8. schôdza

Poprosím do zápisu.
Pán predseda výboru Beblavý.

Ďakujem pekne. Tiež chcem nahlásiť chybu, vzhľadom na počet hlasovaní pri druhej alternatíve pána Brocku. Pozmeňovací návrh som hlasoval za a chcel som hlasovať proti. Ďakujem. (Ruch v sále.)

Takisto poprosím do zápisu.
Takže vyhlasujem krátku prestávku do 17.45 hodiny. O 17.45 hodine bude pokračovať rozprava a poprosím členov poslaneckého grémia, aby sme sa stretli.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní o

vládnom návrhu zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, v ktorých predmetom sú potraviny, tlač 187.

Do rozpravy je prihlásený pán poslanec Záhumenský.
Nech sa páči, máte slovo, pán spravodajca.

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, skutočne chcem byť vo svojom druhom vystúpení krátky.
Nedá mi nezareagovať na niekoľko poznámok, ktoré tu odzneli aj od pána Simona, nevidím ho tu, niekde asi odišiel, keď hovorí, že kto bude vlastne kontrolovať a kontrola zákona bude neúčinná.
Musím povedať, že ministerstvo môže vykonávať kontrolu aj z vlastného podnetu, to znamená, že môže prísť do ktoréhokoľvek obchodného reťazca a skontrolovať zmluvy, či sú v súlade so zákonom. To znamená, že nepotrebuje na to, aby bol daný podnet od priameho účastníka vzťahu, alebo to môže byť od tretej osoby, to znamená, že môže to byť aj od stavovských organizácií, ktorý takýto podnet môžu podať na konkrétny obchodný reťazec a nemusia definovať, kto je vlastne na druhej strane, a kontrola môže začať prebiehať. To znamená, že to, čo tu povedal, že kontrola bude neúčinná a že nebude ju môcť možné vykonať, tak ako to on urobil, aby mu dalo SPPK, alebo nedodalo SPPK toho, ktorý akoby sa sťažoval na nejaké nekalé praktiky, tak pokiaľ by bol chcel, tak kontrolu by vykonať mohol aj vtedy a, samozrejme, zákon, aj keď platí, účinný je vtedy, ak výkonné orgány štátnej moci aj ten zákon využívajú. Čiže ak by bol mal akýkoľvek malý záujem na tom, aby ten zákon využíval, tak kontrolu vykonať mohol a nepotreboval k tomu nejaké doplňujúce informácie od SPPK.
A paradoxom je, že keď sme prijali zákon 140 z roku 2009, tak po prijatí tohto zákona najväčší reťazec na Slovensku Tesco prenieslo uzatváranie zmlúv čerstvých potravín práve z Prahy do Bratislavy. To znamená, že nestalo sa opak, že budú reťazce obchádzať a uzatvárať zmluvu v zahraničí, ale opačne, prenieslo tento nákup a uzatváranie zmlúv do Bratislavy, čo bolo aj dôkazom toho, že nie tento zákon je problémový a dokonca aj mnohé ustanovenia tohto zákona sa uviedli do života práve v tomto reťazci. Ja verím, že v krátkej dobe prejde aj nákup trvalých potravín z Prahy do Bratislavy a že takto budú postupovať aj iné reťazce, lebo to pre nich môže byť na druhej strane aj výhodné.
Potom je tu otázka splatnosti, poslednú poznámku k lehote splatnosti. Návrh navrhuje 30 dní, smernica, ktorá bola implementovaná v prvom čítaní v Obchodnom zákonníku hovorí o 60-tich dňoch, maximálnej lehote splatnosti 60 dní, ak osobitný zákon nestanovuje inak. Tento osobitný zákon, oni priamo v podmienkach obchodných vzťahov bude hovoriť o 30-tich dňoch, v druhom čítaní bude Obchodný zákonník zosúladený, ak bude tento zákon schválený bude zosúladený s týmto zákonom, to znamená, že na potraviny aj v Obchodnom zákonníku bude lehota 30 dní, tak aby neboli v dvoch zákonoch dve rozdielne lehoty splatnosti.
No a poslednú poznámku na záver o tom ospevovanom, pán Galko tiež tu nie je, ohľadne ekonomickej závislosti. Tento zákona sa týka tých reťazcov, ktoré majú tak veľkú silu, ktoré si dokážu vynútiť neprimerané podmienky. To znamená, že ani malí živnostníci, ani malé obchody, ani nikto nemusí mať obavy, že tento zákon by ich nejakým spôsobom postihoval. Práve opačne, pôsobením veľkých obchodných reťazcov na Slovensku spôsobilo, že bol malopredaj takmer zlikvidovaný. Dneska až 80 % tovaru prebieha, predáva sa cez tieto obchodné systémy a dokonca tieto veľké obchodné reťazce prechádzajú už do malopredaja, lebo už ten veľký hyper a supermarkety sú, trh je nasýtený, čím asi pravdepodobne dôjde k ďalšej likvidácii z titulu toho, že nebudú schopní konkurovať veľkých reťazcom a tieto reťazce si vydobýjajú stále silnejšie a silnejšie postavenie na trhu. To znamená, že je najvyšší čas stúpiť do toho, aby nebolo možné dominantné postavenie zneužívať, a tam, kde reťazce ešte nejakým spôsobom nepôsobia a sú tam malopredaje, tak nemusí mať žiadne obavy, títo obchodníci, oni to veľmi dobre vedia, že nijakým spôsobom sa ich tento zákon nedotkne.
A poslednú poznámku ku košeliam a kravatám a neviem k vencom, čo tu bolo spomínané, že tam to neplatí. Nuž 80 % ani vencov, ani košieľ sa nepredáva v deviatich obchodných systémoch, to je celý problém, asi pán Galko to ťažko chápe, ale to už je jeho problém.
Ďakujem za pozornosť.

Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky. Posledným prihláseným do rozpravy je pán poslanec Matovič, ktorý nie je v sále. Aj keby stratil poradie opakovane, nie je. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Áno.
Nech sa páči, pán minister.

Ďakujem pekne za slovo. Ja som si veľmi pozorne vypočul každý príspevok a musím konštatovať, že bez rozdielu na politickú príslušnosť mnohí poslanci, a teda väčšina tých poslancov pochopila, o čom ten zákon je. My sme nikdy netvrdili, že tento zákon vyrieši zvýšený podiel slovenských potravín, tento zákon rieši obchodné vzťahy medzi dodávateľom a odberateľom. Čiže to je celý zmysel tohto zákona. Samozrejme, na to, aby sme vyriešili problém slovenských potravín, musíme dať ďalšie zákony, musí urobiť vláda ďalšie opatrenia spolu s ministerstvom pôdohospodárstva, ale odštartovávame proces, kde skutočne chceme ten podiel 80 % slovenských potravín dosiahnuť.
Ja by som z tej rozpravy vyjadril len k dvom diskutujúcim, a to je pán Chren, bohužiaľ, nie je tu. Musím povedať, že pán Chren znovu, keď nemá argumenty uráža dôstojnosť iných politikov obyčajne vždy, ako aj dneska premiéra Roberta Fica.
Chcem pánovi Chrenovi odkázať, že keď chce mať politickú budúcnosť, mal by sa trošku spamätať a mal by vystúpiť z tej politickej žumpy, lebo už je dneska až po uši tam namočený. Keď chce byť dôveryhodným politikom, mal by sa začať aj dôveryhodne správať. (Potlesk.)
Druhá poznámka je na adresu pána poslanca Galka, škoda, že tu nie je. Skutočne ukázal sa ako bývalý vedúci predajne, pozná terminológiu, ale obsahovo prázdne. Ja som vlastne nerozumel z toho, čo chce povedať. Jedinému, čomu som rozumel v jeho vyjadrení je Mrkvička sem, Mrkvička tam. To bolo jediné, čo ma zaujalo, takže som sa rozhodol a poprosil som kolegov, aby mi dali jednu mrkvičku a ja mu tú mrkvičku teraz darujem, aby vedel vlastne, o čom rozprával.
Takže svoj záver vystúpenia ukončím tým, že odovzdám na stôl, kde pán Galko sedí, jednu mrkvu, aby vôbec vedel, o čom rozpráva. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán minister. Chce k rozprave zaujať stanovisko spravodajca? Nie.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
A teraz budeme pokračovať

Správou o poľnohospodárstve a potravinárstve v Slovenskej republike za rok 2011.

