8. schôdza

Vážený pán kolega Hudacký, strana SMER sľubovala istoty a nielen ja, ale aj tých 83 poslancov určite vám garantuje, že toto, čo sľúbila, na čele s vládou občanom Slovenskej republiky aj splní.
Máte prehnané obavy o krajinu, o Slovenskú republiku. Ste veľmi starostlivý, že sa obávate, že kvôli zvýšeným daniam sa zvýši aj nezamestnanosť.
Pán kolega Hudacký, ako štátny tajomník určite sa pamätáte v nedávnej minulosti, keď ste sedeli na stoličke štátneho tajomníka, ste poslali na dlažbu päťtisíc železničiarov, päťtisíc železničiarov. Nasľubovali ste im hory-doly, že ich budete rekvalifikovať a že im dáte náhradné zamestnanie.
Pán kolega Hudacký, doneste dvoch, ktorí toto dostali, že sa rekvalifikovali, a ktorí dostali zamestnanie.
Ďakujem pekne.

Pán kolega, ja iba k tej časti, keď ste hovorili, že bohatí v tých hrubých číslach tak či tak odvádzajú viac. Ale to je z definície samozrejmé, aby sme si teda ujasnili definíciu.
Progresívna daň, to sú sadzby progresívne, nie hrubé čísla, čo odvádzame, sadzby, flat tax, rovná daň sú sadzby rovnaké. Nie, že platíme rovnakú daň.
Keby ste chceli platiť rovnakú daň, tak to by sme museli dať všetkým, že plaťte 700 eur, a chudobní ľudia, ktorí zarábajú menej, by si do banky chodili požičiavať, to by bola rovnaká daň. To hádam s takouto možnosťou ani nepočítate, to je čistá banalita, čo hovoríte, že bohatí platia v hrubých číslach viac. Samozrejme, že platia. A ja vám poviem aj, prečo my chceme tú progresívnu sadzbu. Sadzbu, nie hrubé čísla, sadzbu. Pretože - a to už je diskusia v ekonómii od začiatku 20. storočia - pretože je tu teória rovnej obete. To znamená, ja to vysvetľujem študentom takto, a obávam sa, že iný spôsob asi nebude, ako polopatisticky to vysvetliť aj tu.
Zoberte si milionára, ktorý si staví v lotérii, a zoberte si bezdomovca, ktorý si staví v lotérii v jeden deň. Na druhý deň vyhrá milión jeden, druhý. Myslíte si, že pre bezdomovca budú mať tie peniaze, ktoré vyhrá, tú istú váhu ako pre toho milionára? Nie, ten bezdomovec si zrazu bude môcť kúpiť barák, bude si môcť zrazu kúpiť vzdelanie a tak ďalej. Kdežto ten milionár, preňho to bude ďalšia cifra na účte.
Tie peniaze majú inú váhu. A to platí aj spätne, keď zdaňujete. Keď zoberiete chudákovi 20 korún a bohatému 100 korún, tak chudákovi ste zobrali nedeľný obed, a boháčovi niečo, čo si ani nevšimne. Tu je ten rozdiel, pán kolega.
Ďakujem. (Potlesk.)

Stlačil som. Áno, ďakujem. Ak dovolíte, veľmi stručne na tie pripomienky v rámci faktických pripomienok. Ja nie som proti žiadnym rezervám. Je dobre, ak si vláda vytvára určité rezervy, a nie z druhého piliera, pretože vlastne tam tečú tie, alebo je tam pripravovaná táto rezerva, aby vláda vedela vygenerovať rezervu v podstate z ďalších škrtov na strane výdajov, nebol by som proti tomu. V konečnom dôsledku si musíte uvedomiť, že my by sme mali rozhodovať o účelovosti takej veľkej cifry, ako je pol miliardy eur, na čo ich vláda dá.
Vláda v podstate bude môcť nekontrolovateľným spôsobom tieto peniaze prerozdeliť ďalej.
Čo sa týka výtky prepúšťania ľudí na železniciach. Už za vašej vlády prakticky títo ľudia na železniciach nemali čo robiť. Oni prakticky piatky už nechodili do roboty.
Vy ak chcete, aby úroda na strome bola čo najlepšia, tak musíte orezať niektoré konáre, ktoré neprinášajú ovocie.
