8. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Vážené dámy a páni, dovoľte mi informovať vás, že problematika čiastočného odškodnenia klientov nebankových subjektov nie je predmetom Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2012 až 2016.
Naviac, vzhľadom na súčasný stav verejných financií, ako aj na medzinárodný záväzok znížiť deficit verejných financií pod 3 % nie je možné v súčasnosti riešiť otázku odškodnenia vkladateľov do nebankových subjektov. A dodám, že jednu skrivodlivosť nie je možné riešiť ďalšou skrivodlivosťou. Skončil som.

Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? (Reakcia poslanca.) Áno, zapnite si trojku. Nech sa páči.

Ďakujem. Pán minister, ďakujem za odpoveď. Myslíte, že ani do budúcna tu nie je šanca, keby náhodou rozpočet nebol taký deficitný, majú vôbec šancu tí ľudia aspoň sa nádejať? Ďakujem.

Každý, kto sa cíti poškodený nebankovými subjektmi či už z minulosti alebo dnes, sa má právo obrátiť na slovenský súd, keď nie na slovenský súd, tak na európsky súd a na európske inštancie.
A kľúčovou v tejto situácii nie je ani situácia v rozpočte, ale kľúčovým je stanoviť naozaj skutočný nárok konkrétnych osôb, pretože ak si zoberieme nebankové subjekty, minulosť, tak vidno z tohto pohľadu, že kde sa naozaj stala krivda ľuďom s tým, že došli o peniaze, bola to v skutočnosti naozaj pyramídová hra. A je, samozrejme, veľmi dôležité a veľmi záleží na tom, v akom čase ste do pyramídovej hry vstúpili. Čiže sú ľudia, ktorí do nej vstúpili na začiatku, niečo otočili, získali, na konci niečo stratili, sú ľudia, ktorí mali smolu a vstúpili do nej na konci a prišli o všetko, čo tam vložili.
Preto hovorím, že jednu skrivodlivosť nie je možné riešiť ďalšou skrivodlivosťou, pretože prvá vláda Roberta Fica sa naozaj zaoberala vzorcom, formulou, akým spôsobom toto riešiť. Riešil to rezort financií, rezort spravodlivosti. A nedošli sme k férovému riešeniu, pretože prebiehajú konkurzy, pretože je otázka oprávnenosti nárokov v konkurzoch, pretože je posledne mediálna informácia, že nie je možné zistiť vlastne adresy, čísla účtov, komu zaplatiť z konkurzov nejakú časť, aj keď malú, že sa nedá dostať ku konkrétnym klientom. Toto je proste komplex vecí. A v tomto prípade hovoríme o desiatkach tisícoch ľudí a poškodených, ak to tak chcete hovoriť.
Ja priznávam slová „poškodení klienti“, ale kľúčové z tohto pohľadu, a ja to môžem iba odporučiť každému jednému, ktorý sa cíti byť poškodený štátom alebo nejakým subjektom, je obrátiť sa na súd, aby súd uznal príslušné nároky. To je asi z môjho pohľadu kľúčový odkaz.
To, že peňazí v rozpočte nie je dosť, to, že riešenie jedného problému na úkor iného problému dnes by bolo istou formou skrivodlivosti, je tiež pravdou. Platí to pre mňa alebo pre toho, kto by tu stál ako akýkoľvek minister financií v dnešnej situácii, ak niekomu má dať, niekomu inému musí zobrať. Ďakujem.

Ďakujem, pán minister.
V poradí ôsmu otázku položil pán poslanec Ľuboš Blaha ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Jánovi Richterovi, ktorého zastupuje pani ministerka Zvolenská. A otázka znie: „V Európe aj vo svete sa čoraz viac diskutuje o otázke rastúcej nerovnosti medzi ľuďmi. Časopis The Economist nedávno potvrdil, že príjmová nerovnosť je prekážkou nielen spravodlivosti, ale aj ekonomického rastu. Uvažovala vláda nad znižovaním nerovnosti slovenskej spoločnosti aj prostredníctvom podpory participácie zamestnancov na ziskoch podnikov či prostredníctvom väčšej podpory družstevného vlastníctva?“
Nech sa páči, pani ministerka, môžete odpovedať, ako aj oznámte ukončenie odpovede.

Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, nielen časopis The Economist, ale aj renomované medzivládne inštitúcie začali v poslednom čase upozorňovať na negatívne dopady príjmovej nerovnomernosti vo vyspelých štátoch na ich, ale aj globálny ekonomický vývoj. Naposledy sa tak stalo zo strany OECD v jej každoročnej štúdii o pracovnom trhu OECD Employment Outlook. OECD upozorňuje, že v posledných troch desaťročiach sa podiel práce vyjadrený platmi, mzdami a ostatnými výhodami, podiel pracovnej sily na národnom dôchodku znížil takmer vo všetkých krajinách OECD, priemerný podiel pracovnej sily na národnom dôchodku klesol do roku 2000 na 61,7 % zo 66,1 % v deväťdesiatych rokoch, v niektorých krajinách tento pokles začal pred viac ako 30 rokmi. Podľa ďalších aktuálnych zdrojov je aktuálne tento pomer v západnej Európe na úrovni asi 50 %, pričom u nás je to dokonca len 37,5 %. Nominálne síce vzhľadom na rast HDP tento vývoj nevedie k poklesu samotných príjmov, naopak, narastajú, ale v skutočnosti to ilustruje zvyšovanie príjmových nerovností, o ktorých hovoríte.
OECD sa v analýze zaoberá príčinami takéhoto poklesu, pričom hlavnú príčinu vidí ako zvyšovanie produktivity práce, zvyšujúcu sa domácu a medzinárodnú konkurenciu, znižujúcu sa silu zástupcov pracujúcich pri kolektívnom vyjednávaní a vývoj inštitúcií kolektívneho vyjednávania. Znižovanie tohto podielu spôsobuje väčšie nerovnosti v rozdeľovaní príjmov, čo môže ohroziť sociálnu súdržnosť a spomaliť súčasné hospodárske zotavovanie.
Zvýšené investície do vzdelávania a využitie daňových systémov na prerozdelenie príjmov môžu efektívne znížiť tieto riziká.
Mimochodom, OECD kladne dôraz na využívanie inštitútov kolektívneho vyjednávania, aj pokiaľ ide o posilňovanie odolnosti trhu práce voči výkyvom a najmä vo vzťahu k jeho štrukturálnym zmenám. Takto je možné dosiahnuť nižšiu štrukturálnu nezamestnanosť, ako aj zmierňovať priame dopady vonkajších šokov na zamestnanosť úpravami miezd alebo pracovného času.
V tomto zmysle postupuje vláda Slovenskej republiky, čoho dôkazom je napríklad návrh novely Zákonníka práce, ktorý práve teraz parlament prerokúva.
Jedným z cieľov tejto novely je posilniť postavenie zástupcov zamestnancov, či už odborov alebo zamestnaneckých rád, respektíve zamestnaneckých dôverníkov vo vzťahu k zamestnávateľom. A v prípade odborov ide o posilnenie ich postavenia pri kolektívnom vyjednávaní. Nejde teda o posilňovanie odborárskych bossov, ako to tvrdí opozícia, ale o posilňovanie tých, ktorí zastupujú radových zamestnancov na podnikovej úrovni, čo sú zväčša neplatení odborárski funkcionári. Práve rovnomerné rozloženie síl zamestnancov a zamestnávateľov je nástrojom na rovnomernejšie rozdeľovanie výnosov podnikov medzi majiteľmi a pracovníkmi. A skúsenosti, ako aj odporúčania napríklad spomínanej OECD ukazujú, že toto je jeden zo spôsobov, ako zastaviť prehlbovanie príjmových rozdielov v spoločnosti.
Rovnako aj návrh súčasnej vlády Slovenskej republiky v oblasti daní a zdravotného či sociálneho poistenia ide v línii spomínaných odporúčaní OECD, aby sa novým prerozdeľovaním príjmov znižovali riziká negatívneho dopadu na náš ekonomický vývoj.
Vláda Slovenskej republiky si, samozrejme, pán poslanec, dobre uvedomuje vplyv príjmových nerovností nielen na spoločnosť ako takú, ale aj parciálne na náš ekonomický vývoj, preto zvažuje aj ďalšie kroky a opatrenia, ktoré by mali viesť k pozitívnym zmenám, aby sme tu mali dlhodobo udržateľný ekonomický rast a z jeho vyplývajúci rast životnej úrovne ľudí, najmä ľudí, ktorí pracujú. Skončila som, ďakujem.

