8. schôdza

Ďakujem pekne. Priznám sa, že ani ja to neberiem osobne, lebo som tu dva roky. A všimol som si, že vy využívate ten svoj šarm balkánskeho banditu na to, aby ste v každej rozprave urážali protivníka. A je to také prijateľnejšie od vás ako od iných ľudí, ktorí to robia s takým zamračeným ksichtom. Takže neberiem to osobne, videl som to tu veľakrát, úplne na iných ľudí to bolo.
Ale to, čo si dovolím povedať, je teda, že za päť a pol minúty, čo ste hovorili, ste nepovedali jediný argument, jedinú citáciu zákona, naopak, keď hovoríme o vecnej debate, ste x-krát urazili exministra Jurzycu, ktorý tu nie je a nemôže sa brániť, čo tiež hovorí niečo o vašom charaktere. Urazili ste pána exministra Fronca, ktorý tu je, tak sa brániť môže. Pripísali ste mi funkcie, ktoré som, bohužiaľ, aspoň teda z môjho pohľadu nikdy nemal. Nebol som ani ministrom školstva ani štátnym tajomníkom ministerstva školstva. A dovolím si vám garantovať, že by to trochu inak vyzeralo, keby som ním bol. Ale bol som štátnym tajomníkom ministerstva práce. A za to obdobie sme zlúčili Národný úrad práce a sociálne odbory okresných úradov. A môžem vám povedať, že sme ušetrili tisíc zamestnancov v tomto rezorte. A bola to najväčšia organizačná reforma druhej Dzurindovej vlády. A pokiaľ viem, keď ste boli vo vláde, ste ju nezmenili ani ste ju nikdy nekritizovali ako takú. Takže, pán minister, ako už povedal pán Fronc, toto síce vás nie je hodné, ale je to pre vás typické, takže nebudeme sa rozčuľovať.
Musím ale povedať, že nemáte pravdu v tom, čo ste povedali, lebo naozaj riadi ten, kto má v rozpočtovej kapitole peniaze, riadi ten, kto menuje nadriadeného, riadi ten, kto to každodenne má na starosti. To vy viete, keďže ste riadili. V súkromnom sektore ste toho veľmi neriadili, ak si pamätám správne, keď to tu vy vyťahujete. Pokiaľ viem, tá vaša advokátska kancelária nemala nejaký rozsiahly počet zamestnancov, ale v poriadku. V štáte ste naozaj riadili dvakrát ministerstvo vnútra, ja to rešpektujem, ale treba naozaj povedať, že riadenie nie je o tom, čo hovorí zákon z roku 2008, ale o tom, ako vyzerá každodenný život. Ďakujem.

Reagovať na faktické poznámky chce pán minister. Takže, nech sa páči. Prosím, zapnite pána ministra.

