8. schôdza

Áno, ja by som chcel oceniť vystúpenie pána poslanca Uhliarika, vysoko odborné, vysoko vecné, zbavené tých izmov, ako ste ho vyzývali, predkladatelia, lebo naozaj vystihol podstatu problému. Je zaujímavé, že niekoho to hnevá. Ale tak jasne, ako to on pomenoval, riešiť sociálne problémy nezvratnými medicínskymi zákrokmi, prosím vás, to naozaj je z kategórie eutanázie, interrupcie. A ak vám to pripomína tých, ktorí takto chceli riešiť v minulosti niektoré problémy, no aj mne chodí z toho mráz po chrbte.
Ale čo nepovedal môj kolega poslanec Uhliarik, a to som si uvedomil v tejto chvíli, je, že vlastne diskusia o tomto návrhu je vlastne diskusia iba medzi poslancami opozície. A predpokladám, že pri tom ďalšom bode o registrovaných partnerstvách tiež budú diskutovať asi len poslanci opozície.
A hoci veľmi rád o tom diskutujem, ale zdá sa mi tak paradoxne v tejto chvíli, že vy, kolegovia zo SaS, mi pripadáte ako najväčší spojenci strany SMER, lebo sa vám dnes podarí veľmi účinne odpútať pozornosť od všetkého, čo sme spoločne minulé týždne kritizovali aj pri Zákonníku práce, aj pri zvyšovaní daní a odvodov, aj pri likvidovaní 2. piliera. Jednoducho tomuto nerozumiem, prečo takto pomáhate vládnej strane SMER.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Uhliarik, úplne sa s vami stotožňujem v tom, že neplodná žena v rómskej komunite môže byť terčom posmeškov, útokov, zosmiešňovania a môže mať tá žena obrovský problém v ďalšom svojom živote.
A keď sa povie teda konečné riešenie, ja mám z toho veľkú obavu a veľký strach. Aj preto teda ja skôr uprednostňujem napríklad antikoncepciu pred sterilizáciou. Takže aj ja budem proti tomuto návrhu, pretože ja mám obavu pred akýmkoľvek konečným riešením.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán poslanec, som rada, že ste spomenuli vo svojom vystúpení aj to, že sterilizácie majú svoju minulosť. Boli to nacisti v Nemecku v roku 1933, kde sa takéto niečo dialo na základe rasového hľadiska. A som pamätník aj komunizmu, som dieťa komunizmu a viem, že aj komunisti motivovali prevažne rómske ženy k sterilizáciám a dokonca im za to platili. Dokonca sa v komunizme stávali prípady, keď sterilizácia sa vykonala bez súhlasu ženy. A tá po namietaní potom dostala odpoveď, že zákrok bol urobený zo zdravotných dôvodov.
Centrum pre výskum etnicity a kultúry uvádza, že vlani sa táto téma stala kontroverznou aj preto, že doteraz štát spomínané vynútené sterilizácie riadne neprešetril a nikdy ich ani neodsúdil. A pripomína tiež, že bez vyšetrení prípadov môže existovať i podozrenie z cielenej regulácie pôrodnosti jednej z etnických skupín.
Tento návrh pre mňa predstavuje veľký a vážny nezvratný zásah do reprodukčného života chudobných. A opakujem, má svoju minulosť. Preto takýto návrh nepodporím a odporúčam nepodporiť ho. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán kolega, ja by som sa vám chcel poďakovať, že ste vniesli do tejto oblasti aj tú odbornú rovinu, lebo myslím, že je to vysoko odborná vec, ktorú treba, by som povedal, hlásať a pri ktorej aj mne ako nejakému laikovi v tejto oblasti sa rozšíria obzory vedomostí.
