7. schôdza

Ďakujem. Vážená pani poslankyňa, vláda Slovenskej republiky má v programovom vyhlásení uvedené, že jednou z jej priorít je podpora zamestnanosti aj formou investičnej podpory subjektov, ktoré sa na tvorbe pracovných miest podieľajú. Investičná pomoc naozaj predstavuje výraznú podporu pre stimulovanie podnikateľských aktivít, najmä v znevýhodnených regiónoch Slovenskej republiky.
Ako vyplýva zo zákona č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci, podpora by mala smerovať primárne do regiónov s vysokou mierou nezamestnanosti a do sektorov s vyššou pridanou hodnotou. Podmienky stanovené v zákone by teda mali podporiť príchod investorov predovšetkým na východné Slovensko a najväčšiu investičnú pomoc môžu získať spoločnosti, ktoré plánujú investície do sofistikovanejšej výroby. Podporovanými oblasťami sú najmä priemyselná výroba, technologické a inovačné centrá, cestovný ruch a centrá strategických služieb. Pokiaľ investor spĺňa podmienky na získanie investičnej pomoci v jednotlivých oblastiach, môže sa uchádzať o niektorú z foriem investičnej pomoci. Môže to byť dotácia na obstaranie dlhodobého hmotného majetku a dlhodobého nehmotného majetku. Môže to byť úľava na dani z príjmu, alebo príspevok na vytvorené nové pracovné miesta, alebo prevod nehnuteľného majetku, alebo zámena nehnuteľného majetku za cenu nižšiu ako je všeobecná hodnota majetku.
Často sa stavia otázka, prečo existuje v zákone najmä forma takzvanej daňovej úľavy. Chcem uviesť, pretože o tejto forme dnes rozhoduje vláda pomerne intenzívne, že predovšetkým u nových investícií, teda u tých, ktoré prvýkrát prichádzajú na územie Slovenska, alebo investícií, ktoré realizujú domáci slovenskí podnikatelia, úplne nových, to nemá priamy negatívny dopad na štátny rozpočet. Napriek tomu, že takýto investor dostane daňovú úľavu, nemôže si odpísať celú daň z príjmu, ale musí zaplatiť minimálne 20 percent. Po druhé, takýto investor, samozrejme, odvádza daň z pridanej hodnoty a tým, že vytvára pracovné miesta, udržuje aj zamestnanosť. Aj preto, z tohto dôvodu je daňová úľava významným nástrojom ovplyvnenia hospodárskeho rastu.
V oblasti podpory zaostávajúcich regiónov s dominujúcou vysokou mierou nezamestnanosti možno jednoznačne konštatovať, že investičné stimuly predstavujú významný nástroj regionálnej politiky. Potrebné však je jasne definovať podmienky ich poskytovania. Kritériá pre poskytovanie investičných stimulov by však okrem ekonomickej sily daného regiónu mali brať do úvahy aj širšiu škálu sociálno-ekonomických faktorov. Primárnou úlohou investičných stimulov by malo byť motivovanie investorov, aby svoje nové projekty umiestňovali v oblastiach s vyššou nezamestnanosťou, nižšou kvalitou infraštruktúry a podobne. To by malo za následok pozitívny vplyv na vytvorenie nových pracovných miest a nových podnikateľských možností pre miestne spoločnosti.
Filozofia poskytovania investičných stimulov sa objavovala vo vyhláseniach každej jednej vlády. Za posledné štyri volebné obdobia rezort hospodárstva viac-menej pravidelne novelizoval zákon o investičnej pomoci a obvykle o niečo vyjasnil pravidlá a sprejazdnil schvaľovanie. O procesné úpravy sa nakoniec snažil aj bývalý minister Juraj Miškov. Všetci si pamätáte, ako sa zviditeľnil výrokom, že by bol rád, že by raz bol rád, aby ako efekt zlepšovania podnikateľského prostredia na Slovensku vznikla situácia, kedy Slovensko už stimuly poskytovať nebude. Tento plán mu, samozrejme, nevyšiel a dokonca on sám dvakrát priniesol na rokovanie vlády žiadosť galantského Samsungu, ktorý žiadal opakovaný stimul pre svoju prevádzku.