Jednoducho, my sme sa snažili zachrániť železnice, my sme sa nesnažili ich rozbiť. Takže toto je odpoveď na vašu druhú otázku.
Pán Blaha, mňa nezaujímajú v konečnom dôsledku sadzby, respektíve potom tie ďalšie činitele, ktoré ovplyvňujú celkový výsledok pôsobenia daní a odvodov.
V tomto prípade my máme nastavenú rovnú daň. Jednoducho ona je skutočne progresívna. Mňa zaujíma to, či  tá fyzická osoba s nízkym príjmom, či v konečnom dôsledku odvedie daň, alebo neodvedie. Rovná daň je nastavená tak, že momentálne títo ľudia neplatia nič. Veľké firmy platia relatívne vysoko vzhľadom na percentuálnu progresivitu. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi ten môj príspevok poňať trošku ináč, pretože nemyslím si, že tá debata by mala byť, alebo hlavne smerovať, či je to rovná daň verzus progresívne zdaňovanie, ale úplne o niečom inom.
Pokúsim sa to vysvetliť.
Prvá Ficova vláda urobila jeden osudový omyl, keď trištvrte roka popierala fakt to, že kríza príde aj na Slovensko. Určite mnohí z vás si pamätáme, že pán premiér hovoril o tom, že nás sa kríza nedotkne, my budeme mať rast 4,6 percenta a tak ďalej. Trištvrte roka, tohhto trištvrte roka bolo premárnených, pretože keby sa vtedy viazali výdavky, alebo vtedy si už uvedomila vláda, že jednoducho tie príjmy do rozpočtu nebudú, tak by ten deficit nebol taký veľký.
Takže tento osudový omyl, samozrejme, nejaký by bol, pretože sú externé faktúry, Slovensko je otvorená ekonomika, každý študent vysokej školy by mal vedieť, že Slovensko je otvorená ekonomika, to znamená, že je tam veľmi veľký vplyv externých faktorov. To znamená, keď Európa pôjde dole, tak pôjdeme aj my dole. Keď automobilový priemysel pôjde dole, pôjdeme aj my dole.
Druhá Ficova vláda robí jeden zásadný, tiež fatálny omyl, že nastavuje demotivačný systém platenia daní, zdôrazňujem, priamych daní. Ešte raz. Nebudem hovoriť o rovnej dani, zabudnite na to slovo. Pokúsim sa vysvetliť. Tu sa hovorilo o rôznych sadzbách, ale keby sa viedla odborná diskusia, tak by som skôr používal nie sadzbu, ale takzvane - efektívna miera zdaňovania. Totiž, keď zvýšite sadzbu dane z 19 na 23 percent, to neznamená, že zvýšite dane o 4 percentá. To znamená, že keď vy ste platili povedzme štátu 100 jednotiek na daniach, tak odteraz zvýšením sadzby budete platiť 121 jednotiek, to znamená o 21 percent sa zvyšuje v tomto prípade. Teraz keď pripočítame, že niektoré podniky majú ešte osobitný odvod, keď pripočítame, že sa zvyšujú náklady na pracovnú silu zvýšením odvodových stropov, keď pripočítame, že sa platia zdravotné odvody z dividend, tak keď takto zoberiete, keď si to napočítate, takže to znamená, že tá efektívna miera zdaňovania je, samozrejme, podľa podnikov, alebo respektíve podľa toho, v akej oblasti podnikáte od 30 do 50 percent. Inými slovami, štát chce od podnikov viacej ako od 30 do 50 percent množstva daní, čo vybral minule.
Takže ja sa obávam, že takýto demotivačný systém, kde na jednej strane bude zvýšenie efektívnej dane sadzby o 30 až 50 percent, na jednej strane, na druhej strane veľkým podnikom odpúšťame platenie daní vôbec, tak pri tomto pohľade mnohí podnikatelia budú, budú rozmýšľať, že či toto už nebudú považovať za, prepáčte, poviem také slovo, že príliš vysoké výpalné od štátu. To, že systém sa, daňový, komplikuje, že sa z neho stáva trhací kalendár, že rôzne odvody, do budúcna neviem, že či ešte sa niečo nevymyslí, pretože sami vieme, že aj v budúcnosti budeme musieť konsolidovať o ďalších pol percenta. Takže je úplne jasné každému, že predpoklad, že tá ďalšia konsolidácia bude na strane príjmov štátu, respektíve zvýšením daní, je teda reálny predpoklad.
