8. schôdza

Ďakujem. No, ja rozumiem dobrému úmyslu, aj tomu, že tí autori samozrejme chcú nejakým spôsobom získať odmenu za svoje dielo. A niekedy s tým dobrým úmyslom a tá realizácia toho dobrého úmyslu prináša omnoho viac komplikácií a, poviem to tak, že zlého. Pretože keď sa to stane paušálom, keby to bolo za konkrétne dielo, ako je to pri koncertoch atď., tomu sa dá rozumieť, ale keď je to naozaj paušálne, bez ohľadu na to, čo sa tam vlastne hrá, a keď je to viazané na také ukazovatele, ako plošná výmera, počet stolov, stoličiek alebo iné takéto veci., výsledkom je, že rastú náklady. A to je potom limitujúci faktor pre ekonomickú schopnosť prežiť v danom prostredí. A to potom nakoniec môže viesť ako kvapka ku kvapke k zlej a neudržateľnej situácii.
Takže tam smeruje moja snaha. Myslím si, že tam, kde to je naozaj paušalizované, už to stráca na tom význame a nenapĺňa to ten úmysel, ktorý ja nespochybňujem určite, a bolo by to asi treba hľadať v tom konečnom návrhu zákona, nejaké lepšie riešenie. Ale dovtedy, dovtedy aj toto by mohlo pomôcť. A naozaj teraz by sme sa mali zamerať, že treba pomôcť tým ľuďom v území, v regióne, lebo ich situácia je naozaj ťažká a komplikovaná.

S ďalším vystúpením v rozprave je prihlásený pán poslanec Poliačik.
Nech sa páči.

Ďakujem. Pán podpredseda, navrhovateľ, spravodajca, kolegyne, kolegovia, milé deti, chcem iba veľmi krátko nadviazať na to, čo hovoril pán kolega Viskupič, pretože naozaj teda ja už asi druhý rok sa zamýšľam nad tým, že prečo je takou obrovskou prekážkou autorský zákon minimálne zosúladiť s dobou, ktorú žijeme.
Máme tu niekoľko naozaj, že absurdných situácií, ja si dovolím uviesť niekoľko prípadov. Mladá kapela, slovenská, nemá svojho agenda, nemá nikoho, kto by platil za jej promo akcie, nemá nikoho, kto by ju dostal do rádií a zároveň hrá možno najkvalitnejšiu hudbu vo svojom žánri na Slovensku. Zavesí video s touto svojou hudbou na internet, ale podľa slovenskej súčasnej legislatívy, ktokoľvek, kto by toto video chcel šíriť ďalej a pomôcť jej s tým, aby sa dostala do povedomia slovenskej verejnosti, to nebude môcť urobiť, ak nepodpíše zmluvu táto kapela s každým jedným človekom, ktorý by to video chcel použiť a šíriť ďalej. Napriek tomu, že tá kapela si to výslovne želá, a presne preto ho dáva na internet, to video, aby sa čo najviac dostalo do sveta, tak podľa súčasnej slovenskej legislatívy by museli uzavrieť zmluvu s každým jedným človekom, ktorý by chcel to video posunúť ďalej na to, aby išli v rámci súčasného autorského zákona.
Príklad 2. Máme neskutočne veľa šikovných programátorov, ktorí na Slovensku prispievajú svojou trochou na tvorbe otvorených systémov, ako je Linux, Firefox na Mozille a podobných produktov. Opäť, keby sa mali riadiť vyslovene iba slovenským právom, tak každý jeden modul, ktorý takýto programátor naprogramuje a chce ho sprístupniť všetkým ostatným užívateľom zadarmo, tak nemôže to urobiť, a to len z toho dôvodu, že podľa súčasného slovenského autorského zákona by musel uzatvoriť samostatnú zmluvu s každým jedným človekom, kto si takýto modul chcel vo svojom počítači nainštalovať ako súčasť svojho operačného systému alebo svojho prehliadača alebo čohokoľvek iného.
