8. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Ja by som len chcela zdôrazniť jednu vec, že nebudem rozprávať o výhodách zlúčenia oboch fondov. Chcem len zdôrazniť, že kým sme sa v júli na našom výbore bavili práve na základe správy, nemilej správy Študentského pôžičkového fondu, kde sme sa dozvedeli o mnohých, nie veľmi pozitívnych, veciach, tak pán minister a celé ministerstvo sa vyjadrilo, že v krátkej dobe predložia určité zmeny, a som veľmi rada, že sa to deje tak rýchlo a že k týmto výrazným zmenám dochádza. Fond na podporu vzdelávania, ktorý je vlastne akýmsi výsledkom zlúčenia Študentského pôžičkového fondu a Pôžičkového fondu pre začínajúcich pedagógov, myslím si, že otvára široký priestor na to, aby sme mohli zužitkovať a využiť všetky pozitíva oboch fondov.
Ja predpokladám a aj moje vystúpenie je úplne krátke, že, samozrejme, nikto sa nebráni tomu, aby sa nevylepšil a v druhom čítaní nepokračovalo v tom, aby tento zákon mohol byť vylepšený v tom zmysle, aby sa predišlo určitým chybám, ktoré by sme vedeli dopredu. Jedna vec ma však tak trošku zarazila, čo vystúpil pán Beblavý, a to len k jednej veci, že spomínal, že nie je veľmi vhodné a nie je sociálne, ak budeme, vo svojej pripomienke spomenul, tie spoplatnenie poplatkov a pôžičiek pre študentov. Ja tu mám jednu krátku správu. Možno, že neviem čítať až tak veľmi analýzu ekonomickú, ale z finančnej správy štátneho pôžičkového, teda Študentského pôžičkového fondu pri predčasne splatených pôžičkách za rok 2011 aké straty by boli, ak by neboli žiadne poplatky a všetci študenti by to bez poplatkov splatili skôr, tak aké sú čisté straty. Ročné náklady na správu pôžičiek v roku 2011 predstavovali 37 748,98 eur. Tie by vlastne neboli, keď by neboli tie prostriedky vrátené, tak vlastne by do rozpočtu neprišli a predstavovali by čistú stratu. Strata na úrokoch z pôžičiek tých istých študentov pri predčasne splatených pôžičkách v roku 2011 predstavovala stratu 30 474 eur a strata na poplatkoch a náhradách tých istých študentov pri predčasne splatených pôžičkách by predstavovala stratu 17 900 eur. Ja nechcem povedať, neviem povedať, či je to veľa alebo či je to málo, ale aby sme išli týmto spôsobom, tak by sa mohlo stať, že reálne by sme po určitom čase znížili tie disponibilné finančné zdroje fondu a v dlhodobom horizonte by sme na tom fonde mali stále menej a menej kapacít. Preto sa domnievam, že malo by to byť takisto nejakým spôsobom sankcionované alebo nejaký poplatok by mal byť za to, že ja chcem tento fond využiť a potom ho vlastne predčasne splatím bez toho, že by som mal nejakú sankciu. Ten fond za tie roky má určité náklady a tým by sa utrpelo celé to ďalšie finančné krytie toho fondu.
Takisto sa domnievam, a to chcem na záver iba povedať, že fond má také dva, aspoň podľa mňa, také dva hlavné ciele a dva hlavné piliere.
Za prvé, tým že rozširuje možnosť poskytovania pôžičiek nielen pre študentov, ale aj pre pedagogických pracovníkov v školstve a študentom zo sociálne slabšieho prostredia, doktorandom a všetkým tým ostatným sprístupňuje možnosť štúdia a dostupnosť štúdia študentom, a to si myslím, že skvalitní celkovú prácu práve toho, o čom sa aj v predchádzajúcom zákone sme sa bavili o kvalite vysokoškolského štúdia, a na druhej strane domnievam sa, že sa podporuje aj stabilizácia pedagógov a ostatných zamestnancov, hlavne v regionálnom školstve, lebo pri čerpaní možností až do tých 30-tisíc eur, kde si myslím, že pre mnohých mladých učiteľov, a hlavne ak sú to manželské páry, je to výrazne stabilizujúci faktor. Je to veľmi dôležité, ak má rada fondu túto možnosť, že bude môcť týmto začínajúcim pedagógom poskytnúť bez toho, že by museli dokladovať, že na čo to budú potrebovať. Samozrejme, si rada fondu má aj určitú zábezpeku a nárokuje si určitú zábezpeku, čo pokladám za veľmi, veľmi dôležité. Preto si myslím, že druhé čítanie je hlavne alebo ten proces do druhého čítania je hlavne o tom, aby sme ten zákon vylepšili tak, aby sme všetky tie náležitosti, ktoré si myslíme, že by pomohli pre poskytovanie týchto pôžičiek pre obe skupiny hlavných našich klientov alebo žiadateľov by mali sprístupniť sa tak, aby boli čo najefektívnejšie využívané.
Tak ja len toľko a predpokladám, že spolupráca všetkých bude taká, aby sme docielili veľmi dobrý a efektívny zákon. A na záver ešte chcem povedať, že, pani predsedajúca, že v rozprave vystúpili dvaja poslanci a nepodali žiaden procedurálny návrh k hlasovaniu. Ďakujem pekne.

