7. schôdza

Ďakujem pekne, pán predseda. Veľmi správne podčiarkol kolega Dzurinda skutočnosť, že i pri predchádzajúcom vystúpení pána ministra Lajčáka som s radosťou konštatoval, že jeho a zhodou okolností i moje názory na vývoj v Bielorusku sú totožné. Som rád, že výbor prijal široko ponad hranice straníckych tričiek toto vyhlásenie. A presne ako povedal kolega Dzurinda, my sme mali 95-percentnú účasť. A, samozrejme, že sa i vtedy, i dnes našli ľudia, ktorým netrhali neobsadené diecézy, chýbanie cirkevnej literatúry či duchovných, vonkoncom žily. A vonkoncom to nebola požiadavka celého národa a celého spoločenstva občanov. Bola to len požiadavka "niekoho" a mohli by sme sa ponad to preniesť ako nad menšinový názor. Takže ak niekde 30 percent ľudí poslúchne výzvu opozície v krajine, kde je strach, tak podotýkam, že Slovensko a Československá socialistická republika a jej občania vrátane kresťanov nenabrali guráž za 40 rokov, aby 30 percent z nich neprišlo k voľbám.

Ďakujem pekne. Chcem podporiť to, čo tu zaznelo dnes v parlamente, a som veľmi hrdá, že sme dnes tak veľmi skoro po bieloruských voľbách, že dostávame takéto uznesenie. Keď som vystupovala k hodnoteniu zahraničnej politiky, zdôraznila som, že si myslím, že na rozdiel od všetkých ostatných parlamentov krajín Európskej únie tu, na našej pôde, sa o zahraničnej politike nášho štátu debatuje veľmi málo. A je to veľmi na škodu. Na jednej strane to robí dojem, že sa zaoberáme len sami sebou, a na druhej strane, my nie sme krajina, ktorá by bola neviditeľná. Slovensko sa vždy angažovalo. Spomeniem len Biely pozdrav Bielorusku. Veľký program, ktorý urobil veľmi dobré meno a, samozrejme, ďalšie a ďalšie iniciatívy mimovládnych organizácií v Bielorusku. Tým, čo sme si prežili za 40 rokov komunizmu, my sme povinní pomáhať bez ohľadu na to, aká je terajšia situácia v Bielorusku. Sme povinní pomáhať všetkým slušným ľuďom, ktorí žijú na východ od nás.
Ďakujem pekne.

Pán kolega Dzurinda, oceňujem tú iniciatívu práve preto, že vychádza z empírie, že nevychádza z ideológie a z akéhosi apriorizmu. A práve preto by som rád nadviazal na to, čo ste spomínali u kolegu Mikloška. Mne sa páčila jeho reč v tom, že sa snažil byť vecný, neideologický, netendenčný, možno aj kontroverzný, ale snažil sa rozmýšľať slobodne a úprimne. Kdežto v prípade kolegu, ktorý je vyslovene v kontraste, Osuského. To bola čistá ideológia. To proste, pán kolega Osuský, nech sa deje v Bielorusku čokoľvek, on je automaticky proti a to je čistý apriorizmus, ideologizácia problému. A to by sme práve podporovať nemali. Čiže, naozaj, iniciatívu obsahovo, samozrejme, podporujeme. Podporujeme každý boj za demokraciu a ľudské práva, ale neideologizujme tento súboj a snažme sa vyhnúť práve tomu, čo tu predvádza pán kolega Osuský, takej lukašenkovčine.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Naozaj, hovoriť slobodne nie je takou samozrejmosťou, ako sa nám to dnes zdá, lebo pred pár rokmi to tuná nebolo. Slobodu si treba ctiť, ale aj za ňu bojovať a prinášať pre ňu obety. Lebo to, čo niečo v skutočnosti stojí, to sú tie obety a tie spomínané veci, tak naozaj za niečo stojí. Bielorusko má veľký potenciál hospodársky, kultúrny, ale aj ľudský rozmer, a dokonca si dovolím povedať aj spirituálny. Vyhlásenie, ktoré tuná teda sa chystáme ako prijať. Mne chýba to, čo spomenul predrečník ešte predtým, to zabudol povedať, ak dovolíte, tak by som to pripomenul, prijatie vyhlásenia sme neprijali. K neúctivému zaobchádzaniu Julije Tymošenkovej, premiérky Ukrajiny. Toto mi tuná ako chýbalo. Myslím si, že bolo by hodné ešte sa nad tým ako zamyslieť. Či už je niekto spravodlivo trestaný, alebo nespravodlivo trestaný. Ja sa k tomu nevyjadrujem, ale k tej neúctivosti, dovolím si takto povedať, je to navyše žena, tak chýba mi tu vyhlásenie, ktoré Národná rada tuná neprijala.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, ani som necítil potrebu, lebo veď to bolo vecné. Len kolegovi Kuffovi by som chcel povedať, aby sme neplietli veci, ktoré dohromady pliesť nie je potrebné. Zhodou okolností 28. októbra budú parlamentné voľby na Ukrajine. Ako člen Rady Európy ja som sa teda tam aj prihlásil, týždeň strávim na rôznych okrskoch v týchto voľbách. Je nesmierne dôležité, aby boli slobodné, aby Ukrajina mala rovnakú šancu. Ja sa domnievam, že o mesiac, ak to niekto z nás bude považovať za potrebné, alebo zmysluplné, nič nám v tom nebráni, aby sme sa tým zaoberali, ale ja chcem vyjadriť nádej, že voľby na Ukrajine slobodné budú.