Analýza investičnej pomoci poskytnutej v rokoch 2002 až 2009, zahŕňajúca investičnú pomoc schválenú v rokoch 2002 až 2006, ako aj investičnú pomoc schválenú v období rokov 2006 - 2009 poukazuje na jasný vzťah medzi ekonomickou výkonnosťou regiónov a efektívnosťou štátnej pomoci. V rokoch 2009 - 2011 vláda schválila pomoc vo výške takmer 180 mil. eur na vytvorenie 6 100 pracovných miest.
Vláda má snahu podporovať subjekty, ktoré nové pracovné miesta vytvárajú, alebo udržujú. Toto by som chcel naozaj zdôrazniť, že dajme rovnítko medzi investorov, ktorí vytvárajú pracovné miesta, a investorov, ktorí udržujú vysokú mieru zamestnanosti vo svojich podnikoch. Samozrejme, že táto podpora nemôže byť zo strany vlády bezhlavá. Aj preto bolo rokovanie kabinetu 19. septembra tohto roku o podpore deviatich subjektov, ktoré chcú u nás investovať pod podmienkou, že im štát odpustí časť dane z príjmov, prerušené. Vrátime sa k tejto otázke na jednom z najbližších rokovaní vlády Slovenskej republiky, keď sa doplnia niektoré chýbajúce informácie a rovnako sa odstránia aj niektoré legislatívno-technické nedostatky. Avšak tieto spoločnosti, je ich deväť, sa musia zaviazať, že zachovajú, alebo rozšíria pracovné miesta minimálne po dobu piatich rokov. Za projektované investície a vytvorenie približne 1900 pracovných miest by im mal štát odpustiť dane za viac ako 100 mil. eur. Pripomínam však, že tieto spoločnosti súčasne preinvestujú 380 mil. eur, čiže pomer odpustenie, pokiaľ ide o daň z príjmu 100 mil., na druhej strane je investícia vo výške 380 mil. eur.
Dámy a páni, dovoľte mi, aby som využil túto príležitosť, a ak sa bavíme o udržaní pracovných miest na Slovensku, uviedol príklad z iných krajín, ktorý je varovný. Počas mojej návštevy vo Francúzsku som bol svedkom prijatia predstaviteľov zamestnancov u francúzskeho prezidenta, pretože spoločnosť Peugeot Citroën má prepustiť v jednom závode 8 tisíc pracovníkov. Sme dnes svedkami najmä v týchto veľkých krajinách, že dochádza k masovému prepúšťaniu, Slovenská republika je zatiaľ v tomto vo výhode, pretože aj pokiaľ ide o mzdy, aj pokiaľ ide kvalitu výroby, pokiaľ ide o výšku dane z príjmu, toto všetko robí stále Slovensko atraktívnou krajinou, ale nesmieme to podceňovať. A musíme pracovať s investormi, ktorí majú záujem udržať výrobu na Slovensku, a v prípade, že rozširujú výrobu, v prípade, že idú s novými technológiami, nemali by sme váhať a využiť investičné stimuly aj na udržanie pracovných miest a nie iba na vytváranie nových pracovných miest. Samozrejme, že otázka spomenutej formy podpory nemôže byť porovnávaná k požiadavkám v iných odvetviach. V čase prognozovaného poklesu hospodárskeho rastu má vláda málo nástrojov, aby rast mohla stimulovať. Investičný stimul, jeden zo zákonných prostriedkov ako vytvoriť a zachovať pracovné miesta. My si jednoducho nemôžeme dovoliť v tomto okamihu hospodárske straty, a preto aj budeme tieto nástroje veľmi intenzívne ďalej využívať. Nakoniec, o chvíľku sa dozviete z úst podpredsedu vlády a ministra financií, aká je komplikovaná finančná situácia v Slovenskej republike a čo všetko vláda Slovenskej republiky musí urobiť, aby sme dali zadosť našim medzinárodným záväzkom.