Správa vlády je uverejnená ako tlač 216 a správa výboru ako tlač 216a. Správu uvedie minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ľubomír Jahnátek. Prosím ho, aby sa ujal slova.
Nech sa páči, pán minister.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, Správu o poľnohospodárstve a potravinárstve Slovenskej republiky (tzv. Zelenú správu), za rok 2011 predkladám na základe zákona č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka.
Zámerom Zelenej správy je informovať o situácii, o poľnohospodárstve a potravinárstve u nás a vo svete, o medziročnom vývoji o výrobe a o trhu, o ekonomickej, finančnej situácii v podnikateľských subjektoch, o rozvoji vidieka, o regionálnom rozvoji, ale aj o postavení poľnohospodárstva a potravinárstva v hospodárstve Slovenskej republiky a tiež v rámci krajín v Európskej únii.
Dôsledky doznievajúcej hospodárskej a finančnej krízy sa prejavili v sektore pôdospodárstva. Podľa predbežných údajov Štatistického úradu za rok 2011 hrubá poľnohospodárska produkcia síce vzrástla v bežných cenách o 24,3 %, ale v stálych cenách klesla o 3,6 % oproti roku 2010.
Subjekty v poľnohospodárskej prvovýrobe podľa predbežných údajov štatistického úradu dosiahli v roku 2011 kladný výsledok hospodárenia pred zdanením vo výške 31,8 milióna euro.
Ekonomická výkonnosť poľnohospodárstva sa medziročne mierne oživila.
Zmenil sa trend vo vývoji výsledku hospodárenia z predchádzajúcich dvoch stratových rokov.
K pozitívnemu trendu výsledku hospodárenia prispel rýchlejší rast výnosov, 7,3 %, ako nákladov, ktorých rast bol 5 %. Zvýšené výnosy boli ovplyvnené narastajúcimi cenami poľnohospodárskych výrobkov, ktoré sa premietli do zvýšenia tržieb o 17,2 %, najmä zvýšenia tržieb za rastlinné výrobky, 37 %, a následne zvýšenia pridanej hodnoty 23,9 %.
K zlepšeniu výsledku hospodárenia prispeli hlavne vyššie hektárové úrody u väčšiny hlavných plodín rastlinnej produkcie. Naďalej však klesali stavy všetkých druhov hospodárskych zvierat, najmä ošípaných o 15,6 % a hydiny 12,4 %. Produkcia mlieka sa medziročne mierne zvýšila. Na základe výsledkov štatistického výberového zisťovania pracovných síl Štatistického úradu v roku 2011 pracovalo v poľnohospodárstve 51 600 osôb, čo bolo v porovnaní s predchádzajúcim menej o 4 700 osôb, čo je pokles 8,3 %.
Priemerný vek pracovníkov v poľnohospodárstve v roku 2011 činil 46 rokov. Všeobecne sa v poľnohospodárstve vzdelanostná štruktúra zlepšuje, podiel vysokoškolsky vzdelaných pracovníkov v roku 2011 predstavoval 10,4 % a od roku 2000 sa s miernymi odchýlkami zvyšoval. Tento trend je vzhľadom na modernizáciu tohto odvetvia pozitívny.
Mzdový vývoj bol v poľnohospodárstve pozitívnym, nárast bol 5,3 % na úroveň 612 euro. Avšak mzdová disparita medzi poľnohospodárstvom a národným hospodárstvom pretrváva.
V rámci rastlinnej výroby bol rok 2011 z hľadiska úrody i napriek výkyvom počasia v niektorých regiónoch Slovenska pre väčšinu plodín priaznivý a prejavil sa vo zvýšení úrody z jedného hektára. U takmer všetkých plodín bol zaznamenaný rast produkcie s výnimkou kŕmnych okopanín a jabĺk, čo bolo spôsobené poklesom zberných plôch. Ceny komodít rastlinnej výroby sa zvýšili o 23,2 %, a to najmä u obilnín a olejnín.
