8. schôdza

Martin Chren, samozrejme, podporujem, ale zároveň mám takú rečnícku otázku, že ako je možné že SaS-ka došla na to po dva a pol roku odvtedy, odkedy sme vlastne vtedy ako súčasťou, keď sme boli súčasťou klubu SaS, predložili bývalej vláde, vláde Ivety Radičovej, v ktorej SaS vlastne zastupovala naše záujmy nejakých 40 bodov, o ktorých sa, samozrejme, Richard Sulík vyjadril, že sú hodné tak výkonu jeho syna štvorročného syna Huga a ktoré sme žiadali, aby boli doplnené do programového vyhlásenia vlády, a vtedy ste všetci sa nám otočili chrbtom a jeden z tých bodov konkrétne bol napísaný takto a je to bod číslo 15: "Vláda v záujme priblíženia výkonu verejnej správy k občanovi prijme zásadu, že každý úrad verejnej správy bude musieť byť povinný jeden deň v týždni otvorený do 18.00 hodiny." Čiže ešte raz sa pýtam, dva a pol roka trvalo SaS-ke, kým sa prebralo svedomie? Aj tejto koalícii, alebo bývalej koalícii, presne takýto návrh a ďalších 40 podobných sme navrhovali na vylepšenie predošlého programového vyhlásenia vlády a vtedy ste sa k nám otočili chrbtom, ani jeden jediný z týchto návrhov ste neboli ochotný zaradiť do programového vyhlásenia vlády. Dnes prichádzate po dva a pol roku, ako idete pomáhať občanom. Ako ja chválim všetko dobré, ako je fajn, keď sa v každom zobudí svedomie aspoň v niektorom momente jeho života, ale dva a pol roka ľudia mohli mať jeden úrad alebo každý úrad otvorený jeden deň v týždni do 18.00 hodiny, ak by ste vtedy nenadradili svoje ego nad zdravý rozum.

Aby mohol na mňa reagovať aj pán poslanec Chren. Chcem povedať, že rozumiem tomu návrhu, s týmto spôsobom aj rátam aj v rámci reformy najmä preto, že nebudeme musieť vypúšťať žiadny deň ako nestránkový, kvôli tomu, aby si vedeli úradníci spracovať svoje podania, pretože oddeľujeme v tej reforme, ako už teda poslanci výboru pre verejnú správu dobre vedia, oddeľujeme vlastne výrobnú sféru to znamená výrobu rozhodnutí od tej, ktorá ich bude vlastne vydávať, prijímať a riešiť základné poradenstvo, to je vlastne tie klientské centrá a KAMO, ktoré voláme, a, samozrejme, samotný úrad. Ale myslím si, že predsa len, keď si len pozrieme štruktúru zákonnosti a legislatívy a tvorby vecí, toto je predsa len ustanovenie, ktoré do zákona nepatrí najmä preto, že zrigidňuje vlastne povinnosť niečo, ktorá nie je možné tým pádom prispôsobiť nejakej miestnej úprave, keby náhodou si proste bol zvykom v nejakom okrese, že to proste štvrtok alebo podobne, čiže môžem vám dať slovo, lebo je to, je to návrh, ktorý je, myslím si, že pre všetkých akceptovateľný, neviem, kto by povedal nie, že v rámci nariadenia ministerstva, kde do zátvorky uvedieme Chrenov návrh, dáme, že proste, alebo teda spoločný návrh SaS a OBYČAJNÝCH ĽUDÍ, aby som tu teraz nevyvolal rozpor medzi vami, kde vlastne zavedieme to, aby proste existoval deň podľa, som rád, že sme ušetrili peniaze na prieskume, že teda je to, zhruba by to mohla byť streda, kde vlastne sa posunie tie otváracie hodiny do šiestej, možno do ôsmej a skôr by som tam navrhoval neskorší začiatok, lebo nie všade máme dostatok ľudí na substitúciu, niekde sú úrady, ako to tu spomínal aj pán poslanec Fecko, kde sú len dvaja, traja, oni sa nevedia potom pozastupovať, že keď niekto si urobí dlhý deň, že odslúži dvanástku, že by potom on vo štvrtok by nemal byť v práci teoreticky po dvanástke. Takže to už nejako sa dá urobiť, ale ako toto slovo tu môžem verejne dať, že proste, áno, bude toho súčasťou aj tento návrh, bude súčasťou tých nariadení, ktoré vydáme vlastne potom k fungovaniu vlastne jednotlivých klientských centier... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne. Nakoniec som možno aj rád, že pán minister zareagoval, pretože nestratím všetok čas handrkovaním sa o to, že kto má väčšie ego, prípadne niečo iné. Tento návrh bol súčasťou Singapuru, ktorý bol schválený približne pred 13 mesiacmi, tam bol jasne a presne unavený, teda uvedený, pardon. Rovnako medzi tými, medzi tými, návrhmi bol aj návrh na zavedenie klientských centier, ktorý by sa možno na tých obvodných úradoch v sídle kraja dali zaviesť, keď sú dvaja a dvaja, dvaja a dvaja úradníci, tak nech dvaja z nich sedia za prepážkou a ostatní robia v tej výrobnej sfére a potom by sa možno nemuseli striedať. No mne nezostáva nič iné, len znova poprosiť o podporu pozmeňujúceho návrhu, ale vážim si aj tú ponuku a dúfam, že sa teda čoskoro stretneme pri príprave takéhoto nariadenia, naozaj nemá zmysel handrkovať sa pri týchto veciach, ktoré sú v prospech občanov a v prospech podnikateľov, že kto vymyslel koleso ako prvý, alebo či bolo skôr vajce, alebo sliepka, tu ide o to, že môžme urobiť niečo pre občanov a práve teraz by sme všetky tieto malichernosti a veľké egá a malé osobnosti mali zahodiť v prospech spoločného riešenia, ktoré pôjde teda v prospech občanov a podnikateľov. Takže ďakujem veľmi pekne, ešte raz prosím o podporu tohto, pretože si myslím, že keď to raz bude v zákone, ťažšie sa tomu bude uhýbať a vyhýbať, ale veľmi rád podám teda pomocnú ruku aj pri príprave toho nariadenia, o ktorom ste hovorili pán minister. Ďakujem veľmi pekne.

Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi vystúpiť v druhom čítaní k tomuto návrhu zákona.
Keďže v prvom čítaní som už pomerne obsiahlo vystúpil k návrhu zákona ako celku, aj s pánom ministrom sme, myslím, mali, a nielen teda, samozrejme, ja, pomerne obsiahlu a užitočnú diskusiu, dovoľte mi v druhom čítaní sa sústrediť na jednu konkrétnu tému a k nej predložiť aj pozmeňujúci návrh. A to je téma krajských školských úradov.
Návrh zákona krajské školské úrady včleňuje do obvodných úradov, ktoré sú v gescii ministerstva vnútra. To líši túto otázku od reformy alebo zmeny väčšiny ostatných úradov, ktoré sú navrhované v zákone, pretože pri väčšine rezortov ten návrh spočíva v tom, že sa takzvaná krajská, nazvime to, okresná alebo prvostupňová úroveň zlučujú do jednej, respektíve tá krajská sa posúva na tú obvodnú úroveň, ale zostáva pod rezortnou kontrolou a pod rezortnou gesciou. To znamená, že obvodný úrad pre cestnú dopravu bude ďalej pod gesciou ministra dopravy, obvodný úrad pre životné prostredie bude ďalej alebo pôvodný úrad bude ďalej pod gesciou príslušných ministrov životného prostredia, pôdohospodárstva a tak ďalej sú lesnícke úrady a podobne. To znamená, že hoci sa ten návrh snaží šetriť, snaží sa znižovať počet stupňov slovenských úradov, zachováva zodpovednosť príslušného ministra za ich fungovanie.
Myslím si, že aj tam v tých oblastiach má návrh určité riziká, dokonca aj ústavné, ale o nich, viem, chce hovoriť moja kolegyňa pani poslankyňa Žitňanská, takže nebudem ju duplikovať a budem sa venovať krajským školským úradom, ktoré spolu s krajskými stavebnými úradmi sa nemajú riešiť týmto spôsobom, ale majú sa riešiť tak, že sa včlenia pod ministerstvo vnútra do obvodných úradov, pričom chcem upozorniť, že na rozdiel od krajských stavebných úradov, ktoré v podstate vykonávajú len rozhodovaciu právomoc, to znamená, že v ich prípade ich ani ministerstvo riadiť nemá v tom pravom slova zmysle, pretože majú rozhodovať podľa zákona a nezávisle od toho, aký dostanú pokyn, tak krajské školské úrady nie sú len regulačný orgán, ale sú najmä orgán riadenia a financovania metodickej pomoci a služieb, kde je otázka riadenia rezortnej zodpovednosti oveľa dôležitejšia. Z tohto dôvodu ja budem dnes v tomto svojom prejave namietať túto časť zmeny, ktorú pán minister navrhuje, pretože si myslím, že povedie k pomerne výrazným škodám v školstve bez toho, aby za to prinášala zodpovedajúcu protihodnotu.
Najprv hovorme o tých hodnotách. Návrh nemá nejaké výrazné šetriace ambície v tejto časti. Teda on ich nemá ani celkovo, keďže, ako aj pomerne úprimne uvádza samotný návrh zákona a jeho dôvodová správa, ambíciou je vlastne ušetriť približne 3 mil. eur ročne, čo z tej celkovej ambície ESA 700 mil. do roku 2016 je pomerne malý zlomok. A z tohto zlomku krajské školské úrady sú ďalší zlomok, pretože, samozrejme, počíta sa s tým, že bude ďalej tento odbor existovať na obvodnom úrade, jeho kompetencie sa nijako nemenia, dokonca sa objem práce aj zväčší, čo budem ilustrovať neskôr. A ušetria sa, samozrejme, stoličky prednostov týchto krajských školských úradov, čo musím oceniť teda, že, samozrejme, vláda chce rušiť osem stoličiek, ktoré teda sama politicky obsadzuje, to určite si zaslúži aspoň krátke ocenenie, ale napriek tomu to nie je až taká veľká zmena, aby to stálo za návrat k systému, ktorý sme tu mali za Vladimíra Mečiara, ktorý sme potom zrušili.
Dovoľte mi teda toto bližšie vysvetliť a zároveň možno navrhnúť pánovi ministrovi, že ak napriek tomu je presvedčený o tom, že za každú cenu chce ušetriť tých osem prednostovských stoličiek, že existuje jednoduchší a pre školstvo nie škodlivý spôsob, ako to spraviť, na rozdiel od toho návrhu, ktorý nám predložil.
