7. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Naozaj, kto sa nad tým zamyslí a keď si to takto vypočuje, plasticky, tak tá absurdita toho príkladu s tými odborármi je zarážajúca. A to, čo hovoril pán minister tuná v predchádzajúcej tej hodine otázok, že vidíte, že vtedy použil tú metódu komparácie, že sa snažil presvedčiť, ako teda v iných krajinách to hovoria. Tuná minister pán Počiatek sa bojí metódy komparácie, ako zavádzajú "ideesku" v iných krajinách. Čiže niekedy áno, niekedy nie.
Ale z toho, ako ste to, pán minister, prezentovali, tu porovnávanie, nebolo to teda až tak presné, ako by som si to ja predstavoval, ale v zásade ste tam viackrát zopakovali Nemecko a po vzore nemeckého pracovného práva. Nuž, my máme k Nemecku strašne ďaleko. V tom sa asi zhodneme. Ale už aj keby, keby aj náhodou, tak ono je ťažšie niečo zobrať, ako dať. Čiže oni možno, už aj tí Nemci, by si teraz možno to určite prehodnotili, keby mohli, hej? Radšej, ako by to vyviezli všetko do Číny. Ale politicky je to náročné.
Vy idete, ja som to povedal na začiatku, vy idete v protismere, hej. Že to sa dá ísť v protismere, ale neviem, či je to správna cesta. Určite sa veľa ľudí čuduje, že: A tí idú akým smerom? Však presne opačným sa ide.
Ale možno pre túto chvíľu by ma aj zaujímalo, keď teda máte vzťah k metóde komparácie a chcete teda pracovať s touto metódou, tak možno priamo pre tieto odborové organizácie by ma to zaujímalo, že či, či tieto piate kolóny alebo tieto veci si nechajú, teda ako rieši zákonodarstvo iných európskych krajín? Trebárs vznik týchto odborových buniek vo firmách, hej? To by ma možno tiež zaujímalo.
Ďakujem.

Ďakujem, pani podpredsedníčka. Pán poslanec Solymos veľmi pekne vystihol víťazov z predkladanej novely Zákonníka práce tak, ako sme o tom viacerí hovorili. Táto novela nepomôže zamestnancom ani zamestnávateľom. Jedným aj druhým len uškodí. Vyženie robotu zo Slovenska. Ale tomu, komu pomôže jedine, to budú odborárski funkcionári. Na tom príklade bolo pekne ukázané, že im pomôže nielen zabezpečiť teplé miesta, ale dokonca ich financovanie v podnikoch, kde majú ľudia iný názor. Skutočne, ľudia majú právo zvoliť si svojich predstaviteľov, tých, ktorí ich budú zastupovať na jednaní so zamestnávateľmi, ale ak budeme zhora takýmito nezmyselnými úpravami ľuďom zakazovať, koho si majú voliť a nariaďovať im, kto ich bude reprezentovať, tak to skutočne nepomôže žiadnemu zamestnancovi. Aj preto bol tento uvedený príklad pekným zvýraznením toho, o čo skutočne ide v tomto Zákonníku práce. A to nie je žiadna ochrana zamestnancov. Tým sa len uškodí. Je to len a len pomoc odborárskym funkcionárom.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za všetky faktické poznámky. Chcel som povedať, že presne si myslím to isté, čo povedal pán poslanec Hlina, že tento zákon, alebo tento návrh, ide presne opačným smerom. To znamená, je tu veľká kríza, o čom vieme všetci. A vieme o tom, že aké je ťažké nájsť si prácu. A namiesto toho, aby sme vytvárali také podmienky, aby ten trh bol čím flexibilnejší, aby mohli tí ľudia si nájsť jednoduchšie prácu, ja si myslím, že sa uzatvárame. To je, myslím si, že najväčší problém alebo najväčšia chyba tejto novely. A myslím si, že tá daň, ktorú zaplatíme za tú dohodu, čo vydobyli odborári alebo ich bossovia v tomto Zákonníku práce, bude pre ľudí na Slovensku a pre tých, ktorí chcú pracovať, veľmi krutá.
Ďakujem pekne.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, milé kolegyne, kolegovia, tak sa nám to všetko opakuje, akosi, história, aj tie pocity. Ako niekedy mám pocit, že ozaj deja vu prežívam. Ale opäť máme taký klasický súboj medzi, nechcem povedať, že medzi terajšou pravicou a ľavicou, ale proste ide o súboj všeobecne ľavica a pravica v tomto Zákonníku práce. Prišla iná vláda, zmenila sa garnitúra, takže samozrejme, že chce si aspoň také jedno dobro vybrať medzi ľuďmi, a rozhodla sa, že to bude práve Zákonník práce, že cez ten Zákonník práce ľuďom dá možno viac istôt, ktoré im sľubovala. Pretože inde to nemá kde preukázať.
Každá vláda, ktorá príde, chce a sľubuje dobré, že bude dobre, no nevieme, komu to sľubuje. Podľa toho, kto je pri moci, na ten obraz sa ten Zákonník práce vlastne vždy aj upravuje. Od dôb socializmu sa už vymenilo veľmi veľa vlád, ale s čím sa nám spájajú také hlavné zmeny zákonníka, alebo kedy sa začalo tak spomínať na určité mená? Začalo sa spomínať hlavne už počas vlády Slovenskej republiky, kedy sa naozaj zobrala ako hlavná nová norma, akoby reformovaná norma alebo moderná norma, a keď sa vlastne odvtedy začali vytvárať všetky zmeny. To znamená, že začalo to pánom Kaníkom, pokračovalo pani Tomanovou a ešte to ďalej pokračovalo pánom Mihálom. Naozaj na tomto príklade možno skutočne vidieť, že každý, kto bol pri moci, si chcel ten zákonník upraviť nielen na svoj obraz, ale možno viac na obraz toho, pre koho si myslel, že bude... Výhodnejší? Ťažko povedať. Za pána Kaníka sa to naozaj dialo tak, že to bolo viac v prospech zamestnávateľov, za pani Tomanovej viac v prospech odborárov, za pána Mihála opäť sa to preklopilo pravicovo, že viac sa pridávalo zamestnávateľom. Ale v konečnom dôsledku, naozaj mám pocit, táto novela, ak bude, vyslovene v prospech odborárov, tak predchádzajúca vláda urobila novelu, ktorá dávala oveľa viac aj všetkým občanom našej krajiny. Nielen veľké výsady odborárom.
