7. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, Zákonník práce, ktorého novelu dnes prerokúvame, je jedným z najčastejšie menených dokumentov v tomto parlamente. Je mi to ľúto preto, lebo ak by Zákonník práce mal slúžiť tomu, čo obsahuje jeho názov, mal by byť práve najstabilnejším dokumentom verejného života. Mal by slúžiť v rovnakej miere zamestnancom a zamestnávateľom.
Samozrejme, každá vláda má právo aj povinnosť, aby zákony vylepšovala. Takže zásadný problém nie je s tým, že máme tu na stole novelu, ale s tým, čo tá novela pre náš prináša. Je zlé, ak Zákonník práce sa stáva predmetom rôznych politických hier a obchodov, ako sme tomu svedkami aj pri tejto novele. Predložený materiál a zmeny, ktoré s najväčšou mierou pravdepodobnosti SMER aj odsúhlasí, znamenajú zvýšenie nákladov zamestnávateľov, obmedzenie zamestnávania živnostníkov, živnostníkov, predraženie prepúšťania, zvýšenie právomocí odborov bez ich nevyhnutnej reprezentatívnosti, obmedzenie nadčasovej práce na dobu určitú, ako aj nové práva dohodárov a podobne. Celkovo budú znamenať zvýšenie nákladov, regulačné a administratívne záťaže zamestnávateľov a hlavne menšiu flexibilitu, inak povedanú, inak povedané, väčšiu rigiditu pracovného trhu.
Práve tento "prínos novely" je pre mňa nepochopiteľný teraz, keď sa snažíme o konsolidáciu verejných financií a ochranu nášho trhu práce. Je všeobecne známe, že napríklad v Španielsku majú najrigoróznejší Zákonník práce z krajín Európskej únie. Napriek tomu zápasia s obrovskou a hlavne stále rastúcou nezamestnanosťou. V období krízy nepomáha rigidný zákonník. Ako ukazujú krajiny s flexibilnejším pracovným trhom, to je správny smer, ak sa chceme popasovať s krízou. Nemali by sme odrádzať zamestnávateľov od vytvárania nových pracovných miest. Novela, ktorú predkladá vláda, zabezpečí jedine zakonzervovanie vysokej nezamestnanosti a zrušenie existujúcich pracovných miest. Toto nie sú istoty, ktoré si ľudia zaslúžia.
Kolegyne, kolegovia, jednu 100-percentnú istotu som však v tejto novele našiel. Tú budú užívať odbory a hlavne odborárski bosovia. Dovolím si povedať, že k tejto novele sa pristupuje jedine z dôvodu dohody medzi SMER-om a odborovými predákmi ako odplaty za podporu odborov vo voľbách. Prečo si to myslím? Pretože postavenie, ktoré bude garantovať táto novela odborom, je voči postaveniu zamestnaneckých rád nevyvážené. A pritom nikto nevie, koľkých zamestnancov na Slovensku tieto odbory vlastne zastupujú. Jedno percento, 10 percent alebo viac? Nikto nevie. A keďže sa touto novelou zruší povinnosť odborovej organizácie preukazovať svoju reprezentatívnosť, už sa to ani nikdy nedozvieme. Ich postavenie sa touto novelou posilňuje tak, ako keby skutočne zastupovali všetkých zamestnancov na Slovensku, nehovoriac o tom, že úplne zlikvidujú zamestnanecké rady, ktoré vždy reprezentujú cez zvolených predstaviteľov zamestnancov daného podniku, ale sú konkurenciou a treba ich likvidovať. Za zamestnancov po tejto novele bude môcť rozhodovať samozvaná výrazná menšina zamestnancov, samozrejme odborovo organizovaných, aj keď si zamestnanci už demokraticky zvolili svojich zástupcov, iba preto, že majú nálepku odborárov. Táto novela podporuje vznik mikroskopických odborových organizácií, napríklad trojosobových, ktorých primárnym zmyslom existencie bude používanie ochrany pre zakladateľov, ochrana členov odborových orgánov pred výpoveďou a podobne, a využívanie novozavedeného automatického nároku na platené voľno. Založenie odborovej organizácie tak bude často nástrojom individuálneho sebauspokojenia jednotlivcov.
Dovoľte mi, kolegyne a kolegovia, ilustrovať to krátkym príbehom, čo robil už aj pán kolega Mihál predo mnou, takýto podobný prípad, ale keďže opakovanie je matka múdrosti, tak ja to zopakujem. Takže predstavme si podnik so sto zamestnancami, kde doposiaľ nepôsobili žiadni zástupcovia zamestnancov, ale panujú relatívne harmonické vzťahy. Traja neobľúbení zamestnanci, ktorým hrozí výpoveď, napríklad pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, alebo sa práve pohádali s vedúcim smeny, založia odborovú organizáciu, v ktorej sa všetci traja aj stanú členmi odborového orgánu. Na základe toho začnú okamžite používať ochranu pred skončením pracovného pomeru výpoveďou, takže skončenie ich pracovného pomeru bude možné len za mimoriadnych okolností. Súčasne okamžite prevezmú kontrolu nad rozhodovaním o dôležitých otázkach týkajúcich sa zamestnancov. Okamžite im vznikne nárok za každého zamestnanca podniku 15 minút voľna mesačne aj s náhradou. To je 1 500 minút, čo znamená 25 hodín voľna mesačne, ktoré si podľa svojho uváženia rozdelia si medzi sebou. Každý bude mať prakticky mesačne jeden deň plateného voľna, čo činí viac ako dva pracovné týždne ročne. Samozrejme, všetko hradené zamestnávateľom. A samozrejme nikto nevie, že koľkých zamestnancov reálne v tej firme oni zastupujú.
Kolegyne a kolegovia, veľký problém tejto novely vidíme v tom, že vytvorí nerovnováhu medzi právomocami a postavením odborov a riadne volených zamestnaneckých rád. Považujeme za neprijateľné, že si organizáciou, o ktorej nevieme ani len toľko, koľko majú skutočne členov a koho vlastne zastupujú, bez akéhokoľvek vecného zdôvodnenia vydobyli výsadné postavenie na úkor riadne volených zástupcov zamestnancov pôsobiacich v zamestnaneckých radách. Aj pre nás je veľmi dôležité, aby mali zamestnanci zabezpečené svoje práva, ako aj možnosť uplatnenia týchto práv. To však v žiadnom prípade nemôže ísť na úkor funkčnosti celého systému, dôsledkom ktorého hoci môžeme chrániť existujúce pracovné miesta, ale to je veľmi otázne, či to robíme, pritom však zabránime, alebo výrazne prekážame tvorbe nových pracovných miest. Opätovne upozorňujem na príklad Španielska.
Pýtame sa, koho záujmy má chrániť novelizovaný Zákonník práce? Takéto zásahy do neho sú plné pochybností a neopodstatnených výhod. Ale nie pre zamestnancov a už vôbec nie pre zamestnávateľov. Len a len pre odborárskych bossov. A tí aj vďaka tejto novele, kríza-nekríza, si prídu na svoje. Toto je jediná istota tejto novely. A vzhľadom k týmto skutočnostiam môžem prehlásiť, že poslanci poslaneckého klubu MOST - HÍD nepodporia túto novelu.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami pán poslanec Mihál, Hlina, Štefanec, Kaník. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Nech sa páči, pán poslanec. Nech sa páči, pán poslanec Mihál.