Ako som už spomenul, podobné niečo už urobila vláda Vladimíra Mečiara. V rokoch 1996 – 2004 sme na Slovensku mali okresné úrady, ktoré integrovali funkcie štátnej správy podobným spôsobom. Táto skúsenosť osobitne v tak odborne náročných oblastiach, ako je školstvo, nebola dobrá. Povedzme si, prečo nebola dobrá. V prvom rade nebola dobrá, pretože sa stratila jasná politická zodpovednosť, to viedlo aj k tomu, že sa občas šafárilo veľmi zvláštnym spôsobom s majetkom, k tomu sa ešte vrátim, napríklad v Bratislave odpredali školám spod zadku doslova školské dvory v roku 1998 ich zriaďovatelia, vtedajšie okresné a krajské úrady, ale aj preto, že prednostovia okresných úradov ani vtedy, ani dnes de facto nezodpovedajú nikomu. Oni síce zodpovedajú oficiálne, teda dnes už pánovi ministrovi vnútra, ale keďže ich menuje vláda a sú to celostranícke nominácie, tak ani minister vnútra v skutočnosti ich nemá až tak pevne v rukách. A skôr by som povedal, sú to takí miestni politickí alipašovia, ktorí môžu spravovať danú oblasť počas tých štyroch rokov. A ministerstvo školstva síce malo na základe zákona právo na takzvané metodické riadenie vo svojej oblasti, ale v realite metodické usmerňovanie je metodické usmerňovanie, to znamená prakticky bez akejkoľvek či už právnej záväznosti alebo schopnosti ho vynútiť v prípade, ak ho úrad buď úplne ignoruje, čo si väčšinou netrúfne, alebo skôr interpretuje spôsobom, ktorý sa mu hodí. Prinieslo to aj to, že zo školstva odtekali zdroje a odtekal aj majetok. Ja už som spomenul príklady. Práve v tomto období a nie úplnou náhodou došlo k najväčšiemu seku vo výdavkoch školstva na prevádzku v dejinách Slovenska. Tí z nás, ktorí sú trochu pamätníci, vedia, čo sa stalo v rokoch 1996 a 1997, keď vtedajší minister Kozlík jednoducho sekol práve v rámci úspor rozpočty ministerstva vnútra a jeho kapitoly a na to reagovali títo prednostovia tým, že osobitne sekli školský rozpočet. Vtedy sa vytvorili na Slovensku najväčšie dlhy základných a stredných škôl za prevádzku, vtedy prestali školy platiť za faktúry, za teplo, za iné veci, ktoré potom ešte vláda Mikuláša Dzurindu pod vedením pani ministerky Schmögnerovej musela niekoľko rokov riešiť, až kým sa to, myslím, dokonca až možno za pána ministra Fronca úplne nevyčistilo. Zároveň treba povedať, že pod tlakom prednostov sa často rozhodovalo neodborne a buď politicky, alebo klientelisticky. Samozrejme, vieme, či už pracovné miesta v regióne, najmä v regiónoch s vyššou nezamestnanosťou, sú extrémne vzácna vec, ale aj iné zdroje, ktoré sú najmä v chudobnejších regiónoch vzácne, sa takto dostali do rúk ľudí z mimo rezortu školstva, ktorí sa ani nezodpovedali pedagogickej komunite.
Pán minister, ak mi prinesiete jedinú autoritu v oblasti školstva, ktorá povie, že táto mečiarovská zmena z roku 1996 priniesla lepšie školstvo na Slovensku, tak odvolám, čo som tu teraz povedal, len ja som za tých 12 rokov, čo sa venujem tejto téme, 13 rokov ešte o takej nepočul, priznám sa, a to bez ohľadu na politické zafarbenie dnešné. Všetci sa zhodujú, že tento model bol pre školstvo zlý, a nikdy som nepočul, až kým ste vy neprišli s tým návrhom zákona, že by ho niekto chcel zmeniť. Viem, samozrejme, že pre ministerstvo vnútra, jeho úradníkov, prípadne pre ministra takéto modely sú vždy príťažlivé, lebo prinášajú viac moci, viac prostriedkov, viac možností a úradníci ministerstva vnútra určite za ním nostalgicky spomínajú. Ale kým ste neprišli vy a kým neprišiel pán minister Čaplovič, ktorý vám toto umožňuje v prípade školstva tým, že s tým súhlasí, tak sa priznám, že nikomu ani nenapadlo ako seriózny politický nápad preniesť výraznú časť zodpovednosti za regionálne školstvo pod rezort vnútra. Ja musím povedať, že som hovoril s jedným z bývalých ministrov školstva, nebudem ho menovať, lebo to nie je podstatné, ktorý mi povedal v súkromnom rozhovore, že keby toto skúsili za jeho vlády, minister vnútra, ktorý by to určite rád vtedy tiež skúsil, tak radšej rezignoval, ako by toto akceptoval. Moja otázka je, prečo pán minister Čaplovič namiesto hrozby rezignácie tieto veci podporuje. Ale v podstate po tom, čo sme tu museli schváliť naozaj odovzdanie školských peňazí obciam na riešenie ich rozpočtových problémov na minulej schôdzi, musím povedať, že ma to už až tak neprekvapuje.