Tento zákonník má nás vraj priblížiť k štandardom v Európskej únii. Zasa, či to budú štandardy, ktoré sa týkajú krajín ako Nemecko, Rakúsko, alebo krajín, ktoré, ako sú Španielsko, Grécko, Taliansko. Tam vieme, že tie zákonníky sú príliš rigidné a podľa toho tá ekonomika aj vyzerá. Ale možnože viac, ako k čomu sa chceme priblížiť, by sme možnože už dnes mali sledovať tie trendy, ako práve aj tie lepšie, rozvinutejšie krajiny pozerajú dnes na zákonníky práce. Pretože mám pocit, že tak isto už upúšťajú od pevných pravidiel a od extrémnej socializácie Zákonníka práce. Predchádzajúca vláda ho spružnila. Táto ho znova ide pritvrdzovať. Ale opäť dávam otázku, že pre koho? Komu to vlastne pomôže? Pretože vieme, že dnes sa stáva práca alebo už je vlastne práca luxusom. Dnes máme na programe krachovanie firiem, prepúšťanie. Zákonník bude teda upravený, ale zamestnanec bude na tom stále rovnako, myslím tým, stále v rovnakej neistote. Nepridá mu to ani, ani štipku viac istoty, že o prácu nepríde, alebo že sa mu zlepšia pracovné podmienky. Pán minister dokonca povedal, že pri úpravách v Zákonníku práce došlo k remíze. Pán premiér myslím, že povedal, že není ani víťazov, ani porazených. Lenže, o kom to hovoríme? Hovoríme víťazi a porazení. Zamestnávatelia a zamestnanci? Ja som mala skôr pocit, že zamestnávatelia a odborári.
Dnes, vzhľadom na tie úpravy, ktoré sa chystajú, budú prehrávať zamestnávatelia. Teda tí, ktorí tvoria pracovné miesta a vlastne hýbu našou ekonomikou. Tu si dávam otázku, že či my vôbec o nich stojíme? Alebo ako sa na nich pozerá dnešná vláda alebo celá spoločnosť? Že či chceme naozaj i naďalej navodzovať pocit, že sú to nejaké zveri, nenažranci. A všetkých chceme hádzať do jedného vreca? V skutočnosti dnes je už taký stav, že aj tí, ktorí si naozaj svedomito plnili svoje povinnosti, pristupovali k zamestnávaniu veľmi zodpovedne, tak si už začínajú búchať hlavu o múr, že načo to robili, keď vidia, aké špinavosti existovali a proti tomu sa nič nedeje? Ale zasa ideme im dávať ešte väčšie bremená na plecia.
Máme pocit, že naši zamestnanci sú už schopní samozamestnania? Alebo azda máme nejaké také indície, že by sa štátna správa chystala meniť úrady práce na miesta zamestnávania, alebo teda, kde sa rozdáva práca? To by bolo niečo senzačné síce, veľmi by som sa tešila, ale myslím, že od toho sme veľmi ďaleko. A možnože keby sa to aj uskutočnilo, tak by som mala pocit, že sme opäť o dvadsať pät rokov dozadu.
Dnes predpokladaná novela je novelou s rukopisom odborov, ktoré verejne povedali, že "za podporu SMER-u máme Zákonník práce". Toto bol jeden deň titulok v novinách. Z toho mi vyplýva, že akási nezávislosť odborov je asi rozplynutá. Neviem kde. Niektorí členovia odbornej komisie, alebo teda komisie, ktorá sa zúčastňovala pri rozhovoroch k Zákonníku práce, alebo pri samotnej práci na Zákonníku práce, naznačovala niečo také, že mali zo začiatku pocit, že stačilo možno len, aby ministerstvo oznámilo, čo chcú urobiť, a že oni vlastne by sa ani nemuseli zúčastňovať. Ale dodávajú, lebo vláda má vlastne na to mandát, hej, že má dostatočnú silu, uvedomuje si to, ale naozaj veľmi pozitívne vnímali to, že aj napriek tomu boli prizvaní. Toto som mala ako naozaj tak chvíľku taký pozitívny pocit, že aj práve tí zamestnávatelia, vlastne skupina, ktorá dnes prehráva, bola rada, potešená, že bola prizvaná do skutočnej diskusie, aj keď na druhej strane som z tých rozhovorov mala pocit, že boli jasne vymedzené mantinely. Povedali im odtiaľ-potiaľ a nikde inde sa nedostanete. Rokovania považovali ale za korektné. Ale pri nich bolo jasne definované, bol jasne definovaný priestor a dané mantinely. Nuž, darmo, Zákonník práce sa opäť stane symbolom režimu.
Zmeny, ktoré sa udiali alebo budú diať v Zákonníku práce, by som rozdelila do troch oblastí. Postavenie odborov, náklady na pracovnú silu a flexibilita. Tie ďalšie dva body, tie sú vlastne spojené dokopy.
Ale poďme teda k tomu prvému, k postaveniu odborov. Zákonník sa v tejto oblasti dostal do časov zákonníka pani exministerky Tomanovej, kedy normy práce budú opäť schvaľované odbormi. Ak zamestnanec hrubo poruší pracovnú disciplínu, musia opäť odborári prerokovať, či ho môžu prepustiť. Vyrokovali si ďalej, že zamestnávateľ bude platiť nepomerne viac ako doteraz, ak sa nedohodne, samozrejme, a teda ak sa nedohodne, tak na jedného zamestnanca budú platiť 15 minút času, jednoducho povedané. A možno je to taká absurdita, pretože často sa môže stať, že aj vtedy vlastne, v tom čase sa vôbec nemusí venovať tej odborárskej práci.
Ďalej tu je také veľké oslabenie zamestnaneckých rád, ktoré sa dostali naozaj na úroveň spred roka 2011. Odbory, skrátka, naozaj si vyrokovali tentokrát opäť monopol. Ale ja mám naozaj pocit, že trendy v Európe idú tentokrát opačným smerom. Predsa len k väčšej liberalizácii. U nás však zrejme preto, že nemáme dobre naštartovanú ekonomiku, zrejme preto chceme regulovať pracovný trh, ktorý je i tak slabý? Predsa, veď spolu s vysokými daňami a nízkym rastom to vytvorí v skutku priaznivé prostredie, len neviem pre koho. Pre zamestnancov to určite nebude a pre zamestnávateľov už tobôž nie.
Body, ktoré sa týkajú teda nákladov na pracovnú silu a flexibility. Je pravdou, už sa to tuná dnes hovorilo, že samotná flexibilita pracovného kódexu nie je jediným, možno dokonca ani prevažujúcim faktorom ovplyvňujúcim mieru nezamestnanosti. Na to majú súčasne vplyv aj ďalšie prvky podnikateľského prostredia, ako napríklad daňovo-odvodové zaťaženie, miera administratívneho zaťaženia, vymožiteľnosť práva, miera korupcie, či kvalita vzdelávania. Neflexibilný zákonník je z jednej pätiny príčinou nižšej zamestnanosti v ekonomike. Jednej pätiny. Náklady vyplývajúce z prísnejších podmienok zamestnávania však znižujú ochotu zamestnávateľov tvoriť štandardné pracovné miesta a naopak, zvyšujú motiváciu hľadať alternatívy. A to sa bojím, že sa práve bude diať u nás, a to najmä využívaním dohôd, spoluprácami so živnostníkmi, najímanie agentúrnych pracovníkov, využívanie nadčasovej práce vrátane prekračovania jej limitov, alebo možno rovno čiernou prácou s výplatou na ruku. A obávam sa, že práve toto bude asi opäť prekvitať. Postihy rastu, ale čiernej práce určite pribudne. Tu sa možnože naskytuje otázka, že či je dostatočná kontrola takýchto činností, či je naozaj na to pripravený inšpektorát práce a či má aj dostatok kompetencií.
