8. schôdza

16.10.2012 - 7.11.2012
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

18.10.2012 o 14:55 hod.

Ing.

Ján Počiatek

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

14:36

Ľuboš Blaha
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Dobre, ďakujem. Takže ďakujem pekne pánovi ministrovi za odpoveď. A chcel by som naozaj vyjadriť potešenie nad tým, že FTT bola prijatá. Je to dlhodobý projekt sociálnej demokracie v Európskej únii počnúc Rakúšanmi, Francúzmi, Nemcami (nemeckou SPD). A je to jeden z tých projektov, ktoré veľmi silne podporuje Európska komisia. A naozaj podporuje tú spravodlivosť, ktorá je v tomto smere kľúčová aj z hľadiska konsolidácie.
Ja by som len chcel zdôrazniť, že od začiatku krízy v roku 2008 štáty garantovali bankám financovanie v objeme 4 500 miliárd eur. Žiadať teraz naspäť od bánk a finančného sektora, aby platili za transakcie 0,1 % a aspoň čiastočne splatili to, čo sme im my, štáty, dali, si myslím, že je náležité. Navyše, a to je moja otázka, môže táto daň z finančných transakcií odradiť finančných špekulantov a rôznych predátorov finančných a tým pádom prispieť k väčšej stabilite v rámci finančného trhu, v rámci Európskej únie. Otázka je, či mi túto intuíciu viete potvrdiť.
No a posledná poznámka. Bavíme sa naozaj o 60 miliardách eur ročne, čo je taký základný odhad, hovorí sa aj o vyšších, aj o nižších číslach, čo môže veľmi výrazne pomôcť konsolidácii v rámci Európskej únie.
A treba zdôrazniť, že banky by naozaj mali platiť svoju daň za to, čo spôsobili v rámci krízy. Ďakujem.
Skryt prepis

18.10.2012 o 14:36 hod.

PhDr. PhD.

Ľuboš Blaha

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

14:40

Peter Kažimír
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ja s vami, pán poslanec, súhlasím z toho pohľadu, že všetky banky v Európe a tým pádom aj na Slovensku, často sú naše banky ako keby dávané príkladom tomu, že sú zodpovedné, lebo sú to de facto banky, ktoré sa venujú takému typickému konzervatívnemu bankovníctvu. Ale sa vedú hlavne na Slovensku. A zvyknem to hovoriť a zopakujem to, aj naše banky sú dedičným hriechom spojené so svojimi matkami a s tým prapôvodom finančnej a následne hlbokej hospodárskej krízy v Európe a v celom svete. A takisto matky našich bánk, ktoré sídlia v ústavných demokraciách, ako je Rakúsko, Nemecko alebo Taliansko, tak tieto banky majú plné skrine toxických aktív, dlhopisov krajín dnes už s pochybným ratingom. Takže je namieste očakávať, že musia niesť časť zodpovednosti, s tým absolútne súhlasím.
Problém, ktorý ste ale načrtli v úvode, či to odradí špekulantov, respektíve autorov a presadzovateľov veľmi, by som povedal, problematického spôsobu bankovania, mám na mysli teraz hlavne špekulatívne deriváty a obchodovanie s nimi, tak to je veľká otázka, pretože kapitál je pohyblivý. A ak krajiny na úrovni G20 budú vytrvalo odmietať takýto proste prístup, tak sa, samozrejme, umožní pracovať s prostriedkami, s kapitálom týmto spôsobom v iných krajinách a umožní sa vlastne dosahovať zisk z takýchto operácií, aj keď je to veľmi pochybný zisk, v iných krajinách. Preto kľúčovým by malo byť a stále musí byť, aby Európa sa snažila nastoľovať túto otázku na rokovaniach skupiny G20. Ďakujem.
Skryt prepis

18.10.2012 o 14:40 hod.

Ing.

Peter Kažimír

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Zodpovedanie otázky 14:43

Ján Počiatek
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Pozemky vyčleňované do náhradného užívania podľa § 15 zákona č. 330/1991 Zb. boli vyčleňované iba do vykonania projektu pozemkových úprav alebo do zániku podniku, ktorý hospodári na pôde bez právneho nástupcu, alebo do rozhodnutia o odňatí pozemku z poľnohospodárskej pôdy. Zákon síce dovoľoval užívateľom vysádzať na týchto pozemkoch trvalé porasty v období od roku 1993, pripúšťa to novela zákona z roku 1993, do roku 2008, od 1. 1. 2008 bolo ustanovenie § 15 zo zákona vypustené, ale náhradní užívatelia to robili s vedomím, že zánikom práva náhradného užívania im nebude poskytnutá náhrada. Zákon to neriešil, pretože tento problém je riešený v príslušných ustanoveniach Občianskeho zákonníka. Vlastník porastu si svoje nároky môže riešiť v občianskoprávnom konaní súdnou cestou. Bolo vecou dohody užívateľa vlastníka pozemku, aby si určil podmienky vysporiadania vložených investícií po skončení náhradného užívania. Zánik práva náhradného užívania neznamená, že užívateľ musí pozemok opustiť. Môže s vlastníkom pozemku uzavrieť nájomnú zmluvu. V prípadoch, ak ide o konanie o pozemkových úpravách, kde vykonaním projektu pozemkových úprav zaniká právo náhradného užívania, zákon priamo v § 21 zohľadňuje ujmu, ktorá je spôsobená užívateľovi, ak bol pozemok vyčlenený podľa § 15. Ďakujem za slovo, skončil som.
Skryt prepis