Po našich pripomienkach v pripomienkovom konaní ste, musím uznať, upravili ten návrh tak, že vedúceho odboru školstva na príslušnom obvodnom úrade bude menovať prednosta, ale na návrh ministra školstva. Tento krok možno privítať, ale treba pripomenúť, že správa a riadenie zďaleka nekončí menovaním. Správa a riadenie nie je o tom, kto odvoláva, ale kto určuje platy, odmeny, kto rozhoduje o tom, kedy máte dovolenku, či vám pridá spolupracovníkov, akých spolupracovníkov vám pridá, kto presunie ľudí odkiaľ kam, to všetko spadá pod správu a riadenie a zostane prednostovi obvodného úradu. Každý z nás, a myslím, že je nás tu väčšina, kto aj niekedy pôsobil v riadiacich pozíciách či už na nižších, stredných alebo vyšších, vie, že samo osebe to, že niekto niekoho nominuje, ešte veľmi neovplyvňuje každodenný život tej inštitúcie. Bratislava aj ministerstvo školstva je ďaleko, ale prednosta je blízko a prednosta je ten, kto reálne vám vie zo života robiť peklo, alebo aspoň celkom prijateľné a znesiteľné prostredie. Takže na to, že títo riaditelia odborov budú musieť chcieť vychádzať s prednostami a tam, kde prednosta bude mať záujem, aby nejaké konkrétne pracovné miesto, nejaké rozpočtové opatrenie bolo urobené, tak ako si to on predstavuje, myslím si, budú mať veľmi silný priestor. Z toho hľadiska sa ministerstvo školstva dostáva do pozície štatistu. Opäť pripomínam, snaha riešiť vo výbore poslancami strany SMER, ktorú musím oceniť, pani poslankyňou Obrimčákovou, tá tu nie je, a aj pánom poslancom Gogom, myslím, že tu tiež nie je, je, aby sa tieto veci upravili a upresnili, len problém je v tom, že, viete, to je, ako keď sa snažíte dať okrúhly kolík do štvorcového otvoru, tak môžete to skúšať zľava, sprava, zhora, zdola, veľmi to fungovať nebude. Takže to, čo sa tam oni snažia navrhovať, čo je aj v spoločnej správe, aby nejakým spôsobom sa všetko ešte muselo raz premlieť medzi ministerstvom vnútra, ministerstvom školstva a späť a úradom, povedie len k ešte väčšej strate zodpovednosti, pretože keď niečo nebude fungovať, obvodný úrad sa bude môcť vyhovoriť rovno na dve ministerstvá, prečo to nefunguje, a na ministerstvách sa budú môcť vyhovoriť sami na seba navzájom.
Aby sme vedeli, o čom hovoríme. Krajský školský úrad nie je len nejaký symbolický úrad, ktorý robí jednu-dve drobné veci. Okrem toho, že zriaďuje stále ešte nie malú časť školskej siete, tam, kde sme ich nepreniesli a neprenášame ich na obce a kraje, tak takisto vykonáva štátnu správu v prvom aj druhom stupni v mnohých veciach, ale popritom robí veci, ja to len pre zaujímavosť pripomeniem, od predsedov skúšobných komisií pre všetky maturitné záverečné skúšky v územnej pôsobnosti vyjadruje sa k zaradeniu školy do siete, kontroluje efektívnosť využívania, to znamená, je to kontrolný orgán s pomerne silnými právomocami v zmysle zákona o kontrole. Zároveň poskytuje odbornú poradenskú činnosť obciam, samosprávnym krajom od vecí ako organizácia výchovy, vzdelávania a školské stravovanie až po pracovnoprávne vzťahy, priznám sa, pán minister, nikdy som nevedel, že máte ambíciu riadiť ešte aj stravovanie v školách na území, ale rešpektujem, že všetko je verejné obstarávanie, vydáva organizačné pokyny pre všetkých zriaďovateľov. Dokonca môže na základe dohody vykonávať administratívno-technické práce na mzdovom a pracovnoprávnom úseku pre školy, zabezpečuje dokonca obvodné a krajské kolá súťaží detí a žiakov škôl, spoluprácu so zriaďovateľmi v oblasti športu a telesnej kultúry. A takto by som mohol ísť ďalej a ďalej, nechcem zdržovať. Za toto všetko bude po novom zodpovedať rezort vnútra. Priznám sa, že nech hľadám, ako hľadám komparatívnu výhodu rezortu vnútra, nevidím ju ani v zabezpečovaní olympiád, ani v zabezpečovaní stravovania, ani v zabezpečovaní servisných služieb pre školy na území, a teda ani v riadení a zriaďovaní tzv. vlastných škôl.
Pre mňa je tento návrh zákona len ďalším dôkazom toho, že rezort školstva sa dnes nemôže spoľahnúť na svojho ministra, ktorý odovzdal významnú časť svojich kompetencií rezortu vnútra a jeho riadeniu, ktoré, pri všetkej úcte k vám, nemôže byť odborné čisto z definície toho, akú odbornosť má rezort vnútra a akú odbornosť má rezort školstva. Snažil som sa vysvetliť, že nevyčítam to vám, pán minister, ale myslím si, že minister vnútra takmer akejkoľvek vlády by privítal tú kumuláciu moci a úradníci ministerstva vnútra by to určite tiež privítali. Takže vy nie ste ani neštandardný, ani pre mňa nepochopiteľný ani z mocenského hľadiska, ani z politického. Prekvapuje ma, že minister školstva vám to servíruje, úplne až na tácke. A nie je dokonca ani schopný naozaj poukázať na to, že on nie je štandardnou súčasťou tohto vášho zákona, pretože vo všetkých ostatných rezortoch buď tá logika ako pri stavebných úradoch je naozaj jedno, kde ten stavebný úrad je, alebo, naopak, zostávajú veci v rezortoch, ako je to pri životnom prostredí, pri pôdohospodárstve a pri doprave, a že on je teda jediný, kto má výkonný aparát v území dnes, ktorý disponuje veľkým objemom peňazí a kompetenciami a on vám celý ten výkonný aparát aj s tými peniazmi takto na podnose dal. Hovorím, že to, že vy zamľaskáte, to ma neprekvapuje, to, že on servíruje, to ma naozaj prekvapuje.