No, aké to bude mať následky. No, v prvom rade sa zníži konkurenčná schopnosť ekonomiky, to myslím si, že netreba ani vysvetľovať, určite sa zhorší podnikateľské prostredie, pretože tie efektívne zdaňovania a Zákonník práce a tak ďalej, jednoducho, to sú kritériá, či sa zlepšuje podnikateľské prostredie, alebo zhoršuje.
Noví investori, tu bola taká diskusia, že či im záleží na daniach, nezáleží. No, noví investori budú určite zvažovať a porovnávať. Jednoducho každý, aj tí noví investori sú homo economicus a rozmýšľajú. A súhlasím s tým, že nielen dane sú dôležité. Určite sú dôležité náklady na pracovnú silu, vymožiteľnosť práva, Zákonník práce a tak ďalej. Len nerobme jednu takú zásadnú chybu, čo bolo aj v diskusii, že my sa porovnávame s Nemeckom, keď, ja neviem, alebo s nejakou inou krajinou, Švédskom, že tam sú dane 22 - 23 percent. Páni a dámy, to nie sú naši konkurenti. Naši konkurenti sú Rumunsko, Bulharsko, Maďarsko a tak ďalej. To je podstata veci. A vieme, že ešte jedna fabrika, ktorá teraz ruší svoje podnikanie na Slovensku, ide zhodou okolností do Rumunska, takže oni porovnávajú, pretože Nemecko má úplné iné náklady na pracovnú silu napríklad. To znamená, že je evidentné, keď niekto chce znížiť náklady, tak nepôjde do Nemecka, ale pôjde tam, kde tie náklady na pracovnú silu sú nižšie, alebo Čína a tak ďalej.
Takže je to skutočne zavádzajúce porovnávať sadzby a argumentovať tým, však máme priemer, tak tie sadzby ako v Nemecku. A potom aj jednu skutočnosť spomeniem, čo aj predrečníci spomenuli, keď niekde je teda 25-percentná, alebo 23-percentná daň z príjmu právnických osôb, neznamená, že je to efektívna miera zdaňovania. Efektívna miera zdaňovania, to je úplne niečo iné. Rôzne štáty majú rôzne daňové základy, rôzne výnimky a tak ďalej. V skutočnosti v odbornej diskusii, alebo v čisto odbornej diskusii proste by sa takto nemalo porovnávať, lebo to je to isté, ako keď porovnávate, ja neviem, vážený priemer s priemerom, s mediánom a tak ďalej. Samozrejme, teraz tu je nie odborná diskusia, ale skôr politická, ale rád by som akože na to upozornil, že ešte raz. Tí naši konkurenti, priamym získavaním investícií nie sú ani Francúzsko, ani Nemecko, ani Švédsko, ale tie novopristupujúce sa krajiny.
Dovoľte mi ešte sa vyjadriť k tomu, že tie veľké podniky, veľké podniky dostali, nechápem síce prečo, že v podstate v ten istý okamih ako vláda schválila, že zvýši dane, tak súčasne schválila, že desiatim podnikom vlastne odpustí daňovú povinnosť. Smutné akurát je na tom to, že proste, že niektorým odpustí aj na to, že proste na udržanie pracovných miest. Ja teraz, aby som odľahčil diskusiu, teraz ju len odľahčím, treba skutočne zvažovať, že čo nás stojí, alebo čo je štát ochotný dotovať nové pracovné miesto a čo je ochotný dotovať, ale to je podľa mňa trošku zvrátené, v úvodzovkách, "potenciálne stratené miesto". Inými slovami, je správne, ale hovorím teraz nadnesene, ja by som tiež chcel mať dotáciu milión eur a som ochotný zamestnať sto poradcov. Verte mi, že by som pre nich našiel prácu. Ale ešte zvrátenejšie by bolo, keby som si vypýtal dotáciu na to, aby som si nechal poradcu. Takže nemusím hovoriť, to samozrejme mýli trh a podobne a demotivuje tých ostatných, od ktorých chceme, aby platili viacej ako od 30 do 50 percent, tak tých demotivuje, keď vidia, že jednoducho niekto nemusí platiť.