Zodpovedanie otázky

18.10.2012 o 14:43 hod.

Ing.

Ján Počiatek

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 14:43

Ján Počiatek
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec, Národná diaľničná spoločnosť v súčasnosti zabezpečuje prípravu dokumentácie pre stavebné povolenie na predmetný úsek diaľnice D1 Prešov-západ – Prešov-juh, ktorého súčasťou je aj tunel dĺžky 2,5 km. Predpokladaný termín dodania dokumentácie pre stavebné povolenie je v máji budúceho roka. Následne bude možné zahájiť proces majetkovej prípravy a prípravy žiadosti na vydanie stavebného povolenia, ktoré si vyžiada ďalší čas. Vzhľadom na aktuálny stav prípravy tohto úseku, prognózovanej intenzity dopravy, väzbu na ostatné pripravované investičné akcie v okolí mesta Prešov a predovšetkým vzhľadom na možnosti zabezpečenia finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu, resp. z fondov Európskej únie sa začatie realizácie predmetného úseku diaľnice D1 Prešov-západ – Prešov-juh predpokladá najskôr v roku 2015. Začiatok výstavby v roku 2015 nie je ale naším zámerom, ale realitou vychádzajúcou z pripravenosti tohto úseku, ktorý sme zdedili po našich predchodcoch, teda po vašej vláde. Samozrejme, z pozície ministra dopravy budem robiť všetko pre to, aby výstavba aj odovzdanie cesty do užívania prebehlo čo najskôr. Ako však viete, v právnom štáte nie je možné robiť nemožné.
Slovenská správa ciest zahájila v tomto roku realizáciu stavby I/68 Prešov v úseku odbočka Škultétyho – ZVL, ktorá po dokončení v roku 2015 prispeje výrazne k zlepšeniu dopravnej situácie v meste Prešov vrátane relácie Prešov-západ – Prešov-juh. Táto spojnica, aj keď nie je plnohodnotnou náhradou diaľnice, v rokoch výstavby mestského diaľničného obchvatu značne uľahčí život obyvateľom Prešova aj prechádzajúcim motoristom. Preto si myslím, že v tom období sa to nestane lievikom. Ďakujem za slovo, skončil som.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

18.10.2012 o 14:43 hod.

Ing.

Ján Počiatek

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho 14:45

Pavol Zajac
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za odpoveď. Tak len pre krátku rekapituláciu, nechcem to tu naťahovať. Môžeme niekedy na dlhšej diskusii sa stretnúť. Minister Figeľ za vlády Ivety Radičovej na D1 toľko sľubovanej roky a roky všetkými vládami, že sa prepojí Bratislava a Košice, spustil výstavbu, ktorá bude hradená z eurofondov na štyroch úsekoch D1. Zostali úseky pri Višňovom, kde je súťaž rozbehnutá, ďalší úsek pri Ružomberku, kde je súťaž už asi trištvrte roka rozbehnutá, kde potrebujete len dokončiť súťaže a stavať. Zostáva problematický úsek pri Hubovej, environmentálny. A zostane úsek Prešov-západ – Prešov-juh, ktorý NDS-ka mala v pláne ako výstavbu v roku 2014. Naozaj v roku 2007 premiér Fico prisľúbil, že v roku 2010 budú Košice a Bratislava prepojené D1. Dneska vy tu hovoríte, že obchvat Prešova D1 sa začne stavať v roku 2015. To znamená, dostavia sa cca v roku 2019? Nemyslíte si, že by sa mal premiér Fico ospravedlniť občanom za to, keď v roku 2007 prisľúbil, že Bratislava a Košice budú spojené diaľnicou D1? Ďakujem.
Skryt prepis

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho

18.10.2012 o 14:45 hod.

Ing.