Takže zároveň chcem povedať, že ak by ste napriek tomu trvali na tom, že vám tá úspora prednostovských stoličiek krajských školských úradov stojí za to, tak mám pre vás alternatívny návrh, ktorý by sa dal pomerne jednoducho pripraviť. A môžeme ho tu zajtra schváliť, ak by ste boli ochotný počkať. A to je to, že by sa z týchto ôsmich krajských školských správ stali detašované pracoviská ministerstva školstva. Na to sa dá urobiť pomerne jednoduchá zmena v zákone, miesta v území by zostali, to, o čom vy hovoríte, obslužné činnosti, prednostovia, by všetko zmizlo, ministerstvo školstva by mohlo robiť aj mzdy, aj všetko ostatné, to naozaj by nezaťažilo ministerstvo nejakým zásadným spôsobom a ten rezort je dosť veľký na to, aby to robil efektívne.
Vedeli by sme vyriešiť v zákone aj dvojstupňovosť konania v tých málo prípadoch, kde je krajský školský úrad prvý stupeň a ministerstvo druhý stupeň, to znamená, vedeli by sme urobiť to isté, čo chcete z hľadiska úspor, ale nič z tých problémov, ktoré som spomenul, by nezostalo, nemuseli by ste vy sa stať pánom školských jedální a krajských kôl olympiád. Len otázka je, prečo toto nie v záujme aj vlády a parlamentnej väčšiny.
Aj keď stále žijem v nádeji, nepredpokladám, že by ste súhlasili s touto zmenou už len z dôvodu toho, že s ňou neprišiel nikto z tej správnej strany tohto parlamentu, tak mi dovoľte prečítať aspoň pozmeňujúci návrh, taký, nazvime ho, neutralizačný, ktorý túto veľmi škodlivú zmenu neutralizuje, alebo dávam tu na mieste verejný prísľub, že ak by ste prejavili politickú vôľu ísť tou inou cestou, napríklad cestou detašovaných pracovísk, tak tento pozmeňujúci návrh stiahnem a budem celou silou podporovať tie detašované pracoviská. Ale napriek tomu ako poistku si ho dovolím prečítať.
Je to pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Miroslava Beblavého k vládnemu návrhu zákona o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, kde v čl. I bode 1 § 1 sa vypúšťa písmeno a), doterajšie písmená b) až h) sa označujú ako písmená a) až g), bode 2 § 2 ods. 1 sa vypúšťajú slová „krajských školských úradov“, bode 3 § 2 ods. 3 sa vypúšťajú slová „krajskom školskom úrade“, bode 4 § 2 ods. 4 sa vypúšťajú slová „krajskom školskom úrade“, bode 5 § 2 ods. 6 sa vypúšťajú slová „krajský školský úrad“, bode 6 § 2 ods. 7 sa vypúšťajú slová „krajského školského úradu a“, slovo „mali“ sa nahrádza slovom „mal“ a slová „krajský školský úrad a“ sa vypúšťajú, bode 7 § 2 ods. 9 sa vypúšťajú slová „krajský školský úrad“, bode 8 doterajší článok 16 sa vypúšťa. Súčasne navrhujem, aby boli v spoločnej správe výborov novelizačné body 6 a 8 až 10 vyňaté na osobitné hlasovanie. Ďakujem pekne.

Ďakujem, pani predsedajúca. Do roku 1996 existovali tzv. školské správy, potom bolo to obdobie, keď vyslovene školstvo bolo, čo sa týka riadenia a financovania, v rukách ministerstva vnútra. Veľmi sme sa vtedy trápili. Ja môžem povedať len príklad. Existoval program rekonštrukcie školských budov ešte spred roku 1989. Tu dokázali zablokovať už niektoré veci úradníci, nie minister, úradníci na ministerstve vnútra. Ja si myslím, že minister, ktorý nemá v rukách kľúčové nástroje, a to finančné toky a personálne isté rozhodovanie, nie je plný minister. A by som uviedol jeden príklad. Podarilo sa v roku 1999 o málo zvýšiť platy učiteľov, bol návrh na malé zvýšenie platov učiteľov, ja som teda tam sedel a zastupoval vtedajšieho ministra ako štátny tajomník. A v diskusii na vláde vystúpil minister vnútra, ktorý sa ozval týmito slovami. „Vidíte, učiteľom dávate a pre mojich, pre policajtov, peniaze nemáte.“ Učitelia boli vtedy ešte zamestnanci ministerstva vnútra. Páni a dámy, ja si myslím, že toto je zlá správa pre školstvo. A viem si predstaviť, že budú mať spoločnú budovu, spoločný vozový park alebo podobné veci, spoločné upratovačky a podobne, ale nie tieto funkcie. Bol som to ja, pokojne to poviem, čo som povedal, že v tejto pozícii keby sa mi to stalo ako ministrovi školstva, by som zvážil ďalšie zotrvanie na tejto stoličke, pretože viesť rezort bez kľúčových nástrojov sa dobre nedá. Ďakujem.

Ďakujem, pán minister. Pán poslanec, ešte v mojich očiach vždy tam kúsok bude, ale musíme používať správne oslovenie.
Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec, za vaše slová. Ja som, samozrejme, si netrúfal bez vášho súhlasu vás citovať po mene. Ale teda oceňujem, že ste to povedali takto aj na plné ústa. A naozaj, ten kľúčový otáznik pre mňa nad celým týmto naozaj nie je to, že by minister vnútra prišiel s týmto návrhom. Viem si s tým takisto predstaviť pánov ministrov Palka, Pada, všetkých, ako tu boli, aj Lipšica. Ale naozaj si neviem predstaviť žiadneho z predchádzajúcich ministrov vnútra, s ktorým som osobne spolupracoval, či je to pán Ftáčnik, či ste to vy, či je to pán Jurzyca, dokonca teda s ním som nespolupracoval, ale ani pána Mikolaja, že by s týmto súhlasili, a to ešte tak jednoducho. Viem si predstaviť, keby to ešte vymenili s pánom ministrom za nejakých 200 mil. – 300 mil. eur pre školstvo, že by ešte mohli to zvažovať, hoci si myslím, že aj to by bol zlý obchod, pretože vymieňali by krátkodobé peniaze za naozaj stratu kontroly nad školstvom. Ale tu to niečo je veľké a rezort školstva za to nedostáva nič také.
A ja poviem otvorene pánovi ministrovi vnútra, ktorý tu je, na rozdiel od pána ministra školstva, že môžeme, keď toto sa schváli, o rok, o dva roky sa porozprávať o tom, aké budú konkrétne prípady z terénu, kde tento systém bude zlyhávať. A ja vám garantujem, že budú, lebo si naozaj pamätajme, ako to vyzeralo. A hoci viem, že sa snažíte, ale predpokladám, že aj poviete v záverečnom prejave, keď už na to nebude možné reagovať, čo robíte pre to, aby ste obmedzili tieto riziká. A to si cením, že na rozdiel od mečiaristov aspoň nad tým uvažujete. Ale ten návrh je systémovo tak zlý, že myslím si, že nie je v tejto veci opraviteľný, a niečo ukazuje aj to, že naozaj jediný, na koho ste si trúfli v tomto bode, je slabý minister školstva, zatiaľ čo ostatným rezortom ste ich kontrolu ponechali. Ďakujem.

Aby ste mali možnosť reagovať, pán poslanec. Viete, pán poslanec Fronc, vy ste boli konfrontovaný s inými návrhmi na to a prečo ste mali ísť preč z ministerstva. A nebolo ich málo, bolo ich veľa, boli ste jeden z najneúspešnejších ministrov, ale pravdaže nie najneúspešnejší, vás prekonal bývalý minister školstva, ktorý bol za SDKÚ.
Pán Beblavý, dva roky ste čo robili? Veď vtedy ministerstvo školstva ani neexistovalo, nikto o ňom nevedel, nikto ministra nevidel, nepočul, nič sa nestalo. Ja chápem, že si nikdy nepriznáte to, že ste vlastne vo svojej podstate nesmierne neschopný. Ale to mi až tak nevadí. Vadí mi to, že vy si ani len neprečítate zákony, vy si ani neprečítate, čo sa ide diať. Vy vlastne to netušíte, vy vlastne 30 minút rozprávate o veciach, ktoré sa vlastne ani nejdú udiať, ktoré sa ani nedejú, o ktorých ani neviete, ako budú vyzerať. Chápem, že sa máte chuť navážať do ministra školstva. V konečnom dôsledku v poslednej dobe sledujem, že sa vyznáte vo všetkom. Ale predtým sme boli zvyknutí pri našich zákonoch na vecné diskusie. Toto vecné nebolo, pretože jednoducho vy ste nemali v ničom, čo ste povedali, pravdu.
Tu tieto zmeny nenastávajú, o ktorých vy hovoríte. Vy ste si ani nevšimli, že zmeny, ktoré už platia od roku 2008, proste nemusíme v tomto zákone robiť, lebo to už platí, že riadenie, nie metodické, riadenie a kontrola všetkých vecí ostáva na príslušných rezortoch, ktoré sú zodpovedné vecne v rámci svojej kompetencie. Ale to ste si nevšimli, možno teraz už áno, pretože už som vás raz za to kritizoval, to znamená, v tomto prípade, nieže na koho sme si my trúfli, všetky budú integrované s obvodnými úradmi, len o rok, ale všetky.
A keďže nechceme zažiť hanbu, ktorú štandardne vy predvádzate ako SDKÚ v podobe napr. daňovej správy, pretože vy ste majstri sveta na všetko, tak ste aspoň ukázali presne, ako vyzerá reforma vo vašej podobe, že zlyhá celý systém, my nechceme pripúšťať, aby zlyhávali niektoré systémy. My sme už reformy robili, robili sme zmien pomerne dosť veľa. Preto sme naučení, že veci treba robiť postupne.
A už tisíckrát som opakoval, že začíname s prvými a druhými a tretími etapami, kde postupne začíname tak, aby všetky veci začali fungovať veľmi dobre. To znamená, ministerstvo školstva nestratí vôbec žiadnu kontrolu nad ani peniazmi, ani riadením svojich škôl. Ministerstvo vnútra je logistický orgán, ktorý bude vo vzťahu k všetkým logistický orgán, ani nie on, ale nakoniec jeho centrá, ktoré vlastne budú v jednotlivých regiónoch. To znamená, ja chápem, že vy by ste sa chceli niekde priblížiť, ale veď si pamätáme roky 2002 – 2006, pán poslanec, už sme sa o tom tisíckrát bavili, nikto nebol konfrontovaný s toľkými prešľapmi a zlyhaniami ministerstva školstva ako vy. Veď si to pamätáte. Veď nakoniec to, som vám to hovoril vždy, že vaši voliči to ocenili v tom, že vás predbehli všetci z vašej strany aj na eurokandidátke, proste je ocenením schopnosti a toho, čo ste vytvorili.
