8. schôdza

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca, pani podpredsedníčka. Vážený pán minister, vážený pán spravodajca, vážené dámy, vážení páni. Debata o búraní rovnej dane, je debatou, ktorá je jedna z tých kľúčových, ktoré v tejto sále tento rok zazneli a ešte len zaznejú. Lebo je to niečo, čo zásadným spôsobom mení podnikateľské prostredie, a nielen podnikateľské prostredie, ale má dopad na konkurencieschopnosť Slovenska a má výrazný dopad na zamestnanosť na Slovensku a vôbec potenciál rozvoja Slovenska ako preplávať cez krízu. Padalo tu niekoľko prirovnaní s rôznymi Švédskami, s rôznymi rozvojovými krajinami. Padali tu nejaké historické exkurzie. No tak ja si dovolím byť v tomto tiež historická exkurzia, ale trošinku, trošinku bližšia k tomu, čo všetci poznáme. Korporátna daň, to znamená daň z akciových spoločností, eseročiek, právnických osôb na Slovensku išla zo 42 % po tom, čo niekde za prvej vlády Dzurindovej vznikla taká debata, či by nemohla byť rovná daň cez nejaké medzistanice. Cez 25 až na 19 %. Ja len pripomeniem pre tých, ktorí nepodnikajú, ktorí ste nemali nič, že čo to tak asi znamenalo v tom fungovaní firiem samotných. Keď bola daň 42 %, keď bola daň 25 %, tak firmy samotné rozmýšľali nad tým, akým spôsobom sa s touto daňou vyrovnajú. Rozmýšľali nad tým, ako budú to, čo sa dnes nazýva moderne optimalizovať daň, ale mnohé z firiem mali napríklad reálne problémy s tým, ako preniesť vlastne istým spôsobom zisk do ďalších budúcich investícií bez toho, aby im z toho vyše, alebo aby im z toho skoro polovica zmizla. Čiže nebolo to len o tom, že niekto chce platiť menšie dane, bolo to aj o tom, že mali ľudia normálny problém pri investovaní, normálny problém pri prenášaní toho cashu cez rok. Dá sa o tom diskutovať, ako sa zmenil zákon o majetku, aké možnosti sú v tejto chvíli, ale bol to taký, taký ako reálny problém nielen pre tých, ktorí chceli zisky vyberať, ale aj pre tých, ktorí chceli firmy rozvíjať. Preto o tom hovorím, lebo zavedenie rovnej dane v takej výške, kedy ľudia už naozaj prestali mať ten pocit, že treba dane optimalizovať, zavedenie dane v takej výške, kedy naozaj to ľudia cítili, že to je spravodlivé, istým spôsobom výrazne zmenilo podnikateľské prostredie. Výrazne zmenilo podnikateľské prostredie na také, kedy sa optimalizácia neoplatí, respektíve Slovensko sa stalo krajinou vďaka aj európskemu právu aj vďaka spoločnému priestoru, kde sa chodilo optimalizovať a sa chodí optimalizovať, to znamená, firmy prenášali svoje sídlo na Slovensko, aby platili podstatne, podstatne nižšie dane. Ja len pripomeniem, čo sa môže stať, keď túto daň zvýšime zatiaľ na skromných z 19 na 23 %. Nedajbože, aby sme pokračovali ďalej. Môže sa stať to, že znova firmy budú viacej optimalizovať, prestanú chodiť sa registrovať firmy zahraničné na Slovensko a vlastne istým spôsobom sa podporí stagnácia ekonomiky. To znamená, dane sa budú platiť niekde, niekde inde, to znamená, že niekto začne rozmýšľať viacej nad šedou ekonomikou ako tieto dane neplatiť, alebo načierno rovno ako tieto dane neplatiť vôbec, alebo ich pokútnym spôsobom nahrádzať. To, čo vidíme dnes a čomu čelíme a čomu ja veľmi dobre rozumiem, že prečo ideme vôbec debatovať o tom, ako zvýšiť príjem do štátneho rozpočtu, ideme debatovať preto, lebo chceme konsolidovať. No ale ak chceme konsolidovať tak, že vlastne nepodporíme hospodársky rast, lebo o tom zvyšovanie daní