7. schôdza

Ďakujem pekne za toleranciu.

Ďakujem za otázku, pán predseda výboru. Začal by som hádam tým, že napriek tomu, že sme jednou vládnou stranou, napriek tomu že máme pohodlnú parlamentnú väčšinu, novela Zákonníka práce, tá, ktorá je predložená na rokovanie tohto pléna, je výsledkom kabinetnej prípravy, nie je výsledkom kabinetnej prípravy za zatvorenými dverami. Naopak, hneď na začiatku som verejne prisľúbil, že budeme diskutovať s každým zainteresovaným, že si vypočujeme všetky návrhy a pripomienky presne v zmysle prísľubu prehĺbenia sociálneho dialógu a širokého celospoločenského konsenzu, ktorý nájdete tak v našom volebnom programe, ako aj v programovom vyhlásení vlády.
Konkrétne, so sociálnymi partnermi sme rokovali vysoko nad rámec zákonom určenej tripartity. Za jeden a pol mesiaca sa uskutočnilo sedem zasadnutí tripartitnej pracovnej komisie, v ktorej mali zástupcovia zamestnávateľov väčšinu.
Osobitne sme s nimi rokovali aj po ukončení medzirezortného pripomienkového konania. Okrem toho sme rokovali aj s ďalšími zamestnávateľskými združeniami, napríklad s Klubom 500, Slovenskou živnostenskou komorou, Slovenským živnostenským zväzom. Predseda vlády venoval tejto téme osobitné rokovanie aj na Rade solidarity a rozvoja za širokej účasti sociálnych partnerov.
Poveril som štátneho tajomníka Ondruša, ktorý sa stretol so zástupcami viacerých obchodných komôr, nemeckej, rakúskej, švédskej, španielskej, americkej, a vôbec sa ich nepýtal, aké pracovnoprávne podmienky platia v ich krajinách, ale mal záujem v prvom rade vysvetliť, prečo a z akých dôvodov navrhujeme zmeny v terajšom znení Zákonníka práce.
Na mojej úrovni sa uskutočnili rokovania aj s veľkými zamestnávateľmi, napríklad rokoval som s predsedom predstavenstva Volkswagenu, s prezidentom US STEEL-u Košice. Výsledkom týchto rokovaní, z týchto dvoch, by som povedal, jedných najväčších zamestnávateľov na Slovensku, bola otázka predĺženia vyrovnávacieho obdobia z dvanásť na tridsať mesiacov v súvislosti s flexikontom, čo si osobne vážim, lebo som dostal poďakovanie aj od jedného, aj od druhého za ústretovosť v súvislosti s ich požiadavkami, a som pevne presvedčený, že to udrží u týchto veľkých zamestnávateľov minimálne terajšie počty pracovníkov, ktoré sú zamestnané v týchto významných firmách.
A úplne aktuálne, aj v tento utorok sa uskutočnilo pracovné stretnutie predsedu vlády so šiestimi zamestnávateľskými zväzmi, ktoré združujú podniky vytvárajúce sedemdesiat percent HDP slovenského priemyslu, o tom som hovoril v predchádzajúcej odpovedi.
Skončil som.

Takže, vážený pán poslanec, dovoľte, aby som tlmočil odpoveď pána ministra vnútra.
V mesiaci august 2012 predložilo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky do medzirezortného konania návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Dôvodom predloženia uvedenej novely zákona je potreba zníženia výdavkov na osobitný systém sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov z osobitných účtov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďakujem veľmi pekne. Aj keď trošku už sme vystúpili z toho kontextu, lebo pán Mihál vystupoval ešte pred 12.00 hodinou, aj napriek tomu, pán Mihál, tú prvú maketu z toho roku 2012, tú vašu pani učiteľku, ktorá tam má 580 eur, myslím si, že tu ste si mal postaviť pred seba, pretože toto je výsledok vášho vládnutia, toto je výsledok vášho vládnutia, aký učitelia majú plat. Rok 5013 by som nepredbiehala, lebo kúzliť s číslami vieme, a rok 2013, pardon, tak to budeme vedieť vtedy, ak budeme vlastne my po roku vládnutia. A určite budeme aj s učiteľmi vyjednávať o ich plate.
Chcela by som povedať, že na vašom mieste, mám taký pocit, že možno by ste chceli, aby táto vláda padla, a preto ste to takto urobili, pretože skutočne to, čo teraz nám vyčítate, tak vám chýba 500, respektíve teraz nám 500 mil. eur k tomu, aby sme mohli pomôcť, aby sme mohli uspokojiť ľudí, ktorí skutočne majú nízke mzdy. A vy ste dokonca tvrdili, že ľudia, ktorí majú 400 eur, aby sa vysťahovali zo Slovenskej republiky, pretože vy potrebujete na svoj život 3 až 5 tisíc eur. To len k tej takej vehementnej kritike a k takému tu búchaniu po tom pulte.
Ja si myslím, že tento Zákonník práce bol skutočne dostatočne prerokovaný aj v tripartite a podieľali sa na ňom všetci, aj odbory, aj zamestnávatelia. A sú tam veci, ktoré boli ústupkom pre zamestnávateľov, a sú tam veci, ktoré boli možno vyhovenie požiadavkám odborárov. Nie je to tak, ako tých ľudí strašíte a ako im rozprávate.
A čo sa týka toho reťazenia pracovných pomerov, chcem len povedať toľko, práve vtedy majú mladí ľudia určitú istotu, ak sa im skutočne ten pomer môže predlžovať iba na dva roky, pretože ak nemáte pracovný pomer trvalý, nemôžete si zobrať pôžičky, nemôžete si zariadiť byt a nemôžete sa postarať o svoju rodinu. Takže by som to brala ako pozitívum, nie ako vy hovoríte, že je to negatívum.
Takže toto je taký iný pohľad možno iných ľudí na to, čo ste povedali vy, a na Zákonník práce.
Ďakujem.