Áno pán kolega, opakovanie je matka múdrosti, a preto som rád, že si zopakoval tie výhrady, ktoré som hovoril už v príspevku aj ja. Táto novela neprimeraným spôsobom zosilňuje právomoci odborov. Ale nejde tu ani tak o to, že neprimeraným spôsobom voči možno zamestnávateľovi, ale neprimeraným spôsobom voči ďalším zástupcom zamestnancov, ktorých pozná nielen náš Zákonník práce, ale celá vyspelá Európa. To znamená, zoslabuje sa postavenie zamestnaneckej rady, zoslabuje sa postavenie zamestnaneckého dôverníka.
Kolegyňa Šedivcová tu spomenula pozitívny príklad pôsobenia odborov. No to je veľmi dobré, ak odbory v nejakej firme takto pôsobia, keď si svojou autoritou odborárski predáci vybudujú rešpekt pred ďalšími zamestnancami a keď možno aj vďaka tomu, že sú naozaj tí predáci kvalitní a na výške, získajú odbory v takejto firme viac a viac členov.
Ale v pozícii nášho Zákonníka práce, kedy, ako, pán kolega, si správne poznamenal, vlastne nie je možné zistiť koľko odborárov je organizovaných v odboroch, kedy vyslovene zo zákona dostanú traja odborárski predáci takéto práva a nikto nevie, ani to nemôže vedieť, pretože Zákonník práce to zakazuje, poskytovať takúto informáciu, koľko zamestnancov vlastne zastupujú?
Skutočne, nech vyzdvihujem pozitívne príklady, ale toto je priestor pre rôznych špekulantov, presne, ako si povedal vo svojom príspevku, ktorí môžu zneužiť takéto silné postavenie, ktoré odbory majú. A možno v tej firme úspešne funguje zamestnanecká rada, ale traja odborári vlastne dostanú vyššie práva ako zamestnanecká rada, ktorá reálne reprezentuje väčšinu zamestnancov. To nie je korektné, to nie je férové, to nie je spravodlivé.