V situácia sa v živočíšnej výrobe sa opäť zhoršila, pokles počtu kusov hovädzieho dobytka pokračoval, aj keď pomalšie ako pred rokom. Medzi ročne sa znížil počet kusov hovädzieho dobytka na vyše 463-tisíc, čo bolo menej o 4-tisíc kusov. Počet kráv klesol o 3 100 kusov. Výroba kravského mlieka na Slovensku vzrástla o 1,1 % a dosiahla vyše 928-tisíc ton.
V chove ošípaných sa situácia zhoršila, ku koncu roku 2011 sa dosiahol stav 580-tisíc kusov ošípaných, čo bolo oproti roku 2010 menej o 106-tisíc kusov.
Počet hydiny spolu dosiahol 11,4 milióna kusov, čo bolo medziročne menej až o 12,4 %. Produkcia jatočnej hydiny v porovnaní s predchádzajúcim rokom klesla o 17,9 %. Chov oviec klesol o 0,7 %, stavy kôz, capov poklesli o 3,5 %. Ceny komodít živočíšnej výroby sa zvýšili o 10,8 %. Popri prudkom zvýšení cien poľnohospodárskych výrobkov o 16,7 % došlo i k nárastu cien vstupov, ktoré sa zvýšili o 11 %.
Investície v poľnohospodárstve sa medziročne zvýšili o 12,6 %. Potravinársky priemysel zahrňujúci výrobu potravín, nápojov a tabakových výrobkov dosiahol podľa predbežných štatistických údajov uvádzaných v Štatistickej správe o základných vývojových tendenciách v hospodárstve kladný výsledok pred zdanením vo výške 110,3 milióna eur.
Najvyšší výsledok hospodárenia, zisk 24,4 milióna dosiahol odbor kakaa, čokolády a cukroviniek.
Podľa výsledkov štatistického výberového zisťovania pracovných síl Štatistického úradu bolo v roku 2011 v potravinárskej výrobe zamestnaných celkom 49 600 osôb, čo je pokles medziročne 10,3 %.
Ceny výrobcov potravín, nápojov a tabaku medziročne vzrástli o 5,4 %. Obrat zahraničného obchodu s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami v roku 2011 sa zvýšil o 22 % v dôsledku nárastu cien vývozu o 31,5 %, ako aj dovozu o 15,5 %.
V rámci uplatňovania spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ dosiahli výdavky do poľnohospodárstva a potravinárstva v roku 2011 objem 809,5 milióna eur a medziročne klesli o 6,3 %. Najväčší podiel na celkových výdavkoch v roku 2011 mali platby na rozvoj vidieka.
Z prostriedkov EÚ, národných zdrojov boli v roku 2011 vyplatené priame platby do výšky 90 % priemeru krajín EÚ-pätnástky. Zo štátneho rozpočtu tam bol príspevok 10 %, upravený rozpočet na priame platby celkom pre rok 2011 v objeme 365,2 milióna eur bolo vyčerpaných v plnej výške.
V rámci regionálneho rozvoja boli v roku 2011 realizované platby prijímateľom pomoci na základe žiadosti o platbu systému predfinancovania, zálohových platieb a refundácie v celkovej sume 366,8 milióna eur.
Materiál bol predmetom medzirezortného pripomienkovacieho konania. Opodstatnené pripomienky boli akceptované.
Správa bola dňa 20. 8. 2012 prerokovaná na Hospodárskej a sociálnej rade Slovenskej republiky, ktorá ju vzala na vedomie. Materiál bol schválený bez rozporov na rokovaní vlády dňa 5. 9. 2012. Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie vzal materiál bez zásadných pripomienok na vedomie 10. 10. 2012.
Správa sa predkladá bez rozporu. Odporúčam preto, aby ju Národná rada Slovenskej republiky vzala na vedomie. Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán minister, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov a prosím spravodajkyňu z výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, poslankyňu Magdu Košútovú, aby informovala Národnú radu o výsledkoch prerokovaniach správy vo výbore.
Nech sa páči, pani spravodajkyňa.