primárne je, no tak sa dostaneme do situácie, že budeme konsolidovať podstatne dlhšie, ako keby sme hľadali alternatívne iné nástroje ako konsolidovať. Kolegovia tu vyrátali, koľko dokázala ušetriť na sebe samej predošlá vláda. Padali tu rôzne iné návrhy, ako to spraviť, ale tento návrh aj v kombinácii so Zákonníkom práce vedie len k tomu, že sa spomalí hospodársky rast a spomalí sa tvorba pracovných miest ako takých. A práve tu je ten zásadný rozpor, o ktorom som tu hovoril dokonca, dokonca aj pri Zákonníku práce, a to je ten, že v tom ponímaní, že ako chceme cez tu krízu prejsť. Akým spôsobom ju chceme spolu prežiť. No, pokiaľ ju chceme prežiť tým, že ľudia dostanú viacej pracovných príležitostí a z toho dostaneme viacej peňazí do štátu, tak je to spôsob správny. Pokiaľ ho ale chceme prežiť tým, že teraz sekneme po daniach, prípadne skomplikujeme prostredie ohľadne zamestnávania, no tak je to spôsob nesprávny, nielen kvôli zahraničným investíciám, ale aj kvôli demotivácii a sťaženiu podnikateľského prostredia malých a stredných podnikateľov alebo aj živnostníkov. Znova a znova sa vraciame k tomu, že ktorá cesta je správna. Spomínané Švédsko, ktoré ide znížiť dane. Spomínané Nemecko, ktoré o tom uvažuje. Prosím, všimnite si aj to, čo sa deje v Amerike, kde prezidentskí kandidáti nedebatujú o tom, že či znížia daň, ale že ktorej skupine a o koľko. To by mali byť pre nás vzory, lebo predpokladám, že tieto krajiny vedia, čo robia v čase krízy. Ale pripomeniem aj osud Grécka, kde niekoľko veľkých firiem, v rámci znova európskeho priestoru a využívajúc to, že je voľný pohyb tovaru, služieb a kapitálu, presúva svoje sídla z Grécka, kde už nebude platiť žiadne dane, do iných krajín, kde je to pre nich ďaleko, ďaleko príťažlivejšie. Ja som veľmi nepochopil to volanie kolegov zo SMER-u po tom, aby existovala harmonizácia dane v rámci Európskej únie. Nepochopil som to preto, lebo mi z toho vychádza jedno základné neporozumenie o pozícii Slovenska. Ono to tu už niekoľkokrát zaznelo. Tak sa k tomu chcem vrátiť. To, že tu nastavíte dane ako vo Švédsku, alebo v nejakej inej vysoko zdanenej krajine, ešte z nás Švédsko neurobí. Je to úplne rovnaké, ako keby ste sa rozhodli, že sa stanete milionárom tým, že si prenajmete milionársky byt. To je proste, nikoho normálneho toto nenapadne. Nikoho normálneho nenapadne, že sa stane milionárom cez to, že si prenajme nejakú obrovskú nehnuteľnosť a bude sa tváriť, že je milionár. Veľmi, veľmi podobne dopadneme, keď sa budeme tváriť, že zvyšovaním daní zabezpečíme, že budeme bohatá krajina. To je jednoducho absolútny, absolútny omyl. Preto vás poprosíme, vážení lavicoví kolegovia, neporovnávajte to s tými krajinami, ktoré majú naozaj mzdové náklady na jedného človeka dvetisíc, tritisíc, štyritisíc eur, keď u nás sú tisíc, možno v niektorých prípadoch ešte aj menej. Jednoducho neporovnávajte nás s niekým, kto je úplne, úplne niekde inde a kde naozaj aj z povahy veci si môžete dovoliť s daňami pracovať ináč, ako pracujeme my. Ale keď už sme pri tej harmonizácii, tak potom práve harmonizáciou by sme tento stav zakonzervovali. Znemožnili by sme Slovensku, aby dobehlo tie krajiny, ktoré sú na tom podstatne, podstatne lepšie. Hovoril som to vo faktickej poznámke a spomeniem to znova, ak nebudeme konkurovať u investorov podnikateľským prostredím, rozumej aj daňami, nebudeme pre nich atraktívni, tak nám zostane tu jediné a to je lacná