Pokiaľ ide o spoločnosť Slovalco, akciová spoločnosť, na ktorú ste sa, pani poslankyňa, pýtali, môžem povedať, že podľa mojich informácií táto firma doteraz investičné stimuly nedostala. Ak v budúcnosti splní zákonné náležitosti a podá žiadosť o ich poskytnutie, bude sa ich projektom vládny kabinet zaoberať rovnako ako v prípade iných investorov. Na druhej strane problematika energeticky náročného priemyslu bola čiastočne riešená pri nedávnej implementácii tretieho energetického balíčka Európskej únie. Už v dnešnej dobe platné a účinné ustanovenie § 12 ods. 6 zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach osobitným spôsobom upravuje cenotvorbu pre veľkých odberateľov elektriny priamo pripojených do prenosovej sústavy. Od nadobudnutia účinnosti citovaného zákona aj spoločnosť Slovalco využíva výhodu, na základe ktorej neplatí sieťové poplatky 29 eur za MW hodiny elektriny, ale len osem a pol eura. Viem, že sú tu aj iné problémy, viem, že sú avizované možno masové prepúšťania v tomto priestore, preto aj na základe vašej otázky aj správy, ktorú som získal, som okamžite požiadal príslušných ministrov, aby sa tejto otázke venovali, pretože bola by veľká chyba, ak by sme niečo zanedbali a odišiel by zo Slovenska investor, ale skôr by pomerne veľké množstvo pracovných miest zaniklo. V okresoch Žarnovica a Žiar nad Hronom, na ktoré sa pýtate, boli doteraz podporené investičnou pomocou tri investičné zámery a štvrtý je pripravený na predloženie na rokovanie vlády Slovenskej republiky. Momentálne je v rokovaní jedna významná expanzia, spoločnosť Fagor Ederlan Slovensko, akciová spoločnosť, ktorá sa zaoberá výrobou odliatkov z hliníka, hlavne pre automobilový priemysel. Firma podniká na Slovensku od roku 2005, pričom 100 percent produkcie ide na export a v súčasnosti zamestnáva 187 zamestnancov. Investičným zámerom firmy je zvýšenie výrobných kapacít, pričom celková výška nákladov bude 8 mil. 280 tisíc eur a realizáciou sa predpokladá do konca roku 2016 vytvorenie ďalších päťdesiatich dvoch pracovných miest. Tento investičný projekt vláda zatiaľ neschválila, ale veľmi intenzívne o ňom rokujeme.
Dámy a páni, asi toľko, pokiaľ ide o problematiku investičných stimulov a situácie v Slovalcu a v mestách Žarnovica a Žiar nad Hronom z pohľadu poskytovaných investičných stimulov.
Ďakujem pekne.

Pani poslankyňa, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nie, pani poslankyňa poďakovala za odpoveď.
Pokračujeme druhou otázkou, ktorú vám, pán predseda vlády, položil pán poslanec Pavol Zajac, a otázka znie:
"Vážený pán premiér, ďakujem za zoznam stavieb s vydaným stavebným povolením na diaľnice a rýchlostné cesty v rokoch 2006 až 2010, ktoré ste mi dali na nedávnej hodine otázok. Po jeho preštudovaní som dospel k záveru, že sa evidentne mýlite. Vami dodaný zoznam obsahuje nielen 129,7 km úsekov s vydanými stavebnými povoleniami, ktoré ste naozaj zanechali nasledujúcej vláde, ale aj viac ako 99 km úsekov diaľnic a rýchlostných ciest, ktoré sa za vašej vlády v rokoch 2006 až 2010 začali stavať, alebo dokonca aj dali do prevádzky. Váš zoznam obsahuje napríklad úsek diaľnice D1, Studenec - Behárovce, ktorý ste osobne otvárali 7. júna 2010, alebo prvý a druhý úsek diaľnice D1, Sverepec - Vrtižer, kde ste, pán premiér, 30. mája 2010 strihali pásku. Pán Fico, stále trváte na svojom nepravdivom výroku, že vaša vláda zanechala vláde Ivety Radičovej vydané stavebné povolenia na 224 km diaľnic a rýchlostných ciest?"
Nech sa páči, pán predseda vlády, prosím o odpoveď.