Pavol Zajac

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Zodpovedanie otázky 14:47

Ján Počiatek
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Nemyslím si to, pretože aj za bývalej vlády došlo k niektorým zásadným zmenám a odklonom v stratégii budovania diaľnic.
A keď ste tu rekapitulovali tie všetky jednotlivé úseky. Je fakt, že by sme tu o tom mohli rozprávať oveľa dlhšie, aký je skutočný stav pripravenosti mnohých úsekov, ako vyzerá revízia alebo ako bude vyzerať revízia diaľničného plánu alebo plánu výstavby diaľnic aj rýchlostných ciest, ktorá bola pripravená za vašej vlády, a ako boli mnohé veci, ktoré sú tam napísané, nereálne.
A ako ste správne podotkli, ten kritický a taký gordický uzol je práve úsek Turany – Hubová, ktorý je veľmi environmentálne náročný projekt. A práve za súčasného vedenia sme sa pohli o míľové kroky ďalej, čo sa týka negociácie práve s komisiou na tému environmentálnej akceptácie tohto úseku. Ale keď chcete, o tomto sa môžeme naozaj hodiny baviť a je na to množstvo dôkazov, dokumentov, ktoré nevyvrátiteľným spôsobom dokazujú, že mnohé veci boli zanedbané za bývalej vlády.
Čo sa týka toho termínu, tu už padali také rôzne termíny. Však nakoniec aj samotný ten plán výstavby diaľnic a rýchlostných ciest tiež hovoril o nejakých odhadoch, ktoré, keď už sme preberali vládu začiatkom tohto roku alebo v prvom kvartáli tohto roku, boli nereálne. Takže podľa môjho názoru nie je ani také dôležité si nejako fetišisticky si určovať nejaké dátumy, ale urobiť všetko preto, aby sa to naozaj udialo čo najskôr.
A čo sa týka aj obchvatu Prešova, verte mi, že urobím všetko pre to, aby sa to začalo realizovať skôr, ale niektoré veci sú jednoducho tak, ako sú. A viete, ako to je s majetkovoprávnym vysporiadaním a s postupnosťou jednotlivých krokov pri stavebných povoleniach. Jednoducho niektoré termíny sa obísť nedajú. Tak ako je aj napr. to environmentálne posudzovanie, tam jednoducho sa nedá nič urýchliť. A práve, naopak, to, čo sa v minulosti dialo, bolo, že sa ignorovali niektoré názory. A to spôsobilo mnohé zdržania, ktoré si už nemôžeme v budúcnosti dovoliť. Ďakujem za slovo, skončil som.
Skryt prepis

Zodpovedanie otázky

18.10.2012 o 14:47 hod.

Ing.

Ján Počiatek

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Zodpovedanie otázky 14:50

Ján Počiatek
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec, v Programe prípravy a výstavby diaľnic a výstavby rýchlostných ciest na roky 2011 až 2014, ktorý bol schválený uznesením vlády č. 457/ 2011 z dňa 6. 7. 2011, teda vašou vládou, bolo uvedené, že ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja zváži pre trasu uvažovanej novej rýchlostnej cesty R9 Lipníky – Vranov nad Topľou – Humenné – Snina – Ubľa primeranejšie a skoršie riešenie, a to prípravu preložky cesty I/18, resp. I/74, prípadne rozšírenie existujúcej cesty tam, kde jej smerové a výškové vedenie vyhovuje kapacitným nárokom v danom území.
Realizácia preložky cesty mimo zastavaného územia je efektívnejším a bezpečným riešením s predpokladaným skorším začatím výstavby, ktoré zabezpečí podľa súčasných, ako aj predpokladaných prognóz intenzity dopravy plynulú premávku. Slovenská správa ciest v súčasnosti pripravuje stavbu I/18 a I/74 Lipníky – Ubľa, preložku cesty, ktorá je v štádiu spracovania štúdií a posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. zákonov o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V týchto dňoch ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja vypracováva aktualizáciu Programu prípravy a výstavby ciest I. triedy na roky 2011 až 2014, v ktorom budú uvedené harmonogramy pokračovania realizácie jednotlivých úsekov ciest I. triedy, stanovené na základe ich stupňa projektovej prípravy a aktuálneho stavu štátneho rozpočtu so zohľadnením možnosti financovania výstavby z prostriedkov Európskej únie v rámci operačného programu Doprava. V zmysle uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 489/2012 z dňa 26. 9. 2012 k Analýze sociálno-ekonomickej situácie okresov Michalovce a Sobrance s návrhmi na zlepšenie v sociálnej a hospodárskej oblasti má byť začatá výstavba preložky cesty I/18 Nižný Hrabovec – Petrovce nad Laborcom do 30. 4. 2016.
Momentálnou prioritou rezortu je diaľničné prepojenie východu so západom, pretože práve to prinesie na východ viac pracovných príležitostí. Preto veľmi intenzívne pracujeme na tom, aby sme čo najskôr zabezpečili kompletné diaľničné prepojenie D1 medzi Žilinou a Prešovom.
V zmysle uznesenia vlády č. 489/2012 zo dňa 26. 12. 2012 sa má začať príprava a výstavba diaľničných úsekov D1 na východe, a to úseku D1 Budimír – Bidovce do 31. 5. 2014, úsekov D1 Bidovce – Dargov a Dargov – Pozdišovce do 30. 6. 2015 a úseku D1 Pozdišovce – štátna hranica a stavby D1 a diaľničného privádzača Michalovce do 30. 6. 2017. Ďakujem za slovo, skončil som.
Skryt prepis

