Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, pán minister, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, pozerám, či mám tu kolegu. Mám ho tu. Som tomu rád, pretože z prvého čítania pána Beblavého som sa cítil byť trošku dotknutý, že trošku zjednodušoval činnosť pozemkových úradov. A prisľúbil som mu, že mu to vysvetlím v ďalšom konaní. Tak dovoľte, aby som sa trošku aj ja vyjadril k súčasnej reforme, ktorá, samozrejme, týka sa aj pozemkových úradov.
Aby bolo jasné, zrušujeme krajské školské úrady, krajské stavebné úrady, územné vojenské správy, krajské úrady životného prostredia, krajské pozemkové úrady, krajské lesné úrady, krajské úrady pre cestnú dopravu a pozemnú komunikáciu a katastrálne úrady. To znamená, ako bolo povedané z úst pána ministra, je to predskokan, ktorý prakticky sa snaží dostať tieto úrady pod obvodné úrady, aby tá jednotná forma mohla byť ďalej v ďalšom konaní využitá.
Budem sa venovať tomuto úradu, pretože som jeho bývalým zamestnancom a vlastne aj teraz som ním a som uvoľnený na výkon funkcie poslanca Národnej rady. Ako štátny zamestnanec musím povedať, že štát si uvedomil po roku 1990, že pôda musí mať taký význam, aký ho má v iných štátoch Európy, a prijal zákony, medzi ktorými bol aj zákon č. 229/1991 Zb. A hovorím, že to je kľúčový zákon, ktorý hovoril o tom a hovoril aj o vzniku pozemkového úradu. V marci 1991 vznikol pozemkový úrad ako pracovisko vtedy regionálnej pozemkovej a informačnej služby ministerstva pôdohospodárstva. A postupne sa transformoval cez rôzne okresné, obvodné úrady po krajský úrad. Musím povedať, že od roku 1996, ako vznikli krajské pozemkové úrady, viac-menej sme boli aj pod hlavičkou tej centralizovanej štátnej správy, ktorá fungovala pod krajským úradom, boli sme ako odbor poľnohospodárstva a lesného hospodárstva. A chcel by som povedať jedno, bolo to do roku 2004, potom to znovu sa oddelilo. Myslím si, že tento úrad je špecializovaný úrad štátnej správy a nenájdete ľudí za dverami, ktorí by boli okamžite schopní nastúpiť a plniť úlohy štátneho zamestnanca v tomto úrade. Keď mi niekto povie opak, tak poviem, že klame. Žiaľ, musím povedať, že dostať tam právnika je tiež modré z neba za ten plat, ktorý tam je. A krajských pozemkových úradov alebo pozemkových úradov ako takých sa doteraz v parlamente nemal kto zastať. To hodnotím ja z vlastnej skúsenosti, pretože, pán minister, ako som povedal aj minule, aj vy ste si to plietli, čo je pozemkový úrad a čo je pozemkový fond. Bolo to znovu nejakým spôsobom deklarované, že to je nejaká neviem tá mafia, čo rozoberá pozemky a neviem čo všetko možné. Takže, vážení, pozemkový úrad je ten, vidíte.
Ešte musím sa vrátiť späť. Slovenský pozemkový fond v tejto reforme nefiguruje. To znamená, že tá klasická štátna správa špecializovaná bola na tom pozemkovom úrade. A naši kolegovia na pozemkových úradoch, musím povedať, klobúk dolu pre nimi, sú tí, ktorí za takýto plat, ktorí tam majú, chodia zastupovať štát na súdy, pretože v mnohých prípadoch je odvolacím orgánom krajský súd, kolegovia. To znamená, aj krajské úrady pozemkové sú postavené na úroveň krajského súdu ako odvolacieho orgánu. Takže berieme to takto, že je to zodpovednosť, dúfam, že to uznáte všetci, veľká a prakticky rozhodujete na krajskom pozemkovom úrade v konečnom dôsledku, v konečnom štádiu, vaše odvolanie môže byť už iba žalované na súde, teda klasickou žalobou. Takže myslím si, že krajský pozemkový úrad mal a má opodstatnenie, aby fungoval a aby tá kompetencia odvolacích výkonov sa nedávala ministerstvu, lebo neviem si predstaviť, ako by to tam všetko zvládali, lebo to sú stovky a tisíce rozhodnutí mesačne vydaných, ktoré sú aj v odvolacom konaní.
Takže, pán kolega, mám ho tu, nemám ho tu zase, dúfam, že ma počuje, keď dovolíte, ja by som len spomenul taký krajský pozemkový úrad, je to v nejakých ôsmich bodoch v zákone č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách. A musím povedať, že je tam v § 5 ods. 4 písm. c) uvedené, že je odvolacím orgánom mimo iného vo veciach, v ktorých rozhodol v prvom stupni obvodný pozemkový úrad.