Ďakujem pekne. Dal som si záväzok, že moja odpoveď bude kratšia ako vaša otázka. Oceňujem váš záujem, pán poslanec, o problematiku výstavby diaľnice, ale asi by som viac privítal, keby ste nezostali iba v rovine čítania tabuliek a čísiel, ale keby ste aj podporili svojím hlasom opatrenia vlády, ktoré budú určite predkladané do Národnej rady Slovenskej republiky. Na mojom tvrdení, ktoré odznelo na hodine otázok 13. 9. 2012, nemám čo meniť. Vláda v rokoch 2006 - 2010 zabezpečila vydanie stavebných povolení na 229 km aj 290 m, a to diaľnic a rýchlostných ciest. Rozhodnutia v tomto období boli vydané a nadobudli právoplatnosť. Nikto ich žiadnym spôsobom nezrušil, sú právoplatné a vykonateľné. Dĺžka 229 km diaľnic a rýchlostných ciest je naozaj rozhodujúca a podstatná, pretože uvedené číslo je výsledkom práce a úsilia vlády v rokoch 2006 až 2010. Toto číslo nie je malé v porovnaní s tempom a rýchlosťou výstavby diaľnic a ciest počas vlády Ivety Radičovej. Úseky diaľnic a rýchlostných ciest, ktoré som vám na minulej hodine otázok odovzdal, boli pripravené na výstavbu a budovanie, pričom mnohé z nich sa začali stavať už počas našej vlády, a boli odovzdané až za vlády Ivety Radičovej. Je taktiež pravdou, že niektoré úseky sa začali vzhľadom na vydané stavebné povolenia stavať a budovať už počas funkčného obdobia mojej vlády a niektoré úseky boli počas tohto obdobia aj skolaudované a odovzdané do prevádzky. Napriek tomu je však nespochybniteľné, vážený pán poslanec, že vláda zabezpečila vydanie stavebného povolenia a možnosť výstavby diaľnic a rýchlostných ciest na úseky v celkovej dĺžke 229 km aj 290 metrov.
Ďakujem za vašu pozornosť. (Potlesk.)

Pätnásťminútový limit je vyčerpaný, ďakujem vám, pán predseda vlády, za odpovede a budeme pokračovať odpoveďami členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia. Prvú otázku položil pán poslanec Lebocký na ministra životného prostredia Slovenskej republiky Petra Žigu a otázka znie: "Vážený pán minister, dopravné kolízie na verejných komunikáciách spôsobné medveďom hnedým sa v poslednom období opakujú a vyskytujú sa už aj v oblastiach značne vzdialených od areálu prirodzeného výskytu tohto predátora. Aký je stav a vývoj monitoringu medveďa na Slovensku a aké opatrenia plánuje ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky prijať za účelom manažmentu tohto chráneného živočícha?"
Nech sa páči, pán minister, odpovedajte a zároveň oznámte aj ukončenie svojej odpovede.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, konkrétne, vážený pán poslanec, dopravné kolízie na verejných komunikáciách so zverou všeobecne sú v Slovenskej republike pomerne časté. Najčastejšie kolízie sú so srnčou, jeleňou alebo diviačou zverou. Príčiny častých kolízií sú najmä chýbajúce oplotenie okolo diaľnic, ako aj absencia ekoduktov, čiže zelených mostov. Odborná organizácia Ochrana prírody a krajiny zriadená Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky, Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, realizuje na viacerých lokalitách, najmä Malá Fatra, Muránska Planina, Poľana, veľkoplošné sčítavanie veľkých šeliem. Okrem tohto pracovníci Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky vykonávajú aj takzvaný nepretržitý monitoring, kde všetky pozorovania jedincov pobytových znakov sa zaznamenávajú do databázy. Navyše sa intenzívne využíva aj sledovanie niektorých jedincov medveďa hnedého prostredníctvom satelitnej telemetrie, z ktorého postupne štátna ochrana prírody získava cenné poznatky o pohybe a aktivite medveďov. Z týchto novozískaných poznatkov je napríklad zaujímavé spomenúť, že sledované medvede sa vedia presúvať na veľké vzdialenosti a ich pohyb v krajine je značne motivovaný potravinovými zdrojmi, napríklad poľnohospodárskymi plodinami, kukuricou alebo prikrmovacími a vnadiacimi poľovníckymi zariadeniami. Pri týchto presunoch medvede prekonávajú cestné aj železničné komunikácie a často tam dochádza k dopravným kolíziám. Ochrana a manažment medveďa na Slovensku prebieha v súčasnosti len na základe odborného odhadu početnosti, pretože neexistujú relevantné komplexné vedecké údaje o jeho populácii a nie je zavedený jednotný monitoring. Takisto absentuje na Slovensku aj program starostlivosti, čiže manažmentový plán o medveďa hnedého. Zároveň je potrebné poznamenať, že v súčasnosti je problematika veľkých šeliem, špeciálne medveďa, veľmi intenzívne vnímaná hlavne odbornou verejnosťou, ale aj laickou verejnosťou. Z uvedeného dôvodu Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky v súčasnosti realizuje projekt výskum a monitoring populácií veľkých šeliem a mačky divej na Slovensku, kde prioritný druh je medveď hnedý. Na podklade všetkých získaných a vyhodnotených údajov bude možné vypracovať plány ochrany a manažmentu o veľké šelmy, predstavujúce nevyhnutnú súčasť európskych manažmentových plánov. Po skončení realizácie aktivít projektu bude v budúcnosti jednoduchšia praktická realizácia ochranných, ale aj manažmentových opatrení navrhovaných v projekte. V projekte budú stanovené aj trendy vývoja, ktoré v kombinácii s nepretržitým monitoringom umožnia aktívnu ochranu veľkých šeliem na Slovensku.