No aká je prax? Prax je taká, že jednoducho užívatelia internetu na súčasné znenie autorského zákona kašlú, pretože správanie sa na virtuálnych sieťach a vo virtuálnom prostredí jednoducho nie je v autorskom zákone postihnuté. A potom jedným z dôsledkov je to, že akékoľvek pravidlá pre internet nie sú dodržiavané, pretože, keď jednoducho neexistuje úprava toho, ako môže autor nakladať so svojím dielom, keď nemôže vedome sprístupniť svoju vlastnú tvorbu alebo svoje vlastné dielo komukoľvek, komu on chce, tak potom sa naozaj zmazáva aj tá hranica, pri ktorej sa zamýšľame, či stiahnuť film, alebo nestiahnuť film, či používať ilegálny softvér, alebo nepoužívať ilegálny softvér, a či máme mať operačný systém vo svojom počítači kúpený a nainštalovaný za peniaze, alebo si ho stiahneme niekde inde.
Preto si myslím, že by významnou mierou prispelo k utraseniu pravidiel na slovenskom internete to, keby sme v autorskom zákone jednoducho pripustili, že narábanie s autorskými dielami už nie je také, ako bolo pred päťdesiatimi alebo šesťdesiatimi rokmi, že čo človek vytvoril, tak to dával z rúčky do rúčky niekomu inému. My dnes sprístupňujeme akékoľvek dielo, ktoré vytvoríme, tisícom a miliónom ľudí po celom svete. A považujem naozaj za smutné, že náš autorský zákon je v tomto zaostalejší, ako je autorský zákon napríklad Vietnamu.
Máme tu na balkóne decká, máme tu na balkóne učiteľov. Na ministerstve školstva... Čože? Áno. (Reakcia rečníka na hlas z pléna.) Pre prostredie školstva by veľmi pomohlo niekoľko projektov, ktoré už boli rozbehnuté a boli rozbehnuté aj na ministerstve školstva, ale rozbiehali ich aj rôzne vzdelávacie mimovládne organizácie. Systém týchto projektov spočíval v tom, že by sa vytvoril akýsi prázdny rámec, ktorý by kopíroval slovenské osnovy, školské, a do tohto rámce by jednotliví učitelia nahrávali jednak svoje materiály, ktoré majú pripravené na tú ktorú hodinu, mohli by doňho nahrať svoje prednášky z tej danej hodiny, a potom nový učiteľ, ktorý príde do školy a chce sa zorientovať a chce prednášať čo najlepšie, by si z tohto, z týchto ako keby virtuálnych osnov, vytiahol materiály ostatných kolegov po celom Slovensku a na základe toho by mohol skvalitňovať svoje hodiny. Je to veľmi aktuálna téma preto, že z dôvodu, že reformné učebnice ešte stále meškajú, že tu máme osem ročníkov detí, ktoré jednoducho vyrástli bez učebníc, lebo tu bola tak neskutočne spackaná školská reforma pána ministra Mikolaja, tak toto by veľmi významným spôsobom mohlo pomôcť aj novým učiteľom, aj tým učiteľom, ktorí učia ešte stále bez učebníc, na to, aby ich hodiny jednoducho vyzerali lepšie a kvalitnejšie.
A čo to brzdí? Brzdí to autorský zákon. Lebo každý jeden učiteľ, ktorý by nahral tento svoj obsah do takéhoto programu, by opäť musel podľa súčasného autorského zákona mať samostatnú zmluvu s každým jedným iným učiteľom, ktorý by ten jeho obsah chcel použiť.
Toto je tak neskutočne, akože zdravý rozum, že takéto niečo sa, by sa malo umožniť, že ja si naozaj len veľmi ťažko viem predstaviť, prečo by ste, páni kolegovia zo SMER-u, nemohli za ten pozmeňovák zahlasovať a prečo by bolo nutné naozaj čakať až na to, že to pán minister prinesie v rámci novely autorského zákona možno koncom tohto roka alebo možno začiatkom roka minulého? Preto vás naozaj prosím, pozrime sa na to, ako na niečo... Budúceho, už som aj ja magor. Naozaj vás prosím, pozrime sa na to ako na čisto vecnú otázku. Nevnášajme do toho politikum. Je neskutočne veľa ľudí, ktorí roky čakajú na to, aby sa táto vec na Slovensku upravila, aby mohli naozaj sami určovať, akým spôsobom má byť zaobchádzané s ich dielom.