Ja osobne nechápem tú tvrdohlavosť, tvrdohlavosť vlády ohľadom zvýšenia daní, teda že až tak enormným spôsobom zvyšuje dane pre podnikateľské subjekty, pretože to môže mať fatálne dôsledky na verejné financie a sú povolania, povedzme medicína, tam ten omyl jednoducho má fatálne dôsledky. Samozrejme, sú iné povolania, kde nejaký omyl nemá nejaké fatálne dôsledky, ale myslím si, že, že toto, to znamená enormné zvýšenie efektívnej sadzby dane, bude mať takýto dôsledok.
Na záver by som len povedal  v tomto vstupe, že teraz som čítal, čítal rozhovor s pánom Kaliňákom, kde povedal v podstate správnu vec, že pre podnikateľa je dôležitá sadzba dane, a nie rovnosť. Ja, samozrejme, čiastočne len s tým súhlasím, ale ja chcem zdôrazniť úplne niečo iného, že pre podnikateľa je zásadná efektívna miera zdaňovania. To je dôležité. To znamená, že koľko on vlastne na všetkých tých svojich poplatkoch a tak ďalej bude musieť odviesť, odviesť štátu. Takže bolo tu, na záver poviem ešte jednu vec, že bolo tu použité také slovo, neviem, kto to v rozprave použil, že bol experiment. No, ja sa obávam, že toto je zrovna experiment. A je otázne, že či podnikatelia akceptujú takýto experiment, to znamená, takéto enormné zvýšenie efektívneho zdaňovania.
Takže na záver poviem, za klub MOST - HÍD, my z tohto dôvodu nepodporíme tento zákon.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Pán poslanec Švejna veľmi správne zdôraznil, že to, čím sa teraz zaoberáme, má svoj pôvod v roku 2009, pretože v tom čase sa prehĺbil deficit verejných financií na 8 percent a v tom čase neprišlo k úsporným opatreniam aj napriek tomu, že príjmy rozpočtu klesali. Klesli dramaticky o 2 mld. eur, že ten základ skutočne má svoj pôvod v roku 2009 a v zlej reakcii vtedajšej vlády.
Tiež s ním súhlasím v tom, že naše porovnanie nemôže byť s krajinami, ktoré pôsobia v Európskej únii dlhšie a ktoré majú omnoho stabilnejšie ekonomické prostredie, ale predovšetkým súperíme o nové pracovné miesta s krajinami okolitými. Keď sa porovnáme v priamych daniach s okolitými krajinami, tak Slovensko bude mať najvyššie priame dane v krajinách V4. Budeme mať vyššie dane ako Česi, Maďari, Poliaci a to rozhodne nie je dobrá správa v súťaži o nové investície.
Aj argument, ktorý zdôraznil z hľadiska celkového efektívneho zdanenia teda zdvíhanie daní, odvodov a naviac ešte zhoršenie pružnosti na trhu práce cez zmeny v Zákonníku práce, sú skutočne smrtiace pre nové pracovné miesta, čo sa, bohužiaľ, už prejavuje. Preto politika zvyšovania priamych daní nikdy nebola politikou správnou pre tvorbu pracovných miest a vždy, bohužiaľ, vedie v konečnom dôsledku nakoniec aj k nižšiemu príjmu výberu daní v štátnom rozpočte.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Chcel by som oceniť prejav pána kolegu Švejnu. Bol veľmi dobrý a z iného uhla pohľadu ako doterajšie príspevky. Naozaj, vláda by sa mala zamyslieť nad argumentmi, ktoré použil, mala by sa zamyslieť nad tým, čo vlastne takéto schválené zmeny, a nielen pokiaľ ide o daň z príjmov, prinesú slovenskej ekonomike, zamestnanosti a v konečnom dôsledku všetkým občanom na Slovensku.