Ak dnes Slovensko čelí viac ako 13-percentnej nezamestnanosti, tú dokáže znížiť len s podporou súkromného sektora. Je nevyhnutné, aby politici viac prihliadali však na názory podnikateľov. Ako také negatíva, ktoré vlastne ovplyvnia negatívne tieto body, teda náklady a flexibilitu, ide o sprísnenie definície závislej práce, i keď je to taká naozaj obojstranná zbraň. Na jednej strane - a ja pociťujem, že to bolo príliš voľné a zneužívalo sa to, i keď možno v posledných rokoch menej, ale chápem, že ste sa do tohto pustili - obmedzenie reťazenia pracovných pomerov, zrušenie možností zhoršenia podmienok zamestnanca pri vyjednávaniach o kolektívnej zmluve, súbeh výpovednej lehoty s odstupným, obmedzenie flexikonta, nadčasy. Proste tých bodov, ktoré naozaj negatívne môžu ovplyvniť aj tú zamestnanosť, aj keď len o pätinu, je nepomerne viac. Okrem množstva negatív sa tu dá však nájsť určite aj veľa drobných pozitívnych opatrení, aj keď sú naozaj drobnosti. Ako napríklad úprava nočného pracovného času, hej - to bola zrejme nejaká chyba - náhrada za pracovné voľno, čerpanie starej dovolenky, zrušenie odstupného. Určite by sa dalo nájsť takýchto bodov viac.
A na záver už len, skutočne si stále dávajme otázku, že komu tým pomáhame. Ja osobne mám pocit, že tentokrát opäť odborom a možno aj tomu zahraničiu a okolitým štátom, ale mali by sme v prvom rade všetkým občanom našej republiky. Je určite veľmi ťažké vymyslieť normu tak, aby obsahovala všetky profesie, ktoré sa nachádzajú v spoločnosti. Ale práve preto si myslím, že tým, že tu normu budeme zväzovať do veľmi tuhých pút, tomu nepomôžeme.
Kam posúvame spoločnosť týmito opatreniami? No mám pocit, že vládna strana potrebuje odfajknúť predvolebný sľub, pretože už veľa možností nemá, kde by naozaj ľudí potešila, pohladkala, keďže zvyšujeme dane, zvyšujeme odvody. Nič pozitívne nevidíme, tak aspoň sa budeme tváriť, že zamestnancom zlepšujeme pracovné podmienky. Bola by som veľmi rada, keby sa tak udialo, len naozaj nie som si istá, či týmito zmenami k tomuto dospejeme. Je mi jasné, že filozofiu tohto zákona sa nepodarí zvrátiť ani odvrátiť, ale verím, že to, čo sľúbila pani podpredsedníčka Laššáková pri svojom prejave, aj bude naplnené. To znamená,  že vládna strana bude otvorená konštruktívnym rokovaniam o zmenách. Ide o to, či je vôbec priechodná nejaká zmena, keď nevieme, aké sú tie mantinely, v ktorých sa na pracovnej skupine museli alebo v ktorej sa museli jednotliví členovia pohybovať. Ale tak uvidíme, ako tie debaty budú prebiehať.
Ak by mali poslanci skutočný záujem posilniť pozíciu nie odborov, ale zamestnancov na trhu práce, nech radšej oslabia silu zamestnávateľov, ale nie cez rigidné a zväzujúce predpisy, ale práve posilňovaním konkurencie na trhu práce. A tuná to cítim naozaj ako niečo, čo nám tu ešte stále chýba. Zatiaľ to vyzerá, že prichádzajú len zlé správy. Ide o vytiahnutie peňazí a nie o zamestnancov. Preto vás, kolegyne, kolegovia, prosím, aby ste túto novelu Zákonníka práce nepodporili.
Ďakujem pekne.

Zaznelo v úvode takéto porovnávanie - pravicový minister, pravicový zákonník, ľavicový minister, ľavicový zákonník. V tomto vreci som sa ocitol aj ja ako bývalý minister, kde si, pani podpredsedníčka, hovorila, že sa za mňa viac pridávalo zamestnávateľom.
No ja s tým nesúhlasím. Stačí si pozrieť také tie historické záznamy, respektíve mediálne výstupy. Neboli príliš zamestnávatelia spokojní s tým takzvaným. mojím Zákonníkom práce, pretože niektoré, alebo väčšina možno ich požiadaviek sa do zákonníka jednoducho nedostali. Ale čo je pre mňa dôležité, je dôležité to, že podarilo sa zvýšiť flexibilitu pracovnoprávnych vzťahov, flexibilitu zamestnávania v tom mojom Zákonníku práce.
Pripomeniem vlajkovú loď toho môjho Zákonníka práce, a to je konto pracovného času, ktoré, ďakujem pekne, pán minister, že ste ho teda nezrušili, ale snažíte sa ho zdokonaľovať tak, aby plnilo veľmi, ešte lepšie svoju funkciu ako doteraz. A výsledkom tej vyššej flexibility, aj keď sa možno kolegyne Vaľová a Tomanová budú čertiť, je to, že stúpol počet pracovných miest na Slovensku, stúpla nám zamestnanosť a podarilo sa vytvoriť nových 50 000 pracovných miest. Ja teraz si nevymýšľam, stačí si pozrieť stránku štatistického úradu, pozrieť si počet zamestnaných ľudí k 1. 7. 2010 a pozrieť si počet zamestnaných ľudí k 31. 12. 2011. Čiže za rok a pol vlády Ivety Radičovej pribudlo nových 50 000 pracovných miest. Netvrdím, že je to len kvôli zákonníku, ale je to aj vďaka flexibilnejšiemu Zákonníku práce.

No, ja som čakala, čo nám pani podpredsedníčka ide povedať, keďže sa prihlásila ako podpredsedníčka parlamentu mimo poradia. Tak teda som sa započúvala. Jednak bol problém, že zle sa jej to čítalo, čo jej niekto napísal, ale nehnevajte sa na mňa, pani podpredsedníčka, toto boli chabé výpisky z novín a časopisov. Aj to nedôsledné. Vy ste prečítali nejaký sumár a dokonca ste mali ešte problém s tým, aby ste povedali, že kto je to zástupca, že odborári tuná zastupujú zamestnancov. Že tento Zákonník práce, ste povedali, že sa robí pre odbory. Veď odbory, to je malá organizácia, hŕstka ľudí. Ale tieto odbory majú tú silu, že zastupujú zamestnancov. Čiže netreba sa báť povedať, že my sme v tomto Zákonníku práce robili v prospech zamestnancov. Ale my sme nerobili, pretože ako vy ste si pomýlili, že to je nejaká hra, že kto vyhral a prehral. My sa tu nehráme na rozdiel od vás. Lebo takéto výpisky by som si tu ja v živote nedovolila prečítať, neodborné. Pretože my sa tu nehráme. To nie je hra. A preto pán premiér správne povedal, že tu nikto nemôže hrať a prehrať, pretože je to Zákonník práce, sú jasné, vyvážené pravidlá medzi zamestnávateľom a zamestnancom. A to sú také tie základy, ktoré treba ovládať, to sú základy, s ktorými treba narábať.
