8. schôdza

No, nechce sa mi polemizovať, pán predseda, či ste ma videli, alebo nevideli. Pravdou však je, že som tam prihlásený bol. Pravdou je, že sme avizovali, že či bude, alebo nebude rozprava. Tak ak dovolíte, možno nenáležite, ale ja to, čo som sa chcel spýtať na neverejnej časti, sa spýtam na verejnej časti. Máte, samozrejme, ako predsedajúci možnosť mi odobrať slovo, prípadne ma vyviesť zo sály.
Ďakujem.

Pán poslanec, aj všetkým tým, ktorí majú pochybnosti, začneme výkladom. To znamená, ak sa odvolávate na zákon o rokovacom poriadku, ten rieši verejné rokovanie a dáva možnosť rokovať neverejne za vopred stanovených podmienok. Čo ma pamäť neklame a takisto ľudí, ktorí, pracovníkov Kancelárie Národnej rady, nikdy k týmto materiálom rozprava nebola, a to z veľmi jednoduchých logických dôvodov. Jedná sa o neverejné rokovanie. Jedná sa o materiály, ktoré majú určený stupeň utajenia vyhradené. Je to text, ku ktorému nie je možné podávať žiadne pozmeňujúce návrhy. Nie je to text, do ktorého nie je možné vstupovať, a takisto uznesenie, ktoré je vždy navrhnuté, je len, že sa berie, alebo neberie na vedomie. Na to, aby prebiehala rozprava, sú zriadené osobitné kontrolné výbory. Poslanci si môžu v režime stupňa - vyhradené, alebo utajené - na podpis príslušný dokument vyžiadať. Na príslušnom výbore vždy funkcionári, ktorí predkladajú, sú pripravení, a úplne tou najlogickejšou vecou je, keďže aj oni podliehajú v zmysle príslušných zákonných ustanovení stupňu utajenia, nie je im ani umožnené poskytovať žiadne iné dodatočné informácie. Takže aby nevznikal dojem, že tá rozprava bola obmedzená z iných dôvodov, a nehovoriac o tom, dúfam, že pán poslanec je to obdobie, kedy bola zodpovedná za výkon iná garnitúra, takže skutočne nehľadajte za tým nič. Roky rokúce ten režim je z tých dôvodov, o ktorých som hovoril, takýto. Ale kľudne, samozrejme, môžete, poprosím vás potom, vy si nájdete určite priestor, aby ste odprezentovali svoj názor. Takže poprosím pána ministra financií a pána podpredsedu vlády, chvíľočku vás ešte poprosím.
Poďme rokovať.
Pán podpredseda, poprosím vás, ste tu. Pán spravodajca, zaujmite miesto a budeme pokračovať v rozprave vystúpením pána poslanca Hudackého.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážení kolegovia, dámy a páni, dovoľte mi, aby som aj ja vo svojom príspevku reagoval na návrh zákona o dani z príjmov. Strana SMER pred voľbami sľubovala ľuďom istoty. Zrušením rovnej dane a zvýšením sadzieb dane tak, ako to navrhlo ministerstvo financií, však ľudia čoskoro prídu aj o doterajšie istoty, ak ich takto vôbec môžeme nazvať. Vláda Roberta Fica bez ohľadu na to, čo sľúbila voličom, musí riešiť vážnu dilemu konsolidácie verejných financií a zároveň aspoň udržať doterajší stupeň hospodárskeho rastu a miery zamestnanosti.
Ako sa teda vláda rozhodla riešiť tieto významné výzvy v kontexte turbulencie ekonomickej krízy vo svete a dlhových problémov krajín eurozóny? Dá sa to zhrnúť do jedného slova. Po socialisticky. Zvýšiť dane, odvody, poplatky, kde a od koho sa to len dá. Potom rozdávať, pokiaľ možno neprehľadne, veď finančná rezerva pol miliardy eur sa dá populisticky dobre využiť a parlament nemusí rozhodnúť o účele týchto zdrojov. SMER sľuboval vo svojom programe zvyšovanie daňovej záťaže pre vysokopríjmové skupiny obyvateľstva a veľké podnikateľské spoločnosti. Aká je realita?
