8. schôdza

Veľmi je dobré si pripomínať, ako často vládna strana mení svoje postoje. Ako sa správa ináč, keď potrebuje oklamať ľudí pred voľbami a zaujať ich, vytvoriť ilúziu spravodlivosti, vytvoriť ilúziu istôt a nachytať tak hlasy, a ako potom inak koná. Začína sa to naozaj tým, čo tu už bolo spomenuté, že v roku 2002 pre pána premiéra, dnešného, Fica bolo, bol podporcom a zástancom rovnej dane, pripomínam, že vtedy ešte nebola zavedená. To bolo ešte pred jej zavedením, ale cítil, že je to sexi téma, že to sa ľuďom páči, rovná daň, tak vtedy bol jej zástancom. Potom už zrazu sadol na ľavicovú vlnu, na vlnu trestania tých, čo zarobia peniaze, tých, čo podnikajú, a líškania sa tým, čo u ktorých ten pocit závisti voči tým ostatným môže vyrobiť politické body. A potom prišlo to najaktuálnejšie z toho posledného obdobia, zaplatia to tí bohatí, konsolidáciu. Není to pravda. Aspoň taký dobrý príklad je, aj keď to nie je o dani, ale o poplatkoch, že to sú bohatí, tí, čo platia administratívne nezmyselné poplatky napríklad za to, že si doma spravia nové dvere a spravia si ohlášku? Niekoľko sto eur zaplatia, to sú tí bohatí? Tí študenti a dohodári, to sú tí bohatí, ktorým sa siaha na príjmy, a rôzne úvahy o tom, ako aj tomu poslednému chudákovi zobrať aspoň nejaké eurá, aby sa naplnila... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

S ďalšou faktickou poznámkou pán poslanec Číž.

Ďakujem pekne. No chcel som pánovi Matovičovi, nie je tu, ale v každom prípade zvolil tón svojho vystúpenia na rozbor minulosti, s ktorým vytvára atmosféru pre skutočne potrebnú diskusiu v tejto otázke.
Pán Matovič, no, opäť ste vystúpili z pozície podnikateľa, kde akékoľvek platené dane nepochybne boli a vždy dobrý podnikateľ, korektný, môže mať predstavu, že keby tie naakumulované peniaze, ktoré nevynaloží na to, aby zaplatil ľuďom poriadnu mzdu, prípadne zaplatil nevyhnutné dane pre štát, takže by ich vedel využiť na rozvoj podnikania atď. Je tu potrebné vyrovnať nejakú atmosféru.
Hovoríte o Švédsku, o 22 %, obávam sa, že treba sa na to viacej pozrieť, lebo tá štruktúra daní vo Švédsku je dramaticky iná a to daňové zaťaženie zostáva naďalej najvyššie. Zabudli ste na rôzne regionálne dane, miestne dane a podobne, ktoré tam sú veľmi široké, a napriek tomu to obrovské zdanenie, ktoré tam je, si ľudia viackrát aj v prieskumoch verejnej mienky, aj v referendách dokonca potvrdili, že si ju nechcú dať zobrať.
To opakovanie tých novoliberálnych mantier, lebo že treba, aby boli nízke dane a tak, tohoto je už tu toľko veľa, že s tým ani netreba ani diskutovať. Len malý, drobný problém, v Rakúsku je daň 30 %, zhruba, dneska 28 %, a je preukázateľné a sú o tom štúdie už vážnych ekonómov, že jednoducho 19-percentná daň nie je schopná zabezpečiť základné potreby spoločnosti.
Je farizejské podporovať sestričky, lekárov, učiteľov a neviem čo všetko, ale nepovedať, odkiaľ nájsť prostriedky na to, aby sa takto zvýšené mzdy zaplatili. Problém je trošku niekde inde, budem to znovu opakovať, pán kolega, 26 až 32 biliónov amerických dolárov je odhad peňazí, ktoré sú v daňových rajoch. Keby ste čítali The ... Guardian, je tam druhý deň veľmi intenzívna diskusia o tom, že zistili, že také koncerny ako Starbucks, ktorý zaplatil žiadnu daň, pri 3-miliardových obratoch žiadnu daň... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

V ďalšej poznámke. Nabudúce. Nech sa páči, pán poslanec Chren Martin, s ďalšou poznámkou.