Pán poslanec Hlina, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne. Naozaj, kto sa nad tým zamyslí a keď si to takto vypočuje, plasticky, tak tá absurdita toho príkladu s tými odborármi je zarážajúca. A to, čo hovoril pán minister tuná v predchádzajúcej tej hodine otázok, že vidíte, že vtedy použil tú metódu komparácie, že sa snažil presvedčiť, ako teda v iných krajinách to hovoria. Tuná minister pán Počiatek sa bojí metódy komparácie, ako zavádzajú "ideesku" v iných krajinách. Čiže niekedy áno, niekedy nie.
Ale z toho, ako ste to, pán minister, prezentovali, tu porovnávanie, nebolo to teda až tak presné, ako by som si to ja predstavoval, ale v zásade ste tam viackrát zopakovali Nemecko a po vzore nemeckého pracovného práva. Nuž, my máme k Nemecku strašne ďaleko. V tom sa asi zhodneme. Ale už aj keby, keby aj náhodou, tak ono je ťažšie niečo zobrať, ako dať. Čiže oni možno, už aj tí Nemci, by si teraz možno to určite prehodnotili, keby mohli, hej? Radšej, ako by to vyviezli všetko do Číny. Ale politicky je to náročné.
Vy idete, ja som to povedal na začiatku, vy idete v protismere, hej. Že to sa dá ísť v protismere, ale neviem, či je to správna cesta. Určite sa veľa ľudí čuduje, že: A tí idú akým smerom? Však presne opačným sa ide.
Ale možno pre túto chvíľu by ma aj zaujímalo, keď teda máte vzťah k metóde komparácie a chcete teda pracovať s touto metódou, tak možno priamo pre tieto odborové organizácie by ma to zaujímalo, že či, či tieto piate kolóny alebo tieto veci si nechajú, teda ako rieši zákonodarstvo iných európskych krajín? Trebárs vznik týchto odborových buniek vo firmách, hej? To by ma možno tiež zaujímalo.
Ďakujem.

Pán poslanec, mali ste reagovať na vystúpenie pána poslanca, nie na pána ministra.
Pán poslanec Štefanec.

Ďakujem, pani podpredsedníčka. Pán poslanec Solymos veľmi pekne vystihol víťazov z predkladanej novely Zákonníka práce tak, ako sme o tom viacerí hovorili. Táto novela nepomôže zamestnancom ani zamestnávateľom. Jedným aj druhým len uškodí. Vyženie robotu zo Slovenska. Ale tomu, komu pomôže jedine, to budú odborárski funkcionári. Na tom príklade bolo pekne ukázané, že im pomôže nielen zabezpečiť teplé miesta, ale dokonca ich financovanie v podnikoch, kde majú ľudia iný názor. Skutočne, ľudia majú právo zvoliť si svojich predstaviteľov, tých, ktorí ich budú zastupovať na jednaní so zamestnávateľmi, ale ak budeme zhora takýmito nezmyselnými úpravami ľuďom zakazovať, koho si majú voliť a nariaďovať im, kto ich bude reprezentovať, tak to skutočne nepomôže žiadnemu zamestnancovi. Aj preto bol tento uvedený príklad pekným zvýraznením toho, o čo skutočne ide v tomto Zákonníku práce. A to nie je žiadna ochrana zamestnancov. Tým sa len uškodí. Je to len a len pomoc odborárskym funkcionárom.
Ďakujem.

Pán poslanec Solymos, nech sa páči, s reakciou na faktické poznámky.

Ďakujem pekne za všetky faktické poznámky. Chcel som povedať, že presne si myslím to isté, čo povedal pán poslanec Hlina, že tento zákon, alebo tento návrh, ide presne opačným smerom. To znamená, je tu veľká kríza, o čom vieme všetci. A vieme o tom, že aké je ťažké nájsť si prácu. A namiesto toho, aby sme vytvárali také podmienky, aby ten trh bol čím flexibilnejší, aby mohli tí ľudia si nájsť jednoduchšie prácu, ja si myslím, že sa uzatvárame. To je, myslím si, že najväčší problém alebo najväčšia chyba tejto novely. A myslím si, že tá daň, ktorú zaplatíme za tú dohodu, čo vydobyli odborári alebo ich bossovia v tomto Zákonníku práce, bude pre ľudí na Slovensku a pre tých, ktorí chcú pracovať, veľmi krutá.
Ďakujem pekne.

V súlade s rokovacím poriadkom o vystúpenie požiadala pani podpredsedníčka Národnej rady.
Nech sa páči, dávam jej slovo.