A musím povedať jedno, že, áno, povedali ste, že sú aj v súčasnosti možnosti, ako to riešiť, a dá sa to aj cez tie poisťovne. Takže myslím si, že aj to by stálo za to, aby sa nad týmto nejakým spôsobom uvažovalo. Samozrejme, sú rôzne názory, čo človek, to iný názor. Ale myslím si, že lekár by mal v prvom rade ostať lekárom a chrániť život a všetko ostatné je až potom. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pri všetkej úcte, pán poslanec Uhliarik, ja viem, že ste lekár, ale nie ste gynekológ. Ja som to, čo som pripravila, odkomunikovala s množstvom, s množstvom gynekológov aj na Slovensku, aj v zahraničí, napríklad v susedných Čechách. Takže môžeme si potom povymieňať nejaké argumenty, ja vás rovno nakontaktujem s kolegami. A predpokladám, že šmahom ruky tie vaše argumenty zotrú.
Vôbec sa už nebudem vyjadrovať k tomu, aký ste boli minister zdravotníctva a čo všetko ste robili vtedy a čo všetko by som od vás napríklad ja očakávala, že by ste mohli robiť teraz, lebo to považujem za zbytočné.
Ale čím ste ma naozaj zdvihli zo stoličky, a to vy ste uviedli ešte slovami, že vy nechcete byť ideologický, no vy ste boli horší, vy ste boli tendenčný, to bolo, keď ste to prirovnali, až mi to nejde do úst, ale k tomu plynu. Ja sa vás pýtam, či mi niekoho ideme motivovať, aby sa dal sterilizovať, či to vidíte v tom mojom návrhu novely, či ideme niekomu platiť za to, či ideme niekoho nútiť do toho. My hovoríme o dobrovoľných, dobrovoľných sterilizáciách. Za splnenia určitých podmienok budú zadarmo. Ako to vôbec môžete ako človek, prosím vás pekne, tendenčne prirovnať k nejakým plynovým komorám. Nehnevajte sa na mňa, ja som si vás doposiaľ vážila, ale podľa mňa sa môžete hanbiť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne všetkým diskutujúcim.
Na faktickú poznámku pána poslanca Sulíka, že kto to chce dnes využiť, tak to využiť môže, len peniaze na to nemajú, aby to títo ľudia mohli využiť. No, opakujem ešte raz, dnes v súčasne platnom liberálnom zákone, ktorý je od roku 2004, naozaj je sterilizácia dobrovoľná, hradená pacientom, ale v niektorých prípadoch môže sterilizáciu revízny lekár poisťovne schváliť v medicínskych odôvodnených prípadoch. To znamená, toto je aj odpoveď.
A keď hovoríme o úhrade akejkoľvek zdravotnej starostlivosti, akéhokoľvek či lieku alebo výkonu, hovoríme o úhrade nielen pre chudobných, ale pre všetkých, aj pre bohatých. A toto skutočne by sa nemalo riešiť. Nemal by sa riešiť sociálny problém úhradou alebo medicínskym riešením.
Viete, pani poslankyňa Nicholsonová, naozaj išlo o dobrovoľné alebo ide dnes o dobrovoľné sterilizácie. A ja som skutočne nebol proti tomu, ako ste si všimli. Problém je, že preto som to povedal, pretože na Slovensku už k tomuto došlo. Máme niekoľko prípadov dnes na štrasburskom súde žien, ktoré boli údajne podľa toho zákona ešte z roku 2004 dobrovoľne sterilizované, ale boli sterilizované „násilne“. A Slovensko platí za toto, keď hovoríme len ohľadom finančných prostriedkov, veľmi veľa peňazí. Čiže keby k tomu nedošlo, vtedy by som mohol uvažovať o tom, že máte pravdu. Ale už k týmto násilným sterilizáciám na Slovensku došlo. Takže ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, milé dámy, milí páni, neviem, kto tu má notebook (To je, Lucia, tvoj ešte?), nastala vlastne takáto paradoxná situácia. Slovensko ako krajina s, myslím, druhou najnižšou pôrodnosťou v Európe, keď vlastne, natalita sa tuším tomu hovorí, priemerná slovenská žena má 1,4 alebo 1,3 dieťaťa za svoj život, čo logicky, keďže vlastne žena plus muž sú dvaja a majú 1,4 dieťaťa, znamená, že tretinovo vymierame, tak v situácii, keď vlastne nie sme schopní reprodukovať naše obyvateľstvo, dnes tu riešime otázku, či sa teda budeme všetci na Slovensku dobrovoľne skladať na to, aby ženy nemohli rodiť deti. Je to celkom zvláštny paradox, ak som to správne pochopil.
