7. schôdza

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, milé kolegyne, kolegovia, tak sa nám to všetko opakuje, akosi, história, aj tie pocity. Ako niekedy mám pocit, že ozaj deja vu prežívam. Ale opäť máme taký klasický súboj medzi, nechcem povedať, že medzi terajšou pravicou a ľavicou, ale proste ide o súboj všeobecne ľavica a pravica v tomto Zákonníku práce. Prišla iná vláda, zmenila sa garnitúra, takže samozrejme, že chce si aspoň také jedno dobro vybrať medzi ľuďmi, a rozhodla sa, že to bude práve Zákonník práce, že cez ten Zákonník práce ľuďom dá možno viac istôt, ktoré im sľubovala. Pretože inde to nemá kde preukázať.
Každá vláda, ktorá príde, chce a sľubuje dobré, že bude dobre, no nevieme, komu to sľubuje. Podľa toho, kto je pri moci, na ten obraz sa ten Zákonník práce vlastne vždy aj upravuje. Od dôb socializmu sa už vymenilo veľmi veľa vlád, ale s čím sa nám spájajú také hlavné zmeny zákonníka, alebo kedy sa začalo tak spomínať na určité mená? Začalo sa spomínať hlavne už počas vlády Slovenskej republiky, kedy sa naozaj zobrala ako hlavná nová norma, akoby reformovaná norma alebo moderná norma, a keď sa vlastne odvtedy začali vytvárať všetky zmeny. To znamená, že začalo to pánom Kaníkom, pokračovalo pani Tomanovou a ešte to ďalej pokračovalo pánom Mihálom. Naozaj na tomto príklade možno skutočne vidieť, že každý, kto bol pri moci, si chcel ten zákonník upraviť nielen na svoj obraz, ale možno viac na obraz toho, pre koho si myslel, že bude... Výhodnejší? Ťažko povedať. Za pána Kaníka sa to naozaj dialo tak, že to bolo viac v prospech zamestnávateľov, za pani Tomanovej viac v prospech odborárov, za pána Mihála opäť sa to preklopilo pravicovo, že viac sa pridávalo zamestnávateľom. Ale v konečnom dôsledku, naozaj mám pocit, táto novela, ak bude, vyslovene v prospech odborárov, tak predchádzajúca vláda urobila novelu, ktorá dávala oveľa viac aj všetkým občanom našej krajiny. Nielen veľké výsady odborárom.
Tento zákonník má nás vraj priblížiť k štandardom v Európskej únii. Zasa, či to budú štandardy, ktoré sa týkajú krajín ako Nemecko, Rakúsko, alebo krajín, ktoré, ako sú Španielsko, Grécko, Taliansko. Tam vieme, že tie zákonníky sú príliš rigidné a podľa toho tá ekonomika aj vyzerá. Ale možnože viac, ako k čomu sa chceme priblížiť, by sme možnože už dnes mali sledovať tie trendy, ako práve aj tie lepšie, rozvinutejšie krajiny pozerajú dnes na zákonníky práce. Pretože mám pocit, že tak isto už upúšťajú od pevných pravidiel a od extrémnej socializácie Zákonníka práce. Predchádzajúca vláda ho spružnila. Táto ho znova ide pritvrdzovať. Ale opäť dávam otázku, že pre koho? Komu to vlastne pomôže? Pretože vieme, že dnes sa stáva práca alebo už je vlastne práca luxusom. Dnes máme na programe krachovanie firiem, prepúšťanie. Zákonník bude teda upravený, ale zamestnanec bude na tom stále rovnako, myslím tým, stále v rovnakej neistote. Nepridá mu to ani, ani štipku viac istoty, že o prácu nepríde, alebo že sa mu zlepšia pracovné podmienky. Pán minister dokonca povedal, že pri úpravách v Zákonníku práce došlo k remíze. Pán premiér myslím, že povedal, že není ani víťazov, ani porazených. Lenže, o kom to hovoríme? Hovoríme víťazi a porazení. Zamestnávatelia a zamestnanci? Ja som mala skôr pocit, že zamestnávatelia a odborári.
Dnes, vzhľadom na tie úpravy, ktoré sa chystajú, budú prehrávať zamestnávatelia. Teda tí, ktorí tvoria pracovné miesta a vlastne hýbu našou ekonomikou. Tu si dávam otázku, že či my vôbec o nich stojíme? Alebo ako sa na nich pozerá dnešná vláda alebo celá spoločnosť? Že či chceme naozaj i naďalej navodzovať pocit, že sú to nejaké zveri, nenažranci. A všetkých chceme hádzať do jedného vreca? V skutočnosti dnes je už taký stav, že aj tí, ktorí si naozaj svedomito plnili svoje povinnosti, pristupovali k zamestnávaniu veľmi zodpovedne, tak si už začínajú búchať hlavu o múr, že načo to robili, keď vidia, aké špinavosti existovali a proti tomu sa nič nedeje? Ale zasa ideme im dávať ešte väčšie bremená na plecia.