A teraz ja vám poviem, čo ten pozemkový, vlastne obvodný mal v tej svojej kompetencii. Takže v prvom rade to bolo reštitučné konanie na základe zákona č. 229/1991 Zb. Musím povedať, chvalabohu, že bola Česká a Slovenská federatívna republika vtedy a že sme ho prijali. Neverím, že by sme reštitúciu prijali teraz v takom rozsahu, ako bola prijatá vtedy. To, čo ma k tomu vedie je aj ďalší reštitučný zákon, ktorý bol prijatý v roku 2003, č. 503/2003 Z. z., ktorý už, by som povedal, nemal rozlet, mal oklieštené krídla. Už to bolo síce reštitučné, ale také chytanie mačky za chvost. Tak ja som veľmi rád, že vtedy tento zákon bol, že je. To, že nie je dokončený, reštitučné nároky, som hovoril minule, hanbím sa, že sme to nezvládli za 20 rokov. Takže rozhodujeme aj v niektorých odvolacích konaniach pri reštitúciách (krajský pozemkový úrad). Ďalej, neriešime len pozemkové úpravy. Keby sme riešili len pozemkové úpravy, to by bolo sveta žiť. Okrem toho obvodný pozemkový úrad má tam veľkú agendu registrov alebo mal registre obnovenej evidencie pozemkov. Podľa zákona č. 180/1995 Z. z. Ďalej, je tam zákon o záhradkárskych osadách č. 64/1997 Z. z., tam je krajský pozemkový odvolací orgán, s konečnou platnosťou. To znamená, je to kvantum agendy, s okolo 400 záhradkárskymi osadami to ešte treba ukončiť. To nie je chodenie po ulici a zháňanie ľudí, to je o odbornosti, či to viem alebo neviem. Ďalší zákon je o ochrane pôdneho fondu a využití poľnohospodárskej pôdy. Tam tiež v určitých prípadoch sme odvolací orgán. Mali sme aj zákon o pozemkových spoločenstvách č. 181/1995 Z. z., tam sme to tiež registrovali svojho času. Išlo to na lesné úrady. Teraz to už neregistrujeme.
Z toho zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách bola jedna veľká agenda, ktorú si mnohí neuvedomujú z tých, čo robili tie obvodné úrady, pričom krajské boli odvolacím orgánom, pri vyčleňovaní pozemkov, tzv. § 15. Len v okrese Trebišov bolo vyčlenených 20 tisíc hektárov poľnohospodárskej pôdy na užívanie. Však to je agenda. Hovorím, že keď nemáme jasný grunt, pozemky tejto republiky, nemáme nič, vážení kolegovia, nemáme nič. A neviem, prečo sa nedáva tá vážnosť týmto úradom či pozemkovému úradu, či katastru, či pozemkovému fondu aj lesnému, samozrejme, lebo aj on to spravuje alebo teda riadi na lesnom pôdnom fonde. Predsa nehovoríme, že to sú tí zamestnanci, ktorí hája záujmy štátu. Hája záujmy aj vlastníkov. Samozrejme, hája záujmy všetkých užívateľov tých pozemkov podľa tých zákonov, ktoré my im tu prijímame.
Takže, pán minister, bol by som veľmi rád, keby sme pri tej reforme dali vážnosť aj tomuto úseku štátnej správy, lebo nie je možné, že by ten istý referent za tú istú prácu dostal rozdielny plat iba kvôli tomu, že jeden je na východe a druhý je na západe. Nie je to možné. Takže budem veľmi rád, keď aj toto sa bude v ESO riešiť v tom ďalšom období. A momentálne, ako to už bolo spomínané, ja by som bol veľmi rád, keby ten audit, ktorý sa tu robí, robil sa aj na kompetencie, aj na persóny, to znamená, proste aby tam bolo to výberové, odborné konanie, ktoré hovorí o tom, že je spôsobilý ten človek na to. A ja som zažil, že pozemkový úrad riadil veterinárny lekár. No, nehnevajte sa, to je trošku scestné podľa mňa. Veď to sa nedá, veď to je trošku o inom. Ako už bolo spomínané pani Žitňanskou aj pánom Gálom tak medzi rečou, príde nová vláda a zistíme, že sa všetko mení.