Áno, pán Beblavý, ja som mal 40 zamestnancov, keď som mal 19 rokov, na to, aby ste vy zaplatili toľko daní čo ja tomuto štátu, by ste museli žiť 200 rokov, prosím vás. Nechcem sa k tomu vracať a riešiť tieto vaše trápne útoky.
Som rád, že sa znižujete aj k útokom na pôvod. To ma veľmi teší, pretože vám dochádzajú argumenty. Ale poviem vám jednu vec, že ho naozaj balkánsky mám. Takže to, aby sme si boli na jasnom, sa k pôvodu hrdo hlásim na rozdiel od vás.
Ale nebudem zachádzať do vašej histórie, lebo to proste pre mňa nemá žiaden význam. Nemá význam hovoriť po vašom štátno-tajomníckom fungovaní, ktoré fondy nemohlo Slovensko čerpať vďaka vašim rozhodnutiam, to predsa vy veľmi dobre viete, ja hovorím o tom, že vy rozprávate nezmysly o tomto návrhu zákona. Vy ste si pozreli štátny rozpočet na budúci rok, kde sú peniaze, či ministerstvo vnútra dostalo peniaze na školy? Všimli ste si ten návrh? Toľko roboty ste si nedali. To znamená, peniaze sú na ministerstve školstva, pán poslanec, keď hovoríte o tom, to je jedno, keď ste chceli citáciu zákona. Máte pocit, že ja som dostal peniaze na školy? (Reakcia poslanca Beblavého.) No to sa teda nestane, pán poslanec. Pán poslanec, aby sme si boli na jasnom. Až si pozriete návrh štátneho rozpočtu, ten hovorí jasnou rečou v tom, kde sú peniaze, odkiaľ sa to bude financovať. Pozrite si ten zákon v kľude, prečítajte si ho. Ja som tu strávil niekoľko hodín vysvetľovaním výboru pre verejnú správu a urobím to kľudne s vami.
Nemám chuť ani na vojnu, ani na žiadne iné veci. Jednoducho ma šokoval proste spôsob a útoky, ktoré ste proste prezentovali posledných 20 minút. Áno, vždy budem reagovať na obranu niekoho, keď o niekom rozprávate, kto tu nebol. Veď ste tu 20 minút hovorili o Dušanovi Čaplovičovi. Je tu? Vy mne budete rozprávať o tom, či som útočil na Jurzycu? Ja som ho nespomenul ani raz. Povedal som slovo Jurzyca? (Reakcia poslanca Beblavého.) Fajn, čiže o tom sa kľudne... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Páni poslanci, prosím vás o pokoj. (Neustály ruch v sále.)
Pán minister, skončil čas na vašu odpoveď na faktickú poznámku.
Vystúpili všetci poslanci, ktorí boli písomne prihlásení do rozpravy. Teraz dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Ústne sa do rozpravy hlási pán poslanec Hlina, pani poslankyňa Žitňanská, pán poslanec Abrhan, pán poslanec Fecko. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Nech sa páči, pán poslanec Hlina.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážení kolegovia, ja skúsim krátko hovoriť. Nechcel som to pôvodne urobiť, ale ma to vyprovokovalo, tak krátko chcem zareagovať, že naozaj si myslím, že dávam na zváženie taký návrh, či by sme neskúsili, lebo stále sú to vládne návrhy, takú podkategóriu spraviť. A myslím, že už je aj čas, že by sme mohli ich nenazývať vládne. Ale môžeme povedať, že to sú lobistické, operačno-taktické, potom potrebné a potom opravné zákony. Hej, my sme tu včera a predvčerom boli faceovaní, to ste doniesli úplne brutály, potom vám môžem povedať, že brutálne lobistické zákony nám tu doniesli. Vy tu prezentujete z môjho pohľadu operačno-taktický zákon na zmätenie protivníka. Ja som to niekedy robil. A keď som bral Slotovi vlajku, tak my sme o 50 metrov ďalej, prezradím, nechali pustiť hasiaci prístroj, tým sme zmiatli vašich ľudí. Oni išli tam a my sme zatiaľ zobrali vlajku. A proste to sa tak zvykne robiť. A tiež si toto myslím, lebo tu naozaj dostávame morové rany, krajina dostáva morové rany.
To, čo ja silno identifikujem, je, že sme zabili spravodlivosť, už teraz ju pochovávame, aby ju nikto nemohol vyhrabať. A teraz ako to zmiasť? Aby zopár tých ľudí, ktorých to ešte zaujíma, na to zabudlo, tak im poviete, že však pozrite sa, čo ideme robiť.
Ja to nechcem nejako, pán minister, ja verím, že robíte veľa, dehonestovať, že to nestojí nejaký potenciál času. Ale v zásade som to moc zjednodušil, a tak ten zákon terajší v tejto predloženej polohe je, možno povedať aj zjednodušene, taký, že vlastne sa zrušia tie krajské úrady, prevedú sa pod obvodné a stanú sa z nich organizačné zložky alebo niečo také. Ale tak čo sa stane? Ušetrí sa pár korún, ako pán Beblavý spomínal, musia sa povymieňať všetky tabuľky, ale v zásade sa toho až tak veľmi nestane. Ale, dobre, pripustíme, možno naozaj, ako vy vravíte, to je predpríprava na veľkú vec, hej, len, máte čas, nevylučujem, že môže to byť predpríprava na veľkú vec. V tejto chvíli to skôr vyhodnocujem ako operačno-taktický zákon na zmätenie protivníka a oblbnutie ľudí, teda ako idete šetriť.
Ale čo ma vyprovokovalo? Vyprovokovalo ma to, že to školstvo teda pod vnútro patrí alebo bude patriť. Je tu tých absurdít, ja zisťujem, strašne veľa. Vy ste aj Rómov dali pod vnútro. Keby sme pokračovali vo výpočte absurdít, tak skúsim taký príklad uviesť. Rómov ste dali pod vnútro, ja si ináč neviem predstaviť, že by ste národnostné menšiny dali pod vnútro, či by to vôbec šlo. Viete, keby ten výbor LGBT, ten, zjednodušene povedané, homosexuálny výbor ste dali pod ministerstvo zdravotníctva, robíte určitú asociáciu, alebo židovskú náboženskú obec by ste dali pod hlásenie pobytu, pod vás, alebo cirkevný odbor ministerstva kultúry by ste dali pod SIS-ku. Viete, že to sú. (Reakcia podpredsedu vlády a ministra vnútra SR Roberta Kaliňáka: „Čiže nemocnice by nemali byť pod zdravotníctvom, ale pod zahraničnými vecami, hej?“) Však vy to robíte. Však vy ste dali Rómov pod vás, školstvo ide pod vás. Viete, že to je tak. A tu taký je spor, že kto čo riadi alebo neriadi. Ja som riadil. A tiež v zásade sa dá jednoducho povedať, kto má peniaze, má moc. Tak síce ono je možno pravdou, že toho na tom školskom odbore vymenuje minister, on sa bude možno hádať s niekým, ako sa bude písmenko a písať a možno s nejakými ľuďmi á la Martin Poliačik či deti na vreci sedieť majú alebo nemajú. Ale za čo, kedy, ako, s kým to má byť, viete, do toho ho nikto nepustí. A to je presne to, čo hovoril kolega Beblavý, že, naozaj, kto má peniaze, ten má moc. Síce tí ľudia budú plní ideálov, verím, že ešte takí v krajine sú, ale naozaj to tam bude fungovať v praxi. Ja nevylučujem, že niekde vymenujete veľkého človeka do funkcie prednostu, ktorý naozaj bude veľký, ktorý s tým nebude mať problém. A poväčšine tí ľudia sú takí, akí sú. Na Slovensku sme ešte trošku v niečom iní a zase je tam moc tých ľudí silne ovplyvňovať. Čiže ja túto výhradu v zásade akceptujem, aby ste mi ju nevysvetlili tak, že by som sa upokojil, hej. Plus-mínus, hej, viem čítať ešte. Písať možno neviem, ale čítať viem. (Reakcia z pléna.) Ale ja som ho čítal. Ale ono faktom je, že Rómov ste dali pod vnútro, faktom je, že školstvo bude pod vnútrom. Ja nehovorím, že to sú najdôležitejšie veci, ale to sú také symbolické veci, ktoré majú často obrovský vplyv. Ale nechcem sa zamotať. Čiže naozaj keby ste potom robili aj nejakú reformu aj tých legislatívnych úloh, tak prípadne dám na zváženie taký jeden rozdeľovník, hej, čiže lobistické, operačno-taktické, potrebné a opravné. Ešte dokonca k tým lobistickým poviem, tam v tých okienkach pomaly nikto dokopy nesedí, tam by ste mohli dať stajne ako stajne Ferrari. Tak tam by bola aj stajňa Penty. Viete, oni by nás všetkých mali pod kontrolou, aby sme niečo neurobili, čo nemáme urobiť, lebo mám pocit, že niekedy im to tu trošku ujde, hej. A tak proste treba dať nejaký návrh, určite to nejako pôjde legislatívne, aby proste takto sa veci nestávali. Viete, že sa takto stávajú.
Pán kolega, trošku odbočím. A odkazujem to, že minule pánovi vášmu premiérovi odkazovali, že niečo pani Zvolenská, neviem, či o tom viete, doniesla do parlamentu, ona tu kľudne mohla spať v tej kombinéze. No akože viete, keď je nejaký jazdec stajne Ferrari, tak sa oblečie do kombinézy... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, chcem vás upozorniť, naozaj hovorte k návrhu zákona. Dobre?