Idete finančne zaťažiť všetkých živnostníkov cez zvýšené odvody a poplatky, malé firmy, právnické osoby cez neúmerne vysokú daň 23 percent a aký z toho bude výsledok? Konkurzy, exekúcie, prepúšťania a daňové úniky. Súčasná rovná daň aplikovaná na príjmy fyzických a právnických osôb má napriek vášmu spochybňovaniu voči iným formám mnoho komparatívnych výhod, a to aj v doterajších zložitých ekonomických podmienkach. Od jej zavedenia s prijateľnou stimulujúcou sadzbou 19 percent, dokázateľne priaznivo pôsobí v prospech rastu hrubého domáceho produktu a zamestnanosti. Dala Slovensku značku daňovo stabilnej a investorsky atraktívnej krajiny. V percentuálnej rovnosti je spravodlivá, vo svojej absolútnej podstate je progresívna, a teda aj solidárna. Pre tých, ktorí o tom pochybujú, chcem pripomenúť, že 19 percent z 0 je 0, zo 100 je 19 a z milióna je 190 tisíc a tak ďalej. Tí, čo zarábajú viac, platia viac, nižšie príjmové skupiny menej. Nižšie príjmové skupiny pod hranicou nezdaniteľného minima neplatia nič. Aj vďaka zavedeniu rovnej dane vzniklo v rokoch 2004 až 2008 viac ako 250 tisíc nových pracovných miest. Miera zamestnanosti pritom klesla z 18 percent cirka v roku 2004 na 9,6 percenta v roku 2008.
Stupeň solidárnosti, respektíve percenta progresivity môžete zvýšiť vyššou hranicou zdaniteľného minima, nastavením vyššie odpočítateľných položiek pre nižšie príjmové skupiny, u živnostníkov paušálne výdavky a podobne. Rovnako u vyšších príjmových skupín sa dá takýmto spôsobom zvýšiť progresivita aj tej rovnej dane. V tejto súvislosti mi nedá nespomenúť osobnú skúsenosť niekedy okolo roku 2000, keď sme v rámci podnikateľského centra na regionálnej úrovni urobili prieskum medzi malými podnikateľmi a živnostníkmi s jedinou otázkou: "Aká by mala byť sadzba dane z príjmov, aby ste ju neobchádzali, aby ste nerobili daňové úniky?" Asi 85 percent opýtaných povedalo jasne, že medzi 19 až 20 percentami. V roku 2004 sme prišli s rovnou daňou a zhodou okolností bolo presne nastavených 19 percent. Skutočne to nebolo vycucané z prsta. Jednoducho, bola to realita, ktorú podnikatelia očakávali. Tých 19 percent bolo zaujímavých pre nich z hľadiska toho, aby nemuseli obchádzať, aby nemuseli optimalizovať, aby jednoducho dali štátu, čo mu patrí. Chcem vás preto, pán minister, aj keď ma nepočúvate, v dobrom slova zmysle varovať, že strata stimulačného účinku daňového systému môže viesť k ekonomickej pasivite a k optimalizáciám hospodárskych výsledkov a tým nižšiemu výberu daní a odvodov. A toho sa skutočne bojím v tejto krajine.
Zložitý čas globálnej hospodárskej krízy, citlivosti finančných trhov, v snahe spoločných fiškálnych opatrení Európskej únie, keď nad nami visí Damoklov meč 3-percentnej hranice deficitu verejných financií je rozhodnutie o takej zásadnej zmene systému daní z príjmov viac ako riskantné, je hazardom s ekonomikou tejto krajiny. Ak k tomu pridáme ešte zmeny v Zákonníku práce, skutočne prichádzame s vražednou kombináciou pre rozvoj ekonomiky Slovenska. Novou vašou istotou, pán minister, je, že po zvýšení daňovej a odvodovej záťaže pre aktívnych ľudí, zamestnávateľov, sťažíte hľadanie nových pracovných miest pre nezamestnaných, respektíve rozšírite armádu nezamestnaných. Na Slovensku sa bije o jedno voľné pracovné miesto 62 nezamestnaných.