Ja nemám nič proti tomu, keď chránime autorom, autorov proti tomu, aby im boli diela kradnuté. Ale keď autor samotný si želá, áno, dávam celé svoje dielo svetu a nech si s ním robí čo chce, alebo si želá, dobre, môžete to šíriť ďalej, ale musíte spomenúť autora, alebo si želá, rozkúskujte to kľudne na jednotlivé tóny a použite ich vo svojich skladbách, ako nejaký dídžej. Má to by on, ktorý zadefinuje nejaké podmienky, akým spôsobom bude zadefinované, zadefinované, akým spôsobom bude narábané s jeho dielom, a nikto iný. A jediné, o čo nám ide, je otvoriť tento priestor. Preto vás naozaj prosím, podporte tento pozmeňovák, nejde o žiadnu politiku. Ide o veľmi jednoduchú a prostú vec: akceptujme, že žijeme v 21. storočí.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne.
Posledným prihláseným do rozpravy ústne je pán poslanec Viskupič, týmto mu dávam slovo.

Ďakujem. Zámerne som sa pripra..., prihlásil do rozpravy písomne a neskôr ústne, aby som oddelil dve témy. Keďže ja sa dívam veľmi skepticky na to, čo povedal pán predseda výboru, že z autorského zákona sa niekedy stane Zákonník práce, možno aj potom, ako jednáme pri téme autorského zákona aj pri prvom čítaní, aj pri druhom čítaní vždy v piatkových poobedňajších hodinách, a pravdepodobne záujem o autorskoprávnu ochranu bude limitovaný množstvom autorov a možno aj do budúcna aj množstvom používateľov.
To, že teraz tu vybuchujú niektoré kauzy, ktoré sa dotýkajú kolektívnej ochrany, je spôsobené tým, že čím ďalej viac a viac ľudia vnímajú možno nejakú aroganciu a prístup k, nezdravého rozumu k vykladaniu súčasného znenia zákonov, zákona a pod témou detí, ktoré musia platiť autorské odmeny kolektívnym ochrankám, sa vzbudzujú nejaké vášne. Súhlasím s tým, že táto debata môže byť vášnivá, ale mala by byť zachovaná určitá miera zdravého rozumu. A oceňujem to, že ministerstvo zapracovalo, ad jedna, do programového vyhlásenia vlády a následne to pretavilo do legislatívneho plánu vlády, kedy sa bude zaoberať autorským zákonom komplexne.
Na tomto mieste by som zas chcel zdôrazniť to, že dostávame tu, dostávame sa do rámca, kedy sa kolektívnou správou autorského, autorských práv zapája čím ďalej viacej Únia. Autorské práva a práva súvisiace môžu byť uplatňované totižto individuálne a kolektívne. Únia sa teda rozhodla, že sa pozrie na kolektívnu správu autorských práv, a to hlavne preto, že deje sa jeden veľký, jedna veľká debata o tzv. zjednocovaní alebo iniciatíve o jednotnom európskom trhu. Práve jednotný európsky trh prináša obrovské benefity pre zainteresované členské štáty. Nie sú to, nie je to iniciatíva, ktorá hovorí o tom, že mali by sme tu cez všetky členské štáty alebo členov eurozóny solidarizovať nejakým spôsobom straty alebo dlhy, ale práve iniciatíva o vytvorení, skutočnom jednotnom trhu a v tomto prípade aj pozrieť sa na to, akým spôsobom budú kolektívne spravované autorské práva, je iniciatíva, ktorá je veľmi dobrá.
Čo sa však ale mne trošička nepáči, je, že k tejto iniciatíve, naše ministerstvo kultúry označilo túto iniciatívu ako stredne dôležitú, a Slovensko vo svojom stanovisku k iniciatíve úpravy kolektívnej správy autorských práv a poskytnutí multiteritoriálnych licencií, ja sa potom budem snažiť stručne vysvetliť, o čo ide, hovoríme, alebo naše ministerstvo, ústami ministerstva, alebo naše ministerstvo kultúry hovorí, že chceme dosiahnuť predĺženie transpozičnej lehoty z 12-ch mesiacov na mesiacov 24, keďže my tu máme zásadný problém, a to je zásadná zmena autorského zákona.
