7. schôdza

11.9.2012 - 28.9.2012
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

13.9.2012 o 14:21 hod.

JUDr.

Ján Richter

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

14:21

Ján Richter
Skontrolovaný text
Ďakujem pekne. Vážená pani poslankyňa, v roku 2011 obce poskytovali opatrovateľskú službu 14 477 klientom, opatrovateľskú službu poskytovalo 6 274 zamestnancov obcí, z toho na plný úväzok 2 638 osôb.
Ďakujem.
Skryt prepis

13.9.2012 o 14:21 hod.

JUDr.

Ján Richter

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

14:22

Monika Gibalová
Skontrolovaný text
Áno, ďakujem veľmi pekne. Ďakujem vám, pán minister, za odpoveď. Z tejto odpovede je zrejmé, že od roku 2009 významne klesá počet poskytnutej tejto služby, tohto typu služby poskytovanej zo strany obcí. A rovnako klesá počet zamestnancov, ktorí poskytujú túto službu. Ja sa vás ako doplňujúcu otázku chcem opýtať: Pán minister, v čom vidíte vy taký pokles poskytnutých služieb, aj keď je reálne oveľa väčší záujem o túto službu?
Ďakujem.
Skryt prepis

13.9.2012 o 14:22 hod.

PhDr. Mgr. PhD.

Monika Gibalová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

14:22

Ján Richter
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. No, relevantne by mali odpovedať zástupcovia Združenia miest a obcí Slovenska, ktorých sa to dotýka. Každopádne si však myslím, že jeden z problémov je asi aj ekonomika obcí ako takých, ale môžem podať informáciu v kontexte tejto otázky, že z pozície rezortu práce a sociálnych vecí pripravujeme v rámci prostriedkov z eurofondov, to znamená, že v rámci Európskeho sociálneho fondu Národný projekt podpory rozvoja opatrovateľskej služby, ktorým by sa mala podporiť dostupnosť tejto komunitnej služby ďaleko širšiemu počtu klientov, ktorí sú na túto pomoc odkázaní, aj s výraznou finančnou podporou z prostriedkov Európskeho sociálneho fondu. Zámerom tohto projektu je vytvoriť stovky nových pracovných miest pre obce. Našou podmienkou však bude po poskytnutí týchto prostriedkov v rámci eurofondov, aby obce dokázali udržať tieto pracovné miesta systémové aj pre ďalšie obdobie.
Toľko.
Skryt prepis

13.9.2012 o 14:22 hod.

JUDr.