Máme pocit, že naši zamestnanci sú už schopní samozamestnania? Alebo azda máme nejaké také indície, že by sa štátna správa chystala meniť úrady práce na miesta zamestnávania, alebo teda, kde sa rozdáva práca? To by bolo niečo senzačné síce, veľmi by som sa tešila, ale myslím, že od toho sme veľmi ďaleko. A možnože keby sa to aj uskutočnilo, tak by som mala pocit, že sme opäť o dvadsať pät rokov dozadu.
Dnes predpokladaná novela je novelou s rukopisom odborov, ktoré verejne povedali, že "za podporu SMER-u máme Zákonník práce". Toto bol jeden deň titulok v novinách. Z toho mi vyplýva, že akási nezávislosť odborov je asi rozplynutá. Neviem kde. Niektorí členovia odbornej komisie, alebo teda komisie, ktorá sa zúčastňovala pri rozhovoroch k Zákonníku práce, alebo pri samotnej práci na Zákonníku práce, naznačovala niečo také, že mali zo začiatku pocit, že stačilo možno len, aby ministerstvo oznámilo, čo chcú urobiť, a že oni vlastne by sa ani nemuseli zúčastňovať. Ale dodávajú, lebo vláda má vlastne na to mandát, hej, že má dostatočnú silu, uvedomuje si to, ale naozaj veľmi pozitívne vnímali to, že aj napriek tomu boli prizvaní. Toto som mala ako naozaj tak chvíľku taký pozitívny pocit, že aj práve tí zamestnávatelia, vlastne skupina, ktorá dnes prehráva, bola rada, potešená, že bola prizvaná do skutočnej diskusie, aj keď na druhej strane som z tých rozhovorov mala pocit, že boli jasne vymedzené mantinely. Povedali im odtiaľ-potiaľ a nikde inde sa nedostanete. Rokovania považovali ale za korektné. Ale pri nich bolo jasne definované, bol jasne definovaný priestor a dané mantinely. Nuž, darmo, Zákonník práce sa opäť stane symbolom režimu.
Zmeny, ktoré sa udiali alebo budú diať v Zákonníku práce, by som rozdelila do troch oblastí. Postavenie odborov, náklady na pracovnú silu a flexibilita. Tie ďalšie dva body, tie sú vlastne spojené dokopy.
Ale poďme teda k tomu prvému, k postaveniu odborov. Zákonník sa v tejto oblasti dostal do časov zákonníka pani exministerky Tomanovej, kedy normy práce budú opäť schvaľované odbormi. Ak zamestnanec hrubo poruší pracovnú disciplínu, musia opäť odborári prerokovať, či ho môžu prepustiť. Vyrokovali si ďalej, že zamestnávateľ bude platiť nepomerne viac ako doteraz, ak sa nedohodne, samozrejme, a teda ak sa nedohodne, tak na jedného zamestnanca budú platiť 15 minút času, jednoducho povedané. A možno je to taká absurdita, pretože často sa môže stať, že aj vtedy vlastne, v tom čase sa vôbec nemusí venovať tej odborárskej práci.
Ďalej tu je také veľké oslabenie zamestnaneckých rád, ktoré sa dostali naozaj na úroveň spred roka 2011. Odbory, skrátka, naozaj si vyrokovali tentokrát opäť monopol. Ale ja mám naozaj pocit, že trendy v Európe idú tentokrát opačným smerom. Predsa len k väčšej liberalizácii. U nás však zrejme preto, že nemáme dobre naštartovanú ekonomiku, zrejme preto chceme regulovať pracovný trh, ktorý je i tak slabý? Predsa, veď spolu s vysokými daňami a nízkym rastom to vytvorí v skutku priaznivé prostredie, len neviem pre koho. Pre zamestnancov to určite nebude a pre zamestnávateľov už tobôž nie.