Hneď na úvod by som povedal, že naozaj SaS pred voľbami ohurovala Slovensko a lákala svojich voličov na heslo: Práca miesto dávok. Možno nemá zmysel rozvádzať to, že v podstate kľúčovou agendou v predošlom volebnom období a pred predošlými voľbami bol zasa odvodový bonus, ktorý je v príkrom rozpore s nejakou prácou miesto dávok, lebo vtedy odvodový bonus hovoril o tom, že ktokoľvek aj ten, kto nechce robiť, dostane odvodový bonus a keď sa chce mať lepšie, musí sa snažiť a potom bude niečo mať, čiže v podstate pred jednými voľbami všetkým dávky bez akejkoľvek práce a po druhých voľbách žiadne dávky, iba prácu. To je tiež možno zvláštny paradox.
V tejto súvislosti by som si dovolil na to upriamiť pozornosť. Spomenul to Rišo Vašečka už vo faktickej, že ste si zvolili tú najjednoduchšiu cestu. Netreba to skrývať, ide vám v prvom rade o osady, návrh počas tohto vášho volebného obdobia z vašej dielne aj z dielne SDKÚ. A už pozerám na to, kto príde s lepším. Teda máte tu také nejaké rómske preteky. Ale ste si zvolili tú najjednoduchšiu cestu, lebo práca miesto dávok vyžaduje v prvom rade prácu, prácu od politikov, aby vymysleli, ako tým ľuďom v osadách dať tú prácu. Ale keď politik nechce pracovať, tak si vymyslí to najjednoduchšie riešenie a povie, aby sme dávali znova dávky, dávku na sterilizáciu. Nič iné tu nenavrhujete. Čiže hovoríte niečo a navrhujete niečo, čo je v príkrom rozpore s tým, na čo ste nachytali voličov pred voľbami. Sľúbili ste prácu miesto dávok a teraz miesto toho, aby ste vy pracovali, idete znova dávať ľuďom v osadách dávky na to, aby nemali deti. Je to celkom zaujímavé.
Zaujalo ma vo vašom vystúpení vyjadrenie typu, nie je toho Boha, ktorý by sa jej, tej žene s deťmi, doma postaral o tých už 14 narodených detí. Veľakrát ste spomenuli 14 – 15 detí, ale v návrhu uvádzate počet 3 – 4 deti. Takže trošku mi to tiež nejako nesedí. Asi pravdepodobne marketingovo by vyzeralo lepšie tam pridať ten počet 10 detí navyše. A potom by sa viacej dokázali s tým ľudia stotožniť.
Keď hovoríte o nejakom informovanom súhlase, tak ja sa opýtam, tykáme si, o čom, Lucia, prosím ťa táraš? Ty si myslíš, že negramotná žena, ktorá má možno tých 14 detí, si tam zoberie ako svedka druhého negramotného človeka prípadne, tak že ona bude naozaj informovaná, že jej treba nejakých 30 dní na nejaké premyslenie? Jednoducho príde za ňou agent možno nejakej súkromnej gynekologickej kliniky na východnom Slovensku, ten jej povie: „Tuto mi to podpíš, tuto po doktorovi, tuto dostaneš za to 100 – 200 eur.“ Však vlastne doteraz musela ona platiť, teraz klinika dostane vlastne preplatený výkon. Takže v pohode môžeme motivovať tieto negramotné ženy, aby sa nechali ulakomiť na pár korún. A tak ako to bolo spomínané, za komunizmu sa nám presne táto situácia stávala. Len dnes nebude vyplácať túto dávku za „dobrovoľnú“ a informovanú sterilizáciu štát, lebo bude ju vyplácať agent, ktorý bude naháňať biznis možno nejakej súkromnej gynekologickej klinike, ktorá bude hromadne na východe vykonávať sterilizácie. Je to obrovské, myslím si, riziko. A keď o ňom nehovoríš, tak si myslím, že to robíš iba vedome a veľmi dobre si ho uvedomuješ.