Ján Richter

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

14:24

Tomáš Malatinský
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, podpredsedníčka Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, odpovedám namiesto podpredsedu vlády a ministra zahraničných vecí, k otázke predloženej pánom poslancom Martvoňom.
Predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz prijal naše pozvanie, nebude na Slovensku po prvýkrát, ale vo funkcii predsedu Európskeho parlamentu áno. Po svojom zvolení za predsedu sa stal kľúčovou osobou pri určovaní smerovania Európskej únie. Je preto cenné, že máme v ňom silného politického partnera, a dovolím si tvrdiť, aj priateľa. Jeho návštevu v prvom rade hodnotím ako potvrdenie jasného a čitateľného proeurópskeho postoja vlády Slovenskej republiky. Vybudovať imidž Slovenskej republiky ako dôveryhodného a vypočítateľného partnera stálo nemálo politického a diplomatického úsilia. Dnes je však za nami kus dobre vykonanej domácej práce a tú môžeme s plným sebavedomím prezentovať aj na európskej pôde.
Martin Schulz príde na Slovensko v mimoriadne politickom významnom čase. Európska únia sa skutočne nachádza na prahu novej integračnej etapy, potvrdili to aj dve udalosti včerajšieho dňa.
Po prvé, jasné smerovanie k novej, silnejšej ale aj zodpovednejšej Únii potvrdil včera v Štrasburgu, na pôde Európskeho parlamentu, predseda Európskej komisie José Manuel Barroso. Predostrel víziu Európskej únie, ktorá uspeje, len ak v najbližšej etape sa transformuje na federáciu národných štátov.
Po druhé, dôležité rozhodnutie v súvislosti s potrebou budovať stabilnejšiu a zodpovednejšiu Úniu prišlo včera z Karlsruhe. Nemecký Ústavný súd odmietol výhrady sťažovateľov voči Európskemu stabilizačnému mechanizmu, tzv. permanentnému eurovalu. Teda už nič nestojí v ceste k tomu, aby sa k nemu pripojilo aj Nemecko. Reakcie finančných trhov na seba nenechali dlho čakať a takmer okamžite s rozhodnutím súdu nastalo aj ich upokojenie.
Kde sa v tejto mozaike nachádza Európsky parlament? V jej strede. Európsky parlament je inštitúciou Európskej únie, ktorá stojí v mnohých aspektoch k občanom najbližšie. Uvedomme si, že už Európsky parlament dnes už predstavuje jedno rameno zákonodárneho a rozpočtového orgánu Európskej únie. Tým druhým ramenom je Rada združujúca vlády členských štátov. Prečo to zdôrazňujem? Pretože napríklad zásadné opatrenia, ktoré zamedzia nezodpovednému hospodáreniu s rozpočtami členských štátov, teda vytváraniu deficitov, štátnych dlhov a v konečnom dôsledku celospoločenskému napätiu v hospodárskej stagnácii, boli prijaté v balíčku šiestich legislatívnych aktov Európskej únie, tzv. six-pack. Európsky parlament sa zásadným spôsobom podieľal na ich konečnom obsahu a hlavne uvedené opatrenia by nemohli byť schválené bez riadnej demokratickej debaty a súhlasu európskych poslancov.
Vážené dámy, vážení páni, rozhodnutie Európskeho parlamentu má priamy dosah a vplyv na životy slovenských občanov. Na druhej strane máme v Európskom parlamente našich priamo volených zástupcov. Okrem toho Európsky parlament ako inštitúcia a aj jeho súčasný predseda boli vždy mimoriadne vnímaví voči hlasom zodpovedných a čitateľných členov Európskej únie.
Návšteva pána predsedu Martina Schulza bude preto pre nás v prvom rade príležitosťou potvrdiť našu podporu pre hlbšiu reformu Európskej únie s dôrazom na politickú zodpovednosť a demokratickú legitimitu navrhovaných zmien. Toto je cesta, ktorou sa chceme vydať v nadchádzajúcich debatách o prehlbovaní integrácie. Nebránime sa posilneniu integrácie, práve naopak. Súčasná Európska únia neprekoná krízu, v ktorej sa nachádza, ak nedôjde k jej zásadným zmenám. Dôvodom je, že ide o krízu dôvery v politické inštitúcie a v politiku ako takú. Obnoviť takúto dôveru je náročné, no nie nemožné a hlavne je to nevyhnutnosť pre najbližšiu budúcnosť Európskej únie.
Cesta k obnove dôvery vo všeobecnosti vedie cez zrozumiteľnosť, vypočítateľnosť a spoľahlivosť. Touto cestou chceme aj my, aby kráčala nová a silnejšia Únia. Teda, aby jej inštitúcie boli čitateľné a jednotlivé politiky a rozhodnutia zrozumiteľné. Občania dnes potrebujú politike rozumieť, politikov vidieť a počuť.
Európsky parlament je práve tým politickým fórom, kde prebieha debata o konkrétnych riešeniach ekonomickej, sociálnej a politickej krízy. Európsky parlament je tiež aj otvoreným fórom pre občanov Európskej únie, teda aj pre slovenských občanov. Toto si uvedomujeme a takto sa aj staviame k predsedovi Európskeho parlamentu a jeho návšteve u nás.
Naznačil som, že Európsky parlament predstavuje jedno rameno zákonodárneho a rozpočtového orgánu Európskej únie, a že tým druhým ramenom je Rada združujúca vlády členských štátov. Európsky parlament, jeho výbory a jednotliví poslanci sú pre nás zároveň partnermi, s ktorými dennodenne spolupracujeme pri schvaľovaní európskej legislatívy, aj pri príprave rozpočtu Európskej únie.
Okrem toho rozvíjanie politického, ale aj pracovného a vecného dialógu s Európskym parlamentom sa stane pre nás kľúčovým v nadchádzajúcich rokoch, keď budú vrcholiť prípravy na naše predsedníctvo v Rade Európskej únie v druhom polroku roku 2016. Pôjde o mimoriadnu prestíž, ale aj zodpovednosť, pretože vláda Slovenskej republiky prevezme zodpovednosť za dosiahnutie spoločného kompromisu v mene 27 vlád členských štátov Európskej únie a následne za vedenie rokovaní v mene všetkých vlád členských štátov Európskej únie s Európskym parlamentom. Pritom pôjde o rokovania o konkrétnych návrhoch legislatívnych aktov Európskej únie s právnymi a rozpočtovými implikáciami pre celú Európsku úniu. Aj toto je pohľad, akým sa pozeráme na Európsky parlament a jeho úlohu v politike Európskej únie.
Návšteva predsedu Európskeho parlamentu preto má pre nás veľký význam a vysoko si ju ceníme. Som presvedčený, že pomôže zvýrazniť európsky rozmer každodenných problémov, ktoré trápia našich občanov, a že ukáže, že podobné problémy, s akými sa stretávame na Slovensku, riešia aj občania iných štátov Európskej únie.
Verím, že návšteva predsedu Európskeho parlamentu však hlavne ukáže, že pri hľadaní riešení a odpovedí na naše domáce problémy, nie sme sami a odkázaní len na seba. Sme súčasťou najsilnejšieho politického zoskupenia na svete. Toto sú východiská, s ktorými budeme pána predsedu Európskeho parlamentu Martina Schulza na Slovensku prijímať.
Ďakujem vám za pozornosť.
Skryt prepis