Ja by som chcel ešte sa vrátiť a trošku rozvinúť to, čo pán kolega hovoril, pokiaľ ide o podporu zahraničných podnikateľov, možno nie celkom férovým spôsobom pri poskytovaní týchto daňových úľav, ktoré inkasujú, ktoré dostávajú najmä zahraniční podnikatelia, na čo sa slovenskí podnikatelia vcelku oprávnene sťažujú. Chcel by som pripomenúť, že tie podiely na zisku, ktoré vláda chce zvýšiť na 14 percent, a to až zo sumy 141-tisíc eur ročne, čiže tu ide o zásadné zvýšenie poistného z podielov na zisku, sa dotkne len slovenských podnikateľov. Len takých podnikateľov, len také fyzické osoby, ktoré sú zdravotne poistené na Slovensku. Čiže podnikatelia, ktorí majú majetkovú účasť v slovenských firmách a budú si inkasovať podiely na zisku a sú poistení v zahraničí, tak tých sa toto zvýšenie zdravotného poistenia z podielov na zisku na 14 percent a zvýšenie základu na 141-tisíc vôbec nedotkne. Takže aj to je istým spôsobom prejav, akým sa vláda venuje slovenským podnikateľom a ako nepriamo, ale predsa len podporuje tých, ktorí tu pôsobia, ale svoj dom i cieľ majú v zahraničí.

Ďakujem. Ivan Švejna, som rád, že konečne tu niekto povedal to, že rovná daň, nie je dôležitá, či je rovná, ale aká je sadzba dane právnických osôb. Ja osobne si, hlavný argument v podstate, ktorý tu stále počúvam, je, aké to je jednoduché, aké je jednoduché vyberať rovnú daň. My v podstate nerobíme až takú tú progresiu, kde bude teda odstupňované, že najnižšie príjmové skupiny budú mať takúto sadzbu a potom to bude na päť stupňov. My sa tu bavíme o v podstate jednej až dvoch daniach, teda sadzbách dane z fyzických osôb a o jednej dani z právnických osôb. Takže aká zložitosť? Ja neviem o akú, toto absolútne neberiem ako argument.
Je jasné, že pre investície je dôležité, aká je dôležitá výška sadzieb, a my si tu nelibujeme v tom, že chceme zvyšovať dane, alebo aby tá daň bola čo najvyššia. Cieľ je jednoznačný, vybrať viac na dani. Otázka ako sa to podarí, samozrejme. Čo sa týka sadzieb dane v Európskej únii, musím povedať, chceme ísť dumpingom ako Bulharsko? Chceme sa dostať na 6 percent, alebo aby sme boli najkonkurencieschopnejší? Alebo na nulu, dobre, to je výborné, pán Kaník, ďakujem. A ja sa pýtam, z čoho budeme financovať vôbec verejné služby? To tak v podstate. Ja si myslím, že aj Európska únia musí si stanoviť nejaké limity, lebo tu skutočne ja si pripadám ako v nejakom obchode, keď vám hnijú jablká a potrebujete ich rýchlo predať, tak ich predáte so stratou, a takto sa budeme predháňať v rámci Európskej únie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Ja sa opäť ospravedlňujem, že ako neekonóm sa zapájam v tejto chvíli do tejto ekonomickej debaty, ale zase ako neekonóm počúvam tieto ekonomické šarvátky a prekáračky už veľmi dlho. Tento boj dvoch filozofií často zafarbený politicky a tým vlastne odvádzajúci pozornosť od jadra problému.
A opäť, pán poslanec Švejna, ste si neodpustili vo vašom výstupe rozprávať o fatálnej Ficovej chybe, o fatálnom Ficovom omyle a o omyle Ficovej vlády a neviem ešte, o čom všetkom. No, myslím si, že opäť ste zabudli povedať to, že vlastne všetko to začalo nejakou privatizáciou strategických podnikov.
A tá privatizácia strategických podnikov mohla prebehnúť aj inak. No, môžete sa smiať. Ja som veľmi rád, že na to takto reagujete. Vy ste to všetko tam pokazili, dámy a páni, v rámci privatizácie strategických podnikov. Taká je pravda. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Páni poslanci, no.

Jarjabek, Dušan, poslanec NR SR
A toto si treba uvedomiť. Keby ste to privatizovali inak, aj dopady krízy na Slovensku by boli iné. Som veľmi rád, že sa vám to nepáči, lebo dávate mi za pravdu.
Pán poslanec Švejna, ešte jednu vec. Viete, budem vás brať vážne a moji kolegovia takisto, keď aspoň raz budete kritický do vašich vlastných radov. Aspoň raz poviete, toto a toto bolo chybou. Toto a toto sa nestalo.
Napríklad aj o tej privatizácii strategických podnikov keby ste nám niečo povedali, akým spôsobom sa mohla konať, ako vtedajší minister financií, pán Mikloš, tieto veci mohol riešiť iným spôsobom.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)