Ďakujem, pán predseda, budem veľmi, veľmi stručný. Kolegovia, ďakujem za, za rozpravu, ďakujem všetkým za to, že do nej prispeli. Mám dve veľmi krátke poznámky k tomu, čo povedal pán kolega Mikloško, ktorý už sa neobáva o svoju kariéru. Poriadok a disciplína nie sú argument o tom, že spoločnosť je slobodná, demokratická. Najväčší poriadok a disciplína boli vraj v koncentračnom tábore. Bielorusko je niekde na polceste. To po prvé. Po druhé, súčasťou slobody kritizovať je aj sloboda po kritizovaní, po kritizovaní, čo opäť nie je bieloruský prípad.
Dámy a páni, kolegyne, kolegovia, dúfam, že naprieč politickými stranami toto vyhlásenie podporíte.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážená Národná rada, dovoľte mi, aby som podľa príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády z dôvodu ich pracovných ciest a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Neprítomný je podpredseda vlády a minister financií Peter Kažimír, zastupuje ho minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Ján Počiatek. Neprítomný je minister životného prostredia Peter Žiga, zastupuje ho minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Ján Počiatek. Minister školstva, vedy, výskumu a športu, zastupuje ho minister kultúry Marek Maďarič.
Žiadne otázky neboli postavené podpredsedovi vlády a ministrovi zahraničných vecí Miroslavovi Lajčákovi, ministrovi vnútra a podpredsedovi vlády Robertovi Kaliňákovi, ministrovi spravodlivosti Tomášovi Borecovi, ďalej, ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Jánovi Richterovi, ministrovi pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ľubomírovi Jahnátkovi, rovnako ani Martinovi Glváčovi, ministrovi obrany.
Som pripravený, pani podpredsedníčka, odpovedať na postavené otázky.

Ďakujem. Vážená pani poslankyňa, vláda Slovenskej republiky má v programovom vyhlásení uvedené, že jednou z jej priorít je podpora zamestnanosti aj formou investičnej podpory subjektov, ktoré sa na tvorbe pracovných miest podieľajú. Investičná pomoc naozaj predstavuje výraznú podporu pre stimulovanie podnikateľských aktivít, najmä v znevýhodnených regiónoch Slovenskej republiky.
Ako vyplýva zo zákona č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci, podpora by mala smerovať primárne do regiónov s vysokou mierou nezamestnanosti a do sektorov s vyššou pridanou hodnotou. Podmienky stanovené v zákone by teda mali podporiť príchod investorov predovšetkým na východné Slovensko a najväčšiu investičnú pomoc môžu získať spoločnosti, ktoré plánujú investície do sofistikovanejšej výroby. Podporovanými oblasťami sú najmä priemyselná výroba, technologické a inovačné centrá, cestovný ruch a centrá strategických služieb. Pokiaľ investor spĺňa podmienky na získanie investičnej pomoci v jednotlivých oblastiach, môže sa uchádzať o niektorú z foriem investičnej pomoci. Môže to byť dotácia na obstaranie dlhodobého hmotného majetku a dlhodobého nehmotného majetku. Môže to byť úľava na dani z príjmu, alebo príspevok na vytvorené nové pracovné miesta, alebo prevod nehnuteľného majetku, alebo zámena nehnuteľného majetku za cenu nižšiu ako je všeobecná hodnota majetku.