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán minister, prepáčte, nech sa páči, zaujmite miesto pre navrhovateľov, dobre?

Hudacký, Ján, poslanec NR SR
Máme armádu takmer 400 tisíc ľudí, ktorí sa snažia uživiť svoje rodiny. Zvýšením dane pre zamestnávateľov im dávate, pán minister, najavo, že vám na nich nezáleží.
Viacerí zamestnávatelia už totiž ohlásili, že kvôli zvyšujúcim sa daniam nevytvoria na Slovensku budúci rok žiadne nové pracovné miesta.
Moja osobná skúsenosť rovnako hovorí, stretávam sa s množstvom malých podnikateľov, malých firiem, ale aj živnostníkov, ktorých zamestnávajú, a títo jednoznačne prehlasujú, že pri takýchto podmienkach, ktoré sa navrhujú, teda zvýšených odvodoch, daniach, určite nebudú navyšovať pracovné miesta, a skôr pôjdu opačným smerom, to znamená, že budú prepúšťať týchto ľudí.
Pri analýze daní z príjmov v jednotlivých krajinách Európskej únie je možno vidieť, že vo väčšine krajín Európskej únie majú sadzby dane z príjmu fyzických osôb za obdobie 11 rokov, teda od roku 2000 do roku 2011 klesajúci trend. Iba v troch krajinách sa sadzby dane zvýšili, a to v Portugalsku, Švédsku a vo Veľkej Británii.
Z hľadiska sadzieb dane z príjmu fyzických osôb je v roku 2011 najviac ovplyvnená, a teraz chcem zdôrazniť, najlepšie zarábajúca skupiny ľudí vo Švédsku, kde je daň z príjmov 56,4 percent, v Belgicku a v Holandsku. Ale ešte raz zopakujem, najlepšie zarábajúca skupina ľudí.
Najnižšie daňové sadzby sú v Bulharsku, Rumunsku a na Slovensku. Na Slovensku sa zaznamenal tretí najvyšší pokles tejto sadzby daní medzi rokmi 2000 a 2011, a to 23 percentuálnych bodov. Viac klesla daňová sadzba len v Bulharsku a Rumunsku. Na úrovni EÚ 27 klesli sadzby o 7,6 percenta na 37,1 percenta. Sadzbu dane z príjmov právnických osôb za uvedené obdobie síce nepatrne zvýšilo iba Maďarsko, dôležitejšia je však skutočnosť, že v Európskej únii 27 priemerne klesli sadzby z 31,9 percenta na 23,2 percenta.
V oblasti zdanenia právnických osôb figurujú s najvyššou sadzbou dane Malta, Francúzsko a Belgicko s najnižšou sadzbou Bulharsko, Cyprus a Írsko. Za uvedené obdobie najviac poklesla sadzba dane v Bulharsku, Nemecku a na Cypre.
Chcem pripomenúť, vážení kolegovia, že relatívne vysoké sadzby dane z príjmov právnických a fyzických osôb v niektorých západných krajinách sú často propagandistickým nástrojom tých, ktorí sa snažia neúmerne dvíhať daňové zaťaženie. Neberú, alebo nechcú brať do úvahy fakt, že v týchto prípadoch je škála odpočítateľných položiek tak široká, že skutočné daňové zaťaženie podnikateľských subjektov, ale aj fyzických osôb je často nižšie ako u nás. To znamená, že títo ľudia v konečnom dôsledku odvádzajú ďaleko menej ako my pri sadzbe povedzme tých 19 percent.
Daň z príjmu právnických osôb na Slovensku patrí v rámci regiónu už v súčasnosti skôr tým vyšším.
Vyššiu sadzbu dane aplikujú len Chorvátsko, Slovinsko, Estónsko a Ukrajina. Po zvýšení sadzby dane na 23 percent bude táto sadzba dane v rámci regiónu, ak neberieme do úvahy možno Rakúsko, na Slovensku najvyššia. Od vypuknutia krízy v roku 2007 daň právnických osôb pritom zvýšilo z krajín regiónu len Maďarsko a krátkodobo aj Litva. Naopak, v niektorých krajinách regiónu pokračovali v trende spred krízy a po roku 2007 pristúpili k zníženiu sadzby dane. Pokles sadzby dane sme mohli pozorovať v Estónsku, Slovinsku, Českej republike a v Albánsku.
V znižovaní daňového zaťaženia firiem aj v súčasnosti pokračuje Ukrajina, ktorá plánuje postupne do roku 2014 znížiť daň z príjmu právnických osôb až na 16 percent.
Predseda vlády Robert Fico viackrát vyhlásil, že obdivuje Švédsko kvôli jeho daňovej politike. Momentálne však robí úplný opak. Švédsko totiž postupne od roku 1993 znižuje daň z príjmu podnikom a ako dôvod uvádza cieľ zlepšenia zamestnanosti, investovania a hospodárskeho rastu.
Švédi sa dokonca rozhodli znížiť dane firmám od budúceho roka na 22 percent. Hlavným dôvodom je práve podpora zamestnanosti cez prilákanie firiem. Švédsko tak bude mať nižšie dane ako Slovensko a nečudoval by som sa, ak by aj niektoré naše podniky nešli podnikať možno aj na sever Európy.
Výška sadzby dane je jedným z faktorov, ktoré rozhodujú o krajine umiestnenia zahraničných investícií. V prípade väčšiny firiem sa síce nejedná o najdôležitejší faktor, zvýšenie sadzby dane však znižuje potenciálny budúci výnos investície a môže tak byť kritickým bodom v rozhodovacom procese investora, ktorý nasmeruje investíciu do inej krajiny regiónu.
Slovenská ekonomika pritom v poslednej dekáde výrazne ťažila okrem iného aj z masívneho prílevu zahraničných investícií.
Ten sa však v čase krízy výrazne spomalil, a to nielen v dôsledku všeobecného zníženia prílevu zahraničných investícií do regiónu, preto je potrebné, aby Slovensko vytváralo priaznivé podmienky pre príchod nových investícií, a nie naopak.
Slovenská vláda podnikom, naopak, dane zvyšuje a tvári sa, že to nebude mať negatívne dôsledky pre zamestnanosť, hospodársky rast a životnú úroveň.
Vláda zámerne prehliada varovanie Národnej banky Slovenska, že kvôli zvýšeniu daní hrozí posunutie výroby do iných štátov.
Slovensko bude mať od Nového roku najvyššie dane v rámci Vyšehradskej štvorky a investori nás pravdepodobne budú obchádzať.
Ak k tomu ešte pripočítam niektoré populistické výstrelky, ako naposledy pána premiéra voči niektorým investorom SPP, pričom rozhodovanie o cene plynu v tomto prípade má vo svojich rukách, obávam sa, že to nebude, alebo nevysielame najlepšie signály investorom okolo nás. A nebude to určite pre Slovensko dobré.
Dámy a páni, v mene poslaneckého klubu KDH chcem na záver môjho príspevku povedať, že nepodporíme tento návrh zákona, ktorý poškodí ekonomiku Slovenska a bude mať nedozerné následky na hospodárstvo, zamestnanosť a životnú úroveň našich občanov minimálne na ďalšiu dekádu.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami pán poslanec Kamenický, pán poslanec Géci, pán poslanec Blaha.
Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Nech sa páči, pán poslanec Kamenický.