Naozaj si kladiem otázku, či máme nejaké morálne právo nútiť ľudí, ktorí sú hlboko presvedčení o tom, že pôrodnosť nie je choroba a boj proti pôrodnosti by sme nemali platiť z verejného zdravotného poistenia, všetkých poistencov na Slovensku, aj tých, ktorí to myslia možno na základe nejakého izmu, ale aj tých, ktorí to jednoducho takto cítia, skladať sa na sterilizácie ženám v osadách. Ja si myslím, že žiadne takéto právo nemáme.
Páčil sa mi príklad, čo spomenul Števo Kuffa, keď spomenul tú Máriu Teréziu. Áno, Mária Terézia mala 16 detí. A ak by Mária Terézia tých 16 detí nemala, tak nebola by Francúzka nie Mária Terézia, ale teda neporodila by francúzsku kráľovnú a neporodila by cisára, ktorý zrušil nevoľníctvo. Mať jednoducho deti nie je hriech.
A keď raz politik si postaví na piedestál svojho politického bytia boj proti tomu, aby sa ženám rodili deti, miesto toho, aby vytvoril podmienky, aby sa deti rodili do dobrých podmienok, tak ten politik nie je politik a nikdy z neho ani štátnik nebude. Možno iba politikárči na to, aby získal svoju dôveru v nasledujúcich voľbách a aby zaujal tú jednoduchšiu časť verejnosti, tú časť verejnosti, ktorá, keď sa jej dnes anonymne opýtate, aké je riešenie rómskeho problému, tak vám povie, že je to riešenie dať Cigánov do plynu, tú časť verejnosti, ktorá, keď sa jej dnes opýtate, aké je riešenie rómskeho problému, tak vám povie, že Cigánov vysťahujeme na opustený ostrov, tú časť verejnosti, ktorá, keď sa jej dnes opýtate, aké je riešenie rómskeho problému, tak vám povie, že je to obmedzenie štátnej podpory na dve alebo tri deti. Ale to je veľmi jednoduché. Ale to nemá nič spoločné so štátnickým prístupom k veci.
Týmto, Lucia, si iba dokázala, že chcela si byť političkou, ale štátničkou nie, zvolila si tú najjednoduchšiu cestu, nie cestu hľadania, ako urobiť pre tie deti zmysluplný priestor aj v tej osade na život, nie cestu hľadania, ako dať tým rodičom prácu, ale veľmi jednoduchým populistickým návrhom sterilizovania rómskych žien, nasadenia agentov súkromných gynekologických ambulancií, aby ich tam nalákali, a za dva-tri roky problém vyriešime. Prepáč, ale mne toto pripadá úbohé. Keď chceme pozerať na to, čo práca, na to, čo ste napísali na tie svoje bilbordy, spôsobí možno aj práve v tých rómskych osadách a aké dôsledky má to, keď ľudia v osadách majú prácu, tak ti odporúčam namiesto tohto fantazírovania ísť napr. do Bystrian a opýtať v Bystranoch, čo urobilo s pôrodnosťou v Bystranoch to, že ľudia z Bystrian odišli do Anglicka, dva-tri roky si tam odrobili, vrátili sa späť, postavili si namiesto drevenej chatrče murovaný dom. A choď sa opýtať napr. toho gynekológa v Spišských Vlachoch, je to veľmi blízko, je to najbližší gynekológ, ktorý k Bystranom je blízko, a opýtaj sa jeho, čo spôsobilo to, že títo ľudia jednoducho uvideli aj iný život, že títo ľudia uvideli odrazu, že ten ich deň má aj inú náplň okrem toho, že si zoberú dávky a čakajú, kým znova zapadne slnko. Keď