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Pardon. (Reakcie z pléna.) Dobre, pán kolega, poviem vám to osobne, prečo by tu mala kľudne stáť v tej kombinéze.
A na záver len poviem, že nepresvedčili ste ma o tom riadení. Môže prednosta toho úradu riadiť aj školstvo, aj lesníkov, aj všetkých dokopy a vám to hlásiť, či budú mať segedínsky alebo bryndzové halušky v školskej jedálni v Kolárove. To tiež pre vás je možno nevyhnutná informácia (Smiech v sále.)
Tá centralizácia, ktorá je v tom návrhu, hej, okrem toho zmyslu zmätenia obyvateľstva, vás aj vysoko koncentruje a robí z vás personu ultra very important. V poriadku, prečo nie, ale, viete, ešte to dokončím, tá konštrukcia toho zákona, že všetko sa zruší a všetko, čo aj mali a čo im zostalo, čo ešte nepredali, pôjde pod vás, to sú tiež také veci, pri ktorých ja nehovorím, že zrovna vy s tým budete robiť zle, ale vždy tá koncentrácia moci nebola dobrá, akože nikdy to v zásade nedopadlo dobre, špeciálne to nikdy nedopadlo dobre v strednej Európe. Čiže aj na to chcem upozorniť, hej, že nie som celkom fanúšik vysokej koncentrácie moci a vysokých rozhodovacích právomocí niekde. Viete, aby sme nedopadli tak ako niekedy iní, že všetko sa začne a skončí na Hlbokej, hej, ako tam niekde bolo to ÚV KSČ, ale tak sa to vravelo. Čiže to tiež nie je zrovna pre zdravie spoločnosti, ale možno pre ten typ spoločnosti, z ktorého ja mám pocit, že tu budujeme, to znamená, tú zabitú spravodlivosť pochovávame riadne hlboko. V zásade je to v lajne, hej, je to v línii, tak na to upozorňujem. Ďakujem.

Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Poliačik. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Nech sa páči, pán poslanec.

Alojz, ja teda v haluškách, v segedíne a v kombinézach nie úplne sa vyznám, ale sa vrátim k tomu sedeniu na vreciach. Som dole bol na klube, som počúval tvoju reč, tak mi to nedalo, musel som vybehnúť.
Keď sa slávilo výročie narodenia Marie Montessori, to je žena, ktorá má na svedomí tú pedagogickú metódu, podľa ktorej som ja pracoval v škole, tak celosvetovo Google, poznáš tú firmu, na vrchu na stránke google.com venovala výročiu narodenia Marie Montessori pre celý svet obrázok, tak ako pri významných výročiach to Google robí. Podľa jej pedagogiky najmodernejšie školské systémy vychovávajú deti. V Holandsku napríklad viac ako 50 % škôl, aj štátnych škôl, funguje podľa pedagogiky Marie Montessori. Takže zosmiešňovať pedagogiku, ktorá na svete znamená v najvýznamnejších krajinách, podľa ktorých si my berieme príklad, jednoznačne progres, mi príde ako keď už nie drzosť, tak aspoň známka neznalosti. A ak jedného pekného dňa nejaký pedagóg, z ktorého ty si berieš príklad a podľa ktorého by mali podľa tvojej predstavy fungovať školy, bude mať tak silné meno, aby celosvetovo sme mohli sláviť jeho narodenie, tak potom môžeme porovnávať, ktorý z týchto učiteľov alebo z týchto pedagógov na to ide lepšie. Ale dovtedy do beriem od teda ako iba planú urážku a neznalosť. Ďakujem.

Pán poslanec Daniš, hlásil sa ešte, ale nejako mu nefungovalo zariadenie. Takže dám mu možnosť na faktickú. Nech sa páči.

Ďakujem, pani predsedajúca. Nuž, pán kolega, nehnevajte sa, prepáčte, ale celé to vaše vystúpenie je jedna obyčajná veľká zlátanina. Ušetrí sa pár korún, vymenia sa tabuľky a ďalších veľa hlúpostí, ktoré ste v tomto krátkom vystúpení povedali. Nuž skutočne absolútne tomu nerozumiete, pričom, žiaľ, nie ste jediný v tejto sále zrejme. Veľmi zle to chápete. Ani to nebudem opakovať. Pred chvíľou pán minister celý ten princíp vysvetlil.
Ja, ak dovolíte, na rozdiel od vás osobne považujem predložený vládny návrh, ako ho považujú aj ostatní, ako štart nejakej rozsiahlej reštrukturalizácie verejnej správy obsiahnutej v projekte ESO. Ja osobne oceňujem ten systémový prístup, ktorý na rozdiel od minulosti, keď sme išli po povrchu, keď sme sa jedine zaoberali, prosím vás pekne, jedinou, síce významnou zložkou v nákladoch, mzdovou zložkou, ja beriem, že, prosím, vždy na človeka sú naviazané náklady, tentoraz skutočne ideme systémovo, ideme do hĺbky, hovoríme o majetku. Dúfam, všetci mi dáte za pravdu, že majetok treba zhodnocovať, majetkom sa treba zaoberať, že sú tu ďalšie prvky, verejné obstarávanie nemusím vysvetľovať. Určite v konečnom dôsledku podstatne znížia náklady, a to nielen na materiál, na služby, na ďalšie spektrum nákladov. No a, samozrejme, tieto očakávané náklady sa znížia a tie efekty sa prejavia. Nemôžeme čakať pri štarte, nemôžeme klásť otázku, čo to donesie na budúci rok. Vy viete, že keď sa niečo buduje a keď sa niečo prerába, tak vzniknú nutné náklady už len s nejakým... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Hlina, nech sa páči.