A môžete si vy dvaja naozaj v kľude tu prezentovať svoje obdivné reči, ale takisto váš bývalý minister školstva v rámci vlády Ivety Radičovej bol takisto najhorším ministrom. Veď to sme nehovorili my, to hovorili všetci vrátane novinárov. Nechápem, kde beriete tú drzosť obúvať sa po šiestich mesiacoch do ministra školstva Čaploviča, ktorý, naopak, práve mnohými opatreniami získa viacej prostriedkov do toho, čo školstvo potrebuje, lebo ušetrí na takých bezvýznamných veciach z pohľadu výučby, ako sú proste operatívne náklady, ktoré súvisia s kúrením, ktoré súvisia s opravami, ktoré súvisia s ostatnými vecami, lebo výučbe sa majú venovať, nie výmene okien. A o tom to presne je, nielen na školstve, všetky úrady budú zlúčené. To, že dnes v tom idú prvé dva, to je začiatok práve preto, aby sa nám nestalo zlyhanie a ten škandál, ktorý ste mali s daňovým úradom. To je preto, lebo sa snažíme pracovať normálne, lebo sme už niekedy v živote pracovali a vieme, čo znamená robiť veľké zmeny v rámci veľkých systémov, veľkých celkov, presne tak ako ste to povedali. (Potlesk.)
Ja si rád vypočujem rôzne vecné návrhy, veď tu mám mnoho zákonov. A musím oceniť, že v ďalších zákonoch sú mnohé návrhy, ktoré považujem za vecné, ale toto bolo trápne vystúpenie, pán poslanec, ktoré sa snažilo útočiť na Dušana Čaploviča, zahmleným spôsobom. Ja rozumiem, že môžete mať tisíc komplexov z toho, či sa mu darí, či robí veci dobre alebo zle, to je jedno, to je vedľajšie, na to je, samozrejme, opozícia, vy máte právo kritizovať, len vám hovorím, že sa obúvate do veľmi nesprávnych vecí. Vtedy, keď akože naozaj máte pravdu, som ochotný vždy, aj som to vždy robil, uznať zmeny, kde si myslím, že sú chyby, že kde veci nebudú dobre fungovať, tak tam ich zmeníme. Tisíckrát sa to stalo.
Mali sme diskusiu, kde oceňujem to, kde sme naozaj niektoré veci menili aj v súvislosti napr. s verejným obstarávaním. A tu ste úplne vedľa. Jednoducho buď ste nečítali starý zákon, buď ste nečítali tento zákon, ktorý tu dnes je. A vôbec netušíte, čo sa v rámci ESA ide udiať. Proste ani nechcem to vyslovene pomenovávať, lebo proste to je vystúpenie, v ktorom sa nečítalo to, o čom dnes rokujeme. Čiže keď máte chuť to povedať, na úvod proste toho vystúpenia povedzte: „Viete čo, mám teraz chuť dvadsať minút nadávať vám, pánovi ministrovi Čaplovičovi, lebo som z opozície.“ To akceptujem, nech sa páči, ale netvárte sa, že ste odborník, lebo tu ste sa momentálne strápnili, lebo tieto veci naozaj proste tak nie sú. Rád sa s vami o dva roky porozprávam, budete vidieť, čo to znamená, že ministerstvo školstva nestratilo ani nestratí žiadny vplyv.
Žiadnu ambíciu nemáme, mimochodom, aj ministerstvo školstva má školy, čo ste možno nepostrehli, takže to stravovanie robíme aj dnes, ale to už proste je vedľajšie, ale nechystáme sa ho robiť. Hlavne školy, predsa viete dobre, patria mestám a obciam. A my budeme vlastne čerpať prostriedky ministerstva školstva presne podľa toho systému ako ostatné mestá, nič iné sa nezmení, len si to treba dobre prečítať. To je celé, o čo proste žiadam. Ale v konečnom dôsledku, samozrejme, je sloboda prejavu a hovoriť môžete čokoľvek, ale keď ste ma vyzvali na reakciu, o tomto hovorím presne.
Vy ste už dokázali, akým spôsobom to viete robiť aj jeden, aj druhý. To znamená, ja len si pamätám, a môžete sa na to opýtať učiteľov, vždy to veľmi radi porozprávajú, zoznam ministrov, ktorí boli tí, ktorí sa o nich nejakým spôsobom postarali, ktorí nejako o tú výučbu sa starali. Nakoniec, bývalý pán minister vnútra Daniel Lipšic, nie je tu dneska, však je chorý, ja si pamätám rozhodnutie pána Fronca, teraz za pána Fronca platil 600 mil. minulý rok. To boli tie dobré rozhodnutia, o ktorých hovoríme? To, čo nevyriešil, muselo zaňho ministerstvo za rozhodnutie ministra školstva vtedajšieho Fronca zaplatiť 600 mil. To bolo fakt skvelé. Blahoželám, ďakujem. (Potlesk.)