Ďakujem, pani spravodajkyňa. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
A teraz, kolegyne, kolegovia, pokračuje v prerušenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (tlač 193).
Teraz poprosím pána ministra spravodlivosti Tomáša Boreca, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov a spoločného spravodajcu z ústavnoprávneho výboru poslanca Antonína Cicoňa, aby zaujal miesto určeného pre spravodajcov.
Včera pani poslankyňa Žitňanská svoje vystúpenie neukončila a ktorá sa prihlásila do rozpravy za klub SDKÚ - DS a dávam je teraz v tejto chvíli slovo.
Nech sa páči, pani poslankyňa. Pripraví sa pán poslanec Beblavý, ale ten sa vzdal.

(Pokračovanie rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 193.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, ako som uviedla, ako som uviedla už včera, tento návrh zákona, návrh zákona, novely zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov doznal už v rámci pripomienkového konania zmeny, ktoré, myslím, že ho robia naozaj dobrým základom na diskusiu. A tak ako som uviedla už aj v prvom čítaní, myslím si, že pri takto nastavenej predlohe je tu priestor, aby sa niektorými otázkami ešte zaoberali tak, aby tá právna úprava bola, poviem to tak, ústretovejšia k občanom a prístup k tomu, na čo majú právo, sa im stal jednoduchší na jednej strane a na druhej strane, aby sme mali možno optimálnejšie nastavené parametre zodpovednosti tých, ktorí za štát škodu spôsobili, či už nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Preto si dovoľujem predložiť pozmeňovací návrh, pozmeňovací návrh, ktorý, ktorý má päť bodov, ktorý som predložila aj na ústavnoprávnom výbore. Pán minister povedal, že má záujem si ho pozrieť, aby sa k nemu vedel vyjadriť, preto si ho dovolím predložiť teraz a rovno vopred hovorím, je to pozmeňovací návrh, ktorý má päť bodov, a poprosím, pri hlasovaní hlasovať o jednotlivých návrhoch samostatne, pán spravodajca, aby som nechala priestor aj pre pána ministra, aby sa k tým jednotlivým bodom pozmeňujúceho návrhu mohol vyjadriť.
Navrhujem v čl. I bod 7, to je môj prvý pozmeňovací návrh, aby v čl. I bod 7 navrhovaný ods. 2 znel takto:
"Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúcom v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sa sudca dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov;" to neplatí ak - to je nie je v písomnom vyhotovení, tak upozorňujem na to, že správne tá textácia má znieť: "to neplatí, ak nesprávny úradný postup súdu spočíva v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote."
O čo ide. Ja rozumiem, že pri prieťahoch v súdnom konaní je potrebné posúdiť, či tie prieťahy sú objektívneho charakteru alebo či ich zavinil sudca a rozumiem tomu, že je potrebné tú vec posúdiť v nejakom predchádzajúcom konaní na to, aby súd, ktorý už bude rozhodovať o náhrade škody za nesprávny úradný postup spočívajúci v nečinnosti pri výkone verejnej moci, alebo zbytočných prieťahoch, pán Viskupič, poprosím vás, že je potrebné, aby súd mal túto otázku nejakým spôsobom prešetrenú na to prislúchajúcim orgánom. Zároveň som ale presvedčená o tom, že pokiaľ ide o nesprávny úradný postup, ktorý spočíva v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonnej ustanovenej lehote, tam nie je čo prešetrovať. Tam buď bol úkon, alebo rozhodnutie urobené v lehote, alebo nebolo. To je proste fakt, ktorý nemusí nikto ďalší konštatovať. Buď ten fakt je, alebo ten fakt nie je, a to je dôvodom môjho pozmeňujúceho návrhu č. 1.
Druhý môj pozmeňujúci návrh v čl. I bod 7 navrhovaný ods. 4 znie:
"(4) Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom nemožno priznať, ak poškodený nevyužiI žiadne prostriedky na dosiahnutie nápravy; to neplatí, ak by využitie prostriedku na dosiahnutie nápravy preukázateľne nezabránilo vzniku škody." Dnes navrhovaná právna úprava, tak ako bola predložená vládou, je postavená inak, je postavená tak, že sa vyžaduje od každého, kto bude uplatňovať nárok na náhradu škody, aby predtým využil prostriedky na dosiahnutie nápravy, pričom z textácii zákona, tak ako bolo navrhnuté, nie je zrejmé, že či všetky prostriedky, ktoré sú k dispozícii, t. z., napr. pri prieťahoch v súdnom konaní od sťažnosti na predsedu súdu, potom sťažnosti na predsedu krajského súdu až po Ústavný súd a ja si myslím, že tu zbytočne šikanujeme ľudí. Myslím si, že je legitímne požadovať, aby sa domáhali napríklad u predsedu súdu sťažnosťou, aby sa vo veci konalo, ale nemyslím si, že na to, aby mohli uplatniť nárok na náhradu škody, je spravodlivé od nich požadovať, aby využili všetky inštancie, a ten zákon, tak ako je navrhnutý podľa mňa takýto výklad pripúšťa. Zároveň zákon, tak ako je navrhnutý, nezohľadňuje fakt, že sú situácie, kedy škoda môže vzniknúť už samotným porušením zákona alebo nerozhodnutím v lehote a žiadne prostriedky nápravy tomu nemôžu zabrániť a tam, si myslím, že požadovať od občanov, aby v každom prípade tou tortúrou sťažovania sa prešli, je naozaj nadbytočné a tu by sme to vyžadovať nemali. To je podstata bodu alebo pozmeňovacieho návrhu č. 2.