Pán kolega Mihál, ja sa dotknem iba toho vášho kydania na odborárov. To ste tu rozprávali: "najnenávidenejší". No tak keď vy hovoríte o niekom, že je najnenávidenejší, vy priam stelesnenie charizmy a popularity a lásky ľudu, tak to naozaj odborári teraz musia padať na zem.
A naozaj sa mi nepáči ten váš prístup. Tu hovoríte o tom, že sú "fiškusi", ktorí zneužívajú svoje postavenie. Mňa to dehonestuje. Odborári od 19. storočia spravili strašne veľa pre ochranu pracujúcich, pre ochranu zamestnancov. Strašne bojovali za to, aby dnes bola nejaká rovnováha, aby mali títo ľudia nejakú ochranu, a vy ich tu dehonestujete ako nejakých "fiškusov". Pán kolega, vy ste fiškus, nie odborári sú fiškusi. Odborári sú tí, ktorí vždy bojovali za práva zamestnancov. V 19. storočí, v takzvanom manchesterskom kapitalizme, kedy ľudia robili 16 hodín denne, bez akejkoľvek ochrany, bez akýchkoľvek sociálnych práv... To bolo to, čo sa vám páčilo?! To je ten váš model? Vďaka, aj vďaka odborárom je ten model dnes znesiteľnejší.
Pozrite sa, opäť vám spomenieme príklad Švédska, kde odborári z organizácie LO spolu so sociálnou demokraciou SAP vytvorili celý ten švédsky model. Čítajte takých autorov, ako je Ernst Wigforss, ako je Rudolf Meidner, odborárski predáci, veľmi významní intelektuáli, a nielen tých vašich buržoáznych hayekovcov.
A druhá poznámka: tá vaša obhajoba takzvanej prekarizácie práce, to znamená, že práce na živnosť, keď predavačka v Tescu, ktorá ale absolútne nespĺňa podmienky na to, aby bola živnostníčka, je nútená prejsť na živnosť a nemá žiadnu sociálnu ochranu, nemôže ísť na PN-ku, zamestnávateľ jej neprispieva na poistenie, a tak ďalej, čiže je absolútne zraniteľná... A toto vy chcete podporovať? To je tak niečo cynické, surové. Pán kolega, je mi vás ľúto.

Pán exminister Mihál, ja nebudem vôbec osobná, ani útočná, ale takisto ma zaujal váš výrok, citujem: "Traja fiškusi si založia odbory a budú vydierať ostatných tisíc zamestnancov."
Ja by som si dovolila povedať svoju osobnú skúsenosť s odbormi. Pred niekoľkými rokmi som pracovala v jednej kvalitnej slovenskej firme, ktorú ale vlastnili zahraniční akcionári. Bola tam 100-percentná zahraničná účasť. Tých niekoľko "fiškusov", ako vy ste nazvali odborárov, dokázalo pre zamestnancov tejto firmy vyrokovať naozaj nadštandardné benefity. Dokázali vyrokovať dovolenkový plat pre zamestnancov, trinásty plat v plnej výške pre všetkých, dokázali vyrokovať príspevok na rekondičné pobyty, na rekreácie zamestnancov, detí, ale čo bolo najcennejšie a najvážnejšie, dokázali byť adekvátnym partnerom pre akcionárov, pre majiteľov, pre manažment firmy. A títo ich aj rešpektovali. A títo "fiškusi", v úvodzovkách, teda odborári, dokázali každoročne - a je stále tomu tak aj teraz - vyrokovať určitú valorizáciu miezd.
A môžem otvorene povedať, jedná sa o Knauf Insulation v Novej Bani, je to výrobca minerálnej vlny, vtedy to bol Izomat, a. s., Nová Baňa.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Mihál, viete vôbec, ako sa tvoria výkonové normy? Príklad, ktorý ste vo svojom vystúpení uviedli, jasne dokumentuje, že o tvorbe noriem spotreby práce neviete nič.
Paragraf 133 ods. 3 absolútne nič na racionálnom a odôvodnenom stanovení noriem nenarúša. Zabraňuje však neodôvodnenému stanoveniu noriem, ktoré človek objektívne nie je schopný dlhodobo zvládať. Z praxe poznám prípady, kedy sa stanovila norma na základe jedného námeru pracovnej operácie. Určite sa zhodneme, že výkon človeka kolíše v priebehu dňa, a preto vo svete sa robia opakované námery. Nikde som sa v praxi nestretla s takými námermi ako, žiaľbohu, u nás. Minimálne sedem námerov sa robí. Nie je zriedkavé, že sa robí dvadsaťpäť námerov jednej operácie.
Z celého vášho vystúpenia pre mňa vyplynul jeden záver. Zamestnanca beriete ako stroj, ako niečo neplnohodnotné. Ale človek nie je len homo faber, teda tvor vyrábajúci, ale aj homo physiologicus a homo sociologicus. S ochranou zamestnanca to teda vôbec nepreháňame. Chceme len to, čo je štandardné vo vyspelých krajinách. Banánovú republiku tu skutočne mať nechceme.
Ďakujem.