Pán minister, strácate nervy. Prekvapujete ma, že pri takejto veci tak rýchlo strácate nervy. Mohol by som prejsť na rovnaký spôsob debaty a hovoriť o ministrovi, ktorý slovenských občanov s výbušninou v lietadle poslal do zahraničia. Neviete, ktorý to bol náhodou? Ale, viete, nemám chuť tento druh debaty viesť ani reagovať na nezmyselné obvinenia a nepravdy. Ja som sa nenavážal do ministra Čaploviča. Ja som povedal fakty, kde to zle fungovalo aj za vlády, ktorej som súčasťou bol ja, a sa to zmenilo. A upozornil som, že to bude zle fungovať. V čom je problém? Ak vás baví viesť takúto nezmyselnú demagogickú debatu s floskulami, nech sa páči, mňa do toho nezatiahnete. Ja zostanem len pri faktoch. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Priznám sa, že ani ja to neberiem osobne, lebo som tu dva roky. A všimol som si, že vy využívate ten svoj šarm balkánskeho banditu na to, aby ste v každej rozprave urážali protivníka. A je to také prijateľnejšie od vás ako od iných ľudí, ktorí to robia s takým zamračeným ksichtom. Takže neberiem to osobne, videl som to tu veľakrát, úplne na iných ľudí to bolo.
Ale to, čo si dovolím povedať, je teda, že za päť a pol minúty, čo ste hovorili, ste nepovedali jediný argument, jedinú citáciu zákona, naopak, keď hovoríme o vecnej debate, ste x-krát urazili exministra Jurzycu, ktorý tu nie je a nemôže sa brániť, čo tiež hovorí niečo o vašom charaktere. Urazili ste pána exministra Fronca, ktorý tu je, tak sa brániť môže. Pripísali ste mi funkcie, ktoré som, bohužiaľ, aspoň teda z môjho pohľadu nikdy nemal. Nebol som ani ministrom školstva ani štátnym tajomníkom ministerstva školstva. A dovolím si vám garantovať, že by to trochu inak vyzeralo, keby som ním bol. Ale bol som štátnym tajomníkom ministerstva práce. A za to obdobie sme zlúčili Národný úrad práce a sociálne odbory okresných úradov. A môžem vám povedať, že sme ušetrili tisíc zamestnancov v tomto rezorte. A bola to najväčšia organizačná reforma druhej Dzurindovej vlády. A pokiaľ viem, keď ste boli vo vláde, ste ju nezmenili ani ste ju nikdy nekritizovali ako takú. Takže, pán minister, ako už povedal pán Fronc, toto síce vás nie je hodné, ale je to pre vás typické, takže nebudeme sa rozčuľovať.
Musím ale povedať, že nemáte pravdu v tom, čo ste povedali, lebo naozaj riadi ten, kto má v rozpočtovej kapitole peniaze, riadi ten, kto menuje nadriadeného, riadi ten, kto to každodenne má na starosti. To vy viete, keďže ste riadili. V súkromnom sektore ste toho veľmi neriadili, ak si pamätám správne, keď to tu vy vyťahujete. Pokiaľ viem, tá vaša advokátska kancelária nemala nejaký rozsiahly počet zamestnancov, ale v poriadku. V štáte ste naozaj riadili dvakrát ministerstvo vnútra, ja to rešpektujem, ale treba naozaj povedať, že riadenie nie je o tom, čo hovorí zákon z roku 2008, ale o tom, ako vyzerá každodenný život. Ďakujem.

Áno, pán Beblavý, ja som mal 40 zamestnancov, keď som mal 19 rokov, na to, aby ste vy zaplatili toľko daní čo ja tomuto štátu, by ste museli žiť 200 rokov, prosím vás. Nechcem sa k tomu vracať a riešiť tieto vaše trápne útoky.
Som rád, že sa znižujete aj k útokom na pôvod. To ma veľmi teší, pretože vám dochádzajú argumenty. Ale poviem vám jednu vec, že ho naozaj balkánsky mám. Takže to, aby sme si boli na jasnom, sa k pôvodu hrdo hlásim na rozdiel od vás.
Ale nebudem zachádzať do vašej histórie, lebo to proste pre mňa nemá žiaden význam. Nemá význam hovoriť po vašom štátno-tajomníckom fungovaní, ktoré fondy nemohlo Slovensko čerpať vďaka vašim rozhodnutiam, to predsa vy veľmi dobre viete, ja hovorím o tom, že vy rozprávate nezmysly o tomto návrhu zákona. Vy ste si pozreli štátny rozpočet na budúci rok, kde sú peniaze, či ministerstvo vnútra dostalo peniaze na školy? Všimli ste si ten návrh? Toľko roboty ste si nedali. To znamená, peniaze sú na ministerstve školstva, pán poslanec, keď hovoríte o tom, to je jedno, keď ste chceli citáciu zákona. Máte pocit, že ja som dostal peniaze na školy? (Reakcia poslanca Beblavého.) No to sa teda nestane, pán poslanec. Pán poslanec, aby sme si boli na jasnom. Až si pozriete návrh štátneho rozpočtu, ten hovorí jasnou rečou v tom, kde sú peniaze, odkiaľ sa to bude financovať. Pozrite si ten zákon v kľude, prečítajte si ho. Ja som tu strávil niekoľko hodín vysvetľovaním výboru pre verejnú správu a urobím to kľudne s vami.
Nemám chuť ani na vojnu, ani na žiadne iné veci. Jednoducho ma šokoval proste spôsob a útoky, ktoré ste proste prezentovali posledných 20 minút. Áno, vždy budem reagovať na obranu niekoho, keď o niekom rozprávate, kto tu nebol. Veď ste tu 20 minút hovorili o Dušanovi Čaplovičovi. Je tu? Vy mne budete rozprávať o tom, či som útočil na Jurzycu? Ja som ho nespomenul ani raz. Povedal som slovo Jurzyca? (Reakcia poslanca Beblavého.) Fajn, čiže o tom sa kľudne... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)