Pozmeňovací návrh č. 3. V čl. I bod 8 v navrhovanom § 16 ods. 4 prvá veta znie:
"Ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde."
O čo ide. To platí aj dnes. Ale dnes, pokiaľ aj alebo podľa tej dikcie, ktorá dnes je navrhnutá platí, že pokiaľ aj príslušný orgán rozhodne, že nepriznáva nárok na náhradu škody, tak tá dikcia je nastavená tak, že v každom prípade než sa môže občan obrátiť na súd, tak proste musí čakať na to márne uplynutie šesťmesačnej lehoty, čo si myslím, že je úplne zbytočné, pretože pokiaľ nejaké ministerstvo alebo štátny orgán po mesiaci od doručenia žiadosti rozhodne, že nie a nie, neuhradíme, nevyhovujeme nároku, tak prečo by sa nemohol domáhať súdu súdnou cestou nároku na náhradu škody hneď.
Bod č. 4 alebo pozmeňujúci návrh č. 4:
"V čl. I bod 15 v navrhovanom odseku 2 prvá veta znie: "Štát môže upustiť' od vymáhania regresnej náhrady alebo jej časti od osoby alebo orgánu uvedeného v odseku 1, len ak regresnú náhradu nie je možné vymôcť."
Tento pozmeňovací návrh reaguje na návrh zákona v znení tak, ako bol predložený, kde vládny návrh predpokladá alebo dáva podmienku, kedy môže štát upustiť od vymáhania regresnej náhrady aj takýmto spôsobom, a síce citujem: "ak škoda nebola spôsobená svojvoľným rozhodnutím, ktoré zjavne nemá oporu v právnom poriadku." Čo je dikcia, kde podľa mojej mienky je snáď až nemožné, aby takéto niečo dokázal štát preukázať komukoľvek, preto sa domnievam, že by sme sa o ňu nemali opierať v tomto prípade, pretože vymáhanie regresnej náhrady sa stane iluzórnym vo všetkých prípadoch, a preto navrhujem, aby štát mohol upustiť od vymáhania regresnej náhrady len vtedy, ak regresnú náhradu nie je možné vymôcť.
A môj piaty pozmeňovací návrh znie: V čl. I bod 16 znie:
,,16. V § 22 odsek 4 znie:
(4) Fyzické osoby, právnické osoby, verejnoprávne inštitúcie, záujmová samospráva. štátne orgány, obce a vyššie územné celky, voči ktorým si štát uplatnil regresnú náhradu podľa tohto zákona po jej uhradení sú
a) povinné uplatniť voči zodpovedným zamestnancom nárok na náhradu škody podľa osobitných predpisov, ak škoda bola spôsobená úmyselným konaním alebo z nedbanlivosti, pričom zodpovedný zamestnanec vedel, že tým môže spôsobiť škodu, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že ju nespôsobí,
b) oprávnené uplatniť voči zodpovedným zamestnancom nárok na náhradu škody podľa osobitných predpisov, ak škoda bola spôsobená z nedbanlivosti, pričom zodpovedný zamestnanec nevedel, že svojím konaním môže spôsobiť škodu, hoci o tom vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol."
V čom spočíva podstata návrhu? Dnes v platnom právnom stave zodpovedá, zodpovedajú osoby za každé zavinené konanie, to znamená bez ohľadu na to, či ide o úmyselné konanie, alebo nedbanlivostné konanie. Vládny návrh zákona toto zužuje tak, aby zodpovedali povinné osoby len za úmyselné konanie. Ja si myslím, že to je, tá hranica je nastavená príliš vysoko, že je príliš veľká kategória prípadov, ktorá vypadne z uplatňovania tejto zodpovednosti, a navrhujem podľa vzoru toho, čo sme zaviedli už aj pri trestnej zodpovednosti verejných činiteľov, a síce že sme zaviedli zodpovednosť za takzvanú vedomú nedbanlivosť, to znamená, aby tá deliaca čiara išla medzi vedomou a nevedomou nedbanlivosťou, a myslím si, že to je štandard, ktorý sa používa aj v zahraničí, a priznám sa, že som veľký sympatizant tohto štandardu.
To je päť bodov môjho pozmeňovacieho návrhu, o ktorých, opakujem, poprosím hlasovať o každom osobitne. Budem veľmi rada, ide naozaj o vecné zmeny, ktorým, za ktorými je úmysel vylepšiť text zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, a verím, že pán minister sa vyjadrí, čo je preňho akceptovateľné z týchto pozmeňovacích návrhov a čo nie.