pracovná sila. To nie je nejaká demagógia, to nie sú nejaké prázdne vety, to je jednoducho holý fakt. Predpokladám, že pán minister s k tomu vyjadrí, akú inú konkurenčnú výhodu by sme potom ešte vedeli dosiahnuť okrem lacnej pracovnej sily, keby sme mali harmonizované dane. Táto komparatívna výhoda, táto komparatívna výhoda Slovenska, že možnosť pracovať s daňami a možnosť mať atraktívne prostredie veľmi rýchlo pominie, pokiaľ zbúrame túto rovnú daň, ktorú tu dnes máme pred sebou. Dostaneme sa do jedného bludného kola, vlastne zvýšenia daní. Očakávanie sa nenaplní. Znova zvýšime dane, očakávanie sa nenaplní, dosiahneme švédsku úroveň daní, alebo možno ešte aj nejakú vyššiu. Očakávanie sa nenaplní. Nebudeme na druhý deň vo Švédsku. Budeme stále na Slovensku, akurát v krajine, ktorá bude neatraktívna pre podnikanie ako také a ktorú budú investori obchádzať a ktorá jednoducho ľudí, ktorí si zaslúžia aj istým spôsobom za tvorbu pracovných miest byť aj odmenení, bude demotivovať a to vidím ako veľmi takú čiernu, čiernu budúcnosť. Veľmi ma mrzí, že s ničím lepším táto vláda neodkázala prísť, s ničím, čo by takýto proces, o ktorom sa tu bavíme, preukázateľne zastavilo. Ja si pamätám, že nejaké veľmi slabé výrazy boli o rozvojových impulzoch, respektíve o nejakých 300 mil., ktoré mali ísť ako stimuly, ako nejaké podnety, impulzy do ekonomiky, to už sa nedeje v tomto rozpočte. Pamätám si, že, nejaké hlasy o tom, že individuálne daňové výhody pre investorov, absolútne, absolútne demotivujúce pre ich domácich subdodávateľov. To je absolútne niečo, čo vôbec neráta s tým, že investor má vtedy zmysel, keď tu má aj nejakých dodávateľov v rámci Slovenska, ktorí zamestnávajú ďalších ľudí, na tých sa už tieto stimuly vzťahovať nebudú, a koniec koncov, roztáča to špirálu zvyšovania daní a stáleho ako takej v nedostatočnosti, ako uhasiť vlastne ten konsolidačný balíček. Predpokladám, predpokladám, že v druhom čítaní padnú aj návrhy, ako zmierniť tento dopad, alebo predpokladám, že v druhom čítaní padnú aj návrhy, akým spôsobom naozaj narábať s daňami tak, aby zostalo aspoň niečo z tej rovnej dane zachované. Ale rád by som sa prihovoril za to, vážené dámy, vážení páni, čo tu navrhol môj kolega, myslím, Štefanec hneď v prvom, aby sme nepokračovali v tejto záležitosti, aby sme si vybrali iný spôsob, ako Slovensko z krízy vytiahnuť, ako zvyšovaním daní. Veľmi by som apeloval aj na ministerstvo financií, aby zvážilo a vyrovnávalo sa s tým možným čiernym scenárom, ktorý tu viacerí popisujeme, postupnosť zvyšovania daní a nenaplnenia očakávaní práve v tejto daňovej oblasti a zároveň utlmovaním hospodárskeho rastu, rozumej nových pracovných príležitostí. Som presvedčený, že tá skúsenosť, ktorú máme aj tu na Slovensku, aj s daňami, aj ako sa rovná daň zavádzala, aj tá skúsenosť, ktorú majú okolité krajiny, ktoré si z nás brali príklad. Aj tá skúsenosť, ktorú máme s tým, že mnohé z tých firiem, z tých okolitých krajín sem prišli a zdaňujú tu na Slovensku, urobí nejakú korekciu v tom, čo tu predkladá vláda v tejto chvíli. Predpokladám, že aj tlak verejnosti na to, aby od januára budúceho roku nebolo Slovensko krajinou, kde sa neoplatí vytvárať pracovné miesta, aby nebolo Slovensko krajinou, kde sa neoplatí sám na seba pracovať, aby nebolo Slovensko krajinou, ktorá nejde cestou hospodárskeho rastu, ale ide cestou zvyšovania daní. Aj tento tlak bude vypočutý aj tu na pôde parlamentu.