Body, ktoré sa týkajú teda nákladov na pracovnú silu a flexibility. Je pravdou, už sa to tuná dnes hovorilo, že samotná flexibilita pracovného kódexu nie je jediným, možno dokonca ani prevažujúcim faktorom ovplyvňujúcim mieru nezamestnanosti. Na to majú súčasne vplyv aj ďalšie prvky podnikateľského prostredia, ako napríklad daňovo-odvodové zaťaženie, miera administratívneho zaťaženia, vymožiteľnosť práva, miera korupcie, či kvalita vzdelávania. Neflexibilný zákonník je z jednej pätiny príčinou nižšej zamestnanosti v ekonomike. Jednej pätiny. Náklady vyplývajúce z prísnejších podmienok zamestnávania však znižujú ochotu zamestnávateľov tvoriť štandardné pracovné miesta a naopak, zvyšujú motiváciu hľadať alternatívy. A to sa bojím, že sa práve bude diať u nás, a to najmä využívaním dohôd, spoluprácami so živnostníkmi, najímanie agentúrnych pracovníkov, využívanie nadčasovej práce vrátane prekračovania jej limitov, alebo možno rovno čiernou prácou s výplatou na ruku. A obávam sa, že práve toto bude asi opäť prekvitať. Postihy rastu, ale čiernej práce určite pribudne. Tu sa možnože naskytuje otázka, že či je dostatočná kontrola takýchto činností, či je naozaj na to pripravený inšpektorát práce a či má aj dostatok kompetencií.
Ak dnes Slovensko čelí viac ako 13-percentnej nezamestnanosti, tú dokáže znížiť len s podporou súkromného sektora. Je nevyhnutné, aby politici viac prihliadali však na názory podnikateľov. Ako také negatíva, ktoré vlastne ovplyvnia negatívne tieto body, teda náklady a flexibilitu, ide o sprísnenie definície závislej práce, i keď je to taká naozaj obojstranná zbraň. Na jednej strane - a ja pociťujem, že to bolo príliš voľné a zneužívalo sa to, i keď možno v posledných rokoch menej, ale chápem, že ste sa do tohto pustili - obmedzenie reťazenia pracovných pomerov, zrušenie možností zhoršenia podmienok zamestnanca pri vyjednávaniach o kolektívnej zmluve, súbeh výpovednej lehoty s odstupným, obmedzenie flexikonta, nadčasy. Proste tých bodov, ktoré naozaj negatívne môžu ovplyvniť aj tú zamestnanosť, aj keď len o pätinu, je nepomerne viac. Okrem množstva negatív sa tu dá však nájsť určite aj veľa drobných pozitívnych opatrení, aj keď sú naozaj drobnosti. Ako napríklad úprava nočného pracovného času, hej - to bola zrejme nejaká chyba - náhrada za pracovné voľno, čerpanie starej dovolenky, zrušenie odstupného. Určite by sa dalo nájsť takýchto bodov viac.
A na záver už len, skutočne si stále dávajme otázku, že komu tým pomáhame. Ja osobne mám pocit, že tentokrát opäť odborom a možno aj tomu zahraničiu a okolitým štátom, ale mali by sme v prvom rade všetkým občanom našej republiky. Je určite veľmi ťažké vymyslieť normu tak, aby obsahovala všetky profesie, ktoré sa nachádzajú v spoločnosti. Ale práve preto si myslím, že tým, že tu normu budeme zväzovať do veľmi tuhých pút, tomu nepomôžeme.
Kam posúvame spoločnosť týmito opatreniami? No mám pocit, že vládna strana potrebuje odfajknúť predvolebný sľub, pretože už veľa možností nemá, kde by naozaj ľudí potešila, pohladkala, keďže zvyšujeme dane, zvyšujeme odvody. Nič pozitívne nevidíme, tak aspoň sa budeme tváriť, že zamestnancom zlepšujeme pracovné podmienky. Bola by som veľmi rada, keby sa tak udialo, len naozaj nie som si istá, či týmito zmenami k tomuto dospejeme. Je mi jasné, že filozofiu tohto zákona sa nepodarí zvrátiť ani odvrátiť, ale verím, že to, čo sľúbila pani podpredsedníčka Laššáková pri svojom prejave, aj bude naplnené. To znamená,  že vládna strana bude otvorená konštruktívnym rokovaniam o zmenách. Ide o to, či je vôbec priechodná nejaká zmena, keď nevieme, aké sú tie mantinely, v ktorých sa na pracovnej skupine museli alebo v ktorej sa museli jednotliví členovia pohybovať. Ale tak uvidíme, ako tie debaty budú prebiehať.
Ak by mali poslanci skutočný záujem posilniť pozíciu nie odborov, ale zamestnancov na trhu práce, nech radšej oslabia silu zamestnávateľov, ale nie cez rigidné a zväzujúce predpisy, ale práve posilňovaním konkurencie na trhu práce. A tuná to cítim naozaj ako niečo, čo nám tu ešte stále chýba. Zatiaľ to vyzerá, že prichádzajú len zlé správy. Ide o vytiahnutie peňazí a nie o zamestnancov. Preto vás, kolegyne, kolegovia, prosím, aby ste túto novelu Zákonníka práce nepodporili.