Na záver viem, že niektorí kolegovia budú predkladať ďalšie pozmeňovacie návrhy aj tak, ktorý sa týka dlho diskutovanej témy zodpovednosti verejných činiteľov, majetkovej zodpovednosti verejných činiteľov, tieto pozmeňovacie návrhy som tiež podpísala a, samozrejme, ich podporujem. Ďakujem pekne.

Ďakujem, pani poslankyňa, faktické poznámky nie sú na vystúpenie pani poslankyne, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
A teraz poprosím, pýtam sa teda, či sa niekto chce prihlásiť do rozpravy ústne? Pán poslanec Chren, Zajac, dvaja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
Nech sa páči, pán poslanec Chren.

Ďakujem vám veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, chcem poďakovať aj predrečníčke pani poslankyni Žitňanskej a chcem na úvod povedať, že sa stotožňujem s jej pozmeňujúcimi návrhmi, a dnes, teraz som na toto miesto predstúpil, aby som tiež predniesol jeden zásadný pozmeňujúci a doplňujúci návrh k novele predloženého zákona.
Na úvod poviem, tento návrh vychádza najmä z iniciatívy mimovládnej organizácie VIA IURIS a už v minulosti bolo o ňom diskutované a rád by som teda dal aj nejaké body, alebo priznal zásluhy aj nášmu kolegovi pánu poslancovi Procházkovi, ktorý sa touto témou v minulosti zaoberal.
Predložený pozmeňujúci návrh, ktorý už máte rozdaný vo svojich laviciach sa týka zodpovednosti verejného činiteľa za škodu spôsobenú štátu alebo územnej samospráve pri nakladaní s verejnými prostriedkami alebo s majetkom štátu alebo územnej samosprávy. V súčasnosti, aj podľa predloženého zákona, je v rámci regresného nároku postihované, ako už aj pani Žitňanská povedala, len explicitné porušovanie zákona vydaním rozhodnutia v rozpore so zákonom alebo nesprávny úradný postup. Volený politik, štatutár, alebo úradník, však môže formálne dodržať postup podľa zákona, avšak napriek tomu nenakladať s majetkom štátu alebo s majetkom samosprávy efektívne, účelne a hospodárne. Príkladom môžu byť napríklad verejné obstarávania alebo rôzne kauzy z minulosti, ako napr. nástenkový tender či prenájmy štátneho, alebo obecného majetku. Takto podľa predloženého pozmeňujúceho návrhu v prípade, ak by štatutár, čiže volený predstaviteľ alebo úradník síce neporušil zákon, ale evidentne nenakladal s majetkom štátu alebo obce efektívne a hospodárne, chceme, aby tiež mohol byť za toto postihovaný a aby od neho mohol byť vymáhaný, mohla byť vymáhaná náhrada škody. Tento pozmeňujúci návrh teda z iniciatívy VIA IURIS sme predložili na výbore pre verejnú správu a regionálny rozvoj a kde, bohužiaľ, nebol schválený, a preto so štyrmi kolegami s rôznych politických strán, menovite s pánom Pavlom Zajacom z Kresťanskodemokratického hnutia, s pánom Igorom Hraškom z OBYČAJNÝCH ĽUDÍ a nezávislých osobností a s pánom Ivanom Štefancom zo Slovenskej demokratickej a kresťanskej únie - Demokratickej strany sme sa ho rozhodli ho predložiť aj v pléne, ja by som im týmto chcel aj teda poďakovať za to, že sme sa opäť dokázali zjednotiť a pri takejto dôležitej veci ukázali, že dokážeme postupovať spoločne a spolupracovať. Dovoľte mi teraz prečítať, ako mi povinnosti kážu, uvedený pozmeňujúci a doplňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Chrena, Igora Hraška, Pavla Zajaca a Ivana Štefanca k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (parlamentná tlač 193).
1. V čl. I sa pred 1. bod vkladajú nové body 1 a 2, ktoré znejú:
1. V § 1 sa za písm. b) vkladá nové písmeno c), ktoré znie:
"c) zodpovednosť verejného činiteľa za škodu spôsobenú štátu alebo územnej samospráve pri nakladaní s verejnými prostriedkami [odkaz pod čiarou k odkazu 1 b)] alebo s majetkom štátu alebo územnej samosprávy,".
Poznámka pod čiarou k odkazu 1b) znie:
"1 b) § 2 písm. a) zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov."
Doterajšie písmeno c) sa označuje ako písmeno d).
2. V § 2 sa dopĺňa písmeno c), ktoré znie:
"c) verejným činiteľom je fyzická osoba, ktorá je oprávnená konať v mene orgánu verejnej moci a fyzická osoba, ktorá je orgánom verejnej moci."
Nasledujúce novelizačné body sa primerane prečíslujú.
2. V čl. I sa za 7. bod vkladá nový 8. bod, ktorý znie:
8. Za tretiu časť sa vkladá nová štvrtá časť, ktorá vrátane nadpisu znie: "ŠTVRTÁ ČASŤ
ZODPOVEDNOSŤ VEREJNÉHO ČINITEĽA ZA ŠKODU.
Rozsah zodpovednosti § 14a.
(1) Verejný činiteľ je povinný pri nakladaní s verejnými prostriedkami [poznámka pod čiarou 1 b)] a s majetkom štátu alebo územnej samosprávy postupovať s odbornou starostlivosťou, hospodárne, efektívne a v súlade s účelom ich použitia.