Ďakujem, pani ministerka.
Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? (Reakcia poslanca.) Áno, nech sa páči.

Ďakujem pekne, pani ministerka, za vašu odpoveď, ktorá ma potešila. Zároveň by som doplnil, že nerovnosť je navyše mimoriadne nespravodlivá, pretože spôsobuje sociálne poníženie mnohých ľudí. Je navyše nedemokratická, pretože dáva niektorým bohatším ľuďom viac priamej či nepriamej moci. Je neefektívna, pretože bráni mnohým talentovaným ľuďom, aby dostali vzdelanie a aby sa dokázali uplatniť na trhu práce. A je neefektívna aj z toho hľadiska, že zvýhodňuje niektoré subjekty na trhu. Potom sa ľahko hovorí mnohým kolegom z pravice, že nech robotník alebo pracovník vyjednáva si nejaké pozície s podnikateľom, keď všetky tromfy v rukách má podnikateľ. Čiže nerovnosť je naozaj veľkou hrozbou pre demokraciu a pre spravodlivú spoločnosť. Osobne si myslím, že jeden zo spôsobov, ako zabrániť prehlbovaniu nerovnosti, je práve posilňovanie pozície zamestnanca aj spôsobmi, aké ste spomínali vy. A do pozornosti by som uviedol napríklad projekt kodeterminácie v Nemecku, ktorý je veľmi úspešný, alebo projekt švédskych robotníckych fondov, ktorý bol kedysi zavádzaný vo Švédsku.
A na záver by som už len zacitoval z The Economistu, o ktorom som hovoril. The Economist cituje výskumy ekonómov z Medzinárodného menového fondu, ktoré predpokladajú, že príjmová nerovnosť spomaľuje rast, spôsobuje finančné krízy a oslabuje dopyt. To je presne to, čomu dneska čelíme. Za všetko môže nerovnosť. Ďakujem.

Pán poslanec nepoložil žiadnu doplňujúcu otázku, ale aj tak sa pýtam, pani ministerka, chcete k tomu niečo dodať? (Reakcia ministerky.) Dobre, ďakujem pekne.
V poradí deviatu otázku položil pán poslanec Martin Fecko ministrovi pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, ktorého zastupuje pán minister dopravy, a otázka nie: „Ako a aká prax sa započítava podľa súčasných platných predpisov pre štátnych zamestnancov pred rokom 2004 v špecializovaných štátnych správach vo vašom rezorte?"
Nech sa páči, pán minister.

Celkom ma baví zastupovať ministra pôdohospodárstva, lebo má vždy najmenej otázok, čiže úplne všetky. Ďakujem za slovo.
Vážený pán poslanec, podľa § 85 zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe v platnom znení štátnemu zamestnancovi sa do služobnej praxe započítava, po prvé, čas trvania štátnozamestnaneckého pomeru podľa ustanovení súčasne platného zákona o štátnej službe, po druhé, čas vykonávania štátnej služby podľa zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe platného do 31. 10. 2009, po tretie, u zamestnancov, ktorých štátnozamestnanecký pomer nepretržite trvá a je odborná prax priznaná k 31. 12. 2003 podľa prechodného ustanovenia § 132 zákona č. 400/2009 Z. z., spolu najviac 32 rokov. Pri tejto tretej zložke zdôrazňujeme, že sa započítava len odborná prax, nie prax v inej než požadovanej činnosti, ktorá sa do 31. 12. 2003 mohla podľa vtedy platných predpisov v určitom rozsahu započítavať. Ďakujem za slovo, skončil som.