8. schôdza

Pán kolega, v podstate súhlasím s tým, čo ste tu povedali, len povedal by som k tej štandardnosti - neštandardnosti, k tým obavám. Prosím vás, odkedy som tu, v tomto parlamente, dvakrát bol prijatý takýto zákon a dvakrát takýto zákon bol zrušený skôr, ako začala jeho účinnosť, resp. jeho uplatňovanie v prax. Teda nehovorme o obavách, ale sledujme, ako sa bude uplatňovať. A potom, potom hodnoťme.

Pán poslanec Chren.

Ďakujem veľmi pekne. Igor, niekoľko veľmi dobrých bodov si povedal vo svojom vystúpení. Je fakt, že podiel slovenských výrobkov u nás naozaj klesá, a je to práve kvôli tomu, že sme mali takéto zákony, ako je tento, ktorý naša vláda zrušila, a teraz sa znovu zavádza. Prvý takýto zákon bol prijatý v roku 2003 na Slovensku a jeho spoluautorom bol Robert Fico. A vyriešil v ňom problém slovenských výrobkov asi tak ako svojím farmárskym zákonom vyriešil rómsky problém. Nijak, pretože je babrák, pretože legislatívu písať nevie.
K tvojmu pozmeňujúcemu návrhu. Myslím si, že je to jednoducho dobrý nápad, dobrá myšlienka, avšak zle riešená. Poviem prečo na niekoľkých praktických príkladoch. Myslím si, že je dobrý nápad a že týmto spôsobom by mal postupovať aj zákonodarca, aby sa táto povinnosť týkala len reťazcov s obratom nad určitú sumu, povedzme tých 10 miliónov eur. Pretože zákon tak, ako ho predložil pán minister Jahnátek bude likvidovať malé predajne na Slovensku, pretože ich stavia do veľkej nevýhody v porovnaní s veľkými reťazcami. Na druhej strane, tvoj pozmeňujúci návrh však vyvoláva niekoľko problémov. Ako definuješ napríklad množstvo tých slovenských výrobkov? Predstav si, že z nejakého výrobku, povedzme kečup, je len jediný výrobca na Slovensku. Keď ho nejaký reťazec predáva, že jeden slovenský kečup a sedem ďalších, aby dal výber svojím zákazníkom, je to podiel jedna osmina? A keď má inú predajňu, ktorá je menšia a tam len štyri kečupy ponúka alebo tri, tak už je to jedna tretina? A čo je vlastne slovenský výrobok? Popradská káva je slovenský výrobok? Krevety, ktoré sú prebalené na Slovensku a označujú sa kódom 858, sú slovenský výrobok? Čiže je to určite dobrá myšlienka, avšak obávam sa, že prakticky nebude realizovateľná tak, ako si ju napísal. Možno, keby to bolo definované cez objem predaja tých slovenských výrobkov a určite aj o definícii slovenského výrobku tu budeme debatovať, avšak bez nej by sa to nemalo predkladať.

Pán poslanec Simon.

Ďakujem pekne. Pán kolega Matovič, v plnej miere súhlasím s touto snahou, aby zákazník vedel, že keď vojde do obchodu, aký má podiel. Ale tu by som sa chcel nadpojiť na to, čo môj predrečník povedal, že máme problém definovať, čo je slovenský výrobok. Výrobky, ktoré majú označenie SK kvalita, tým nie sú. Len výhradne. Pretože máme aj ďalšie výrobky. Práve preto, ja si myslím, že by sme mali definovať, čo je slovenský výrobok, definovať, čo je výrobok vyrobený na Slovensku a čo je absolútne domáci výrobok, stopercentne vyrobený len zo surovín Slovenskej republiky.
Obchodné reťazce môžu dostať len takú povinnosť, ktorú dokážu aj naplniť. Nie som si stopercentne istý, že túto povinnosť, ktorú takýmto spôsobom im zadávame, či budú vedieť naplniť. A to z jedného jediného dôvodu. Slovakia chips, vyrábané v Českej republike je slovenským výrobkom? Keď má kód 858? Ďalej saláma vyrobená z dánskej svine je slovenským výrobkom? Popradská káva? Tak ako som, tak ako som spomenul. Práve preto, pán kolega Matovič, možno že by bolo dobré doplniť tento materiál a k tomu aj vo svojom vystúpení v rozprave sa chcem ešte zaoberať. A by sme mali vytvoriť priestor, aby sme to mohli zadefinovať a doplniť do tohto zákona, pretože inak nebude skutočne účinný. Ďakujem pekne.