Ďakujem pekne.

Na vystúpenie pani podpredsedníčky s faktickými poznámkami pán poslanec Mihál, pani poslankyňa Vaľová, pani poslankyňa Tomanová, pán poslanec Chren. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Pán poslanec Mihál, nech sa páči.

Zaznelo v úvode takéto porovnávanie - pravicový minister, pravicový zákonník, ľavicový minister, ľavicový zákonník. V tomto vreci som sa ocitol aj ja ako bývalý minister, kde si, pani podpredsedníčka, hovorila, že sa za mňa viac pridávalo zamestnávateľom.
No ja s tým nesúhlasím. Stačí si pozrieť také tie historické záznamy, respektíve mediálne výstupy. Neboli príliš zamestnávatelia spokojní s tým takzvaným. mojím Zákonníkom práce, pretože niektoré, alebo väčšina možno ich požiadaviek sa do zákonníka jednoducho nedostali. Ale čo je pre mňa dôležité, je dôležité to, že podarilo sa zvýšiť flexibilitu pracovnoprávnych vzťahov, flexibilitu zamestnávania v tom mojom Zákonníku práce.
Pripomeniem vlajkovú loď toho môjho Zákonníka práce, a to je konto pracovného času, ktoré, ďakujem pekne, pán minister, že ste ho teda nezrušili, ale snažíte sa ho zdokonaľovať tak, aby plnilo veľmi, ešte lepšie svoju funkciu ako doteraz. A výsledkom tej vyššej flexibility, aj keď sa možno kolegyne Vaľová a Tomanová budú čertiť, je to, že stúpol počet pracovných miest na Slovensku, stúpla nám zamestnanosť a podarilo sa vytvoriť nových 50 000 pracovných miest. Ja teraz si nevymýšľam, stačí si pozrieť stránku štatistického úradu, pozrieť si počet zamestnaných ľudí k 1. 7. 2010 a pozrieť si počet zamestnaných ľudí k 31. 12. 2011. Čiže za rok a pol vlády Ivety Radičovej pribudlo nových 50 000 pracovných miest. Netvrdím, že je to len kvôli zákonníku, ale je to aj vďaka flexibilnejšiemu Zákonníku práce.

Pani poslankyňa Valová.

No, ja som čakala, čo nám pani podpredsedníčka ide povedať, keďže sa prihlásila ako podpredsedníčka parlamentu mimo poradia. Tak teda som sa započúvala. Jednak bol problém, že zle sa jej to čítalo, čo jej niekto napísal, ale nehnevajte sa na mňa, pani podpredsedníčka, toto boli chabé výpisky z novín a časopisov. Aj to nedôsledné. Vy ste prečítali nejaký sumár a dokonca ste mali ešte problém s tým, aby ste povedali, že kto je to zástupca, že odborári tuná zastupujú zamestnancov. Že tento Zákonník práce, ste povedali, že sa robí pre odbory. Veď odbory, to je malá organizácia, hŕstka ľudí. Ale tieto odbory majú tú silu, že zastupujú zamestnancov. Čiže netreba sa báť povedať, že my sme v tomto Zákonníku práce robili v prospech zamestnancov. Ale my sme nerobili, pretože ako vy ste si pomýlili, že to je nejaká hra, že kto vyhral a prehral. My sa tu nehráme na rozdiel od vás. Lebo takéto výpisky by som si tu ja v živote nedovolila prečítať, neodborné. Pretože my sa tu nehráme. To nie je hra. A preto pán premiér správne povedal, že tu nikto nemôže hrať a prehrať, pretože je to Zákonník práce, sú jasné, vyvážené pravidlá medzi zamestnávateľom a zamestnancom. A to sú také tie základy, ktoré treba ovládať, to sú základy, s ktorými treba narábať.
A ešte ma trošku prekvapilo to, že Zákonník práce určuje ekonomiku. No, keď už zákonník práce určuje ekonomiku, tak to teda neviem, pretože svetovú ekonomiku vždy určuje výroba a našu ekonomiku určite aj svetová ekonomika, pretože sme veľmi otvorená ekonomika. Ale hovorím, veľmi ťažko sa reaguje na takéto zavádzajúce, takéto výpisky z časopisov a z novín. A myslím si, že, očakávala som, že podpredsedníčka parlamentu... S čím prišla? Čo ide doplniť do Zákonníka práce? Že prišla mimo poradia a takto. No, bola som prekvapená.