(2) Verejný činiteľ, ktorý poruší povinnosť podľa odseku 1 alebo povinnosť, ktorou je viazaný pri nakladaní s verejnými prostriedkami [odkaz na poznámku pod čiarou l b)] a s majetkom štátu alebo územnej samosprávy podľa osobitného predpisu alebo na jeho základe [odkaz na poznámku pod čiarou 8a)], hoci vedel, že tým môže spôsobiť škodu štátu alebo územnej samospráve, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že škodu nespôsobí, zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá takto vznikla štátu alebo územnej samospráve.
(3) Verejný činiteľ sa zodpovednosti podľa odseku 2 zbaví, ak preukáže, že bol pri nakladaní s verejnými prostriedkami [odkaz 1 b)] alebo s majetkom štátu alebo územnej samosprávy, v súvislosti s ktorým vznikla škoda, všeobecne záväzným právnym predpisom alebo rozhodnutím vydaným na jeho základe viazaný konať spôsobom, ktorý viedol k vzniku škody, a z tohto dôvodu nebol oprávnený konať inak, než ako konal.
§ 14b (1) Ak sa na nakladaní s verejnými prostriedkami [odkaz 1 b)] a s majetkom štátu alebo územnej samosprávy podieľalo viacero verejných činiteľov, zodpovedá za škodu ten verejný činiteľ, ktorý vykonal právny úkon, ktorý je podľa zákona nevyhnutný na platnosť takéhoto nakladania.
(2) Ak právny úkon podľa odseku 1 po a) vykonalo viacero verejných činiteľov spoločne, zodpovedajú za škodu spoločne a nerozdielne,
b) vykonal kolektívny orgán, zodpovedajú za škodu tí verejní činitelia, ktorí ako jeho členovia vyjadrili s týmto úkonom súhlas.
(3) Ak bolo podmienkou vykonania právneho úkonu podľa odseku 1 vykonanie iného, predchádzajúceho právneho úkonu, zodpovedá za škodu aj verejný činiteľ, ktorý takýto iný, predchádzajúci právny úkon vykonal.
Uplatnenie nároku § 14c
(1) Ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej verejným činiteľom pri nakladaní s verejnými prostriedkami [odkaz 1 b)] alebo s majetkom štátu alebo územnej samosprávy možno uplatniť, len ak príslušný orgán právoplatne rozhodne, že verejný činiteľ alebo orgán verejnej moci, v mene ktorého konal pri nakladaní s verejnými prostriedkami [odkaz 1 b)] alebo s majetkom štátu alebo územnej samosprávy porušil povinnosť, ktorou je viazaný pri nakladaní s verejnými prostriedkami [odkaz 1 b)] a s majetkom štátu alebo územnej samosprávy podľa osobitného predpisu alebo na jeho základe [odkaz 8a)].
(2) Za rozhodnutie podľa odseku 1 sa považuje aj výsledok výkonu kontroly, dozoru alebo dohľadu, ak je jeho obsahom konštatovanie porušenia povinnosti, ktorou je verejný činiteľ alebo orgán verejnej moci, v mene ktorého koná, viazaný pri nakladaní s verejnými prostriedkami [1b)] a s majetkom štátu alebo územnej samosprávy podľa osobitného predpisu alebo na jeho základe [8a)], ak proti tomuto výsledku nie je možné podať opravný prostriedok alebo ho preskúmať iným postupom podľa osobitného predpisu.
(3) Rozhodnutie podľa odseku 1 sa nevyžaduje, ak kontrolu plnenia povinnosti, ktorou je verejný činiteľ alebo orgán verejnej moci, v mene ktorého koná, viazaný pri nakladaní s verejnými prostriedkami [odkaz 1b] a s majetkom štátu alebo územnej samosprávy podľa osobitného predpisu alebo na jeho základe [odkaz 8a)], nie je oprávnený vykonať žiaden orgán verejnej moci.
§ 14d
(1) Právo na náhradu škody spôsobenej verejným činiteľom pri nakladaní s verejnými prostriedkami alebo s majetkom štátu alebo územnej samosprávy má po a) štát, ak ide o škodu, ktorá vznikla pri nakladaní s verejnými prostriedkami, s ktorými nakladá iný subjekt, ako územná samospráva a nakladaní s majetkom štátu. b) územná samospráva, ak ide o škodu, ktorá vznikla pri nakladaní s verejnými prostriedkami, s ktorými nakladá územná samospráva a nakladaní s majetkom územnej samosprávy.
(2) Vo veciach uplatnenia práva na náhradu škody spôsobenej verejným činiteľom pri nakladaní s verejnými prostriedkami alebo s majetkom štátu alebo územnej samosprávy koná z úradnej povinnosti v mene štátu alebo v mene územnej samosprávy generálny prokurátor.
(3) Ak rozhodnutie podľa § 14c ods. 1 vydá Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky alebo Úrad pre verejné obstarávanie, je povinný bezodkladne po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia zaslať jedno jeho vyhotovenie generálnemu prokurátorovi.