Často sa stavia otázka, prečo existuje v zákone najmä forma takzvanej daňovej úľavy. Chcem uviesť, pretože o tejto forme dnes rozhoduje vláda pomerne intenzívne, že predovšetkým u nových investícií, teda u tých, ktoré prvýkrát prichádzajú na územie Slovenska, alebo investícií, ktoré realizujú domáci slovenskí podnikatelia, úplne nových, to nemá priamy negatívny dopad na štátny rozpočet. Napriek tomu, že takýto investor dostane daňovú úľavu, nemôže si odpísať celú daň z príjmu, ale musí zaplatiť minimálne 20 percent. Po druhé, takýto investor, samozrejme, odvádza daň z pridanej hodnoty a tým, že vytvára pracovné miesta, udržuje aj zamestnanosť. Aj preto, z tohto dôvodu je daňová úľava významným nástrojom ovplyvnenia hospodárskeho rastu.
V oblasti podpory zaostávajúcich regiónov s dominujúcou vysokou mierou nezamestnanosti možno jednoznačne konštatovať, že investičné stimuly predstavujú významný nástroj regionálnej politiky. Potrebné však je jasne definovať podmienky ich poskytovania. Kritériá pre poskytovanie investičných stimulov by však okrem ekonomickej sily daného regiónu mali brať do úvahy aj širšiu škálu sociálno-ekonomických faktorov. Primárnou úlohou investičných stimulov by malo byť motivovanie investorov, aby svoje nové projekty umiestňovali v oblastiach s vyššou nezamestnanosťou, nižšou kvalitou infraštruktúry a podobne. To by malo za následok pozitívny vplyv na vytvorenie nových pracovných miest a nových podnikateľských možností pre miestne spoločnosti.
Filozofia poskytovania investičných stimulov sa objavovala vo vyhláseniach každej jednej vlády. Za posledné štyri volebné obdobia rezort hospodárstva viac-menej pravidelne novelizoval zákon o investičnej pomoci a obvykle o niečo vyjasnil pravidlá a sprejazdnil schvaľovanie. O procesné úpravy sa nakoniec snažil aj bývalý minister Juraj Miškov. Všetci si pamätáte, ako sa zviditeľnil výrokom, že by bol rád, že by raz bol rád, aby ako efekt zlepšovania podnikateľského prostredia na Slovensku vznikla situácia, kedy Slovensko už stimuly poskytovať nebude. Tento plán mu, samozrejme, nevyšiel a dokonca on sám dvakrát priniesol na rokovanie vlády žiadosť galantského Samsungu, ktorý žiadal opakovaný stimul pre svoju prevádzku.
Analýza investičnej pomoci poskytnutej v rokoch 2002 až 2009, zahŕňajúca investičnú pomoc schválenú v rokoch 2002 až 2006, ako aj investičnú pomoc schválenú v období rokov 2006 - 2009 poukazuje na jasný vzťah medzi ekonomickou výkonnosťou regiónov a efektívnosťou štátnej pomoci. V rokoch 2009 - 2011 vláda schválila pomoc vo výške takmer 180 mil. eur na vytvorenie 6 100 pracovných miest.
Vláda má snahu podporovať subjekty, ktoré nové pracovné miesta vytvárajú, alebo udržujú. Toto by som chcel naozaj zdôrazniť, že dajme rovnítko medzi investorov, ktorí vytvárajú pracovné miesta, a investorov, ktorí udržujú vysokú mieru zamestnanosti vo svojich podnikoch. Samozrejme, že táto podpora nemôže byť zo strany vlády bezhlavá. Aj preto bolo rokovanie kabinetu 19. septembra tohto roku o podpore deviatich subjektov, ktoré chcú u nás investovať pod podmienkou, že im štát odpustí časť dane z príjmov, prerušené. Vrátime sa k tejto otázke na jednom z najbližších rokovaní vlády Slovenskej republiky, keď sa doplnia niektoré chýbajúce informácie a rovnako sa odstránia aj niektoré legislatívno-technické nedostatky. Avšak tieto spoločnosti, je ich deväť, sa musia zaviazať, že zachovajú, alebo rozšíria pracovné miesta minimálne po dobu piatich rokov. Za projektované investície a vytvorenie približne 1900 pracovných miest by im mal štát odpustiť dane za viac ako 100 mil. eur. Pripomínam však, že tieto spoločnosti súčasne preinvestujú 380 mil. eur, čiže pomer odpustenie, pokiaľ ide o daň z príjmu 100 mil., na druhej strane je investícia vo výške 380 mil. eur.