Ďakujem. Skončil som.

Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nie. Pán poslanec ďakuje. Ďakujem, pán minister.
Druhú otázku položila pani poslankyňa Jana Žitňanská ministrovi školstva, vedy, výskumu a športu Dušanovi Čaplovičovi, za ktorého odpovedať bude pán minister Maďarič a otázka znie:
"Vážený pán minister, popri úspešných olympionikoch a paraolympionikoch Slovensko zaznamenalo športové úspechy v zahraničí aj vďaka našim reprezentantom na špeciálnych olympijských hrách. Ako chce ministerstvo podporovať týchto športovcov pri najbližšej reprezentácii?"
Nech sa páči, pán minister, o odpoveď, ako aj o oznámenie ukončenia odpovede.

Ďakujem pekne, vážená pani poslankyňa, budem vám teda, sprostredkujem vám odpoveď pána ministra školstva. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu v súčasnom období pripravuje novú koncepciu športu, ktorá bude predložená na rokovanie vlády v decembri 2012. Súčasťou koncepcie bude aj systémová podpora športu zdravotne znevýhodnených osôb, a teda aj mentálne znevýhodnených športovcov. V súlade s pripravovanou reformou financovania športu budú v novembri 2012 ministerstvom školstva zverejnené výzvy pre žiadateľov o dotácie v oblasti športu pre rok 2013 aj pre zabezpečenie športových aktivít zdravotne znevýhodnených športovcov. Na základe zverejnených výziev budú môcť žiadatelia požiadať o poskytnutie dotácie pre rok 2013 v súlade so zverejnenými podmienkami. Rád by som na záver podotkol, že rezort školstva pod mojím vedením prvýkrát zrovnoprávnil finančné odmeny pre úspešných paralympionikov s úspešnými olympionikmi a v tomto trende bude aj naďalej vo vzťahu k zdravotne znevýhodneným športovcom pokračovať.
Pani podpredsedníčka, skončil som.

Pani poslankyňa, chcete položiť doplňujúcu otázku?
Prosím vás pekne, zapnite pani poslankyňu a vy sa prihláste, ak budete chcieť doplniť. Dobre.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ja by som mala niekoľko doplňujúcich otázok, ale vzhľadom k tomu, že pán minister kultúry len zastupuje pána ministra školstva, tak si myslím, že tie otázky položím priamo pánovi ministrovi školstva, nakoľko nepredpokladám, že pán minister kultúry ovláda celú reformu financovania športu, takže ďakujem veľmi pekne v tejto chvíli.

V poradí tretiu otázku položil pán poslanec Zsolt Simon podpredsedovi vlády a ministrovi financií Slovenskej republiky Petrovi Kažimírovi, ktorého zastupuje pán minister dopravy, a otázka znie:
"Vážený pán minister, zákaz predaja liehoviny s obsahom alkoholu viac ako 20 percent vyrobeného v Českej republike sa týka nielen obchodov, ale aj reštaurácií, barov či pohostinstiev. Ako je zabezpečené vrátenie spotrebnej dane z alkoholu, ak Slovenská republika bude trvať na vrátení takéhoto alkoholu späť do Českej republiky?"
Nech sa páči, pán minister, o odpoveď, ako aj o oznámenie ukončenia odpovede.