Poznámka pod čiarou k odkazu 8a znie:
,,8a) Napríklad zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov, zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov."
Doterajšia štvrtá časť a piata časť sa označujú ako piata časť a šiesta časť.
Nasledujúce novelizačné body sa primerane prečíslujú.
3. V čl. I sa za 9. bod vkladá nový 10. bod, ktorý znie:
10. Za § 16 sa vkladá nový § 16a, ktorý znie:
,,§ 16a
(1) Ak je verejný činiteľ poistený vo veci zodpovednosti za škodu spôsobenú pri nakladaní s verejnými prostriedkami [odkaz 1b)] alebo s majetkom štátu alebo územnej samosprávy, nárok na náhradu škody spôsobenej verejným činiteľom pri nakladaní s verejnými prostriedkami [odkaz 1b)] alebo s majetkom štátu alebo územnej samosprávy je potrebné pred podaním návrhu na súd predbežne prerokovať s poisťovňou, ktorá poistenie uzatvorila.
(2) Generálny prokurátor je povinný pri predbežnom prerokovaní uplatniť nárok na náhradu škody spôsobenej verejným činiteľom pri nakladaní s verejnými prostriedkami [odkaz 1b] alebo s majetkom štátu alebo územnej samosprávy z prostriedkov poistného plnenia najneskôr do 30 dní odo dňa, kedy sa o vzniku škody dozvedel, alebo do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa § 14d ods. 3.
(3) Ak nie je verejný činiteľ poistený vo veci zodpovednosti za škodu spôsobenú pri nakladaní s verejnými prostriedkami [odkaz 1b)] alebo s majetkom štátu alebo územnej samosprávy, alebo ak nie je nárok na náhradu škody pri predbežnom prerokovaní podľa ods. 1 uspokojený, čo aj v časti do troch mesiacov odo dňa doručenia žiadosti o predbežné prerokovanie, generálny prokurátor je povinný domáhať sa jeho uspokojenia na súde.
(4) Každý je povinný bez zbytočného odkladu na požiadanie generálneho prokurátora písomne oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre predbežné prerokovanie nároku podľa ods. 1."
Nasledujúce novelizačné body sa primerane prečíslujú.
Bod 4. V čl. 1 bod 10 znie:
10. V § 17 ods. 5 znie:
"(5) Vo veciach uplatnenia práva na náhradu škody spôsobenej verejným činiteľom pri nakladaní s verejnými prostriedkami [odkaz 1b)] alebo s majetkom štátu alebo územnej samosprávy nie je možné žiadať náhradu nemajetkovej ujmy."
5. V článku I sa za 13. bod vkladá nový 14. bod, ktorý znie:
"14. V § 19 ods. 2 sa na konci dopĺňa veta: "Ak ide o škodu spôsobenú verejným činiteľom pri nakladaní s verejnými prostriedkami [odkaz 1b)] alebo s majetkom štátu alebo územnej samosprávy, najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, kedy k porušeniu povinnosti došlo."
Nasledujúce novelizačné body sa primerane prečíslujú.
Ako som už povedal, dámy a páni, uvedený návrh, ktorý je viac doplňujúci než pozmeňujúci k návrhu zákona, ktorý predložil pán minister Borec, sa týkajú zodpovednosti za verejného, verejného činiteľa za škodu, ktorú spôsobí s nakladaním štátu. Táto potreba vychádza z mnohých právnych analýz. Za všetky spomeniem napríklad analýzu "Zodpovednosť verejných činiteľov", ktorú vypracovali právnici Zuzana Čaputová a Juraj Gyarfáš, vydalo ju združenie VIA IURIS.
V časoch, keď enormne rastie tlak na verejné financie, keď nemáme dosť peňazí na riešenie mnohých problémov, keď politika vlády vyháňa učiteľov do ulíc, a o tom niečo viem, pretože aj moja mama je učiteľka, môže byť ohrozená schopnosť štátu financovať niektoré zo svojich základných funkcií. Je nevyhnutné snažiť sa, aby štát ušetril a aby štát hospodárne vynakladal každé jedno euro, dokonca každý jeden cent zo svojich verejných výdavkov. Účelom teda tejto navrhovanej právnej úpravy, ktorú sme spolu s ďalšími troma kolegami predložili, je dať štátu, resp. jeho daňovníkom, daňovým poplatníkom, reálnu a účinnú možnosť získať späť prostriedky, o ktoré štát alebo jednotky územnej samosprávy prídu v dôsledku vedomého porušenia povinností verejných funkcionárov pri správe a nakladaní so zvereným majetkom a finančnými prostriedkami. V tejto súvislosti teda pozmeňujúci návrh dáva aj nové procesné nástroje orgánom, ktoré sa často sťažujú na absenciu reálnych možností usilovať sa o nápravu.
Som presvedčený, že tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh je jedným z tých návrhov, ktoré odlišujú tie viac civilizovanejšie spoločnosti a krajiny od tých menej civilizovaných. Podobné právne úpravy existujú v krajinách, kde veci fungujú, keď občania potrebujú niečo riešiť so štátom alebo s politikom, tak títo politici sú zodpovední a odpovedajú a riešia ich problémy v krajinách, ktoré sú dobre spravované. Práve právne úpravy, ako je táto právna úprava, odlišujú dobre spravované spoločnosti od banánových republík.