ľuďom dáte prácu a zaradíte ich medzi ostnatých ľudí, je to zvláštne, ale možno aj nechcené, jednoducho títo ľudia budú mať aj menej detí. Sama poznáš tie štatistiky, hoci nie teda úplne oficiálne. Ale v rómskych osadách je 6, 7, 8 detí priemer na rodinu. Keď ale prídeš na segregovanú ulicu, to znamená ulicu, ktorá je v rámci nejakého jedného mesta, kde tí ľudia už majú dotyk aj s nejakými inými ľuďmi a môžu si možno niekedy aj odpozerať iné kultúrne vzorce alebo majú väčšiu šancu si kedy-tedy nejakú fušku nájsť, tak uvidíš, že ten priemer sú 3 až 4 deti na rodinu. A keď sa pozrieš na rómsku rodinu, ktorá je plne integrovaná, ktorej rodičia sú vzdelaní, kde rodičia majú prácu, možno niekedy aj s menšou šancou si ju nájdu, ale jednoducho nakoniec ju majú, tak uvidíš, že ten počet detí, ktorý v takejto rodine je, tak je plus-mínus rovnaký ako v majoritnej spoločnosti. Jednoducho toto je cesta. A takýto prístup očakávam ja od politikov, ktorí chcú byť raz štátnikmi, hľadať cestu, ktorá je síce možno ťažšia, možno nákladnejšia a možno aj pomalšia, ale spravodlivá. Akýkoľvek politik, ktorý si zjednoduší bytie v politike na to, že hľadá to najjednoduchšie riešenie, nie je politikom, nie je štátnikom. Zopakujem ti to aj tisíckrát, Lucia, lebo to, čo si si zvolila, je najjednoduchšie riešenie. A keď sa tu urážaš na porovnanie k cene plynu a podobne, je to presne o tomto, to porovnanie, ktoré pán Uhliarik použil. Sám som mu v duchu začapkal. A nakoniec som mu začapkal práve kvôli tomuto porovnaniu. Je to to najjednoduchšie riešenie, najjednoduchšia cesta. Vy ste si len v ružovom zvolili inú cestu, ktorá vôbec by tým ľuďom v skutočnosti neriešila problém.
Robte to, čo ste ľuďom sľúbili pred voľbami, dajte tým ľuďom prácu, hľadajte spôsob, ako tým ľuďom zabezpečiť prácu. A ja ti sľubujem, že to bude najlepší liek na pôrodnosť v osadách, keď zvolíte túto cestu. Ale viem zároveň, že to je ťažšia cesta. Poprosím ťa, voľte si ťažšiu cestu, nie tú najjednoduchšiu, ktorú ste si zvolili. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Igor, no, máš pravdu, že ľudia keď majú príjem, keď sú majetnejší, tak majú spravidla aj menej detí, to sedí. Ale to sa predsa nevylučuje s tým, že dáme možnosť ženám, ktoré tento príjem nemajú, takú, že, skrátka, zákrok, ktorý dnes je dobrovoľný a dostupný, samozrejme, len pre tých, ktorí majú peniaze, im sprístupníme. To sa nijako nevylučuje.
Na druhej strane je ten argument s tou druhou najnižšou pôrodnosťou. no ten, si myslím, je menej nebezpečný, lebo keby neexistovalo rómske etnikum na Slovensku, tak určite by sme mali ešte nižšiu pôrodnosť, lebo oni ťahajú ten priemer hore, a možno by sme mali najnižšiu pôrodnosť v Európe, len oproti tejto pôrodnosti je tu ešte aj niečo ako explózia časti obyvateľstva, ktorú my komplet živíme z dávok. A stojí to hrozne veľa peňazí. A sú s tým spojené aj iné problémy, napr. to, že je zas iná majoritná časť obyvateľstva veľakrát terorizovaná alebo obťažovaná.