Dámy a páni, dovoľte mi, aby som využil túto príležitosť, a ak sa bavíme o udržaní pracovných miest na Slovensku, uviedol príklad z iných krajín, ktorý je varovný. Počas mojej návštevy vo Francúzsku som bol svedkom prijatia predstaviteľov zamestnancov u francúzskeho prezidenta, pretože spoločnosť Peugeot Citroën má prepustiť v jednom závode 8 tisíc pracovníkov. Sme dnes svedkami najmä v týchto veľkých krajinách, že dochádza k masovému prepúšťaniu, Slovenská republika je zatiaľ v tomto vo výhode, pretože aj pokiaľ ide o mzdy, aj pokiaľ ide kvalitu výroby, pokiaľ ide o výšku dane z príjmu, toto všetko robí stále Slovensko atraktívnou krajinou, ale nesmieme to podceňovať. A musíme pracovať s investormi, ktorí majú záujem udržať výrobu na Slovensku, a v prípade, že rozširujú výrobu, v prípade, že idú s novými technológiami, nemali by sme váhať a využiť investičné stimuly aj na udržanie pracovných miest a nie iba na vytváranie nových pracovných miest. Samozrejme, že otázka spomenutej formy podpory nemôže byť porovnávaná k požiadavkám v iných odvetviach. V čase prognozovaného poklesu hospodárskeho rastu má vláda málo nástrojov, aby rast mohla stimulovať. Investičný stimul, jeden zo zákonných prostriedkov ako vytvoriť a zachovať pracovné miesta. My si jednoducho nemôžeme dovoliť v tomto okamihu hospodárske straty, a preto aj budeme tieto nástroje veľmi intenzívne ďalej využívať. Nakoniec, o chvíľku sa dozviete z úst podpredsedu vlády a ministra financií, aká je komplikovaná finančná situácia v Slovenskej republike a čo všetko vláda Slovenskej republiky musí urobiť, aby sme dali zadosť našim medzinárodným záväzkom.
Pokiaľ ide o spoločnosť Slovalco, akciová spoločnosť, na ktorú ste sa, pani poslankyňa, pýtali, môžem povedať, že podľa mojich informácií táto firma doteraz investičné stimuly nedostala. Ak v budúcnosti splní zákonné náležitosti a podá žiadosť o ich poskytnutie, bude sa ich projektom vládny kabinet zaoberať rovnako ako v prípade iných investorov. Na druhej strane problematika energeticky náročného priemyslu bola čiastočne riešená pri nedávnej implementácii tretieho energetického balíčka Európskej únie. Už v dnešnej dobe platné a účinné ustanovenie § 12 ods. 6 zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach osobitným spôsobom upravuje cenotvorbu pre veľkých odberateľov elektriny priamo pripojených do prenosovej sústavy. Od nadobudnutia účinnosti citovaného zákona aj spoločnosť Slovalco využíva výhodu, na základe ktorej neplatí sieťové poplatky 29 eur za MW hodiny elektriny, ale len osem a pol eura. Viem, že sú tu aj iné problémy, viem, že sú avizované možno masové prepúšťania v tomto priestore, preto aj na základe vašej otázky aj správy, ktorú som získal, som okamžite požiadal príslušných ministrov, aby sa tejto otázke venovali, pretože bola by veľká chyba, ak by sme niečo zanedbali a odišiel by zo Slovenska investor, ale skôr by pomerne veľké množstvo pracovných miest zaniklo. V okresoch Žarnovica a Žiar nad Hronom, na ktoré sa pýtate, boli doteraz podporené investičnou pomocou tri investičné zámery a štvrtý je pripravený na predloženie na rokovanie vlády Slovenskej republiky. Momentálne je v rokovaní jedna významná expanzia, spoločnosť Fagor Ederlan Slovensko, akciová spoločnosť, ktorá sa zaoberá výrobou odliatkov z hliníka, hlavne pre automobilový priemysel. Firma podniká na Slovensku od roku 2005, pričom 100 percent produkcie ide na export a v súčasnosti zamestnáva 187 zamestnancov. Investičným zámerom firmy je zvýšenie výrobných kapacít, pričom celková výška nákladov bude 8 mil. 280 tisíc eur a realizáciou sa predpokladá do konca roku 2016 vytvorenie ďalších päťdesiatich dvoch pracovných miest. Tento investičný projekt vláda zatiaľ neschválila, ale veľmi intenzívne o ňom rokujeme.