A ešte ma trošku prekvapilo to, že Zákonník práce určuje ekonomiku. No, keď už zákonník práce určuje ekonomiku, tak to teda neviem, pretože svetovú ekonomiku vždy určuje výroba a našu ekonomiku určite aj svetová ekonomika, pretože sme veľmi otvorená ekonomika. Ale hovorím, veľmi ťažko sa reaguje na takéto zavádzajúce, takéto výpisky z časopisov a z novín. A myslím si, že, očakávala som, že podpredsedníčka parlamentu... S čím prišla? Čo ide doplniť do Zákonníka práce? Že prišla mimo poradia a takto. No, bola som prekvapená.
Čakala som, pán minister, že vám poradí. Ďakujem pekne, ale nestalo sa. Vidím, že ten zákonník je vynikajúci, pokiaľ ani podpredsedníčka parlamentu nemá čo doplniť.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Musím sa pousmiať nad tým, ako vystúpila pani Vaľová, ale má absolútnu pravdu. A, pani podpredsedníčka, ja len pripomeniem, že Zákonník práce, teda 311-ka z roku 2001 bola predložená ministrom Magvašim a bola schválená za vlády Dzurindu. Takže ťažko hovoriť o tom, že by bola ľavicová, aj keď Magvaši bol reprezentantom SDĽ. Ale je to kódex pracovného práva, ktorý v každom prípade musí vyvážene pôsobiť a ktorý musí, keďže je z pracovného práva, predovšetkým pre zamestnancov, ktorý jednoznačne určuje práva a povinnosti.
Takže viete, pani kolegyňa, mýliť si niektoré veci, pochopím, ale nevedieť o tom, že základná norma je z roku 2001 a predložená ešte pravicovou vládou, tak to by som bola veľmi ako smutná.
Pani kolegyňa, dovolím si vysvetliť len jednu vec, pretože v tejto časti je veľmi málo času. Zamestnanecký dôverník a zamestnanecká rada nemajú právnu subjektivitu. Akékoľvek kolektívne vyjednávanie tu prakticky nie je možné. Akákoľvek dohoda je zdrap papiera. Kým odbory majú právnu subjektivitu a sú oprávnené vyjednávať, kolektívne vyjednávať. Je mi jasné, že chcete zlikvidovať odbory, pretože tí sú jediní nápomocní zamestnancom obhajovať ich pri pracovnoprávnych sporoch a obhajovať ich aj pri príprave takej normy, ako je táto. Pani kolegyňa, choďte sa pozrieť do Bardejova, kde vyrábajú špeciálnu vojenskú obuv, alebo sa choďte pozrieť do niektorých fabrík, ktoré tu existujú, Samsung a podobne! Ako majú ženy obviazané brušká prstov obväzmi, pretože keď tam nie je žiadna kontrola ani inšpektorát práce, ako im rýchlejšie púšťajú pásy. A preto normy spotreby práce! A preto tak, ako ich správne v súčasnosti do Zákonníka práce zapísali, konečné rozhodnutie, verdikt, bude na strane inšpektorátu práce, ktorý bude dokaz... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani podpredsedníčka, ak by vám, vás niekto ešte na budúce vyzýval, aby ste teda dali konkrétnu radu, že čo s týmto Zákonníkom práce, tak, prosím, dajte mu radu, aby ho zbalili pod pazuchu a somárskym krokom s hanbou odniesli preč. Pretože naozaj, tak ako ste povedali, tento Zákonník práce je hrozbou pre občanov Slovenska.
Vy ste začali tým, že tento Zákonník práce je zrejme snahou s politikou SMER-u naplniť sľubované istoty. No, ľudia zrejme pred voľbami naozaj majú radi sľuby istôt, ale tento Zákonník práce prinesie len jednu jedinú istotu: istotu zániku pracovných miest a istotu toho, že ochráni ľudí pred prácou, pretože tú prácu jednoducho nebudú dostávať a nebudú ju mať. Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj zverejňuje raz za desať rokov tzv. Employment Protection Legislation Index - Index sily ochrany pracovnoprávnej legislatívy. A tento index jednoznačne dokazuje v porovnaní vyspelých krajín sveta, že krajiny, ktoré majú rigidnejšiu a silnejšiu pracovnoprávnu legislatívu, zároveň je tu omnoho ťažšie sa zamestnať. Síce ochraňujú tých ľudí, ktorí už prácu majú, ale tí, ktorí ju nemajú, alebo sa stanú nezamestnanými, tak sú v priemere nezamestnaní oveľa dlhšie a oveľa ťažšie si prácu hľadajú. A aj existuje v týchto krajinách vyššia miera nezamestnanosti.
To je cesta, ktorou nás vedie SMER - SD. A to je dôkaz, že je veľmi malý rozdiel, ako sa hovorilo, sľubovať pred voľbami ľuďom piškóty a istoty. V konečnom dôsledku si z toho občania odnesú to isté.

Ďakujem. Na pána Mihála, ktorý tu už nie je teda, ale určite súhlasím s tým, čo povedal, že predchádzajúca novela spôsobila oveľa väčšiu flexibilitu na trhu. A som presvedčená o tom, že tým, že veľmi krátko, naozaj, ešte sme mali, že sme sa vlastne ešte ani nemali možnosť zoznámiť, alebo možnože pocítiť tie zmeny, ktoré priniesol, tak už veľmi rýchlo bude hneď menený.
To, že som v úvode spomenula jeho meno, nehovorila som o tom, že bol zameraný len a len na zamestnancov, zamestnávateľov, ale práveže som spomenula, že zároveň asi u neho bolo cítiť najviac zmien naozaj v prospech viacerých strán. Obidvoch strán.
Na pani Vaľovú, v podstate škoda niečo rozprávať, ale možno predsa, že ste teda dôsledne neodsledovali, čo som povedala. Lebo ja som nepovedala, že ovplyvňuje ekonomiku Zákonník práce. Ale však to si pustite zo záznamu, pre vás to nie je problém. To asi dokážete.
Čo sa týka pani Tomanovej, hovorila som možnože viac o tom, naozaj mám pocit, že tým, že ste zamestnanecké rady takto utopili, ste dali veľkú šancu alebo ten monopol, ktorý majú odbory, tak ste im naozaj ešte potvrdili a zvýšili. (Výkrik v sále.) Je to monopol, lebo tam si myslím, že kde sú malé... Nevykrikujte, pani poslankyňa! (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

97.