13.9.2012 o 14:24 hod.

Ing.

Tomáš Malatinský

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 14:36

Ján Richter
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážená pani poslankyňa, úvodom by som rád povedal, čo je cieľom tohto projektu, respektíve tejto výzvy. Cieľom vyhlásených výziev je najmä podpora osamostatnenia sa mladých dospelých a pomôcť im po opustení detských domov adaptovať sa v reálnom živote. Našou snahou je prostredníctvom finančnej podpory realizovania týchto projektov predísť tomu, aby sa stali sociálne vylúčenými títo adepti.
Minulý mesiac bolo zasadnutie výberovej komisie pre výber a schvaľovanie projektov pre výzvy 2.1 a 3.2 na podporu osamostatnenia sa mladých dospelých. Členovia výberovej komisie navrhli na schválenie v rámci opatrení programu 2.1 celkom deväť projektov v celkovom objeme 729 004 eura. Nevyčerpané finančné prostriedky použiť na ďalšie výzvy, v rámci opatrení 3.2 a schváliť dva projekty v rámci opatrení 3.2 v celkovej výške 168 542, 16 eur. Zároveň ďalší projekt podaný v rámci opatrenia 3.2 neschváliť z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov a zároveň zaradiť do zásobníka projektov v prípade, že jeden zo žiadateľov v rámci výzvy opatrení 3.2 nepodpíše následne zmluvu o poskytnutí nenávratných finančných prostriedkov, bude oslovený a vyzvaný na realizáciu projektu. Uvedené projekty budú postupne zazmluvňované.
Dovoľujem si vás informovať, že toho času prebieha ešte proces overovania postupov na riadiacom orgáne. Podľa systému riadenia štrukturálnych fondov a kohézneho fondu pre programovacie obdobie rokov 2007 až 2013, nakoľko nie je ukončený celý hodnotiaci proces, ten končí vydaním rozhodnutí o schválení, prípadne neschválení žiadostí o poskytnutie nenávratného finančného prostriedku, nemali by sa dovtedy zverejňovať schválené výšky nenávratného finančného prostriedku, ani mená prijímateľov.
Skončil som.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

13.9.2012 o 14:36 hod.

JUDr.