Veľmi pekne poprosím pána predkladateľa, pána ministra financií, je dosť dobrý odborník, má dosť dobrý tím na ministerstve financií, aby si všetky tieto veci zvážil. Veľmi pekne poprosím vážené kolegyne, vážených kolegov, hlavne ľavičiarov, nakoľko tí budú rozhodovať podľa rozloženia síl v tejto sále o budúcnosti rovnej dane, aby dali preč ideologické okuliare, aby sme hovorili naozaj pragmaticky, aby sme hovorili tak, že ľudia tomu budú rozumieť, ale hlavne, aby sme rozhodli v prospech ľudí a v prospech tvorby pracovných miest.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem, pán poslanec, na vaše vystúpenie registrujem sedem faktických poznámok. Posledný pán poslanec Kaník.
Takže nech sa páči, pán poslanec Štefanec.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Myslím, že pán poslanec Frešo to vystihol, keď zdôraznil, že nastavenie daní na úroveň takú ako vo vyspelejších krajinách západnej Európy z nás tieto krajiny neurobí. Práve si myslím, že je to naopak, keď budeme mať rozumnú daňovú politiku, dokážeme skôr podporiť hospodársky rast a tým vytvoriť viac pracovných miest a tým skôr dobehnúť vyspelejšie krajiny. Poznáme tieto príklady aj z ďalších krajín, ktoré vstupovali do Únie v tom čase ako my. Litva bola jeden príklad. Keď zvýšili priame dane o 5 %, tak očakávania sa naplnili len na 59 %, čo sa týka príjmu z dane, z príjmu právnických osôb v štátnom rozpočte. Ďalší príklad je Estónsko, keď išli opačnou cestou ako na Slovensku. Konsolidovali cez výdavky štátneho rozpočtu, znižovali dane. Dnes výsledok je prebytok v štátnom rozpočte. Majú plusový výsledok a nemusia riešiť deficit a tak ďalej, a tak ďalej. Daňová politika je významným nástrojom na to, aby podporila hospodársky rast a aby zabezpečila lepšiu životnú úroveň občanov. Myslím si, že aj na základe našich skúseností aj na základe týchto príkladov z podobne sa rozvíjajúcich krajín môžeme jasne konštatovať, že každé zvyšovanie priamych daní, každá komplikácia do odvodového systému a do daňového systému je len prekážkou v ďalšom rozvoji a predovšetkým v tvorbe pracovných miest. Preto tento zákon, tak ako povedal rečník, je zrelý na skončenie a nepokračovanie v rozprave.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Nech sa páči, pán poslanec Kamenický.

Ďakujem. Pán poslanec Frešo, ja som si zapísal jednu vetu. Vy ste povedali, že my socialisti sa snažíme zvyšovaním daní dosiahnuť to, že sa staneme bohatou krajinou. Ja som takúto demagogickú vetu už dávno nepočul. Myslím si, že my si tu nelibujeme v tom, alebo my sa skutočne nebahníme v tom, že chceme zvyšovať tie dane, a uvedomujeme si, že potrebujeme si udržať konkurencieschopnosť a všetko, ale takisto si uvedomujeme, že musíme dosiahnuť deficit verejných financií a udržať si nejakú dôveryhodnosť finančných trhov, aby sme sa nefinancovali za 5 - 7 % ako Švédsko, ako Španielsko povedzme. Spomínali ste tu, že vy sa bojíte špirály zvyšovania daní. Kto tu chce špirálovo zvyšovať dane? My sa bojíme špirálového znižovania daní v rámci Európskej únie a to hovoríme, vy to hovoríte, že harmonizácia daní. My sa nebavíme o tom, čo povedal pán Sulík, alebo moja osobná predstava nie je, že sa tu budeme baviť o tom, že harmonizácia bude znamenať 30-percentné dane, ale možnože spodný limit bude niekde okolo dvadsiatich, a kto si chce dať vyššie dane ako ten spodný limit, nech si ho dá, a potom ale nekonkurujme si v rámci Európskej únie nulovými daňami, ako povedal pán Kaník, 10-percentnými daňami ako je v Bulharsku a na Cypre. O tomto sa bavíme. Potrebujeme zabezpečiť financovanie verejných služieb a to je cieľ. Tu nie je cieľ SMER-u, aby sme zvyšovali dane donekonečna, ako sa to snažíte navodiť.
Ďakujem pekne.