Ja si však myslím, že by sme mali ísť opačnou cestou a povedať, keďže Európska únia nás tlačí na to, aby sme náš autorský zákon upravili, a to, čo z Európskej únie sem príde, transponovali do 12-ch mesiacov, tak toto je ten skutočný dôvod, keďže tu vzniká aj európsky tlak na to, aby sme mali autorský zákon čím skôr. Tak aby sme tu na národnej úrovni zabrali a problémy, do ktorých nás tlačí nielen SOZA, ale aj všetky ostatné dotknuté organizácie, samotní autori a používatelia, tak aby sme aj v možnej 12-mesačnej transpozičnej lehote sa dostali k úprave našich autorskoprávnych pomerov. Preto ja si dovolím hovoriť, že, a pravdepodobne na európskom výbore nebudem súhlasiť s tým, aby sme súhlasili s návrhom ministerstva kultúry na predĺženie transpozičnej lehoty. Ak, ak je toto stanovisko, tak potom hovorím, že nie sme dostatočne aktuálni a nie smie dostatočne flexibilní na to, aby sme autorskoprávnu ochranu riešili čím skôr, ale žiadame ešte o jeden rok rezervy na to, aby sme sa mohli baviť o, a netvrdím, že nie sú to zložité otázky, ale aj zložité otázky potrebujú jedno a razantné riešenie.
Chcem hovoriť o tom, že čo je vlastne obsahom tej, multiteritoriálneho udeľovania licencií a čo by sme vlastne, v čom má Únia teda záujem, aby sme v kolektívnej ochrane, pretože o nej sa bavíme a bavíme sa o tom, že nejakým spôsobom posunutie lehoty, úplne malilinká miniatúrna úprava by mohla nejakým spôsobom vyriešiť obrovskú právnu neistotu organizátorov kultúrnych podujatí na Slovensku.
Organizátori kultúrnych podujatí, ako sú deti, ktoré vystupujú na vianočných večierkoch alebo letných besiedkach, študenti, ktorí chodia a zorganizujú si nejaké stužkové, ale vôbec aj tí veľkí producenti akcií pri jednotlivých koncertoch sú v prostredí obrovskej právnej neistoty. Toto rozpráva aj samotná SOZA. Samotné organizácie kolektívnej správy hovoria, máme zlý zákon, nemôžeme sa pohnúť. Neviem, samozrejme, že tuná idú protichodné záujmy kolektívnych ochraniek, autorov, používateľov samosprávy atď., a nájsť medzi týmto nejakým spôsobom modus vivendi je zložité, ale nemôže to byť zložité takým spôsobom, že desať rokov tu máme normu, ktorú v poslednom období kritizujú úplne všetci.
Chcel by som teda zamerať na, na to, čo, aby, aby to aj v pléne zaznelo, čo Európska únia si sľubuje od veľkého, veľkej zmeny v ochrane autorských práv medzi členskými štátmi Európskej únie. Predložený návrh je prvým pokusom riešiť kolektívnu správu práv na úrovni Európskej únie, pretože v súčasnosti existujú len špecifické právne úpravy jednotlivých členských štátov. Cieľom je zmodernizovať prácu organizácie kolektívnej správy a zvýšiť ich transparentnosť, veľmi dôležitý moment, aby držitelia práv mohli lepšie kontrolovať, ako je nakladané s ich dielami. Dôvodom sú výsledky verejných konzultácií Komisie s organizáciami kolektívnej správy, Komisie Európskej únie, a tiež stanoviská vyjadrené v rámci verejnej konzultácie - volala sa Obsah online v rokoch 2009 a 2010 - z ktorých vyplynulo, že fungovanie niektorých organizácií kolektívnej správy, Slovensko nevynímajúc, pokiaľ ide o ich transparentnosť, riadenie, zaobchádzanie s finančnými príjmami z práv vybraných v mene držiteľov práv, nedostatočná je predovšetkým zodpovednosť určitých organizácií voči ich členom, čiže autorom, a najmä spravovanie financií týchto organizácií.