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pani poslankyne, no!

98.
Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Že tam, kde sú malé firmy a kde nie sú odbory, tak ste vlastne zobrali status zamestnaneckým radám, aby mohli aspoň niečo vyrokovať zamestnancom.
A s pánom Chrenom, tam sa dá asi len súhlasiť, že... Ďakujem. Určite, rovnako mám pocíť ako on, že tie zmeny, ktoré prinesie dnešný Zákonník práce, nahrávajú hlavne odborom a stane sa z nás možnože o chvíľku komunistická veľmoc, ale, bohužiaľ... (Vystúpenie prerušené časomerom.)

Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy, vážení páni, prerokúvame opäť jednu zo zásadných noriem, ktoré budú ovplyvňovať ekonomiku Slovenska. A začnem pochvalou pre pána ministra. Chcel by som ho pochváliť za to, že takýto závažný zákon nepriniesol, ako sa začína stávať dobrým zvykom, v skrátenom legislatívnom konaní. To som naozaj rád, pretože zažili sme, že to, čo je ťažké, čoho sa SMER bojí, čo je nepríjemné, čo zhoršuje život ľudí, tak to pre istotu chytro sa pokúša pretlačiť cez legislatívny proces v skrátenom legislatívnom konaní. Čiže veľmi si vážim pána ministra, že je pripravený čeliť kritike, ktorá sa z našich radoch bude ozývať a že prejdeme štandardným legislatívnym procesom. A dokonca si dovolím vysloviť nádej, že niektoré veci, ktoré naozaj sú nezmyselné a ktoré zbytočne skomplikujú život jednoduchým ľuďom, keď sa objavia pozmeňováky, ktoré toto riešia, že bude ochota sa na to pozrieť nestranícky a neideologicky, a rovno poviem, nesťažiť si tak situáciu ako vládnej strany a vlády, pretože tie negatíva, ktoré to prinesie, ponesie na svojich bedrách samozrejme vláda, nie opozícia.
Tiež by som chcel povedať hneď na začiatku, že táto novela Zákonníka práce od pána Richtera je podstatne lepšie napísaná, ako bola svojho času novela pani Tomanovej. Nevracia tak dozadu ten vývoj, nevracia sa tak k prežitým a nefunkčným modelom, ako bola tá novela, ale, žiaľbohu, to treba tiež povedať otvorene a naplno, prichádza v omnoho ťažších a zložitejších časoch. To znamená, že to, že je miernejšia a že sa snaží niektoré veci riešiť ako keby kompromisne, nebude znamenať, že bude mať menšie negatívne dopady. Žiaľbohu. Pretože dnes sme v zložitejšej, horšej situácii a aj tie zmeny, ktoré v nej sú, prinesú veľmi negatívne dopady, hlavne v kombinácii s tými ďalšími zmenami, ktoré vláda už pripravila a pripravuje, ako sú zvyšovanie daní, zvyšovanie odvodov, zaťažovanie všetkého všemožnými poplatkami. A táto kombinácia bude vytvárať v kontexte krízy a ťažkej ekonomickej situácie celej Európy veľmi negatívnu situáciu. Bude to taký smrteľný kokteil pre slovenskú ekonomiku. A keď nie smrteľný, tak veľmi otravný. Naozaj slovenská ekonomika týmto mixom, ktorý nám tu vláda prináša, utrpí a utrpí veľmi veľké ujmy.
Preto sa musím hneď na začiatku spýtať, čo chce vláda dosiahnuť týmito opatreniami? Aj Zákonníkom práce, aj s tými ďalšími, ktoré som spomínal. Viac práce? Vyššie platy? Hospodársky rast? No určite nie. A zostáva mi len jediné, a to je naplnenie predvolebnej dohody s odbormi. Je to poplatok a daň, ktorú vláda musí splatiť, a jediným víťazom tohto, prijatia tohto zákona, jedinými víťazmi je malá, úzka skupinka nie odborárov, nie všetkých odborárov, odborárskych bossov. Pretože existuje veľké množstvo poctivých ľudí, ktorí pracujú v odboroch a naozaj sa snažia pre ľudí dosiahnuť čo možno najviac, ale tí z toho nebudú profitovať až tak, ako budú profitovať, naozaj veľmi úzka skupina odborárskych bossov. Zamestnanci, tí sú tí, ktorí prehrali, keď tento zákonník bude prijatý. Tento Zákonník práce neochraňuje zamestnancov, to sú prázdne reči. Tento Zákonník práce sa predovšetkým obráti proti zamestnancom a zamestnanci najviac utrpia, pretože stratia prácu. Mnohí. Pretože to vytvorí situáciu, kedy budú mnohokrát strácať prácu absolútne zbytočne. Dostanú sa do situácie, že stratia prácu, aj keď by ju inak nestratili. Ani firma nemusí byť v problémoch a ľudia budú prepúšťaní. Práve pre to, pre tie pravidlá, ktoré nastoľuje tento nový Zákonník práce.
Preto nech mi, vážené dámy, vážení páni, naozaj nikto nehovorí, že táto vláda naozaj chce zvýšiť zamestnanosť, že chce zvýšiť hospodársky rast a ho podporiť a že chce zvýšiť konkurencieschopnosť Slovenska. Keby to tak bolo naozaj, nerobila by tieto zmeny. Pretože na to stačí naozaj základné ekonomické, ani nie vzdelanie, stačí základný ekonomický rozhľad, aby každý vedel, že keď zvýšia sa naraz dane, odvody, zdraží sa vytváranie nových pracovných miest, výsledkom bude vyššia nezamestnanosť, utlmenie hospodárskeho rastu a pokles konkurencieschopnosti krajiny.
A to dokonca vidno aj na tom výpočte, ktorý hneď v úvode dnešného rokovania povedala pani podpredsedníčka Laššáková, keď porovnávala jednotlivé krajiny, ktoré majú, ako majú zavedené, odstupné, súbeh, nesúbeh, výpovedné lehoty. No z toho jasne vidno, že Slovensko bolo na tom z hľadiska nákladov, ktoré je potrebné vynaložiť, keď ktokoľvek chce vytvoriť pracovné miesto, lepšie ako tieto krajiny. Touto zmenou sa rozbehneme dozadu, priblížime sa k týmto krajinám, ale spätným chodom. Výhoda nižších nákladov na vytvorenie pracovného miesta sa stráca, a preto naozaj, ako tu už zaznelo, predovšetkým nahráme rozhodnutiam ísť s firmou do inej krajiny. Do Česka, do Maďarska, do Poľska a kdekoľvek inde.