No ale, ešte raz, my nechceme nikomu dobro sterilizácie nanútiť, ani ním motivovať. Ide len o to, aby dostupnosť bola pre všetkých rovnaká, bohatá žena si to zaplatí, chudobná si to nemá ako zaplatiť. A preto navrhujeme, a myslíme si, že tento návrh je pragmatický, a pokiaľ by teda sa oslobodili niektorí od... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo aj predrečníkovi. Naozaj je to tak, že práca by mnohé veci vyriešila, ale riešenie rómskej problematiky cez sterilizácie naozaj nie je cesta. V tej dôvodovej správe aj ja som vnímal, keď som si to čítal a študoval, taký rasistický podtext. Naozaj je to proti jednoduchým ľuďom marginalizované. Veľakrát sa to môže dotknúť práve aj iných ľudí, ako sú Rómovia. Ja by som tak posmešne nehovoril o tom, že naozaj tá rómska populácia ten index kdesi drží. Aj tak sme na konci, cez index 1,3 alebo 1,4 sa zaraďujeme v Európe medzi posledné krajiny. Iné krajiny naozaj riešia mnohé problémy sociálne práve emigráciou. A myslím si, že keď ešte ako-tak sa drží táto pôrodnosť, tak je to veľmi dobré.
Informovaný súhlas, čo tuná odznelo. Tiež som na to reagoval, keď som si čítal predložený návrh, ktorý rešpektuje národnostné menšiny. A tak som si predstavil naozaj jednoduchú rómsku ženu, ako porozumie tomu textu. Keby aj ten zdravotnícky asistent tam bol a bude jej to vysvetľovať, ona tomu aj tak, dovolím si povedať, neporozumie. Ľudia neporozumejú textom oveľa jednoduchším. A to nemusia byť práve Rómovia, sú to jednoduchí ľudia. A im sa týmto textom veľmi zle rozumie. Ak je jeden zdravotnícky pracovník orientovaný pro choice, čo myslíte, ako bude informovať túto ženu? Jednoducho tak, aby dala ten podpis. Ale ten podpis je tak vážny a tak zasiahne do každého života ženy, že je nezvratný a nedá sa zmeniť.
Ten rasistický podtext naozaj sa mi nepáči. A prirovnávať to k plynu, to je... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Netreba spomínať iba Máriu Teréziu. Takých výrokov je viacej. Je známy napr. prípad Beethovena, ktorý sa narodil v rodine hroznej, so syfilisom. Kardinál Raúl de Silva raz povedal svojim, bol veľmi obľúbený v južnej Amerike: „Keby moja mama povedala po osemnástom dieťati dosť, nebol by som tu, nemali by ste kardinála, bol som devätnásty.“
Ja oceňujem pokojne aj veci tých posledných dvoch rečníkov v rozprave. Bol som toho času predseda prvej federálnej komisie, ktorá riešila tieto problémy. Bolo to 40 odborníkov, bolo to po revolúcii. Veľmi fundovane by som povedal, riešili a navrhovali sa riešenia rôznych problémov, napr. to, že v Českej republike sa zaviedol poplatok za potrat, vtedy to bolo asi 3 000 korún. Vzišlo tiež odtiaľto, naraz na druhý rok klesli potraty o 50 – 60 % v tom čase. V tom vidíme, aké sú dôležité prípadne financie také banálne, ale ktoré môžu predsa len ľudské životy zachrániť.
Je známe aj to, že Matka Tereza napísala raz Clintonovi list osobný, keď ju aj prijal, kde bolo: „Ak nedokážete pomôcť matke zachrániť dieťa, ako zabránite tretej svetovej vojne?“
Ešte chcem ku KRM veľmi pár slov povedať. Tam to vlastne všetko začalo. Bola to veľmi rafinovane pripravená konferencia, kde naozaj prvýkrát zazneli veci ako reprodukčné zdravie ženy, kontrola pôrodnosti, nadnárodná kontrola rastu populácie, legalizácia manželstiev rovnakého pohlavia a tak ďalej Tam teda Slovensko bolo na čele, by som povedal, niekoľkých... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)