Sťažnosti súvisia napríklad s tým, že organizácie nedokážu identifikovať, ktoré diela sa verejne použili, a ak tantiémy dostávajú aj autori, aj interpreti, ktorí by ich dostávať nemali. Spomína sa prípad talianskej organizácie kolektívnych správ, ktorá v roku 2008 stratila 35 mil. eur investíciou do dlhového nástroja Investičnej banky Lehman Brothers. A sme doma. Tuná je presne ten problém, ktorý veľa ľudí aj na Slovensku, či už autorov alebo používateľov, kritizuje: netransparentný kľúč prerozdeľovania a vyberania finančných prostriedkov. Čiže samotná Európska komisia vidí problém v transparentnosti v riadení a v zaobchádzaní s finančnými prostriedkami z práv vybraných v mene držiteľov práv. V mene držiteľov práv vystupujú tieto kolektívne ochranky. A my máme, nie je to ešte na európskej úrovni, ale my máme štyri príklady z posledného obdobia, kedy kolektívna ochranka uplatnila necitlivé alebo nerozumné alebo s určitou mierou nepoužitia zdravého rozumu, a niektorí to označujú omnoho tvrdšie, výkon práva kolektívnej ochrany takým spôsobom, že, nechcem použiť veľmi pejoratívne slovo, ale nasrdila doslova verejnosť a samotných autorov, ktorí hovoria, že týmto spôsobom ako keby nechceli byť reprezentovaní. Na druhej strane všetci vnímame, že pri subsumovaní práv pod nejaký kolektívny orgán budeme sa musieť na Slovensku dohodnúť, ako to má bežať.
Čo je teda v konkrétnom návrhu tejto európskej iniciatívy? Je, že organizáciám kolektívnej správy je venovaná druhá hlava návrhu, a tá upravuje členstvo v organizácii, jej kontrolu, spravovanie finančného príjmu z práv, spravovanie práv v mene iných, v organizáciách kolektívnej správy, vzťahy s používateľmi a transparentnosť a podávanie informácie samotným držiteľom práv. Podrobný popis jednotlivých ustanovení obsahuje stanovisko Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.
Čo si myslím, že je dôležité k tejto téme povedať ako ad dva, čo znamená teda licencia alebo licenčná zmluva, ktorú udeľuje autor nadobúdateľovi. Udeľuje ním autor nadobúdateľovi súhlas na použitie diela za odmenu, ak sa nedohodnú inak. Pri kolektívne spravovaných právach poskytujú licencie organizácie kolektívnej správy. Historicky boli licencie vždy viazané na teritoriálne územie nejakého štátu, rovnako aj pôsobnosť organizácie kolektívnej správy práv. Multiteritoriálne licencie sú novým momentom, ktorý zavádza Európska únia na autorské práva pri hudobných dielach využívaných online. A sú teda absolútnou novinkou, ktorá doteraz nie je legislatívne upravená ani na úrovni EÚ, ani v žiadnom členskom štáte EÚ. Ich potreba vznikla rozvojom internetu, čo som spomínal pri predkladaní spomínaného pozmeňovacieho návrhu, s rozvojom internetu a poskytovaní služieb online, ktoré sú dostupné v celej EÚ bez ohľadu na hranice. Keďže multiteritoriálne licencie pre hudbu online budú udeľovať organizácie kolektívnej správy, je potrebné, aby všetky tieto organizácie v rámci EÚ fungovali na rovnakých zásadách. Tieto dve témy teda nemožno od seba oddeliť, preto boli spojené aj v návrhu jednej smernice.
Čiže otvoriť otázku kolektívnej správy práv na celoeurópskej úrovni a zároveň otvoriť otázku multilicencovania, sú spojené nádoby. V súčasnej praxi poskytovatelia online obsahu musia získať povolenie od každého jedného kolektívneho správcu práv v každej jednej členskej krajine, v ktorej je dielo dostupné, aby neporušili autorské práva. Tento systém je komplikovaný, finančne nákladný a podobne. Myslím si, že ak teda otvárame už tému kolektívnej správy práv z európskej iniciatívy, tak mali by sme sa dopracovať k tomu, že nežiadať Európsku úniu o dlhšie obdobie, ale urobiť všetku robotu v rámci možno 12 alebo 12-mesačného obdobia od potreby zapracovania tejto transpozície, pretože kolektívna správa autorských práv nás páli tu a teraz. Čiže chce to aj Európska únia.