Nech sa páči, pán poslanec Číž.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Frešo, počúval som vás pozorne, pretože predsa len ste predsedom významnej politickej strany, takže zástoj tak závažnej veci, ktorá je súčasťou snahy o vyriešenie problémov zásadnej finančnej krízy, ktorá nás sprevádza. Takže som vás pozorne počúval, no tak ako tie klasické klišé sa podľa môjho názoru, ktoré ste uvádzali, už v dobrej spoločnosti, dokonca ani v podnikateľských kruhoch na západe nenosia, pán Frešo. Verte mi, už som tu citoval, akým spôsobom dnes rozmýšľa napríklad Davos a celý okruh ľudí, ktorí tam chodia a využívajú obrovskú ekonomickú moc, ktorou disponujú na to, aby ovplyvňovali spoločenské procesy. Predsa problémy našich krajín a výška zadlženia môže spočívať v kdečom. Možno vo veľmi nerozumnom nakladaní s prostriedkami, ktoré máme k dispozícii, ale predovšetkým z dlhodobého podsekávania príjmov. Pán Frešo, vážne chcete povedať, že z 19-percentného takéhoto daňového zaťaženia, keď chýba celý rad ďalších štandardných daňových nástrojov ako napríklad daň z dedičstva, ktorá všade vonku funguje, a hlavne daň z majetku, ktorá u nás nie je. Devätnásťpercentná daň v tomto rozsahu nemôže v žiadnom prípade zabezpečiť verejné potreby, a predsa sa to odráža jednak v stúpajúcom zadlžení a v tom, že nám základné sféry sociálneho života krajiny kolabujú. Mám na mysli školstvo, mám na mysli celý rad ďalších vecí. Predovšetkým zdravotníctvo. Nemáme z čoho zaplatiť sestry. K čomu smeruje tento váš zástoj, že máme to vyriešiť nejako inak. Predseda vlády vás ako stranu a ako celú opozíciu vyzýva už tri mesiace, aby ste teda ten aspoň trošku konsolidovaný mechanizmus verejnosti ponúkli. Však ak bude dobrý, tak budete profitovať. Nabudúce možno dostanete dôveru voličov. Ale tento spôsob. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujeme, pán poslanec Blaha.

Pán kolega Frešo, v učebniciach politológie sú také vyslovene učebnicové rozhrania medzi pravicou a ľavicou. Ľavica je tá, ktorá stojí na strane pracujúcich, práce, zamestnancov. To je učebnicové, politologické, teraz naozaj nehovorím za seba. A pravica, pravica stojí na strane biznisu, ale to je naozaj iba čisto definícia z učebníc. Teraz ja som mal naozaj pocit, že to budete sa snažiť tlačiť niekam smerom, že ale nie, my nie sme na strane biznisu, my sme na strane strednej triedy, to je taká tá vaša floskula, že stredná trieda. Ale zrazu zisťujem, že celá diskusia, počnúc vami a teraz pokračujúc všetky tie príhovory vašich pravicových kolegov, furt dokola len podnikanie a biznis. Biznis, biznis, biznis, vy vôbec neriešite strednú triedu v zmysle zamestnancov, ktorí zarábajú, dajme tomu, nad tých 100 tisíc korún, 3 300 eur. Vy riešite iba tú daň z právnických osôb. Vôbec nie daň z fyzických osôb. To je pre mňa milé prekvapenie, aspoň konečne viem, kam patríte. Ja sa vás len spýtam, nechcete sa už konečne vrátiť späť do toho biznisu? Očividne by ste tam boli platnejší ako v politike.
Teraz otázka harmonizácie daní a Európskej únie. Viete, vy ponúkate Európe víziu, ktorej sociológia hovorí the race to the bottom - preteky ku dnu. Akým spôsobom chceme zatraktívniť našu krajinu pre kapitál? Znížme dane, znížme Zákonník práce a tlačme našich zamestnancov do toho, aby mali malé platy, aby mali čo najnižšiu ochranu a tak ďalej, lebo tak prilákame kapitál. Lenže raz, v konečnom dôsledku budeme musieť konkurovať Číne, 50 centov za hodinu, 16 hodín denne pracujú, nemajú žiaden Zákonník práce. Naozaj veľmi silné podmienky. Toto je vaša vízia pre Európu? Poďme všetci navzájom bojovať? Preteky ku dnu? Toto je vízia, ktorá by Európu doniesla o 150 rokov naspäť do časov ranej industrializácie. Pán kolega, buďme trošku modernejší.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Mezenská.