Keď sa porovnávame s Nemeckom, nuž, tak keby sme mali takú hospodársku silu ako Nemecko, výborne. Ale kdeže sme my od Nemecka? A chceme ho dobiehať tak, že utekáme dozadu? Keď chceme dobiehať, tak musíme utekať dopredu. Tak ako nás dopredu vystrelili reformy, ktoré sme urobili v predchádzajúcom období. Napríklad, keď som bol minister práce, vtedy sme začínali s vysokou nezamestnanosťou. Pripomeniem, že to bolo 18 %, zhruba, keď som si sadol do kresla ministra práce sociálnych vecí a rodiny. Prišiel nový Zákonník práce, prišla rovná daň, prišla reforma sociálneho systému, ktorá podnietila alebo zvýšila motiváciu pracovať a tlačila ľudí späť na trh práce. Výsledkom bol dynamický pokles nezamestnanosti. Toto bol tiež mix opatrení, pretože vždy len mixom opatrení môžete dosahovať pozitívne výsledky, ale na rozdiel od vášho smrteľného kokteilu toto bol životodarný kokteil pre ekonomiku Slovenska, o čom svedčia výsledky.
A teraz malá poznámka k tomu, čo tu zaznelo z mnohých úst poslancov SMER-u, neviem, či to povedal konkrétne aj pán minister, je to možné, že Zákonník práce predsa nemá žiadny vplyv na nezamestnanosť a zamestnanosť, rast zamestnanosti. No realita, stačí sa pozrieť na realitu, vyvracia tieto tvrdenia. Máme predsa v Európe aj na svete, ale stačí nám zostať v Európe, krajiny, ktoré majú rôzne upravenú legislatívu. Môžeme si ich porovnávať. A tak, keď sa na to pozrieme, vidíme, že krajiny, kde je vysoká miera tzv. ochrany - ale to nie je ochrana, to je škodenie zamestnancom, vy ich ochraňujete pred prácou - tak takéto krajiny sú Taliansko, Španielsko, Portugalsko.
Pán Blaha odišiel, spomínal pána Barrosa, ktorý premiéroval Portugalsku, a tiež prispel k tomu, určite, že dnes práve v týchto krajinách, Grécko, škoda spomínať, lebo to je už naozaj ten najhorší príklad, v týchto krajinách nezamestnanosť prudko vzrástla a rastie. Tam nezamestnanosť vrástla za posledné za posledné dva roky zhruba o 5 percent. Vo všetkých. Španielsko je na dvadsiatich piatich percentách, Portugalsko niekde na sedemnástich. A takto by sme mohli pokračovať. A všade majú rigidný Zákonník práce, kde je veľmi komplikované uvoľniť človeka zo zamestnania, kde je potrebné mu dať mnohomesačné odstupné a tak by sme mohli pokračovať. To znamená, je tam vysoká, vo vašom slovníku, ochrana zamestnancov, ale aká to je ochrana zamestnancov, keď 25 % ľudí je bez práce?! To je ochrana podľa vás?! Oberať ľudí o prácu, znemožňovať im nájsť prácu?! Aká to je ochrana? Ak toto niekto nazve ochrana, tak neviem, či rozumiem dobre slovám, ktoré to popisujú.
Ale máme tu aj opačný príklad, pretože ten tu ešte nezaznel. Pozrite sa na príklad Estónska. Estónsko v roku 2010 malo 16-percentnú mieru nezamestnanosti. Tá krajina sa dostala do veľkých problémov. Dnes má 10-percentnú mieru nezamestnanosti. V žiadnej krajine v Európskej únii sa nepodaril v tak krátkom časovom období takýto prudký pokles nezamestnanosti. Keď sme my prišli, opäť sa vrátim do minulosti, s našimi reformnými zákonmi, tak som hovoril, že spravili sme svetový rekord a mohli by sme byť zapísaní do Ginesovej knihy v rýchlosti poklesu miery nezamestnanosti. Teraz by som to už netvrdil, pretože Estónsko je teraz dobrým príkladom, a robilo to v týchto zložitých a ťažkých časoch, v krízových časoch, keď sa všetci s tou krízou potýkame. A dokonca v tom istom čase dokázali stiahnuť deficit na vyrovnaný štátny rozpočet, nie pod 3 percentá, majú vyrovnaný štátny rozpočet, nezamestnanosť na úrovni 10 % a stále im klesá. A ja si dovolím, aby som nehovoril len svoje názory, odcitovať estónskeho ministra financií, keď vysvetľoval, čo spôsobilo takýto úspech tejto krajiny, a preto citujem: "Razantnými opatreniami v Zákonníku práce, napríklad spružnením prijímania a prepúšťania, či znížením privilégií odborových bossov sa podarilo znížiť mieru nezamestnanosti počas jedného roka až o 5 percent." Tak ešte stále budete, predpokladám, tvrdiť, lebo to máte v tých ideologických nastaveniach, že Zákonník práce nemá vplyv na zamestnanosť? Ale svet vám ukazuje niečo iné. Tá realita je úplne iná.
A znova sa vrátim k tým negatívnym. Máme tu iné krajiny, aj tie veľké, ako Francúzsko, Španielsko som už spomínal, Nemecko, a môžete si pozrieť, ako sa tam vyvíja miera nezamestnanosti. Francúzsko pomaly, ale trvale stúpa práve preto, že má tiež rigidnú pracovnú legislatívu. Nemecko jemne klesá, ale práve preto, že na svoje pomery urobilo dávnejšie reformu pracovného trhu práce a že spolu s ďalšími opatreniami to poslúžilo a pomohlo k tomu, aby sa dostali na tú trajektóriu, po ktorej kráčajú dnes. Takže summa summarum, podčiarknuté a dokázané, to by som chcel zdôrazniť, zlý Zákonník práce, ktorý sťažuje vytváranie nových pracovných miest, ktorý zaťažuje zamestnávateľov novými nákladmi, významne prispieva k rastu nezamestnanosti a naopak. A keď do toho primiešate zvýšenie daní, zvýšenie odvodov, neochotu šetriť a rast výdavkov, naozaj je to smrteľný kokteil, ktorý miešate slovenskej ekonomike.