Dámy a páni, asi toľko, pokiaľ ide o problematiku investičných stimulov a situácie v Slovalcu a v mestách Žarnovica a Žiar nad Hronom z pohľadu poskytovaných investičných stimulov.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Dal som si záväzok, že moja odpoveď bude kratšia ako vaša otázka. Oceňujem váš záujem, pán poslanec, o problematiku výstavby diaľnice, ale asi by som viac privítal, keby ste nezostali iba v rovine čítania tabuliek a čísiel, ale keby ste aj podporili svojím hlasom opatrenia vlády, ktoré budú určite predkladané do Národnej rady Slovenskej republiky. Na mojom tvrdení, ktoré odznelo na hodine otázok 13. 9. 2012, nemám čo meniť. Vláda v rokoch 2006 - 2010 zabezpečila vydanie stavebných povolení na 229 km aj 290 m, a to diaľnic a rýchlostných ciest. Rozhodnutia v tomto období boli vydané a nadobudli právoplatnosť. Nikto ich žiadnym spôsobom nezrušil, sú právoplatné a vykonateľné. Dĺžka 229 km diaľnic a rýchlostných ciest je naozaj rozhodujúca a podstatná, pretože uvedené číslo je výsledkom práce a úsilia vlády v rokoch 2006 až 2010. Toto číslo nie je malé v porovnaní s tempom a rýchlosťou výstavby diaľnic a ciest počas vlády Ivety Radičovej. Úseky diaľnic a rýchlostných ciest, ktoré som vám na minulej hodine otázok odovzdal, boli pripravené na výstavbu a budovanie, pričom mnohé z nich sa začali stavať už počas našej vlády, a boli odovzdané až za vlády Ivety Radičovej. Je taktiež pravdou, že niektoré úseky sa začali vzhľadom na vydané stavebné povolenia stavať a budovať už počas funkčného obdobia mojej vlády a niektoré úseky boli počas tohto obdobia aj skolaudované a odovzdané do prevádzky. Napriek tomu je však nespochybniteľné, vážený pán poslanec, že vláda zabezpečila vydanie stavebného povolenia a možnosť výstavby diaľnic a rýchlostných ciest na úseky v celkovej dĺžke 229 km aj 290 metrov.
Ďakujem za vašu pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, konkrétne, vážený pán poslanec, dopravné kolízie na verejných komunikáciách so zverou všeobecne sú v Slovenskej republike pomerne časté. Najčastejšie kolízie sú so srnčou, jeleňou alebo diviačou zverou. Príčiny častých kolízií sú najmä chýbajúce oplotenie okolo diaľnic, ako aj absencia ekoduktov, čiže zelených mostov. Odborná organizácia Ochrana prírody a krajiny zriadená Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky, Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, realizuje na viacerých lokalitách, najmä Malá Fatra, Muránska Planina, Poľana, veľkoplošné sčítavanie veľkých šeliem. Okrem tohto pracovníci Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky vykonávajú aj takzvaný nepretržitý monitoring, kde všetky pozorovania jedincov pobytových znakov sa zaznamenávajú do databázy. Navyše sa intenzívne využíva aj sledovanie niektorých jedincov medveďa hnedého prostredníctvom satelitnej telemetrie, z ktorého postupne štátna ochrana prírody získava cenné poznatky o pohybe a aktivite medveďov. Z týchto novozískaných poznatkov je napríklad zaujímavé spomenúť, že sledované medvede sa vedia presúvať na veľké vzdialenosti a ich pohyb v krajine je značne motivovaný potravinovými zdrojmi, napríklad poľnohospodárskymi plodinami, kukuricou alebo prikrmovacími a vnadiacimi poľovníckymi zariadeniami. Pri týchto presunoch medvede prekonávajú cestné aj železničné komunikácie a často tam dochádza k dopravným kolíziám. Ochrana a manažment medveďa na Slovensku prebieha v súčasnosti len na základe odborného odhadu početnosti, pretože neexistujú relevantné komplexné vedecké údaje o jeho populácii a nie je zavedený jednotný monitoring. Takisto absentuje na Slovensku aj program starostlivosti, čiže manažmentový plán o medveďa hnedého. Zároveň je potrebné poznamenať, že v súčasnosti je problematika veľkých šeliem, špeciálne medveďa, veľmi intenzívne vnímaná hlavne odbornou verejnosťou, ale aj laickou verejnosťou. Z uvedeného dôvodu Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky v súčasnosti realizuje projekt výskum a monitoring populácií veľkých šeliem a mačky divej na Slovensku, kde prioritný druh je medveď hnedý. Na podklade všetkých získaných a vyhodnotených údajov bude možné vypracovať plány ochrany a manažmentu o veľké šelmy, predstavujúce nevyhnutnú súčasť európskych manažmentových plánov. Po skončení realizácie aktivít projektu bude v budúcnosti jednoduchšia praktická realizácia ochranných, ale aj manažmentových opatrení navrhovaných v projekte. V projekte budú stanovené aj trendy vývoja, ktoré v kombinácii s nepretržitým monitoringom umožnia aktívnu ochranu veľkých šeliem na Slovensku.
Ďakujem. Skončil som.