Ján Richter

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 14:36

Monika Gibalová
Skontrolovaný text
Ďakujem veľmi pekne. Práve ste mi odpovedali teraz na konci aj na to, čo som chcela ako doplňujúcu otázku, teda kto, ktorí žiadatelia. Sú to tí, ktorí boli vybraní, tých deväť projektov? Budem toto monitorovať a v prípade, keď to bude vhodné a možné, budem sa vás na to pýtať.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

13.9.2012 o 14:36 hod.

PhDr. Mgr. PhD.

Monika Gibalová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 14:36

Ján Richter
Skontrolovaný text
Veľmi rád odpoviem.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

13.9.2012 o 14:36 hod.

JUDr.

Ján Richter

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vstup predsedajúceho 14:36

Ján Richter
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážená pani poslankyňa, áno, v súlade s § 98 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní a neskorších predpisov som podpísal poverenie na vykonanie mimoriadneho dohľadu nad poskytovaním sociálnych služieb u poskytovateľa sociálnej služby Stredisko sociálnej pomoci mesta Košice, Garbiarska č. 4, Košice. Predmetom dohľadu nad poskytovaním sociálnych služieb je preverenie dodržiavania zákona o sociálnych službách a všeobecne záväzných právnych predpisov pri poskytovaní sociálnej služby v zariadení pre seniorov a v zariadení opatrovateľskej služby a spôsobe jej vykonávania, najmä z hľadiska dodržiavania základných ľudských práv a slobôd.
Výkon dohľadu sa začal realizovať 12. septembra tohto roku. O výsledku z vykonaného dohľadu nad poskytovaním sociálnych služieb v danom zariadení po jeho vyhodnotení budem informovať aj verejnosť.
Skryt prepis

Vstup predsedajúceho

13.9.2012 o 14:36 hod.

JUDr.