Pán poslanec Hudacký, ja by som sa chcel opýtať, vy ste tu spomínali tú rezervu 500 mil. eur, ktorá je toľko kritizovaná. Chcel by som vám pripomenúť, že situácia ekonomická v eurozóne v Európskej únii sa mení každý týždeň, a čo bude budúci rok, alebo ďalší rok nevie dnes nikto, dnes je ťažko odhadnúť, čo bude za mesiac.
Slovenská republika si požičiava dnes peniaze, ktoré potrebujeme vyslovene na fungovanie štátu ako takého, za úroveň 1,8 percenta. V prípade, že stratíme dôveru finančných trhov, tak toto percento výrazne vzrastie.
Pri úrovniach hospodárskeho rastu si nemôžeme dovoliť požičiavať peniaze za 7 percent, ako to robí povedzme Španielsko. A z tohto dôvodu je jednoznačné, že táto rezerva skutočne bude slúžiť na to, aby sme dosiahli deficit verejných financií na úrovni, ktorú chceme, aby sme dosiahli dôveru finančných trhov a aby sme si skutočne vedeli, sa financovať za výhodných podmienok.
Spomínali ste tu Švédsko a verzus Slovensko, chcel by som tiež len pripomenúť, že severské krajiny sú zo všetkých európskych krajín ešte v najlepšej kondícii a počas tých bohatých rokov ešte pred krízou skutočne si naakumulovali prostriedky na to, aby si mohli dovoliť dnes aj znižovanie daní. Daňové zaťaženie vo Švédsku bolo jedno z najvyšších v Európe. Ale z týchto rezerv skutočne sa dá niečo podniknúť.
My riešime deficit verejných financií a musím povedať, že niekde peniaze nejakým spôsobom musíme získať na to, aby sme dosiahli to, čo chceme. Takže neporovnávajte Švédsko so Slovenskom. Skutočne, je to irelevantné.
Ďakujem.

Pán poslanec Géci, nech sa páči.

Vážený pán kolega Hudacký, strana SMER sľubovala istoty a nielen ja, ale aj tých 83 poslancov určite vám garantuje, že toto, čo sľúbila, na čele s vládou občanom Slovenskej republiky aj splní.
Máte prehnané obavy o krajinu, o Slovenskú republiku. Ste veľmi starostlivý, že sa obávate, že kvôli zvýšeným daniam sa zvýši aj nezamestnanosť.
Pán kolega Hudacký, ako štátny tajomník určite sa pamätáte v nedávnej minulosti, keď ste sedeli na stoličke štátneho tajomníka, ste poslali na dlažbu päťtisíc železničiarov, päťtisíc železničiarov. Nasľubovali ste im hory-doly, že ich budete rekvalifikovať a že im dáte náhradné zamestnanie.
Pán kolega Hudacký, doneste dvoch, ktorí toto dostali, že sa rekvalifikovali, a ktorí dostali zamestnanie.
Ďakujem pekne.