Podobná právna úprava existuje napríklad v Rakúsku. V zmysle rakúskej právnej úpravy zodpovedajú osoby, ktoré konajú ako orgány spolkovej republiky, spolkových krajín či obcí a vymedzených iných verejnoprávnych korporácií, za majetkovú škodu, ktorú nositeľovi práva bezprostredne spôsobili pri výkone zákonov svojím protiprávnych a zavineným konaním. Zodpovednosť konštruovaná ako osobitný typ civilnej zodpovednosti odkazuje na občianskoprávne predpisy. Ide o subjektívnu zodpovednosť, ktorá si však nevyžaduje úmyselné zavinenie. Zodpovednosť je vylúčená, ak nositeľ práva mohol škode zabrániť podaním príslušného opravného prostriedku, napr. na Ústavný súdny dvor, Správny súdny dvor alebo podobné právne opatrenie.
Ďalšie okolnosti vylučujúce zodpovednosť sú ospravedlniteľné v tej rakúskej právnej úprave - ktorú používam ako príklad - ospravedlniteľné pochybenie alebo konanie na základe nariadenia nadriadeného. Súd má možnosť znížiť náhradu škody alebo ju aj úplne odpustiť. Z procesného hľadiska teda ide o uplatnenie nároku na náhradu škodu v civilnom konaním. Pred podaním žaloby však nositeľ práva musí nárok písomne uplatniť voči zodpovednému a až po troch mesiacoch je možné podať žalobu.
Zavedenie hmotnej zodpovednosti verejných činiteľov teda môže prispieť k tomu, že politici a úradníci, ktorí sú štatutárni, ktorí robia rozhodnutia a ktorí tieto rozhodnutia podpisujú, budú, okrem slobody vo svojom konaní, niesť aj omnoho väčší diel zodpovednosti. Ja som predstaviteľom liberálnej strany a s liberalizmom je často spájaný práve pojem sloboda. Avšak tak, ako ju definuje liberalizmus, tak sloboda nemôže byť nejaká bezprízorná alebo nejaká neohraničená. Z liberálneho svetonázoru a pohľadu sa sloboda spája so zodpovednosťou a vždy kráčajú ruka v ruke. A tak by to malo byť vo všetkých sférach činností, aj pri činnosti, ktorú vykonávame my ako volení politici, prípadne naši kolegovia v exekutívnych funkciách či vysoko postavení úradníci s právomocou podpisovať a s tou pečiatkou, ktorú držia v rukách.
A preto vás, vážené kolegyne, vážení kolegovia, prosím v mene všetkých predkladateľov o podporu tohto návrhu zákona. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem, pán poslanec. Faktické poznámky nie sú na vystúpenie pána poslanca.
Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Zajac. Nech sa páči.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne a kolegovia, dovoľte mi vyjadriť sa k predkladanej novele zákona. V prvom rade chcem povedať, že pri svojom stretávaní sa s občanmi dostávam bežne otázku, prečo verejní funkcionári nenesú viac zodpovednosti, aj hmotnej zodpovednosti za svoje rozhodnutia. Ďalej veľakrát dostávam otázku, prečo občania sa nemôžu domôcť náhrady škody voči štátnym, voči rozhodnutiam verejných funkcionárov a štátnych funkcionárov.
Totiž ľudia sa to pýtajú preto, lebo v súkromnej sfére je bežné, že občan je zamestnávateľom donútený podpísať hmotnú zodpovednosť. Veľakrát sa proti takejto hmotnej zodpovednosti aj poistí, hlavne keď sa jedná o nejakú vysokú funkciu a svojimi rozhodnutiami rozhoduje o veľkých sumách. Je bežné, že v predstavenstvách akciových spoločností aj v štátnych akciových spoločnostiach sú členovia predstavenstva poistení proti zlým rozhodnutiam na vysoké finančné čiastky.
Preto by som chcel sa vyjadriť, že takto predkladaná novela zákona oslabuje vyvodzovanie osobnej zodpovednosti za škodu voči verejným činiteľom. Zároveň, ak štát poškodí občana, tento sa po novele ťažšie domôže náhrady škody od štátu. Už v súčasnosti je pritom úspešných len 1,7 % žiadostí o nápravu škody podľa tohto zákona. Zároveň za sedem rokov od účinnosti zákona požadovaná výška odškodnenia predstavovala milióny eur, ale štátom vyplatená náhrada škody bola iba niečo vo výške 190-tisíc eur.
Preto som spolu s kolegami Martinom Chrenom, Igorom Hraškom a Ivanom Štefancom na výbore pre verejnú správu predložil pozmeňujúce návrhy. Jeden z nich predložil Martin Chren pred chvíľou. Ďalší za chvíľu prečítam ja. Takisto aj pozmeňujúce návrhy, ktoré predložila kolegyňa Lucia Žitňanská, boli v tom zmysle, ako sme predkladali aj my na výbore, takže podporujem, samozrejme, aj jej pozmeňujúce návrhy. Takisto ten návrh, ktorý Martin Chren predložil, tak tam som podpísaný ako predkladateľ, tak takisto ho podporujem. Som veľmi rád, že sme sa takto na výbore aj zhodli naprieč politickým spektrom tak, ako to Martin povedal. Z technicko-organizačných dôvodov tento pozmeňujúci návrh, ktorý teraz prečítam, dávam aj osobitne. Takže dovoľte, aby som ho prečítal:
Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Zajaca, Martina Chrena, Igora Hraška, Ivana Štefanca k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (parlamentná tlač č. 193).