Ja sa snažím zamýšľať, že prečo napriek tomu, že táto realita je všade okolo nás, dá sa to pozrieť, vy strašne zotrvávate na tých pozíciách, ktoré sú podľa mňa pozície - dobre, že už pán Blaha prišiel - pozície 19. storočia. Veď on sám sa z toho usvedčuje, keď hovorí o 19. storočí, ako to vtedy fungovalo a dáva to ako keby do prítomnosti. Ale vaše videnie, žiaľbohu, asi zostalo v tom čase, kedy bol triedny boj, kedy sa rodil kapitalizmus. Dnes sme už, preboha, niekde úplne inde. A trošku sa zasa posuniem a poviem, že podľa toho, ako sa k tomu staviate, ako sa obhajujete, aké argumenty používate, že ste navyše zostali ešte v období, keď neexistovala trhová ekonomika. Kedy tu existovali len veľké podniky, vtedy štátne, ale zostanem pritom, že veľké podniky, ktoré zamestnávali tisíce, niekedy možno až desaťtisíce ľudí. A v tejto, v tomto, v tejto optike sa vy stále vidíte, pretože keď sa obhajujete, pán minister to dnes v hodine otázok použil, tak povedal: Naši kapitáni priemyslu to povedali, že to nebude mať žiadny dopad. Včera na tlačovej konferencii pán premiér Fico povedal: Ako môže mať niekto takú drzosť - drzosť, myslel tým opozíciu, myslel tým nás, mali sme včera tlačovú konferenciu - že povie, že Zákonník práce zvýši nezamestnanosť. No my tú drzosť máme, pretože to je pravda a môžeme sa konfrontovať za pár mesiacov alebo za rok, že či sa zvýši, alebo sa nezvýši na Slovensku nezamestnanosť. No výrazne sa zvýši. Lenže, samozrejme, že tie veľké firmy, tie megafirmy, a je jedno, že sú dnes súkromné, v slovenských alebo zahraničných rukách, tie majú podmienky úplne iné. Tí si to vedia vždy nejako zariadiť, ti sa s odborármi svojimi vždy nejako dohodnú a navyše, ako sme videli nedávno, fondy poslúžia Mondi. Veľmi sa dá pekne odmeniť týmto veľkým firmám, keď sa drží vláda v rukách, za to, že budú tolerantní, že ešte pochvália vládu, respektíve povedia, že nič také sa nestalo. Samozrejme, keď niekoľko desiatok miliónov eur z eurofondov alebo z iných zdrojov potom dostanú na udržanie zamestnanosti, takže to bude ako keby sme zamestnávali tých ľudí sedem rokov dopredu. No tak prečo by nepochválili?
Ale, ale, vážení kolegovia z vládnej strany, dnes najväčším zamestnávateľom na Slovensku nie sú tieto veľké podniky. Najväčším zamestnávateľom na Slovensku, od ktorého je bytostne závislá zamestnanosť Slovenska a aj ekonomika, sú malí a strední podnikatelia a živnostníci. A tí takéto výhody nemajú, tí si s tým nevedia poradiť. Tí sú mnohokrát v horšej situácii ako zamestnanci, pretože zamestnanci sú nejakým spôsobom chránení alebo majú dané pravidlá Zákonníkom práce, majú dovolenky, majú preplácané pracovné cesty, majú fond pracovného času. Ale myslíte si, že majiteľ malej firmy alebo živnostník sa riadi nejakým fondom pracovného času? Si myslíte, že on si môže povedať, že je víkend, ja nepracujem, keď to potrebuje tá firma, aby prežila? Títo ľudia niekedy drú od svitu do mrku. Omnoho tvrdšie ako zamestnanci, jeho zamestnanci. A len vďaka nim tu máme zamestnanosť. Keby ich nebolo, tak tu nezamestnanosť tak prudko stúpne, že porazíme aj Španielsko. Ale váš Zákonník práce ničí práve týchto ľudí. On nebude ničiť veľké firmy, tie vám vždy odkývajú, že to je dobré. Ja sa pamätám, keď som prišiel so Zákonníkom práce vo vtedajšej tripartite - pani Tomanová veľmi nesprávne, ako nie prvý raz, povedala, že sme najprv zrušili tripartitu, to bola stará normálne fungujúca tripartita podľa pravidiel, ktoré tu boli aj predtým, overte si to, pani Tomanová, a skontrolujte ma všetci, ktorí chcete, že je to tak - a vtedy za zamestnávateľov, vtedy ešte neexistovala RÚZ, bola len Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení, bol pán Ľach. On si myslíte, že žiadal zmenu Zákonníka práce? Jeho zliberálnenie, zväčšenie o flexibilitu? Vôbec nie. On: Nám to vyhovuje, nám je to v pohode, my tu ako, nám to vôbec nevadí. Samozrejme, pretože to je presne tá optika tých veľkých firiem, ktoré si to vždy vedia nejako zariadiť. Upratať si dane tam, kde treba, zaplatiť len toľko, koľko chcú, ale tí drobní živnostníci, malí podnikatelia, od ktorých sme, naozaj sme závislí, tí to nevedia, lebo na to nemajú zdroje, silu, možnosti. A na tých treba myslieť. Na tých my myslíme, keď bojujeme za Zákonník práce, za flexibilitu a pružnosť Zákonníka práce. A bojujeme aj za zamestnancov tým pádom, pretože tam dôjde k strate tých pracovných príležitostí. Tí ľudia nebudú otvárať, aj keď budú môcť, nové pracovné príležitosti, pretože to bude riskantné.
A tým sa dostávam k takej tej, vysvetleniu tých podstát, ktorej vy sa bránite a nechcete ich chápať. Jednoducho, prirodzene, keď vy zvýšite cenu tvorby nového pracovného miesta od 50 po 200 percent, o 50 až 200 percent tým, že k tomu prilepíte aj odstupné, no tak, čo si povie ten naozaj chudobný živnostník a malý podnikateľ? On do toho rizika nemôže ísť, buď nezamestná, alebo, keďže už ani na dohodu to nebude výhodné, ako to bolo doteraz, alebo zamestná na čierno. K tomuto tlačíte slovenskú ekonomiku. A to je veľmi zlé. Keby ste, a sú - a to je zároveň moja, moje avízo, v čom bude jeden z našich pozmeňujúcich návrhov spočívať - keby ste naozaj akceptovali, že nemôžete dávať rovnaký meter na U.S. STEEL alebo na nejaké iné obrovské firmy a rovnaký meter na človeka, ktorý zamestnáva desať, pätnásť ľudí, tak by sa možno našlo riešenie. Pretože existuje možnosť a neboli by sme jediná krajina, ktorá takúto možnosť využíva, alebo má vo svojom zákonodarstve, že na niektoré práve tie citlivé ustanovenia Zákonníka práce, tak tie sa nebudú vzťahovať na malé a stredné firmy. A už je len otázka dohodnúť sa, čo to znamená z hľadiska počtu zamestnancov, čo je malá a stredná firma. Ja si myslím, že firmy do päťdesiat zamestnancov by sme mohli takto chápať. A určite by sme tomu pomohli. Aj vám by sme pomohli. Pretože tie dopady, znova zopakujem, budete vy znášať na svojich pleciach, keď tu nezamestnanosť porastie.
A keď tí, čo nie sú ekonómovia, lebo sa jej tak nevenujú, si to možno nevšimli, tí ostatní možno trošku viac, ale poviem: keď v lete rastie nezamestnanosť, aj keď jemne, ale rastie, je to veľmi zlý signál. Vždy v zime, na jeseň a v zime nezamestnanosť vzrastie, aj keď predtým klesala. Leto je obdobie poklesu nezamestnanosti. Keď teraz v tomto období nezamestnanosť jemne rástla, to je zlý signál, že v zime bude ešte viac. Chcete to? Pomôže vám to? Budete populárnejší? Uvedomte si to, do čoho sa ženiete! A do čoho celú ekonomiku ženiete tejto krajiny. A ešte stále je možnosť na kompromis, ešte stále je možnosť nájsť východiská, pretože my by sme mohli sa tešiť z toho, ako vám to zakrúti politicky krkom, ale my nevyznávame politiku, čím horšie, tým lepšie. My sa snažíme chrániť ľudí, chrániť zamestnancov, aby mali prácu, aby mali možnosť sa zamestnať. A preto naozaj budeme prinášať pozmeňujúce návrhy, ktoré vás budú tlačiť do toho kompromisu.