Čakala som, pán minister, že vám poradí. Ďakujem pekne, ale nestalo sa. Vidím, že ten zákonník je vynikajúci, pokiaľ ani podpredsedníčka parlamentu nemá čo doplniť.
Ďakujem.

Ďalej s faktickou poznámkou pani poslankyňa Tomanová.

Ďakujem pekne. Musím sa pousmiať nad tým, ako vystúpila pani Vaľová, ale má absolútnu pravdu. A, pani podpredsedníčka, ja len pripomeniem, že Zákonník práce, teda 311-ka z roku 2001 bola predložená ministrom Magvašim a bola schválená za vlády Dzurindu. Takže ťažko hovoriť o tom, že by bola ľavicová, aj keď Magvaši bol reprezentantom SDĽ. Ale je to kódex pracovného práva, ktorý v každom prípade musí vyvážene pôsobiť a ktorý musí, keďže je z pracovného práva, predovšetkým pre zamestnancov, ktorý jednoznačne určuje práva a povinnosti.
Takže viete, pani kolegyňa, mýliť si niektoré veci, pochopím, ale nevedieť o tom, že základná norma je z roku 2001 a predložená ešte pravicovou vládou, tak to by som bola veľmi ako smutná.
Pani kolegyňa, dovolím si vysvetliť len jednu vec, pretože v tejto časti je veľmi málo času. Zamestnanecký dôverník a zamestnanecká rada nemajú právnu subjektivitu. Akékoľvek kolektívne vyjednávanie tu prakticky nie je možné. Akákoľvek dohoda je zdrap papiera. Kým odbory majú právnu subjektivitu a sú oprávnené vyjednávať, kolektívne vyjednávať. Je mi jasné, že chcete zlikvidovať odbory, pretože tí sú jediní nápomocní zamestnancom obhajovať ich pri pracovnoprávnych sporoch a obhajovať ich aj pri príprave takej normy, ako je táto. Pani kolegyňa, choďte sa pozrieť do Bardejova, kde vyrábajú špeciálnu vojenskú obuv, alebo sa choďte pozrieť do niektorých fabrík, ktoré tu existujú, Samsung a podobne! Ako majú ženy obviazané brušká prstov obväzmi, pretože keď tam nie je žiadna kontrola ani inšpektorát práce, ako im rýchlejšie púšťajú pásy. A preto normy spotreby práce! A preto tak, ako ich správne v súčasnosti do Zákonníka práce zapísali, konečné rozhodnutie, verdikt, bude na strane inšpektorátu práce, ktorý bude dokaz... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Chren, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani podpredsedníčka, ak by vám, vás niekto ešte na budúce vyzýval, aby ste teda dali konkrétnu radu, že čo s týmto Zákonníkom práce, tak, prosím, dajte mu radu, aby ho zbalili pod pazuchu a somárskym krokom s hanbou odniesli preč. Pretože naozaj, tak ako ste povedali, tento Zákonník práce je hrozbou pre občanov Slovenska.
Vy ste začali tým, že tento Zákonník práce je zrejme snahou s politikou SMER-u naplniť sľubované istoty. No, ľudia zrejme pred voľbami naozaj majú radi sľuby istôt, ale tento Zákonník práce prinesie len jednu jedinú istotu: istotu zániku pracovných miest a istotu toho, že ochráni ľudí pred prácou, pretože tú prácu jednoducho nebudú dostávať a nebudú ju mať. Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj zverejňuje raz za desať rokov tzv. Employment Protection Legislation Index - Index sily ochrany pracovnoprávnej legislatívy. A tento index jednoznačne dokazuje v porovnaní vyspelých krajín sveta, že krajiny, ktoré majú rigidnejšiu a silnejšiu pracovnoprávnu legislatívu, zároveň je tu omnoho ťažšie sa zamestnať. Síce ochraňujú tých ľudí, ktorí už prácu majú, ale tí, ktorí ju nemajú, alebo sa stanú nezamestnanými, tak sú v priemere nezamestnaní oveľa dlhšie a oveľa ťažšie si prácu hľadajú. A aj existuje v týchto krajinách vyššia miera nezamestnanosti.
To je cesta, ktorou nás vedie SMER - SD. A to je dôkaz, že je veľmi malý rozdiel, ako sa hovorilo, sľubovať pred voľbami ľuďom piškóty a istoty. V konečnom dôsledku si z toho občania odnesú to isté.

S reakciou na faktické poznámky, pani podpredsedníčka, nech sa páči.