Zodpovedanie otázky

18.10.2012 o 14:50 hod.

Ing.

Ján Počiatek

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho 14:53

Ján Hudacký
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán minister. Máte pravdu, že naša vláda, a teda ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja nezaradilo tento úsek R9 do Programu výstavby a prípravy diaľnic a rýchlostných ciest teda v rámci rokov 2011 až 2014, ale v každom prípade sme chceli dostať túto rýchlostnú cestu R9 do Programu výstavby diaľnic a ciest pre roky 2014 až 2020. V podstate táto uvažovaná rýchlostná cesta bola zaradená aj do Koncepcie územného rozvoja Slovenska a takisto bola aj vo vládnom programe bývalej vlády. To, že vláda skončila funkčné obdobie skôr, samozrejme, neumožnilo, aby sa táto rýchlostná cesta dostala do tohto programu.
Ja ale chcem apelovať na vás v inom zmysle, pretože vaši úradníci na ministerstve dopravy argumentujú len intenzitou dopravy. V každom prípade tento región je tak zaostalý, že ak neprepojíme Prešov cez Vranov, Humenné a Sninu a nenapojíme týchto ľudí na takýto typ cesty, tento región bude naďalej upadať. Nezamestnanosť týchto okresov je cez 20 %. Ľudia odchádzajú z obcí, miest, z tohto regiónu, sú to predovšetkým mladí ľudia. Ak tam neurobíme niektoré kroky, ktoré vlastne zvýšia ekonomický rozvoj, jednoducho s týmto regiónom nepohneme. Takže nie je to iba intenzita, ale treba brať do úvahy aj dostupnosť k diaľniciam, mobilitu občanov a takisto riešiť ekonomické otázky a sociálne otázky nezamestnanosti. Takže ja by som vás chcel požiadať, aby ste sa venovali tomuto problému trochu komplexnejšie, nie iba cez argumenty intenzity a resp. nejakých ekonomických terajších... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho

18.10.2012 o 14:53 hod.

Ing.

Ján Hudacký

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

14:55

Ján Počiatek
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Aj napriek tomu, že nebola položená otázka, myslím si, že okomentoval by som len jednu vec. Nie sú to len intenzity a už obzvlášť to nie sú len nejaké ekonomické parametre. Tie sú, bohužiaľ, vzhľadom na to, aké sú možnosti ich štátneho rozpočtu, pomerne kľúčové. Takže, ako som už povedal, ja v zásade súhlasím s tým. A bol by som tiež najradšej, keby sme mali prvotriednu cestnú infraštruktúru po celom Slovensku aj do najvzdialenejších oblastí. Ale to je jedna vec, čo by som chcel, ale druhá vec je to, na čo máme aj na čo sme pripravení. A stav pripravenosti mnohých úsekov je taký, aký je. Vy ste sám skonštatovali, že dokonca ani do vášho plánu výstavby sa tieto cesty, o ktorých sa tu bavíme, nedostali. Takže ten plán je zhruba, ako som ho načrtol. A opäť opakujem, pre odľahlé regióny je aj tak prvoradé to primárne prepojenie diaľnicou D1 medzi Bratislavou a, keď to chceme v tomto prípade, Prešovom. Ďakujem za slovo, skončil som.
Skryt prepis

18.10.2012 o 14:55 hod.

Ing.

Ján Počiatek

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

14:57

Peter Kažimír
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Vážené dámy a páni, dovoľte mi informovať vás, že problematika čiastočného odškodnenia klientov nebankových subjektov nie je predmetom Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2012 až 2016.
Naviac, vzhľadom na súčasný stav verejných financií, ako aj na medzinárodný záväzok znížiť deficit verejných financií pod 3 % nie je možné v súčasnosti riešiť otázku odškodnenia vkladateľov do nebankových subjektov. A dodám, že jednu skrivodlivosť nie je možné riešiť ďalšou skrivodlivosťou. Skončil som.
Skryt prepis

18.10.2012 o 14:57 hod.

Ing.

Peter Kažimír

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video