Ján Richter

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 14:36

Ján Richter
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán predseda sociálneho výboru, ďakujem za otázku. Mohol by som vám poskytnúť veľmi rozsiahlu odpoveď, v ktorej by som podrobne rozobral neštandardné, v niektorých prípadoch možno až veľmi neštandardné, ustanovenia dnes účinného Zákonníka práce v porovnaní s rovnakými kódexmi v iných európskych krajinách. Zastávam však názor, že návraty do minulosti sú niekedy veľmi neproduktívne. A ja si už dnes dovolím považovať terajší dobiehajúci Zákonník práce za vec minulosti.
Pozrime sa spoločne radšej dopredu a ponúkam vám teda porovnanie pracovného práva v krajinách Európskej únie s novým návrhom Zákonníka práce, ktorý, ako verím, po prijatí v tejto snemovni bude účinný od 1. januára budúceho roku. Môžem vás, ako aj ostatných poslancov a odbornú i širokú verejnosť, ubezpečiť, že nový Zákonník práce bude spĺňať všetky štandardy moderného, európskeho, pracovného práva. Môžem to povedať aj preto, lebo sme sa pri jeho príprave inšpirovali aj s takýmito porovnaniami. Môžem to povedať aj preto, lebo sme túto novelu konzultovali aj s odborníkmi z Medzinárodnej organizácie práce a ich stanovisko jednoznačne potvrdzuje úplný súlad nášho návrhu nielen s dohovormi Medzinárodnej organizácie práce či európskymi smernicami, ale aj modernými trendmi v pracovnom práve v iných európskych krajinách.
Ale budem konkrétny. Novelou Zákonníka práce napríklad spresňujeme definíciu závislej práce tak, aby sme ako v iných krajinách Európskej únie jasne odlíšili postavenie osoby, ktorá vykonáva prácu v pracovnom pomere, a osoby, ktorá vykonáva prácu ako samostatne zárobkovo činná osoba v zmysle občianskoprávnych, prípadne obchodnoprávnych záležitostí. Aby teda nedochádzalo napríklad k tzv. núteným živnostiam. To je jeden z dôvodov, prečo sme tento, túto časť Zákonníka práce novelizovali. Podľa toho, ako ponúkame ten návrh do novely zákona, nám boli právne predpisy ponúknuté a sú platné napríklad v Nemecku, Francúzsku alebo v Taliansku.
Novela Zákonníka práce tiež zavádza povinnosť prerokovať so zástupcami zamestnancov, čiže odborármi alebo zamestnaneckou radou, návrh na skončenie pracovného pomeru výpoveďou alebo okamžitým skončením pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa. Táto úprava je štandardom napríklad v Nemecku.
Zástupcom zamestnancov sa posilňuje právo na spoluzodpovednosť v dôležitých, a spolurozhodovanie o dôležitých otázkach týkajúcich sa pracovnoprávnych podmienok konkrétneho podniku.
Veľká kritika sa na nás valí kvôli obnoveniu súbehu výpovednej doby a odstupného. Vraj sa tým predraží zamestnávanie, vraj takto ohrozujeme konkurencieschopnosť slovenských podnikov. Takto sa vytvára dojem, že je to niečo, čo zvyšok Európy nepozná, lenže to nie je pravda. V niektorých krajinách poznajú odstupné siahajúce až do výšky niekoľkých desiatok mesačných platov. Opakujem, niekoľkých desiatok mesačných platov. My počítame s maximálnym odstupným vo výške štyroch mesačných platov, a to po odpracovaní dvadsiatich rokov zamestnanca v jednej firme. Súbeh odstupného a výpovednej doby pritom nemajú len krajiny, ktoré sa dostali do ekonomických problémov, čo nám opozícia často vyčíta, ale aj tie, ktoré môžeme považovať, použijem výraz, za ťahúňov európskej ekonomiky. Príkladom môže byť opäť Nemecko, Rakúsko či Francúzsko.
Práve po vzore nemeckého pracovného práva sme tiež zmenili a zvýšili, a to treba povedať, hlavne v prospech zamestnávateľov flexibilitu úpravy konta pracovného času, ktoré poznáme okrem iného aj ako flexikonto. Predĺžili sme vyrovnávacie obdobie z dvanásť až na tridsať mesiacov za podmienky dodržania maximálnej dĺžky priemerného týždenného pracovného času v rozsahu dvanásť hodín. Znova sme aplikovali túto skúsenosť z nemeckého právneho poriadku.
Štandardom Európskej únie je aj uvoľňovanie zamestnancov a zástupcov zamestnancov na výkon ich činnosti tak, aby mohli lepšie vykonávať svoju činnosť.
Na týchto niekoľko príkladoch som, dúfam, jasne ukázal, že nový alebo navrhovaný Zákonník práce bude z európskeho pohľadu normálnym a štandardným pracovnoprávnym kódexom. A počas práve prebiehajúcej rozpravy, ako aj počas diskusie vo výboroch a v druhom čítaní v pléne bude určite počuť aj o ďalších príkladoch dokladujúcich súlad nášho návrhu s pracovným právom z ďalších krajín Európskej únie.
Skončil som.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

13.9.2012 o 14:36 hod.

JUDr.

Ján Richter

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho 14:44

Ján Podmanický
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán minister, chcem vám poďakovať za toto vysvetlenie, pretože je potrebné, aby zaznela informácia, že novela Zákonníka práce, ktorá je predložená do prvého čítania, je štandardná a ničím sa nevymyká zo štandardnej európskej právnej úpravy.
Dokonca myslím, že tie príklady, ktoré ste povedali vo vzťahu k Nemecku, Francúzsku, prípadne Rakúsku, len svedčia o tom, že aj tie zmeny, ktoré pripravujeme, tak nebudú mať nejaký negatívny dôsledok, napríklad na konkurencieschopnosť alebo na zamestnanosť, respektíve nezamestnanosť. Pretože ak by to tak bolo, tak práve tieto krajiny, ktoré majú podobnú, tú prísnejšiu právnu úpravu, alebo lepšiu ochranu práv zamestnancov, tak tie by mali potom logicky oveľa vyššiu nezamestnanosť. A vieme, že to tak nie je.
Takže štandardný Zákonník práce, ktorý sa pripravuje, je, predovšetkým slúži na ochranu práv zamestnancov a nemá vplyv na nejaké zhoršovanie konkurencieschopnosti.
Skryt prepis

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho

13.9.2012 o 14:44 hod.

JUDr. PhDr.

Ján Podmanický

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video