Vážení, viete, čo mne chýba v našej republike? Cieľ, ktorý nebude spochybnený žiadnou vládou, žiadnym politickým kádrovaním, žiadnou výmenou alebo neviem čím všetkým možným. Majme cieľ, do ktorého sa chceme dostať. Dvadsať rokov budujeme štátnu správu, nejakým spôsobom, sú to reformy vpravo, reformy vľavo, reformy hore, liberálne, demokratické a neviem aké reformy. No, vážení, povedzme si, kam sa chceme dostať. A k tomu cieľu smerujme. Ja by som sa prihováral za všetkých k vám, poslanci a poslankyne, kolegovia. Prekročme ten prah politickosti. A povedzme, chceme štátnu správu, jednoducho povedané, výkonnú, efektívnu, odbornú, aby človek, ktorý príde na úrad, povedal, že má ju okamžite, hneď a dá ruku do ohňa za ňu, že to bude dobrá štátna správa. Žiaľ, doteraz, musím povedať, sa nám to nepodarilo. Neviem, akým spôsobom sa my poúčame z minulosti pri týchto reformách. Neviem, kto sa na ministerských postoch nad tým zamyslel, pretože dobré veci, myslím, už boli vymyslené alebo sú vymyslené. Ale len treba sa k nim dostať a dať to do tej našej súčasnej štátnej správy. A myslím si, že malo by to nejaký význam, aby sme sa nehrali na múdrych a múdrejších a riešili to tak, aby ten občan bol spokojný.
Politické nominácie. Budem stále proti nim. A nehnevajte sa, veď predsa nemôže nejaký iný nominant politický inak si vykladať zákon, ktorý tam je, a sa podľa neho riadiť. Ja si to neviem predstaviť. Keď k nám príde iný nominant politický, tak ten si musí ten zákon vykladať ináč ako ten nepolitický nominant? To mi vysvetlite. Ja tomu nerozumiem. Pán minister, viete, ja nerozumiem tomu proste, že keď ja tam prídem ako politický nominant, to znamená, ja si píšem zákony pre seba, pre mojich známych, pre mojich kamarátov? To nie je možné. Zákon je iba jeden. Žiaľ, že nemá vykonávacie vyhlášky, to je už druhá vec. A pri pozemkových zákonoch je to tisícpercentná pravda, že nepoznám žiadnu vykonávaciu vyhlášku, potom sú len metodické pokyny. Máme právny názor jedného právnika advokátskej kancelárie a neviem koho všetkého možného, nehovoriac o rozhodnutiach súdov, ktoré, ako pani Žitňanská povedala, rozhodujú, ako rozhodujú. A ten právny názor nie je ujasnený, nemáme ho tu stále. Takže, pán kolega, rozsah pozemkových úradov je veľmi veľký. A myslím, že túto dôstojnosť si zaslúžia. A ja budem veľmi rád, keď aj touto reformou tento úrad a úrady pozemkové a všetky úrady, ktoré majú tú štátnu správu špecializovanú zastrešovať, dostanú tú vážnosť, ktorú si zasluhujú. A chcel by som ešte poprosiť o jednu vec, lebo definitíva tu bola sľubovaná, a to už veľa rokov pre štátnych zamestnancov. Myslím, že pri súčasnej finančnej mizérii platov štátnych zamestnancov je to určitý motív pre mnoho ľudí možnože, aby si uvedomili, že keby nejaká definitíva mohla byť, bol by to taký malý zázrak, aby sme tých schopných, ktorých v súčasnosti prijmú do štátneho zamestnaneckého pomeru nejaké tie úrady špecializované na dva, tri, päť rokov, a potom keď sa to už naučia, tak idú preč, do súkromia alebo do inej sféry a bojujú proti kolegom, ktorí ich to naučili, naučili, ako to majú robiť. A to je u mňa ako poslanca Národnej rady Slovenskej republiky anomália, keď predsa štát nemôže byť vydieraný tým, koho naučil, ako to má robiť. A potom, žiaľ, my prehrávame veľa súdov aj u nás doma ako štát iba kvôli tomu, že sme nevedeli udržať toho pána alebo tu pani, ktorá možnože, ak by sme k nej pristupovali aj tak, že napríklad dáme jej tú definitívu, že bude vedieť, že bude mať ten dôchodok zabezpečený, a myslím, že bežné to je vo svete, mala by tam tú istotu. A keď mi niekto povie, že sa to nedá zvládnuť, ja poviem, kde je vôľa, tam je cesta. A my stále narážame na politickú vôľu. Tak urobme to veľké gesto pre občanov Slovenskej republiky. A povedzme, že máme tú politickú vôľu, kolegovia, všetci cez celé spektrum. Je to naša štátna správa, štátna správa Slovenskej republiky, nie štátna správa Spojených štátov ani Maďarska, ale Slovenskej republiky. Cez politickú vôľu urobme to cielene, urobme to dobre, aby sme nemuseli znovu o štyri roky sa hanbiť alebo niečo reorganizovať.
Takže držím palce pánovi ministrovi a celému jeho kolektívu. A dúfam, že tie vzletné a zatiaľ iba na papieri dané slová, ktoré sú pri tomto zákone, budú realizované aj do reálnej praxe, ktorá povie, že konečne sa na tej štátnej správe robí to, čo sa robiť má, a pracovníci si vykonávajú prácu, ako majú.
Ďakujem pekne kolegovia, že ste ma vypočuli, všetko dobré.
