pozmeňujúce návrhy, ktoré riešili staré hriechy Slovenska, a to pozemky, nevysporiadané pozemky pod energetickými sieťami. Mohol by som povedať, že komplexne sa to určite vyriešiť naraz nedá, ale určite nepopieram snahu aj vašej kolegyne a určite vy nemôžte poprieť snahu mne, aby sme aspoň čiastočne riešili tie krivdy, ktoré sa stali majiteľom pozemkov, a hlavne riešili do budúcna, ako sa tí majitelia pozemkov a tí, ktorí ich užívajú, majú k tým pozemkom stavať.
Ja vám chcem zaželať vo vašej práci veľa úspechov a na rozdiel od vás podporím všetky návrhy, ktoré budem považovať za dobré bez ohľadu na to, akou formou a ako ich predložíte, pretože vy ste na konci len skonštatovali, že tento návrh zákona nepodporíte. Nechápem prečo, len zato, že je nekomplexný? Ale pripadalo mi to ako len preto, že je to z dielne SDKÚ - DS.