1. Navrhujeme, aby bod 9 návrhu zákona znel nasledovne:
9. V § 17 ods. 4 znie:
"(4) Výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa ods. 2 nemôže byť vyššia ako maximálna výška náhrady poskytovaná osobám za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa osobitného predpisu."
Poznámka pod čiarou k odkazu 8a znie:
"8a) Zákon č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriadení rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov."
Odôvodnenie:
V pôvodnom návrhu zákona § 17 ods. 4 limituje výšku náhrady nemajetkovej ujmy spôsobenej štátom - a to maximálnou výškou sumy, ktorú možno vyplatiť osobám poškodeným trestnými činmi podľa zákona č. 15/2006 Z. z. o odškodnení osôb a poškodených násilnými, osôb poškodených násilnými trestnými činmi. Podľa ustanovenia 6, teda § 6 zákona o odškodnení osôb poškodených násilnými trestnými činmi celková suma odškodnenia poskytovaná podľa tohto zákona nesmie presiahnuť 50-násobok minimálnej mzdy. To znamená, maximálna nemajetková ujma vo výške 16 360 eur.
Nami navrhovaná zmena, pozmeňujúci návrh, navrhuje, keďže v slovenskom právnom poriadku existuje aj iný zákon, ktorý upravuje odškodnenie nemajetkovej ujmy, a to podľa § 5 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia. Pri určovaní výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku. Tento, to bodovanie môže byť až do výšky 8-tisíc bodov, pričom toto hodnotenie podľa § 9 a 10 za určitých okolností sa môže zvýšiť až na dvojnásobok. Keďže výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2012 za jeden bod určuje čiastku 15,72 eur, maximálna výška náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré môže priznať tento zákon, ktorý navrhujeme uplatniť, je 251 520 eur. Je to maximálna výška podľa príslušného lekárskeho posudku a bodového ohodnotenia. Samozrejme, táto maximálna výška je tým stropom. Zdá sa nám naozaj podľa pôvodného návrhu maximálna výška 16 360 eur príliš nízka pri možnej nemajetkovej ujme.
Len na dokreslenie, k čomu môže dôjsť. Samozrejme, sú to extrémne prípady, ale zdá sa mi vhodné, aby som ich tu spomenul. Štát, resp. orgány verejnej moci môžu občanovi spôsobiť závažnú nemajetkovú ujmu, napr. aj v nasledovných prípadoch: nezákonné alebo veľmi dlho trvajúce pozbavenie osobnej slobody, napr. mnohoročné neoprávnené väznenie osoby, tzv. justičný omyl alebo mučenie, alebo neľudské a ponižujúce zaobchádzanie zo strany štátnych orgánov, napr. polície, vážne zranenia v dôsledku nezákonného zákroku polície, napr. použitie nevhodných a neprimeraných donucovacích prostriedkov alebo nezákonné zverejnenie informácií, ktoré drasticky zasahujú do práva na súkromie, napr.
nezákonné zverejnenie citlivých osobných údajov, že osoba trpí smrteľnou chorobou alebo že je nakazená vírusom HIV, alebo nezákonné odtajnenie totožnosti a bydliska utajeného svedka, čo spôsobí jeho ohrozenie na živote, alebo mnoho rokov trvajúce prieťahy v konaní majúce za následok intenzívnu právnu neistotu občana. Naozaj všetky tieto prípady môžu občanovi spôsobiť dlhotrvajúce nielen fyzické, ale aj duševné ťažkosti, ktoré ako vyhodnotiť čiastkou 16-tisíc eur sa nám zdalo málo, a keďže v našom právnom poriadku máme aj iné ohodnotenie, tak ho navrhujeme. Takže ešte raz zopakujem:
Preto navrhujeme, aby bola maximálna výška náhrady nemajetkovej ujmy stanovená podľa maximálnej výšky náhrady poskytovanej osobám za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia. Ide o maximálnu sumu 251 520 eur, ktorá by mala byť dostatočnou kompenzáciou nemajetkovej ujmy aj pri závažných porušeniach základných práv zo strany štátu.
Dámy a páni, chcem vás poprosiť o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu. Ďakujem za pozornosť.

Faktické poznámky jeden poslanec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Pán poslanec Hraško.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca, ďakujem pekne kolegovi Zajacovi a takisto aj predrečníkovi kolegovi Chrenovi, ktorý predniesol naše spoločné pozmeňovacie návrhy a dúfam, že sa všetci k nim postavia konštruktívne, nie politicky, a dúfam takisto, že nám ich podporia. Ďakujem pekne.

Pán poslanec, chcete reagovať? Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pýtam sa, pán minister, chcete zaujať k rozprave stanovisko?
Nech sa páči.