Čo chcem spraviť pri, čo si myslím, že čo by sa zaviedlo novými pravidlami a je hodné to spomenúť a oceniť, je, že zmenil by sa spôsob, akým organizácie kolektívnej správy pracujú v celej Európy, a to tým, že sa zavedú nové požiadavky, ako napr. lepšia správa, ako sú napr. lepšia správa repertoáru, rýchlejšie platby členom, jasnosť tokov príjmov z výkonu práv, výročná správa o transparentnosti a dodatočné informácie poskytované priamo nositeľom práv a obchodných partnerom, napr. iným organizáciám kolektívnych správ. Členské štáty by museli zaviesť mechanizmy na riešenie sporov medzi organizáciami kolektívnej správy a nositeľmi práv. Cezhraničné udeľovanie licencií autorských práv pre použitie hudby na internete, pre iné fungovanie pre viaceré územia by sa uľahčilo, z čoho by mali prospech autori, poskytovatelia a samozrejme občania.
Stanovisko organizácie kolektívnych práv je v mnohom odlišné a môžeme sa im venovať. Neviem, či pri súčasnom zastúpení tohto fóra je teraz vhodné. Chcel by som iba spomenúť veľmi skratkovito doterajší vývoj tejto problematiky. Potreba zlepšiť fungovanie organizácie kolektívnej správy sa prejavila už v minulosti. Odporúčanie Komisie z roku 2005 o kolektívnej cezhraničnej správe autorských práv a s nimi súvisiacich práv na oprávnené online hudobné služby stanovilo viacero zásad, napr. sloboda držiteľa práv pri výbere organizácie kolektívnej správy. Organizácie kolektívnej správy sa v ňom taktiež vyzývali, aby používateľom poskytli pred rokovaním dostatočné informácie o tarifách a repertoári. Dokument obsahoval odporúčania týkajúce sa zodpovednosti držiteľov práv v rozhodujúcich orgánoch organizácie kolektívnych správ na riešenie sporov. Odporúčanie Komisie však nepredstavovalo právne záväzný nástroj a bolo obmedzené z hľadiska rozsahu.
Čiže chcem povedať, že túto iniciatívu vítam a privítal by som aj iniciatívu ministerstva, aby sme sa kolektívnou ochranou zaoberali, pretože, zaoberali tu a teraz a v 12-mesačnom horizonte a nie 24, pretože je to vhodná iniciatíva na to, aby sme vyriešili tie vypuklé problémy, ktoré tu čiastočne a veľmi minimálne upravujeme pozmeňujúcim návrhom skupiny poslancov z výboru médiá a kultúra.
Na záver by som chcel spomenúť, že užívatelia, ktorí sa v súčasnom stave dotýkajú kolektívne, alebo stretávajú s kolektívnou ochranou, nie sú spokojní. Európska únia nás do tohto problému, na vyriešenie tohto problému tlačí v rámci 27-ch štátov a mohli by sme náš národný rozmer zamerať čím ďalej viac na to, že transparentné nakladanie s vybranými prostriedkami určenými na kolektívnu správu autorských práv je vyslovene záujmom Slovenskej republiky, lebo ak to neurobíme, likvidujeme možné kultúrne podhubie. Pretože ľudia pri tejto právnej neistote nebudú mať ambíciu, ľudia, samosprávy, organizátori, žiaci, nebudú mať chuť organizovať nejaké kultúrne podujatia a navyše, ak ich zorganizujú, budeme od nich vyberať poplatky od buka do buka na základe toho, že nemáme dostatočne transparentné dosledované, čo sa s týmito finančnými prostriedkami deje.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za vystúpenie, ktoré bolo posledným v tejto rozprave, čím vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Chce k nej zaujať stanovisko navrhovateľ?
Nech sa páči, pán poslanec.

Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, ja len veľmi krátko k rozprave, ktorá tu prešla v mene skupiny navrhovateľov. Zásadný rozmer, aj tento návrh zákon v podstate vyšiel z takého minimálne tichého konsenzu z nášho výboru, kde sme sa zaoberali tu pretraktovanými udalosťami v Pohorelej a tak ďalej, a pripravili sme tzv. minimálnu novelu, ktorú je možné pri rešpektovaní elementárnych pravidiel legislatívneho procesu do parlamentu dať s tým, že vieme viac-menej vylúčiť riziká omylov a pod. v praxi, a schválime ju. S tým, že náš výbor sa zároveň dohodol na celom rade aktivít, ktoré majú smerovať k tomu, aby sme sa venovali autorskému zákonu hlbšie. Dokonca sme v danom prípade prijali uznesenie, že požiadame ministra, aby predložil správu o stave prípravy autorského zákona vrátane pripravovanej diskusie o skrátení prác na jeho príprave.