Ďakujem veľmi pekne. Igor, ja si, naopak, myslím, že si mohol byť vo svojom vystúpení ešte tvrdší a ešte viac si mohol poukázať na tie klamstvá, ktoré sa tu vŕšili. Poukázať na to, že predložiť takýto návrh môže len absolútne človek, ktorý má zastretý zrak ideologickou slepotou, kombinovaný s úplne hospodárskym diletantizmom. Lebo o nič iné v tomto návrhu nejde.
Rovná daň Slovensku obrovsky pomohla, rovná daň bola súčasťou balíka štrukturálnych reforiem, ktoré naštartovali hospodársky rast, ktorý dosahoval v niektorých rokoch až takmer 10 %. A rovná daň bola vyslovene sociálnym opatrením, čo, samozrejme, tí, ktorí začali a skončili svoje štúdium Marxom, nemôžu vidieť, ale však my na to máme fakty.
A keď sa pozrieme na vývoj Giniho koeficientu, príjmová rovnosť sa nijako po zavedení rovnej dane nezmenila, ani nerovnosť. Keď sa pozrieme na to, že koľko ľudí platilo aké dane, 50 % najchudobnejších pracujúcich na Slovensku pred zavedením rovnej dane platilo 14 % všetkých daňových výnosov, po zavedení rovnej dane iba 4 % všetkých daňových výnosov. To znamená, chudobnejší platili menej daní, potvrdzuje to aj tzv. Kakwaniho index, ktorý meria solidaritu daňového systému, ten sa zvýšil o polovicu. Čiže systém rovnej dane vďaka zvýšeniu nezdaniteľného minima a vďaka tomu, že sme zrušili výnimky pre boháčov, ktorí si mohli dovoliť tých daňových poradcov, aby im poradili, ako sa vyhnúť daniach, tak daňová solidarita na Slovensku prudko vzrástla medzi rokmi 2001 až 2006. To znamená, rovná daň bol najsociálnejší projekt, ktorý bol na Slovensku prijatý z tohto pohľadu v daňovom systéme.
A teraz ho tu vláda, ktorá sama seba označuje za sociálnodemokratickú, ide rušiť. Veď o tomto sa poďme rozprávať, povedzme, aké to bude mať dopady a ako naozaj tí najchudobnejší, ako im prospeje balík opatrení, ktorý bol predstavený, kde sa zavádzajú znova koncesionárske poplatky a zvyšuje každá možná daň a poplatok na Slovensku.

Ďalšia faktická poznámka, nech sa páči, pani poslankyňa Mezenská.

Tak ja chcem tiež odobriť príspevok a prednes poslanca pána Matoviča hlavne z toho dôvodu, že rovnako som presvedčená, že to, čo Slovensko dnes potrebuje, je naozaj to, zamyslieť sa nad tým, ako nie že zvyšovať, ale, naopak, znížiť dane a znížiť odvody. Občania sú naozaj unavení z tých opatrení, ktoré sa teraz v parlamente prijímajú. Rovnako tak si myslím, že je potrebné odbúravať, odstraňovať korupciu, lebo to veľmi úzko súvisí s tým, že ľudia nechcú platiť dane do systému, ktorému nedôverujú, a kde sa peniaze strácajú a kde sa nimi plytvá.
A okrem toho, naozaj mne okrem toho, akým spôsobom sa bavíme o zvyšovaní daní, chýba a dlhodobo mi to chýba v parlamente, aby sme sa bavili o tom, aké prorastové opatrenia, aké rozvojové impulzy budeme zavádzať, aby sme sa viac ako o zvyšovaní, znižovaní alebo urovnávaní daní bavili o tom, ako budeme napĺňať príjmami rozpočet.
Takže ak Slovensko nepôjde touto cestou, ak si budeme zastierať akýmikoľvek rečami to, čo je potrebné robiť, budeme len zastierať pravdu a tá nás tak či tak dobehne. Ak nie sme pripravení ísť touto cestou, znamená to, že nie sme pripravení riadne a správne riadiť túto krajinu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ďalšia faktická poznámka - pán poslanec Frešo.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pán poslanec Matovič, tri poznámky by som mal k tomu vášmu vystúpeniu. Tá prvá sa týka, tým, že porovnávanie Slovenska so Švédskom, Talianskom a Amerikou, kde sú vyššie dane, naozaj kríva, lebo vo Švédsku, Taliansku a Amerike v podstate, ľudovo povedané, môžu si ľudia dovoliť platiť vyššie dane, nakoľko majú podstatne, podstatne, niekoľkonásobne vyššie priemerné príjmy. To znamená, že pokiaľ my sa snažíme porovnávať s niekým, kto má násobne väčšie príjmy, tým, že si prenajmeme rovnaký byt ako on, a tým budeme na jeho rovnakej situácii alebo na rovnakej úrovni, tak, samozrejme, dôjdeme do krachu. Ešte raz to zopakujem, je to úplne rovnaké, ako keby sme sa snažili dostať sa na vyššiu životnú úroveň tým, že síce máme 5-krát menší plat, ale prenajmeme si rovnaký byt jak ten, kto ten 5-krát väčší plat má od nás. Samozrejme, veľmi rýchlo skrachujeme a to si myslím, že platí aj o tejto dani samotnej.
Veľmi dobrá poznámka alebo veľmi dobrá časť bola o tej špirále a o tom, akým spôsobom tá špirála zvyšovania daní zastaví hospodársky rast. Tam len dodám jednu vec, ktorá možno osvetlí aj kolegom zo sociálnej demokracie, že to zastavenie hospodárskeho rastu nepostihne len podnikateľov, ale hlavne tvorbu nových pracovných miest, čiže nie je to nejaký podnikateľský koncept, je to práve koncept, ktorý je prudko o pracovných miestach a novovytváraných pracovných miestach.
A na samý záver úplne jednoduchá odpoveď pre všetkých tých, ktorí aj o daňových rajoch špekulujú, o tom, ako sa dane obchádzajú, vyberajú-nevyberajú. No jednoduchý spôsob, ako sa dá urobiť tomu koniec, je viacej zdaňovať spotrebu a nie príjem samotný. To znamená, že keby niekto napríklad nejakú kávu zdaňoval vtedy, keď ju ľudia pijú, a nie vtedy, keď tá firma na tom zarába, tak určite, určite tie peniaze dostane.
Ďakujem pekne.

Pani poslankyňa Hufková, nech sa páči s faktickou poznámkou.