Pán poslanec Záhumenský.

Ďakujem pekne, pán predseda. Pán kolega Matovič, v prvom rade chcem oceniť to, že ako jediná opozičná strana uznávaš to, že pokiaľ je nevyvážený vzťah medzi nejakými partnermi, či je to v sociálnom dialógu, alebo v akomkoľvek inom, že je treba asi do toho vstúpiť a pokiaľ niekto má tak silné postavenie, že si dokáže vynucovať veci v rámci obchodných vzťahov, že asi je potrebné povedať aké budú pravidlá pri obchodovaní.
Pochopiteľne, ja by som veľmi rád videl takisto podiel domácich potravín v jednotlivých obchodných reťazcoch, ale taktiež si myslím, že s týmto návrhom asi by bolo niekoľko problémov.
Prvý problém by spočíval v tom, že nie je daná metodika, podľa akej by sa merali, merali domáce potraviny. Je niekoľko metodík, je veľa metodík, ja by som povedal, a bolo by možné dopracovať ďalších x metodík. To znamená, že by sme vytvorili priestor pre neustále spory o metodike, čo je domáce, čo sú domáce potraviny, ako boli merané, či to bolo na základe obratu, či to bolo na základe podielu na pulte. Potom dôjdeme k tomu, že sa budeme baviť o tom, aj keď už ministerstvo poľnohospodárstva definovalo, čo je slovenský výrobok. Myslím si, že tam je jasná definícia, dalo by sa podľa toho ísť, ale prvý spor by nastal o spore o metodiku. Druhý spor by nastal v tom, čo sú, alebo nie sú utajované údaje spoločností a ktoré sa zverejňujú a ktoré sa nezverejňujú. To znamená, že asi by sme narazili na ďalší problém, aby sme povedali, čo môže spoločnosť zverejniť a čo môžeme pýtať od nej, aby zverejňovala, a to znamená, že sú aj tzv. chránené informácie. To by bol ďalší problém.
A myslím si, že by sme nahrali práve kritikom tohto zákona, aj niektorým v tejto sále a hlavne niektorým obchodníkom, ktorí by to zneužili, že vlastne sa jedná a v tomto zákone prednostne o preferovanie domácich výrobkov a mohlo by to eskalovať zákon ako taký. Mám obavu práve z tohto. Myslím si, že tú myšlienku by bolo treba asi dopracovať. Ďakujem.

Pán poslanec Fecko.

Ďakujem pekne. Vítam tiež túto aktivitu môjho kolegu Igora. A ako povedal, keď atypicky sa správame na Slovensku, tak musíme atypické metódy na to používať, aby sme to nejakým spôsobom zvládli, no tu je ešte jeden problém, že naša nátura je taká, že závidíme. To znamená, nedoprajeme jeden druhému a vlastne našu hrdosť, ktorú by sme mali pozdvihovať a stále vysvetľovať ľuďom, že pokiaľ si kúpiš ten výrobok, tak zabezpečíš zamestnanosť ďalšiemu človeku, ktorý prakticky v inom sektore alebo v inom segmente môže fungovať, to momentálne u nás není, nemáme to v krvi. To znamená, je to potrebné stále opakovať, pri každej príležitosti, aby sme to dostali do tej krvi. Možnože ďalšia generácia už to pochopí, keď môže cestovať po svete a vidieť, ako sa tam správajú k vlastným výrobkom.
A čo sa týka tých technikálií k tomu, ale myslím, že to sú iba veci, ktoré by sa dali zvládnuť, tie metodiky alebo výpočty, lebo tvrdím, že kde je vôľa, je aj cesta. Takže toľko ja z mojej strany. Ďakujem.

Pán poslanec Kuffa.