Takže nepochybne zazneli aj otázky k tomu, aká je v súčasnosti situácia, či netreba ísť za rámec prípadne tejto novely. Aj keď teda na výbore sme o takom niečom nehovorili, no nepochybne objavili sa niektoré nové skutočnosti. Diskusia o tom, že by bolo treba platiť tento typ náhrady, aby som sa vyhol slovu poplatky v danom prípade, náhrady pre organizácie. Dokonca už až svadieb a pohrebov, už aj to diskutovalo vo verejnosti. Samozrejme, otázka školstva, kde sa ukazuje, že ten existujúci autorský zákon, ktorý je ale platný od roku 2003, a funguje celý čas a v zásade takýto zásadný odpor zatiaľ nevyvolal, aj keď je pravda, v odbornej alebo dotknutej verejnosti mnohé výhrady boli. Mám teraz na mysli predovšetkým organizátorov jednotlivých podujatí, vrátane majiteľov pohostinských zariadení a iných priestorov, v ktorých sa stretáva verejnosť. Pravdepodobne v tom autorskom zákone možno registrovať minimálne veľmi silné názory smerujúce k tomu, že dochádza k príliš extenzívnemu výkladu existujúcich ustanovení. Po druhé, k príliš extenzívnej aplikácii ustanovení, ktoré v platnom zákone sú. A samozrejme objavujú sa názory aj v tom zmysle, že niektoré ustanovenia autorského zákona de lege lata sú, sú priam konštruované extenzívne. Čiže o tomto pravdepodobne tá diskusia bude musieť ďalej pokračovať.
K predloženým návrhom, ktoré tu odzneli. No, vážení kolegovia z opozície, je tu malý drobný problém. Tento návrh zákona, ktorý sme predložili, má jeden bod a znenie jedného odseku novelizuje. To, čo sa tu predložilo, je zásadný zásah do existujúceho zákona. Bez toho, že by som spochybňoval vecnosť, lebo tá potrebuje diskusiu ďalšiu, osobne nebudem skupine navrhovateľov odporúčať, aby sme prijali tieto návrhy, pretože tým porušíme úplne zásady legislatívneho procesu a hlavne budeme proti veľmi dôležitej zásade, ktorá je dôležitá, aby aj druhá strana bola vypočutá, čiže v danom prípade aj výbor, aj ministerstvo. Potrebujeme stanoviská k takémuto návrhu. Takže obávam sa, že týmto spôsobom neznásilníme ten legislatívny proces.
No a posledná vec je, je dôležité, a trošku som sa tešil tomu, že tie problémy, ktoré vznikli, že sa pokúšame riešiť konsenzuálne. Ale aj v danom prípade platí zásada primeranosti, a treba dávať pozor na to, aby sa pokus o vecné a konsenzuálne riešenie problémov nezmenil na politické producírovanie, pretože mnoho vecí, ktoré tu zazneli, poviem úplne úprimne, patria na rokovanie výboru, až 90 percent. Sú naozaj podnetné aj zaujímavé, mnohé z nich sú také, že sa s nimi treba zoznámiť, ale tu a teraz je to podľa môjho názoru hlboko kontraproduktívne.
Veľmi pekne ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne.
Chce si uplatniť právo spravodajca?
Nech sa páči.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcem konštatovať, že v rozprave vystúpilo šesť poslancov, podali 4 pozmeňujúce návrhy.
Myslím si, že diskusia bola korektná. A  tie pozmeňujúce návrhy? Pokiaľ by bol záujem, tak podľa môjho názoru nie je problém v pondelok počas prestávky zvolať rokovanie výboru, aby mohol aj výbor posúdiť opodstatnenosť alebo neopodstatnenosť týchto návrhov aj za účasti zástupcov ministerstva. A myslím si, že tieto pozmeňujúce návrhy po takomto prerokovaní vo výbore by sme mohli akceptovať.
Ďakujem pekne.