Vrátim sa napríklad k Estónsku. Aj tam je rozvrstvené, podľa toho, koľko človek pracuje vo firme, výpovedná lehota, výpovedná lehota. Aj my sme to mali v minulosti. Ale nie dva roky ako prvý stupeň, ale päť rokov, to znamená 0 až 5 je tá základná miera. Vy tu navrhujete 0 až 2, to je systém, kedy nebude platiť súbeh, že bude nárok len na dvojmesačné odstupné. Ale úplne vážne sa nad tým zamyslite, čo sa stane. Firmy, ktoré zamestnávajú väčšinovo pracovníkov v robotníckych profesiách - pásová výroba, montážne linky, všetko možné, ľudí, ktorí nepotrebujú vysokú kvalifikáciu, tak tí samozrejme nebudú riskovať v tejto neistej dobe, že sa dostanú do situácie, že ten pracovník, keď sa zmení - a táto kríza je naozaj, sme ako na hojdačke, raz hore, raz dole, alebo skôr dole - že tá firma musí niekedy prepúšťať, lebo jednoducho sa neudrží na trhu, nemá robotu pre tých ľudí. A tá firma pre svoju ekonomiku nebude riskovať, že ten bežný zamestnanec bude u nej pracovať dlhšie ako dva roky, aby jej vznikol ďalší náklad, ktorý by v prípade prepustenia musela vynaložiť. A to je to, o čom som hovoril, keď som hovoril, že zbytočne budú ľudia prichádzať o prácu. No tie firmy si veľmi ľahko nastavia svoj softvér, lebo na to stačí, aby im to strážil počítač, ale len čo človek sa bude blížiť k limitu, že pracuje pre firmu dva roky, dostane výpoveď. To je podľa vás dobré? Viete, čo to urobí s tými ľuďmi, ako ich zneisťujete? Veď tí ľudia budú de facto pracovať všetci na dobu určitú. A potom budú buď naberať nových, možno aj toho istého, možno. Ale to ste chceli dosiahnuť? To je tá istota pre tých ľudí? Veď vy ich všetkých zneistíte. Práve tých obyčajných, jednoduchých, bežných ľudí. Firma si ponechá len tých, naozaj, ktorých veľmi potrebuje. Takže zamyslite sa nad tým. A to bude tiež predmetom pozmeňujúcich návrhov, určite, že dva roky je naozaj nerozumný, nerozumná hranica. Keď už chcete to rozvrstvovať, treba si to trošku zvážiť a premyslieť a pozrieť sa po svete.
Ja už možno len veľmi krátko na, ako v reakcii na niektoré veci, na niečo som už reagoval, ale keďže kolegyňa poslankyňa Tomanová neustále sa nevie zmieriť s tým, že s tou tripartitou je to tak, ako som povedal, tak som si vyhľadal, vyhľadal som si záznam z rokovania danej tripartity, ktorá sa uskutočnila 28. 2. 2000, ja už ani neviem, 2003, až sa nemýlim. Áno, už som sa bál, že sa mi to neotvorí. A chcem odcitovať, že k čomu dospela táto tripartita. Pretože, viete, ja beriem to ako v zásade štandardnú záležitosť, že pri týchto otázkach je veľmi ťažko dospieť k dohode. A zdá sa mi, že nikdy sa, s výnimkou tohto jedného rokovania, tripartita nedohodla. Pretože tam sú naozaj rozpory, odbory na jednej strane, zamestnávatelia na druhej strane, vláda. A táto tripartita, ktorej predchádzali naozaj siahodlhé rokovania, vyjednávania, sa dohodla a citujem závery:
"A) Rada" - tripartita, nie je poradný orgán, ale tá tripartita, ktorá bola povinná z hľadiska prerokovania záverov - "súhlasí s predloženým návrhom zákona s akceptovanými pripomienkami s výnimkou participácie." To je ale rozdiel, ako to, čo vy hovoríte.
"C) Vláda bude akceptovať dohodu zástupcov..." A, pardon, som preskočil "béčko".
"B) Odporúča KOZ a AZZZ" - to boli jediné dve vtedy organizácie - "aby do stredy rána 5. 3. 2003 predložili na ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny riešenie participácie po vzájomnej dohode." Vláda vystúpila z tohto jedného bodu a povedala, ako sa dohodnete, tak bude. Čo potvrdila bodom C.
"C) Vláda bude akceptovať dohodu zástupcov, dohodu zástupcov zamestnancov a zamestnávateľov, pokiaľ to nebude v rozpore s právom." To je samozrejmé. Takže pre tých, čo týmto záznamom nerozumejú: tripartita súhlasí len vtedy, keď všetci traja súhlasia. Keď jeden nesúhlasí, nikdy tam nemôže byť napísané súhlasí, ale je napísané - nedospela k dohode. Takže toto je jediný raz, kedy, aj keď na veľmi reformnom a liberalizujúcom Zákonníku práce, sa podarilo dospieť k dohode včítane vtedajšiej KOZ. Zostala len otázka participácie, do čoho vládu vôbec nič nie je. A to nie je o trhu práce, ale je to práve o tom, či odbory a ako majú byť reprezentatívne, nemajú byť, čo majú a čo nemajú preukazovať a podobne v rámci zastupovania zamestnancov. Takže takto sa veci majú.
Vážené dámy, vážení páni, sme v prvom čítaní. Toto bola všeobecná rozprava. Mnohí moji kolegovia veľmi presne popísali a vyznačili tie problematické miesta v návrhu Zákonníka práce. Vrátime sa k nim v druhom čítaní, ale naozaj zakončím znova apelom. Nejde to, o to za každú cenu pretlačiť to znenie, ktoré ste tu doniesli. Treba mať otvorené oči, treba mať otvorené uši a mysle, pretože zlé riešenie, či sa vám to páči, či nie, ale má negatívny vplyv na zamestnanosť, na hospodársky rast a na konkurencieschopnosť Slovenska. V konkurencieschopnosti sme tretí odzadu v krajinách Európskej únie. Keď zvýšime, zvýšite, keď zvýšite dane, keď ste zvýšili odvody a keď pretlačíte zlý Zákonník práce, padneme možno úplne na chvost. Za nami je už len Rumunsko a Grécko. Chceme byť v takejto spoločnosti? Alebo chceme patriť, ako počúvam neustále z úst vládnych predstaviteľov alebo pána premiéra, patriť k zdravému jadru Európy? V spoločnosti s Rumunskom a Gréckom sa nám to asi veľmi ťažko podarí.
Ďakujem za pozornosť.